19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. 
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. 
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý, kto aspoň raz v živote bol v zamestnaneckom alebo obdobnom pomere, vie, že na základe zmluvy vykonával pre zamestnávateľa závislú prácu v konkrétne stanovenom čase na určenom mieste a za ktorú dostal odmenu. Otázku týždenného pracovného času upravuje Zákonník práce, ktorý stanovuje základné všeobecné limity. No existuje množstvo zamestnaní, ktoré nie je možné vtesnať do základného časového intervalu. Tie sú upravené zvyčajne v osobitných zákonoch a, samozrejme, nemalú úlohu zohráva vyššia kolektívna zmluva, v ktorej sa mnohé nuansy jednotlivých profesijných oblastí zohľadňujú.
Pojem práca vo verejnom záujme v sebe zahŕňa široké spektrum nízko ohodnotených pracovných činností. Medzi inými aj prácu učiteľov so špecifickou náplňou práce a ešte špecifickejším spôsobom rozvrhnutia pracovných činností. Učiteľ okrem stanoveného úväzku, kde si plní vyučovaciu povinnosť v závislosti od jeho odbornosti, vykonáva ďalšiu priamu pedagogickú činnosť, ako sú voľnočasové aktivity na škole, príprava detí na súťaže, doučovanie, aktívna účasť s deťmi na triednych, školských, celoštátnych a medzinárodných projektoch, v školách v prírode a špeciálnych výcvikoch, exkurziách a výletoch, kde je zodpovednosť a záťaž ešte vyššia a kde učiteľ vykonáva podľa rozpisu dozory. Množstvo administratívnych úkonov, vedenie triednej dokumentácie o každom žiakovi, jeho prospechu a dochádzke, zároveň o priebehu vyučovacieho procesu, ako aj o komunikácii s rodičmi, pomoc pri riešení rôznych typov problémov a v neposlednom rade aj príprava na vyučovanie a nestále samovzdelávanie si vyžaduje určitú pružnosť v striktne určenej pracovnej dobe. Túto pružnosť zabezpečuje zamestnávateľ v pracovnom poriadku, no celkovú dĺžku pracovného týždňa môže ovplyvniť jedine právna úprava zákonného charakteru.
Náročná práca vo verejnom záujme si okrem našej úcty vyžaduje aj našu pozornosť. Preto nie každoročne vyjednávať o dĺžke pracovného týždňa, ale zaujať k tomuto problému jednoznačné stanovisko a stanoviť jednoznačný rozsah týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, a to v jednozmennej prevádzke vo výške 37,5 hodiny, v dvojzmennej prevádzke 36 a štvrť hodiny a v trojzmennej a nepretržitej prevádzke 35 hodín. Konsolidácia sumy pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v zákonnej podobe prinesie väčšiu stabilitu a prehľad v rámci pracovnoprávnych vzťahov v tejto oblasti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už v úvode spomenul, práca pedagogického zamestnanca v sebe zahŕňa množstvo priamych alebo nepriamych pedagogických činností, ktoré vykonáva na svojom pracovisku, doma, ale v záujme zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho kontinua často aj mimo neho, čiže mimo miesta obvyklého vyučovania, na výletoch, exkurziách, špecializovaných výcvikoch či v školách v prírode. Tu na pedagóga okrem naplnenia výchovno-vzdelávacích cieľov čaká aj zvýšený nápor na zabezpečenie bezpečného a bezproblémového pobytu detí, a to aj na úkor osobného voľna, ktoré má slúžiť na regeneráciu. Každý, kto aspoň raz zažil školu v prírode alebo plavecký či lyžiarsky výcvik, vie, že si odniesol domov množstvo zážitkov, ktoré sa len tak ľahko nedajú vymazať. No nevie, koľko úsilia, energie, umu a zručností stojí pedagógov, aby všetko prebehlo hladko a najmä bezpečne. Tí zvyčajne prichádzajú do svojich rodín poriadne vyčerpaní, no šťastní, že všetko prebehlo bez závažnejších problémov. No predovšetkým väčšina z nich ešte pred odchodom na takúto aktivitu nemá jasno v podmienkach, ktoré z nej v pracovnoprávnej oblasti vyplývajú.
Vznikajú značné disproporcie vo vnímaní časového rozsahu práce pedagogických pracovníkov na týchto aktivitách a ich následné vykazovanie a uznanie riaditeľom školy. Nie je vždy jednoznačne stanovené, čo je súčasťou pracovného úväzku, čo prácou nadčas a čo pracovnou pohotovosťou. Zakotvenie povinnosti riaditeľa školy či školského zariadenia explicitne rozlíšiť a určiť rozsah práce pred jej výkonom pre každého pedagogického zamestnanca mimo miesta obvyklého vyučovania tak, aby bolo nad všetku pochybnosť jasné, ktoré činnosti sa zabezpečujú v rámci základného úväzku, ktoré sú prácou nadčas a kedy je nariadená pracovná pohotovosť, prinesie do pracovnoprávnych vzťahov takto dotknutých väčšiu právnu istotu a pôsobí prevenčne s ohľadom na vytváranie pozitívnej pracovnej klímy a čo najmenej konfliktných medziľudských vzťahov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákonné stanovenie sumy týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme okrem právnej istoty v sebe zahŕňa ďalší aspekt, ktorý pôsobí na mnohých pedagógov diskriminačne. Prístup, ako posudzovať prácu nadčas bez základného rámca, bez stanovených mantinelov, pôsobí značne diskriminačne. Vyskytujú sa značné disproporcie medzi jednotlivými školami, keďže si každá z nich určovala tieto podmienky v pracovnom poriadku. Ten má plnú kompetenciu a povinnosť zabezpečiť zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a to určiť začiatok a koniec pracovného času, konkretizovať, ktoré činnosti súvisia s pedagogickou činnosťou, určiť, čo sa považuje za prácu nadčas, ako sa poskytuje náhradné voľno za prácu nadčas, určiť čerpanie dovolenky, čerpanie pracovného voľna pri prekážkach v práci na strane zamestnanca a taktiež spôsob započítavania času stráveného pri akciách organizovaných školou, ako napríklad lyžiarsky výcvik, plavecký výcvik, škola v prírode, výchovné koncerty a podobne.
Pri pružnom pracovnom čase a možnostiach, ktoré jednotliví zamestnávatelia majú stanoviť si čas strávený na pracovisku a na inom mieste pre naplnenie týždenného pracovného času, nie je možné úplne vylúčiť rozdiely medzi jednotlivými školami. Kým na jednej postačovali na čerpanie náhradného voľna štyri nadčasové hodiny, keďže v daný deň by učil podľa rozvrhu len daný počet hodín, inde by zas potreboval inú sumu nadčasových hodín, šesť, možno sedem, aby si mohol čerpať celý deň náhradné voľno, pretože zamestnávateľ doň zarátal aj čas, ktorý je stanovený pracovným poriadkom, nutne stráviť na pracovisku.
Zákonným stanovením týždenného pracovného času je následne významným východiskovým bodom pre jednoznačné určenie počtu nadčasových hodín potrebných pre čerpanie jedného dňa náhradného voľna, a to tak, že v prípade 37,5-hodinového pracovného týždňa je na jeden deň náhradného voľna potrebných 7,5 nadčasových hodín, v prípade 36 až jedna štvrtina hodinového pracovného týždňa je potrebných na jeden deň náhradného voľna 7,25 nadčasových hodín a v prípade 35-hodinového pracovného týždňa je na jeden deň náhradného voľna potrebných 7 nadčasových hodín. Takto stanovený rámec je jednotiaci a nediskriminačný voči pedagogickým zamestnancom na všetkých typoch škôl.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problematiku týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme a následne aj právnu istotu pedagogických zamestnancov pri uplatňovaní nárokov vyplývajúcich z ich pracovnoprávnych vzťahov pri výkone ich náročnej práce nemôžeme považovať za marginálnu záležitosť. Bez ich prínosu, entuziazmu a zručností by sme ako spoločnosť iba ťažko mohli napredovať. Bez ich nedocenenej práce by mnohé oblasti verejného života boli priam stratené, bez života. Našou povinnosťou však je zamýšľať sa a zlepšovať podmienky ich práce, oplácať im ich prínos aspoň dostatočnou právnou istotou, že ich hlas bude vypočutý a nároky bez problémov naplnené.
Preto apelujem na vás všetkých, aby sme túto svoju povinnosť naplnili a tento zákon podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dnes k vám prichádzam s návrhom zákona, ktorý je prvým z balíka zákonov, ktoré predkladáme spolu s Jozefom Mihálom a Luciou Ďuriš Nicholsonovou. Som veľmi rada, že práve Jozef Mihál a Lucia Ďuriš Nicholsonová prijali moje pozvanie a vytvorili sme spolu symbolický tím pre rodinnú politiku. V ňom chceme počas jesene postupne prinášať riešenia pre rodiny a vytvoriť poriadnu koncepciu rodinnej politiky, ktorá tu tak veľmi chýba.
Je pre mňa prekvapivé, že táto vláda má koncepcie takmer na všetko, ale dokument s dlhodobými cieľmi v tak kľúčovej oblasti, akou je rodinná politika, neexistuje, a pritom Slovensko čelí vážnym problémom, akými sú odchod mladých rodín do zahraničia, vysoká nezamestnanosť mladých žien, nedostupné služby v starostlivosti o malé deti a tiež nízka pôrodnosť. Práve tieto problémy máme v záujme systémovo riešiť. 
Prvou zmenou je oslobodenie rodičov, ktorí sa starajú o deti do šiestich rokov veku, od odvodového zaťaženia pri práci na čiastočný úväzok. Chceme tak pozitívne motivovať vyššími zárobkami najmä matky, aby nestrácali kontakt s pracovným prostredím. Zároveň chceme motivovať aj zamestnávateľov, aby takéto úväzky, alebo teda takéto pracovné pozície na čiastočné úväzky aj reálne vytvárali. 
Viac o tomto návrhu vám poviem v rozprave, do ktorej sa aj hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 684. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 707 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne ešte raz. Takže len zopakujem stručne, že teda spolu s Jozefom Mihálom a Luciou Ďuriš Nicholsonovou predkladáme prvý zo série zákonov, ktoré majú ambíciu zlepšiť rodinnú politiku na Slovensku.
Problémom Slovenska je extrémne nízka zamestnanosť matiek detí do troch rokov. Nehovorím, že každá matka má ísť do práce. Myslím si, že aj s konzervatívnymi kruhmi sa zhodneme, že práca na čiastočný alebo flexibilný úväzok je pre mnohé matky a ich deti vítanou možnosťou. Uľahčuje totiž návrat do práce na plný úväzok, na ktorý si musí postupne zvyknúť rodič aj dieťa. Matka tiež nestratí kontakt s pracovným prostredím. Najmä v situácii, ak má matka viac detí, je úplné vynechanie na šesť až deväť a viac rokov z práce vážnym výpadkom v kariére a neskôr sa to prejaví aj na výške dôchodku.
Drvivou väčšinou poberateľov minimálneho dôchodku sú u nás práve ženy, u ktorých vieme, že dĺžka ich dožitia je dlhšia. To, čo teraz predstavím, je preto konkrétny návrh, ako bojovať s feminizáciou chudoby, ktorá sa stala fenoménom a reálnou hrozbou tejto doby.
Podľa Eurostatu pracovalo na Slovensku v roku 2016 na čiastočný úväzok len 5,8 % zamestnancov, čo je piaty najnižší podiel v Európskej únii. Slovenskí zamestnávatelia sa často bránia zamestnávať mladé matky s malými deťmi, pretože sa obávajú, že tieto budú často z práce vymeškávať. Je preto dôležité a nevyhnutné hľadať spôsoby, ako motivovať aj zamestnávateľov, aby týmto spôsobom, aj keď nechtiac, nediskriminovali tieto matky alebo otcov.
Takže aké je naše riešenie? Máme za to a potrebujeme, aby boli čiastočné úväzky atraktívnejšie pre zamestnancov aj zamestnávateľov, pretože je ich u nás veľmi málo. Návrh zákona ponúka rodičom starajúcim sa o deti do šiestich rokov veku, ktorými sú stále väčšinou matky, možnosť prepojiť starostlivosť o dieťa s čiastočným zapojením sa do trhu práce, čo neskôr zvýši šance žien vrátiť sa na trh práce naplno a tým potiera rodové rozdiely v tejto oblasti.
Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je tzv. odvodová výnimka. Úľava na sociálne poistenie aj zdravotné poistenie pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ ani zamestnanec nebudú povinní odvádzať poistenie na tieto poistenia, pardon, poistné na tieto poistenia a tak sa dosiahne zníženie ceny práce pre zamestnávateľa a u zamestnancov zvýšenie ich čistého príjmu. Úľava sa však bude vzťahovať len na prípady, keď mzda vyplývajúca z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nebude vyššia ako 40 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Trochu zložité, ale v skratke, k 1. januáru 2018 by to predstavovalo 40 % z 912 eur, čiže presne 364 eur 80 centov by si mohli zarobiť takéto zamestnankyne a zamestnanci a nemuseli by z toho odvádzať poistenie. Tým pádom by si aj privyrobili a zároveň zamestnávateľ by za nich nemusel odvádzať tieto poistenia.
Pri tvorbe návrhu zákona sme sa riadili obdobným princípom, ktorý sa uplatňuje pri úľave od odvodov aj pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov. Odpustením odvodov sa čiastočné úväzky pre zamestnancov súčasne sa starajúcich o dieťa finančne zatraktívnia. Zvýšenie očakávanej čistej mzdy zamestnanca bude predstavovať pozitívnu motiváciu k návratu na trh práce. Nízke využívanie flexibilných foriem zamestnávania na Slovensku návrh zákona adresuje aj na strane ponuky. Povedie totiž k podpore tvorby pracovných miest na čiastočný úväzok, ktoré tak veľmi na Slovensku potrebujeme.
Všetci chceme, aby mali rodiny viac detí. Čiastočné úväzky im môžu mierne pomôcť aj finančne, aj keď toto nie je naša hlavná motivácia.
Verím, že sa v tomto pléne nájde dobrá vôľa pre očividne prospešné opatrenie pre rodiny, a preto, milé kolegyne a kolegovia, vás prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi nepovedať, že tento návrh zákona prichádza z dielne SIET-e, na ktorom sme ešte spolupracovali s pani poslankyňou Petrík v rámci pracovných skupín. Som veľmi rada, že sa objavil, pretože to, čo tu bolo povedané, tak naozaj je záležitosťou, ktorá rieši aj zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Takže určite tento návrh zákona podporím, a aj keď by neprešiel, tak sa budem snažiť o to, aby vznikla diskusia a komunikácia na pôde ministerstva práce, aby bol predložený ako vládny návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správu výboru o stave požitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Policajný zbor, Ministerstvo spravodlivosti - Zbor väzenskej a justičnej stráže a Ministerstvo financií – Finančná správa v mesiaci júl 2017 o zaslanie Správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 24. augusta na 33. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh uznesenia je súčasťou správy.
Pán predsedajúci, prečítam návrh uznesenia teraz.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 628).
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave požitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 628)."
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci júl 2017 o zaslanie Správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v predloženej správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej uvedenú správu prerokoval na 14. schôdzi výboru dňa 13. septembra 2017 a prijal uznesenie č. 43, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie s odporúčaním Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy. A ten návrh znie:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 643).
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 643)."
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci august 2017 o zaslanie Správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017. Správa o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 bola predložená v neutajovanej verzii vrátane verzie na elektronickom nosiči. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 11. schôdzi výboru dňa 12. septembra 2017, zobral ju na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Dovolím si prečítať návrh uznesenia.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 644).
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 644)."
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ono tieto správy sú väčšinou len nudnou štatistikou, o čom svedčí aj záujem cteného pléna o tieto správy z polroka na polrok, ale chcel by som povedať, že za týmito číslami, ktoré sú o tom, koľko žiadostí na nasadenie ITP bolo podaných na súdy, koľko tých žiadostí bolo schválených, koľko neschválených, za každým týmto číslom je konkrétny prípad a sú konkrétni ľudia, voči ktorým štát nasadzuje informačno-technické prostriedky.
Hovorím to teraz preto, lebo na náš výbor pre kontrolu činnosti SIS sme dostali sťažnosť od občana, ktorý sa domnieva, že voči nemu bol nasadaný takýto prostriedok neoprávnene, v podstate nelegálne a žiada nás poslancov, aby sme preskúmali jeho prípad a schválenie, použitie informačno-technických prostriedkov v jeho kauze, ak sa to dá tak nazvať.
No a teraz čo s touto kontrolou? V zmysle zákona č. 166/2003, čo je zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP, vykonáva kontrolu komisia, ktorú by mala zriadiť Národná rada Slovenskej republiky, a to tak, že do tejto komisie zvolí zástupcov kontrolných výborov po dvoch zástupcov, čiže 6 poslancov a 2 odborníkov nepolitikov. Stav je taký, že za dva výbory boli schválení, teda boli zvolení títo poslanci, samozrejme, musí ich ešte potvrdiť Národná rada, v jednom výbore však vládna koalícia sústavne blokuje zvolenie pána Galka z nejakých dôvodov. A ja teraz nechcem rozoberať opäť teda prípad pána Galka, nevidím v tom nejaký hlbší zmysel, chcem len poukázať na to, že týmto prístupom blokujeme možnosť skutočnej kontroly používania ITP tak, ako to predpokladá zákon 166/2003. Pretože podľa tohto zákona, ak by sme zriadili tú komisiu, tak jej členovia majú rôzne práva, a to nie je len právo formálne prerokovať tieto polročné správy tu na pôde Národnej rady, ale napríklad členovia komisie sú pri výkone kontroly oprávnení požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktorú je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe. Alebo členovia komisie sú oprávnení požadovať od orgánov štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, alebo vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa písmena a) a zápisnica podľa písmena b) a tak ďalej, nebudem tu teraz všetky práva vymenúvať.
A dokonca komisia takúto kontrolu povinne podľa zákona vykonáva raz ročne fyzicky. My ju však nerobíme z politických dôvodov, je to možno vaša vec, kolegovia, ale upozorňujem na to, že kvôli tomuto prístupu nie sme schopní skontrolovať to, či štátne orgány používajú informačno-technické prostriedky v súlade so zákonom v prípadoch, keď sa na nás občania obracajú s pochybnosťami. A tam si myslím, že by malo ísť to opozično-koaličné politikárčenie bokom.
Iba toľko som chcel. Ďakujem pekne.