18. schôdza

Takže ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Pánovi Hegerovi, niet k tomu čo dodať.
Pán Marosz, nezakladá sa to na pravde. Hovoríte, že bude chýbať kapacita. Ako sa budú končiť tie, ktoré sú rozostavané, tak sa budú začínať tie, ktoré bude treba financovať. Takže nie je to tak, ako hovoríte.
Pán Baránik, ja si vyprosujem, ja som žiadneho oligarcha nikdy nepodporoval, takže vážte slová, prosím vás. Ale povedali ste jednu vec, že štát má veľký problém, lebo je nedôveryhodný. Prečo tomuto štátu nedôveryhodnému požičiavajú medzinárodné banky za záporný úrok? Zamyslite sa nad tým!
Pán poslanec Jurzyca, vysvetlili sme si pôžičky, pochopil som, že ste to tak nemysleli. Ja som len reagoval na to, ako ste to povedali. Asi ste nemali čas to rozvinúť.
Pán poslanec Osuský, ospravedlňujem sa ešte raz, že som mal výpadok vášho priezviska, ale vás som vôbec neobviňoval, že ste proti pôžičkám. To sme sa bavili len s pánom Jurzycom. Takže my máme v tom jasno takisto. A len dodám, že keď sa schvaľovala dlhová brzda, tak aj vy ste potrebovali môj hlas. Lebo teraz ste povedali, ja potrebujem váš, no a vy ste povedali vtedy, vy ste potrebovali môj hlas. Tak to len na repliku, aby ste vedeli.
Pani poslankyňa Blahová, ja som nerokoval so žiadnym predsedom strany. Ak viete o niekom, povedzte mi, s ktorým som. Určite s vaším predsedom Sulíkom som nerokoval. Neviem, odkiaľ to máte.
Pán poslanec Ivan, hovoríte, nuž viete, ja môžem tiež vytrhnúť z kontextu, ale nebrať do úvahy morfológiu terénu, geológiu a porovnávať to neporovnateľné, to nie je veľmi odborné. Dávajte si na to pozor, ak sa staviate do pozície odborníka, tak dávajte si pozor!
Pani Jurinová, nepovedali ste ani jeden príklad, že kde sa čosi udialo. Áno, povedali ste Váhostav, ale to je úplne niečo iné.
Pán Dostál, vtedy vám naše hlasy boli dobré, keď sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia (ruch v sále), pán poslanec Osuský; na základe poverenia predsedu Národnej rady a na základe žiadosti troch poslaneckých klubov zvolávam poslanecké grémium.

(Zasadanie poslaneckého grémia.)

(Po zasadaní poslaneckého grémia.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budem vás informovať o dohode na poslaneckom grémiu. Takže sme sa dohodli, že rokovanie o tomto bode, to znamená o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k uvoľneniu tzv. dlhovej brzdy, teraz prerušíme rokovanie a budeme pokračovať až na ďalšej, to znamená septembrovom rokovaní.
Začneme teraz rokovať o ÚPN, medzitým sa budeme snažiť buď na pol šiestu, ak by nestihli členovia vlády, tak na šiestu zvolať sem vládu a musíme na každom rokovaní Národnej rady, musí byť nie hodina otázok, ale odpovede na otázky alebo interpelácie a bod interpelácie. A potom by sme znovu pokračovali v prerušenom rokovaní o bode ÚPN s tým, že je dohoda, že ak by sme neskončili do 20.00, do ôsmej hodiny večernej, tak pokračujeme, kým neskončíme, a potom budeme hlasovať.
Ak by náhodou niekto to pochopil ináč, samozrejme, z tých, ktorí boli na grémiu, tak môže poprípade ma opraviť, ale tak sme sa dohodli. (Reakcia z pléna.) Ešte viem trošku po slovensky. (Reakcia z pléna.) Budeme sa snažiť na pol šiestu zvolať, lebo minimálne päť členov vlády tu musí sedieť, lebo ináč nemôžeme ani otvoriť bod interpelácie.
Dobre. Takže budeme teraz pokračovať vo

Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2016.

Správu máte v tlači 501.
Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa pánovi Ondrejovi Krajňákovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sme presvedčení, že výsledky činnosti Ústavu pamäti národa vrátane aktivít na medzinárodnej úrovni sú dôkazom zodpovedného plnenia úloh ústavu spojených so zverejňovaním zločinov spáchaných v dobe totalitných režimov. Snaha prepisovať dejiny, a to najmä členmi bývalej totalitnej polície, je typická pre všetky postkomunistické krajiny. Odolávanie týmto snahám si nepochybne vyžaduje občiansku odvahu. Preto vyzývame predstaviteľov politických strán na Slovensku, aby sa zasadili o zodpovedné hodnotenie obdobia neslobody a aby pre Ústav pamäti národa vytvorili priaznivé pracovné prostredie, ktoré mu umožní riadne fungovať.
Takto netradične – citáciou podporného listu zástupcov Európskej siete úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície z novembra 2016 na adresu slovenského Ústavu pamäti národa – uvádzam výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2016. Včera totiž bez jedinej otázky, bez jediného slova kritiky výbor pre ľudské práva odmietol zobrať na vedomie výročnú správu za rok 2016.
Medzi hlavné úlohy ústavu patrí úplné a nestranné hodnotenie obdobia neslobody, sprístupňovanie dokumentov bezpečnostných zložiek štátu z toho obdobia, zverejňovanie informácií a údajov svedčiacich o zločinoch nacizmu a komunizmu a ich vykonávateľoch a obetiach, ako aj poskytovanie informácií orgánom verejnej moci. Pre súčasnosť aj budúcnosť je nemenej dôležitá aj úloha šíriť myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu. Rastúci záujem – najmä zo strany mladej generácie – prikláňať sa k nedemokratickým myšlienkovým prúdom či politickým snahám vyžaduje aj na strane Ústavu pamäti národa zvýšené úsilie o spoluprácu so vzdelávacími inštitúciami, ktoré sa zaoberajú jednak formovaním historického povedomia a výchovou k demokratickým hodnotám. Takéto iniciatívy sú najlepšou odpoveďou voči prejavom rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a inými formami intolerancie.
Predkladaná výročná správa bola prerokovaná v správnej a dozornej rade ústavu v dňoch 5. a 20. apríla 2017, ako aj včera vo výbore pre ľudské práva. Správu predkladám za štvrtý rok môjho pôsobenia vo funkcii predsedu správnej rady ústavu. Rád konštatujem, že ústav aj v uplynulom roku si splnil všetky zákonné povinnosti voči verejnosti, ako aj štátnym orgánom a inštitúciám.
V októbri minulého roku na základe uznesenia výboru pre ľudské práva požiadala Dozorná rada Ústavu pamäti národa o kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu v súvislosti s predloženými obvineniami na moju adresu. Následne NKÚ vyzval Ústav pamäti národa, aby predložil stanovisko. V reakcii na poskytnuté informácie ústavu Národný kontrolný úrad oznámil, že v roku 2017 neplánuje v Ústave pamäti národa vykonať kontrolu.
V októbri minulého roku, bezprostredne po obvinení Dozornej rady Ústavu pamäti národa, bola v ústave vykonaná kontrola Inšpektorátu práce, ktorá následne vydala potvrdenie, v ktorom je uvedené, že v Ústave pamäti národa nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania ani päť rokov dozadu. Ďalej na základe potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a poisťovní Union či Dôvera v roku 2016 si Ústav pamäti národa splnil všetky povinnosti a nemá nijaké nedoplatky. Na základe potvrdenia Centrálneho registra exekúcií nie je voči Ústavu pamäti národa vedená nijaká pohľadávka.
Vážení páni poslanci, ústav svoju činnosť opiera o tri piliere. Archív, vedecké bádanie a živú pamäť spojenú s výchovnovzdelávacími aktivitami inštitúcie. Špecializovaný archív ústavu si aj v tomto roku splnil všetky úlohy týkajúce sa sprístupňovania dokumentov bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti tak pre verejnosť, ako i pre orgány štátnej moci. V súvislosti s vykonávaním bezpečnostných previerok ústav vstupoval ako partner bezpečnostných orgánov štátu a v súlade so zákonmi týkajúcimi sa tejto oblasti vybavil požiadavky Národného bezpečnostného úradu v 790 prípadoch, v 363 prípadoch požiadavky Vojenského spravodajstva a v 16 prípadoch Ministerstva obrany Českej republiky.
V oblasti archívneho bádania žiadateľom sprístupnil a pripravil spolu 451 373 strán dokumentov. Od roku 2016 ministerstvo školstva zaradilo Ústav pamäti národa medzi odporúčané inštitúcie, ktoré by mali študenti navštevovať. Preto v oblasti budovania živej pamäte sme pre študentov, ale aj pre ich pedagógov pripravili viaceré osvetové a vzdelávacie projekty, ako napr. dni otvorených dverí, školenia pre učiteľov, prednáškové aktivity, každoročne konaný Festival slobody sme okrem Bratislavy preniesli aj do iných regiónov Slovenska. Súčasťou festivalu sa stali jeho populárne aktivity, ako napr. filmová prehliadka, medzinárodné diskusie o dobe neslobody, víkend zatvorených hraníc, rekonštrukcia politického procesu z 50. rokov realizovaná študentmi Karlovej univerzity, divadelné predstavenia a inscenácie, slávnostný program oceňovania osobností, udeľovanie ceny Ústavu pamäti národa, slávnostná bohoslužba na úmysel obetí zločineckých režimov.
Pracovníci ústavu uskutočnili na školách viac ako 60 prednášok. V spolupráci na projekte Zabudnuté Slovensko sa historik Ústavu pamäti národa zúčastňoval verejných diskusií s názvom Otvorene o extrémizme. Diskusie sa zúčastnili v Brezne, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Revúcej.
Pokračovali sme v nakrúcaní pamätníkov z obdobia neslobody, ich digitalizácie prepisov a v ďalšom mediálnom spracovaní. V roku 2016 sme nakrútili 30 svedeckých výpovedí, film Stopy v snehu bol vysielaný v poľskej verejnoprávnej televízii.
Pracovníci sekcie vedeckého výskumu sa aktívne podieľali na historickom výskume podľa zadaných vedeckých okruhov a v súlade s plánom činnosti ústavu. Spoločne s ďalšími odbornými pracovníkmi predniesli 13 príspevkov na deviatich domácich aj zahraničných konferenciách a zúčastnili sa 15 diskusných večerov v Bratislave a v Košiciach. Taktiež publikovali viac ako 30 prác vo vedeckých a odborných časopisoch, zborníkoch a iných publikáciách.
Ústav pamäti národa pokračoval vo vydávaní štvrťročníka Pamäť národa. Vydali sme zborník z konferencie, ktorá sa konala v deň 30. výročia černobyľskej jadrovej katastrofy, pod názvom Černobyľ ´86, minulosť, dôsledky a východiská. S vydavateľstvom Perfekt sme spolupracovali na vydaní publikácie Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom. V spolupráci s občianskym združením Krásny Spiš sme spolupracovali na vydaní publikácie Udavačstvo.
Ústav pamäti národa aj v uplynulom roku pokračoval vo zverejňovaní citlivých dokumentov. Po prvýkrát od pádu železnej opony sprístupnil mená 158 prokurátorov, 228 sudcov a 86 vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, ktorí sa podieľali na sankcionovaní občanov pre trestný čin nedovolené opustenie republiky. Ústav pamäti národa zverejnil podrobnú rekonštrukciu personálneho obsadenia a organizačnej štruktúry Krajskej správy ŠtB Bratislava a tým ako prvý z krajín bývalého východného bloku zverejnil a uzavrel kompletnú štruktúru ŠtB na území Slovenska od roku 1966.
Rok 2016 bol úspešným rokom z pohľadu zahraničnej spolupráce. Ústav pokračoval v spolupráci s partnerským Ústavom pre štúdium totalitných režimov Českej republiky tak na spoločných projektoch v oblasti výskumu aktivít bývalej ŠtB, ako aj na poskytovaní kópií dokumentov týkajúcich sa občanov Slovenskej republiky, ktoré nám neboli doteraz odovzdané. Rovnako pokračovala spolupráca aj s Etickou komisiou Českej republiky. Úspešná spolupráca pokračovala s európskou sieťou Pamäť a solidarita, v ktorej Slovenskú republiku zastupuje predseda Správnej rady ÚPN, poverený ministrom kultúry Slovenskej republiky.
V novembri sa v Bratislave uskutočnilo spoločné rokovanie riadiaceho výboru ENRS, vedeckej rady a poradného výboru, následne vedenie ENRS ďakovným listom ocenilo profesionálnu prípravu a organizačné zabezpečenie stretnutia a tiež vyjadrilo mimoriadnu spokojnosť s doterajšou spoluprácou s Ústavom pamäti národa. V rámci spolupráce s ENRS sme v uplynulom roku čerpali prostriedky v objeme 50-tisíc eur, vďaka ktorým sme realizovali multižánrový Festival slobody. Pokračovali sme vo vydávaní informačno-edukačných letákov určených pre študentov a pedagógov našich škôl. Spolupracovali sme na medzinárodnom projekte Hi Story Lessons, určený pre študentov a učiteľov dejepisu či náuky o spoločnosti.
Ústav pamäti národa v spolupráci s ENRS vyprodukoval dokumentárny film Tóny v tichu, ktorý očami mladých Európanov reflektoval na udalosti holokaustu v prostredí koncentračného tábora Auschwitz. Film mal premiéru na Festivale slobody. V auguste v rámci slovenského predsedníctva v EÚ pri príležitosti európskeho dňa pamiatky obetí totalitných režimov sa konala v Bratislave medzinárodná konferencia za účasti 20 ministrov spravodlivosti z krajín Európskej únie. Ústav pamäti národa bol organizátorom druhého bloku konferencie pod názvom Spravodlivosť a trestnoprávne vyrovnávanie sa so zločinmi totalitných režimov. Na konferencii vystúpilo 17 zástupcov národných aj medzinárodných pamäťových inštitúcií.
V novembri v Kyjeve bol Ústav pamäti národa prijatý za riadneho člena medzinárodnej pamäťovej siete s názvom Platforma európskej pamäti a svedomia. Platforma združuje 51 inštitúcií a organizácií z 18 krajín Európy, Kanady a Spojených štátov amerických. Jedným z cieľov tejto živej a dynamickej platformy je prispieť k vytvoreniu medzinárodného súdneho tribunálu, ktorý by mohol súdiť zločiny spáchané predstaviteľmi komunistického režimu.
Koncom novembra 2016 sme sa zúčastnili rokovania Európskej siete úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície v Krakove. V rokovaní sa zúčastnili aj zástupcovia pamäťových inštitúcií z Poľska, Nemecka, Maďarska, Česka, Rumunska, Lotyšska, Slovinska, Bulharska, Estónska a Slovenska. A práve na tomto stretnutí vzišiel podporný list pre Ústav pamäti národa, z ktorého som na začiatku môjho vystúpenia citoval.
Pozitívny mediálny ohlas o činnosti ÚPN vyvolalo odhalenie pamätnej tabule jednej z obetí železnej opony, iba osemnásťročnému Harmutovi Tautzovi z bývalej NDR, ktorého pred tridsiatimi rokmi na hranici v Petržalke smrteľne zranili psy Pohraničnej stráže. Podujatie sme zorganizovali v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom a s platformou Európskej pamäti a svedomia.
Ústav pokračoval aj v intenzívnej spolupráci na spoločných projektoch so zastupiteľskými úradmi Českej republiky, Rakúska, Poľska, Maďarska a Bulharska. Aj na domácej scéne sme rozvíjali spoluprácu s mnohými inštitúciami, ako napr. s Konfederáciou politických väzňov Slovenska, Nadáciou Konrada Adenauera, so Svetovým združením bývalých politických väzňov, s Dokumentačným strediskom holokaustu, s Fórom kresťanských inštitúcií, s Múzeom SNP, so Slovenským národným múzeom a podobne.
Ústav v uplynulom roku bol zastúpený na početných pietnych spomienkach organizovaných bývalými politickými väzňami či štátnymi alebo samosprávnymi inštitúciami.
Ústav podľa zákona č. 219/2006 o protikomunistickom odboji priznal v roku 2016 postavenie účastníka protikomunistického odboja 27 osobám a postavenie veterána protikomunistického odboja 31 osobám. Dekréty žiadateľom sme odovzdali v spolupráci s miestnou samosprávou a s vyššími územnými celkami na slávnostných stretnutiach v Košiciach, Michalovciach a v Trnave. Pre ocenených to bol silný moment morálneho zadosťučinenia.
Ústav v roku 2016 s členmi Dozornej rady a Správnej rady ÚPN bol kritizovaný pre vysoké náklady na právnu agendu. V priebehu roku 2016 bol Ústav pamäti národa účastníkom konania v 16 súdnych sporoch a iba dva z nich boli začaté v roku 2016. Z celkového počtu sporov sa deväť týkalo ochrany osobnosti. Ústav pamäti národa bol účastníkov štyroch pracovnoprávnych sporov. Spomedzi sporov na ochranu osobnosti je najmarkantnejší prípad pána Hudzoviča. V dôsledku súdneho rozhodnutia, že nebol vedomým agentom Štátnej bezpečnosti, si uplatnil od Ústavu pamäti národa náhradu ujmy vo výške viac ako milión 200-tisíc eur. Okresný súd v Leviciach pánovi Hudzovičovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150-tisíc eur, ktorú má Ústav pamäti národa zaplatiť. Proti tomuto rozhodnutiu súdu sme sa ihneď odvolali. Čo sa týka náhrady majetkovej ujmy, súd na základe aktívnej obrany žalobu voči ÚPN zamietol. Čiže zatiaľ Ústav pamäti národa nemusí žalobcovi zaplatiť nič. Súčasne povinnosť uhradiť majetkovú ujmu vo výške viac ako 300-tisíc eur súd uložil Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Aktuálny výsledok týchto dvoch súdnych sporov pre Ústav pamäti národa znamená záchranu finančných prostriedkov, teda ich ušetrenie, vo výške takmer 1 mil. 100-tisíc eur oproti pôvodne žalovanej sume. Spolu s ďalšími vyhratými spormi s Marcinkom a Kubovčákom Ústav pamäti národa zachránil štátu viac ako 1 mil. 150-tisíc eur. Aktívna obrana Ústavu pamäti národa na súdoch tak prináša svoje ovocie, deväť konaní bolo ukončených v prospech ústavu, kedy došlo buď k výhre v spore, k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu, alebo k priaznivej mimosúdnej dohode.
Oproti pasívnemu postoju z minulosti Ústav pamäti národa v zmysle jeho poslania, ktoré mu prikazuje zákon, zaujíma aktívny postoj. Pasívnym postojom v tejto oblasti by sme spochybnili hodnovernosť nielen archívu bývalej Štátnej bezpečnosti, ale aj existenciu jej zločinov či existenciu celého komunistického režimu ako zla, ktoré tu pôsobilo 40 rokov a ako nepriateľov prenasledovalo tisícky svojich nevinných občanov a spôsobovalo im najrôznejšie utrpenie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, napriek napätiu medzi predsedom správnej rady a správnou radou či dozornou radou ústav, pre Ústav pamäti národa bol rok 2016 z hľadiska činnosti ústavu úspešným rokom. Zatiaľ čo v minulosti odborná verejnosť vyčítala ústavu jeho smerovanie, v uplynulom roku široká verejnosť ocenila snahu ústavu o jeho úplné a nestranné hodnotenie obdobia neslobody.
Národná rada Slovenskej republiky v roku 2016 schválila rozpočet ústavu na rok 2017 v takej výške, aby umožnila realizáciu základných úloh, národných aj medzinárodných projektov. Aj vďaka tomu zamestnanosť v ústave v roku 2016 mohla byť zachovaná, respektíve zvýšená o dvoch zamestnancov. Väčšine zamestnancom Ústavu pamäti národa mohli byť udelené odmeny. Dokonca mzda pre zamestnancov podľa platového výmeru bola za posledné štyri roky zvýšená priemerne o 40 eur na osobu.
Aj v roku 2016 sme pokračovali v obnove výpočtovej techniky a technického zabezpečenia. Žiaľ, ani po 14 rokoch od svojho založenia Ústav pamäti národa nemá vlastnú budovu. Archív sídli v inej budove na inom mieste a pravidelné sťahovanie inštitúcie zbytočne komplikuje činnosť ústavu a predražuje jeho prevádzku. Naše partnerské inštitúcie v krajinách strednej a východnej Európy majú dôstojné štátne budovy, ktoré svedčia o vnímaní ich dôležitosti a o dôstojnom vzťahu spoločnosti voči nim. Bol by som rád, kedy sa nám v spolupráci s vami, členmi zákonodarného zboru, ako i s vládou Slovenskej republiky konečne podarilo zabezpečiť trvalé sídlo pre ústav, v ktorom by našiel svoje miesto aj archív Ústavu pamäti národa a tiež aj zamýšľané Múzeum zločinov komunizmu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústav pamäti národa nemá byť sudcom minulosti, ale rozhodne má byť advokátom nespravodlivo prenasledovaných. V roku 2016 sa Ústavu pamäti národa podarilo zodpovedne zhostiť tejto úlohy. V roku 2015 ministri spravodlivosti členských krajín Európy, teda aj zo Slovenska, prijali v Tallinne vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: "Základom pre uzmierenie a budovanie budúcnosti je spravodlivosť." Zatiaľ čo prenasledovaní nahlas vyriekli slová "odpustili sme", ich prenasledovateľom aj naďalej odhaľujú pamätníky. Na Slovensku za spôsobené zločiny nebol nikto odsúdený. Príslušníci Štátnej bezpečnosti aj 30 rokov od pádu železnej opony aj naďalej poberajú výsluhové dôchodky za obdobie, kedy preukázateľne škodili. Ich svedectvá v súdnych sporoch s Ústavom pamäti národa majú väčšiu váhu ako listinné dôkazy, ktoré sami vytvorili. Za poškodenie ich dobrého mena žiadajú od Ústavu pamäti národa odškodné v astronomických číslach, zatiaľ čo ich obete častokrát žijú na hranici chudoby.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vieme, že nestačí o extrémizme iba hovoriť, ale je nevyhnutné mu aktívne aj predchádzať. Z hľadiska vyrovnania sa s minulosťou som urobil to, čo bolo v mojich silách. Teraz je čas aj na vás, aby ste v úsilí o vyrovnanie sa s minulosťou pokračovali. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo pani predsedníčke výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyni Jurinovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto bodu, tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák predložil Národnej rade Správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2016 v súlade s § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Schôdza výboru k prerokovaniu správy bola zvolaná 14. júna 2017, keď výbor nebol uznášaniaschopný. Výbor na svojej ďalšej schôdzi 20. júna správu prerokoval, ale neprijal k nej uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal potrebnú podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbor svojím uznesením č. 60 poveril mňa, aby som ako spravodajkyňa podala informáciu o rokovaní gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady. Preto predkladám návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky berie správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2016 na vedomie. 
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku za klub OĽANO pani poslankyne Jurinovej, ktorej dávam slovo. A potom ešte sa hlási písomne pani poslankyňa Verešová.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, dnes nebudem hovoriť dlho. Mám pocit, že práve k Ústavu pamäti národa bolo povedané na tejto schôdzi už veľmi veľa. Debata sa týkala hlavne, čo bol dôvod aj tej debaty, zmeny zákona, ktorý má zmeniť pôsobenie, riadenie Ústavu pamäti národa.
Viacerí poznáme viac-menej situáciu, ktorou je sprevádzaná celá činnosť Ústavu pamäti národa už nejaký čas. Takže nebudem sa nejako obracať už alebo vracať k tomu, čo tu bolo vo veľkej miere oddebatované. Zameriam sa naozaj na správu činnosti, ktorú sme mali predloženú a ktorá hovorí o veľmi bohatej činnosti Ústavu pamäti národa.
Hneď v úvode správy, ten úvod na mňa pôsobí naozaj tak, že by to asi chcelo nejakú tú, nejaké to upratovanie v Ústave pamäti národa v základných dokumentoch, možno v štruktúre v tej riadiacej, ale určite nie tak zhurta, ako nám to bolo predstavené na tejto schôdzi. Zopakujem to, čo som už povedala, hrubý, považujem to za hrubý a necitlivý zásah do vedenia Ústavu pamäti národa, tak ako bol podaný na tejto schôdzi koaličnými poslancami. Veľmi si vážim, že Ústav pamäti národa aj napriek situácii, ktorá tam vládne, úplne a nestranne hodnotí obdobie neslobody.
Považujem za veľmi dôležitú otázku, ktorú som si vypichla práve pri správe o činnosti Ústavu pamäti národa, považujem doriešenie nástupníctva. Je to vec, ktorá sa takisto ťahá touto schôdzou. Ale pokiaľ nevyriešime otázku naozajstného nástupníctva, bolo by som veľmi rada, keby toto sa snažili doriešiť aj práve koaliční poslanci, aby to bolo súčasťou novely, tak nevyriešime ani možno niektoré finančné problémy ústavu, ktoré sú spojené práve so žalovaním osôb, ktoré sa nachádzajú v zväzkoch Ústavu pamäti národa alebo v zväzkoch ŠtB, tak. Ústav pamäti národa nie je právnym nástupcom ŠtB ani pôvodcom archívnych dokumentov, a preto nemôže niesť zodpovednosť za činnosť bývalej ŠtB. Preto opätovná výzva koaličným kolegom, aby v debatách o úpravách zmien, ktoré nám predložili v parlamente, aby zahrnuli aj takúto otázku.
Ako veľký úspech Ústavu pamäti národa vnímam zaradenie do Platformy európskej pamäte a svedomia. Je to významný medzinárodný úspech a všimla som si aj aktivity, ktoré na medzinárodnom poli Ústav pamäti národa vykonáva. Musím pochváliť bohatú činnosť, medzinárodnú spoluprácu, prizývanie verejných inštitúcií, rôznych domácich inštitúcií, organizovanie medzinárodných konferencií, dokonca v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Oceňujeme množstvo domácich podujatí, medzi nimi, samozrejme, aj Festival slobody. Nie menšiu dôležitosť dávam takisto dokumentácii a beriem, že naozaj je to personálne najviac náročná časť, ktorá súvisí s rekonštrukciou správ Zboru národnej bezpečnosti na Slovensku. Som veľmi rada, že v tom pokračujete aj za nevôle mnohých tých, ktorí sa v týchto zväzkoch nachádzajú.
Chcem pochváliť edičnú činnosť, publikačnú činnosť, audiovizuálnu tvorbu Ústavu pamäti národa, ktorá podľa informácií by bola po novele zákona pozastavená. A ako to, čo je tak isto veľké plus a ktoré, činnosť čoho sa veľmi otvorila smerom k verejnosti, je osveta a vzdelávanie. Počula, započula som o množstve osvetových projektov, ktoré robí Ústav pamäti národa práve medzi študentami stredných škôl, vysokých škôl, laickej verejnosti. A neopomeniem ani výročia, pripomienky výročí, výstavy, festivaly, diskusie, exkurzie, prednášky. Sama som sa na niektorých akciách tohto ústavu zúčastnila. Vždy sa rada zúčastním, pretože je naozaj veľmi dôležité tú pamäť národa udržiavať a nechávať živú.
Možno na záver iba pripomeniem, že je v takom kontraste tá bohatá činnosť Ústavu pamäti národa, ktorá je popísaná veľmi živo aj v samotnej správe, v kontradikcii zlého riadenia alebo kompetenciách, ktoré vyčítajú ústavu práve koaliční poslanci. Tak vyvstáva taká otázka, že či by bolo možné, keby ten ústav naozaj nefungoval, aby činnosť bola takto pozitívne vnímaná nie mnou, ale verejnosťou, ľuďmi, ktorých sa priamo dotýkajú akcie, ktoré sú spoločne organizované. Alebo že by to bolo iba zrejme vďaka zanietenosti a obetavosti odborných pracovníkov? Kladiem si otázku, že prečo sa začal robiť pohon na predsedu správnej rady, ak si prečítame úlohy, podľa ktorých, podľa zákona, ktoré má plniť Ústav pamäti národa, a nenájdeme tam jedinú úlohu, ktorú by naozaj Ústav pamäti národa neplnil. Preto vyzývam aj kolegov, ktorí predkladali koaličný návrh, aby naozaj pomenovali z hľadiska zákonnosti, čo vlastne Ústav pamäti národa podľa zákona neplní. Ja som také úlohy nenašla v zákone.
Ďakujem veľmi pekne za činnosť Ústavu pamäti národa, že naozaj napriek všetkým problémom, ktoré v samotnom ústave sú, dokážete plniť všetky úlohy a dokážete robiť naozaj veľmi hodnotné akcie. Tak ako ste povedali, Ústav pamäti národa nie je sudcom minulosti, ale advokátom nespravodlivosti. To je veľmi dôležité, aby takéhoto ducha ústav udržal. Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne. Ja by som sa pripojila ku kolegyni pani Jurinovej a rovnako poďakovala. Ďakujem veľmi pekne pánovi Krajňákovi za všetko, čo vo svojom funkčnom období na poste predsedu vykonal, samozrejme, spolu so svojimi spolupracovníkmi. Ten vymenovaný zoznam bol vskutku úctyhodný. A je mi nesmierne ľúto, že vládni poslanci majú v úmysle väčšinu týchto aktivít jednoducho zrušiť svojím návrhom, poslaneckým návrhom zákona. Tieto politické zásahy do nezávislej inštitúcie sú jednoducho nebezpečné a zrejme majú slúžiť na demontáž ústavu a jeho funkčnosti. A je to hlavne ohrozenie jeho nestrannosti.
To, čo sa okolo ÚPN deje, je dôkazom toho, že v politike a vo verejnom živote je ešte stále veľa eštebákov a nomenklatúrnych kádrov KSČ. Naproti tomu obete totalitného režimu nezažili po páde režimu žiadnu satisfakciu za svoje utrpenie. To svedčí o tom, že nemáme úctu k histórii, že sa z nej nevieme poučiť.
A možno niekto z predkladateľov návrhu počúval tento úctyhodný zoznam skvelých aktivít, ktoré ÚPN za, len za tento rok robilo a ktoré povzbudili pamäť národa. Preto aj vo svetle týchto informácií žiadam predkladateľov, aby tento svoj návrh čo najskôr stiahli, pretože nič nezlepšíte, vy len poškodíte.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Zimenová.