12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, bola som rýchla, krátka, pretože novela zákona je veľmi jednoduchá a krátka. A síce dopĺňa sa len do zákona jedna veta v § 18 ods. 9, kde sa na konci pripája veta, že: "Ministerstvo vopred prerokuje výšku použiteľného výnosu z dražieb a spôsob jeho použitia vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie." Čiže to znamená, že doplnením tohto ustanovenia sa zavedie povinnosť ministerstva životného prostredia prerokovať túto výšku použiteľného výnosu z dražieb vo výbore, čo dnes neplatí. Dnes je to tak, že ministerstvo životného prostredia po dohode s ministerstvom financií rozhodne o použití tohto výnosu.
Systém Európskej únie pre obchodovanie s emisiami sa považuje za základný kameň politiky Európskej únie v boji proti klimatickej zmene. A nákladovo je to efektívny nástroj znižovania emisií skleníkových plynov. V decembri 2009 bol prijatý revidovaný systém obchodovania s emisiami s účinnosťou od 1. januára 2013. Po novom sa stanovil jednotný strop pre celú Európsku úniu – zníženie emisií o 21 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005, ktorý nahrádza doterajších 27 vnútroštátnych stropov. Európska komisia očakáva, že dražiť sa bude asi polovica kvôt, čo znamená, asi miliarda povoleniek ročne. Prostriedky získané v týchto dražbách budú príjmom členských štátov, ktoré sami rozhodujú, ako s nimi ďalej naložia (zaznievanie gongu).
Vlády členských krajín pri schválení smernice 2009/29/ES súhlasili, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, keď dovolíte.
Pán poslanec Petrák, prosím vás, netelefonujte.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Dneska tu máme nejakú chorobu s tým telefonovaním. Takže vlády členských krajín pri schválení predmetnej smernice súhlasili, že najmenej 50 % obchodovania s kvótami formou akcie "by sa malo" použiť na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, napríklad na ďalšie znižovanie emisií, rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti či projekty boja v odlesňovaní alebo vnútroštátne alebo aj v iných rozvojových krajinách.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót. Zákon síce predpokladá aj teraz dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, obsah dohody je však ponechaný na tieto dve ministerstvá. Navrhovanou novelou zákona sa do procesu prijímania dohody včlení ďalší subjekt kontroly tak, aby mohlo byť zabezpečené dodržanie percentuálnych rozpätí použitia výnosu dražieb ustanovených v zákone. Ročne pritom ide o prostriedky v hodnote asi 140 mil. eur. Výška použiteľného výnosu z dražieb podľa platného zákona prichádza na účet príjmov Environmentálneho fondu a určuje sa na základe, teda výdavky sa určujú na základe dohody predmetných týchto dvoch ministerstiev.
V súčasnosti, keď som si nechala zaslať informácie o tom, ako sa využívajú financie z týchto dražieb, tak dá sa povedať, že boli výlučne použité, časť týchto prostriedkov, nie celá ich výška, na rôzne rekonštrukcie objektov samospráv. Či išlo o nejaké rekonštrukcie materských škôl, kultúrnych zariadení alebo podobne, avšak nešlo výlučne o nejaké energetické ich zhodnotenia alebo úpravy kotolní. Našla som tam aj projekty, ktoré súviseli s rôznou nadstavbou, dostavbou, alebo projekty, ktoré absolútne nemali, nespĺňali z môjho pohľadu, teda aspoň z pohľadu toho, ako boli pomenované tie projekty, to, čo vlastne, na čo by tieto peniaze mali slúžiť.
Treba si uvedomiť, že prijali sme, toto plénum Parížsku dohodu o klimatickej zmene, kde sme sa zaviazali k istým znižovaniam emisií a hlavne k tomu, aby sa Slovensko pripravilo na adaptáciu krajiny na túto zmenu klímy. K tomu, samozrejme, sú aj potrebné finančné prostriedky. Myslím si, že objem 160 mil. ročne, ktorý nie je čerpaný na účely, ktoré by mali slúžiť napríklad na tú adaptáciu Slovenska na zmenu klímy, tak by malo o nich rozhodovať, resp. aspoň byť podrobnejšie informované plénum Národnej rady, minimálne výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
V prípade, že zákon by sme posunuli do druhého čítania, tak by som ešte vlastne zrejme v druhom čítaní predložila doplňujúci bod, a síce povinnosť Environmentálneho fondu predkladať kompletnú ročnú správu o svojom hospodárení plénu Národnej rady, pretože po zániku Recyklačného fondu tento fond sa naozaj stáva mamutím subjektom, ktorý spravuje verejné financie a rozdeľuje ich na rôzne projekty. A myslím, že aj v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z Parížskej dohody a najmä so skutočnosťami potrebnými pre adaptáciu Slovenska na zmenu klímy je na mieste, aby sme boli o tom informovaní, aby sme mohli a mali možnosť nejakým spôsobom do tohto procesu vstúpiť a o ňom rozprávať.
Takže ak, uvidíme, ako budete hlasovať, avšak určite ja vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie navrhnem, aby sme aspoň tam následne prijali uznesenie, na základe ktorého Environmentálny fond bude aspoň výboru predkladať správu o využití prostriedkov získaných predajom jednotiek a plán využitia prostriedkov na nasledujúci kalendárny rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa a pani predkladateľka. V prvom rade chcem povedať, že považujem vašu novelu za správnu a užitočnú a aj po dohode s kolegami, teda s kolegyňami, pani poslankyňou Zimenovou, Petrík a Macháčkovou, ju teda podporíme. Ale dovolím si mať na vás v tejto súvislosti jednu otázku, lebo tá novela sa nepriamo týka, aj vy ste sa vo svojom vystúpení dotkli Parížskej dohody o klimatickej zmene, na ktorú, samozrejme, aj toto je naviazané. A chcem sa preto spýtať, aký je teda oficiálny postoj strany Sloboda a Solidarita k tejto dohode, lebo z verejných vystúpení som zachytil dosť také mätúce signály. Tak by som len chcel vedieť teda, aký je váš postoj. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím si, že áno, je to dobrý nejaký počin, ktorý si urobila ako členka nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tiež ako jeho bývalý predseda som mal pocit, že tých údajov a tých informácií, či už z ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka alebo životného prostredia, čo sa deje, ako komunikujú voči Európskej únii, čo doma rozdeľujú, nám, doslova že nieže skoro nič, ale nič neprichádzalo. A dokonca aj to, čo sme chceli a žiadali nejako odsúhlasiť, aby nejaká informácia prišla na výbor, tak pokiaľ bola klasická zostava, že 7:6, tak samozrejme, že sme nemali šancu. A možnože z 12, 13 prípadoch, keď nám dva, tri prešli, tak sme boli radi.
Takže som rád, že takéto niečo si iniciovala. A myslím si, že tak by to malo byť, lebo my sme ten gestorský výbor, ktorý by mal vedieť, ako má odporúčať, prípadne, ja nehovorím na tento prípad, ale všeobecne, ako ma odporúčať Národnej rade, ako sa majú k tomu postaviť, lebo ministri nám skladajú účet, nie naopak. Nie my ministrom, takže oni by mali hovoriť, čo robia, a my by sme mali zhodnotiť, ako to robia, či to robia dobre a prípadne to potom oponovať a robiť ďalší nátlak, aby sa veci dali na správnu mieru.
Takže ďakujem veľmi pekne a samozrejme, že to podporím. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tak čo sa týka postoja k Parížskej dohode, tak samozrejme rešpektujeme v plnej miere to, že táto, pristúpenie k dohode bolo ratifikované a v plnej miere to rešpektujeme. Ak si spomínate, moje vystúpenie v rozprave k tomuto bodu, tak ja som v prvom rade kritizovala to, že vláda, a vôbec nielen táto, ale aj predchádzajúce pristupujú k rôznym dohodám, rôznym prísľubom k zlepšovaniu čohokoľvek, ale nakoniec skutek utek, ako sa hovorí. Čiže robia, konajú úplne inak.
To, že je klimatická zmena, sa deje, to je jednoducho fakt. A to, že vlastne Slovensko musí pristúpiť k adaptácii na túto zmenu, to je ďalší fakt. Takže to znamená, že musíme žiť v realite. A možno aj takýmito krokmi chcem práve primať k tomu vládu, aby to farizejstvo, ktoré sa hovorí len v sľuboch a podpisovanie rôznych memoránd a byť na prvom mieste a všade byť prvý a podpísaný cez ratifikácie, takže to nie je len o tom, že pristúpime k nejakému dohovoru o biodiverzite a o krajine, ale potom o tú krajinu a biodiverzitu sa vláda nestará. Čiže to boli v prvom rade naše námietky, nie popretie faktu ohľadom klimatickej zmeny.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Mám dva návrhy. Jeden, so súhlasom troch poslaneckých klubov žiadam o presunutie bodov programu č. 50 a č. 51, tlače 364 a 378, na nasledujúcu schôdzu. Odôvodnenie: zdravotný stav predkladateľov, respektíve povereného poslanca.
A druhý, tiež so súhlasom troch poslaneckých klubov, žiadam o presunutie bodov programu č. 48 a č. 52, čo sú tlače 373 a 408, na nasledujúcu schôdzu. Odôvodnenie: v týchto bodoch rokujeme s ministerstvom. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku na návrh troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS, SME RODINA sťahujem tlač 322 z rokovania Národnej rady a presúvam ju na ďalšiu schôdzu. To je návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch a je to z toho dôvodu, že stále prebiehajú rokovania medzi jednotlivými poslaneckými klubmi. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som uviesť do záznamu. Áno, stalo sa, aj majster tesár sa utne, že svojou nedokonalosťou som pri hlasovaní č. 96 a 97 sa zdržal. Chcel som samozrejme hlasovať za. Takže ďakujem pekne.

Vážené kolegyne a kolegovia, chcel som len pripomenúť, že dnes o 12.00 hodine máme v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť rokovanie výboru, preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Ďakujem.