58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, z poverenia ministra zahraničných vecí Lajčáka dovoľte, aby som odôvodnil na rokovaní návrh zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý vychádza s Programového vyhlásenia vlády, ako aj z Plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
Agenda rozvojovej spolupráce prešla v ostatných rokoch významnými zmenami, ktoré si vyžadujú hľadanie nových efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov, partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Do rozvojových aktivít Slovenskej republiky sa zapájajú nové subjekty vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv, preto vzniká potreba aj nových flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách.
Nové výzvy sa pretavujú tiež do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni Európskej únie, OSN či OECD i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Doterajšia aplikačná prax zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci z roku 2007 a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD tiež preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca. Súčasná právna úprava nie je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce teda dostatočne flexibilná, pričom limitujúcim faktorom pri príprave návrhu zákona sa ukázala aj jej roztrieštenosť, rovnako ako komplikované kompetenčné vzťahy.
Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa namiesto novelizácie platného zákona vypracoval nový zákon o rozvojovej spolupráci. Jedna z najdôležitejších zmien je popri existujúcich finančných nástrojoch, ktoré sú dotácie, finančné príspevky a vládne štipendiá, aj zavedenie nových nástrojov, ktoré umožnia väčšie zapojenie aj podnikateľských subjektov do rozvojovej pomoci. Ide v prvom rade o zadanie zákazky aj priamo v partnerskej krajine na základe výzvy na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, o ktoré sa bude môcť uchádzať slovenský subjekt aj subjekt založený podľa cudzieho práva, čím chceme vytvoriť širšie možnosti pre zapojenie podnikateľského prostredia do rozvojovej spolupráce.
Okrem toho bude môcť vláda na návrh rezortu zahraničných vecí a financií rozhodnúť o odpustení dlhu partnerskej krajine a navrhuje sa legislatívne upraviť aj zvýhodnený vývozný uver, ktorý bude môcť poskytnúť Eximbanka štátnemu orgánu partnerskej krajiny, jednotke územnej samosprávy, právnickej osobe so sídlom v partnerskej krajine alebo mimovládnej organizácii so sídlom v partnerskej krajine.
Ďalším nástrojom je darovanie hnuteľného majetku štátu na základe legislatívnej zmeny v zákone o správe majetku štátu tak, aby bolo možné darovať hnuteľný majetok Slovenskej republiky partnerskej krajine.
Súčasťou predkladaného zákona o rozvojovej spolupráci je v novelizovanom čl. 6 aj legislatívna úprava odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí, a to v dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávanie v roku 2013, o pevnú sumu 16 eur a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. Tieto legislatívne zmeny však nepredstavujú zvýšenie platov zamestnancov v zahraničnej službe a nemajú dopad na rozpočet verejnej správy.
Vážený pán predseda, dovolím si požiadať o prerokovanie materiálu a jeho následné schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz poprosím spoločného spravodajcu Mariána Kéryho, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výboroch.
Ešte pred tým, ako vám dám slovo, pán poslanec, dovoľte, aby som na balkóne našej rokovacej sály privítal pedagógov a žiakov zo Základnej školy z Veľkej Idy z východného Slovenska. Vitajte u nás. (Potlesk.)
A teraz, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

176.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výborov predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1921 z 22. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničnému výboru.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 692 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 476 z 3. novembra 2015, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 267 z 3. novembra 2015, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 199 zo 4. novembra 2015 a zahraničný výbor uznesením č. 159 z 5. novembra 2015.
Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy a sú uvedené v bode IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 2, 3, 5 a 14 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. O bodoch 1 a 4 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 163 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. 

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku, a to konkrétne pán poslanca Jozefa Mikloška.
A ako prvý využíva svoje právo pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Ešte raz ďakujem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1649).
Vládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Článok VIII sa vypúšťa a doterajší článok IX sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V čl. VIII sa novelizuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý však bude s účinnosťou od 18. apríla 2016 zrušený prostredníctvom vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731).
Vypustením predmetného článku a jeho súčasným vložením do tlače 1731 spolu s ďalšími potrebnými úpravami sa zabezpečí zrušenie ostatnej novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní ku dňu účinnosti novej právnej úpravy.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Posledným v rozprave, zatiaľ písomne, vystúpi pán poslanec Mikloško, potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené vedenie naše, pán predseda, pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážení páni poslanci, mládežníci už odišli, takže môžem povedať, že vlastne tu tlieskali aj legislatívny odbory a staff, lebo nás tu už neni veľa. Ináč by som to nepovedal, keby ostali na tribúne ešte.
No, ja teraz si dovolím povedať, ja som aj včera navrhol, aby toto bolo za prítomnosti pána ministra, lebo tak sa mi zdá, že je to dôležitý zákon, je vlastne európskeho rozvoja tento, budúci rok je európske predsedníctvo, kde sa musíme tejto téme venovať, samozrejme, už sme bohatí, už sme brali od mnohých a teraz musíme aj my dávať, len ten legislatívny proces sa mi nie celkom páčil. V prvom čítaní som tu povedal nejaký prejav. Pán minister bol troška nahnevaný na to, vyjadril sklamanie nad mojím príspevkom, ale už mi nikde nepovedal, že prečo, a nepovedal, že jak mieni riešiť niektoré poznámky.
Ja v závere, nebude to dlhý prejav, poviem aj nejaký svoj pozmeňovák, ktorý, si myslím, že má svoje opodstatnenie.
Mne sa zdá, že v tomto zákone naozaj zostáva všetko v rukách ministerstva zahraničia. To, že niečo treba robiť, svedčí aj o tom fakt, že my sme, čo sa týka Európskej únie, štvrtí najslabší, čo sa týka rozvojovej pomoci. Za to nás aj kritizujú. Na druhej strane naše nevládne organizácie naozaj veľa robia pre to, mnohí majú rôzne akcie. Napríklad, pamätáte sa, tie vianočné koledy, kde vlani vybrali obrovské peniaze rátajúce v miliónoch eur, ktoré išli do Kene najmä a tak ďalej, čiže nevládny sektor tu veľa robí. Toto je tu troška málo zohľadnené, ale to som už hovoril aj predtým. Existuje nejaký, presne neviem to meno, výbor rozvojový, ktorý je nad rezortami, čiže napríklad niektoré funkcie, ktoré ostali na ministerstve, mohli sa aj tomu výboru dať. Teraz už presne neviem, jak sa volá, ale tak ako sú komisie, vládne výbory a tak ďalej, tak aj ony majú rozvojový výbor, ale proste tento zákon ich ničím nezaťažuje, pretože všetko ostáva len ministerstve zahraničia.
Čo všetko? Tak je agentúra vládna, vlastne ministerská, ktorú si ministerstvo zahraničia založí, Agentúra pre rozvoj. Táto organizuje všetky projekty a tak ďalej, dobre, dotácie, finančné príspevky, odpustenie dlhov, zadanie zákazok, zvýhodnené úvery, predaj tovarov, stavieb, služieb a tak ďalej. Potom príde najmenej trojčlenná komisia, môže byť aj viac, ale som presvedčený, že budú traja, ktorých ministerstvo zahraničia, priamo minister menuje si svoju komisiu trojčlennú a tá mu bude filtrovať všetky tie žiadosti, čo sa týka dotácií, finančných príspevkov a tak ďalej. A tým to končí. Minister rozhodne a vlastne všetko je skončené, pretože v tomto procese všetko je vlastne len na ministerstve.
Ministerstvo školstva tam má jednu pasáž veľmi precízne vypracovaných štipendií pre študentov takých, onakých, takto by som si predstavoval aj tie ostatné paragrafy, ktoré, by som povedal, kľudne mohol byť aj nový zákon, no ten sa týka najmä štipendistov, mladých ľudí. Dneska, keď máme europrojekt, európsky projekt, to je Erasmus pre Európu, tak aj pre ľudí, ktorí z Afriky, z Ázie k nám chcú chodiť a študovať, je dôležité ich podporovať. Tam je trošku vágne to, že nikto nepovie, každoročne sa to mení, že ktoré krajiny si môžu nárokovať na tie štipendiá, ale to je aj vo veľkej rozvojovej pomoci. Teraz momentálne podporujeme Keňu, Moldavsko a Srbsko. Keď som to na výbore otvoril, tak hovorili, že už napríklad Srbsko z toho vypadne a Moldavsko asi tiež, aby, niekto iný tam príde, lebo tí sú zase tí, kde tá rozvojová pomoc potom ide.
No a, samozrejme, zákon treba podporiť, ale napríklad takáto vec, za všetky transakcie je zodpovedná potom Eximbanka, ktorá vlastne tie úvery, aj rôzne iné veci, cez ňu to tečie. Tam na ňu navaľujú relatívne dosť, je to taká pološtátna banka, pokiaľ ja viem, a potom ju chcú pokutovať až do 100-tisíc eur, keď by náhodou niečo zle spravidla. No, to je také troška zvláštne, to som tu už povedal aj minule.
Ale čo sa ma dotklo troška, je, že Eximbanku tie transakcie budú kontrolovať ľudia z ministerstva financií a tí sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku kontroly aj potom, keby odišli z ministerstva financií. Čiže neviem, či všetky banky si svoje kontroly zachovávajú len pre seba, len toto je štátna banka, verejné peniaze, čiže proste keď to tam nedopadne dobre, byť zaviazaný mlčanlivosťou, sa mi zdá veľmi zvláštne.
Čiže tie tabuľky, o ktorých sa tu hovorilo, som už aj inde povedal, že sú tak viac-menej z neba spadnuté, ale oni ináč nevedia novelizovať to, na čo sa nejakým spôsobom zabudlo alebo zanedbalo, čiže súhlasím, samozrejme, s nimi. Treba to ošetriť, tam tí ľudia musia vedieť, že aké platy budú mať.
No môj teda pozmeňujúci návrh....
A ešte jednu veľmi vážnu vec som nepovedal. Ja tu mám stanovisko k tomuto vládnemu návrhu od Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a aproximácie práva. Ja som veľmi pozeral do toho stanoviska - jak sa volá toto tvoje, čo si teraz čítal? (reakcia z pléna) - spoločnej správy a tam som skutočne nenašiel takých šesť, mne sa zdá vážnych námietok vážnej legislatívy v bode A, ktoré sa nijako nepreniesli do toho. Bod B sa preniesol, aj bod C, to boli legislatívne drobné zmeny, tie sa preniesli. Ale bod A, nechcem ich tu čítať, ale skutočne sa mi nezdá, že sa preniesli. Neviem, či v tvojom príspevku si o tom niečo nehovoril, lebo ja som sa tu bavil s naším vedením a som to, žiaľ, nepočul. Ale to, že šesť, nechcem hovoriť, že zásadných, ale vážnych, nechcem ich tu čítať ešte raz, na strane 1, 2 sa neponorili tohto zákona, by ešte sa niekto mal na to pozrieť.
No a môj pozmeňujúci návrh je tento. Zato som aj hovoril, aby tu minister bol, aby odpovedal na toto, ktoré sa týka problematiky jeho a jeho ministerstva. Ten môj pozmeňovák je tento. Predpokladám, teda preambulu nebudem čítať.
K čl. I.
V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 3 sa vypúšťajú slová tie isté "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 4 sa vypúšťa veta "Minister zahraničných vecí môže rozhodnúť o poskytnutí finančného príspevku aj bez predloženia žiadosti o poskytnutie finančného príspevku."
Tam aj ústredné orgány to právo majú, tiež to vyhadzujem. Neviem si predstaviť, že niekto môže poskytnúť peniaze z verejných zdrojov bez toho, že by ho niekto o to žiadal. Čiže ja keď potrebujem na nejaký projekt, tak požiadam, tri riadky trebárs. Ale už viem, že načo a prečo a komu a ako. A tento zákon umožňuje, aby minister zahraničia to urobil aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.
Čiže on, Fero, Mišo mu dá niečo a možno cez zastupiteľské orgány. V štátoch dôjde nejaká ani nie žiadosť, len prosba, telefonát, a minister mu môže dať tie peniaze. Čiže to sa mi zdá nefér, že závisí od jedného človeka. Takto nateraz je to v zákone.
A druhá moja zmena je, že v § 12 sa odsek 22 vypúšťa. Súvisí to s tou mlčanlivosťou. Vlastne vypúšťa sa to, že pracovníci Eximbanky, ja to nechcem teraz čítať, lebo je to v tom § 12, že pracovníci Eximbanky sú kontrolovaní ministerstvom financií a pracovníci ministerstva financií sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku tejto kontroly, pokiaľ sú zamestnaní, ale aj potom, pokiaľ sú úplne v iných pracoviskách. Čiže tento paragraf navrhujem vypustiť.
Vykonávanie kontroly nad spravovaním financií, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, by malo byť transparentné. Záväzok dodržiavania mlčanlivosti pracovníkov ministerstva financií o všetkých skutočnostiach kontroly aj po skončení pracovnoprávnych vzťahov sa mi zdá nadbytočné.
Ďakujem.