58. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť krátko k novele rokovacieho poriadku.
V prvom rade poviem, že považujem za veľkú škodu to, že sme nevyužili možnosť vtedy, keď bola vytvorená pracovná skupina, bola aktívna. Bolo pripravených množstvo dobrých návrhov a myslím si, že hlavne zásadným vyjadrením zo strany vládnej strany došlo k tomu, že prestala byť aktívna, veci sa prestali hýbať a prestalo sa o toto zaujímať prvýkrát.
Novela obsahuje množstvo dobrých vecí, ja by som upozornila len na pár vecí, ktoré, priznám sa, nerobili sme pozmeňovací návrh, pretože myslím si, že, a aj pán podpredseda Číž to raz povedal, možnože nie raz, možnože viackrát, že práve z nášho klubu, ešte vtedy bol u nás pán poslanec Kadúc, sa ako jeden z mála opozičných poslancov zapájal do debaty a aktívne zapájal v pracovnej skupine, ktorá pripravovala novelu a zmeny v novele zákona o rokovacom poriadku. Takže táto výčitka pána predsedu Národnej rady nebola celkom namieste minimálne na náš klub.
Vtedy naozaj Miro pripravil celý kompletný materiál a aj preto možno nepripravujeme teraz zmeny, pozmeňovacie návrhy, pretože tie už prešli vašou korektúrou a neboli zapracované. Takže z toho vyplýva, že nebola chuť veci, o ktorých možno sčasti, len veľmi málo ich spomeniem, aby sa do kódexu dostali.
Kolegovia tu už spomínali, že parlament má kontrolnú funkciu. A som presvedčená o tom, že tak nastavený inštitút, možnože ste to mysleli naozaj lepšie, v dobrej viere, že by to mohlo pomôcť sfunkčneniu poslaneckého prieskumu, ale tak ako ste ho nastavili, nebude to nastavenie oveľa lepšie. Jediná pozitívna zmena, že to bude môcť vykonávať aj jeden poslanec, hej, to je jediná pozitívna zmena, ale podľa mňa vyriešiť to tak, že výbor, ktorého väčšina je daná voľbami, to znamená, že ten, kto vyhrá, ten naozaj určí, či poslanecký prieskum sa má uskutočniť alebo nie, alebo teda jeho hlasy sú podstatné, tak toto sa mi nezdá vzhľadom k tomu, že opozícia má právo kontrolovať, takisto aj ako vládna strana, ale opozícia možnože o to viac, lebo nemá dosah na iné výkonné veci, tak toto právo je jej, nechcem povedať, že ubraté, ale má sťažené toto právo.
Čo sa mi tiež nepáči, sú lehoty na pozmeňovacie návrhy, ktoré na jednej strane sme sa všetci tešili, o tom teda hovoril kolega Poliačik, tešili sme sa, že sú konečne stanovené presne, nebude sa diať to, čo sa deje v poslednej dobe, že prichádzajú na poslednú chvíľu ťažké pozmeňovacie návrhy, s ktorými nemáme šancu sa oboznámiť v krátkej chvíli, naozaj nechávate poslancov tápajúcich, tak verila som, že novelizáciou bodu, ktorý pojednáva o pozmeňujúcich návrhoch, sa odstráni takáto podľa mňa nesprávna interpretácia rokovacieho poriadku a skrátka pozmeňovacie návrhy sa budú môcť predkladať len s určitým predstihom, hej, či už sa odloží naozaj hlasovanie o 48 hodín, to jak keby 24 hodín, to je jedno, ale vidíme, že opäť ste si tam vytvorili skulinku, cez ktorú budete môcť pozmeňovacie návrhy typu, o ktorých som už rozprávala, ďalej predkladať.
Čo mňa osobne takisto trápi ešte, tak to sú asistenti. Trápia ma tam dve veci, jedna vec je, že asistenti sú živnostníci, to znamená, že ten ich pomer alebo vzťah k Národnej rade je pre mňa smiešny a nepochopiteľný, keďže musia byť živnostníci, a pritom vieme, že chceme od nich, aby boli, alebo v zmysle Zákonníka práce vykonávajú závislú činnosť, lebo sú priamo podriadení poslancovi, mali by byť priamo pracovne podriadení poslancovi, ale teda my ich nútime vytvoriť si živnosť a byť v takomto vzťahu k Národnej rade. Toto sa nejakým spôsobom neupravovalo.
Ale čo sa upravovalo; a ja zasa chápem, prečo ste to upravovali; počty asistentov pre jedného poslanca. Rozumiem tomu, že kvôli kauze, ktorá sa prevalila u vašich poslancov, ste chceli zabrániť ďalším kauzám typu kaderníčka, tomu sa dá veľmi jednoducho rozumieť. Bohužiaľ, neuvedomujete si, že tým možnože naozaj uberáte právo iným poslancom mať rôznorodé, možnože širší záber asistentov čo do odbornosti pre iných poslancov, ako povedať, že traja stačia, to si myslím, že to je príliš veľkohubé vyhlásenie od tých, ktorí pripravujú túto právnu normu.
Viem aj o tom, že kolegovia majú asistentov, ktorí sú za jedno euro, ale naozaj kvôli tomu, že majú chuť pracovať a jednoducho tým, že pomáhajú asistentovi, chcú požívať ten status asistenta, takže zabránite aj takýmto asistentom, ktorí si ani to jedno euro pravdupovediac nikdy nefakturovali a nefakturujú, neumožňujete vlastne spolupracovať s poslancami takýmto asistentom. Nevraviac o tom, zopakujem najmä to najdôležitejšie, že naozaj aj jeden človek sa môže čiastočnými úväzkami podieľať na práci viacerých poslancov.
To boli možno veci, ktoré mňa celkom nepríjemne prekvapili, nevraviac o tom, že skrátené legislatívne konania sa naozaj hlavne v tomto volebnom alebo ku koncu volebného obdobia objavovali veľmi často a podľa mňa tie zdôvodnenia, ktoré by mali byť obsiahnuté v zdôvodnení, nezohľadňovali práve tie dôvody, kvôli ktorým sa má použiť skrátené konanie.
No a teraz dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh, ktorým sa snažím reagovať na situáciu, o ktorej sme pri prerokovaní tejto novely rokovacieho poriadku ešte nerozprávali, ale už sme to s kolegom Maňom toto volebné obdobie otvárali, bolo to pri prerokovávaní, lepšie povedané neprerokovávaní správ ombudsmanky, ktorá je ústavným činiteľom. Naším zámerom teda s kolegom Maňom Hubom je, aby možnosť ústavnému činiteľovi v Národnej rade sa neodopierala rozhodnutím výboru, ktorý, opäť zopakujem, výbor má zväčša nastavenie podľa výsledkov vo voľbách, a to znamená, že takým spôsobom výbor dokáže znemožniť vystúpenie ústavne vysokopostaveného ústavného činiteľa v Národnej rade.
Takže dovoľte mi prečítať tento pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Mikuláša Hubu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 1676).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"18. V § 20 ods. 1 sa za slová "predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "predseda najvyššieho kontrolného úradu")" vkladá čiarka a slová "verejný ochranca práv"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V demokratickom štáte, ktorým Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bezpochyby je, sa javí ako žiaduce a potrebné, aby aj verejný ochranca práv mal ako ústavný činiteľ právo zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady rovnako, ako je toto právo v súčasnosti priznané napríklad prezidentovi republiky, generálnemu prokurátorovi či predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Osobitné postavenie verejného ochrancu práv zakotvené v Ústave Slovenskej republiky by malo byť premietnuté aj do predpisu nižšej právnej sily – zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
2. V čl. I sa za bod 55 vkladá nový bod 56, ktorý znie:
"56. § 128 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 predloží Národnej rade správu alebo mimoriadnu správu, predseda Národnej rady ju navrhne do programu nasledujúcej schôdze, ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 nenavrhne iný termín. O tom, či táto správa bude zaradená do programu schôdze, sa nehlasuje.
(4) Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do Národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú Národnou radou na vedomie."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Hlavným účelom predloženého doplňujúceho návrhu je taxatívne ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade ústavnými činiteľmi, ktorými môžu byť napríklad verejný ochranca práv, predseda vlády Slovenskej republiky alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj spresniť, že sa takáto správa berie na vedomie. Tieto správy totiž často poukazujú na najzávažnejšie problémy tejto krajiny, ku ktorým nepochybne patrí aj podozrenie z porušovania základných práv a slobôd, a sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia, ktoré by sa premietli aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity.
To je celý pozmeňovací návrh. Týmto vás žiadam o jeho podporu a pripomínam, že myslím si, že je správne, aby práve ombudsmanka ako vysoký ústavný činiteľ mala možnosť predniesť aj mimoriadnu správu priamo v pléne Národnej rady bez rozhodnutia, či mu to bude umožnené výborom alebo predsedom Národnej rady. A na druhej strane vieme, že sa tu opakoval alebo že sa tu stal taký precedens, kedy bola správa vrátená na prerokovanie, čo takisto podľa mňa, povedala by som, že nemá obdobu, považujem to za, nieže za neférové, ale možno aj nevhodné žiadať, pretože tá správa je vždy vypracovaná podľa najlepšieho vedomia a svedomia tohto, že nikdy sa to nestalo, takže bolo to dosť dehonestujúce. Tak myslím si, že takéto niečo by sa nemalo stávať. Buď ju zoberieme na vedomie, ale nie, ale v žiadnom prípade nie dať prepracovávať správu, ktorá je prednesená v pléne Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Som rád, že si pripomenula aj otázku tzv. nútených živností, ktorú, ak budete brať vo voľnej úvahe, že Národná rada by mohla byť v niektorých otázkach tým povestným majákom alebo príkladom, keďže príklady priťahujú, tak tento stav, ktorému, ja rozumiem tomu, že aj rozpočtové pravidlá Národnej rady môžu byť napäté, a preto nútime ľudí do živností, tak na druhej strane sa pýtam, že prečo to doteraz robil celý privátny sektor. Proste robili to asi aj preto, že šetrili na odvodovom a zdravotnom zaťažení tohto štátu, ale sme sa raz, a dokonca sociálni demokrati niekoľkonásobne zhodli na tom, že to je neblahý stav. Tak doteraz presne nerozumiem, ako môže jeden úprimný a autentický sociálny demokrat nútiť človeka, ktorého možno prvýkrát v živote, jediného čo zamestnával, alebo má k nemu ten vzťah zamestnávateľ a zamestnanec, núti ho do živnosti pri výkone činnosti, ktorá nielenže sa podobá, ale je výsostne činnosťou, ktorá by mala byť riešená štandardným zamestnaneckým vzťahom. To, že to stále ako svietiaci maják v Národnej rade dlhodobo pretrváva, teda pod argumentáciou, že Národná rada v podstate týmto šetrí aj finančné prostriedky, tak tento stav je až tragikomický, že naďalej nevieme ľuďom, ktorí robia často úradnícke administratívne práce ako každý jeden človek zamestnaný v tomto sektore, nechávame ich stále a tvárime sa pred verejnosťou, že predsa to sú živnostní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja mám poznámku k tomu istému, k tým asistentom a k tomu, čo vykonávajú. Vykonávajú naozaj závislú činnosť.
Ja som bola viac ako 15 rokov riaditeľkou občianskeho združenia, ktoré zamestnávalo v rámci svojich nie veľmi bohatých finančných možností rôznych odborníkov, bez ktorých by nemohlo robiť tú činnosť, ktorú robilo. Strašne to dalo roboty aj mne, strašne sme sa našpekulovali, veľmi ma presviedčali ekonómovia, audítori, účtovníci, že to, čo robia v akejkoľvek pozícii, či odborní poradcovia, konzultanti alebo asistenti v občianskom združení, je závislá činnosť, pretože ju robia s prostriedkami a v priestoroch zamestnávateľa. Čiže museli sme to robiť napriek tomu, že tam sa nejednalo o veľké peniaze, niekedy išlo o 50 dnes eur alebo 150 eur.
Ale čo ešte chcem naviac povedať, dnes sú projekty poskytované mimovládnym organizáciám, napríklad od rôznych donorov, pri ktorých je spolufinancovateľom projektov republika, Slovenská republika, čiže štát si dáva podmienku, že musí používať tie finančné prostriedky len na pracovné zmluvy alebo na dohody. To znamená, musí z nich odvádzať, teda nemôže používať tú fintu, ako používa Národná rada, že aby sme ušetrili finančné prostriedky. Myslím si, že je to nespravodlivé a je to donebavolajúce. Nie je to dobrá správa, nie je to dobrý signál, nemalo by to tak byť.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, áno, sú tu dve dámy, ja budem veľmi stručný, a len trošku rozviniem to, čo povedala pani podpredsedníčka a zároveň spolupredkladateľka tohto nášho spoločného doplňujúceho návrhu. A začnem, ak dovolíte, tak trochu všeobecnejšie, malým exkurzom do histórie.
Keď sme to tak rekapitulovali na začiatku volebného obdobia, tak s kolegom Brockom sme zistili, že sme tu pravdepodobne jediní poslední mohykáni, ktorí sme sa ešte riadili rokovacím poriadkom Slovenskej národnej rady v tom prvom, skrátenom volebnom období po Nežnej revolúcii, teda v rokoch ´90 – ´92, takže môžme porovnávať na základe vlastnej skúsenosti. Priznám sa, nejak som neštudoval ten starý rokovací poriadok a nepamätám si detaily, ale pamätám si to, čo sme na základe neho zažívali. A keď sa vyjadrím aspoň k tej tu už spomínanej kontrolnej funkcii, musím s poľutovaním konštatovať, že vychádzajúc z toho dávno minulého rokovacieho poriadku, bola táto ošetrená oveľa efektívnejšie a, by som povedal, reálnejšie ako v tom súčasne platnom. Na poslanecké prieskumy sme chodili bezmála každý týždeň bez ohľadu na to, či sme boli z opozície alebo koalície, a naozaj si nepamätám, že by bolo nevyhnutné takéto prieskumy schvaľovať väčšinou toho-ktorého parlamentného výboru, keďže, ako vieme, v parlamentných výboroch má spravidla väčšinu vládna koalícia, a preto ten výsledok takéhoto hlasovania je, aký je.
Pokiaľ viem, v tomto návrhu nového rokovacieho sa sľubujú čiastočné zmeny k lepšiemu, ale napriek tomu vychádzam z platného právneho stavu a ten je, aký je. Kolega Fecko spomínal tú reálnu skúsenosť zo štyroch rokov nášho výboru, a tá je absolútne tristná a de facto anuluje túto potenciálne významnú kontrolnú funkciu parlamentu v tejto oblasti. Ktorá nie je len, keď si spomeniem na tie naše poslanecké prieskumy spred tých dvadsiatich troch a viacerých rokov, naozaj nie je len kontrolná v tom zmysle niekoho kontrolovať a sankcionovať, ale naozaj sa dozvedieť o reálnom stave vecí v tej kontrolovanej inštitúcii a napomôcť tomu, aby sa ten stav vecí zlepšil. A myslím, že takto sme aj v tých časoch fungovali. Takže veľmi sa prihováram k tomu, vrátiť sa k takémuto stavu aj legislatívneho ošetrenia poslaneckého prieskumu.
A nepamätám si tiež, že by niektorý minister neprišiel, keď sme ho pozvali na výbor, aby sme s ním nejaké problémy konzultovali alebo aby vysvetlil nejaké svoje činy alebo vyjadrenia. Čo je dnes, bohužiaľ, pomaly bežná prax, teda opak tohto stavu, že je pomaly problém dostať na výbor aspoň – zase hovorím z vlastnej skúsenosti – člena vlády, pokiaľ nejde o vyslovene obligatórne povinnosti pri predkladaní zákonov. To, že tam posielajú zväčša už štátnych tajomníkov, to je druhá vec, ale fakt je, že na nejakú takú vecnú a problémovú konzultáciu dostať člena vlády na výbor alebo do nejakej ad hoc zriadenej komisie, v ktorých som mal česť byť pred tými mnohými rokmi, dokonca jednej dosť dôležitej som predsedal, tak bolo nemysliteľné, aby člen vlády neprišiel.
Nepamätám si taktiež, že by niektorý člen vlády nebol odpovedal na interpelácie vecne, konkrétne a v zákonom stanovenom termíne. Toto sa mi stalo opakovane v tomto volebnom období, čiže aj tu vidíme vlastne dosť výrazný regres, keď to tak musím povedať. Neviem presne už, ako to bolo ošetrené v tom rokovacom poriadku, ale či to už bolo na základe nejakého zvykového práva, alebo analógie so zahraničím, alebo na to bol špeciálny paragraf, ale viem, že takéto počínanie člena vlády by bolo jednoznačným dôvodom na jeho odchod z vlády, keby si dovolil takýto postoj, arogantný postoj vlastne k Národnej rade a poslancom Národnej rady.
V tomto spomínaní by som mohol pokračovať, ale nechcem vás unavovať, to bolo naozaj tak letom-svetom na úvod a keďže som už ten veterán. A podotýkam ešte dôležitú poznámočku, že som bol takisto ako teraz poslancom opozície. Čiže nebolo to nejaké nadštandardné postavenie z titulu, že by som bol poslancom za vládnu koalíciu vtedy, a preto by ten vzťah nebodaj bol iný ako teraz.
No a celé to spomínam na úvod preto, aby sme sa trošku zamysleli nad tým, kam sme sa v niektorých oblastiach počas tých dvadsiatich troch rokov údajného budovania alebo pod heslom budovania štandardnej demokracie dostali, keď v skutočnosti sme sa viacerým demokratickým princípom skôr vzdialili, než by sme ich nejako podporili alebo rozvinuli.
No a teraz k meritu nášho doplňujúceho návrhu, ktorý tu bol prednesený. Na záver zdanlivo samozrejmé konštatovanie, že zákon až na výnimky, keď ide o nejaký lex typu lex Hlinka a podobne, ktorý sa logicky vzťahuje na konkrétnu osobu, ale zákon sa nemôže vzťahovať vo všeobecnosti na konkrétne osoby, ale má mať systémový charakter, to je ako taká notoricky známa vec, na ktorú niekedy zabúdame. A práve prípad verejnej ochrankyne práv je toho príkladom, pretože je to pomaly jediný vysokopostavený mimoparlamentný ústavný činiteľ, ktorý nie je pod kontrolou vládneho SMER-u – SD a tomu aj zodpovedá jej reálne postavenie. Okrem toho, že to má svoje takpovediac osobné a politické príčiny, má to aj svoje legislatívne príčiny. No a v snahe odstrániť tento hendikep a tento určitý prejav diskriminácie vysokého ústavného činiteľa práve predkladáme tento doplňujúci návrh, myslíme si a sme presvedčení spolu s kolegyňou Jurinovou, že by sme týmto návrhom a jeho prijatím naozaj len docielili stav, že tí kľúčoví ústavní činitelia, medzi ktorých podľa ústavy patrí aj ochranca práv, teda ombudsman a ombudsmanka, že by sme učinili zadosť tejto požiadavke určitej spravodlivosti a rovnoprávnosti vysokých ústavných činiteľov.
Zároveň na záver takú možno trošku moralitku, že výsledky hlasovania o tomto doplňujúcom návrhu ukážu aj to, že či naozaj uvažujeme systémovo alebo či sme tak trošku zaslepení tým, kto v súčasnosti ten-ktorý úrad zastáva.
A v podstate to je všetko, čo som považoval za potrebné povedať na doplnenie predrečníčky k tomuto doplňujúcemu návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Milý pán kolega a ešte aj profesor! Mal som tú česť rovnako od tých čias sledovať túto Národnú radu a pamätám si na obdobie, keď vystúpiť v Národnej rade, pokiaľ som sám neodborník na nejakú špičkovú otázku, že bolo v podstate zriedkavé, aby prišiel niekto, kto nepracuje s nejakým špičkovým odborníkom. A kde teda tento pult znamenal, že z tých 50, 60 % odznievali veci, ktoré boli v zásade v súlade ako už s dosiahnutím aspoň tým štandardným, ale vrcholovým poznaním v krajine. Že už sa dalo tým diskutovať na úrovni tak jednotlivých ústavov Akadémie, fakúlt, odborného aktuálneho života a podobne. Iste vieš, že v živote som si nedovolil vystúpiť v tomto parlamente a postaviť sa a hovoriť o otázkach životného prostredia, ktoré nemajú povedzme že nejaký právny alebo iný nuans.
Otázka ale na druhej strane je to, že ja sa trošku, profesore, vyznám v ústavnom práve a ústavné právo má svoju štruktúru, má svoje poznatky, máme dneska možnosť porovnávať európsky ústavný systém a tak ďalej a tak ďalej. Pri všetkej úcte, pri vystupovaní poslancov tvojho klubu, kde môžme mať elementárnu predstavu o tom, že je tam základná znalosť východísk pri poznaní napríklad ústavného práva? Akú majú cenu potom tie vystúpenia? S čím máme polemizovať, o čom máme rozprávať?
Čiže ja si myslím, ak chceme hovoriť o týchto otázkach, o ktorých si hovoril, ja ich rešpektujem, aj keď mám na to iný názor, ale áno, dá sa o tom rozprávať, aj tón, aj spôsob, aj vymeniť si skúsenosti. Ale bohužiaľ, to je veľmi výnimočný fenomén pri vystupovaní mnohých členov, bohužiaľ, klubu, v ktorom si bol alebo si.

Ďakujem pekne.
Ja som aj zdôraznil vo svojom vystúpení, že sa nevyjadrujem ani tak k legislatívnej stránke striktne teda, ako skôr k tej vlastnej skúsenosti a k tomu, že mám tu unikátnu možnosť porovnávať v tom oblúku dvadsiatich piatich rokov pomaly tie dve skúsenosti. A preto hľadám cesty – napriek tomu, že nie som ústavný právnik – k tomu, aby sme tú prax zlepšili a aby tí, čo prídu po nás, mohli tie reálne funkcie, ktoré parlament má plniť, vykonávať lepšie a medzi ne, sa iste zhodneme, patrí nepochybne aj kontrolná funkcia.
Súhlasím s tebou v tom, že nie som nadšený, keď tuná doslova každý vystupuje ku všetkému. Musím sa zastať klubu OĽaNO už bez ohľadu na to, či som jeho členom alebo nie som, že máme tu ľudí, ktorí sa vyznajú aj v ústavnom práve, takže ani tam by som nenavrhoval celkom zovšeobecňovať. A zase na druhej strane nie som svedkom toho alebo nie sme svedkami toho, že by každý člen klubu OĽaNO sa vyjadroval k ústavnoprávnym záležitostiam. Ale takisto považujem tvoj názor za legitímny a v mnohých veciach sa asi zhodneme.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka a vážený pán podpredseda, navrhovatelia, vážené dámy, páni, aj napriek tomu, že si myslím, že diskusia je v tomto parlamente s ohľadom na taký zákon o tepelnej energetike, kde boli vyslovené celkom dôvodné pochybnosti o ústavnosti toho návrhu bez akejkoľvek reakcie, aj napriek tomu vystúpim.
Vystúpim aj napriek tomu, že ja som s pánom podpredsedom rokoval o rokovacom poriadku. Myslím, že som mu zaslal ten materiál pomerne rozsiahly. Máj, jún, áno, stretli sme sa, ale nemalo to nejaký širší kontext, už tam nebol, nebol tam priestor pre zmenu.
A tiež hovorím, že podľa mňa rokovací poriadok by sa nemal novelizovať ku koncu volebného obdobia, ale na začiatku a mala by byť všeobecná zhoda, a tá zhoda tu jednoducho nie je. Nie je tu tá zhoda a to zabúdam na naozaj kozmetické úpravy, za ktoré ja nemám proste problém zahlasovať. Prečo? Prečo by aj nie. Veď je to správna vec, len ten návrh je neúprimný.
A, dámy a páni z vládnej strany, vy ste premeškali príležitosť novelizovať rokovací poriadok poriadne. Tak, aby naozaj sme nemali pochybnosti o žiadnom ustanovení rokovacieho poriadku. Premeškali ste to a dovolím si to povedať príkladno vzhľadom na to, akú máte väčšinu, reformu školstva. Premeškali ste stabilizáciu zdravotníctva. Premeškali ste zabezpečenie rýchlej a spravodlivej justície pre všetkých.
Rokovací poriadok je toho krásnym príkladom. Na koniec volebného obdobia idete robiť niečo, čo malo byť spravené na úvod. Áno, pracovná komisia bola ešte za pána predsedu Pašku. Zasadala koľko, raz? Tá vôľa na všetkých stranách tu bola. Zlyhali sme. A zlyhali STE hlavne, pretože rokovací poriadok, novela tu bola. Prišla tu aj zo strany opozície. Ja som dokonca navrhoval len štylistickú zmenu rokovacieho poriadku. Jedna čiarka v zásade. Jedna čiarka. Vy ste ju neboli schopní schváliť. Je to dohľadateľné.
Viete, vy ste mali príležitosť urobiť z toho rokovacieho poriadku niečo, čo bude mať, čo bude požívať úctu. A mohli sme upraviť hodinu otázok. Hodinu otázok tak, aby plnila tú svoju funkciu a tú základnú kontrolnú funkciu, že bude sa ten minister, premiér, bude sa triasť, ako sa trasie premiér Veľkej Británie na hodinu otázok, lebo nevie, čo má čakať. Tu spravíme z toho lotériu, vládni poslanci podajú 80 otázok, samozrejme, vyžrebuje sa otázka v 90 percentách vládna, pán premiér vyčerpá všetkých 15 minút, finito, dovidenia, bodka, ďalej sa nebavíme. Ak je opozičná, odpoveď je minúta, pretože potom väčšinou ide práve koaličná. Toto je podľa mňa inštitút, ktorý by mal patriť iba do rúk opozície. Iba do rúk opozície. Toto ste premeškali a môže sa to vrátiť, neviem, či budúce volebné obdobie, ale volebné obdobie potom. Zasa sa tu budeme tváriť, budeme sa hrať na demokraciu, budeme sa hrať na parlamentarizmus.
Rovnako sa to týka interpelácií, hovoril to tu poslanec Huba. Ja si, nehovorím, že nepamätám, ale z tých neviem koľko som mal interpelácií, 50, neviem, možno tri, kedy mi minister alebo premiér priamo odpovedal na moju otázku a ešte aj včas. Bol som šťastný, že tu bol, ak vôbec. My nevieme, či tu má byť, nemá byť. Podľa mňa je to elementárna úcta, elementárna úcta, aby tu vláda, ktorá sa zodpovedá parlamentu, aby tu bola, aby tu sedeli všetci. Ja rozumiem tomu, že oni majú, sú výkonná moc a majú pracovať, rozumiem, lenže, bohužiaľ, tie interpelácie, hodina otázok stratili na váhe, stratilo to na váhe aj tu v parlamente. Je z toho fraška. A je to obrovská škoda a dobehne nás to.
Úplne samozrejme, účasť ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv na schôdzi, prečo by tu nemala byť, veď je to ústavná činiteľka! Na tom sa musí zhodnúť Národná rada, plénum, podľa mňa, nedáva mi to absolútne žiadnu logiku.
Mohli sme pokojne skoncovať s nočnými rokovaniami. Samozrejme, ak na to bude dôvod, nech je, nech je nočné rokovanie. Dajme, ale podporme to rokovanie trojpätinovou väčšinou, kvalifikovanou, ukážme nie veľkorysosť, ukážme to, že nám ide o túto krajinu. Nie, my, nočné rokovanie tu sa zneužívalo, nehovorím, že len toto volebné obdobie, ale aj minulé, zrejme aj predminulé, na to, aby sa niektoré témy, proste aby prešumeli, aby prešli, aby v médiách nemali chuť, čas ani ľudí, aby to nepozerali.
Pán podpredseda, vy ste povedali v úvodnom slove, že meníte nasledovné, ak som na niečo zabudol, určite ma opravte, doplňte. Riešite hlavne vecne nesúvisiace novely, transparentný legislatívny, alebo stransparentnenie legislatívneho procesu, späťvzatie návrhov, čo sa tu zneužívalo. A etický kódex. Nezachytil som viac, ak nerátam štylistiku a naozaj úpravu niektorých odkazov.
Z týchto štyroch vecí etický kódex vypadol, my dokonca ideme, my spravíme tak, že dovolíme parlamentu prijať etický kódex v budúcom volebnom období, ak sa na tom uznesie väčšina. Ak chceme byť fér a majú to byť pravidlá pre všetkých, nemala by to byť opäť kvalifikovaná väčšina? Veď všetkým nám ide, tu je spoločný záujem o to, aby my sme požívali väčšiu dôveryhodnosť. Pretože ak to bude väčšina, ak to bude koaličná väčšina, vy si do toho etického kódexu dáte veci, ktoré budú zneužiteľné. Budú. Čiže to vám vypadlo, a keď to tam ostalo iba odkazovo, že schváli to Národná rada, a ešte aj podľa mňa škodlivo. Späťvzatie, dobrá vec.
A teraz k tomu, k tej transparentnosti. Prosím vás, a v čom sa zmení, alebo v čom bude transparentnosť vyššia? Lebo tak isto ako pri zákone o Zbierke zákonov a tvorbe právnych predpisov nenachádzam podstatnú zmenu. Nenachádzam. Dávate priestor verejnosti? Ako? Ako? Ak vláda bude chcieť, príde sem s návrhom v skrátenom konaní. Čo sa stane? Pamätáte si, dámy a páni, jak sme schválili, myslím, že to bola práve tá exekučná imunita, za päť hodín. Päť hodín, ja som dostal návrh, myslím, že o desiatej, o jedenástej na výbore, o štvrtej bol schválený, o piatej. Takže potom šesť. Toto sa nemení. To sa absolútne nemení, nemenia sa ani, nie nemenia, nezavádzajú sa žiadne sankcie, nezavádza sa to, že ak sa poruší rokovací poriadok, zákon je neplatný. Načo sú nám tie pravidlá? Načo sú nám? Veď tie pravidlá sú zbytočné tam. My si zavádzame niečo, čo sami nedodržujeme.
Ďalší príklad platí, neviem, v paragrafe nad 70, neviem, koľkátka je to, že ak je návrh neschválený, je možné ho opätovne podať uplynutím šesť mesiacov, aha, a čuduj sa svete, po tomto bode ide zákon o ochrane verejného záujmu, 357/2004, ktorý bol v širšom znení, ako je predložený, sú tam aj totožné ustanovenia, neschválený, zamietnutý 22. mája 2015. Čiže lehota uplynie 23. novembra 2015 podľa rokovacieho poriadku a my sme už v druhom čítaní toho zákona. Veď my nedodržiavame rokovací poriadok! A chceme ho novelizovať, chceme etický kódex. Toto nie je že nesprávne, to je schizofrenické!
Vecne nesúvisiace novely prípadne, alebo, pri tom sa ešte pristavím, ako tomu zabránite, keď sme to doteraz neboli schopní spraviť, a pritom v legislatívnych pravidlách Národnej rady to proste je? Vy ste to robili, korektne hovorím, aj táto strana (rečník ukázal na pravú stranu), keď bola vo vláde, prijímali si nepriame novely, prílepky, ako sa zľúbilo. Plénum odhlasovalo, väčšina, je to v poriadku. Teraz to dávame do zákona, ale bez akejkoľvek sankcie, bez akejkoľvek sankcie. Čiže opäť to ustanovenie bude zbytočné. (Reakcia navrhovateľa.)
Veď to je to, ale ja som na diskusiu bol pripravený. Od prvého stretnutia, prvý rok v parlamente bol som na každej pracovnej skupinke aj rokovacieho poriadku. (Reakcia navrhovateľa.) Tak mi budete oponovať. A povedzte mi tú sankciu, čo sa stane, keď povie plénum, že je to v poriadku? Nestane sa absolútne nič, bude to po starom. 48 hodín pozmeňovák. Keď plénum odhlasuje, je to v poriadku, tak mi, prosím, povedzte, čo sa zmení. Okrem späťvzatia, odkazu na etický kódex, nezmení sa absolútne nič, ak toto plénum sa uznesie, že je to v poriadku. Práve z tohto dôvodu ja, aj keby som veľmi rád chcel, nemôžem za ten návrh zákona zahlasovať.

Ďakujem pekne.
Ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, myslím, že práve ešte táto Národná rada, ak má niekto vylepšovať alebo meniť rokovací poriadok, tak to má robiť na sklonku svojho volebného obdobia, pretože za štyri roky poslanci, ktorí tu sedia, mali možnosť zažiť mnohé situácie a na základe nich možno potom sa niektoré pretavili do novely rokovacieho poriadku. Nemyslím si, že nový parlament, ktorý vzíde po marcových voľbách, kde môže dôjsť k výraznej obmene, a dúfam, že u niektorých strán aj dôjde k výraznej obmene nových poslancov, tí nemajú ani dunstu, čo je rokovací poriadok a ako môže byť alebo nemôže byť zneužitý, alebo čo prináša život. Takže nemyslím si, že v apríli 2016 môže nový parlament rokovať o zmene rokovacieho poriadku, lebo ešte nebude mať ani jednu schôdzu za sebou a nebude ani vedieť, aké nedostatky alebo problémy má.
Na druhej strane, vy ste právnik, ja nie som, ja som laik, ale stále sa ozýva – a ja to podporujem, že nie každá jedna životná situácia musí byť okamžite pretavená do zákona. Predsa zákon má byť jasný, stručný a má mať nejakého ducha a nejaký účel zákonodarcu a ostatní ho majú rešpektovať. A preto ja napríklad už rok riadim Národnú radu Slovenskej republiky a bez toho, aby rokovací poriadok obsahoval zákaz nočných rokovaní alebo potrebu ich schvaľovania trojpätinovou väčšinou, neviem, či ste nejaké zažili. Ja na to nepotrebujem zákon, som vyhlásil, že to tak nebude, a nebude. A preto si myslím, že aj vy zas opačne, neviem, prečo stále hovoríte, že automaticky Národná rada bude skracovať tie lehoty, veď jednoducho sme povedali, že bude sa hlasovať po 48 hodinách, Národná rada musí mať určité svoje právomoci, však je najvyšší zákonodarný orgán. A nehovorte už teraz dopredu, že bude automaticky skracovať, ja tvrdím, že ich bude dodržiavať a pokiaľ bude vedenie minimálne také, aké je, alebo ak by som mal ja sedieť na stoličke predsedu parlamentu, bude dodržiavať 48-hodinovú lehotu. Prečo to spochybňujete, ešte to ani neplatí?

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec Kadúc, no, musím sa ohradiť voči tomu, s čím ste začali toto vystúpenie, že z hľadiska ústavnoprávneho sa tu nikto nevyjadruje, aj keď je tu nejaký jednoznačný názor alebo prezentácia, že ide o prijatie alebo predloženie protiústavného zákona. A v prvom rade vo vzťahu teda k tomu zákonu o tepelnej energetike, o ktorom ste hovorili, v prvom rade treba povedať, že to, že či je nejaký návrh zákona alebo zákon schválený protiústavne, môže vyhlásiť len Ústavný súd, nikto iný. A ohradzujem sa aj preto, že som k tomu vystúpil v prvom čítaní a spochybnil som tú konštrukciu, alebo to tvrdenie, že ide o protiústavný návrh. A spochybnil som to nielen vo forme nejakého vyhlásenia, ale aj podložené konkrétnymi argumentami, kde som citoval aj z rozhodnutia Ústavného súdu, aj z iných zákonov, kde takéto ustanovenia sú, takže ešte raz sa voči tomu ohradzujem.
Ďakujem.

Skúsim odzadu. No ale tá diskusia proste je tu zbytočná, veď si povedzme, opozičné návrhy proste neprejdú, my už teraz vieme, že januárová schôdza proste nebude, pretože aj keby opoziční priniesli modré z neba, a to nechám bez nejakého komentára, proste nebude, nebude, nech je tam čokoľvek.
Pán predseda, ďakujem za vašu reakciu, to, čo hovoríte, ale mne nedáva trošku zmysel, keď hovoríte, že bude tu asi obmena poslancov, lenže, a teda poslanci nadobudli nejaké skúsenosti z používania rokovacieho poriadku. Ja som si nechal vytiahnuť, kto je tu koľko volebných období, bavíme sa o čísle, ktoré keď vám ukážem, nebudete možno ani sám veriť, koľko ľudí tu je viac ako tri volebné obdobia, čiže hovoriť o tom, že sú neskúsení, nezdá sa mi trošku; fajn, preto buďme podľa mňa fér a spravme novelu rokovacieho poriadku a mala byť na úvod, preto to aj pán predseda Paška zvolal.
Čo sa týka vašich nočných rokovaní, máte pravdu, nezachytil som nejaké nočné rokovanie, myslím si, že do deviatej, do desiatej jedno bolo, to nepovažujem za nejaký prešľap. Ale hovorím, nemám problém ani s nočným rokovaním, ak je na to zásadný dôvod. Len poďme fér a tri pätiny keď sa rozhodne, lebo vidíme, že hrozia škody, ja neviem, ide o, nechcem privolať vojnu, o čokoľvek dôležité, vtedy parlament, tento parlament, verím tomu, že odhlasuje aj nočné rokovanie, nebude s tým mať podľa mňa problém aspoň z toho, čo tu vidím.
V zásade to je asi tak všetko, ďakujem pekne.