58. schôdza

Ďakujem pekne. Ja využívam to, aby som desiaty- alebo jedenástykrát povedal to isté, prípad jeden, ktorý spomenul pán Zajac, proste keď je reťaz dodávateľov a posledný nedostane, hoci všetko spraví, nič a prvý vlastne za nič nemôže, lebo ten to spravil v poriadku. NKÚ kontroluje len jeho miesto toho, aby kontroloval celý ten reťazec a našiel, kde sa čo stratilo.
Tak čo ja viem, ministerstvo školstva dá v dobrej vôli Žilinskej univerzite, v dobrej vôli tá dá OHL, OHL dá Rekstavu, Rekstav dá Inštalatéru, aby plynofikoval jednu univerzitu. Tí to spravia, pýtajú si 136-tisíc euro a po troch rokoch nedostanú, samozrejme, nič. Medzitým Rekstav skrachuje a tam je vraj to, ale ja myslím, že tých vinných je viacero.
Čiže to, aby za prvé NKÚ musel kontrolovať všetkých, nielen toho prvého, on by už, ja som bol aj za NKÚ, kontroloval Žilinskú univerzitu, všetko je v poriadku.
Druhá možnosť, a to je už v zahraničí používané, aj u nás to podľa mnohých vecí sa dá urobiť, aby Žilinská univerzita, ktorá dostane peniaze, doplnila peniaze do banky a banka vyplácala celý reťazec. Žilinská univerzita povie, áno, teraz ide ten prvý dodávateľ, povie áno, a oni vyplatia prvého, druhého, tretieho, štvrtého, piateho, čiže oni majú peniaze, nie tí jednotliví lapikurkári na tých, v reťazci, ktorí si proste najprv zoberú a potom už ďalej nedajú.
Takže veľmi to podporujem, aby sa niečo s tým robilo a najmä vrátilo sa k tej možnosti, ktorá tu už dlho je, že sa urobí banka, ktorá bude nad tými peniazmi sedieť a ktorá bude vybavovať všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Uvedeným pozmeňujúcim návrhom poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia reagujeme na smernicu Európskej únie, z ktorej aj vychádza vládny návrh zákona. Totiž v návrhu nového zákona o verejnom obstarávaní sa v § 66 pri nadlimitných zákazkách ustanovuje v odseku 4 lehota 15 dní. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je premietnuť túto lehotu aj do súčasne platného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. V odôvodnení pozmeňujúceho návrhu uvádzam aj príslušnú smernicu Európskej únie, z ktorej vychádza vládny návrh zákona.
Súčasne chcem kolegov upozorniť, že v rozdanom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte v laviciach, je v bode 2 v § 51 ods. 6 písm. n) lehota 10 dní. Ide však o preklep a správne tam má byť uvedené "15 dní".
Môj pozmeňujúci návrh a kolegov je nasledujúci:
Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
Čl. VI
Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 3 písm. c) sa slová "oficiálnu rozvojovú pomoc" nahrádzajú slovami "rozvojovú pomoc".
2. V § 51 ods. 6 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie: "n) lehota na predkladanie ponúk je najmenej 15 dní, ak sú súčasne splnené podmienky podľa odseku 1 písm. g) a odseku 2."
Bod 1 nadobúda účinnosť 1. januára 2016, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovenia o účinnosti.
Bod 2 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovenia o účinnosti.
Ostatné novelizačné články sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.
V nadväznosti na túto zmenu sa primerane upravia zrušovacie ustanovenia v čl. I § 189 prvý bod.
Odôvodnenie:
K čl. IV bodu 1. V nadväznosti na zmenu základného pojmu "rozvojová spolupráca" v právnom poriadku Slovenskej republiky sa navrhuje úprava dotknutého ustanovenia.
K čl. IV bod 2. Predmetnou zmenou sa navrhuje ešte pred účinnosťou nového zákona o verejnom obstarávaní úprava lehôt pri verejnej súťaži s použitím elektronického trhoviska, a to v súlade s novými smernicami k verejnému obstarávaniu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád upriamil vašu pozornosť, alebo teda povedal jednu vec, ktorá sa udiala tento týždeň v súvislosti s týmto zákonom, a to, že pán predseda parlamentu spolu s Úradom pre verejné obstarávanie, s pani predsedníčkou a s pánom podpredsedom, zorganizovali stretnutie k tomuto zákonu, na ktoré boli pozvaní všetci poslanci Národnej rade. Žiaľ, musím konštatovať, že z opozičných poslancov sa tohto stretnutia nezúčastnil ani jeden jediný poslanec, čo ma veľmi mrzí. Pretože už v prvom čítaní viacero poslancov kritizovalo tento návrh a toto stretnutie mohlo byť naozaj priestorom na odbornú diskusiu, z ktorej mohli vzniknúť aj nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré potom mohli v pléne odznieť.
Takže ma to mrzí a v tejto súvislosti teda aj by som chcel ďalej poukázať na niektoré hlavné prínosy prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní vzhľadom na to, že pán poslanec Zajac mal veľmi dlhý prejav v tom, že čo dnes ako funguje verejné obstarávanie, resp. ako nefunguje, ale z hľadiska tohto návrhu, o ktorom tu teraz rokujeme, sa venoval len jednej jedinej veci, a to je otázka subdodávateľov.
Takže ja by som chcel vašu pozornosť upriamiť na ďalšie hlavné prínosy prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zásadným spôsobom menia a zefektívňujú, optimalizujú a precizujú túto právnu úpravu vo vzťahu k nakladaniu s verejnými financiami v oblasti verejného obstarávania.
Samozrejme, prvou primárnou potrebou prijatia tohto návrhu bola transpozícia novej smernice v oblasti verejného obstarávania do vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom teda zabezpečiť najmä tie ciele, ktoré sledujú tieto smernice, aj s cieľom riadneho čerpania eurofondov, ktoré predstavujú základný, by som povedal, pilier ekonomického rozvoja Slovenskej republiky.
Okrem toho ďalším dôvodom je, samozrejme, aj nevyhnutnosť optimalizovania a precizovania legislatívny, resp. tohto platného stavu, ktorý tu je, alebo platnej právnej úpravy, ktorá, ako tu už bolo dnes povedané, bola 26-krát doposiaľ novelizovaná, čo v určitých oblastiach spôsobovalo určité interpretačné problémy, resp. právnu neistotu.
Čiže tieto prínosy alebo tento cieľ bol alebo je zabezpečený týmto novým návrhom zákona a jeho základnými prínosmi sú v prvom rade zrýchlenie a zefektívnenie a určitá debyrokratizácia procesu verejného obstarávania, ktorá spočíva v tom, že sa zavádza plná elektronizácia postupov verejného obstarávania, resp. jednotlivých fáz zadávania zákaziek, čím by mali byť tieto výdavky transparentnejšie, mala by sa zabezpečiť optimalizácia, efektivita, integrita s podmienkami trhu, a toto používanie týchto elektronických nástrojov má celý rad výhod, ktorými sú najmä významné úspory pre všetky strany, zjednodušené a skrátené procesy, zníženie byrokracie, administratívneho zaťaženia, zvýšenie transparentnosti, podpora a zväčšenie inovácií a nové obchodné príležitosti zlepšením prístupu podnikov vrátane, a čo je najdôležitejšie, malých a stredných podnikov na trh verejného obstarávania.
Ďalej to zrýchlenie a zefektívnenie spočíva aj v prioritizácii alebo priorizácii zohľadňovania kvalitatívnych prvkov predmetu zákazky a nákladov životného cyklu predmetu zákazky, čo je zdôraznené najmä v rámci úpravy kritérií na vyhodnotenie ponúk. Toto je určitý zásadný prelom, nakoľko problémom aplikačnej praxe vo verejnom obstarávaní bolo doteraz alebo je doteraz využívanie jediného hodnotiaceho kritéria, a to je najnižšia cena. Čo v konečnom dôsledku v niektorých prípadoch spôsobuje ekonomicky nevýhodné nákupy, ktoré nezohľadňujú kvalitatívne prvky hodnotenia. Samozrejme, v určitých druhoch tovarov a služieb toto doterajšie najbežnejšie používané kritérium najnižšej ceny je stále vhodným parametrom, ale nie, nie vždy.
Ďalej sa zavádzajú nástroje umožňujúce skrátenie dĺžky trvania procesu verejného obstarávania postupom užšej súťaže, v ktorej je určenie lehoty na predkladanie ponúk dohodou medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, zavádzajú sa minimálne lehoty na predkladanie ponúk a žiadostí o účasť kopírujúce minimálne časové penzum vyžadované smernicami, pričom teda vnútroštátna právna úprava nevyžaduje dlhšie lehoty, ako stanovujú samotné smernice, skracuje sa lehota na výkon kontroly, zjednodušuje sa overovanie dokladov zahraničných uchádzačov prostredníctvom elektronickej databázy dokladov vedenej Európskou komisiou.
Ďalej zavádza sa jednotná forma čestného vyhlásenia platného pre celú Európsku úniu vo forme určitého štandardizovaného formulára, ktoré je možné opätovne využívať vo viacerých verejných obstarávaniach.
Ďalej sa znižuje administratívna záťaž pre podnikateľov pri preukazovaní splnenia podmienok účasti prostredníctvom vyhlásenia o aktuálnosti a platnosti už predložených dokladov.
Ďalej, čo je tiež nóvum, je, umožňujú sa konzultácie medzi verejným obstarávateľom a hospodárskymi subjektami v prípravnej fáze verejného obstarávania, ktoré majú slúžiť na prípravu kvalitných podkladov k verejnému obstarávaniu so zohľadnením prvkov transparentnosti. Čiže vytvára sa určitý priestor pri definovaní najmä technických požiadaviek na predmet zákazky, na ktorých samotný obstarávateľ nemusí disponovať takými internými odbornými kapacitami, aby vedel tieto podmienky nadefinovať.
No a z hľadiska zrýchlenia a zefektívnenia tohto procesu sa zjednodušuje režim v prípade objektívnej potreby uzavretia dodatku na doplňujúce stavebné práce, tovary a služby bez potreby uplatnenia formálneho postupu verejného obstarávania, čím odpadla povinnosť uplatnenia priameho rokovacieho konania.
Ďalším prínosom je transparentnosť a boj proti korupcii, čo vychádza aj z novej smernice, kde sa zabraňuje účasti vo verejnom obstarávaní tzv. schránkových firmám.
Ďalej sa zjednocujú procesné postupy v rámci výkonu dohľadu. Zavádza sa jednotný výstup v jednotlivých konaniach vo forme rozhodnutia. Zavádza sa dvojinštančnosť konania a možnosť súdneho preskúmania, v dôsledku čoho sa zvyšuje právna ochrana účastníkov týchto konaní. Zavádza sa inštitút konfliktu záujmov, ktorý má slúžiť verejnému obstarávateľovi na spoľahlivú identifikáciu, odstránenie, zistenie čistoty a transparentnosti procesu verejného obstarávania.
Ďalej sa rozširujú možnosti vylúčenia uchádzača za ovplyvnenie procesu verejného obstarávania alebo v prípade identifikovania protichodných záujmov, resp. kolízneho konania alebo správania. A upresňuje sa definícia koncesie s dôrazom na prenos rizika na koncesionára, čím sa jasne stanovuje rozdiel medzi koncesiou a zákazkou.
Ďalej v oblasti podpory čerpania eurofondov sa zavádza možnosť kontroly ex ante alebo posúdenia nadlimitných zákaziek spolufinancovaných z fondov Európskej únie ex ante, teda vopred. Zavádza sa povinná kontrola úradu všetkých nadlimitných eurofondových zákaziek, čiže žiadna zmluva nemôže byť v prípade nadlimitnej eurofondovej zákazky podpísaná bez predchádzajúcej kontroly zo strany úradu. A zjednocujú sa procesné postupy v rámci výkonu dohľadu, o ktorých som už pred chvíľkou hovoril.
Z hľadiska podnikateľského prostredia alebo dopadu na podnikateľské prostredie odporúča sa delenie zákazky na jednotlivé časti. Teda uzavretie viacerých zmlúv, čím sa sleduje podpora práve malých a stredných podnikateľov a regionálnych dodávateľov, teda aby sa nevypisovali tie zákazky na dodanie povedzme kancelárskych potrieb en bloc, ale aby sa to rozdelilo na jednotlivé menšie zákazky, a tým sa zabezpečila účasť širšej verejnosti odbornej z hľadiska dodávateľov, najmä malých a stredných podnikateľov.
Vytvára sa legislatívny priestor na to, aby si verejní obstarávatelia v súťažných podkladoch upravili mechanizmus priamych platieb subdodávateľom. To už hovoril môj predrečník pán poslanec Zajac, aj keď to kritizoval z hľadiska toho, že nie je možné sa dopátrať až k tým posledným subdodávateľom. Len treba si uvedomiť, že pri zákazkách, najmä v stavebnom sektore, môže byť tých subdodávateľov aj niekoľko tisíc, a tým pádom to stráca akýkoľvek, akýkoľvek efekt a zmysel aj takéto zverejňovanie a nebude to mať žiaden, žiaden relevantný dopad.
Ďalej zvyšuje sa miera hospodárskej súťaže a prístup malých a stredných podnikateľov k verejnému obstarávaniu najmä tým, že sa znižuje výška zábezpeky a kaucie.
Ďalej zavádza sa možnosť predkladania ponúk vo forme elektronických katalógov. Zavádza sa nový postup zadávania zákazky - inovatívne partnerstvo, posilňuje sa používanie sociálnych a environmentálnych aspektov vo verejnom obstarávaní, ktoré možno uplatňovať viacerými prístupmi.
No a nakoniec sa do tohto nového návrhu zákona prenášajú poznatky z aplikačnej praxe, kde sa posilňuje možnosť verejného obstarávateľa preukázať porušenie profesijných povinností, napríklad porušenie stavovských predpisov a podobne, sprísňuje sa plnenie odvodových povinností zo strany uchádzačov, zavádza sa možnosť spoločnej zodpovednosti uchádzača o tretie osoby, prostredníctvom ktorej je možné preukázať splnenie podmienok účasti, čím sa zabráni obchodovaniu s referenciami, čo je podľa mňa veľmi dôležité. Upravuje sa nová koncepcia správneho trestania a ďalšie, ďalšie prínosy, ktoré tento zákon má.
A myslím si, že z hľadiska času, keďže rokujeme dnes do štvrtej, na takú prezentáciu alebo obraz, čo tento nový zákon prináša, to stačí. A myslím si, že to nie je len tá otázka, čo tu prezentoval pán Zajac, ale že to je mnoho pozitívnych kvalitatívnych parametrov, ktoré majú najmä slúžiť k tomu, aby sa zefektívnilo a skvalitnilo verejné obstarávanie, a najmä stransparentnilo, a že to prinesie aj prehľad a poriadok do nakladania s verejnými financiami v oblasti verejného obstarávania.
Takže toľko z mojej strany, ďakujem za slovo, skončil som, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol tento návrh zákona, pričom jeho hlavným cieľom je zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe prostredníctvom vymedzenia základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov.
Zároveň ministerstvo spravodlivosti pripravilo projekt elektronizácie Zbierky zákonov Slovenskej republiky, ktorá by bola rovnocenná v súčasnosti primárnej listinnej podobe Zbierky zákonov. Z uvedených dôvodov návrh zákona obsahuje v druhej časti právnu úpravu týkajúcu sa elektronickej podoby Zbierky zákonov Slovenskej republiky a návrh ďalších zmien, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s jej vytvorením.
Návrh zákona tiež upravuje publikáciu konsolidovaných znení novelizovaných právnych predpisov v elektronickej podobe Zbierky zákonov.
Toľko stručne úvodom, nechcem ďalej o tom hovoriť, keďže už som to spomínal aj v prvom čítaní, aj na výbore, tak predpokladám, že tú informáciu máte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som vás teda informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúčal o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 26 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1712a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 754 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel podať procedurálny návrh, aby o bode 18 zo spoločnej správy sa hlasovalo osobitne.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, aj prítomní na balkóne rokovacej sály, dovoľte, aby som stručne uviedol, čo je cieľom predkladaného návrhu zákona.
Je to predovšetkým zosúladenie tých právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov, ktoré by s účinnosťou prijatej právnej úpravy v nových civilnoprocesných kódexoch stratili zmysel alebo by sa stali obsoléntnymi.
Návrh zákona preto zahŕňa predovšetkým zmeny technického charakteru, terminologické zmeny a zmeny, ktoré si vyžiadala potreba riadneho uplatňovania novoprijatých kódexov.
Toľko úvodom, pán predseda, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 55 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v IV. časti tejto správy. Gestorský výbor odporúčal o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 55 hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1692a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 752 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, z poverenia ministra zahraničných vecí Lajčáka dovoľte, aby som odôvodnil na rokovaní návrh zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý vychádza s Programového vyhlásenia vlády, ako aj z Plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
Agenda rozvojovej spolupráce prešla v ostatných rokoch významnými zmenami, ktoré si vyžadujú hľadanie nových efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov, partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Do rozvojových aktivít Slovenskej republiky sa zapájajú nové subjekty vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv, preto vzniká potreba aj nových flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách.
Nové výzvy sa pretavujú tiež do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni Európskej únie, OSN či OECD i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Doterajšia aplikačná prax zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci z roku 2007 a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD tiež preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca. Súčasná právna úprava nie je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce teda dostatočne flexibilná, pričom limitujúcim faktorom pri príprave návrhu zákona sa ukázala aj jej roztrieštenosť, rovnako ako komplikované kompetenčné vzťahy.
Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa namiesto novelizácie platného zákona vypracoval nový zákon o rozvojovej spolupráci. Jedna z najdôležitejších zmien je popri existujúcich finančných nástrojoch, ktoré sú dotácie, finančné príspevky a vládne štipendiá, aj zavedenie nových nástrojov, ktoré umožnia väčšie zapojenie aj podnikateľských subjektov do rozvojovej pomoci. Ide v prvom rade o zadanie zákazky aj priamo v partnerskej krajine na základe výzvy na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, o ktoré sa bude môcť uchádzať slovenský subjekt aj subjekt založený podľa cudzieho práva, čím chceme vytvoriť širšie možnosti pre zapojenie podnikateľského prostredia do rozvojovej spolupráce.
Okrem toho bude môcť vláda na návrh rezortu zahraničných vecí a financií rozhodnúť o odpustení dlhu partnerskej krajine a navrhuje sa legislatívne upraviť aj zvýhodnený vývozný uver, ktorý bude môcť poskytnúť Eximbanka štátnemu orgánu partnerskej krajiny, jednotke územnej samosprávy, právnickej osobe so sídlom v partnerskej krajine alebo mimovládnej organizácii so sídlom v partnerskej krajine.
Ďalším nástrojom je darovanie hnuteľného majetku štátu na základe legislatívnej zmeny v zákone o správe majetku štátu tak, aby bolo možné darovať hnuteľný majetok Slovenskej republiky partnerskej krajine.
Súčasťou predkladaného zákona o rozvojovej spolupráci je v novelizovanom čl. 6 aj legislatívna úprava odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí, a to v dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávanie v roku 2013, o pevnú sumu 16 eur a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. Tieto legislatívne zmeny však nepredstavujú zvýšenie platov zamestnancov v zahraničnej službe a nemajú dopad na rozpočet verejnej správy.
Vážený pán predseda, dovolím si požiadať o prerokovanie materiálu a jeho následné schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

176.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výborov predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1921 z 22. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničnému výboru.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 692 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 476 z 3. novembra 2015, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 267 z 3. novembra 2015, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 199 zo 4. novembra 2015 a zahraničný výbor uznesením č. 159 z 5. novembra 2015.
Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy a sú uvedené v bode IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 2, 3, 5 a 14 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. O bodoch 1 a 4 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 163 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.