23. schôdza

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, priznám, že po mojich dvoch predrečníkoch toho veľa už neostalo naozaj na povedanie, jednak Janka Kiššová pekne skompletizovala tie informácie k tomu a ako niektoré definície naozaj nie sú správne doplnené do návrhu zákona a všetky možné problémy spomenuté v samotnom znení. Rovnako kolega Štarchoň zase pre zmenu spomenul to, o čom sme sa tu bavili aj v pléne ešte pred týmto bodom. To bolo naozaj prinesenie problémov pre niektoré oblasti, napríklad zhodou okolností to bol aj direct marketing, ale vôbec aj poštový styk ako oprávnený záujem prevádzkovateľov. Je tu naozaj dosť radikálna zmena v tom, akým spôsobom sa bude ďalej fungovať pri naozaj bežnej korešpondencii so svojimi zákazníkmi.
To, čo možno ešte nebolo povedané, minimálne jednoduché veci ako napríklad definície toho, že čo je členský štát, čo je tretia krajina, čo je zamestnanec, ešte aj takéto definície máme v tomto zákone, čo si myslím, že naozaj že je len zbytočná nadpráca. Chápem napríklad, prečo doplnili predkladatelia zákona medzi zákonné možnosti spracovania a ochrany osobných údajov aj ochranu majetku, nielen teda života a zdravia, ale umožniť spracovávanie osobitných kategórií osobných údajov, ako je napríklad rasový pôvod, etnický pôvod, politické názory, filozofické presvedčenie, a práve tiež z dôvodu ochrany majetku, tak to naozaj je dosť zvláštne. Pretože tieto osobitné kategórie osobných údajov majú svoje samostatné postavenie, ktoré naozaj treba dôkladne chrániť, a patrí medzi ne podľa nariadenia ochrana životne dôležitých záujmov. V tomto prípade sa tu jedná o otázky života, zdravia či smrti. Ale majetok tam nikde nie je spomenutý.
Tak isto boli tu spomenuté aj kódexy správania a správne poplatky, ktoré vlastne vôbec nariadenie nespomína. To znamená, že tie výšky a tie sumy, ktoré sú uvedené v našom zákone, asi na to nemysleli pri spracovaní nariadenia, že my si takéto poplatky stanovíme. Ďalšia taká drobnosť, že keď už aj chcú nad rámec si podnikatelia spraviť ten alebo tí spracovatelia osobných údajov kódex správania, nesmú ho zabudnúť spracovať aj v anglickom jazyku, tak aby bol korektný, pretože to sme opäť stanovili nad rámec. Nemusel byť vôbec v anglickom jazyku, stačil v našom jazyku.
Ďalšia možno drobnosť, ale asi, predpokladám, zasiahne dosť obchodov alebo možno aj ďalšie oblasti, na ktoré som ja v tomto okamihu nemyslel, je, že máme napríklad stanovené biometrické údaje ako osobitnú kategóriu osobných údajov, akurát my sme zadefinovali len biometrické údaje. Nie biometrické údaje na individuálnu identifikáciu. Takže keď tam má niekto uvedené, že číslo topánky, veľkosť šiat, tak tak isto je to považované za osobitnú kategóriu osobných údajov, čo je nezmysel, pretože naozaj to je úplne iný údaj.
Som rád, že niektoré pripomienky Nezávislého inštitútu ochrany súkromia boli zapracované do tohto zákona, ale na to, že naozaj toto sú odborníci, ktorí pôvodne vzišli z Úradu na ochranu osobných údajov, sa divím, že spracovatelia pri svojom predkladanom návrhu zákona sa s nimi ešte viac nezaoberali. Možno by sme predišli aj takým jednoduchým chybám, ako bolo množstvo gramatických chýb a definícií, rozdielnych oproti tomu, čo je v nariadení. Potom bude náročné sa napríklad súdiť v okamihu, keď dôjde k rozporom medzi tým, akým spôsobom sa využívajú osobné údaje. Práve pre toto množstvo chýb, pre nadprácu, ktorú sme si urobili, a povinnosti nad rámec nariadenia vás prosím, aby ste tento zákon nepodporili.
Ďakujem.

Pán poslanec Sloboda, pridávam sa k tejto výzve, nepodporujte tento návrh zákona!

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Mám pocit, že sa musím k niektorým otázkam vyjadriť.
V prvom rade chcem povedať, že keď som predkladala tento návrh zákona v prvom čítaní prakticky bez akejkoľvek pozornosti, tak som vo svojom úvodnom slove povedala, že toto je ťažký zákon a vážny zákon, ktorý má ďalekosiahle dopady. Tak teraz parafrázujem niečo z toho, čo som povedala. A priznám sa, že aj medzi prvým a druhým čítaním som sedela aj s kolegami z Úradu na ochranu osobných údajov s tým, aby boli pripravení a očakávali aj v rámci druhého čítania v jednotlivých výboroch ešte pomerne intenzívnu debatu a boli prípadne pripravení aj reagovať a komunikovať možno aj nejaké pozmeňovacie návrhy a podobne.
A ja to hovorím len kvôli tomu, pretože toto druhé čítanie v pléne mne teraz trošičku pripomína ako keby to, čo som očakávala, že sa odohrá v rámci prvého čítania a že tá diskusia v rámci výborov – či už ústavnoprávneho, alebo ľudskoprávneho – proste možno pôjde práve k tomu, že možno niektoré diskutované otázky budú ešte cibrené v rámci toho priestoru, ktorý legislatívny proces dáva. Koniec koncov v ľudskoprávnom výbore boli prijaté pozmeňovacie návrhy, ktoré reagovali na to, čo vyčítala návrhu zákona Kancelária Národnej rady, ale nielen, pretože aj tam boli niektoré výhrady verejnosti korigované, pretože prešlo viacero pozmeňovacích návrhov. Ale teraz sa cítim tak trošičku ako keby diskomfortne v tom, že v niečom ako keby sme boli po funuse alebo meškali v rámci toho procesu, ktorý ten priestor dával.
V rámci toho, na čo si bez ďalšieho, bez nároku na detail trúfam reagovať a chcem reagovať, to sú v prvom rade dve veci. Samozrejme, nariadenie platí, pretože nariadenie je priamo vykonateľné, to nikto nespochybňuje. Zároveň platí, že pre niektoré časti uplatňovania nariadenia jednoducho treba prijať vykonávací zákon. To znamená, bez vykonávacieho zákona je uplatňovanie nariadenia problematické, respektíve nemožné. Čiže to je poznámka číslo jedna.
Poznámka číslo dve je k téme, ktorá, samozrejme, vždy je legitímna, keď sa dostávame alebo potrebujeme vyriešiť otázku aplikácia nariadenia na vzťahy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, a teraz tu máme nejaký okruh vzťahov, ktoré nariadenie nepokrýva, a potrebujeme ako keby zaviesť národný režim, slovenský režim. A vždy je tu potom, samozrejme, tá otázka, že či ten národný režim má vyzerať inak ako európsky režim a či dokážeme vždy a v každom prípade ako keby nájsť tie hranice, že na čo sa vzťahuje ešte nariadenie a na čo sa má vzťahovať už len národný režim, nastaviť tak, aby rozdielne režimy nespôsobovali väčšie problémy. Úrad pri príprave návrhu tohto zákona zvolil riešenie, ktoré zvolil, že vztiahol vlastne tie pravidlá európske aj na ako keby priestor, kde teoreticky máme možnosť vlastnej voľby právneho režimu. Tak ako sme si to odkomunikovali, tak som z toho vyrozumela, že ten dôvod je preto, pretože tie hranice medzi európskym a slovenským režimom sú veľmi nejasné alebo môžu byť veľmi nejasné. Toľko k tomu, ale znovu opakujem, že to je koncepčná otázka a na nejaký iný prístup v tejto fáze už nie je priestor.
K tomu, k čomu ja sa chcem vyjadriť, pretože to ma veľmi aj osobne zaujímalo a som tomu venovala viac priestoru možno ako pre iné otázky, je tá otázka veku šestnástich rokov. A chcem na to reagovať preto, pretože musím sa dôrazne ohradiť voči tomu, čo povedal pán poslanec Štarchoň, že či deti mladšie ako 16 rokov vnímame ako mentálne nekompletné, pretože to je hrubé zjednodušenie a samozrejme, že ich nevnímame ako mentálne nekompletné.
A reagujúc na to, čo povedal pán poslanec Krajniak, citujem ho, prečo by rodič nemohol rozhodnúť, odkedy bude dieťa na internete, či od štrnástich, pätnástich rokov. No práve to zavádzame, že umožňujeme, aby rodič mohol rozhodnúť o tom, odkedy bude dieťa na internete, že či od trinástich, štrnástich alebo pätnástich rokov, pretože nikomu nezakazujeme ísť na internet. Hovoríme len o tom, hovorí tento zákon len o tom, že na spracúvanie osobných údajov pre dieťa do veku 16 rokov musí dať dieťa zákonný súhlas; zákonný zástupca, ergo rodič, musí dať súhlas. Ergo dávame ten priestor rodičom, aby rozhodli odkedy. Aby som toto dala na pravú mieru.
Ja k tomu chcem odcitovať len jedno a to mentálna nekompletnosť. Paragraf 9 Občianskeho zákonníka hovorí, že osoby mladšie ako 18 rokov majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Inými slovami, štandardne spôsobilosť na právne úkony a súhlas so spracovaním osobných údajov je právny úkon, o tom sa asi nesporíme. Štandardne bez akejkoľvek právnej úpravy je to viazané na 18 rokov s tým, že pod hranicou 18 rokov má spôsobilosť na také, ktoré svojou povahou sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
A teraz sa môžme sporiť, že či na súhlas na spracovanie osobných údajov je to trinásť, štrnásť, pätnásť alebo šestnásť. A ja by som kľudne nechala, že táto diskusia podľa mňa je úplne legitímne, aby išla ďalej. Nastavujeme tú vrchnú hranicu, ktorú nám európsky priestor umožňuje. A ja som presvedčená, že z dôvodu opatrnosti na začiatok je to relevantné, aby to ostalo na tej hranici 16 rokov. O to viac, že nielenže deti, my dospelí dnes ani neuvažujeme o tom, keď dávame nejaké dáta do internetového priestoru, čo vlastne činíme. Ja si myslím, že naša spoločnosť potrebuje vážnu debatu a skoro by som povedala v tejto dobe vzdelávanie, že čo vlastne činíme, keď si kupujeme kozmetiku a dávame údaje tej spoločnosti na to, aby mohla spracúvať naše osobné údaje. Ja si myslím, že vôbec nad tým nerozmýšľame a naše osobné údaje nás dospelých proste lietajú svetom a potom sa len čudujeme, odkiaľ nám a prečo mi prišla nejaké esemeska alebo prečo som dostala nejaký vianočný pozdrav alebo niečo iné. A potom sa s tým obchoduje ešte. A potom sa čudujeme, že ako sa dostala nejaká politická strana vôbec k mojej adrese, keď dostanem od strany, s ktorou nemám nič spoločné a určite ju nebudem voliť, adresný list pred voľbami.
Ja si myslím, že toto je téma, ktorá si zaslúži vážnu debatu, vážnu výchovu a vzdelávanie dospelých a vo väzbe na to potom aj vážne výchovu a vzdelávanie našich detí. Podľa mňa to by malo byť proste v rámci bežnej edukácie a diskusie na školách normálne téma. A potom môžme zvládnuť aj debatu, samozrejme, že kedy sú deti tak vyspelé, že vedia, že nemajú dať svoju fotku s adresou na internet. A preto ja čisto – aj ako rodič – z dôvodu opatrnosti nateraz budem rada, keď ten súhlas zákonného zástupcu budem musieť dať na spracovanie osobných údajov. Ale keď trošičku dlhšie o tom budeme diskutovať, ešte rok a dospejeme k tomu, že sme sa konečne touto témou začali zaoberať aj na Slovensku, tak kľudne potom môžme ten vek znížiť. To som mala za potrebné k tejto téme niečo povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Áno, čo sa týka tej pozornosti, aj teraz koniec koncov je vidno, sme štyria prihlásení, ak počítam aj pána Sopka, takže o tej pozornosti to naozaj svedčí. Čo sa týka pripomienok, že v prvom čítaní, v druhom čítaní, no, skôr sme čakali, že sa k tomu viacej povenujete v medzirezortnom pripomienkovaní, kde naozaj keď boli tisíc pripomienok, z toho 200 zásadných, tak z toho mohol vypadnúť oveľa, oveľa lepšie pripravený zákon. Len tak mimochodom, spoločná správa k tomuto zákonu má 76 bodov, ktoré sú doplňujúce a pozmeňovacie. Aj to o niečom svedčí. Čo ma tak isto prekvapuje, keď zoberiem, všetko sú to body, ktoré gestorský výbor navrhol, ústavnoprávny, ktorý to tiež mal na rokovaní, tak nenavrhol nič. Takže toto je tiež také.
Spomenuli ste, že bez tohto zákona je uplatňovanie nariadenia problematické. By som skôr povedal, že pri niektorých oblastiach, ktoré tam máme upravené, naopak, vďaka nášmu zákonu bude uplatňovanie nariadenia problematické.

Ďakujem pekne. Ja by som skôr tak filozoficky o tom prístupe, ktorý predkladateľ vzal k tomu, povinnosti implementovať jednak smernicu a jednak, ako uviedla pani ministerka, prijať nejakú úpravu, ktorá umožní uplatnenie nariadenia na Slovensku. Tá principiálna obava tu plynie z toho, že sa tu vkladajú tou slovenskou úpravou Úradu pre ochranu osobných údajov také právomoci, z ktorých ide strach a vieme prečo. Takýto úrad môže ľahko alebo jeho právomoci môžu ľahko byť zneužiteľné a toho sa obávame. Je to úrad, ktorý môže zničiť podnikateľov, ktorí sú niekomu nepohodlní, a my, bohužiaľ, nemáme dostatočné záruky toho, že súdy takéto konanie nejako napravia. Čiže obavy sú namieste a my vieme, prečo tie obavy máme.
Ďakujem.

Vďaka. Pani ministerka, ja považujem vaše vysvetlenie naozaj za konštruktívne a v rámci konštruktívnej debaty by som možno povedal jednu myšlienku. Máme tu programy zamerané na zvyšovanie finančnej gramotnosti, ktoré sa realizujú už na pôde základných škôl aj stredných škôl, a prečo sa nesústrediť skôr na cestu zvyšovania aj marketingovej gramotnosti, ako ísť cestou možno reštrikcie alebo vytvárania nejakých bariér. Taktiež pokiaľ mi pamäť neklame, pred niekoľkými rokmi sme tu mali veľkú kampaň, ktorá bola organizovaná práve poskytovateľmi internetového pripojenia. Bola to veľká mediálna kampaň, nechcem ich tu menovať a robiť im nejakú skrytú reklamu a každopádne oni upozorňovali práve na to, aké je veľmi dôležité chrániť si svoje osobné údaje, a išli naozaj cestou osvety. A toto je podľa mňa skôr cesta, ktorú by sme mali voliť.
Každopádne ja som presvedčený o tom, že táto téma schválením tohto návrhu zákona nebude ukončená, ale práve naopak, bude ešte viac kulminovať možno a bude naozaj na pretrase z hľadiska ďalších subjektov, či už dotknutých, alebo aj tých, ktoré možno neskôr sa spamätajú, že toto je problém, ktorý by sme si mali viac všímať.

Ďakujem pekne. Nestihol som pred uzavretím toho hlasovania ohlásiť, že v prípade pozmeňujúceho návrhu kolegyni poslankyne Zemanovej som omylom hlasoval za zdržanie, chcel som vyjadriť podporu. Síce by to nepomohlo, ale patrí sa. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, úplne krátko chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona aj ja.
Osobne ma mrzí, že pani ministerka pred chvíľkou povedala, že sa momentálne cíti diskomfortne, možno naozaj mnohé z týchto vecí, ktoré sme si teraz povedali, sa dali povedať i skôr i možno v užších kruhoch, pretože sám zastávam názor, že častokrát je problémom práve komunikácia.
Tento zákon aj súvisí s komunikáciou, konkrétne s komunikáciou v online priestore na internete, pretože teraz sa chcem vyjadriť najmä k tomu už niekoľkokrát spomínanému problému podmienky poskytnutia súhlasu v súvislosti so službami informačnej spoločnosti, tak ako je zadefinovaný v § 15. Sám som k tomu mal niekoľko diskusií s odborníkmi, ktorí so mnou diskutovali. Osobne môžem povedať, že vždy som bol podporovateľom najmä prevencie. Máme na Slovensku občianske združenie Preventista, ktoré sa vo veľkom v podstate za minimálne prostriedky venuje prevádzkovaniu a rozširovaniu digitálnej gramotnosti a gramotnosti práve k bezpečnosti, bezpečnosti správania sa na sociálnych sietiach. To je jedna z vecí, ktorá je u nás, nieže sa zabúda, ale nie, kladieme na ňu až taký prílišný dôraz.
Každopádne ale platí to, že dnešná generácia tínedžerov, niekto dokonca používa výraz generácia Z, je v podstatne technologicky na tom inde ako my. Môžeme hovoriť a veľmi dlho diskutovať o tom, či aj mentálne, ale čo sa týka tých technologických záležitostí, a bolo to tu už aj spomínané, ja osobne sa obávam, že takto nastavenie, hranica 16 rokov, bude viesť často, no, poviem to priamo, ako to cítim a tuším, že sa aj bude diať, ako k miernemu obchádzaniu až k obchádzaniu tohto ustanovenia. Najmä sa to bude týkať v tých rodinách, kde naozaj tí rodičia tak digitálne gramotní nie sú a tí tínedžeri s nimi budú vedieť vyjsť. Ale podľa mňa a ja to vnímam, to, že dávame tú výšku na tých 16 rokov a nejdeme nižšie napriek tomu, že v 14 rokoch máme trestnoprávnu zodpovednosť, a osobne sa nazdávam, že naozaj v rámci rovnováhy by sme mali, keď je to v trestnoprávnej rovine, malo by to byť aj v tejto rovine v súlade.
Vnímam tu ešte iný negatívny dopad na tínedžerov a to je, že de facto im chceme ukrátiť o dosť dôležité spoločenské aj vzdelávacie príležitosti. Nepozerajme na deti len tým spôsobom, že hľadajú tam len zábavu. Oni sa na tom internete aj vzdelávajú. A množstvo týchto práve služieb i vzdelávacích vyžaduje ten súhlas a ak deti nie sú práve z prostredia, ktoré je naklonené vzdelávaniu, a také príklady máme, tak to môže narážať potom na určité konflikty.
Hovorím osobne za seba, som skôr zástancom toho, aby sme budovali prevenciu, prijímali opatrenia, ktoré spoločne deti i rodičov budú vzdelávať k tomu, že internet je súčasťou už dnešného života. Môžeme nad ním krútiť nosom a bojovať akýmkoľvek spôsobom, je to už dnes súčasnosťou. Tieto deti dnes sú vo veku, kedy tieto jednotlivé služby vznikali, nepoznajú iný svet. A táto doba, keďže sa takýmto spôsobom rozvíja, i my sa musíme jej prispôsobovať. Preto prijímam ako i výzvu, ktorá tu bola, a teda zaznela od pani ministerky, že chce to nejakú širšiu diskusiu, a verím, že tá diskusia aj príde, i keď to hlasovanie dopadne, ako dopadne. Pretože sme vlastne na začiatku.
Sme na začiatku a musíme urobiť maximum pre to, aby sme sa i my dospelí od týchto tínedžerov začali učiť v tom, k čomu niekedy ten internet môže ešte slúžiť. Ja často sa veľa učím i od vlastných detí, i od; som sa v minulosti učil aj od svojich žiakov, ktorí mi ukazovali, čo všetko sa tam dá nájsť práve z toho pozitívneho hľadiska. A spoločne sa zamerajme na to, ako vytvárať bezpečné prostredie pre nich, aby sa v ňom cítili všetci komfortne a robme všetko preto, aby ten internet bol naozaj bezpečným miestom pre nás všetkých, nielen pre deti, ale pre všetkých.
Každopádne sebakriticky priznávam, že mal som aj ja reagovať skôr, čo však neznamená, že je všetko stratené, a na túto naozaj čo najširšiu diskusiu sa veľmi teším.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Naozaj len veľmi krátko, lebo som reagovala priamo v rozprave, ale predsa len, predsa len ešte raz by som sa vrátila aj k tej otázke tých 16 rokov, resp. 13 rokov, najmä kvôli tomu, že, áno, som presvedčená, že táto diskusia začína. Táto diskusia začína a myslím si, že v tomto tá právna úprava bude vyhodnocovaná a že určite budeme pozorovať aj skúsenosti zo zahraničia.
Jednu poznámku a ešte jednu poznámku. K argumentu trestnoprávna zodpovednosť od 14 rokov a tu hranica 16 rokov, že prečo nie 14, 14, čo tak ako keby logicky znie. Ja som v rámci rozpravy povedala, že spôsobilosť na právne úkony je v princípe od 18 rokov s tým, že skôr vychádzame z toho alebo Občiansky zákonník vychádza z toho, na také právne úkony, ktoré svojou povahou sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. A tu hovoríme o právnom úkone na súhlas so spracovaním osobných údajov, čo vo výsledku potom znamená, že môžu byť tieto deti aj kontaktované a môže sa k nim dostať akýkoľvek obsah, to si treba povedať.
Tá trestnoprávna zodpovednosť, viete, aj keď to znie, že tu sme v rovine verejného práva, je to proste niečo vážne, trestnoprávna zodpovednosť, čo bezpochyby aj je, ale to si treba uvedomiť, že nekradni, nebi, nelúp, učíme deti, odkedy sa narodia, hej, čiže to proste vnímame od toho piesku, vieme, ako sa máme správať. Dávaj si pozor na to, keď niekde napíšeš alebo pošleš fotku, dáš k dispozícii, zatiaľ to od piesku neučíme. Ja si myslím, že to súvisí trošičku aj s vývojom spoločnosti, ako zareaguje na to, že žijeme túto dobu technológií.
A možno ešte jedna druhá poznámka s tým súvisiaca. Povedali ste, aby bol internet bezpečné miesto. A ja som hlboko presvedčená o tom, že prevádzkovatelia služieb na internete sú nám ešte dlžní, sú nám ešte dlžní poskytnúť to, aby sme sa v tom priestore cítili bezpečne. Ako vždy ide o peniaze, ako vždy ide o to, ako zabezpečiť skúmanie, či má dieťa 13 rokov, 14 rokov, 15 rokov, 16 rokov, a teda príliš veľa práce si zatiaľ s tým tiež nedávajú. A ja chodím na rady ministrov a táto téma je pomerne často predmetom debaty, pretože možno niektoré iné krajiny, ktoré majú už väčšie skúsenosti, či je to Nemecko, alebo iné, vážne sa týmto zaoberajú.
Čiže ja rozumiem tomu, že musíme sa sústrediť na prevenciu, a súhlasím s vami, súhlasím aj s tým, že dlhodobo proste nemáme ani šancu naše deti brzdiť v tomto priestore. Na druhej strane som presvedčená aj o tom, že ten tlak aj na týchto prevádzkovateľov, aby si boli viacej vedomí svojej zodpovednosti, že ten prichádza, že tu je ešte veľký dlh, preto asi aj reakcia v rámci toho európskeho priestoru bude postupne silnieť, pretože na to nemáme šancu si toto vyriešiť v rámci Slovenska, to musíme riešiť v rámci Únie, a že to bude veľká téma a ten vývoj proste prebieha a vo väzbe na to, ako bude prebiehať, určite bude pokračovať aj naša debata, že či 16, 15, 14 alebo 13, a tak jak sa budeme vyvíjať, možnože budeme sa vyvíjať, aj pokiaľ ide o pohľad práve na túto hranicu.
Ja som dnes tak nastavená, že, z dôvodu opatrnosti, mám 13-ročnú dcéru najmladšiu a rozmýšľam nad tým, akože dennodenne akože pozorujem, čo to moje decko robí, a aj si uvedomujem, že anekdotická skúsenosť s vlastným dieťaťom nie je výskum, a možno práve preto pri tomto zákone ja som sa sústredila práve na túto otázku, pretože vnímam to, že proste je to vážne. To som chcela na záver povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Takže dovoľte mi na záver sa vyjadriť k predmetnému návrhu zákona. Krátko k tomu, že ako prebiehali rokovania v prvom čítaní, ako aj v druhom čítaní, keď sa návrh zákona prerokovával vo výboroch. Myslím si, že pán poslanec Sloboda spomínal, že na ústavnoprávnom výbore neboli podávané žiadne návrhy. Ja som bola na tom zasadnutí ústavnoprávneho výboru, návrhy boli podané, neboli schválené. Boli to návrhy, ktoré sa týkali väčšinou pripomienok, na ktoré upozornil náš odbor legislatívy a ktoré si vtedy pani spravodajkyňa výboru osvojila, ale neboli podporené.
Musím však povedať, že to, čo hovoril aj pán poslanec Sopko, aj pani ministerka Žitňanská, naozaj chýbala mi diskusia, vecná diskusia k predmetnému návrhu zákona, a som aj ja prekvapená, že tu teraz o päť minút dvanásť, vlastne pred hlasovaním dnešným, prichádzajú kolegovia s kritickými hlasmi, upozorňujú na rôzne nedostatky, ale ani teraz neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy a vecné pripomienky.
Áno, vieme, môžme kritizovať, ja súhlasím s vami, že ten zákon možno nie je najlepší, ale treba si uvedomiť tú vec, že ide aj o transpozíciu európskeho práva. Ide o transpozíciu európskej normy, ktorá tak či tak začne platiť koncom mája roku 2018 a bez ohľadu na to, či my prijmeme nejaké lokálne riešenie, tak toto nariadenie sa bude musieť uplatňovať, bude sa musieť implementovať do tých vzťahov, na ktoré ste poukazovali.
Pokiaľ ide o problém s vekom maloletých, veľmi podľa mňa nevhodným spôsobom na to upozornili kolegovia zo strany SME RODINA, pretože tu nikto nespochybňuje schopnosti našich detí. Tu nikto nespochybňuje ich mentálnu vyspelosť. Chceli sme poukazovať na to, že možno ich kognitívne schopnosti nie sú natoľko silné, aby mali kritickejšie myslenie v určitých prípadoch. A áno, ja si myslím, že vy tu všetci ste zodpovednými rodičmi, chcete chrániť naše deti, ja tiež mám doma tínedžera, to znamená, keď bude chcieť zverejňovať svoje údaje na sieťach, bude potrebovať môj súhlas. A ja si myslím, že každý zodpovedný rodič, tak ako ste hovorili, pán poslanec Sopko, aj vy to, že internet aj vzdeláva, ale poznáme aj tú odvrátenú tvár týchto sietí, myslím si, že každý zodpovedný rodič chce tomu vlastnému dieťaťu pomôcť. Na druhej strane myslím si, že takáto kontrola alebo takýto súhlas zo strany rodiča nesmie byť na škodu toho dieťaťa. Takže určite to bude prospešné a možno sa budeme viac snažiť sledovať to, aké veci na naše deti číhajú na tých sieťach.
Pokiaľ ide o tie pokuty, odznela tu kritika, že úrad bude teraz na základe tohto zákona šikanovať ľudí, tie pokuty sú likvidačné, neprimerane vysoké. Neviem, či ste si všimli, ale ešte v medzirezortnom pripomienkovom konaní došlo k úprave týchto predmetných ustanovení. Ja súhlasím s vami, že keď som sa pozrela na výšku tých pokút, tak som sa aj ja zľakla. Zľakla som sa a povedala som si, že nie je možné, aby sme naozaj malým podnikateľom začali sekať takéto pokuty, ktoré sú podľa mňa tiež v určitých prípadoch rozhodne neprimerané. Ale ak si všimnete § 106 súčasne podávaného alebo návrhu, tak ako je teraz predložený, v súčasnom znení, tak je tam napísané, že "úrad ukladá pokuty a poriadkové pokuty v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu. Pri rozhodovaní o uložení pokuty a určení jej výšky podľa § 104 úrad zohľadní najmä", slovíčko "najmä" si treba aj všímať v tomto prípade, a sú tu písmenka od a) až po k), že napríklad skúma povahu, závažnosť a trvanie porušenia, povahu, rozsah alebo účel spracúvania osobných údajov a tak ďalej a tak ďalej. Takže to nie je pravda, že úrad bude musieť naozaj teraz trestať a sankcionovať podnikateľov hlava-nehlava a vyrubovať im najvyššie pokuty.
Ja súhlasím plne s pani ministerkou Žitňanskou, keď poukazovala na to, ako sa snažil úrad vysporiadať s otázkou transpozície tejto európskej normy, a nebránime sa naozaj ani tomu, že v budúcnosti tento zákon sa otvorí na základe určitých skúseností. Vyhodnotí sa možno aj ten vek, vôbec sa tomu nebránime, ale treba povedať na záver, že diskusia je vec prospešná. Konštruktívna diskusia môže veci posunúť dopredu a mne je veľmi ľúto, že tá vecná diskusia k tomuto zákonu prišla až dnes naozaj v hodine dvanástej.
Takže ja vás prosím, aby ste tento návrh zákona napriek týmto vašim kritickým hlasom skúsili podporiť s tým, že vieme dobre, že na Slovensku, žiaľ, že je taká nedobrá prax, že tu sa neprijímajú právne predpisy na nejakú dlhú dobu a prídeme na to možno aj na základe vlastnej skúsenosti, že treba nejaké úpravy robiť. Ja si myslím, že tento zákon vzhľadom aj na tú rozsiahlosť tej úpravy a možno aj tú oblasť, ktorú upravuje, že naozaj veľa ľuďom nie je úplne jasná tá oblasť a možno ani tie povinnosti, ktoré im budú vyplývať z tohto návrhu zákona, tak možno počas aplikácie sa zistí, že opäť bude potrebné a nutné k tomu diskutovať. Ale ja potom vyzývam naozaj na omnoho živšiu a vecnejšiu diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.