21. schôdza

Ďakujem za slovo. Martin, odkedy si spomenul v úvode svojho prejavu, že dnešným dňom bola konečne zriadená tá pracovná skupina, tak od tej chvíle rozmýšľam, čo by ma malo tešiť na tejto správe. Hovorím to preto, lebo nespomeniem si na jediný príklad, kedy v tomto parlamente niečo vyriešila nejaká pracovná skupina. V minulosti to bol skôr prostriedok na zmarenie veci alebo teda cesta, ako veci neriešiť. Dnes presne vieme pomenovať nedostatky tohto zákona. Áno, súhlasím s tým, že možno ani jeden z tých dvoch návrhov nerieši úplne všetky. Ale tie, ktoré sme pomenovali, tak presne na ne vieme navrhnúť aj riešenia. A normálny, bežný legislatívny proces by mal byť taký, že posunieme tie návrhy do druhého čítania a najbližšie týždne využijeme na to, aby sme jednak našli zhodu s koalíciou, keďže na konci dňa to potrebuje 90 hlasov, prípadne aby sme sa zhodli na ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré riešia aj ďalšie problémy, s ktorými, na ktoré sa zabudlo či už v našom návrhu alebo v návrhu Mira Beblavého.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem. Kolega Martin Poliačik načrtol ďalšie také otvorené témy, ktoré sú tam a ktoré je pravda, že nerieši ani jedna novela, ale nedá sa to riešiť, neviem, či sa to dá vôbec riešiť v tomto zákone, a to je úloha výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ja ten výbor považujem za mimoriadne poddimenzovaný na to, akou úlohou sa v podstate má zaoberať. Treba si uvedomiť, že v niektorých krajinách, áno, je samostatný úrad, ktorý má možno päťtisíc zamestnancov a rieši konflikty záujmov, etiku verejných funkcionárov. Možno by bolo dobré pozrieť sa potom na príklady aj z ostatných krajín OECD, vyspelých krajín, ako konkrétne riešia tento problém a určite je dôležitá, ak, lebo zákon nám teda len nestačí. Vidíme, že zákon teraz máme a videli sme to pri viacerých podaniach, ktoré výbor riešil, že keď sa jednalo o pána Kaliňáka, tak hoci evidentne porušil ústavný zákon, tak to konanie bolo zastavené. Ak takýto politický prístup je k uplatňovaniu ústavného zákona, tak to potom odrádza všetkých. Čiže ústavný, mať dobrý ústavný zákon je jedna vec a potom je tu rad ďalších problémov, ktoré treba vyriešiť. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, môžte reagovať.

Ja začnem od konca. No, Veronika, ak by ten zákon bol dobrý, tak mu Kaliňák neunikne, lebo by boli podstatne podrobnejšie majetkové priznania a bolo by úplne jasné, aká je jeho pozícia vo vzťahu k B. A. Hausu ako verejného funkcionára aj ako, aj ako spolumajiteľa ako keby jeho aktív nejakých. A je možné, že by hlasovanie dopadlo rovnako, ale tá politická motivácia by z toho trčala oveľa viacej ako dnes. Ten nedokonalý zákon, ten nedokonalý zákon tomu, tomu pomáha oveľa viac.
Druhá vec je, ako súhlasím, výbor by mohol byť mohutnejší. Dneska sme na úrovni tajomníčky, referentky a stážistu, stíhame, čo treba, ale ja by som len uvítal, keby mnohé z vecí, ktoré potrebujeme robiť navyše, by mali výživnejšie personálne obsadenie. A čo sa týka toho zákona alebo postavenia výboru, to je vec, ktorá, na ktorú sa vieme pozrieť, že ako funguje. Lebo na tých zasadnutiach výboru častokrát si hovoríme o tom, že tu by sme vedeli rozumnejšie rozhodnúť, keby nám to zákon lepšie povedal, že aké máme podmienky. Kdežto pri tej, pri tej komisii alebo, alebo nejakom novom orgáne by sa všetko kreovalo odznovu a tie riziká ešte nepoznáme. Takže iba preto sa prikláňam ako keby k tomu, k tomu známejšiemu modelu.
No a posledná vec, ja, dali sme vypracovať porovnanie s ostatnými krajinami a bude to vlastne pracovným materiálom tej komisie. Takže keďže si tiež jednou z členiek, tak alebo z členov, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Páni navrhovatelia, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne za slovo. Hoci rozprava, si myslím, z hľadiska dĺžky nebola úplne adekvátna významu tých zmien, ktoré sú navrhované, myslím si, že aj z hľadiska obsahu a aj vzhľadom na diskusie iné v tomto parlamente ukazuje, že táto téma je veľmi dôležitá. Dovoľte mi zaujať stanovisko k dvom podstatným veciam, ktoré tu zazneli.
Prvá sa týka zmyslu vôbec takejto novely. Je zmysluplné takéto niečo podávať? Aj keby to bolo potom schválené, zmení to niečo, alebo, alebo to nezmení? Aj kolega Baránik v podstate hovoril o desiatkach rokov, ktoré by takáto zmena trvala, kým niečo prinesie. Naopak, zazneli tu argumenty proti. Dovoľte mi v tomto pléne jasne povedať, že keby tento zákon sa podarilo novelizovať spôsobom, akým teda predkladáme my, aj kolegovia z OĽANO, tak by došlo k zmenám pomerne zásadným a rýchlym. A to z toho dôvodu, že tento zákon nielen utesňuje diery v obsahu, ale on najmä zavádza konečne vymáhateľnosť tohto mechanizmu, a to je na ňom to najdôležitejšie. A preto od toho by sme ani nemali ustúpiť v prípadných politických rokovaniach, lebo naozaj tento zákon je len tak vplyvný, tak zmysluplný, ako aj je vynútiteľný. Kým nie je vynútiteľný, tak môže v ňom byť napísané čokoľvek. A preto ja za úplne kľúčové vôbec v ňom považujem to ustanovenie, že menšina sa môže obrátiť na Ústavný súd a ten rozhodne. Samozrejme, môžme spochybňovať aj Ústavný súd. Niektoré senáty rozhodujú tak, niektoré onak, ale určite tak, ako aj v iných častiach nášho súdneho systému by došlo aj k dobrým aj k zlým rozhodnutiam.
Ale tak, ako sme videli pri pánovi Kaliňákovi, vrátim sa k tomu pri kauze Bašternák, tam bolo niekoľko podnetov, z ktorých väčšina bola podľa môjho názoru kvalifikovaná a pri nestrannom rozhodnutí by bola uznaná. Som si istý, že keby tento zákon platil v dnešnej podobe, tak teda pardon, keby platil v tej navrhovanej podobe, tak dneska je niekoľko námietok na Ústavnom súde. Minimálne niektoré z toho by i uspeli a Ústavný súd by to parlamentu vrátil, aspoň v niektorých veciach alebo by priamo rozhodol. V každom prípade by vláda Roberta Fica dostala zásadný politický úder, pretože už by to nebola opozícia, už by to bol Ústavný súd, ktorý by hovoril, že porušuje väčšina ústavný zákon a odmieta svojho vlastného ministra dostatočne potrestať. To by bol zásadný pokrok napríklad už len v tejto jednej kauze, ktorú sme riešili.
Takže ja si myslím, že práve táto novela preto bola písaná pred štyrmi rokmi spolu všetkými a preto aj potom nakoniec SMER ju musel zablokovať, hoci SMER bol vtedy pod veľkým tlakom. On ju chcel schváliť, ale môžem povedať niečo, myslím, že je to aj verejná informácia. Pán Paška si ma zavolal vtedy, vtedajší predseda Národnej rady a dal mi najavo, že pokiaľ toto tam bude, tak SMER to nepodporí. A tak sa aj stalo, SMER to odvtedy nepodporil. A dokonca, keď som ja predkladal svoju verziu, ktorú tiež chcel, tak vždy tieto veci presne vyškrtol, pretože vedel, že v tej chvíli by stratil kontrolu. Ak tam takéto niečo nebude, SMER schváli akýkoľvek zákon, lebo vždy ho môže nedodržať. Ale ak ho raz bude musieť dodržiavať, vtedy nastane skutočná zmena v tomto parlamente.
A druhá vec, čo chcem povedať, je, naozaj pri zákonoch sa o tom málokedy hovorí, ale vymáhateľnosť je okrem vôle a procesov aj vecou kapacity. Keď som bol predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a, by som povedal, venovali sme sa pani Bubeníkovej a jej pôsobeniu v Grécku, musel som osobne po anglicky písať list do Grécka, lebo nebol nikto v Národnej rade, kto by ho vedel napísať v takom znení a v takom čase, aký sme potrebovali. Keď sme pokutovali, keď sme pokutovali manažérov Národnej diaľničnej spoločnosti za zneužívanie svojej funkcie, čo je dodnes najväčšia pokuta, aká tu bola udelená, spolu 70-tisíc euro, musel som osobne písať toto rozhodnutie a následne som musel osobne požiadať jedného špičkového právnika, aby po priateľskej linke mi ho skontroloval a upravil, aby bolo nenapadnuteľné. Tak sa aj stalo, toto rozhodnutie prežilo výzvu na Ústavnom súde a je dneska právoplatným rozhodnutím a zásadným precedensom. Všetci uznáte, že nie je normálne, aby sa toto dialo a takto to nemôže fungovať. Dnes naozaj ten výbor funguje poloamatérsky a nie preto, že tí ľudia, čo tam sú, sa nesnažia, ale preto, že nemajú kapacity. Takýto výbor by mal mať minimálne jedného človeka, ktorý by bol platovo a funkčne na úrovni špičkového sudcu alebo prokurátora, ktorý by písal rozhodnutia, pretože inak bude to aj vyzerať podľa toho.
Takže to chcem len povedať, že áno, s tou kritikou súhlasím, že pokiaľ zmeníme zákon a ten zákon by naozaj priniesol oveľa širšiu mieru reálneho postihovania zlej činnosti, tak by sme potrebovali aj kvalitných ľudí, ktorí by to potom vymáhali, lebo bez nich to potom často skončí napríklad tým, že nekvalitne napísané rozhodnutie by nám Ústavný súd zrušil. Dneska ten problém nenastáva, lebo dneska sme spoľahlivo zablokovali akékoľvek kontroverzné rozhodovanie, takže až na tie výnimky, ako bola tá Národná diaľničná spoločnosť, sa nikdy do toho bodu ani nedospeje. Ale ak by sme do toho bodu dospeli, musíme hneď konať aj v oblasti kapacity.
Ďakujem veľmi pekne.