10. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, to úplne chápem, že obhajujete tento vládny návrh. Ste členkou vládnej koalície. Nezabudla ste však si kopnúť do pána Sulíka a pána Mihála, že oni sú zodpovední za to, že boli zavedené zdravotné odvody z dividend, ale zabudla ste zrejme na jednu vec, že aj členovia vašej strany, ktorí tu sedia, konkrétne aj pán podpredseda Bugár vtedy hlasoval tiež za túto novelu zákona. A teraz, že ste na druhej strane, to je v poriadku. Ale nemuseli by ste takto akože navidomoči vlastne kopať do bývalých koaličných partnerov.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

Čo bolo, bolo, boli aj iné časy, ale tie sa pominuli. A vtedy to bolo vlastne tak, že to zavedenie zdravotných odvodov z dividend bolo prijaté ako jedna z tých prvých fáz zavádzania odvodového bonusu. A keby bolo keby, čo bolo, bolo a keby bolo keby a kde bolo, tam bolo, skrátka sa to celé vyvinulo tak, že odvodový bonus sa nezaviedol, ale zdravotné odvody z dividend, bohužiaľ, zostali. Takže ten náš celkový plán, ktorý mal skončiť zavedením odvodového bonusu a celkovým plošným znížením daní, odvodov, zvýšením čistých príjmov – či už starých, mladých, bohatých, chudobných, pracujúcich, alebo podnikajúcich – skončil, bohužiaľ, príliš skoro a predčasne a dopadlo to takto. Keby sa ten čas dal vrátiť, asi by sme niektoré veci urobili inak.
V každom prípade ešte taká malá matematická hádanka. Aké boli zdravotné odvody v roku 2011, keď bol maximálny základ 28-tisíc eur a sadzba tých zdravotných odvodov z dividend bola 10 percent? A aké sú tie zdravotné odvody teraz, po vláde Roberta Fica, kedy je maximálny základ 51 480 eur a sadzba je 14 percent? Odpoviem si sám. Vtedy to bolo maximálne 2 800 eur, teraz je to 7 200 eur, čiže dvaapolkrát viac, ako to bolo za "Michála". To znamená, že dvaapolnásobne sa zvýšili tie zdravotné odvody a za to už nemôžem ani ja, ani Sulík, ale za to môže napríklad minister financií Kažimír a ďalší členovia vlády Roberta Fica.

Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, myslím si, že dobre ste zhrnuli ten obsah toho zákona, a som rád, že sa tu vydvihli aj pozitíva. Ja osobne určite pozitívne vnímam ten pokles z 22 na 21 percent. Mali sme tu diskusiu, pán kolega Rajtár odišiel. Ja si pamätám, keď sme tu v roku 2012 sa tu s pánom Sulíkom bavili o tom, že koľko sa vyberie na dani, že keď stúpne daň z 19 na 23 %, či sa vyberie viac alebo menej. Počúvali sme tu prednášku o tom, Lafferovej krivke, ktorú poznáme všetci, jak sa vyberie menej. Realita je presne opačná, páni, čiže asi potom tá teória nebola úplne správna. Myslím, že ten pokles je pozitívny.
Čo sa týka daní z dividend, myslím si, že 7 % je veľmi príjemná sadzba oproti ostatným sadzbám, ktoré sú okolo. A nemám vôbec obavu, že by nám nejakí tí majitelia utekali s tými ziskami nejak brutálne do zahraničia, aby to tam zdaňovali nejakými inými sadzbami. Je jasné, že niekde sú aj nulové, ale myslím si, že 7 % je celkom príjemná sadzba a že dividendy sa budú zdaňovať na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Sárközy, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za všetky pripomienky. Pán Mihál, nemala som vôbec záujem kopnúť, ale uviedla som fakt, ktorý naozaj bol v roku 2011 za vašej éry.
Ďakujem veľmi pekne.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že pán poslanec Štarchoň, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, počúvame tu vysoko odbornú diskusiu na naozaj sadu návrhov, ktoré tu boli prezentované zo strany pána ministra financií. A musím ale konštatovať jednu dôležitú vec, až na zopár pozmeňujúcich návrhov v podstate nič sa nezmení na merite veci. V prvom čítaní by sme sa mali baviť možno nielen o konkrétnych faktoch, ale aj o tom, k čomu vlastne tieto zmeny slúžia. V koho prospech sú tieto zmeny. Doteraz sme počúvali množstvo relevantných argumentov. Množstvo.
Pán minister sa opiera okrem iného aj o informácie, ktoré poskytuje Inštitút finančnej politiky, a stále hovorí o tom, aké skvelé je mať niečo, čomu sa hovorí hodnota za peniaze. To isté mu hovorím aj ja. Je to skvelé, je to fantastická myšlienka, že naozaj sa pozeráme na verejné financie z úplne iného zorného pohľadu. Lenže na druhej strane, prečo pán minister nepočúva nielen mňa, dobre, to chápem, ale prečo napríklad pán minister nepočúva, alebo neprečíta si správu Rozpočtovej rady za minulý rok? Tá bude prezentovaná o chvíľu. Prečo nerešpektuje niektoré stanoviská? Stanoviská, ktoré hovoria viac o výdavkovej stránke rozpočtu, a nesústredí pozornosť len na príjmovú časť? Prečo pán minister a jeho tím možno nepočúva aj závery správy o stave finančného trhu, ktorá tu bola prednesená jednak na výbore pre financie a rozpočet a zároveň tie závery konštatovali, akým spôsobom niektoré z tých navrhovaných opatrení negatívne môžu ovplyvniť samotný finančný trh?
Zároveň sa môžem opýtať aj ináč. Stále tu hovoríme o tom, akým spôsobom je fantasticky naštartovaná ekonomika Slovenskej republiky. A keď je to také skvelé, prečo zrazu musíme robiť toľko zmien? Preto som sa pozrel na prehľad jednotlivých foriem daní, odvodov a ďalších poplatkov, ktoré za posledných päť rokov narástli alebo sa rozšírili skoro o tri desiatky, ak rátame možno aj tieto, ktoré sú tu predkladané.
Čo je však teda meritum veci, aby som sa k tomu vrátil. Rozprával som sa s jedným pánom podnikateľom, zhodou okolností včera. On kvitoval niektoré veci typu, aké je to fantastické, že daň z príjmu fyzických osôb alebo právnických osôb sa nám zníži o 1 %, ale v podstate to nič nemení. Na druhej strane hovoril, že skôr sa na to treba pozrieť iným spôsobom. Čiže z pohľadu podnikateľa by chcel čo? Stabilné podnikateľské prostredie, ktoré je dané legislatívnym rámcom, ktoré sa dlhodobo meniť nebude. Lenže ten rámec sa nám jednoducho priebežne mení. A teraz kvôli čomu?
Nuž, keď je ekonomika tak na tom dobre, prečo zrazu prinášať nové druhy zdaňovania odvodov? Na druhej strane budeme hovoriť, že to kompenzujeme v niektorých iných oblastiach. Veľká téma, ktorá tu je, sa týka paušálnych výdavkov, áno, ale je to len časť pozitívnej diskriminácie, ktorá je zameraná na len určitú skupinu daňových subjektov, daňových poplatníkov. To znamená, že na jednej strane tu máme sériu nových návrhov, ktoré sú zamerané predovšetkým na nové typy daní a odvodov. Na druhej strane tu máme možno niekoľko malých úľav.
Mne osobne to pripomína niečo také, čomu sa dá povedať finančný supermarket, ale finančný supermarket verejných financií. Keď chodíte nakupovať do nejakých tých maloobchodných reťazcov, tak všimnete si, že z času na čas vždy sa vám vymenia produkty na jednotlivých policiach, zároveň sa vymenia, samozrejme, aj niekedy cenovky, balíčky produktov, skupiny produktov a je to hlavne preto, aby ste si náhodou nezvykli. No v prípade, ak hovoríme o tomto finančnom supermarkete na trhu, otázka je, či je to vlastne trh verejných financií, tak by sme očakávali skôr istú stabilitu hlavne preto, lebo ten trh je obligatórny. To znamená, že tam musíte chodiť nakupovať, aj keby ste nechceli. Na rozdiel od klasických supermarketov, kde máte možnosť na výber. Jednoducho nepáči sa mi tento maloobchodný reťazec, nájdem si iný. No a niektoré daňové subjekty si jednoducho nájdu nie iný finančný supermarket v rámci systému verejných financií, ktoré sú tu dané, ale si nájde iný domicil a mnohé podnikateľské subjekty to tak aj jednoducho urobili.
Áno, môžeme argumentovať, veď stále je tu podnikateľsky priaznivé naklonené prostredie, vytvorilo sa množstvo nových pracovných miest. Ale otázka je, prečo sa vlastne pracovné miesta vytvorili. Málokto tu povedal, že naša ekonomika je silne priviazaná na ekonomiku Nemecka a nemeckého trhu. Keď sa darí Nemecku, darí sa aj Slovensku. To znamená, že to nie je len o tom systéme opatrení, ktoré naozaj z pohľadu súčasnej vlády tu aj počas minulých období boli predstavené, ale je to predovšetkým o reálnej trhovej situácii v rámci jednotného európskeho trhu.
Čo má byť teda vlastne možno cieľom týchto navrhovaných opatrení? Vyrovnaný rozpočet? Možno, uvidíme na najbližšej schôdzi Národnej rady, čo všetko nám tu bude pán minister prezentovať. A stále argumentuje, že v podstate pravidlá sú nastavené a jednoducho naozaj budeme rešpektovať princípy value for money (hodnota za peniaze) a argumentuje aj tým, že máme dobre nastavenú dlhovú brzdu a jednoducho naozaj budeme pokračovať týmto smerom aj ďalej. Nuž prečo nebyť ale viac ambiciózny, prečo sa nepozrieť na štruktúru výdavkov, prečo sa nepozrieť napríklad na to, že by mohli byť zavedené aj limity verejných výdavkov? Ale to je otázka, ktorá bude možno na iné rokovania, na iné fórum. Každopádne sústreďovať sa len na výdavkovú časť a nie na; teda na príjmovú časť a nie na úspory v rámci výdavkovej časti, je možno nie celkom optimálne riešenie.
No možno to uzavriem niečím iným, a to je pohľad možno aj poslanca a to je ambivalentný pohľad, ambivalentný, mnohé z tých prezentovaných návrhov sú podložené faktami a naozaj sú relevantne zdôvodnené a jednoducho naozaj rozmýšľate o tom, že sú zreteľa hodné a treba ich podporiť aj v rámci hlasovania. Na druhej strane, a to je možno vidieť pri tomto poslednom návrhu, ktorý je tu prezentovaný v rámci balíčka, ten ambivalentný postoj je v tom, že na jednej strane sa nám niečo znižuje, v tomto prípade je to zníženie percenta z príjmu právnickej, percenta z príjmu právnických, právnickej osoby; ďakujem; začínam byť troška nervózny. Ale na druhej strane, keď sa pozriete na zdaňovanie dividend, tak je to ako keby tá opačná strana. To znamená ambivalentný vzťah. S niečím súhlasíte, s niečím nie. A to sa týka v podstate celého prezentovaného návrhu nových foriem daní a odvodov.
Každopádne čo s tým? Uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, lebo tento návrh, tak isto ako predchádzajúce sa do druhého čítania dostane. A možno by pán minister mal začal rozmýšľať nielen nad tým konceptom value for money, ale začať rozmýšľať aj nad iným konceptom, a to je, aká je hodnota pre občana, čo vlastne tieto nové návrhy budú prinášať.
Ďakujem.