12. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, dovoľte, aby som v mene vás možnože trošku na pána aj Krajniaka upriamil smerom k potravinovej sebestačnosti. Nemôžme sa baviť o 20 rokoch v tejto krajine. To záporné saldo, o ktorom sa tu hovorí, že 1 100 mil. Viete, koľko ich bolo, viete, v akej úrovni to bolo v roku 2011? 300 mil. Od 300 mil. do súčasnosti vládla strana SMER a dotiahla to s ochranou a s bojom za sebestačnosť na rozdiel mínus 1,1 mld. To je to, o čom sa tu rozpráva.
Kolegyne, kolegovia, ústava dáva základný rámec. Čl. 41 hovorí o ochrane manželstva, a predsa sa rozvádza v tejto krajine. Presadili ste v minulom volebnom období ochranu vody, a predsa sa vyváža. Presadili ste ochranu pôdy od Jahnátka a nevídanou mierou sa pôda dostáva do rúk zahraničných investorov a finančných skupín. To znamená, že tento úmysel, s ktorým ja hlboko súhlasím, ale spôsob, akým ste to navrhli, je cesta do pekla. To sú fakty, ktoré v tejto krajine sú.
Túto pôdu z tejto krajiny nikto nezoberie. To, či niekto odkryje ornicu, alebo neodkryje ornicu, to máme zabezpečené zákonmi Slovenskej republiky, len je treba ich zabezpečiť a dodržiavať. To znamená, že cesta, aby sme my chránili pôdu, poľnohospodárska pôda je chránená, vlastnia ju, za posledné štyri roky desaťtisíce prešlo do vlastníctva zahraničných investorov. Lesná pôda nie je chránená, zostala v starom režime a neprešla do rúk zahraničných investorov. A máme Nízke Tatry, Vysoké Tatry, tak potom treba sa zamyslieť nad tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Krajniak, ak argumentujete tým, že dovážame za miliardu potravín a že dovážame aj bežné potraviny, ktoré si dokážeme vyrobiť sami, mám pre vás otázku, že prečo sa vy sám nevenujete chovaniu ošípaných a hovädzieho dobytka, prečo sa vy sám neusilujete byť potravinovo sebestačný, mohli by ste mať doma kvalitnejšie potraviny, keby ste si ich dokázali vyrobiť sám, a možno by to vyšlo aj lacnejšie. Napriek tomu sa živíte nejakým iným spôsobom momentálne, momentálne politikou, a teda nerozumiem, prečo to robíte, keď by ste si mohli zabezpečiť potraviny a byť potravinovo sebestačný tým, že by ste sa venovali poľnohospodárskej činnosti.
Pán poslanec Sopko, to, že je na nejakom portáli, ktorý sa volá o potravinách, napísané, že potravinová bezpečnosť je základné právo, neznamená, že to tak automaticky je. Potravinová bezpečnosť je pojem, o ktorom sa možno baviť, ale nevidím a ani som teda nepočul, žeby to bolo niečo ako základné ľudské právo. A vôbec ani z toho, čo ste, čo ste čítali, ak teda prijmeme, že to je nejaký koncept, o ktorom ideme diskutovať, nijako nevyplýva, že tú pôdu nemôžu vlastniť cudzinci.
Pán poslanec Kresák, ja som o tom hovoril, že obnoviteľný, neobnoviteľný zdroj v tom kontexte, že drevo alebo voda sú komodity, ktoré sa vyvážajú, pôda sa veľmi nezvykne vyvážať. Samozrejme, že poľnohospodárska pôda, tá vrchná vrstva, je niečo špeciálne, ale ako už aj pán poslanec Simon povedal, máme tu, máme tu napríklad zákon č. 220/2004, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý upravuje, akým spôsobom sa s tou pôdou môže alebo nemôže narábať. A naozaj neviem o tom, že by niekto nakupoval pôdu, aby si zobral ornicu, odviezol ju a znehodnotil tak svoj majetok.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som myslel, že to, čo som chcel povedať k tejto, k tomuto návrhu zákona, že mi to bude stačiť aj cez faktickú, avšak tušil som, že sa takto rozvinie debata, že až na dve hodiny, tak to nie. Avšak nedá mi, aby som nezareagoval aj na kolegov, ktorí tu už vystúpili predo mnou.
Pôvodne, a teda to, prečo som chcel aj vystúpiť, je, že, áno, súhlasíme s tým, že chceme aj my výraznejším spôsobom chrániť poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu a mnohé, alebo ustanovenia, ktoré sú navrhované do novely ústavy, sú niektoré len deklaratórneho charakteru, ale tiež veľmi dôležité z môjho pohľadu, ako je aj potravinová bezpečnosť atď.
Čo je pre mňa veľmi dôležité, je, aby sme dokázali, a chceme sa na tom spoločne podieľať a pán kolega Kresák to už aj naznačil, vyprecizovať tento návrh novely tak, aby sme aj neboli vystavení prípadnej žalobe, neviem, ktorý kolega tu rozprával, a chceme poznať ten okruh subjektov, ktoré budú môcť vlastniť pôdu. Lebo to neni len o žalobe, to sú aj následné sankcie v nečerpaní eurofondov a tie práve môžu slúžiť aj poľnohospodárom, ktorí, žiaľ, takýmto, takýmto by mohli byť poškodení. Absolútne súhlasíme, že poľnohospodársku pôdu je potrebné chrániť.
A teraz k reakciám.
Pani kolegyňa Zemanová, nie celkom máte pravdu, že samosprávy sú zodpovedné za to, že sa tu stavia krížom-krážom a nájdu si najrovnejšiu, alebo developeri, že si nájdu najrovnejší pozemok, kde sa im to najľahšie postaví. Tomu všetkému, aj zmene územného plánu, predchádza veľké konanie, veľmi dobre to viete. A v rámci tohto konania sa vyjadruje aj štát. A tam, keby štát povedal, okresný úrad, odbor pozemkový, že nesúhlasím s výstavbou, a to presne z toho dôvodu, o ktorých tu dneska hovoríme, tak v živote samospráva zmenu územného plánu neurobí. Čiže nie celkom je to tak.
Tu týmto, touto novelou ústavy môžeme zakladať rôzne alebo budeme zasahovať do rôznych spoločenských vzťahov a ja tam očakávam, že to nebude len, alebo novela zákona, ktorý sa týka nadobúdania poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, aspoň chcem veriť, že to nebolo len kvôli tomuto, ale že sa to bude dotýkať aj ostatných zákonov, ktoré sa práve vzťahujú na to, aby boli aj dôslednejšie dodržiavané, aby tá regulácia určitá jednoducho bola.
Ja som prekvapený, priznávam sa, z reakcií kolegov SaS, lebo ja som si myslel, že tak trošku povedia, dobre, poďme to skúsiť aj náš pohľad do toho dostať a poďme to riešiť spoločne, lebo mal by to byť náš spoločný záujem.
Ja absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán kolega Krajniak, čo sa týka vývoja poľnohospodárstva. Neviem, koľkí z vás čítali tú zelenú správu, ktorú dostávame, je to obsiahly materiál. Ja preto, že som predseda výboru, ktorému to patrí, ale aj preto, že ma to jednoducho zaujíma a ja som v tejto oblasti aj pôsobil. A viete, kedy som odišiel stadiaľ? Keď som zistil, že je to boj s veterným mlynom, že jednoducho podnikať v tejto oblasti sa nedá a že to presne bude viesť k tomu, kde to je dnes. Z tej zelenej správy si môžte jasne prečítať, ako to ide dolu, tam sú tie rôzne grafy, až, až to je najhoršie, že to stále ide dolu, dolu, dolu, dolu.
Čiže, čiže ja som očakával trošku iné reakcie aj od vás a myslel som si, že to nájde širšiu podporu, lebo časť toho je len deklaratórna a časť toho skutočne bude zakladať ďalšie, ďalšie právne vzťahy.
Ale čo som chcel povedať, je to najpodstatnejšie, chceme sa podieľať na príprave tejto novely a dostať ju do takého stavu a hlavne poznať tie niektoré nasledujúce zákony, ktoré predkladatelia chcú ďalej predkladať, aby to neohrozilo práve to, čo hovoríme. Ak to dokážu chrániť vo Francúzsku, tak to môžme chrániť presne tak, ako to chránia trebárs oni, nájsť to, čo vyhovuje aj Európskej únii, neinšpirovať sa len trebárs Maďarskom, ktoré je práve vystavené žalobe, a myslím si, že tomu sa budeme chcieť vyhnúť aj my.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Mám rád slobodu, voľnosť, podnikám, takže pre mňa to je veľmi dôležité, aby štát nezasahoval do všetkého, do čoho nemusí, ale sú určité výnimky, určité mantinely, určite ochrana pôdy je tou výnimkou, lebo tá pôda je len jedna. Síce ju nikto neodnesie, ale vlastniť, držať, narábať s ňou môže len ten, kto je na výpise katastra nehnuteľností ako majiteľ zapísaný.
Počuli sme v tejto rozprave socialistický alebo boľševistický, komunistický prístup a pohľad na pôdu, ale tiež ultraliberálny, ktorý hovorí, že pôdu netreba chrániť, že si ju nikto nezoberie, zostane na mieste. Padlo tu aj to, že kebyže niet toho zlého fungovania štátu, nemali sme tu žiadny problém. Jedno si uvedomte, pôsobím tiež ako advokát a veľmi dobre viem, že čo by tu bolo, kebyže máme fungujúce katastre, ROEP-y, komasácie a právnu istotu. A hlavne mali by sme vysporiadanú pôdu. To by sme už všetko mali v cudzích rukách. Našim šťastím je, že v 2016., že ešte máme stále rozdrobené pozemky, že poľnohospodári sa veľmi ťažko, lebo sú úzke, malé parcely v rukách neviem koľkých vlastníkov, z ktorých aj jedna tretina je neidentifikovateľná. Kebyže niet týchto prekážok, v 2016. by sme sa neborili s tým, že ako sa chrániť pôdu, ale borili by sme sa s tým, že tú pôdu nevlastnia občania Slovenskej republiky alebo slovenské firmy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Antal, vyviňovať sa z toho ako samospráva, že vinou sú vyjadrenia štátnych orgánov pri schvaľovaní územného plánu, je presne to, čo sa deje aj v iných oblastiach samosprávy, kde samospráva nemá tú odvahu sa postaviť a vlastne robiť dobré koncepčné veci pre svoje mesto a pre svoj región, lebo sú nepopulárne, tak ako je to určovanie sadzieb dane z nehnuteľnosti, tak je to aj pri územnom pláne, a vždy sa bude samospráva v takýchto prípadoch vyhovárať na ten zlý štát, ktorý dal predbežné stanovisko k vyňatiu z PPF alebo, ja neviem, nejaké iné predbežné stanovisko. Ak by obec takýto doplnok alebo návrh do územného plánu nedala a mala by tú odvahu povedať nie, tak jednoducho tá zmena územného plánu by sa neurobila alebo urobila tak, ako hovorí o tom urbanistický rozvoj.
Ešte by som chcela zareagovať na ten vývoj v poľnohospodárstve, ste reagovali aj vy na kolegu Krajniaka, ja mu chcem povedať, že pán Krajniak mal veľmi nesprávne a veľmi neúplné informácie, by som povedala, úplne inak je to v realite, pretože tie dôvody, pre ktoré sa akože dováža mäso zo zahraničia, nie sú, že by sa tuná nevyrobilo kvalitné, ale vlastne v tom zahraničí sa vyrába nekvalitnejšie. Zamestnanosť nie je preto, že by sa tuná hromadne šli ľudia zamestnanosť, ľudia v poľnohospodárstve jednoducho moc chuť pracovať nemajú. Pozrite si portál profesiu, ako poľnohospodárske podniky hľadajú ľudí do svojich prevádzok aj v tých chudobných regiónoch a nevedia ich nájsť.
A problémom je aj programové vyhlásenie vlády, ktoré si dalo za úlohu kontrolovať a šikanovať našich poľnohospodárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som rád reagoval len na to, že ako si kolegovia zo strany MOST – HÍD propagujú cnosti toho, že máme nefunkčný štát. Je to úplná zvrátenosť. Prosím, pozrite sa na to, aké je bohatstvo jednotlivcom v tých štátoch, kde perfektne funguje štát, čo si potom tí obyvatelia môžu za tie peniaze, ktoré si zarobia, kúpiť, vrátane pôdy, prípadne pôdy aj na Slovensku alebo inde, alebo v Rumunsku, a potom hovorte, že aké sú výhody toho, či právny štát máme, alebo nemáme.

Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, ďakujem, že ste pripomenuli zelenú správu, ktorá, žiaľ, musím konštatovať a nebudem ďaleko od pravdy, neviem, koľkými poslancami zo 150 bola čítaná, pretože v minulosti sme túto zelenú správu tu pred týmto pultom uvádzali a k nej sa mohlo diskutovať, takže bola väčšia možnosť si to naštudovať, aj konkrétne veci, a tlmočiť svoj názor. Žiaľ, asi tri roky už je to iba na našom výbore a je to, ja tvrdím, oklieštenosť podávania informácií našim občanom a chcem veriť, že budeme navrhovať, resp. bol by som rád, keby to koaliční poslanci, lebo naše opozičné veľmi neprechádzajú návrhy, a moje už vôbec nie, aby ste, koaliční poslanci, znovu apelovali na to, aby tá zelená správa sa tu čítala. Lebo tam, ako sa hovorí, tam sa hodnotí to naše poľnohospodárstvo, z tých grafov je tam jasné, kam kráča poľnohospodársky sektor.
A čo sa týka toho Maďarska, dostalo sankciu, v roku 2014 bol som ako predseda výboru v Maďarsku, v Budapešti, kde kolega, predseda výboru maďarského, inicioval stretnutie tých krajín, ktoré dostali tú výstrahu z Bruselu, že ako majú vysporiadať svoje pozemky pre cudzincov. A vtedy apeloval, aby sme sa zgrupovali, ten bývalý socialistický sektor, tie krajiny, a aby sme spoločne v Bruseli išli vysvetliť aj cez právnikov rôznych a tam hovorili, že v akej my sme pozícii. Nie sme v pozícii, že sme 300 rokov tu niečo budovali, my sme v pozícii, že po 20 rokoch máš niečo robiť, čo oni budovali 500 rokov, a máme problém, áno, aj s tými pozemkami, lebo nie je tam ten vzťah, ani financie nie sú a ďalšie veci. Žiaľ, nedošlo to na úrodnú pôdu a nebola táto diskusia.
Toľko, ďakujem.

Pán poslanec Antal, povedali ste, že ste prekvapený z našich reakcií na predložený návrh novely ústavy. Ja musím povedať, že som prekvapený, že ste prekvapený, myslel som, že ste mali logicky očakávať, že budeme k tomu pristupovať kriticky a že to budeme vnímať ako zásah do vlastníckych práv a vytváranie priestoru pre ďalšiu šikanu zo strany štátu, ktorá sa v konečnom dôsledku negatívne premietne ako do poľnohospodárstva, tak do práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Je samozrejmé, že časť toho je čisto deklaratívna v tejto chvíli, ale neostane pri deklaráciách, je to vytváranie priestoru pre to, aby ten zásah do vlastníckych práv mohol byť reálny.
A podobne ako pán poslanec Gábor Gál, aj ja si myslím, že štát by síce nemal zasahovať do všetkých vecí, ale sú veci, do ktorých je úplne legitímne, keď štát zasahuje, a dokonca by som aj súhlasil s tým, že aj ochrana poľnohospodárskej pôdy je jednou z tých vecí, kde je legitímne, ak štát zasahuje. Otázkou akurát je, že pred čím tú poľnohospodársku pôdu máme chrániť? A v odpovedi na ňu sa zrejme nezhodneme. Lebo ja si myslím, že poľnohospodársku pôdu treba chrániť pred jej znehodnotením, nie pred cudzincami. Ak napríklad poľnohospodári z Maďarska chcú nadobudnúť a nadobudnú nejakú pôdu na južnom Slovensku, budú tam hospodáriť, budú tam zamestnávať našich ľudí a budú tam vyrábať potraviny, ja na tom nevidím absolútne nič zlé. Vy áno, pán poslanec Antal?

Ďakujem pekne. Pán kolega Antal, vďaka za vystúpenie. Myslím, že ste charakterizoval veľmi dobrým spôsobom postoj vlastne strany MOST – HÍD k tejto otázke. Je to postoj, ktorý sa snaží konštruktívne prispieť k tomu, aby bola poľnohospodárska pôda čo najlepšie chránená. Samozrejme, ja sa absolútne stotožňujem aj s tým, a to osobitne pokladám za dôležité ako právnik, že je potrebné vlastne v rámci toho ďalšieho postupu ešte vidieť ten vykonávací predpis, ktorý vlastne by tie ustanovenia, ktoré majú nutne, samozrejme, istú mieru zovšeobecnosti, pretože sa jedná o ústavný text, precizujú a uvádzajú do života.
Je tých problémov, o ktorých budeme ešte musieť hovoriť, je ich, samozrejme, veľmi veľa, pretože tá zmena napríklad, ktorá sa navrhuje v tom čl. 2 v druhom odseku, vypustenie toho slova „právnických osôb“, a teda že iba určené osoby by tam mali byť, tak to je dosť vážny zásah do samotného systému a bude potrebovať ozrejmenie.
Ďalšia vec, ktorá nám vlastne stále otvára isté otázky, je snaha o - v definícii 44 štvrtého odseku článku - podporu vidieckeho charakteru života. Čo je vidiecky charakter života a prečo vidiecky charakter života v ústave? S tým, priznám sa, napríklad mám tiež istý problém.
A potom rozlišovanie, používa sa pôda a používa sa poľnohospodárska pôda. Ja, priznám sa, nie som odborník v tejto oblasti, ale definícia, čo je vlastne pôda? Je to časť zemského povrchu, je to ornica, je to zemina, je to íl, je to piesok, je to štrk? Tu by bolo treba mať v tých pojmoch pomerne jasno, aby sme ich potom mohli používať v ústave.
Takže ja iba žiadam a prosím o to, aby sme dokázali tieto veci, ak ich chceme mať v ústave, mať ich aj presne špecifikované.
Ďakujem pekne.