18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Tento návrh zákona v podstate je neškodný, možno v svojom duchu aj dobrý, ale súčasná dikcia zákona neobmedzuje obce ani na toto, čo vy tu hovoríte, okrem tých zelených striech a ekoduktov a dokumentáciu nejakú písomnú už teraz mohli na toto obce a mestá peniaze využiť. A ja presne v tom trošičku vidím zádrhel. Asi možno by bolo dobré sa zamyslieť na dopracovaní tohto návrhu, aby bolo jednoznačné, že musí ísť o verejnoprospešné priestory, ak by sa tento návrh schválil, pretože aby nebolo, že potom bude nejaké grantové schémy obec vytvárať, ktoré bude ponúkať, aha, že môžte si urobiť zelené strechy alebo úpravu parkov, bude to v súlade so zákonom, ale pôjde to potom cez nejaké grantové programy. Čiže ak takéto prostriedky obec získa, tak tieto územné systémy ekologickej stability, to sú veci, ktoré obec, ktorá má územný plán, je povinná už dávno mať. Áno, je možné, že malé obce, ktoré nemajú územný plán, takúto dokumentáciu nemajú. Nevidím, to je možnože dobrý nápad z týchto peňazí, aby sa takéto dokumentácie mohli urobiť. Ale naozaj ja by som tiež potrebovala garanciu toho, že tie peniaze sa nevyužijú potom na nejaké súkromné účely, či už v tých zelených strechách, parkoch, alebo nejaké budovanie infraštruktúry, akože infraštruktúry, zelenej na súkromných pozemkoch.

Mňa by zaujímalo teda, že či je tam zohľadnené venovať pozornosť tomu, aký je dôvod výrubu týchto drevín, kam to drevo pôjde, čo sa s ním ďalej stane. A ja si myslím, že za každý jeden vyrúbaný strom treba postaviť minimálne tri, pokiaľ nie celý park alebo celý les, pretože stromov nikdy nie je dosť. Ospravedlňujem sa poslancovi Dostálovi, že nereagujem naňho, ale ináč som sa nevedela akože k tomuto dostať, k tejto poznámke.

Ďakujem za reakcie, a teda asi pán predkladateľ vysvetlí, ale to, čo rieši novela, nie je to, čo sa deje s vyrúbanými stromami, ale to, čo sa deje s tým poplatkom, ktorý sa platí obci za výruby, takže to je trochu iná téma. Ale teda ja som tiež vystúpil z dôvodu, že som sa chcel niečo o tom návrhu dozvedieť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, prvá dokumentácia súvisiaca s ochranou. Ja si nemyslím, že teraz idú obce vyrábať nejaké nezmyselné dokumenty, ktoré sa budú tváriť, že majú súvis s ochranou. Myslí sa tým dokumentácie súvisiace s terénnymi prieskumami, zameraním drevín, dokumentáciou starostlivosti o dreviny. Ja osobne som objednával, a to nemá s týmto súvis, ale keď už poviete, aká dokumentácia, mám chránený park, kde mám, neviem, priznám sa, koľko je stromov, objednával som si odborný posudok, ktorý strom akým spôsobom máme ošetrovať, aby bol v podstate zachovaný tak, ako má byť. Odborné posudky, dendrologické prieskumy, čiže áno, je tam širší, ako by som povedal, výklad možno tohto, ale nedá sa tam absolútne všetko striktne do toho zákona napísať, aby proste bolo to len na toto a na nič iné, čo sa týka samotnej dokumentácie.
Čo sa týka tých zelených striech, kolegovia povedali, no ak je to z rozpočtu obce, nemôže byť hradené nič na súkromnom majetku a jednoducho obec nebude môcť. Bude môcť použiť alebo teda urobiť zelenú strechu na vlastnej škole, na vlastnom kultúrnom dome, na vlastnej administratívnej budove. Nikde inde nebude môcť urobiť zelenú strechu z týchto peňazí.
Čiže po tom, čo sa týka, pani kolegyňa, nestotožňujem sa s vaším názorom, že aj podľa dnešného znenia zákona toto mohli urobiť. Nie. Zákon je striktný. Zákon hovorí jasne, na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny. To znamená, myslí sa tým na jestvujúce dreviny, ktoré už dnes rastú v tejto obci, sú teda na pozemkoch obce. Podľa súčasného znenia zákona nemohli dokonca ani vysádzať nové dreviny, hoci áno, náhradná výsadba, lebo však, teda táto platba prichádza v tom prípade, ak nemôžu, ak predchádza tomu náhradná výsadba. Ale je jasné, že ak je to veľký objem peňazí, tak je to veľké množstvo náhradnej výsadby, ktorú jednoducho tie obce v rámci svojich území a svojich pozemkov hlavne nedokážu urobiť. Čiže preto sa rozširuje táto možnosť, aby sa nestalo, že obec dostane za výrub, ktorý sa uskutočnil na jej území, 100-tisíc euro, ktoré nebude môcť 5, 10 rokov použiť, lebo jednoducho ošetrovanie na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny je veľmi málo, by som povedal, ročne, čo by teoreticky mohli využiť. Čiže ja si myslím, že obce nájdu ten zákonný priestor, kde sa budú hýbať, kde jednoducho budú môcť budovať práve to, čo v tomto návrhu predkladáme.
Pani kolegyňa, áno, nedá sa, toto nemá s tým zákonom nič spoločné, toto už je len následok toho, že niekto povolil výrub, či to už bolo infraštruktúrne nejaké dielo alebo niečo iné. Akurát tento zákon rieši to, aby tie peniaze, ktoré sa za to dostanú, sa dostali aj reálne na ochranu prírody a krajiny v tej obci.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu je umožniť domáce vzdelávanie žiakov aj na druhom stupni základných škôl.
Domáce vzdelávanie na prvom aj druhom stupni funguje vo viacerých európskych krajinách. Podľa viacerých svetových štúdií deti vzdelávané doma rodičmi alebo rodičmi vybratou osobou vo výsledkoch sociálnej, emocionálnej zrelosti nezaostávajú vôbec za svojimi rovesníkmi, ktorí navštevujú školu.
Domáce vzdelávanie je vhodné pre žiakov, ktorí si vyžadujú individuálny prístup pri výučbe prispôsobenej ich potrebám. Jeho zavádzanie zároveň nevedie k hromadnému odchodu detí zo škôl vzhľadom na to, že väčšine pracujúcich rodičov vyhovuje štandardný spôsob vzdelávania ich detí. Domáce vzdelávanie obvykle volia rodičia z objektívnych dôvodov, ako sú špeciálne potreby dieťaťa alebo časté sťahovanie rodiny. Na Slovensku, samozrejme, existujú prípady, kedy domáce vzdelávanie vykonávajú rodičia detí, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a ktorým škola nemohla zabezpečiť dostatočné podmienky na vzdelávanie.
Jedným z aktuálnych problémov rodín, ktorých deti sa vzdelávajú v individuálnom vzdelávaní, je absencia hlavne učebných materiálov a pomôcok a v súčasnosti podľa nariadení vlády 630/2008 predstavuje normatív na žiaka v individuálnom vzdelávaní iba 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Preto navrhujeme a odporúčame zvýšiť aktuálne normatívne prostriedky z 10 % až na 40 % s cieľom, aby kmeňová škola bola schopná poskytnúť žiakovi všetky potrebné učebné materiály, ako aj prípadné stretnutia či konzultácie.
Dve najzákladnejšie úpravy, ktoré sú, a to že zavádzame spoluprácu so školou v podobe stretnutí s učiteľom, hodinu, on-line hodinu alebo zadávaním úloh či projektov na vypracovanie na diaľku. Keďže vedomosti žiaka sú pravidelne preverované, čo je veľmi dôležité, a žiak aj zákonný zástupca spolupracujú s kmeňovou školou pri individuálnom vzdelávaní, nie je nutné, aby osoba, ktorá vykonáva individuálne vzdelávanie, spĺňala aj kvalifikačné požiadavky pre pedagogického zamestnanca. Zároveň však, čo je veľmi dôležité, ak žiak neprospeje v preverovaní vedomostí alebo ak škola zistí nedostatky na úrovni a kvalite individuálneho vzdelávania, škola môže rozhodnúť o zrušení individuálneho vzdelávania.
Druhá vec, v súčasnom znení bolo vždy navrhované komisionálne skúšky, my navrhujeme, aby preverenie vedomostí žiaka formou takou, ako určí kmeňová škola, to minimálne raz na konci každého polroka, minimálne raz na konci každého polroka. Vzhľadom na to, že komisionálne skúšky sa vykonávajú pred trojčlennou komisiou a zvyčajne sú určené pre prepadávajúcich žiakov, predstavujú pre dieťa záťaž a, samozrejme, jeho nadmerný stres, obzvlášť v prípade detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, napríklad detí s autizmom, môže prítomnosť troch neznámych ľudí veľmi výrazne ovplyvniť ich výsledky. Preto uvoľňujeme zároveň aj podobu preverenia vedomostí žiakov, čo znamená, že žiak môže byť skúšaný formou projektu, ústnej skúšky, zadania testu alebo inak.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože je to skrátka tak, že veľmi dlhú dobu počas svojej praxe som nemal kontakt s týmto druhom vzdelávania. Dá sa povedať, že to, moje prvé kontakty začali až vtedy, keď som sa začal o to viac zaujímať, po mojom zvolení za poslanca, kedy som sa dostal viac do kontaktu s jednotlivými prípadmi ľudí, konkrétnych ľudí, konkrétnych detí, ich osudov, ktoré sa riešili a kde naozaj tento druh vzdelávania pomáhal.
Dá sa povedať, že naozaj, ako už bolo spomínané zo strany pána predkladateľa, všetky vyspelé krajiny túto úpravu majú poriešenú omnoho lepšie ako u nás, veľkým vzorom už môže byť pre nás Česká republika, a preto mi dovoľte len pár poznámok k tomu, o čom naozaj je domáce vzdelávanie. Pri tomto domácom vzdelávaní, kedy rodič vzdeláva doma svoje dieťa v rodinnom prostredí, sú pre niektoré rodiny potrebné konzultácie vzdelávajúceho rodiča s pedagógmi v škole, pre iné je to zase podpora formou e-learningu alebo zdieľanie vzdelávacích materiálov či možnosť zúčastňovať sa niektorých školských aktivít. To znamená, že samotná forma tohto druhu vzdelávania neznamená, že dieťa nemá kontakt s komunitou rovesníkov, práve naopak, tento kontakt je veľmi dôležitý a malo by to byť spomenuté hlavne z hľadiska socializácie dieťaťa. Ale aj, samozrejme, pre lepšie vyučovanie konkrétneho predmetu či učiva.
Dnes evidujeme takzvané komunitné školy, kedy si viac rodín najíma pedagógov a komunita vytvára priestor podobný škole, kde je potrebná najmä spolupráca s pedagógom najatým vzdelávateľom žiakov. Podpora kmeňovej školy, konzultácie s rodičmi a žiakmi nie sú potom až tak potrebné, ale priestor pre komunikáciu kmeňová škola – vzdelávateľ. Tu musím uviesť, že je veľmi dôležité, akým spôsobom tieto subjekty spolupracujú. A ich spolupráca, pokiaľ je naozaj jasne stanovená, je len k prospechu dieťaťa.
K samotnému overovaniu vedomostí. Možno by sme mali začať hovoriť nie o overovaní vedomostí, ale skôr overovaní vzdelávania, respektíve dosiahnutých cieľových kompetencií. A nie výlučne len o vedomostiach, ktoré totiž je; tie totiž nie sú presne a podrobne stanovené ani v štátnom vzdelávacom programe, ani v školských vzdelávacích programoch. Nie sú určené ničím okrem samotných vzdelávacích materiálov a ich učiteľmi. Vzdelávacie materiály v rodine sa väčšinou nezhodujú s tými v škole, pretože ide o individuálne a individualizované vzdelávanie jednotlivca, nie teda o frontálne prevažujúcu frontálnu a skupinovú výučbu, ako je to v triedach pri štandardnom 45-minútovom modeli. A tu je veľmi podstatná osoba konkrétneho pedagóga, ktorý s daným dieťaťom pracuje. Tiež iba ten vie, aký má pripraviť ten adekvátny a relevantný test či inú formu overenia jeho pokroku.
K samotnej frekvencii preverovania vzdelávania by mala podľa môjho názoru byť hlavne dohoda. Čo však by malo byť jednoznačne stanovené aj v zákone, je minimálna frekvencia jednotlivých konzultácií, pretože tie sú veľmi podstatné.
Ďalej k predmetnej úprave toho každoročného overovania tých vedomostí si dovolím poznamenať takú poznámočku, že už dnes máme v právnej úprave, ako je to v prípade zahraničných študentov, že u nich, v ich prípade zákon ustanovuje preskúšanie len raz za daný vzdelávací stupeň. Ak je to umožnené im, môžeme potom diskutovať aj pre túto formu vzdelávania.
Ale čo sa týka zrušenia takejto individuálnej formy vzdelávania, tá by mala vždy prebiehať po konzultácii s rodinou, pretože ide o žiaka v starostlivosti odborníkov, a tento krok zdôvodniť tak, aby sa to konzultovalo napríklad inšpekciou. Pre zrušenie povolenia by mali byť vždy veľmi vážne dôvody, zásadou pri rozhodovaní by mal byť vždy záujem dieťaťa, ohrozenie napríklad jeho vývinu potvrdené nezávislými odborníkmi, nielen školou, pretože zodpovednosť za dieťa a jeho vzdelanie nesie v demokratickej krajine vždy zásadne zákonný zástupca. A bohaté zahraničné skúsenosti aj skúsenosti na Slovensku jednoznačne dokazujú, že individuálne vzdelávanie nie je pre dieťa poškodzujúce, ba naopak, tieto deti sú väčšinou akademicky aj kariérne úspešné a v dospelosti aktívne, konštruktívne a sebarealizujúce sa.
Každopádne, tento návrh zákona vnímam ako pozitívny krok, aby sme riešili aj túto nie možno veľkú skupinu žiakov, teda našich detí, ale táto skupina si vyžaduje, aby sme začali aj v týchto konkrétnych problémoch prijímať riešenia, ktoré budú pre ich prospech.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja iba zopakujem veci, ktoré boli vyslovené aj ocenené, že zavádzame spoluprácu so školou v podobe stretnutí učiteľov, čím sa ruší podmienka kvalifikácie predpokladov na pedagogických zamestnancov, teda pre pedagogického zamestnanca osobou, namiesto komisionálnych skúšok sa navrhuje preverenie vedomostí žiaka inou formou a to minimálne raz na konci každého polroka, čo pre mňa osobne je veľmi dôležité. Vzhľadom na pravidelný kontakt žiaka s kmeňovou školou sa stáva tá daná kmeňová škola orgánom, ktorý vykonáva tú kontrolu vzdelávania, kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania aj prostredníctvom stretnutí alebo preverenia vedomostí žiakov.
A dôležitá vec je, že súčasná výška desaťpercentného normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia, ktorá je určená, tak my navrhujeme, aby to aktuálne bolo na 40 %, aby naozaj boli pokryté všetky potreby takýchto žiakov v rámci učebných materiálov.
Ďakujem veľmi pekne za ocenenie a uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem.

Prepáčte, veľmi krátko. Ešte naozaj by som skoro zabudol na tie financie, pretože tie sú veľmi podstatné najmä z pohľadu, že keďže sa týka žiakov, ktorí majú svoje naozaj špeciálne, ale skôr by som radšej použil termín individuálne vzdelávacie potreby, tak aj tá náročnosť na ich financovanie je podstatne niekedy vyššia a častokrát to práve vždy padá na tých financiách. Naozaj ten normatív v súčasnosti ako nejakými koeficientmi chceme navyšovať, je nedostatočný a to treba rovno povedať. Takže tiež požiadam, aj keď sme v takto úzkom kruhu, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na zmenu zákona č. 93/2005 o autoškolách a tiež zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Jedná sa o veľmi jednoduché zmeny, ktoré ale môžu výrazným spôsobom uľahčiť ľuďom život. Predkladám túto zmenu zákona, konkrétne teda týchto dvoch zákonov, s kolegami Jozefom Rajtárom, Janou Kiššovou, Eugenom Jurzycom, Martinom Klusom a Milanom Laurenčíkom.
Cieľom predloženého návrhu zákona je jednak zrušiť nezmyselné obmedzenie súčasnej zákonom stanovenej lehoty na podanie žiadosti o vydanie preukazu inštruktora autoškoly a jednak sa pre držiteľov vodičských oprávnení navrhuje odbúranie duplicitnej povinnosti znovu a opakovane absolvovať už v minulosti absolvovanú teoretickú časť výučby, ako aj skúšku z predpisov o cestnej premávke, ktorú už raz absolvovali, keď získavali vodičské oprávnenie inej kategórie. Viac a konkrétne o týchto oboch zmenách vám poviem v rozprave. Nateraz ďakujem za slovo.