23. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k uvedenému vládnemu návrhu 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorého súčasne určil za gestorský výbor.
Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s uvedeným návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 58 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 85 z 28. novembra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia. Pán minister, pustili ste sa do liekovej reformy a ja vám chcem aj z tohto miesta poďakovať. Za najväčšie pozitívum považujem, ako ste spomenuli, že novela prináša širšiu škálu pre kategorizáciu dôležitých moderných liekov. Taktiež oceňujem, že sa snažíte šetriť verejné zdroje, ušetrenie okamžite vraciate ľuďom späť v podobe lepšie dostupnej liečby. Dúfam, že keď tento ďalší rok to nabehne a zákon začne platiť, budete dobre pozerať, aké to má dopady, a potom v budúcom roku to zohľadníte v rozpočte, pretože s týmto vieme, že to dofinancovávanie ku koncu roku nerobí nášmu zdravotnému systému vždy najlepšie.
Avšak keď sme prechádzali cez ten zákon, musím povedať, že máme určité obavy, že by sa tam mohli vyskytnúť určité nášľapné míny. A aj teraz ste ma presvedčili, že riešiť sa všetko dá, keď je dobrá vôľa. Za to teda tiež veľká vďaka. A z tohto dôvodu pristupujem aj k týmto informáciám, ktoré vám chcem teraz povedať, pretože si uvedomujem, že toto naozaj nie je sranda. V podstate táto novela môže mať dopady na zdravie a životy ľudí, pokiaľ by nejaký, ten-ktorý liek na našom území po jej zavedení z určitých dôvodov potom nebol dostupný. A to by bolo fatálnou chybou.
Máme určité obavy, že keď predmetná novela zákona nadobudne účinnosť, niektoré vzácne inovatívne lieky nebudú na Slovensku kategorizované, pretože firmám sa tento proces neoplatí a jednoducho ich prestanú na Slovensko dovážať. A na výnimku nebudú ochotní poskytnúť zľavu. Teda človek sa k lieku dostane len v tom prípade, že túto zľavu zaplatí z vlastného vrecka, a to v niektorých prípadoch nemusia byť vôbec nízke sumy, a teda žiadaná liečba by sa stala pre pacienta nedostupnou.
Druhý závažný problém, ktorý, ako ste mi teraz povedali, ale budem rád, keď to aj poviete verejne, budete riešiť individuálne, sú zriedkavé choroby, takzvané orphan drugs. Podľa návrhu novely aj po zapracovaní pozmeňovacích návrhov, ktoré sú súčasťou uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, je aktuálny stav novely v stave, ktorý nerieši dostupnosť liekov na tieto zriedkavé choroby počas prechodného obdobia, kedy sa takýto liek dostane z úhrady na výnimku (§ 88) do kategorizačného zoznamu, a teda bude regulárne hradený z verejných prostriedkov.
Lieky na zriedkavé choroby sú vo väčšine prípadov vitálne, život zachraňujúce lieky pre pacientov s týmito zriedkavými chorobami, ktoré väčšinou nemajú alternatívu a dnes je absolútna väčšina týchto liekov hradená iba cez výnimky a väčšinou v plnej výške. Ide tu napríklad o choroby určité metabolické, keď sa narodí dieťa a keď prebehne rýchlo diagnostika, tak tomuto dieťaťu sa dá zachrániť zdravie a aj život, pokiaľ dostane správnu liečbu.
Proces, ktorým by sa tieto lieky zkategorizovali, však trvá určité obdobie, skúsenosti sú, že je to minimálne osem mesiacov, no reálne môže trvať aj dlhšie. A práve to obdobie v tom ďalšom roku bude asi dlhšie, pretože bude množstvo žiadostí o kategorizáciu. Takže predpokladá sa, že tá kategorizácia naozaj môže trvať aj rok a možno aj viac. A počas tohto prechodného obdobia by úhrada takejto liečby naďalej fungovala iba cez výnimky. No pokiaľ ide o extrémne zriedkavé lieky, tak dovozcovia môžu mať oprávnené ťažkosti poskytovať zľavy, ktoré momentálne teraz sú uvedené v zákone. A preto vás prosím, aby ste v takýchto situáciách naozaj využili individuálny prístup a kategorizáciu týchto vzácnych, život zachraňujúcich liekov urýchlili.
Ďalšia mierne sporná vec pre nás a navrhujeme, aby sa vypustila, je už dostatočne široko diskutovaná päťpercentná spoluúčasť poskytovateľa. Tú ste síce vyprecizovali do detailov, čo naozaj oceňujem, avšak opätovne ste si týmto znením zobrali na zodpovednosť, že určitý nový inovatívny liek, hoci by jeho prvé využitie v liečbe daného ochorenia mohlo byť hocijako úspešné, sa u nás na Slovensku k pacientovi nemusí dostať. Aj v prípade, že by ho schválil revízny lekár poisťovne, poskytovateľ, teda predpisujúci lekár, sa bude musieť podieľať päťpercentnou spoluúčasťou na hradení takejto liečby. A to lekári odmietajú. Tu sa však sami dostávajú do rozporu svedomia a prísahy, keďže ich rozhodovanie o liečbe nemôže byť ovplyvnené žiadnymi inými faktormi a majú vynaložiť všetko úsilie, aby pacientovi zachránili život a zdravie vo svetle najnovších vedeckých poznatkov.
Na jednej strane rozumiem, že chcete, aby lekári sa cítili zainteresovaní na cene odporúčanej liečby. Avšak ja si myslím, že je to pohľad, ktorý sa nezlučuje s charakterom povolania lekára. Práve pre tieto prípady je tu revízny lekár poisťovne, ktorý má právo názor lekára odobriť a liečbu poisťovne schváli, respektívne zamietne ako neopodstatnenú. Prečo má byť vzťah pacient – lekár zaťažený spoluúčasťou ošetrujúceho lekára? Prečo tento konflikt aj naďalej nemôže riešiť poisťovňa? A pokiaľ by ste chceli nejakú motiváciu lekára zaviesť, je tu možnosť napríklad definovať formu úhrady ordinovaného lieku cez A režim.
Preto by som si v tejto súvislosti dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, môj pozmeňujúci návrh, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 706).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I bode 84 v § 88 sa vypúšťa odsek 14.
2. Vypúšťa sa článok III.
Doterajšie články IV až VI sa označujú ako články III až V.
3. V čl. VI sa za slovami "1. januára 2018" vypúšťa čiarka a slová "okrem čl. I § 88 ods. 14 v novelizačnom bode 84 a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019".
Odôvodnenie: V bode 1 sa navrhuje vypustiť povinnosť poskytovateľa uhrádzať zdravotnej poisťovni 5 % z ceny lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny, ak podá písomnú žiadosť o úhradu podľa § 88 ods. 9 návrhu zákona. Táto spoluúčasť poskytovateľa na úhrade lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny by totiž viedla k neochote poskytovateľa predpisovať ich svojim pacientom a nie k účelu, ktorý chce predkladateľ zákona dosiahnuť.
V bode 2 a 3 predkladaného pozmeňujúceho návrhu ide o legislatívno-technické úpravy vzťahujúce sa k vypusteniu § 88 ods. 14 návrhu zákona.
Zároveň by som, pán spravodajca, požiadal o vyňatie na osobitné hlasovanie bod č. 50, č. 51 a č. 58 zo spoločnej správy.
Ďakujem ešte raz, že môžme mať úctu k životu aj pri tejto legislatíve, ktorá môže ovplyvniť životy a zdravie našich ľudí žijúcich na Slovensku, a verím, že sa aj nad týmto pozmeňujúcim návrhom, ctené plénum, zamyslíte a budete hlasovať podľa svojho vedomia a najlepšieho svedomia. Ďakujem pekne.

Ďakujem za pultík aj za slovo. Takže, vážený pán minister, vážení kolegovia, tento zákon sa týka liečby smrteľných ochorení. Rozprávame sa tu dnes na jednej strane o dostupnosti liečby pre závažné onkologické ochorenia či ochorenia súvisiace s imunitným systémom a podobne. Snahou ministerstva pravdepodobne, ak som to správne pochopila, bolo, aby sa presunul ten dnešný vysoký objem úhrad poisťovní na výnimky, teda presun rozhodovania o schválení liečby z rúk subjektívnej zdravotnej poisťovne do rúk objektívnych pravidiel daných zákonom.
Navrhovaná novela ale ide proti princípu oddelenia medicíny a ekonomiky pri rozhovore s pacientom. Skúsme si na chvíľu predstaviť, keď lekár bude motivovaný, aby nepredpísal a neindikoval modernú, no drahú liečbu. Predkladaná novela zavádza spoluúčasť lekára. Tých päť percent spoluúčasti lekára je priama motivácia, aby lekári nepredpisovali drahú liečbu. Lebo ak predpíšu, sami budú za ňu platiť z vlastného vrecka či z vrecka svojho zamestnávateľa. Absurdnosť tohto návrhu korunuje to, že väčšina drahých liekov sa indikuje v štátnych zariadeniach, kde akcionárom je samo ministerstvo zdravotníctva.
Ministerstvo hovorí, že takýchto liekov, teda liekov, ktoré spadnú do výnimiek, bude minimum, pretože posunuli, zvýšili hranicu nákladovej efektivity. O čom je táto hranica? Je o tom, že dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku presiahnu prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality. Nebudem tu hovoriť ten výpočet, ale vychádza to, teda tá prahová hodnota, 37 392 eur.
Je skvelé, že v systéme objektívneho hodnotenia, teda cez klasické nástroje cenovej regulácie, bude prechádzať viac liekov. Iste sa tomu potešia výrobcovia drahých liekov. Problém, ktorý tu však máme, je, že rovnaká hodnota, teda 37 392 eur je stále určená aj ako hodnota, ktorou sa riadi aj následná cenová regulácia. Kým doteraz sa výrobcovia snažili podliezť hranicu okolo 22-tisíc eur, ako to bolo doteraz, s tým, že následná úhrada za tento liek bude zodpovedať dvadsiatim dvom tisícam eurám za rok a liek a pacienta, dnes – po tejto novele – cena lieku, samozrejme, sa prispôsobí sume 37 392 za liek a pacienta.
Samo ministerstvo priznáva, že nevie, ako sa bude vyvíjať preskripcia v tejto oblasti, a teda aké budú náklady v tejto oblasti vysoko nákladových liekov. Odhadujete to na 120 mil., ak som dobre zachytila.
Na záver len jedna objektívna vedecká poznámka, ktorú pripravil pre mňa môj zdravotnícky tím. Nedávna vedecká štúdia zo Spojeného kráľovstva hovorí, že až 49 % liekov z tejto hranice bola za posledných päť rokov používaná bez toho, aby niekto pri kontrole výsledkov liečby zistil, že vôbec nefungujú. Až 49 % liekov z tejto skupiny nepriniesla pacientom ani predĺženie života a ani zlepšenie kvality života.
Je skutočne dôležité zabezpečiť objektívne kritériá pre prístup slovenských občanov aj k drahej liečbe. Diskutovať o financiách v oblasti liečby smrteľných ochorení nie je jednoduché bez toho, aby sa v diskusii neobjavili aj osobné životné skúsenosti alebo hlboké emócie. Prečo však ministerstvo nastavuje pravidlá tak, že v podstate pre výrobcov vytvára pohodlie na zvyšovanie cien a ohrozuje stabilitu zdravotníckeho rezortu?
To, čo by som ešte chcela vytknúť, je to, čo som vytýkala aj na výbore. Chýbajú analýzy. V podstate sa menia hlavne tri veci. Je to to zvýšenie kôl, teda ten rok kvalitného života. Liek sa do kategorizácie, teda do automatického preplácania zo zdravotného poistenia, dostane, ak cena ďalšieho kvalitného roku života bude cez tých 37-tisíc, ako som spomínala, doteraz to bolo 20-tisíc. Nechcem tým povedať, že to tak nemá byť, ale ako som hovorila na výbore, pýtam sa, či ak by sme tie prostriedky, ktoré sa minú týmto spôsobom, minuli na iné veci, či by to v konečnom dôsledku neprinieslo tomu pacientovi viac. Či by to neprinieslo viac spokojných ľudí, viac kvalitných rokov života. Keby sme nakúpili za tieto peniaze zdravotnícky materiál, prístroje, techniku, dali lepšie platy zdravotníckemu personálu, jednoducho všetky tieto ostatné cesty nie sú vyhodnotené a pripadá mi to tak, že hasíme to, čo akurát horí.
Ďalšia výtka je tak isto pri zriedkavých ochoreniach. Každý liek, ktorý je určený na zriedkavé ochorenia, sa automaticky dostáva do kategorizácie, čiže nemusia robiť, nemusia dokladovať nákladovú efektívnosť až do 1,5 mil. eur. Opäť, za tie isté peniaze sme možno, možno mohli nakúpiť oveľa viac rokov kvalitného života inde. Opäť nehovorím, že to tak je. Len sa pýtam, ako, viete, že to tak nie je a že takto minuté peniaze sú správne minuté peniaze? Pretože si myslím, že na lieky dávame už aj tak veľa. A týmto, touto novelou vlastne podporujeme spotrebu liekov. Ak dávame veľa na toto, potom nezostáva na iné, samozrejme.
No a limit spoluúčasti, opäť vec, ktorá je na diskusiu. Ja som to už spomínala, za Radičovej vlády sa dôchodcom s nízkymi dôchodkami vracal poplatok, teda doplatok, keď minuli viac ako 45 eur na kvartál na lieky. Potom druhá Ficova vláda toto rozšírila na všetkých dôchodcov, všetky deti a znížili limit na 24 eur. Teraz sa znižuje limit na 12 eur a už nielen na lieky, ale už aj na zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Opäť sa pýtam, či naozaj toto je to najefektívnejšie, čo v tejto chvíli môžme robiť a hlavne s ohľadom na návrh rozpočtu, ktorý ste predložili, kde znižujete príspevok na poistenca štátu na 3,7 % a všetko ostatné necháte platiť ľudí za seba samých formou napríklad poplatkov v doplnkových hodinách alebo pracujúcich vo forme odvodov, ktorí odvádzajú za seba 14 percent.
Viem, čo mi poviete, poviete mi, veď aj tak je to platené z daní občanov a ten balík je jeden. Ale viete, keď štát dá na zdravotníctvo málo, tých 3,7, o tom sa ešte budeme potom baviť v rozpočte, tak potom môžme míňať na také somariny ako vlaky zadarmo. A ja si myslím, že priority sú inde. A pýtam sa, pri tom malom rozpočte, ktorý na zdravotníctvo máme, či teda máte tak dobre vyhodnotené, že toto sú tie cesty, ktoré prinesú najvyšší efekt.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Aj ďakujem pekne za tých pár pripomienok v rozprave alebo poznámok.
K pánovi poslancovi Krajčimu: Evidentne ste si dobre naštudovali zákon a viete, že je dobrý. A my sme na ňom skutočne dlho robili. Budem tak trošku odpovedať aj do toho, čo hovorila pani poslankyňa Cigániková. Základ je to, že za rovnaké peniaze, ktoré vynakladáme na lieky, dostaneme úplne viac hodnoty. V budúcom roku dokonca príde k zníženiu v dôsledku práve toho, že ten kategorizačný proces nových inovatívnych liekov bude len prebiehať a vďaka úsporám, pretože tam mnoho úspor aj v rámci generík, aj v rámci možných zliav sa nám dostane do systému viac benefitov ako tých nákladov. Celkovo odhadovali sme niekde tie zvýšené náklady, keby sme neurobili opatrenia, len by sme otvorili tie nožnice, aby prišli nové, inovatívne lieky, stálo by nás to zhruba 120 mil. euro. Ale zaviedli sme mnohé mechanizmy.
A to je podstatné povedať, že ak sme hovorili o cene, a teraz pardon, pani Cigániková, vy ste, nechcem sa vás dotknúť, neviem, kto vám robí poznámky na toto, ale sú veľmi zlé. Cena lieku sa nemôže prispôsobovať "kvôli". Cena lieku vychádza z referencovania najlacnejších troch, priemeru troch najlacnejších cien v rámci Európskej únie. "Kvôli" s tým nemá vôbec nič spoločné. Ale sú lieky, ktoré sú na nových inovatívnych bázach, biologické lieky, ten vývoj stojí od jednej do dvoch miliárd eur. Samozrejme, je to otázka počtu pacientov a cena za takýto liek sa pohybovala a pohybuje oveľa vyššie, ako bola dnes povolená naša prahová hodnota 24-násobku priemernej mzdy v prípade kategorizácie nepodmienenej. A my sme práve preto nedokázali do nášho rezortu pre našich ľudí alebo do tejto spoločnosti dostať nové účinné lieky. Veľakrát sú to aj lieky, ktoré sú účinné špecificky na konkrétnu diagnózu, napríklad na konkrétny genetický typ karcinómu prsníka je veľmi účinný liek, povedzme je to 30 % prípadov.
Teraz zavádzame aj povinnú tzv. klinickú patologickú diagnostiku, aby takýto liek, ktorý je nákladovo, vysoko nákladový, nebol predpísaný alebo ak je predpísaný, musí byť potvrdený klinickou patológiou, že zrovna je účinný na ten konkrétny genetický typ toho karcinómu. Ale to, čo sa nám podarí dostať týmto ľuďom nové lieky, ktoré dnes boli v tzv. výnimkovom režime, ten § 88, ktorý ste spomínal, pán poslanec, ten je tam platný aj dnes a je povedané na základe tohto paragrafu, že zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť a náklady za lieky, v tomto prípade náklady za lieky, ktoré sú nekategorizované. Ona tak môže urobiť v prípade, že neni náhrada a tak ďalej a posudzuje sa to.
Tu častokrát boli len tie morálne imperatívy o tom, že by to zdravotná poisťovňa mala, prečo to neschvaľuje a podobne. Ale už aj z podstaty indukcie takýchto liekov, to znamená počtu predpísaných takýchto liekov, ktoré išli do výnimiek, je to oveľa menej, ako by tí pacienti mohli mať, pretože nie každý pacient ide na výnimku. Proste mnohí lekári alebo centrá ani nepredpíšu takýto liek. Takže keď ten liek sa dostane do kategorizačného procesu, to znamená, že štát ho bude uhrádzať, tak, samozrejme, sa stáva istým terapeutickým štandardom, pretože keď je jasné, že je preplácaný, tak sa proste predpisuje. Ten kategorizačný proces nebudem popisovať, vy ho určite poznáte. Zohľadňuje medicínsku časť a ekonomickú, pomerové ukazovatele vo vzťahu k nejakej inej terapii alebo terapeutického mixu, ktorý sa používa, a práve tam sa porovnáva tá nákladová efektivita.
My sme momentálne zaviedli multikriteriálne parametre, to znamená, to nie je bezbrehý 41-násobok z 24-násobku. Vy dostávate tie body za to, či napríklad je málo tých pacientov, za to dostávate plusové body, koľko preukázaných klinických štúdií bolo na účinky toho lieku, za to dostávate plusové body. Naopak, ak je spending alebo teda míňanie veľkého objemu peňazí v roku na daný liek veliký, nad 1,5 milióna, za každých začatých 500-tisíc strácate hodnotu ako keby tej maximálnej úhrady, iným spôsobom sa musí znižovať jednotková sadzba. Sú tam niektoré sociálne kritériá do toho dané.
A áno, znížili sme aj prevalenciu, ktorá bola 1:100 000. Viete, že orphan, teda zriedkavé choroby a lieky na zriedkavé choroby, sa považujú vtedy za orphan, za zriedkavé, v zahraniční je štandard 2:10 000. To sme strašne ďaleko od toho, mali sme 1:100 000 a prešli sme na 1:50 000, to znamená, že sme o polovicu znížili tú prevalenciu výskytu počtu pacientov. Tým pádom to môže byť dvojnásobné množstvo pacientov, ktorí sa môžu dostať k liekom, ktoré už sa neposudzuje ich ekonomická efektivita alebo nákladovosť.
To, čo sme diskutovali, a možno aj pre kolegov, uvedomujem si, že ten nábeh môže spôsobiť niektorým malinkým výrobcom lieku nemožnosť dávať zľavy, pretože napríklad sme zaviedli to, že ak sú to lieky na výnimku, tak v prvom roku majú povinnosť dať 10 % zľavu alebo nesmie zdravotná poisťovňa zaplatiť viac jak 90, v druhom 20 až 25 %, čím len tlačíme výrobcov do toho, aby išli do kategorizácie. Pretože v kategorizácii majú povinnosť predložiť aj farmako-ekonomický posudok, aj, samozrejme, indikačné obmedzenia, na ktoré chcú, aby sa tento liek uhrádzal a zároveň v rámci tejto kategorizácie sa posudzujú indikačné kritériá v súlade s SPC, to znamená registrácie lieku, či vlastne je účinný ten daný liek na tie jednotlivé kritériá.
A teraz sa dostávam k vašim piatim percentám. Tých 5 %, o ktorých tu bola reč, vzbudzuje veľkú pozornosť, ale rovnako vzbudzuje pozornosť aj efektivita, že prečo sa predpisujú lieky, a teraz nebudem hovoriť, sú z toho vyvýnimkované lieky pre deti, kedy nie sú klinické testy pre onkologické lieky pre deti z etických dôvodov a tak ďalej, to sa všetko uhrádza stopercentne. Ale ak mám zakategorizovaný liek na nejaký typ indikačných obmedzení a teraz poviem, že to je liek na onkologické ochorenie rakoviny pľúc a niekto ho predpíše na lymfatické uzliny a povie, že v Amerike má kamaráta, ktorý to v siedmej línii skúšal a je to úspešné a stojí to 70-tisíc euro, ja nevidím dôvod, prečo vôbec by zdravotná poisťovňa mala mať na svojom krku len ten imperatívny mandát, že môže a nemusí. Samozrejme, že môže a nemusí. Ale na to nie je žiadny dôkaz medicínsky, že takýto liek bude účinný.
To znamená, tých 5 % sa netýka výnimiek všetkých, ktoré ak niekto predpíše výnimku, ktorá je v súlade s SPC, s indikačnými obmedzeniami, na ktoré sú klinické dôkazy, tak tam žiadnych 5 % sa nedáva. A myslím si, že je to správny takýto postoj. A áno, je pravda, že aj tak to nie je o 12-tisíc ambulancií, je to o niektorých centrách, ale, a je to jednoznačný tlak na to, aby sa predpisovali lieky v súlade so štandardami, aby farmafirmy si kategorizovali lieky.
My sme debatovali aj so zástupcami generík, aj so zástupcami inovatívneho farmaceutického priemyslu. Myslím si, že tie zľavy, ktoré budeme schopní dať na základe tejto zmeny, prinesú mnohé úspory do systému. Dnes sme boli síce krajina, ktorá mala druhé najnižšie ceny v Európe, ale v skutočnosti sme dávali na lieky oveľa viac, ako dávalo Nemecko, ktoré si dohodlo oveľa vyššie zľavy. My dnes vieme, že farmapriemysel je nám schopný dávať až 30 % priame zľavy plus naturálne zľavy a to sú obrovské peniaze, ktoré nevidím dôvod, aby sme nezískali.
Začiatkom roka sme sa spolu s krajinami V4 okrem teda Čiech, pardon, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko a pobaltské krajiny dohodli, že budeme spoločne dohodovať niektoré zľavy práve na inovatívne lieky. No ale darmo ich budeme dohodovať, keď my ich nevieme si uplatniť u nás. My sme platili ceny, ktoré boli referencované, oficiálne ceny a ešte popritom farmafirma vie dať ďalších 30, 40 % zľavu. Tak toto je niečo, čo tento zákon umožňuje a myslím si, že je to pridaná hodnota a je to odpoveď pani poslankyni Cigánikovej, že či sme skúmali hodnotu.
Opakujem, hodnota je o tom, že za rovnaké peniaze dostaneme oveľa viac účinných liekov. A patríme ku krajinám v Európe, máloktorým krajinám, ktoré nemajú lieky, ktoré už sú dva-tri roky na trhu, ani naši pacienti nemajú na ne nárok, pretože neprechádzajú naším kategorizačným procesom. A sú odkázaní na mnohé lieky na výnimky, ktoré proste niekto posudzuje, neviem, na základe čoho, pretože nemá ani pomaly pravidlá, na základe ktorých by o nich rozhodol.
Úplne odmietam a pardon, že na záver, to vôbec nie je podpora výrobcov, je to jednoznačne podpora pacientov. Farmafirmy budú na tom oveľa sofistikovanejším spôsobom sa musieť podieľať, to znamená, že ak napríklad sa rozhodnú a budú mať a práve ide o tých, na ktorých sa míňa veľa peňazí, nad 1,5 mil. euro, každý bude v podmienenej kategorizácii, bude musieť určiť, koľko v danom roku chce minúť peňazí. Pamätáte si na bezinterferónovú liečbu na hepatitídu C, kde v kategorizácii sa povedalo, že to bude stáť 400-tisíc a minuli sme 2,5 milióna. V takomto prípade by musel tých 2,1 mil. vrátiť držiteľ registrácie späť do systému, pretože zle určil odhad. A samozrejme, že to nebude chcieť nadhodnocovať, pretože čím ide nad 1,5 mil. vyššie, tým stráca jednotkovú cenu. Takže je to jednoznačne nástroj na férovú dohodu medzi poisťovňami, verejným zdravotným poistením a farmaceutickým priemyslom.
Ďakujem pekne.

Ja by som na záver, prepáčte, kolegyne, kolegovia, myslím si, že tento zákon je dobrý. Môžu sa ešte v priebehu vyskytnúť nejaké malé nuansy, ale vidím, že pán poslanec Krajčí ma ozaj preštudovaný ten zákon, a musíme lekári, ktorí sa tu vyznajú v tomto, uznať, že tento zákon presne tak, ako vysvetlil pán minister, je momentálne to asi najlepšie, čo v liekovej politike momentálne môžme urobiť.
Ďakujem pekne.