18. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nejak to skáčeme, ale dobre. A tak jak to už v mojom prípade ako poslanca Národnej rady býva zvykom, že osud mi stále dá, že moje zákony idú do poloprázdnej miestnosti, keď ich predkladám, aj tak to asi má byť, takže ja ich budem predkladať, tak jak som začal predkladať pána Podmanického zákon o nebezpečných živočíchoch, že; a budem ho dávať stále, pokiaľ neprejde a hoci to budem hovoriť do desiatej, alebo teda medzi desiatich alebo dvadsiatich ľudí, mne je to jedno, ja to budem hovoriť stále, lebo, občania, počúvajte, čo by som chcel zmeniť.
Je to zákon o obecnom zriadení a dávam ho tu už štvrtýkrát v tejto rokovacej sále. A keď sa nad tým zamyslíte, tak viem, že v súčasnej dobe všetko chceme spájať, všetko chceme spájať, lebo to spojenie je sila, je to trend, trieštenie nemá zmysel, ako nás mnohí presviedčajú. Áno, súhlasím. Máme spájať, máme konsolidovať, máme udržiavať životaschopné jednotky.
Zákon o obecnom zriadení, ktorý bol kreovaný v roku 1990 a bol teda tesne po revolúcii, mnoho ľudí, samozrejme, že prijalo s nadšením, že samospráva začne fungovať po novom a ja ako nejaký 29-ročný chalan vtedy som bol veľmi rád, že niečo také tam je. A keď si tento zákon prečítate podrobnejšie, zistíte, že zákon o obecnom zriadení umožňuje ako zlučovať, tak aj rozdeľovať obce. A tu by som povedal, že je kameň úrazu hlavne pri tom rozdeľovaní. Pokiaľ máme v zákone, že sa to môže aj rozdeľovať, tak to aj nie iba de iure, ale aj de facto urobme, aby sa to dalo robiť.
Žiaľ, musím povedať, že od roku 1990, kedy bol tento zákon prijatý, minimálne sa oddelilo a rozdelilo tých obcí, ktoré možnože pôvodne sa mohli oddeľovať, keď ešte zákon nebol na svete. Ale dobre, je tak, ako je, a súčasný zákon hovorí jedno. Ak sa chceš oddeliť, nejaká časť od obce alebo od toho mesta, a tu musím pripomenúť, že väčšinou sa to bude týkať miest, lebo socialistický režim povedal v 70., 80. rokoch jedno, chceme tu mať veľké mestské aglomerácie s počtom obyvateľov 50-tisíc, 80-tisíc, 100-tisíc a tak ďalej. Nespôsobil tento nárast alebo nebolo to plánované tak, že ten nárast bude spôsobený nejakou populačnou krivkou, že sa bude rodiť viacej detí, ale urobme to tak, že k tomu okresnému mestu alebo k tomu mestu pričleňme obce, ktoré s ním susedia, či sa to niekomu páči alebo nepáči. A tak v mnohých okresných mestách sa stalo, že mnoho obcí, ktoré má svoju históriu niekoľko stoviek rokov, stratilo svoju identitu a je súčasťou okresného alebo krajského mesta. A dokonca o nás, máme teraz ešte aj takú absurditu, že pri tom rozdeľovaní obcí sa stalo aj to, že idete z mesta cez obec do mesta toho istého. To si myslím, že to už je trošku akože na hlavu podľa mňa. A tento zákon, ktorý ten chce novelizovať, chcel by som riešiť práve takéto anomálie.
Áno, rozdeľovanie je aj v iných krajinách v Európskej únii, my sme si povedali, že tá životaschopná jednotka, ktorá na Slovensku by mohla fungovať samostatne, musí spĺňať štyri kritériá. Prvé kritérium je mať tritisíc obyvateľov. Na porovnanie poviem, že v Čechách stačí tisíc, v Maďarsku stačí tristo, v Nemecku si povedali, že musí to byť desaťtisíc. Dobre, okej. Išli sme v trende Európskej únie, dali sme tritisíc. Prečo práve tritisíc? Pýtal som sa pána Faiča, poslanca Národnej rady za SMER, aj teraz ho tu máme. Síce nesedí, ale je v tomto volebnom období tiež poslancom v Národnej rade, že prečo tritisíc? Schválili to asi zhruba v roku 2002, 2005, neberte ma za slovo, v týchto rokoch to bolo schválené, nevedel mi vysvetliť, prečo tritisíc. Ale dobre, také sú kritériá, beriem, takže tritisíc obyvateľov.
Ďalšia podmienka je, musíte mať historicky dané územie alebo územia, ak je to nejaký z viacerých častí. Tretia podmienka je, že musíte mať minimálne, teda nesmiete byť zrastený pevne s tou častou, od ktorej sa chcete odtrhnúť. A štvrtá podmienka je, že investície, ktoré boli v tom veľkom bloku do vašej časti vložené, neni od nich závislá tá zvyšná časť toho mesta alebo tej väčšej obce, od ktorej sa odtrhujete.
To sú štyri podmienky, ktoré naši legislatívci aj ZMOS prijal, že áno, takto budeme umožňovať sa odrhnúť alebo aj spojiť určitým častiam, ktoré sú nespokojné. Samozrejme, tie mestské časti; ja ich volám, že mestské časti; alebo tie časti, ktoré sú nespokojné, väčšinou sú na okraji a sú aj na okraji toho finančného záujmu. To znamená, že investície, ktoré by tam možnože mohli ísť, nejdú. To veľké mesto sa v mnohých prípadoch správa dosť macošsky, česť výnimkám, ale musím povedať, že aké ja mám skúsenosti, tak je to skôr naopak, že tie mestské časti živoria volebné obdobie čo volebné obdobie.
Keď som to povedal pánu ministrovi vnútra pánu Kaliňákovi ešte v minulom volebnom období, že chcem takýto zákon dávať, jeho odpoveď znela, pán poslanec, nemám s tým problém, ale zabezpečte, aby sa Petržalka neodtrhla od Bratislavy. Tak som povedal, že áno, super, dobre, zabezpečím, aby sa neodtrhla, bude taká novela, ktorá Petržalku neodtrhne. Lebo on si myslel, že celú Bratislavu roztrháme na drobné časti, celé Košice a celé iné mestá. Ja hovorím, že nie, lebo je to pevne spojené, už tam tá podmienka je. Takže ja okrem toho, že dávam nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré vám potom prednesiem v rozprave, tak snažím sa aj splniť tento sľub pánu ministrovi, aby si nemyslel, že chcem tu rozdeľovať krajské alebo hlavné mesto na nejaké mestské, menšie obce, ktoré sú tu.
Musím povedať jedno, že tú demokraciu na Slovensku v tomto režime, to znamená, očierňovania a, by som povedal, že zlučovania sme asi dobre nepochopili a zdá sa mi, že je to postavené naruby a je to slovenská demokracia, nie európska demokracia. Kvôli čomu, to by som vysvetlil asi v rozprave. Chcem povedať iba jedno v úvodnom slove, že keď sú tam štyri podmienky, pôvodne jak som už ich charakterizoval, tak ja dávam ďalšie podmienky, ktoré budú sťažovať oddelenie týchto nespokojných častí, aby sme dali zadosť, jak som už povedal, aj pánu ministrovi vnútra pánu Kaliňákovi.
Tento návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únii.
Podrobnejšie o bodoch, ktoré dávam do tejto novely, by som uviedol v rozprave.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nech sa páči, pán spravodajca.

Tak ste to už aj uviedli.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Beriem si mustru pána kolegu Hegera. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 574). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory a to: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Nahlásil sa pán poslanec Dostál, ale, samozrejme, predkladateľ má právo vystúpiť kedykoľvek.
Takže, nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže dovysvetlím moje podmienky, aké mením v zákone o obecnom zriadení.
Pokiaľ chcete, aby sa nejaká obec odtrhla, respektíve nespokojná časť od nejakej väčšej časti, tak okrem tých štyroch podmienok, čo som uvádzal už, musíte splniť ešte ďalšiu podmienku, a to je re-fe-ren-dum. Referendum musí byť vyhlásené a na to referendum musíte mať aj určitý počet podpísaných petičných hárkov, že to referendum vôbec bude vyhlásené.
Ak by sme vzali naše slovenské, to demokratické právo v tomto zákone na robenie referenda, tak musí vyhlásiť, že brexit je neplatný, brexit je neplatný, lebo u nás v Slovenskej republike pokiaľ chcete sa oddeliť, máte urobiť referendum v celom meste. Nie v tej nespokojnej časti. Pýtam sa, keď sa teda Veľká Británia, Spojené kráľovstvo chcelo oddeliť, lebo neni spokojné s Európskou úniou, robilo sa referendum v celej Európskej únii alebo vo Veľkej Británii? Kde sa vlastne robilo referendum? Veď to je o tej demokracii predsa, že? Pýtam sa, ak sa Čierna Hora chcela v roku 2006 odčleniť od Srbska, v ktorom bola vo federácii jedna z posledných po bývalej Juhoslávii, tak sa pýtam, referendum sa robilo v Čiernej Hore alebo v Srbsku a v Čiernej Hore? No robilo sa v Čiernej Hore, lebo je to o tom nespokojnom počte obyvateľov a o tej časti, ktorá je nespokojná. A oni si povedali otázku: Prajete si, aby bola republika Čierna Hora nezávislým štátom s plnou medzinárodnoprávnou subjektivitou? Áno, referendum z 21. 5. 2006 povedalo, pri 86-percentnej účasti 55,5 % povedalo, že áno, chceme vystúpiť. Demokratické, spravodlivé, čestné. Nespokojná časť Čiernej Hory sa stala republikou a funguje.
Keď Škóti, hovorím o referende, nehovorím o tom, ako fungujú, keď Škóti v roku 2014 uvažovali o odtrhnutí sa, pýtam sa, premiér britský išiel presviedčať Walešanov alebo Škótov, aby sa neodtrhli? No predsa Škótov, lebo referendum v demokratických krajinách sa robí v tom území, ktoré je nespokojné. Takže Škóti boli tí, ktorí 18. 9. 2014 vyhlásili referendum o odčlenení sa od Veľkej Británie na svojom území. Pri volebnej účasti 84,6 percenta 55,3 percenta z tohto počtu sa vyslovilo za zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve. Áno, nebolo úspešné, ale referendum sa robilo v Škótsku.
Vážení, milí kolegovia, kolegyne, a hlavne zo ZMOS-u kolegovia, lebo u vás, na vašich bedrách spočíva zákon o obecnom zriadení, chcem sa opýtať, prečo sa u nás referendum, keď sa chce nejaká nespokojná časť odčleniť, robí v celom veľkom meste, v celej veľkej obci? To mi teraz vysvetlite. Viete, ako sa tie zlučovačky robili v socializme? Žiadne referendum, žiadne pýtanie sa občanov, okamžite ideš, lebo musí mať mesto, vymyslím si, Prešov 100-tisíc obyvateľov. Deväť obcí poďme a sme vybavení.
Takže, vážení, ´89. bol aj o tom, že budeme v ďalšom režime, ktorý sa volá demokracia, budeme odčiňovať krivdy socializmu. Toto je jedna z krívd, ktorá nám tu zostáva, zostala a pokiaľ sme si zadefinovali podmienky, kedy sa môže tá nespokojná časť odtrhnúť, tak láskavo nie iba de iure, ale aj de facto jej to umožnime. Lebo na druhej strane, opýtam sa vás takto, zamyslite sa logicky, kedy tá väčšina umožní tej menšine sa odtrhnúť pri súčasnom nastavení toho referenda? No vtedy, keď tá menšina bude liezť tej väčšine tak na nervy, bude jej robiť také vzbury a také prieky, že tí väčšinoví obyvatelia si povedia, čím skôr urobte to referendum, aby ste čím skôr boli mimo z toho nášho zoskupenia, toho veľkého mesta.
Ja si myslím, že v demokracii by sme mali aj tie, a máme aj tie menšie komunity, menšie zoskupenia dať im právo na sebaurčenie. A pokiaľ sme dali štyri základné podmienky, čo som už ich povedal, aké sú, že majú aj tú historickosť, to nieže vznikli včera, ale sú tam 700, 600 rokov sú tam už, len socializmus ich dal dokopy s nejakým ich susedom, ktorí majú smolu, bol väčší ako oni. A teraz my im povieme, že máte smolu, že by ste sa odtrhli. Tak to asi nie, vážení, to je asi nie o demokracii, to je o tom, že zase tu budeme mať nejaký despotizmus a niekto nám tu veľký bude rozkazovať, že my budeme vládnuť a nikto iný.
Musím vám povedať, že k tým štyrom podmienkam, ktoré už sú v zákone, dodávam ďalšie. Dávam, aby hranica, ktorú má tá nespokojná časť s tým veľkým mestom, bola menšia ako polovica celého obvodu daného katastrálneho územia. A dávam ešte ďalšiu podmienku, to znamená, ešte to sprísňujem, aby tá časť, ktorá je nespokojná, nemala priame cestné spojenie s tou zvyšnou časťou. Takže ešte to sprísňujem a myslím si, že keď sa nad tým zamyslíte, tak túto anomáliu by svedomie každého demokraticky zmýšľajúceho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky malo povedať, že áno, je to anomália, je to nespravodlivé, je to nedemokratické a mali by sme to odčiniť.
Ja tiež som za spájanie obcí. Tiež budem veľmi rád, keď je 200, 150, 300-členné obce budú mať nejakú samosprávu, ktorá bude, niekedy sme tomu hovorili, že strediskové obce za socializmu. Pán Laurenčík mi to môže potvrdiť, však je už niekoľko rokov v tejto funkcii samospráv, a tie strediskové obce prakticky mali určité práva tých ostatných obcí a na tejto strediskovej obci sa to vykonávalo. Myslím, že to neni problém, dá sa to robiť aj dnes, ale hovorím, keď hovoríme, že zlučovať, tak aj rozdeľovať by malo byť de facto možné. Tak preto je tento môj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí jednoznačne o tom, že tie krivdy socializmu musíme odstraňovať.
Niekto mi povie, že budú schopní títo ľudia fungovať? Preto som sa pýtal pána Faiča, aká bola podmienka tých tritisíc obyvateľov, prečo tritisíc. Tak mi povedal, že to je ten životaschopný celok, to bola taká jeho odpoveď. No dobre, okej, tak beriem. Tak budú asi schopní a hlavná vec, že môžeme čerpať eurofondy, že? Lebo do dvetisíc obyvateľov je problém, do tisíc je problém čerpať. Ale tritisícčlenná komunita, myslím, že to už je taký počet, ktorý dá sa zvládnuť aj cez tie eurofondy. A keď chodím po tých obciach a vidím, čo niektoré takéto väčšie obce zvládli za tých 25 rokov, 27, a niektoré tie mestské časti, hlavne tých okresných miest, ktoré možnože by mali možnosť sa pri tejto mojej novele, keby bola prijatá, odčleniť, čo by mohli mať, tak to je v niektorých prípadoch neporovnateľné. Žiaľ, mestský typ obyvateľstva sa v živote nestotožní s dedinským spôsobom obyvateľstva, lebo obyčajne to boli tie obce, ktoré majú dedinský spôsob aj zástavby, aj myslenia možnože, aj toho bývania, aj obrábania tej pôdy, a to nie sú mestskí obyvatelia, ktorí bývajú v bytovkách. Teraz nechcem nikoho uraziť, ale mestský spôsob bývania a dedinský má diametrálne rozdiely.
Takže chcem veriť, že keď sa nad tým zamyslíme, tak podarí sa nám zladiť túto novelu zákona aj s vaším svedomím a umožníte tým občanom, ktorí sa nachádzajú v takýchto častiach, ktoré sú nespokojné so svojím momentálnym statusom, kto ich riadi, kto spravuje ich financie a hlavne ako môžu o nich rozhodovať, tak že dáte zadosť a vaše svedomie povie, že áno, dáme podporu tejto novele zákona.
Pokiaľ, samozrejme, by si poslanci z vládnej koalície chceli ju prebrať, nech sa páči, ja nebudem nejaký zlostný alebo nebudem im to vyčítať. Budem rád, lebo tento problém by sa mal nejakým spôsobom poriešiť. A pokiaľ by sme to postavili do druhého čítania, samozrejme, všetky pozmeňujúce návrhy budú iba vítané. Aj keď mi z toho niečo aj vyškrtnete, nič sa nedeje, ale hlavne to referendum, o to mi ide, aby to referendum bolo demokratické, nie socialistické. A myslím si, že v takomto prípade by sme si mohli povedať, že sme urobili na tomto poli to, čo niekoľko tisíc občanov od nás požaduje.
Keď som si urobil takýto, hrubú štatistiku, jedná sa o niekoľko, možnože 20, 30 takýchto mestských častí. Nehovorím o stovkách, lebo takéto mestské časti prakticky neexistujú, ktoré by sa takto mohli už iba na tých štyroch podmienkach odtrhnúť. Takže myslím si, že neni to žiadna nejaká veľká katastrofa, ak by sme dali priechodnosť týmto niekoľko možnože desiatkam obcí a častí obcí sa odtrhnúť a vzniknúť, aby boli samostatné, sebestačné, životaschopné a aby ste, keď prídete domov, aby ste mali chuť žiť. Aj život verejný. Lebo mnoho týchto občanov ten verejný život povie, kašlem na to. Mesto mi tu nič nedáva, nemáme tu ani ihrisko, nemáme ani kultúrny dom, nemáme urobené chodníky, nemáme kanalizáciu, lebo sme pod veľkým mestom a to veľké mesto, samozrejme, si bude hájiť svoje sídliská, svoje iné územia a tie lokálne okrajové časti vo veľmi častých prípadoch ťahajú za kratší koniec.
Takže, vážení, zamyslime sa nad tým a apelujem aj na zástupcov ZMOS-u, máme tu aj niektorých poslancov, ktorí sú aj v tomto združení, sú aj primátormi, sú aj starostami, tak chcem veriť, že toto neni blud. Ja som si otestoval, oslovil som zhruba 400 starostov a primátorov u nás na východe a musím povedať, že dve tretiny dali súhlas, tretina povedala, že nie. Takže zhruba aj v tej väčšinovej nejakej pospolitosti či už primátorov, alebo starostov prevláda názor, že asi toto je potrebné zmeniť. Takže pokiaľ by si to niekto chcel aj z vládnej koalície prevziať, budem iba veľmi rád a poriešime problém.
Takže, vážení, kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme odčinili jednu z krívd socializmu, ktorá tu ešte stále pretrváva. Svoje záverečné slovo ešte možnože poviem, ale končím tak ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, to neni môj výmysel, to je odkaz našich predkov, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Martin, ďakujem veľmi pekne za to, že sa takto usilovne pokúšaš bojovať proti krivdám socializmu. My s takouto krivdou bojujeme v Banskej Bystrici v obci Šalková, ktorá je dnes súčasťou, mestskou časťou a tam dokonca bolo aj platné referendum o tom, že sa chce odčleniť táto mestská časť od mesta, ale z rôznych dôvodov nebolo rešpektované a dnes táto krivda, ako ty hovoríš, je stále na programe dňa a v rôznych periódach sa nám rôznym spôsobom pripomína v našom meste, o to zvlášť, že teda Šalková je pomerne dôležitou časťou mesta kvôli umiestneniu napríklad skládky odpadu a tak ďalej.
Má to určite aj svoje pozitíva, aj negatíva takéto odčlenenie. A som rád, že o tom diskutujeme tu na pôde Národnej rady, takisto ako sme diskutovali napríklad na tému zlučovania obcí, lebo to je tiež téma sama osebe. A mňa úprimne mrzí, že tu máme 0, slovom nula poslancov vládnej koalície, snáď s výnimkou predsedajúceho, aby sme mohli možno aj o tejto téme trošičku intenzívnejšie podiskutovať, lebo sú to práve oni, ktorí majú možnosť stav, keď máme v päťmiliónovej krajine 2 900 obcí, zmeniť.
Ale nedá mi ešte nezareagovať na tie príklady zo zahraničia, ktoré si spomínal. Realita je ale totiž taká, že práve v tej Čiernej Hore a práve v tom Škótsku sa nevyhlásilo referendum skôr ako ten väčší celok. Tá Veľká Británia, centrálna vláda s tým nesúhlasila. V opačnom prípade by to bol problém s rešpektovaním takéhoto referenda, lebo podobné sa udialo na Kryme a vieme, vieme, aké emócie to vyvolalo, hoci teda porovnávať tieto referendá s tými obecnými asi nie je celkom správne, o to zvlášť, že to krymské sa udialo pod samopalmi neoznačených vojakov. Takže ja len na doplnenie, ako je to s týmito zahraničnými.
Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Fecko tu uvádzal príklady referiend zo zahraničia. Áno, Čierna Hora sa oddelila od Juhoslávie na základe referenda, aj keď to v Srbsku neprešlo referendom. Áno, Škótsko hlasovalo v referende a zvyšok Veľkej Británie alebo, aby sme vyhoveli Úradu geodézie, kartografie a katastra, zvyšok Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska neuskutočnilo referendum. A, samozrejme, že sú takéto príklady, ale dali by sa nájsť aj príklady iné, napríklad Katalánsko v tejto chvíli, ak spraví referendum, tak to nebude legálne a pravdepodobne mu to Španielsko neumožní. Alebo prečo chodiť tak ďaleko, na Pyreneje? Keby sa napríklad Prešovský kraj rozhodol, že vyhlási referendum o odtrhnutí od Slovenska, tak asi by to nebolo legálne, a pritom Prešovský kraj by teoreticky mohol byť aj samostatným štátom. Existujú aj menšie a menej početné štáty, ale niekde tá hranica asi je. A rovnako tak alebo povedzme, že južné Slovensko by sa rozhodlo, že vyhlási referendum o hlasovaní. Momentálne v sále nie je nikto z poslancov za SNS, tak možno by to tu až také vášne nevyvolalo v tejto chvíli. Ale tiež, keby sa o to niekto pokúsil, že referendom odtrhnúť južné Slovensko od zvyšku Slovenska, tak asi by to celkom nešlo.
Takže áno, sú situácie, ktoré umožňujú menšiemu celku odtrhnúť sa od väčšieho celku na základe jeho jednostrannej vôle, ale sú aj situácie, keď to také jednoduché nie je. A nenazýval by som tie prvé situácie automaticky socialistické a tie druhé automaticky demokratické, pretože aj v demokratických existujú aj také, aj také príklady.