21. schôdza

Ďakujem. Ja začnem tak trošku ľahšie, toto bol taký županský prejav. Ale vážne teraz, hej?
V prvom rade nikto neodpisuje pána prezidenta, pán prezident sa odpisuje sám, to je prvá vec, ktorá tuná ako musí zaznieť. Odmietanie pohľad nejakého parlamentného revanšu, vôbec to s tým nemá nič spoločného. Politický trapas z toho robia naši kolegovia z opozície, nie my, plus pán prezident, hej, ktorého sa tam čosi dotklo.
No a budúcnosť ukáže, čo si bude občan pamätať z tejto debaty. Ja by som len v tejto chvíli otočil tú situáciu trošku, a iste si pamätáte na situáciu okolo predaja novostavby Slovenského národného divadla. No kto si pamätá tých všetkých Dostálov, ktorí vtedy vystúpili a ktorí chceli privatizovať novostavbu Slovenského národného divadla? Kto si pamätá tých Dostálov? Nikto. Dneska Slovenské národné divadlo stojí so všetkými scénami, hrá, normálne funguje a je to bežná záležitosť, dokonca ešte aj tí Dostálovia tam chodia a páči sa im tam. Toto presne budúcnosť ukáže.
O niekoľko rokov budeme všetci radi, že takáto cena existuje, preto, lebo hovorím ešte raz, toto nie je proti nikomu, táto cena, vážené dámy a páni z opozície, vážený pán prezident, toto je pre niekoho a takto berte túto cenu. Nie nejaký politický boj opozície a koalície, to je zvrhlosť, to je doslova politická perverznosť, že to takto niektorí berú. To takto proste, to je čosi, čo ma v živote nenapadlo, že niekto bude z tohto vytĺkať nejaký politický kapitál a odvolávať sa ešte, má toľko drzosti niekto, že tuná spomína štátnu cenu Klementa Gottwalda a schvaľovanie Ústredným výborom KSS alebo KSČ. A na toto vám je ten Klement Gottwald dobrý, to je zaujímavé, ale inak mu neviete prísť na meno, páni Dostálovia!
Ďakujem za pozornosť. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Viskupič, hovoríš o devalvácii štátnych oceňovaní alebo oceňovaní osobností. Oceňovanie osobností má aj nejakú svoju morálnu rovinu, to znamená, že nejaký významný štátny predstaviteľ chce oceniť nejakú osobnosť za zásluhy, ktoré dosiahla vo svojom obore, vo svojej profesii a naozaj ten morálny kontext udeľovania cien je veľmi dôležitý a s tým súhlasím, že takýmto spôsobom devalvujeme túto cenu.
A možno na margo tých pánov, ktorí predkladajú túto cenu, by som iné prirovnanie použil, že príde žena k zrkadlu a hovorí, že: "Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi, ktorá je najkrajšia tu na Zemi?" A zrkadlo povedalo: "Uhni, nevidím!"
Naša spoločnosť sa nachádza v hlbokej morálnej kríze, ľuďom sa nedarí, frustrácia spoločnosti rastie, extrémizmus napreduje a ľudia, ktorí za toto doslova drancovanie Slovenska za desať rokov sú zodpovední, tak idú sa tváriť ako také morálne autority, ktoré potrebujú oceňovať ľudí práce. S pohnutím v hlase som na výbore pánovi Jarjabkovi povedal práve v deň, keď som riešil dlhy bežných podnikateľov, ktorí nedostávali zo štátnych zákaziek peniaze, tak on hovorí o cene práce Alexandra Dubčeka. Hovorím, v prvom rade dajte ľuďom, čo im patrí, zaveďme bazálnu spravodlivosť v štáte a potom by bolo najlepšie, keby ste sa zbalili a odišli, aby táto krajina znova sa postavila na tie morálne nohy, ktoré momentálne nemá.
Takže zrkadielko, zrkadielko vám nehovorí asi nič, ale keď sa doňho večer pozriete, tak porozmýšľajte, že či naozaj toto treba robiť.

Chcel by som v prvom rade pre verejnú informovanosť doplniť, že vystupujúci rečník, na ktorého reagujem, sa volal Jozef Viskupič, nie Jozef Dostál, lebo teda niektorí poslanci to majú nejako popletené a reagujú na Dostálov miesto toho, aby reagovali na Viskupiča, ako o tom hovorí rokovací poriadok.
Ja úplne súhlasím s pánom poslancom Viskupičom aj s tým, že to zdôraznil. Toto nebude vo vedomí slovenskej verejnosti vnímané ako cena Jozefa Miloslava Hurbana a cena Alexandra Dubčeka, ale ako Dankova a Ficova cena. Presne tak. Ja by som sa na rozdiel od kolegu Viskupiča neobával používať to prirovnanie s kačkou, nie je to žiadna licencia pána poslanca Tomáša, to prirovnanie sa používalo dávno predtým.
A pokiaľ ide o to, že schválený zákon devalvuje štátne vyznamenania, no tak to je jeden možný pohľad. Ale to, čo je väčší problém, však keď chcete devalvovať, tak devalvujte, ale to, čo je väčší problém, je, že ten zákon môže byť protiústavný. Samozrejme, že o tom môže rozhodnúť Ústavný súd, ale keď niekto - opozícia, médiá, právnici, prezident republiky vyslovia pochybnosti o tom, či schválený zákon je v súlade s ústavou, a použijú aj nejaké argumenty, nie že si to vyšpárali niekde z nosa, ale povedia, prečo si to myslia, tak by bolo slušné a korektné, keby ste povedali, prečo si myslíte, že tie argumenty sú slabé a neobstoja, ak si vážite ústavu.

Ďakujem. Chcel som spomenúť aj to, že neviem, čo z môjho prejavu urobilo županský prejav, ale, pán Jarjabek, ďakujem, áno, kandidujem na župana. Ak je to ten motýlik, tak už tomu rozumiem. A okrem toho som ale zdôraznil, myslím si, že dve základné roviny, a to je, že na začiatku mala byť dohoda, dohoda medzi tromi významnými ústavnými inštitúciami: prezidentom, vládou a parlamentom. Nebola, bohužiaľ.
A druhú rovinu, ktorú som sa chcel alebo snažil osvetliť, bolo to, že sme mimo ústavného rámca a pôsobíme na poli morálky, cti, etiky odmeňovania a robíme so symbolmi. Preto nesedí prirovnanie ohľadom privatizácie, o možnej privatizácii Slovenského národného divadla a podobne, pretože ak tieto symboly zapadnú do spoločnosti a budú viazané na konkrétne mená, tak je jedno, čo bude napísané v zákone, ale zostane to ako Ficova a Dankova cena, ktorá bola vynútená, resp. ohnutá a zlomená cez koleno, pretože zvykol som si, že dlhodobú stabilitu niektorých legislatívnych činov a zavádzanie politických a symbolických okamihov, ktoré majú a môžu pôsobiť dlhodobo, je vtedy, ak za to hlasuje minimálne, minimálne 100 alebo 120 poslancov. Jednoducho, ak by sme pri takejto téme našli celoposlaneckú zhodu, tak urobíme pri tomto úplne najlepšie; 95 poslancov je podľa mňa málo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, aj samotní tvorcovia tohto návrhu, ktorý prešiel na minulej schôdzi a pán prezident vrátil. Či už pán kolega Jarjabek, alebo pán kolega Číž, kladiem si neustále otázku, naozaj v súčasnosti na území Slovenska a z hľadiska vládnej koalície je najväčším problémom, kto bude udeľovať štátne vyznamenania? Že popri Kiskovi, ktorý je dnes momentálne ako prezidentom, ale nebavme sa o tom, že je to Kiska, bavme sa o prezidentovi, o hlave štátu, má ešte udeľovať aj predseda parlamentu a predseda vlády. Najskôr vy ste navrhli, že predseda vlády, kolega Senko to doplnil, že keď Fico, tak aj Danko. Toto je problém v tejto spoločnosti? Toto vás trápi, kolegyne a kolegovia, vo vládnej koalícii? Idete rozoberať, či pán prezident má právo vysloviť svoj názor a vrátiť parlamentu takýto návrh, ktorý sa tu schválil? Toto je naozaj skutočný problém?
To chcete povedať, že tú Ficovu cenu by mal dostať pán doktor Bžán spolu s pánom bývalým naším kolegom Bačíkom za politickú stranu SMER? Za to, že vyrokovali, že jednoprávne zastupovanie slovenských daňových poplatníkov bude stáť 17,6 mil. eur? Toto má byť na cenu Roberta Fica? Na cenu kapitána Andreja Danku zas má byť popritom, že bývalý minister školstva, ktorý odstúpil za kauzu eurofondy, za korupčne rozdielnych 600 mil. a zostal ako poradca na ministerstve školstva, to nestačí, treba mu dať ešte aj cenu Andreja Danka? Za to, lebo urobil to, čo mu, dostal nakázané? Kolegyne, kolegovia, skúste sa zobudiť! A naozaj zaoberajme sa v tomto parlamente, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, vieme veľmi dobre, že z opozície nemá žiadny návrh šancu prejsť. Sem-tam snáď niečo naoko, ale skutočne žiadne riešenia z opozície neprijímate.
Ale chcem upozorniť a chcem vyzvať, aby ste upustili od takého konania, kde takýmito podradnými témami zavádzate občanov, traktujete ich, zbytočne sa tu zaoberáme a neriešime problém, to, čo občanov trápi.
Naozaj, kolega Číž, kolega Jarjabek, pán Senko, vás toto trápi najviac? Aby aj Andrej Danko, aj Fico mohol dať cenu tým, ktorí najviac rozkrádajú túto krajinu? Toto je naozaj problém? Ja si myslím, že tu je miesto ukázať veľkosť či zo strany koalície, alebo opozície, vyhovieť požiadavkám alebo pripomienkam pána prezidenta a takúto zástupnú tému zmiasť vôbec z rokovania Národnej rady. Toto nemá čo robiť v politike, momentálne nás trápi oveľa viac.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Simon, toto je nejaký iný Zsolt Simon, aký bol pred dvoma rokmi. Nemôžem si pomôcť. Nepoznávam, nepoznávam, skutočne aj tá rétorika je úplne iná, proste stratil sa ten finančný drive, ktorý bol u toho bývalého Zsolta Simona a ktorý by sa na toto určite nebol pýtal, lebo by vedel, že takáto cena je za prácu. Toto neni o názve, toto je o práci. Toto je o tom 25-násobku, čo si bude ten človek, ktorý celý život dre kdesi v kancelárii, kdesi vo výskumnom ústave, kdesi v Slovenskej akadémii vied, to je pre týchto ľudí, ktorí si tie peniaze ani neuvedomujú. Pre nich to je taká malá slovenská Nobelova cena. Tu ide o tie peniaze, ktoré títo ľudia dostanú ako istú vďaku štátu, že pre ten štát pracujú nadštandardne. Veď si to už konečne uvedomte.
Politikárčenie z toho robíte vy a tento problém by vás mal trápiť iba po tejto stránke, že či títo ľudia naozaj si to zaslúžia. A ja by som sa vôbec nečudoval, keby ste sa pýtali, no aké sú kritériá a čo si predstavujete od tej nadpráce, od toho nadštandardného konania týchto ľudí? Ale to vás vôbec nezaujíma! O tomto tuná nebola jedna jediná veta - a to je trápne, pán Zsolt Simon.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne. Pán kolega, z môjho pohľadu ako väčšinou, tak aj teraz mimo, je tu ale drobný rozdiel. Väčšinou bývaš čiastočne mimo, teraz si bol úplne mimo.
Z tých vecí, ktoré si pomenoval, akože fakty, ktorými si sa oháňal a chcel si sa prikryť, nebol ani jediný pravdivý a to by sa v prípade tak skúseného politika, za akého sa ty považuješ, nemalo stávať.
Ja neviem, čo ťa v zásade mrzí. Mrzí ťa to, že bude ohodnotená práca ľudí, ktorí si to zaslúžia? Alebo ťa mrzí to, že nebude jediný, kto bude môcť vyberať ľudí, ktorí majú byť ohodnotení, pán prezident? Toto je, toto je podstata tohto sporu?
Ja si osobne myslím a hovoríme to všetci naprieč politickým spektrom dlhodobo, že chýbajú pozitívne vzory v tejto spoločnosti. Veď všetci by ste mali byť za to, aby sme povedali, že konečne postavme na piedestál ľudí práce, ktorí si to zaslúžia, učitelia, vedci, ľudia, ktorí vytvorili niečo pre túto spoločnosť. Aj bežní ľudia, ktorí urobili skutočné, skutočné hrdinské činy, ktoré si zaslúžia toto ocenenie.
Ale toto vás netrápi. Budete moralizovať, budete škandalizovať, budete hľadať akékoľvek zádrapky pre to, aby ste zhovadili akýkoľvek, akýkoľvek návrh, ktorý tu príde, a týmto vytvárate živnú pôdu pre extrémizmus a potom idete s týmto extrémizmom s veľkou pompou bojovať.
Pán Zsolt Simon, hanbí sa za seba a za svoje vystúpenie. (Potlesk.)

Dámy a páni, možno na rozdiel od viacerých ja uvítam, ak vznikne cena Alexandra Dubčeka aj Jozefa Miloslava Hurbana, sú to osobnosti, ktoré, ktoré treba aj takýmto spôsobom na Slovensku sprítomňovať pravidelne, pri udeľovaní ceny by sa to aj dialo.
To, k čomu mám výhrady, a to asi zdieľam s mnohými z opozície, je to, že sa to robí systémovým opatrením zmenou vzťahov medzi ústavnými inštitúciami. Ak existuje spor medzi osobami, ktoré predstavujú ústavné inštitúcie, také spory demokracia zvláda a je na ne stavaná. Práve demokracia je tým zriadením, ktoré z toho, prečo kedysi začínali voľne robiť politickú prevádzku, ktorá ak sa odohráva v rámci nejakej normálnej európskej politickej kultúry, nemusí verejnosť vôbec trápiť a generuje nové podnety a z tých konfliktov môžu vzísť aj dobré veci. Ak ale sa vytvára zakódovaný konflikt medzi ústavnými inštitúciami, tak treba na to upozorniť, možno vy si presadíte, čo chcete, nebude to žiadna veľká tragédia, nebesá preto nespadnú, ale pre poctivosť treba pripomenúť, ako sa veci majú a o to sa pokúsim.
Ak sa nemajú niekdajší rivali o post hlavy štátu radi, na tom nie je nič ani poburujúce, ani znepokojujúce a vôbec to nemusí trápiť pani demokraciu, ktorá to prežije, tak ako prežila aj oveľa väčší spor prezidenta a premiéra v 90. rokoch. Ale je treba pripomenúť, že nech nevnášajú túto svoju osobnú zášť do zákonov, do legislatívy. Nech sa Národná rada opäť a opäť nemení na inštitúciu, ktorá slúži momentálnym politickým konfliktom, hrám alebo stranám. Toto je inštitúcia, ktorá má slúžiť verejným záujmom.
Ku budovaniu štátu patrí poriadok. Poriadok a stabilita vzťahov medzi piliermi štátu. Takými piliermi štátu je inštitút priamo voleného prezidenta a takisto vláda Slovenskej republiky. Nie sú to inštitúty hoci rovnako významné, nie sú to inštitúty s rovnakou legitimitou. Prezident je volený priamo občanmi, ako viete, vláda, vláda je volená nepriamo, legitimita vlády je na celkom inom poschodí než legitimita prezidenta. Na to pamätá aj ústava, ktorá potom presne definuje, ako a do istej miery aj v spolupráci s vládou prezident udeľuje štátne vyznamenania. Tie štátne vyznamenania sú jedným zo znakov štátnosti práve tak, ako je pečať, ako je zástava, ako je hymna. Nie sú možno tak vnímané, ale mali by sme ich tak vnímať. Štátne vyznamenania opisujú tvár nášho príbehu. Opisujú, ako naši ústavní činitelia vnímajú Slovenskú republiku a jej hodnoty. Lebo tie vyznamenania sa udeľujú mnohým osobám a za tých 25 rokov už pomaly, ktoré Slovenská republika existuje, nám hovoria často aj nepríjemné pravdy.
Priznám sa vám, že ja ako bývalý politický väzeň som sa, samozrejme, netešil zo zvolenia niektorých prezidentov a ešte menej som sa tešil, keď som videl, keď jeden z nich, tiež bývalý člen Komunistickej strany, udelil najvyššie štátne vyznamenanie dôstojníkovi pohraničnej stráže, ktorý slúžil na úsekoch vtedy a tam, kde prišlo k zabitiu nevinných ľudí. Dokonca osoby, ktorá ani nechcela prejsť hranicu. To je, samozrejme, jeho osobná tragédia, pretože on iste nebol krvilačný vrah, ale jeho životný príbeh s týmto rozporom, že slúžil zločineckému režimu pri zabíjaní nevinných ľudí na železnej opone, nemal vyvrcholiť udelením najvyššej štátnej, štátneho vyznamenania. Predsa sa tak stalo, a napriek tomu som ani ja a ani iní demokrati nevolali po zmene systému udeľovania štátnych cien.
Prezident, ktorý cenu udelil, bol u nás dve volebné obdobia. Udeľoval ceny 10 rokov. Možno ich udelil aj najviac zo všetkých prezidentov. Už z logiky tejto dĺžky mandátu to naznačuje, a predsa sa nevytvárala, ani keď sa demokrati dostali k moci, nejaká zmena, ktorá by spochybnila ústavnú legitimitu tohoto piliera, aby udeľoval štátne vyznamenania práve prezident a aby sa nevytváralo zdanie konkurenčnej štátnej ceny alebo konkurenčného štátneho vyznamenania v nejakej inej ústavnej inštitúcii.
Ak si ceníme Alexandra Dubčeka, ako tu zaznieva, a ľudí práce, ak si ceníme Jozefa Miloslava Hurbana a ľudí patriotizmu, akože si ich ceníme a takisto aj obe tieto osobnosti, nájdime, pán premiér a páni a dámy z koalície, takú cestu, ktorá nevytvorí vo verejnosti zmätok, že kto tu vlastne je prvým občanom štátu, kto je tu hlavou štátu a kto teda udeľuje tú prvú ligu vyznamenaní. Lebo ak to teraz kvôli tomu malichernému sporu medzi práve existujúcim premiérom a práve existujúcim prezidentom vykonáte, tak neprispejete k jasnosti a zrozumiteľnosti budovania štátu a k legitimite a rešpektu, ktoré by mali udeľovanie týchto cien sprevádzať. Neprispejete. Zahmlíte to, budete sa smiať, že teraz darmo vyhral Kiska, udeľujeme aj my ceny a ešte im dáme aj nejaké groše. Veď to je detinské! To nestojí za to, dámy a páni.
Pokojne poďme prediskutovať tie výhrady, ktoré pán prezident napísal, mne sa zdajú byť naozaj vážne a poďme nájsť cestu, že ak chce vláda udeľovať nejakú cenu, aby to nezvádzalo k pocitu, že vyhadzuje alebo znižuje hodnotu štátnych vyznamenaní udeľovaných hlavou štátu a že ako deti na piesku si jeden druhému rúcajú svoje zámočky.
Robert Fico a Andrej Kiska sa radi mať nemusia, ako som povedal, nie je to pre pani demokraciu žiaden problém, ale ich inštitúcie sa rady mať musia, musia sa vzájomne rešpektovať podľa toho, ako im to prikazuje ústava a ako to od nich očakávajú občania Slovenskej republiky. V tomto prípade to znamená zo strany vlády uznávať, že priamo volený prezident má v našej ústave jednoznačne zakotvené aj teda nie veľké práva, naozaj nie veľké, o nejakom rozpúšťaní parlamentu, ako môžu iní priamo volení prezidenti, nemôžu naši prezidenti ani snívať, a takisto legislatívnych iniciatív a ďalších a ďalších právach, ktoré by z inštitútom priamo voleného prezidenta mali ísť. Tu sa ale, naopak, ešte odoberajú alebo nejakým spôsobom znižuje hodnota tých, toho torza práv, ktoré priamo volený prezident Slovenskej republiky má. S tým, samozrejme, s takýmto procesom vonkoncom nemá ani osoba, ani momentálne hraná aféra Andreja Kisku. Tu hovoríme o priamej voľbe a o priamo volenom prezidentovi štátu a o pravidlách, ktoré nie sú na týždeň ani na mesiac. Alebo sú? Dáme do zákona, dámy a páni z koalície, že toto platí len dovtedy, dokedy bude sa volať prezident Slovenskej republiky A. K. a bude z Popradu?
Dámy a páni, na okraj toho, teda toto je vlastne tá podstata, tento môj apel, vyzývam vás a prosím, nerobte účelový zákon v tomto zmysle, lebo to oslabuje jasnosť a hodnotu štátnych vyznamenaní udeľovaných hlavou štátu, mätie to naše úsilie, aby občania rozumeli svojej republike, aby si vážili jednotlivé inštitúty demokracie, jednotlivé inštitúty ústavnosti, ktoré tu máme, a vytvára to malicherný, teda je zjavne motivované malichernou momentálnou nespokojnosťou a konfliktom, ktorý sa rozhorel, žiaľ, medzi oboma. Nemeňte pravidlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ani vy, pán poslanec, nemeňte pravidlá.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Koniec?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, desať minút ste mali.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ale dá sa to zakončiť aj tým, že nemeňte pravidlá tam, kde to netreba.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Budaj, nie je to celkom tak, že by pán prezident mal oklieštené právomoci, z ústavy má za istých okolností možnosť rozpustiť parlament, čiže ako nie je to taká slabá figúrka, ktorá dáva iba nejaké metále, ako ste o tom hovorili.
Ja by som sa vrátil k tej cene, jednej aj druhej. Ja by som opäť odcitoval, aby sme si teda spomenuli, o čom to celé je.
"Cena Miloslava Hurbana je pre jednotlivca alebo kolektív za jeho mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti v Slovenskej republike.
Udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka oceňuje vláda Slovenskej republiky jednotlivca alebo kolektív," a teraz počúvajte, či je to rovnaké, alebo nie je, "ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj v oblasti hospodárstva, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, v sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života alebo za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí."
Dva absolútne odlišné obsahy, preto dvaja ústavní činitelia, ktorí majú k takémuto zneniu návrhov štátnej ceny najbližšie.
O čom to tuná sa bavíme? Toto nie je o pánovi prezidentovi, toto nie je vôbec o nejakom revanši na pána prezidenta a už vôbec nie o tom, že by niekto týmto chcel pánovi prezidentovi brať. Toto je úplne nový zákon, ktorý, ak bude schválený v tomto parlamente, vôbec nebude narážať na nič okrem nevôle pána prezidenta. No a z akého dôvodu, to už nech si zdôvodní on sám.