18. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať? Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a zároveň vyhlasujem prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Teraz poprosím pána poslanca Klusa, povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 15. júna 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS hlasovalo, alebo teda 0 poslancov neodovzdalo hlasovanie lístky, to znamená, že všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 hlasovacie lístky neplatné, a teda sa počítalo 144 hlasovacích lístkov, ktoré boli platné.
Z platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky. Budem čítať mená v poradí za, proti, zdržali sa hlasovania:
- Peter Abrahám: 0, 123, 21
- Richard Dírer: 0, 119, 25
- Fedor Flašík: 0, 126, 18
- Václav Mika: 53, 83, 8
- Jaroslav Rezník: 73, 58,13
- Michal Ruttkay: 5, 115, 24
- Zuzana Ťapáková: 1, 124, 19
- Stanislav Velitzky: 0, 127, 17.
Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Keďže generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska nebol zvolený, vykonáva sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Na základe výsledkov tajného hlasovania do opakovanej voľby postupujú títo kandidáti.
Z uvedeného teda vyplýva, že sa bude konať druhé kolo voľby, do ktorého postupujú Václav Mika a Jaroslav Rezník.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Klus. Ja len teda skonštatujem ešte raz, že za generálneho riaditeľa nebol zvolený žiadny kandidát, do druhého kola voľby postupujú pán Rezník a pán Václav Mika a s tým, že opakovaná voľba sa bude konať v utorok o 11. 00 hod.
Pokračovať teraz budeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 596, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 614.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. (Reakcia z pléna.) Vy ste ho už uviedli? Aha, to tu nemám poznačené. (Reakcie z pléna.) Dobre, takže rozprava bola otvorená mojím predchodcom asi, ktorý viedol schôdzu.
Poprosím teraz pána poslanca Dostála, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne, pokiaľ je mi známe, aby predniesol svoj diskusný príspevok, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, tlač 596.)

Vážené kolegyne a kolegovia, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani predkladateľka, myslel som, že keď budem po prerušenom hlasovaní vystupovať v prerušenej rozprave a hlasovaní o voľbe generálneho riaditeľa, vystupovať k tomuto návrhu, tak budem v pesimistickejšej nálade, ale našťastie nie som a ešte to neskončilo.
Rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady na novelu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Chcel by som povedať, že obsahovo podobný, technicky trochu iný návrh predložila aj skupina poslancov z poslaneckého klubu SaS, teda s pani poslankyňou Nicholsonovou, s Petrom Osuským a s pánom spravodajcom Jozefom Mihálom sme podali podobný návrh, o ktorom sa rokovalo včera, a dnes sme o ňom hlasovali a neschválili ho, tak nejdem, nejdem tu začínať nejakú pesničku, že kto bol prvý, a práve naopak, to vítam, že, že v opozícii je tvorivá atmosféra, a, a obe opozičné, oba opozičné kluby, ktoré predložili tento návrh, sa snažia riešiť reálne existujúce problémy, pretože toto je reálne existujúci problém. Ten základný problém, ktorý riešia oba návrhy, je rozdiel medzi príspevkom, ktorý sa poskytuje pri narodení dieťaťa, a príspevkom, ktorý sa poskytuje pri prevzatí dieťa do náhradnej starostlivosti. Príspevok pri narodení dieťaťa je vyšší, 829 eur 86 centov, ako príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, ktorý je vo výške 500 eur, a pritom oba príspevky majú v podstate rovnaký účel, majú za účel prispieť zo strany štátu na, na pokrytie zvýšených nákladov, ktoré rodiny majú, keď sa v rodine objaví dieťa, keď to veľmi zjednoduším.
A rozdielnou výškou týchto príspevkov akoby štát hovoril, že vlastne biologický rodič, ktorým sa, ktorému sa naro..., alebo rodičia, ktorým sa narodí dieťa, že to je výnimočnejšia, vhodnejšia alebo viac podporyhodná situácia, ako keď náhradný rodič preberie do starostlivosti dieťa, o ktoré sa jeho vlastní biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Pritom ja som presvedčený, že v skutočnosti by to malo byť, ak nie vyrovnané, alebo dokonca možno aj naopak, pretože rozhodnutie mať vlastné dieťa je, je rozhodnutie každého páru a je to na ňom, a teda primárne má ten pár, jeho rodičia niesť za to zodpovednosť a v prípade prevzatia do náhradnej starostlivosti tam nejde iba o to, to je ten pohľad rodičov, že, že chceme mať radosť z vlastných detí a nemôžme mať vlastné deti, tak si zoberieme nejaké nie vlastné deti, ale treba sa na to pozerať najmä pohľadom tých detí, ide o deti, o ktoré sa nemôžu alebo nechcú, alebo akokoľvek nestarajú ich vlastní biologickí rodičia, a prevzatie do náhradnej starostlivosti znamená, že nebudú vyrastať v detskom domove, nebudeme produkovať nových bezdomovcov a ľudí, ktorí, ktorí celý život sa budú trápiť tým, že nevyrastali v rodine, ale že im poskytneme náhradnú rodinu, čiže ja som presvedčený, že áno, obe situácie, aj keď, aj keď, aj keď rodina prijme vlastné dieťa a narodí sa dieťa, aj keď prijme cudzie dieťa, sú hodné podpory, ale z môjho hľadiska je ešte úctyhodnejšia tá druhá situácia, a preto je úplne absurdné a nepochopiteľné, prečo by, prečo by mala byť znevýhodnená rodina, ktorá preberá do náhradnej starostlivosti detský, detský, teda dieťa.
Ako som povedal, toto majú oba návrhy spoločné a riešia, riešia, riešia to tak, že v podstate zrovnoprávňujú príspevok pri prevzatí dieťaťa do náhradnej starostlivosti s príspevkom pri narodení dieťaťa.
A teraz by som pár slov povedal o odlišnostiach, využijem prvé čítanie, keďže obávam sa, že tak ako v prípade nášho návrhu, ani v prípade návrhu kolegýň a kolegov z OĽANO nebude, nebude druhé čítanie, ale však musíme sa pripravovať na budúce vládnutie, tak môžme si niektoré veci, veci vyjasniť už v tejto chvíli. Je tam, je tam viacero, viacero rozdielov.
Prvý rozdiel spočíva v tom, že, že príspevok pri narodení dieťaťa je rozdielny, na prvé tri deti sa dáva príspevok vo výške 829,86 eura a na štvrté a na ďalšie dieťa vo výške 151,37 eura. A ak by sme teda vyrovnali oba príspevky na úrovni príspevkov pri na rodení dieťaťa, tak sa nám stane to, že, že síce polepšíme rodinám, ktoré si berú prvé tri deti do náhradnej starostlivosti, ale teoreticky by sa mohlo stať, že, že by sme pohoršili tým rodinám, ktoré, ktoré, ktoré by si brali štvrté, piate alebo ďalšie dieťa, a to by teda asi nebolo dobré, keby sme to riešili takýmto spôsobom. Takýmto spôsobom to nerieši ani jeden, ani jeden z našich návrhov. My sme to ošetrili tak, že podobne ako pri, pri príspevku pri narodení dieťaťa, tak aj príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tá výška stanovená na tých 829,86 eura a pri štvrtom, ďalšom, ďalšom dieťati ponechávame ten príspevok na úrovni 500 eur tak ako doteraz. Kolegovia z OĽANO paušálne zvyšujú ten príspevok na úroveň 829,86 eur, takže dá sa povedať, že sú veľkorysejší voči štvrtým, piatym a ďalším deťom ako náš návrh pri preberaní do, do náhradnej starostlivosti.
Druhý, druhý rozdiel je valorizačný mechanizmus, keďže príspevok pri narodení dieťaťa sa, myslím, valorizuje novelou zákona alebo je určeným v zákone. Príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti a ďalšie príspevky, nielen ten jednorazový príspevok sa, sa valorizujú opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o teda výšku zvýšeného, zvýšeného životného minima, takže ten valorizačný, valorizačný mechanizmus kolegovia z OĽANO úplne vypúšťajú, a my ho nechávame zachovaný vo vzťahu k tomu štvrtému a ďalšiemu a ďalším deťom, ale zároveň my to nemáme vyriešené, takže sme priamo do zákona napísali, že je to 829 eur a 86 centov, ale priamo do zákona sme dali odkaz na príspevok o, príspevok pri narodení dieťaťa, takže ak by sa zmenil príspevok pri narodení dieťaťa, môže sa, môže sa to zdvihnúť, tak v prípade návrhu kolegov z OĽANO by bolo potrebné urobiť zmenu aj v zákone, zákone o príspevku, o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti. V prípade nášho návrhu by sa to automaticky valorizovalo, lebo je to tam priamo naviazané. Tu mi ten náš návrh príde praktickejší, ale, ale v zásade to nie je žiadny zásadný problém, keď sa otvára jeden zákon, otvoriť aj druhý. Len na to nezabudnúť lebo, lebo teda stáva sa, že sa, že sa na veci zabudne, že máme napríklad zákon o Bratislave, zákon o Košiciach, zákon o obecnom zriadení, a bolo aj v minulosti zopár situácií, že sa niečo zmenilo v zákone o obecnom zriadení, ktorý platí teoreticky, nie teoreticky aj prakticky pre Bratislavu a Košice, ak to v tom zákone o Bratislave a Košice nie je upravené inak, ale urobila sa nejaká úprava v zákone o obecnom zriadení a zabudlo sa na to, že aj v zákone o Bratislave a v zákone o Košiciach to tam je, a tak niektoré veci, napr. voľba alebo menovanie zástupcov primátorov a starostov fungovali v Bratislave a Košiciach inak ako na zvyšku Slovenska len preto, že tam bola odlišná, odlišná úprava. A nebol to zámer, len sa, len sa jednoducho na to nepamätalo.
Tretí rozdiel sa týka, týka podmienok poskytnutia toho príspevku, ako hovorila aj pani poslankyňa Remišová, kde je problém s tým, že príspevok pri narodení dieťaťa sa poskytuje, pochopiteľne, pri narodení dieťaťa, takže tam nie je potrebné určovať nejaký vekový limit, ale príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tam podmienka, že má ísť o dieťa, ktoré má pri prevzatí do šesť mesiacov, a je to ťažko splniteľná podmienka vzhľadom na to, že, že rozhodujú súdy, tak kolegovia z OĽANO tam navrhli, aby, aby to nebolo pri prevzatí, ale pri začatí toho konania, čo je posun správnym smerom. My sme navrhli úplne zrušiť tú hranicu šiestich, alebo podmienku šiestich mesiacov, lebo ak niekto prevezme do náhradnej starostlivosti dieťa, ktoré má šesť rokov, tak takisto má s tým zvýšené výdavky ako ten, kto prevezme dieťa, ktoré, ktoré sa, ktoré sa práve narodilo, a prečo by sme mali, ak teda považujeme prevzatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, niečo, čo má štát ohodnotiť tým, že dá príspevok na ten rozbeh, na ten začiatok. Prečo, keď niekto prevezme, a teraz nehovorím, že sedemmesačné, ale povedzme, že aj šesťročné dieťa do náhradnej starostlivosti, o čo je to horšie, ako keď prevezme to maličké dieťa, to možnože práve naopak, že, že, že rodičia, ktorí sú si ochotní zobrať tie väčšie deti, veď to je, to je skôr vzácnejšie a to by si, to by si zaslúžilo možno väčšiu podporu, alebo, alebo prinajmenšom rozdiel rovnakú. Takže my toto vypúšťame úplne, a potom teda ak náhodou si to koalícia skôr neosvojí, tak potom to môžeme dorieši, doriešiť pri tých rokovaniach možno o zostavovaní vlády.
A potom, potom je tam ešte, ešte jedna podmienka, ktorá je v zákone, ktorej sme sa my dotkli a ktorej sa kolegovia z OĽANO nedotkli, a je to, že na dieťa nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Čiže v podstate to znamená, že príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti možno vyplatiť iba takému dieťaťu, ktorému nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Opäť je tu podmienka, ktorá sa nám zdá diskriminačná a zbytočná, lebo, lebo v podstate sa týka najmä tých prípadných biologických rodičov, ktorí, ktorí ten príspevok, príspevok dostali, ale keď niekto preberá do náhradnej starostlivosti z detského domova dieťa, tak to, to dieťa ani ten rodič náhradný nemá, nemá nič z toho, že tam bol vyplatený nejaký príspevok pri, pri narodení dieťaťa. Čiže poviem situáciu, že, že prebereme, prebereme, bereme do náhradnej starostlivosti dieťa rovnako staré, a teraz v jednom prípade bol vyplatený, v druhom prípade nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa, tak, tak jeden dostane príspevok pri prevzatí náhradnej starostlivosti a druhý nedostane, a hoci inak to môžu byť úplne identické situácie. Samozrejme, že toto a, samozrejme, že aj celý ten príspevok treba zabezpečiť pred nejakým zneužívaním. To si, samozrejme, môžeme predstaviť, že tam budú nejaké, nejaké účelové, účelové presuny, a teda ak, ak sa zvýši príspevok, tak to môže, môže byť ešte atraktívnejšie, ale v zásade, v štandardnej situácii by sa to malo viazať na tú situáciu, nie na to, v akej situácii bolo dieťa predtým, a či existovali predtým nejakí biologickí rodičia, ktorí ten príspevok dostali, alebo nie.
Napriek týmto drobným odlišnostiam, tak ako kolegovia z OĽANO podporili dneska pri hlasovaní náš návrh, tak aj my a celý poslanecký klub SaS, predpokladám, a teda predpokladám, že aj kolegovia nezaradení, za ktorých bol spolunavrhovateľom pán poslanec Mihál, podporia, podporia návrh, s ktorým prišli kolegyne a kolegovia OĽANO, a potom teda aj ich pribereme do tej debaty o tom, že ako to optimálne nastaviť.
Ďakujem za pozornosť.