19. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava (tlač 615). Dávam slovo alebo prosím poslanca Rajtára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Ondreja Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Do rozpravy je ústne prihlásený poslanec Alojz Baránik, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 615.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyňa, kolegovia, chcel som na túto tému uviesť pár slov, ktoré sa týkajú toho, ako vyšetrovacie výbory parlamentov rôznych pracujú v iných krajinách a akú vlastne majú funkciu. Z nášho pohľadu sa nám zdá ako samozrejmé, že v rôznych demokraciách polícia funguje relatívne samostatne a nie je striktne naviazaná na exekutívnu, na výkonnú vládnu moc, a preto musíme sa zamýšľať nad tým, že čím to je. A jedna z možností toho, že prečo toto takto funguje, je aj tá, že ak by polícia samostatne nefungovala, ak by nefungovala organizácia, ktorá u nás sa volá prokuratúra, ale inde sa volá štátne zastupiteľstvo, poprípade inak, tak potom je tu jeden vyššie stojací orgán, ktorý má v podstate neobmedzenú právomoc odvolať kohokoľvek, o kom si myslí, že, a kohokoľvek z výkonnej štátnej moci, o kom si myslí, že nevykonáva svoju funkciu riadne.
Tak typicky americký kongres a konkrétne senát má obrovské právomoci, pokiaľ ide o možnosť predvolať si do, na vyšetrovací výbor kohokoľvek, o kom si myslí, že je dôležité ho vyšetrovať preto, aby sa zistilo, že či si riadne vykonával svoju funkciu. A toto je prvým krokom k tomu, aby taký funkcionár mohol byť predmetom takzvaného impeachmentu alebo teda procesu odvolania z funkcie. Pritom tak v Amerike, tak ako aj v iných krajináchrozhodnutie Rady školy majú vyšetrovacie parlamentné výbory také právomoci, ktoré zodpovedajú vyšetrovacím orgánom. To znamená, že nielen že majú právo predvolať svedkov, ktorí majú povinnosť zo zákona vypovedať, ale aj títo svedkovia na druhej strane majú procesné práva také, ako zodpovedajú Trestnému poriadku. To znamená, že napríklad majú právo nevypovedať, ak by taká výpoveď mohla viesť k sebaobvineniu alebo obvineniu iných osôb, ktoré sú im blízke. Čiže ten proces je veľmi podobný tomu, ako prebieha, alebo v prípade Slovenskej republiky ako by mal prebiehať vyšetrovací proces v trestnom konaní.
Ale aby som sa vrátil k tomu, čo považujem na fungovaní parlamentných vyšetrovacích výborov za kľúčové, je nie to, že tieto výbory akosi suplujú funkciu orgánov činných v trestnom konaní, ale to, že takou možnosťou hrozia. Čiže ide o to, že orgány činné v trestnom konaní, alebo v ich reči, obchodného práva ich vrcholový manažment, teda povedzme u nás policajný prezident alebo minister vnútra, keby si boli vedomí toho, že ak oni nebudú riadne viesť vyšetrovanie, nezabezpečia to, aby vyšetrovanie sa riadne viedlo, lepšie povedané, tak potom je tu nad nimi nejaká sila, ktorá to urobí za nich aspoň v tom rozsahu, ktorý zabezpečí to, že oni budú zbavení funkcie a že na ich miesto príde niekto, kto tú úlohu zákonnú splní miesto nich. A nemusíme ísť až tak ďaleko, ako je Amerika, môžme sa pozrieť na to, že čo, pokiaľ ide o fungovanie polície, čo dosiahla takzvaná Kubiceho správa v Čechách, v Českej republike, kde táto vďaka tomu, že mohla byť predložená vyšetrovacej komisii parlamentu, tak navrhla tak obrovskú celospoločenskú intenzitu, že viedla v podstate k zmene vládnej garnitúry, viedla k zmene na ministerstve vnútra a zmenám v polícii.
Čiže, čiže vyšetrovacie parlamentné výbory sú nezastupiteľné a jeden z dôvodov, prečo u nás polícia, prokuratúra a do istej miery aj súdy nefungujú, je práve to, že takéto vyšetrovacie parlamentné výbory nemáme. Preto sa aj ja prihováram za to, aby sme takúto úpravu, tak či onak, možnože ak nie v tejto úplne podobe, tak v nejakej, ktorú tí, ktorí sú ochotní tú myšlienku podporiť, nejak navrhnú, aby sme túto úpravu uzákonili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. V rozprave ešte vystúpi navrhovateľ. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni. Skutok sa nestal, takýto list mi prišiel z Národnej kriminálnej agentúry minulý týždeň a prišiel ako odpoveď na trestné oznámenie, ktoré som dával spolu s kolegami na Roberta Fica za to, že verejne vyzýval na trhanie právoplatne vydaných faktúr a ešte si pritom prevzal na svoje plecia, len tak ad hoc, lebo si zmyslel, kompetencie nezávislého, od vlády nezávislého úradu. Samozrejme, keďže išlo o smeráckeho papaláša číslo jedna, tak záver bol, skutok sa nestal. No a preto chceme vyšetrovacie výbory Národnej rady tak, ako je to v iných vyspelých krajinách, aby sme prešetrili, či sa naozaj skutok stal, alebo či sa skutok nestal.
Na Slovensku v súčasnosti niet reálnych kontrolných orgánov. Všetky štátne inštitúcie sú monokratické a sú pod kontrolou a vplyvom vládneho zlepenca, ale, povedzme si otvorene, v skutočnosti ani nie tak koalície ako celku ako strany SMER a ich oligarchov. Ostatní dvaja členovia vládnej koalície sú do počtu a kedykoľvek s nimi Robert Fico vyzametá podlahu. Máme tak monokratickú štátnu správu s jedným človekom, rozhodujúcim prakticky o všetkom.
Jedine Národná rada Slovenskej republiky nie je monokratickým orgánom, pretože sú tu zástupcovia všetkých parlamentných strán, je tu vládna koalícia, ako aj vládna, respektíve nie vládna opozícia. Takisto vyšetrovacie výbory, ktoré navrhujeme, by mali zloženie, ako sa dnes hovorí, pol na pol, ako sa predtým, fifty-fifty koalícia a opozícia, čím sa zaručí, že nikto nebude mať prevahu, že nikto si početnosťou, takou tou silou neschváli, nepretlačí, čo len chce. A takýmto spôsobom je najlepšie zaručené objektívne prešetrovanie prípadov. A tých prípadov, ktoré sú vecou verejného záujmu, je naozaj množstvo. Je to samozrejme už toľkokrát spomínaný Bašternák, pretože monokratickej štátnej správe nevadí, že jej chýbajú 2 mil. alebo 8 mil., alebo keby sme napočítali reálne číslo, rozkradnuté Bašternákom, Kočnerom a ich spolupáchateľmi, tak by sme došli k stovkám miliónov eur, ale ani tieto v tejto monokratickej štátnej správe jednoducho nechýbajú a jedinou, zatiaľ jedinou možnosťou by bolo prešetrovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Napríklad aj taký prípad Remeta, ktorý stavia tunel, ktorý sa takpovediac popri tom aj rúca, aj tento prípad je prípadom toho, kedy štátna správa reálne nevyšetruje to, čo má, kedy sa nevyšetrujú indície o podvodoch, ale tieto indície sú využívané na vydieranie tohto podnikateľa, a následne, keď sa to zverejní, tak príslušný kriminálny úrad povie, že ho nezaujíma vyšetrovanie trestných činov, či už vydierania alebo samotných podvodov, jediné, čo ho zaujíma, je, odkiaľ unikli informácie. To je problém štátnej správ pod vedením SMER-u, odkiaľ unikli informácie, že sme niečo napáchali.
A preto vyšetrovacie výbory Národnej rady, kde je aj opozícia, ktorá môže kontrolovať koalíciu v rámci jedného vyšetrovacieho výboru. Naozaj situácia s tým, čo sa deje, zašla tak ďaleko, že či už smerácki papaláši, alebo takzvaní naši ľudia, ako je Kočner, si tu robia, čo chcú. Koľkokrát sa Kočner verejne vyhrážal ľuďom, koľkokrát ich zastrašoval, právnikovi v prípade Green haus, že mu guľka preletí hlavou? Novinárom za to, že o ňom písali? Najnovšie novinárovi z portálu Aktuality.sk sa vyhrážal, že na jeho rodinu nájde tú najväčšiu špinu. A môže si to dovoliť jeden človek? Náš človek? No môže. Veď vzápätí vyšiel na jeho obranu minister vnútra Robert Kaliňák. Podobne ako vyšiel na obranu Ladislava Bašternáka, keď hovoril o svete kešu, teraz prišiel s tým, že: ale veď to je Kočner, on si to môže dovoliť. Veď iba sa dostal do polohy nejakého investigatívneho novinára. Ale investigatívni novinári idú po špine, ktorá existuje, a pátrajú, ako sa to stalo a kto to urobil. Nepátrajú účelovo po rodine niekoho, aby vyhrabali špinu. Aj zo strany Mariána Kočnera išlo opäť o vyhrážanie sa. A ja poznám tak isto osobne prípady ľudí, ktorí za mnou prišli a ktorým sa Marián Kočner vyhrážal aj na ulici pred, sa vyhrážal matke s deťmi pred jej vlastnými deťmi, že čo jej spraví, keď ona neurobí to a to, keď nebude držať ústa a keď bude robiť to, čo robí. Nuž, ale je to človek, na ktorého obranu pohotovo vyskočí minister vnútra Robert Kaliňák a povie, že to je všetko v najlepšom poriadku. A tento človek, Marián Kočner sa nemusí ničoho báť. Tak preto chceme vyšetrovacie výbory Národnej rady, aby si tu "naši ľudia" nemohli robiť, čo chcú, nemohli sa vyhrážať, komu chcú, nemohli páchať podvody s DPH, aby tu bola minimálne Národná rada ako jeden z najvyšších orgánov, ktorý stojí nad štátnou správou, aby tá vedela povedať, stop, môžeš prísť iba potiaľto, ďalej už nie.
Vrátim sa možno k takým technikáliam týchto vyšetrovacích výborov. Ich hlavným významom je objasnenie stavu vecí verejných, a to chcem zdôrazniť. Je to nastavené tak, tento návrh zákona, aby si nemohol začať účelovo vyšetrovať, kto chce, čo len chce, ale naozaj musí ísť o vec verejného záujmu, to znamená, významnú vec. A je treba povedať, že vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie, okrem Malty a teda nás, si myslia, že takéto vyšetrovacie úrady, respektíve výbory sú potrebné. Preto ich všade zriadili. Nezriadili ich napríklad z nejakého Bruselu, ale všade ich zriadili z vlastných potrieb, pretože dospeli k tomu, že áno, toto je potrebné, napriek tomu že máme políciu, napriek tomu, že máme prokuratúru a ďalšie a ďalšie orgány, tak prišli k tomu, že potrebujeme aj vyšetrovacie výbory národných parlamentov.
Bude treba tretinu poslancov Národnej rady, to znamená, päťdesiatich poslancov na to, aby takýto konkrétny výbor mohol vzniknúť. Inde je to benevolentnejšie. Spomeniem Nemecko, kde stačí jedna štvrtina všetkých poslancov, aby sa začalo vyšetrovať. Maďarsko, tam stačí iba jedna pätina. No a napokon také Francúzsko, kde stačí jeden jediný poslanec a zriadi sa vyšetrovací výbor, ktorý vyšetruje závažné veci. Stačí jeden jediný poslanec vo Francúzsku. My sme to nastavili na päťdesiat poslancov, na tretinu Národnej rady práve preto, práve preto, aby išlo o významnú vec, aby to nikto nemohol zneužívať.
A ešte chcem zdôrazniť, že zriadenie vyšetrovacieho výboru nijako nebude brániť, nebude robiť nijakú prekážku orgánom činným v trestnom konaní. Tie budú viesť svoje vlastné, nezávislé, aj keď vieme, aké je to v praxi vyšetrovanie, a Národná rada bude viesť svoje vlastné nezávislé vyšetrovanie. Nakoniec o celom prípade rozhodne súd, ako sa v právnom štáte patrí, takže to rozhodnutie bude tam, kde to rozhodnutie patrí, avšak vyšetrovanie Národnej rady bude verejné, bude verejné a bude tak pod kontrolou verejnosti. Na rozdiel od toho, keď sa o významných veciach teraz rozhoduje a sú zametané pod koberec za zavretými dverami.
Chcem teda požiadať všetkých o podporu, pretože aj v prípade vládnej koalície, pokiaľ nie je čo skrývať, pokiaľ nie sú prepojenia medzi organizovaným zločinom, medzi podvodníkmi s DPH a vládnou stranou, tak je dobré to verejne vyšetriť v Národnej rade a preukázať to. Preto žiadam o podporu celej poslaneckej snemovne a dovolím si tvrdiť, že pri hlasovaní sa ukáže to, opäť raz, kto podporuje bezprávie a kto podporuje spravodlivosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Procedurálny návrh, pán poslanec Budaj. Procedurálny? Pán poslanec, poslednýkrát, nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Pán Rajtár núka koalícii dohodu o tom, ako by mali byť využívané tieto výbory, vyšetrovacie výbory, o ktorých hovorí novela. Pripomenul nám, že minulý týždeň nám všetkým, ktorí počúvame tento veľmi, tú veľmi dôležitú tému, lebo samozrejme vyšetrovacie výbory, to by bola kvalitatívna zmena vo vzťahu vo výkone kontrolných právomocí poslancov a Národnej rady, pripomína nám to, to jeho fifty:fifty a to doslova a do písmena to, čo tu minulý týždeň povedal koaličný predseda výboru, keď hovoril a apeloval na opozíciu, aby podporila zrušenie dlhovej brzdy. Ponúkal presne taký orgán dohody, ako majú byť využívané tie prípadné peniaze, ktoré by sa úverovali po zrušení dlhovej brzdy. Ja aj iní poslanci sme ale poukázali, že proste liať peniaze do niečoho, o čom sa obávame, že je deravý hrniec, nedáva veľký zmysel a poukázali sme na to, že nedôvera medzi opozíciou a koalíciou je veľmi vysoká, je nadštandardná a zmierniť by ju mohlo napríklad prijatie takých opatrení protikorupčných, ako je obnovenie vyšetrovacích výborov.
Čiže sme tu vlastne na krok od dohody. Vy hovoríte, že na ešte väčší rozvoj Slovenska treba využiť nízko úročené úvery, a my hovoríme, dajte nám garancie, že sa tu nekradne a že sa korupcia nezahryzne aj do týchto peňazí. Čiže urobme stôl ,diskutujúci o tom, že keď z obidvoch strán je vôľa, tu je napríklad zákon o vyšetrovacích výboroch, samozrejme ja hneď za seba hovorím, že to nie je začiatok a koniec všetkých protikorupčných opatrení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)