12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Naozaj chcela som upozorniť aj na problematiku, na..., ktorá sa zužuje len na zneužívanie v stacionároch. A ja si nemyslím, že naši seniori si zaslúžia to, aby sme to zužovali na to, že zneužívajú nejaké sociálne služby.
My ako ľudia, ktorí naozaj vedú tento štát, sa musíme zaoberať tým, že naozaj ide húfne veľký počet ľudí, ktorí sa nám dostávajú do starostlivosti. A ja už mám dnes štatistiky hospitalizácií ľudí nad 63 rokov za predošlé roky, a kde porovnateľne naozaj sú čoraz viac ľudí hospitalizovaných. Čiže toto je len kvapka v mori, čo nás čaká vyriešiť v tomto štáte. A naozaj musíme dať všetci hlavy dohromady, či pravica, či ľavica, aby sme tým starkým naozaj pomohli.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352).
Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 352) na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí č. 5156/2016 Kancelária prezidenta Slovenskej republiky z 22. decembra 2016 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti V navrhol desať pripomienok, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 365 z 22. decembra 2016 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý určil aj ako gestorský výbor.
K pripomienkam prezidenta k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi výboru dňa 17. januára 2017 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na schôdzi výboru dňa 31. januára 2017 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
1. o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v I. časti tejto spoločnej správy, bod 1 až 6,
2. o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v I. časti tejto spoločnej správy, bod 7 až bod 10,
3. o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352) ako celku.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 37 z 31. januára 2017.
Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril podľa ustanovenia § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania a predkladala návrhy na ďalší postup.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, chcem sa ospravedlniť, hlasoval som chybne v tlači č. 350. Chcem iba opraviť, že hlasoval som omylom za a chcel som hlasovať proti. Opäť tlač č. 350, zákon o náboženskej viere a postavení cirkví. Ďakujem.

Ja by som tak isto chcela sa ospravedlniť a nahlásiť svoju vlastnú chybu pri hlasovaní, teda neviem ako konkrétne nazvať to hlasovanie, ale bolo to hlasovanie o tom druhom súbore pripomienok pána prezidenta, lebo tam boli teda dve hlasovania, som hlasovala omylom proti a chcela by som byť za. Ak sa to dá ešte opraviť. Ten druhý súbor pripomienok pána prezidenta. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes rokujeme opäť o zákone o štátnej službe, ktorý my sme označili, celú filozofiu zákona o štátnej službe sme označili ako zlú, hlasovali sme proti a teraz tento zákon prezident znovu vracia do parlamentu. Vracia ho s odôvodnením, že tento zákon tvorí nerovnosti pri odmeňovaní zamestnancov rôznych služobných úradov, a konkrétne sa jedná, poukazuje na príklad zamestnancov Kancelárie prezidenta.
Ja by som chcela poukázať na to, že zákon zachováva nielen nelogické rozdelenie, rozdielne odmeňovanie zamestnancov Kancelárie prezidenta a napríklad Kancelárie Národnej rady, ale takisto vo všeobecnosti robí veľké rozdiely medzi odmeňovaním zamestnancov v štátnej správe. A teraz uvediem aj príklad. Odborník na ministerstve financií v najvyššej, deviatej platovej triede bude mať funkčný plat o viac ako 200 eur nižší ako pracovník Kancelárie Národnej rady. Je to znevýhodnenie mnohých šikovných a zapálených zamestnancov štátnej správy oproti zamestnancom Kancelárie Národnej rady. Týmto nechcem povedať, že zamestnanci Kancelárie Národnej rady neodvádzajú dobrú robotu a nepodporujú prácu Národnej rady, napríklad Parlamentný inštitút, ktorý odvádza výbornú prácu. Avšak takéto nelogické rozdiely v odmeňovaní tvoria, tvoria diskrimináciu medzi úradníkmi, ktorí robia na tých istých alebo podobných pozíciách. Okrem toho riadenie krajiny a zlepšovanie života obyvateľov je rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako zabezpečovanie riadneho chodu Národnej rady. A myslíme si, že odborníci na ministerstvách by mali byť oceňovaní rovnako alebo lepšie, ale hovorím, minimálne rovnako ako napríklad zamestnanci Kancelárie Národnej rady. A nevidím dôvod v tom, aby Kancelária Národnej rady bola z nejakého dôvodu v odmeňovaní zamestnancov zvýhodňovaná.
Čo sa týka celkovej filozofie zákona o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že tento zákon, ktorý je ex ante kondicionalitou, to znamená, že bez neho ministerstvo sociálnych vecí nemôže začať čerpať eurofondy, bez prijatia tohto zákona, je robený narýchlo a šitý horúcou ihlou a takisto tento zákon nerieši to, ako pritiahnuť do štátnej správy najšikovnejších, motivovaných ľudí a ako ich tam aj udržať. Všetci si asi spomíname na nedávny rozhovor Moniky Filipovej v médiách, ktorá hovorí práve o chronických problémoch na ministerstvách. Konkrétne v jej prípade to bolo na ministerstve vnútra. Je to študovaná mladá dáma, v zahraničí študovala diplomaciu a chcela robiť práve na ministerstve vnútra, lebo práca ju tam baví. A takýchto ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe, sú stovky. Robia tam, lebo ich to baví. A často tam robia aj napriek tomu, že podmienky sú demotivujúce.
Ja som to už spomínala aj minule, že často dostávame desiatky podnetov od ľudí, ktorí sa sťažujú na to, že upozornili na nejaký problém a dostali po hlave od nadriadeného. Títo nadriadení, to sú zväčša nominanti, politickí nominanti, najmä na vyšších pozíciách. A akonáhle si zamestnanec, radový zamestnanec, dovolí vyjadriť kritický názor alebo niečo navrhnúť, nejaké, ńejaké opatrenia, tak často je za to perzekvovaný a dokonca sme mali aj jeden alebo niekoľko prípadov skutočnej šikany na..., na..., na pracovisku.
Táto mladá dáma, pani Filipová, pomenúva aj viaceré problémy, ako je nekomunikácia medzi nadriadený - podriadený. Pomenúva aj to, že sa neriešia veľmi dôležité problémy, že tie sa odsúvajú, a riešia sa veci, ktoré vôbec nie sú, nie sú systémovými zlepšeniami, a hovorí o tom, že vlastne rieši dilemu, či tam ostať alebo či odísť. A myslím si, že tento zákon o štátnej službe bol veľkou príležitosťou, ako vytvoriť motivačné prostredie práve pre takýchto ľudí, ktorých práca v štátnej správe baví, vidia ju ako hodnotu, vidia ju ako službu pre spoločnosť a chceli by v štátnej správe pracovať.
My sme poukazovali na problémy, ktoré zákon o štátnej službe má. Jedným z problémov boli výnimky z výberových konaní. Myslím, že v zákone existuje stále až, myslím, že trinásť situácií, kedy výberové konania sa nemusia uskutočňovať. Poukázali sme na to..., to znamená aj na vedúce pozície, to znamená, že nie na každú vedúcu pozíciu bude transparentné výberové konanie.
Takisto sme poukazovali aj práve na odmeňovanie zamestnancov s tým, že ponecháva v platnosti osobný príplatok až do výšky 100 %. A takisto dostávame odozvu od zamestnancov štátnej správy, že prideľovanie osobného príplatku je často veľmi netransparentné. Ani neviete, kto ho dostal, prečo ho dostal, nie sú jasne stanovené kritériá. Dvaja ľudia robia tú istú prácu, jeden dostane osobný príplatok 80 %, druhý dostane 25 eur, 5 % napríklad. Čiže nemotivačné prostredie, nemotivačné odmeňovanie, navrhovali sme, aby sa znížila, znížil podiel osobného príplatku na odmeňovaní zamestnanca alebo aby tento osobný príplatok bol naviazaný na presne stanovené kritériá, pretože zavádzame nejaké bodové hodnotenie pre zamestnancov štátnej správy, ale to bodové hodnotenie nemá oporu v tom, ako sú odmeňovaní zamestnanci. To znamená, koľko, to, že budete mať 100 bodov, neznamená, že dostanete 100 % osobný príplatok. Čiže minimálne nejakým transparentným spôsobom by sa mal osobný príplatok naviazať na, na hodnotenie.
Upozorňovali sme aj na problém transparentnosti a etiky v zákone o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že nie je dostatočne ošetrený konflikt záujmov. Boli prijaté pozmeňovacie návrhy, napriek tomu si myslíme, že stále je to málo. K etickému kódexu, ktorý má vytvoriť rada, sa nemôžeme vyjadriť, pretože tento etický kódex bude robený až v druhom, v druhom kroku.
Takisto sme hovorili o tom, že veľkým problémom v štátnej správe vo všeobecnosti a vo verejnom, vo verejnom, vo verejnej správe je praktika tzv. otáčacích dverí. To znamená, že robil sa prieskum v OECD, a štvrtina lobistov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, predtým zastávala funkcie a pozície vo verejnom sektore a následne prešli do lobistických spoločností. A my nemáme nikde evidenciu a nevieme, ktorí z týchto, ktorí z týchto lobistov za čo lobujú a čo majú v portfóliu, a nemáme ich nikde evidovaných. Vláda doteraz neprijala účinný zákon o lobingu.
Takže aj keď nový zákon rieši niektoré čiastkové problémy, napr. jeden z problémov rieši ten, že nemôžete už vyhodiť zamestnanca bezdôvodne, potrebujete na to nejaký dôvod. Ten dôvod stále napríklad ostáva, že organizačná zmena. Všetci zamestnanci v štátnej správe vedia, že spraviť organizačnú zmenu je to najľahšie, čo nový, nový minister alebo nový vedúci služobného úradu urobí, organizačných zmien sa, sa robia často, čiže stále vyhodiť zamestnanca je pomerne jednoduché. A rieši, takisto rieši hodnotenie, čo sme oceňovali, že, že sa zavádza nejaké hodnotenie, no na druhej strane sme poukázali na to, že hodnotenie nie je nejako naviazané na finančné ohodnotenie.
A celkovo... A keď si to zoberieme, že štátna, štátna služba a fungujúca štátna verejná správa, v ktorej robí viac ako 250-tisíc ľudí, je zodpovedná za to, aké služby štát dáva svojim občanom. Čiže či budeme mať dobré zdravotníctvo, či úradníci sa budú správať k ľudom milo na úradoch, či im budú vychádzať v ústrety, či úrady budú fungovať, to všetko závisí od toho, ako bude nastavená atmosféra a taká tá kultúra služby ako bude nastavená v štátnej správe. Treba si uvedomiť a často ľudia samotní ľudia sú veľmi málo nároční voči, voči zamestnancom štátnej správy, pretože štátna správa tu neni kvôli..., ani kvôli ministrovi, ani kvôli vláde, celá štátna správa a verejná správa tých 250-tisíc ľudí, ktorých zamestnáva a ktorých ľudia platia zo svojich daní, je tam z jedného jediného dôvodu a je tam kvôli službe pre občana. Čiže tým pánom, ktorému by mala poskytovať dobré služby, je pán občan. Často, naopak, žiaľ, sa zdá, že pánom je niekedy úradník, a nie občan. Prezidentove pripomienky, pre ktoré vrátil zákon, plne podporujeme, myslíme si, že vytvárať pre podobné inštitúcie alebo rovnaké inštitúcie, ako je Kancelária Národnej rady a Kancelária prezidenta, rôzne podmienky odmeňovania a veľmi odlišné, lebo napríklad zamestnancom Kancelárie Národnej rady výrazne stúpne, stúpnu, stúpnu platy v platovej tarife, je nesystémové a hlavne je to nespravodlivé voči úradníkom a zamestnancom.
Takže sa plne stotožňujeme s prezidentovými pripomienkami, ale zároveň stále si myslíme, že zákon o štátnej službe, tak ako bol navrhnutý, nespĺňa princípy, ktoré my v hnutí, v hnutí presadzujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem kolegyni Veronike Remišovej za príspevok a za to, že pripomenula, že tento zákon je robený veľmi účelovo kvôli čerpaniu eurofondov a, bohužiaľ, napriek tomu, že takýto zákon je potrebný a že má aj svoje svetlé momenty, tak nie je spravený žiaden plán implementácie tohto zákona. Je tam iba niekoľko mesiacov na to, aby sa štátne úrady tomuto prispôsobili, pritom ak by sa mal poctivo aplikovať, tak tie zmeny sú v niektorých prípadoch až revolučné. Avšak tá implementácia bude veľmi povrchná a bude naoko, bohužiaľ, kvôli eurofondom.
Čo sa týka miezd a odmeňovania, a ako sme počuli, tých tabuliek, ktoré určujú, že na ktorom úrade ktorá kategória zamestnanca má mať presne aký plat, tak oveľa racionálnejšie riešenie by bolo, by bolo riešenie SaS, to znamená, každá inštitúcia by mala rozpočet na mzdy, ktorý nesmie prekročiť, a v rámci toho by si človek, ktorý je zodpovedný za výsledky tej inštitúcie, určoval, koľko ľudí zamestná a aké im dá platy podľa výkonu osobného a ďalšieho hodnotenia. Vyhli by sme sa takto aj takémuto doťahovaniu, ktorý úrad, ktorá inštitúcia štátna má o koľko eur viac alebo menej napísané v zákone v nejakej tabuľke, či má o 200 alebo o 13, alebo o 14 eur v nejakej kategórii menej alebo viacej. Osobitne Kancelária prezidenta, keď si ju predstavíte, tak si myslím, že by mala mať plnú kompetenciu dostať rozpočet na mzdy, a v rámci toho si určiť, koľko ľudí zamestná a koľko ktorému človeku dá plat podľa toho, ako si hodnotí jeho prácu.
Ďakujem.

Chcel by som zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Remišovej, v ktorej sa venovala obsahu rozhodnutia pána prezidenta, teda nie celému zákonu ako celku. Teda pán prezident správne a logicky upozorňuje na to, že vzniká tu akási disparita alebo rozdielnosť medzi na jednej strane Kanceláriou Národnej rady, ktorá má byť zvýhodnená, a inými porovnateľnými kanceláriami, napr. Kanceláriou prezidenta. Potiaľ možno s tou argumentáciou súhlasiť.
To, čo akosi ušlo zrejme aj pozornosti Kancelárie pána prezidenta, je, že toto nie je prvý takýto rozdiel, ktorý sa nachádza v zákone o štátnom, štátnej službe, pretože v § 127 tarifný plat, tak ako bol zákon schválený, ods. 1 písm. a) bod 2 sa hovorí, že tarifný plat na účely tohto zákona tvorí po a) platová tarifa, a to písmeno 2 je v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zvýšená o 20 % u štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády, ktorí plnia úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činností vlády. Čiže to zvýšenie o 20 % je v tom zákone aj vo vzťahu k úradu vlády, akurát je v inom ustanovení, nie je v samostatnej tabuľke, ale je v jednom, v jednom paragrafe a obdobné ustanovenie sa už dnes nachádza v zákone o štátnej službe v § 84.
Čiže aby sme si nezamieňali príčinu a následok, a ak teda ideme podľa filozofie, že, že všetky porovnateľné úrady by mali byť rovnako, tak by sme to mali znížiť aj úradu vlády.

Za faktické poznámky ďakujem aj kolegovi Dostálovi. Áno, ja si myslím, že, vlastne keď som si pozerala platové tarify a prílohy, tak po spravodlivosti aj úrad vlády. Buď by mali mať všetci vyššie, alebo týmto dvom by sa to malo znížiť, pretože tieto dve majú, o 20 % to vychádza, že majú zvýšené tie platové tarify, je to, je to presne tak. Takže ešte raz, súhlasíme s pripomienkami pána prezidenta a vytvárať takéto rozdiely v odmeňovaní je nesystémové a hlavne nespravodlivé voči zamestnancom, ktorí v štátnej správe, ktorí v štátnej správe pracujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, prezident Slovenskej republiky dodržiava ústavu a zákony, a preto ani to nemôže robiť, aby poučoval a doporučoval Národnej rade.
Ale v tomto prípade, kde poukázal na rozpornosť a doslova nezrovnalosti v tom zákone, nespravodlivosti, v tomto prípade veď si musel naozaj zahryznúť zrejme do jazyka, pretože tento zákon nemá absolútne žiadne ambície, aby naplnil to, čo by tu dávno malo byť, a to je jedna reforma zákona o verejnej službe, štátnej je len podmnožina verejnej službe, reforma zákona, ktorá predovšetkým zabezpečí kvalitnú službu úradníctva, za druhé dá mu stabilitu a za tretie odpolitizuje úradníctvo štátnej a verejnej služby v Slovenskej republike. Toto sú desaťročia požiadavky, naozaj ešte z čias z novembra, požiadavky zbaviť sa nomenklatúry. Namiesto toho strany budujú nomenklatúru. Ani to už netaja. Delia si všetky posty, nerobia sa poctivo výberové konania, a ak sa robia, tak sú dopredu dohodnuté. Toto je vec, na ktorú pán prezident poukázať nemohol, pretože, ako som povedal, neprekračuje zákon a poukazuje iba na chyby zákona.
Ale my ako poslanci zodpovední svojim voličom sme povinní poukázať na to, ako sa zanedbáva to, čo je v Slovenskej republike nedokončené, alebo to, čo je zdeformované, ako aj tento zákon premárňuje historickú príležitosť. Toto bola historická príležitosť, vážení, ktorí ste teraz vo vládnej koalícii, že obnovíte Úrad pre štátnu službu, ktorý nerozumne zrušila, myslím, že druhá vláda Mikuláša Dzurindu, že obnovíte šancu pre občanov, aby si boli istí, že na úradoch nenájdu ľudí, ktorí čakajú s otrčenou rukou úplatok. Úradníctvo verejnej služby potrebuje definitívu, potrebuje stabilitu a my zase potrebujeme istotu, že nebudú vyberaní podľa straníckych kritérií, že ich hlavným cieľom nebude posluhovať záujmom zákulisných síl, ale že budú mať istotu, že pokiaľ dodržujú zákony, chodia na rekvalifikácie, slúžia občanom poctivo, tak majú do dôchodku naozaj štátnu definitívu. Túto historickú šancu, zdá sa, pre túto chvíľu si tento zákon vôbec nekladie.
Tak ako som už pri predošlom vystúpení upozornil, že s akými úbohými ambíciami prikročili zákonodarcovia k tomu, keď sa snažia reštrikciou riešiť problémy pri registrácii cirkví, hoci roky sa vie, že treba zbaviť cirkvi naviazanosti na štát. Však keby boli veriaci, keby mali voľné ruky, oni by sa už rozhodli, ktorej cirkvi tie peniaze pošlú, tak v tomto prípade máme znovu tú istú, ten istý problém. Zákonodarci predkladajú návrh zákona, ktorý vôbec nemieri k podstate problémov, nemieri k tomu, aby odstránil nedostatky, ktoré v reálnom živote tejto republiky dennodenne občan cíti. Nedostatočne výkonnú službu verejnú, a teda aj štátnu službu. Nedostačne, nedostatočne motivovanú. Tí ľudia nemajú istotu, že po výmene vlády budú pokračovať vo svojich úradoch, a nevedia, pokiaľ siaha politická výmena, a kde, kde sa môže udržať človek na základe svojej odbornosti. Všetky tieto hmlisté pravidlá, všetky tieto neuralgické body verejnej služby aj, bohužiaľ, táto novela zákona ponecháva ako otvorené rany. A naozaj verejná služba, štátna aj obecná, aj obecné úradníctvo by mali byť kostrou štátu, kostrou republiky, na ktorú sa môže občan spoľahnúť, a kde si musí byť istý, že za jeho dane nájde kvalitnú službu, poctivú službu a že tá služba bude aj rýchla. Preto musím povedať, že pokus koalície, ktorý bol motivovaný len jediným cieľom, vyhovieť tlakom Európskej únie. Európska únia vidí, že roky od Dzurindovho zrušenia Úradu pre štátnu službu sa tu nekoná, a už prišla s vyhrážkami, že budú ohrozené eurofondy. No tak sa zošroboval tento zákon, ktorý ale, hovorím, hlavný cieľ, zbaviť štátnu službu politizácie, zdá sa, že nevyrieši, a nad tým ako poslanec musím vyjadriť iba sklamanie.
Mohol by som povedať z tohto miesta na záver, predložíme zákony my z opozície. No ale veď aj neúčasť poslancov v sále ukazuje, ako to ďalej zrejme pobeží. Poslanci vládnej koalície jednoducho väčšie ambície pre túto chvíľu nemajú. Ak by také mali, garantujem, že nájdu podporu poslancov opozície, ak by chceli vyriešiť problém so štátnou, resp. s verejnou službou v Slovenskej republike. Zatiaľ za takýto zákon nemá zmysel hlasovať. Nesleduje pravé ciele, ale iba, iba dobehnúť úradníctvo Európskej únii, aby tie fondy predsa len nevyschli.
Ďakujem.

Ďakujem, pán vystupujúci, pán Budaj, za vaše slová. V argumentácii o tom, že prečo Kancelária Národnej rady má mať nejaké iné platové postavenia ako Kancelária prezidenta alebo Kancelária verejného ochrancu práv, sa hovorí o tom, že vykonáva nejakú špecifickú činnosť. Je to dosť také všeobecné a vágne a nemyslím si, že tak, ako ste aj vraveli, Kancelária Národnej rady vykonáva nejakú náročnejšiu alebo ťažšiu prácu. Alebo, samozrejme, každá, každý charakter práce, ktorú vykonajú úradníci, či už u pán prezidenta, alebo u verejného ochrancu práv, vykonávajú nejakým spôsobom špecifické konkrétne činnosti a treba, treba povedať, že je dôležité, aby sa nevnášalo aj týmto, týmto zákonom, ktorý sa prijíma, istá taká závisť alebo aj nerovnosť v tom platovom ohodnotení úradníkov v týchto rôznych kanceláriách.
Takže chcem len podčiarknuť, že uvedený, uvedený návrh zákona, mali by byť vzaté do úvahy pripomienky prezidenta a nemala by sa vnášať nerovnosť medzi týmito kanceláriami a naozaj to sa prijatím takejto, takejto vágnej formulácie, že Kancelária Národnej rady vykonáva špecifické úlohy, vnáša, lebo o nič iné sa to neopiera, iba o nejaké také akože širšie lakte predsedu Národnej rady.
Ďakujem.