21. schôdza

Ďakujem. Táto téma, ako sa štát stará o neustále obnovovanie motivácie tých občanov, ktorí sú ochotní darovávať, dokonca bezplatne darovávať krv, by si zaslúžilo možno až osobitný zákon.
Ja chcem upozorniť pána ministra, že napríklad hlavné mesto Bratislava, áno, aj na môj návrh a ďalších kolegov má vlastne sociálny program na podporu darcovstva krvi, kedy nositelia zlatej Janského plakety majú bezplatné cestovanie v Bratislave, čo každý rok predstavuje niekoľko sto eur, ktoré dopláca mesto dopravnému podniku. Je to ale váš program. Toto my to dávame občanom celého štátu, nie iba rezidentom.
Už roky sa snažia niektorí poslanci tento program zrušiť, lebo stojí veľa peňazí, a ja im roky hovorím, raz príde minister, ktorý sa bude starať o to, čo sme my začali, že ľudí treba podnecovať, aby sa neprerušila tradícia, o ktorej hovoril priamo darca krvi kolega poslanec Osuský, lebo tá sa veľmi, veľmi ľahko preruší.

Ďakujem obidvom kolegom za ich vystúpenie. Áno, mne už vtedy, keď boli zavedené 2 eurá, bolo jasné, že existujú prípady, kde aj tie 2 eurá im treba vrátiť, pretože sú dôvodne na tej klinike. Ak privezie nevesta starú mamu s 40-kou teplotou, červeným predkolením, triaškou a lymfangoitídou na stehne, tak má erysipel jak bič a treba s ňou rýchle niečo robiť a 2 eurá vziať je nehoráznosť. Ale za blbca, ktorý ti príde ukázať interdigitálnu mykózu, je 20 euro, hovorím, takmer málo, aby som sa s ním zahadzoval.
A pokiaľ ide o tú druhú tému. Nuž, áno, ako hovorím, i tie výhody, ktoré napríklad mesto Bratislava poskytovalo darcom krvi a v podobe električeniek sa potom načas zrušili, neviem, ako je to teraz, ja som si pre istotu električenku kúpil. Ale chcem teda povedať, že, áno, žijeme v spoločnosti, ktorá čím ďalej viacej skladá na bedrá akéhosi štátu, na ktorý stále nadáva, podotýkam, a zároveň je čím ďalej menej ochotná niečo robiť. A, samozrejme, existujú ľudia, ktorí prídu k doktorovi s niečím, čo by nás nebolo napadlo. Napríklad v čase letnej sezóny a rybačiek a pobytov pri rybníkoch a vodách a jazerách prídu ľudia pohryzení od komárov a prídu s tým na pohotovosť. Nuž, ja som vodák, plával som dole Dunajom, idete denne 60 km na stojatej vode Železných vrát, komáre vás žerú. Ste zožratí celkom riadne večer, keď prídete a tam ešte potom vás čakajú ďalšie, ale predstava, že pôjdem na pohotovosť, lebo ma pohrýzlo 12 komárov, tak je na pomedzí psychiatrie.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcela dotknúť jedného bodu, a to je bod 5, ktorý v § 8a ods. 4 hovorí, týka sa to tých ambulantných pohotovostných služieb: "Organizátor doručí najneskôr do 10. kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý predkladá" a tak ďalej, "oznámenie o zabezpečení poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby v rozsahu podľa odseku 1 písm. a)."
Potom ďalej odsek 5 zase "odovzdá zoznam lekárov" a tak ďalej.
A odsek 6 hovorí: "Ak organizátor nedokáže zabezpečiť poskytovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby v rozsahu" a tak ďalej, "na najbližší kalendárny mesiac, bezodkladne po tom, ako sa o tejto skutočnosti organizátor dozvedel, informuje o tom samosprávny kraj."
A ďalej, teda odsek 7 hovorí: "Ak organizátor informoval samosprávny kraj podľa odseku 6, poskytovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, ktoré organizátor nezabezpečil, sa zabezpečuje podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej určeného samosprávnym krajom v rozsahu, v ktorom nie je do 23. hodiny zabezpečené organizátorom", teda to poskytovanie tej ambulantnej pohotovostnej služby.
Ja sa chcem spýtať, že teda jednak sa zabezpečuje, prepáčte, ale tá formulácia, kto je to súdruh "sa"? Že či je, teda či je to povinnosť zabezpečiť, že skôr by tam malo byť určené, že bude povinný a tak ďalej.
Ale chcem sa spýtať, odsek 8, dôležitý odsek 8: "Samosprávny kraj zabezpečuje poskytovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa odseku 7 v ambulancii, v ktorej organizátor svoju povinnosť poskytovať pevnú ambulantnú pohotovostnú službu nezabezpečil."
Ja by som chcela upozorniť na to, že, dobre, akým spôsobom teda bude ten samosprávny kraj, ten lekár, hlavný lekár v samosprávnom kraji, ako bude zabezpečovať tú pohotovostnú službu? On bude teraz tých lekárov naháňať alebo ich chytí pod krk a povie, že musíš? Čo keď sa jemu nepodarí zabezpečiť? Mne to pripadá, že ako keby ten organizátor, teda ten organizátor, ktorý má organizovať a je to jeho povinnosťou zabezpečiť tie pohotovostné služby, ako keby mal možnosť hodiť všetku zodpovednosť na ten samosprávny kraj. A povedzme v Bratislave, kde je dostatok lekárov, alebo v takých mestách, kde je dostatok lekárov, možnože tá VÚC-ka, ten samosprávny kraj, resp. ten hlavný lekár, že sa mu podarí alebo že bude môcť donútiť tých lekárov. Len ja si neviem predstaviť také oblasti, kde je málo lekárov, nedostatok a kde sú tie samosprávne kraje, kde sú radi, že vôbec majú nejakých lekárov, tak si myslím, že tam to bude oveľa ťažšie, že ako tam bude pokračovať ten predstaviteľ toho VÚC. Toto, že je to nedostatočne, zdá sa mi to nedostatočne ošetrené. A tam potom v tom bode 28, čo je odsek 5, kde keď nezabezpečí, že sa mu znižuje o 2 %, 2,5 %, 40 % a tak ďalej, len sa mi to zdá nedostatočné. V podstate tam vidím medzeru, ako keby ten organizátor tej pohotovostnej služby zhodil tú zodpovednosť na ten samosprávny kraj.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko k tomu. Ak by naozaj, je to, myslím si, že veľmi dobre urobené, ak by, bude výberové konanie, vyberie to subjekt. Ten subjekt môže byť právnická alebo fyzická osoba. Ak by daný subjekt aj v priebehu toho organizovania pohotovostných služieb nemohol zabezpečiť to poskytovanie tej pohotovostnej služby, ja neviem, z objektívnych alebo subjektívnych príčin, napríklad poviem, dobre, budem zabezpečovať tú službu ja, dostanem infarkt, no tak asi bude pre mňa priorita úplne iná, a teda vtedy potom nastupuje VÚC-ka, aby nedošlo ku nezabezpečeniu tých pohotovostných služieb, tak tá kompetencia potom prechádza na VÚC-ku. Teda je to veľmi dobré, že myslí sa na to, aby keď vznikne akýkoľvek problém pri zabezpečovaní pohotovostných služieb, ak by čokoľvek zlyhalo, je tam odbor zdravotný na VÚC-ke a ten to musí zabezpečiť. Ďakujem.

Ja by som chcela ku kolegyni Grausovej toľko, čo hovorila o tých VÚC-kach a zabezpečení. Nám asi tam chýba vec taká, že tam nie je nejaká sankcia, pokiaľ ten subjekt, ktorý vyhrá súťaž a stane sa organizátorom, tak takúto službu nezabezpečí, tak neviem, aspoň sme sa tam nedočítali o nejakých sankciách, ktoré mu hrozia, okrem nejaké zníženie platieb a tak ďalej. To ale nie je sankcia pre mňa, lebo...
Ďalšia vec, ktorá mne tam chýba, je, čo s obhliadkou mŕtvych po 23. hodine? Kto bude toto vykonávať? Lebo už dnes je to problém, že vieme, že častokrát čakajú ľudia na obhliadku možno aj 10-12 hodín.
A potom ešte jedna vec, ktorá ma tam zaujala, je, prečo sú oslobodené iba maloleté deti, ak o to poskytnutie tej zdravotnej starostlivosti požiada zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo teda orgánu sociálnoprávnej ochrany detí? Takže to sú také...
Ja si myslím, že trošku viac času asi by sme potrebovali ešte k tomuto zákonu a zaznelo, že sa bude otvárať znovu na ďalšej schôdzi, že sa bude dopĺňať, tak neviem.
Asi toľko k tomu. Ďakujem.

Áno. Ďakujem pekne.
Áno, ja súhlasím s tebou, pán predseda Zelník, že je to dobré, že teda ešte je tam ten vyšší územný celok. Len si myslím, že teda keď mu, povedzme tomu zriaďovateľovi, resp. poskytovateľovi, ktorý má pod palcom tú pohotovostnú službu, keď mu niekto dostane infarkt, je jeho psou povinnosťou, on musí nájsť tých lekárov. Nemôžu mu všetci ten infarkt dostať. Čiže vlastne, samozrejme, že tá VÚC. Len mne sa to zdá príliš zjednodušené, to jednoducho on musí urobiť všetko pre to, aby toho náhradného lekára zohnal a nie to jednoducho dať na ten samosprávny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Krátko zareagujem na tých pár vecí. V prvom rade by som chcel sa poďakovať za tú absolútne vecnú debatu a chcel by som podporiť aj ja z pozície ministerstva zdravotníctva ten zámer, o ktorom pán poslanec Suchánek hovoril a či už v podobe pozmeňovacieho zámeru, alebo teda návrhu, alebo konkrétne samotného účelu, ktorý tým sleduje.
My sme, chcem povedať, rovnako, a boli za mnou aj pani poslankyne Bašistová a Vaľová, týkajúce sa podpory pre darcovstvo krvi v súvislosti aj s diskusiou pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Richterom, že či by bolo možné sa vrátiť k tomu voľnému dňu a podobne. Ja som debatoval aj so Združením miest a obcí Slovenska, že aj na úrovni ZMOS-u by bolo fajn, keby sa podporovali nielen donori v oblasti krvi, ale aj v ostatných otázkach každý tou oblasťou, ktorou môže pomôcť. A za stranu štátu súhlasím, že by sme asi mali sa viacej venovať otázke darcovstva. My možno v tej otázke darcovstva krvi nie sme na tom tak zle ako v otázkach darcovstva orgánov, v dôsledku čoho napríklad my sme boli aj vyradení z programu transplantácie pľúc, že sme nedarovali za celú tú oblasť ani jeden orgán pľúc a tým pádom sme museli hľadať náhradné riešenie. Našli sme pomerne kvalitné a dobré v Čechách, ale všeobecne, či ide o darcovstvo kostnej dreni a podobne.
My sme zvažovali a chceli sme priamo do toho návrhu zákona, ktorý teraz bude v prvom čítaní, týkajúci sa úhrady, rozsahu a úhrady za lieky, zákon č. 363, kde sme chceli takisto oslobodiť od doplatkov za lieky osoby, ktoré sú darcami Janského plakety. Rovnako sme zvažovali do zákona o zdravotnej starostlivosti 576 to, čo navrhujete, od rôznych poplatkov, v technickej veci iba sme zlyhali. Bavili by sme sa, ako by mohli zdravotné poisťovne mať túto informáciu. Červený kríž, Červený kríž nebol schopný nám túto informáciu dávať.
Takže ja som nevidel a neviem sa vyjadriť k tomu technicko-legislatívnemu. Hovoril som aj s pánom spravodajcom, predsedom výboru pre zdravotníctvo. Ak je to technicko-legislatívne v poriadku, možnože to nebude úplne vymožiteľné a ľudia sa budú sťažovať, že v zásade sa nedá preukázať tým, že sú držiteľmi, pretože musí tam urobiť niečo aj Červený kríž, ktorý musí potvrdzovať tieto darcovstvá, ktorý nám zatiaľ povedal, že to nemá tú databázu. Ale možnože treba k tomu pristúpiť a sa tie procesy budú musieť upraviť. Ja som podporcom tohto a nielen v tejto otázke, ale aj v akejkoľvek, ak je to technicko-legislatívne čisté, tak ja by som odporúčal, aby ste to zvážili.
Čo sa týka tých otázok, ktoré tu boli, ale myslím si, že pán poslanec Osuský povedal presne. Do 22. hodiny má zmysel zabezpečovať ambulantnú pohotovostnú službu napriek tomu, že častokrát aj do 22. hodiny tam chodia ľudia práve ekonomicky aktívni, pre ktorých je diskomfortom počas dňa ísť. Preto aj ten návrh, ktorý sme mali my a upravil sa vo výbore o rozšírení počtu ambulantných hodín. Uvedomujem si aj to, že proste máme tu málo aj prestarnutých všeobecných lekárov, je aj ustanovenie v zákone dnes navrhnuté, že môže byť v prípadoch hodných osobitého zreteľa, to sa týka napríklad vek, to sa týka spádovej oblasti, aj skrátená táto doba vyšším územným celkom, ako je povedzme navrhnutých teraz tých 35 hodín. Ale neviem si úplne ani ja predstaviť, že niekto sa o jednej vyberie na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorá skutočne nerieši ani infarkt, nerieši ani zlomeninu nohy, nič proste, ja tomu nerozumiem, že prečo by sme to mali platiť. A problém je, že ak máme nedostatok lekárov a títo tam do rána do siedmej sedia a nepríde im ani jeden pacient a na druhý deň majú nastúpiť do svojich ambulancií a ordinovať, tak to mi príde absolútne nešťastné riešenie.
Takže toto je náš návrh, prečo si myslíme, že to postačuje. Radšej predĺžiť a radšej sa orientovať na to, aby počas dňa ordinačné hodiny boli dobre zabezpečené, aby boli lepšie podmienky vytvorené, a myslím si, že pacient sa dostane k svojej zdravotnej starostlivosti.
A nechcem byť teda taký ako nevrlý, ale chcel by som sa vás opýtať, či viete, kde sa nachádza LSPP v Bratislave, na ktorých uliciach. Pretože si myslím, že to drvivá väčšina Bratislavčanov nevie. A napriek tomu, že je dnes LSPP zabezpečené nepretržite 24 hodín do siedmej hodiny rána, tak tam drvivá väčšina Bratislavčanov nechodí aj tak. A chodievajú, keď sme sa bavili o tých bodoch, chodievajú do nemocníc.
Tento nový model umožní aj nemocniciam, pretože organizátori nebudú môcť alebo nebudú povinní iba na organizáciu cez všeobecných praktických lekárov, ale aj internistické odbory budú oprávnené vykonávať ambulantnú pohotovostnú službu, čo napríklad umožní vo veľkých mestách, aby sa o takúto pozíciu organizátora uchádzali aj nemocnice, ktoré už majú povedzme urgentný príjem alebo ústavnú pohotovostnú službu, vedia si vykryť niektoré činnosti svojimi internistami, dostanú za to zaplatené a pre pacienta je to určite jednoduchšie, kde nemusí premýšľať, kde je LSPP, na ktorú aj tak neprídu a idú na urgentný príjem. Takže tá triáž, to triedenie môže prebehnúť priamo tam.
No a to, čo ste sa, pani poslankyňa Grausová, pýtali, ak si zobereme súčasný stav, aký je, vyšší územný celok alebo samosprávny kraj dnes rozpisuje služby obdobným organizátorom, ktoré sú LSPP. My sme len sa snažili urobiť poriadok v tom, aby bolo jasne definované, že v každom jednom okresnom meste má byť zriadené. Dnes nemáme desať okresných miest a máme, naopak, mestá, v ktorých sú zriadené po dve LSPP a máme menšie obce, tak sa to tak nejako povytváralo. Sami asi viete aj z tej činnosti samosprávneho kraja, že ako to funguje. A samosprávny kraj rozpisoval poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti k týmto organizátorom. My dnes navrhujeme, aby sa organizovali predovšetkým sami. Ale musíme myslieť, keďže samosprávne kraje sú zodpovedné za vydávanie povolení aj všeobecným alebo poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti, a keď to celé zlyhá, tak, áno, nastupuje ako keby súčasný režim, že samosprávny kraj rozpíše počas toho obdobia. Pokiaľ by toto trvalo dlho, tak tu vzniká nárok na zrušenie povolenia zo strany ministerstva. Zároveň platí, že počas tej doby, za ktorú tieto povinnosti si neplní tento organizátor, je mu znižovaná odmena, ale je povinný hradiť mzdu lekárom, ktorí uňho slúžia.
A, áno, aby sme vyšli trošku aj v takej motivácii negatívnej, takto to poviem, tak tlačíme, keďže sme prvýkrát zákonom určili minimálne mzdové nároky týchto slúžiacich lekárov na 12 eur na hodinu, pokiaľ by takíto lekári slúžili len na základe rozpisu, to znamená, že by nedošlo k dohode alebo by sa to chcelo nejakým spôsobom bojkotovať, tak pokiaľ by to malo dlhodobo takto byť, tak ani tých 12 eur neni fixných, až o 40 % môže klesnúť odmena lekára. Iným spôsobom vytvárame tlak na nich, aby sa radšej zorganizovali dobrovoľne, lebo majú garantovaných 12 euro. Ak to budú robiť na základe rozpisu, ktorý, sami vieme, že ani dnes nefunguje, každý to poznáte, že keď ste nútený na niečo, tak to nefunguje. Keď to robíte dobrovoľne, tak to zrazu funguje. A preto chceme skutočne podporiť ten systém dobrovoľnosti.
A k pani poslankyni Šebovej k prehliadkam mŕtvych. Treba povedať, že prehliadky mŕtvych nijakým spôsobom neboli šetrené alebo ošetrené LSPP. To bol len zažitý spôsob, že LSPP vykonávali počas služieb prehliadky mŕtvych alebo obhliadky. Ale práve toto je niečo, s čím nemôžme súhlasiť. Veď LSPP alebo ambulantná pohotovosť slúži pre pacientov a nie na to, aby chodili tí lekári počas služby na prehliadku mŕtvych za to, že teraz, pardon, poviem, možno tam nikto nechodí a dostanú za to peniaze. A v zmysle zákona takúto povinnosť má kapitovaný, alebo teda poskytovateľ všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorý má aj kapitáciu a kapitovaného pacienta. Samozrejme, v dôsledku prirodzenej migrácie vám prídu rodičia, ktorí sú úplne niekde inde kapitovaní. Zničilo sa to, nefungujú nám prehliadky mŕtvych. Ale máte v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorý rieši prehliadky mŕtvych veľmi obdobným spôsobom ako tu a budem potom o tom hovoriť, aby som viac nehovoril, ale od 1. januára majú byť riešené aj prehliadky mŕtvych väčšou mierou profesionalizácie a organizácie. Len upozorňujem na to, že LSPP ani doteraz nemali čo riešiť obhliadky mŕtvych. To, že to robili, to nie je správne, pretože potom neboli k dispozícii svojim pacientom. A len opäť demonštrujeme, že to nikomu nechýbalo, lebo na tie LSPP-čky mnohokrát ani neprišli ľudia.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákonu vystúpili dvaja poslanci a dve poslankyne. Pán poslanec Suchánek podal návrh, a preto, aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, budeme hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku a navrhujem hlasovanie dnes o piatej. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako určený spravodajca si vám dovoľujem predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona zo 14. septembra 2017 o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 729).
Prezident Slovenskej republiky predmetný zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákona neprijala tento zákon ako celok.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojimi uzneseniami odporučili zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť.
Ako gestorský výbor rokoval Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá 10. októbra 2017 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením č. 77 10. októbra 2017. Výbor ma zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som informoval o výsledku rokovania vo výboroch.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, asi to bude kačka. Nestane sa z toho sliepka len preto, že niekto povie, že je to sliepka. Nestane sa z toho sliepka dokonca ani vtedy, keď to odhlasuje parlamentná väčšina a dostane sa to do zákona.
Ak ste čítali rozhodnutie pána prezidenta, viete, že niečo podobné napísal parlamentu vo svojom rozhodnutí, ktorým vetoval schválený zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.
Keď niečo vyzerá a chodí a kváka ako štátne vyznamenanie, asi to bude štátne vyznamenanie. Pochybnosti o súlade navrhovaného zákona s ústavou zazneli už pred jeho schválením a ja sám som k tomu diskutoval a upozornil som na možný rozpor s ústavou zákona, ktorý bol predložený ako návrh zákona o štátnej cene Alexandra Dubčeka, a v priebehu druhého čítania sa z neho stal zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Upozorňovali sme na to. Nestačilo. Schválili ste si. Teraz vám to pripomína aj pán prezident tým, že zákon vetoval.
Ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) hovorí o tom, že "prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán". Štátne ceny Alexandra Dubčeka a Jozefa Miloslava Hurbana vyzerajú ako štátne vyznamenania, metaforicky - chodia ako štátne vyznamenania, aj kvákajú ako štátne vyznamenania, aj keď sa volajú štátne ceny. Štátne ceny už svojím názvom, ale aj povahou vyzerajú ako štátne vyznamenania. Udeľujú ich najvyššie štátne orgány, resp. najvyšší ústavní činitelia. Udeľujú ich z rovnakých alebo veľmi podobných dôvodov za rovnaké alebo veľmi podobné zásluhy a postupujú pritom rovnakým alebo veľmi podobným spôsobom. Na toto všetko nás upozorňuje pán prezident. Kto ste čítali jeho rozhodnutie, viete, kto ste nečítali, budete hlasovať, ako vám palec ukáže.
Voči tejto argumentácii zazneli aj v priebehu schvaľovania zákona, aj neskôr dve námietky. Chcel by som sa k nim vyjadriť. Tá prvá je, že ústava nehovorí o štátnych vyznamenaniach, len o vyznamenaniach a termín štátne sa objavuje až v zákone. A tá druhá hovorí o tom, že rôzne ceny, ocenenia či vyznamenania rozdávajú aj rôzne iné orgány, ministerstvá, iné štátne orgány, samosprávy, iné inštitúcie. No áno, to je pravda, ale práve preto sú vyznamenania zakotvené v ústave, že ide o štátne vyznamenania, čiže vyznamenania udeľované v mene štátu, v mene Slovenskej republiky. Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky predsa nie je zabrániť tomu, aby iné inštitúcie udeľovali nejaké ocenenia. Nie je účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta brániť tomu, aby minister zdravotníctva alebo minister kultúry mohli niekoho oceňovať za počiny v oblasti zdravotníctva či kultúry a už vôbec nie brániť súkromným inštitúciám či samosprávam, aby dávali aj ony ocenenia, prípadne môžu byť nazvané aj vyznamenania, ale nie v mene Slovenskej republiky.
Je zjavné, že ak nejakú cenu udelí mimovládna organizácia, nadácia, súkromná firma, že to nie je vyznamenanie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako zjavné je to aj v prípade, ak to robí obecná samospráva. Možno určité pochybnosti vzniknú, ak to robí štátna správa, najmä ústredný orgán štátnej správy ministerstvo, ale stále tam vidieť rozdiel a je zjavné, že ide o rezortné vyznamenanie alebo vyznamenanie, ktoré sa týka nejakej inštitúcie, nie o vyznamenanie udelené v mene Slovenskej republiky ako celku.
Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky do ústavy je upraviť, že v mene Slovenskej republiky ako celku má udeľovať vyznamenania prezident Slovenskej republiky, nie iný orgán, zákonom stanoveným spôsobom, ale aj na základe ústavy, ako to ústava predpokladá. A zároveň, že to nemá robiť iný štátny orgán, ak ho na to nesplnomocní prezident.
Ešte raz. Čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky: "prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán". Prečo by v ústave vôbec tá zmienka o možnosti splnomocniť iný orgán bola? Koho tým ústavodarca myslel? Ministerstvo kultúry? Ale veď ústava nerieši konkrétne ministerstvá. Starostu alebo obecné zastupiteľstvo v Krajnej Bystrej? Nepochybne nie. Formulácia o práve prezidenta splnomocniť na vyznamenávanie iný orgán sa nepochybne týka práve vlády a parlamentu, a preto je absurdné, neviem, či aj protiústavné, to si netrúfam tvrdiť s istotou, ale evidentne na hrane ústavnosti, ak sa znenie ústavy takýmto spôsobom obchádza. Keď sa to, čo je napísané v ústave a čo keď chceme korektne vysvetľovať a vykladať ústavu, sa to obchádza spôsobom, že síce to vyzerá, chodí a kváka ako kačka, ale zákonom to vyhlásime za sliepku.
Ak by ústavodarca chcel, aby štátne vyznamenania alebo povedzme vyznamenania v mene Slovenskej republiky okrem prezidenta republiky mohla udeľovať aj vláda alebo parlament, alebo jeho predseda, tak by to bolo presne tak v ústave napísané, že vyznamenania udeľuje prezident, vláda a parlament alebo jeho predseda. Ale toto nie je napísané v ústave. A až doteraz to vôbec nikomu nechýbalo.
Za históriu samostatnej Slovenskej republiky boli vzťahy medzi vládou a prezidentom, vládou a prezidentom rôzne. Častokrát konfliktné, ale až doteraz nikomu nenapadlo, že by štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohol udeľovať niekto iný ako prezident.
Tento zákon je evidentne jeden z účelových. Účelových ako dnešné rozhodnutie parlamentu, že máme tu župnú kampaň, tak sa poslanci vládnej koalície nebudú unúvať na zasadnutie parlamentu ani dvakrát do dňa na tie hlasovania o jedenástej a o piatej, ale stačí, keď prídu o jedenástej a nebudú sa ďalej zdržovať svojou prácou rokovaním parlamentu a ta ho, radšej pôjdu kampaňovať.
Účelové zákony tiež nebývajú dobré a dobrý nie je ani tento zákon. Vládnej koalícii sa nepáčilo, koho vyznamenal prezident Andrej Kiska a ako sa postavil k niektorým návrhom vlády. Tak koaliční poslanci prišli s návrhom, aby štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohla udeľovať aj vláda. Ale keďže pán predseda parlamentu a SNS predsa nemôže byť na tom horšie ako pán predseda vlády a SMER-u, tak k štátnej cene Alexandra Dubčeka v priebehu druhého čítania pribudla aj štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana a dokonca v názve zákona aj v texte zákona Hurbanova cena alebo Dankova cena Ficovu alebo Dubčekovu cenu predbehla. Sú to veľmi zlé dôvody na schvaľovanie zákona a ešte horšie je to konkrétne prevedenie, prevedenie, ktoré vyvoláva pochybnosti o tom, že je v súlade s ústavou.
Na minulej schôdzi sme spolu s Petrom Osuským, Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou navrhli, aby sa 28. október Deň vzniku Československa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Zároveň sme navrhli, aby Deň Ústavy, 1. september, bol preradený zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Vy ste náš návrh odmietli, ale ústavu netreba oslavovať štátnym sviatkom alebo voľným dňom, ústavu treba čítať, poznať a rešpektovať, nie porušovať a obchádzať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)