23. schôdza

Pani doktorka, môžeme o sedemnástej? (Reakcia z pléna.) Áno, budeme o sedemnástej. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona o radiačnej ochrane, o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá z dôvodu transpozície dvoch smerníc rady Euratomu, ktorou sa ustanovujú základné bezpečnostné normy a ochrany pre nebezpečenstvá vznikajúce v dôsledku ionizujúceho žiarenia a ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.
Tento návrh zákona upravuje nový prístup používania kontrol rôznych druhov zdrojov ionizujúceho žiarenia. Návrh zákona upravuje činnosti v praxi už zavedené a zároveň ustanovuje nové povinnosti. Upravuje aj podmienky na vykonávanie činnosti vedúce k ožiareniu, v plánovanej situácii ožiarenia, existujúcej situácii ožiarenia, v núdzovej situácii ožiarenia a tak ďalej.
Návrh zákona ďalej upravuje aj činnosti zabezpečujúce ochranu zdravia obyvateľov pri kontrole a monitoringu pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia a zabezpečuje bezpečnosť štátu, obyvateľov v radiačnej ochrane.
Chcel by som k tomu podotknúť, že my sme sa dohodli aj v rámci uznesenia vlády, že v priebehu roku 2019; ´18, pardon, predložím úpravu k tomuto zákonu, týkajúcu sa zmeny kompetencií, zjednoteniu kompetencií Úradu jadrového dozoru a Úradu verejného zdravotníctva, a tak isto aj návrh finančnej udržateľnosti monitoringu. Sme skutočne asi jedna z posledných krajín, ktorá nemá zabezpečený dobre monitoring radiačnej ochrany. Tých emitentov radiačného žiarenia je oveľa viac, ako je to len jadrová elektráreň a naša Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, ktorá spracováva odpad. Predovšetkým emitentmi tohto rádioaktívneho žiarenia alebo ionizujúceho žiarenia sú samotní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v rámci rádiodiagnostiky, či už ide o CT, MR a iné röntgenové zariadenia. Ďalšími emitentmi sú rôzne školské zariadenia, vysoké školy, ústavy, vedecké pracoviská, ktoré pracujú s rozumnými etalónmi žiarenia, ale je to aj, emitentom je samotná pôda radónu. Máme oblasti Slovenska so zvýšeným radiačným žiarením ionizujúcim tohto radónu.
Viem, že Európska komisia pripravuje novú smernicu, ktorá sa bude týkať samotného žiarenia radónu. Takže toto je transpozícia smernice. Máme tu záväzok dobudovať radiačnú ochranu, ale vzhľadom na to, že sú tu kompetencie Úradu jadrového dozoru a Úradu verejného zdravotníctva, budeme ešte pripravovať zmenu, ktorá bude k nejakému zlúčeniu týchto kompetencií, a tak isto budeme aj hľadať spôsoby financovania takejto radiačnej ochrany. Ten, kto je emitentom tohto žiarenia, mal by sa podieľať s čiastkou nákladov na zabezpečenie ochrany.
Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tiež vás chcem poprosiť o podporu tohto predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 760). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, určite táto vec asi vzbudzuje veľa otázok a ide o požiadavku, ktorú schválila vláda, a požiadala alebo poverila ma, aby som požiadal Národnú radu o vyslovenie súhlasu na uvoľnenie štátnych finančných aktív smerujúcich k oddlženiu sektora zdravotníctva.
V úvode mi dovoľte povedať, že nepovažujem to, že je potrebné oddlžovať alebo samotné oddlženie za správne. Myslím si, že ide o mimoriadny nástroj a postavenie sa k tej situácii, ktorá tu je. Tie dôvody zadlžovania, môžem ich povedať, vnímam ich viacero. Máme v súčasnosti 13 nemocníc z celkového počtu 110, ktoré majú stále predpoklady na to, že vytvárajú negatívne hospodárenie. Do konca roka by sme mali mať ďalšie dve nemocnice, ktoré prestanú vytvárať.
Tie dôvody toho, že sa nám to zadlžilo, sú rôzne. Na jednej strane si myslím, ten najzávažnejší dôvod zadlžovania je, že proste dlhodobo sa toleruje, že sa systém zdravotníctva zadlžuje a oddlžuje. Znižuje sa tým istá ambícia všetkých účastníkov toho systému niečo meniť. Máme, samozrejme, aj iné dôvody. To je na jednej strane systém financovania na báze ukončenej hospitalizácie. Od tohto roka sa prechádza alebo prešlo na DRG. Bude, samozrejme, trvať 5 rokov z hľadiska tých 20-percentných priblížení sa k nejakej jednotkovej cene a väčšej spravodlivosti za úhradu.
Určite dôvodom zadlžovania našich nemocníc je aj systém koncovej siete, kedy poskytovateľ zaradený v tejto koncovej sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť, a máme aj podiel medicínsky a ekonomicky najnáročnejších výkonov a v spojitosti práve s ukončenou hospitalizáciou sa často stávalo, že tie príjmy nepostačovali na to, aby kryli.
Ďalším z dôvodov je vysoké mzdové náklady, v niektorých prípadoch až na úroveň 85 % všetkých výnosov v nemocniciach, a tým pádom aj obmedzená možnosť hospodárneho vynakladania. Exekučná imunita, ktorá chráni niektoré nemocnice, tiež znižuje istú motiváciu zvyšovať efektivitu prevádzky nemocníc.
V každom prípade môžem povedať, že čo sa týka celkového objemu dlhu, ten je rozdelený, by som povedal, do niektorých oblastí. Najväčšiu časť tvoria dodávatelia špeciálneho zdravotníckeho materiálu, až 48 percent. Najväčšiu časť toho dlhu sú najmladšie a postupne do tých troch rokov sa ten dlh znižuje. Druhý najväčší dlh má Sociálna poisťovňa. Tam je až 31,2 % dlhu zhruba. Tá, naopak, drží starý dlh, pretože snažia sa vždy dodávatelia vo vzťahu ku komerčnému sektoru do tých troch rokov, kedy prichádza k premlčaniu, aby nedošlo k uznaniu dlhu na 10 rokov, posplácať a presúvať to na Sociálnu poisťovňu. Potom je to 12,2 % za lieky.
My sme vytvorili koncept oddlženia, ktorý som označil za niečo mimoriadne, neželané. Nikto nie je rád, že to treba riešiť, ale predovšetkým vzniká určite aj v odbornej, aj v laickej verejnosti, aj u vás, čo urobíme pre to, aby sa to už nedialo v budúcnosti. K tým opatreniam, čo urobíme pre to, hovoríme, musíme vytvoriť nejaký sankčný mechanizmus, ktorý môže byť postavený aj na hmotnej alebo personálnej zodpovednosti manažmentu. Musí byť postavený aj na nejakej zodpovednosti všetkých pracovníkov, ktorí k tomu musia sa spolupodieľať napríklad v tom, ak sa nebudú dodržiavať ozdravné plány, nebudú sa valorizovať ani mzdy nad rámec zákonom ustanovených povinností. A tak isto ďalším opatrením sú aj sankcie, finančné pokuty a prevzatie alebo teda personálna pokuta, zodpovednosť manažmentu a prevzatie istej správy kontroly nad nemocnicou.
Požadujeme, aby každý, kto sa prihlási do oddlženia, tak robil na základe dobrovoľnosti. To znamená, nenútime ani veriteľov, ani dlžníkov, aby sa prihlásili. Rovnaké zaobchádzanie znamená, nevylúčili sme nikoho z oddlženia z ústavnej, ani vyššie územné celky, ani nemocnice štátu, ani súkromný sektor. Tie podmienky sú rovnaké pre všetkých. Ak sa však niekto prihlási, musí spĺňať podmienky. To znamená, musí súhlasiť s tým, že sa neoddlžuje príslušenstvo, a musí súhlasiť s podmienkami oddlženia buď na základe tzv. fixného diskontu, to znamená, je to dohoda o privátnej novácii dlhu, kedy najmladšie pohľadávky veriteľov, na ne sa poskytuje zľava najvyššia.
Prečo tomu tak je? Pretože mnohé dodávky týchto, napríklad špeciálneho zdravotného materiálu, lebo hovoríme, obnášali vo svojej cene aj náklady financovania. Keď vedel dodávateľ, že tri roky mu to nebude zaplatené, musel si zarátať náklady financovania, a pokiaľ takéto jeho pohľadávky budú zaplatené v priebehu rýchleho času, tak tie náklady, ktoré tam počítal, že mu vzniknú a mal ich zarátané v cene, my od neho chceme, aby si v zásade neuplatňoval túto výhodu a zľavil z toho.
Tento mechanizmus, verím, že je spravodlivý. Ozdravné plány sú podmienkou oddlžovania a, samozrejme, aj sankcie za neplnenie ozdravných plánov.
My sme nastavili a tvrdíme, že sa nedá oddlžiť jednorazovo, ale oddlžovanie chceme robiť s týmito finančnými prostriedkami nasledujúce dva-tri roky vždy vo vzťahu k opatreniam, ktoré sa realizujú, a predpokladáme, že do piatich rokov by aj tých najväčších nemocníc, to sú Univerzitná nemocnica Bratislava, Košice, Martin, Rooseveltova nemocnica Banská Bystrica a prešovská nemocnica, sa mali dostať do vyrovnaného hospodárenia. Opakujem, máme tu niekoľko nemocníc, ktoré už v tomto roku sa nám podarí, aj trenčianska nemocnica, vyňať z negatívneho hospodárenia a verím, že bude to niečo, čo pomôže zlacniť na konci dňa aj práve dodávky špeciálneho zdravotníckeho materiálu, pretože ak sa zlepší likvidita, tak neni dôvod, aby to obnášalo tú nákladovosť financovania.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu záko; podporu tejto požiadavky na vyslovenie súhlasu a som rovnako aj pripravený, či už cez zdravotnícky výbor, informovať priebežne o plnení ozdravných plánov a tak isto aj o spôsobe oddlžovania alebo o realizácii oddlžovania. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ako spravodajca výboru predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 705a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s použitím štátnych finančných aktív výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor.
Určené výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s použitím finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení v stanovenej lehote. Výbory súhlasili s predloženým návrhom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 585-tisíc eur. 585 miliónov, opravujem. Ďakujem pekne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 28. novembra 2017. Výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 585 mil. eur. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, navrhujem, aby Národná rada hlasovala o tlači 705a dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na to, aby som sa možno na tento problém trošičku pozrel z pohľadu toho, v akom stave tie naše nemocnice sú, a trošku si možno tak pozúfal nad tým, prečo znova musíme oddlžovať.
Začala voči nám konanie Európska komisia vzhľadom, v súvislosti z oddlžovania, s oddlžovaním našich zadlžených nemocníc a nie zo súvislosti s oddlžovaním, ale vzhľadom na zadlžené naše nemocnice. Vďaka svojej insolventnosti nemocnice nakupujú predražené tovary a služby a pohľadávky voči nemocniciam vo veľkom skupovali spoločnosti, ktoré sa živia vymáhaním. Toto všetko má, samozrejme, na svedomí nedobré hospodárenie a toto hospodárenie sa týmto len prehlbuje a zhoršuje.
Keď sa pozrieme na to, v akom stave tie naše nemocnice sú, tak dovoľte len niekoľko paradoxov. Zoberme si napríklad takú Univerzitnú nemocnicu Bratislava, niektoré z jej nemocníc, oddelenie gynekológie. Pokiaľ žena matka chce rodiť nie za závesom, ale v samostatnej bunke, aby ju nepočuli ostatné spolurodiace mamičky, tak musí zaplatiť 100 eur. Pokiaľ jej pri pôrode má asistovať jej manžel, aby pôrod, aby jej poskytol oporu, tak manžel musí zaplatiť 30 eur. Pokiaľ táto žena po pôrode sa rozhodne, že nechce bývať na izbe, keď sú napríklad horúce letné dni, kde sa nedá vydržať, s viacerými rodičkami a nechce v období po pôrode, keď sa čistí a vieme si predstaviť, ako často musí chodiť na toaletu, chodiť na toaletu na druhú stranu chodby a vystáť si tam rad, aby sa tam mohla umyť, očistiť, tak si musí zaplatiť ďalšiu nadštandardnú izbu v hodnote 30 až 50 euro, kde síce ani nie je sama, má tam spolubývajúcu a ich bábätká sa častokrát budia, takže aj noci bývajú veľmi perné.
Keby sme nehovorili o poplatkoch, pretože tie sú, samozrejme, už pomaly na každom oddelení, pokiaľ chce váš ťažko chorý príbuzný byť napríklad na izbe, kde je toaleta, tak väčšinou je to už spoplatnená izba, žiaľ, tak môžme hovoriť aj o tých kvázi štandardných alebo nazvime to podštandardných izbách, kde veľmi dobre vieme, že netesnia okná, býva tam neznesiteľné horko, toalety často bývajú zaplesnené. Vrcholom býva, keď nemocničné jedlo dostávajú v zaváraninových pohároch, keď si musia nosiť vlastné príbory. A ja som v jednej relácii s pánom ministrom hovoril o tom toaletnom papieri.
Pán minister, ja som si potom na to nie dal pozor, ale dostal som podnety, že stále sa vyžaduje od pacientov, aby si nosili do nemocníc ich vlastné hygienické potreby, do štátnych nemocníc, vrátane toaletného papieru. Toto je skrátka následok fungovania našich štátnych nemocníc, a možno nielen štátnych, a ten výsledok je naozaj v mnohých pohľadoch katastrofálny. Keď sa na to pozrieme, že ešte sa zadlžujú, tak sa oprávnene pýtame, že prečo sa toto u nás na Slovensku deje.
Máme aj svetlú výnimku, nitrianska nemocnica, fakultná, štátna, ktorá to dokázala, čo ešte vzbudzuje aj ďalšie oprávnené otázky, že prečo tam sa to dalo a inde sa to nedalo.
Dovoľte, aby som bol teraz trošku kritický, pretože ako veľmi dobre vieme, tak ministerstvo zdravotníctva na čele s ministrom má v podstate tri kľúčové zodpovednosti. Za prvé, je to správca našich nemocníc. Za druhé, najvyšší regulátor zdravotníctva, a teda stanovuje cenovú politiku v celom systéme zdravotníctva. Tým pádom naozaj ministerstvo môže stanoviť cenotvorbu, čo je obrovská, silná regulačná páka. A zároveň, za tretie, čo je teraz tiež veľmi dôležité, manažér eurofondov v zdravotníctve. Keď si zoberieme, že štát má všetky páky a v podstate súkromníci to dokázali, aby naše koncové nemocnice boli výkladnými skriňami, a štát si ich má záujem podržať a je to, samozrejme, veľmi správne, pýtam sa, prečo sme nevedeli dobre doteraz zabrániť obrovskej neefektivite, prečo Najvyšší kontrolný úrad konštatoval obrovskú netransparentnosť pri obstarávaní, kde častokrát ani neboli výberové konania. Prečo rozpočty jednotlivých nemocníc boli úplnou formalitou a nedodržovali sa? A samozrejme, v poslednom, v poslednom období sa veľa hovorí o tom, že dokonca tieto nemocnice dostávajú menej, ako by za ošetrovanie svojich pacientov mali od zdravotných poisťovní. Teda vidíme tu jednoznačné zlyhanie toho systému, nastavenia toho systému, regulácie toho systému.
Ja viem, že teraz, vďakabohu, konečne zavádzame DRG, ale vieme, že to bude, pán minister, dlhá cesta, že moja otázka by bola, že či neplánujete nejakým spôsobom ešte predtým vylepšiť financovanie týchto našich koncových nemocníc. Najvyšší kontrolný úrad to jasne povedal, že tam ide menej peňazí, ako by malo. Čo urobíte preto, aby sa to financovanie vylepšilo? Pretože jak sa vám podľa mňa toto nepodarí, tak ten ozdravný plán, ktorý ste dali a ktorý má určitú víziu, určitý koncept, sa nepodarí naplniť. Pretože keď nedostávajú dostatočné zdroje, tak vy ich z tých dlžôb nevyhrabete a budú sa ďalej zadlžovať.
Ďalšia vec, čo ma veľmi mrzí, je manažment eurofondov. O oddlžovaní sa hovorí, či malo byť dávnejšie, alebo či malo byť neskôr. No ja mám taký pocit, pán minister, že ste to mali urobiť hneď, ako ste prišli do úradu, pretože tým, že to oddlženie prichádza v tomto období, tak vlastne o tie eurofondy, ktoré máte k dispozícii z IROP-u, tak sa nebudú môcť nakoniec uchádzať naše tie kľúčové, koncové štátne nemocnice, fakultné, univerzitné, pretože sa nedokážu vyhrabať zo svojich problémov a budú stále definované ako podniky v ťažkosti. Z tohto pohľadu ja to musím nazvať, že mňa to veľmi mrzí, ale v podstate také prirovnanie sa mi, sa mi, sa mi žiadalo povedať, že tak ako exminister Plavčan diskvalifikoval z eurofondov naše štátne univerzity, tak, žiaľ, vám sa nepodarilo tiež nastaviť tie eurofondy tak, alebo teda to oddlženie nemocníc dostatočne skoro, tak, aby naše štátne nemocnice mohli čerpať eurofondy, teda sú, žiaľ, do veľkej miery diskvalifikované.
A čo je ďalší obrovský problém a teraz sa to ukázalo pri tej prvej výzve a robili ste obstarávania, je plne vo vašej kompetencii, by som povedal, aké vedenie v našich štátnych nemocniciach máme, ale z tých štyroch štátnych nemocníc, ktoré sa mohli uchádzať v prvom kole o tieto európske fondy, tak nakoniec sa bola schopná uchádzať iba jedna nemocnica a tie tri sa neuchádzali. Áno, budú sa uchádzať v druhom kole, ale tým pádom prvé kolo, peniažky sa nám znova rozdelili medzi ostatné nemocnice.
Otázka je tiež, že či tie všetky ostatné nemocnice, ktoré na Slovensku máme a teraz sa aj uchádzajú o tie eurofondy, či máte nejakú stratégiu, nejakú víziu, stratifikáciu nemocníc na Slovensku, ktoré nemocnice naozaj sú pre nás dôležité, chceme si ich ponechať, ktoré eventuálne chcete reprofilovať na nemocnice, kde sa bude najmä poskytovať starostlivosť o chronicky chorých, ktoré eventuálne plánujete úplne zrušiť. Je nejaká takáto vízia, nejaký takýto koncept, pretože ja si myslím, že... (Reakcia ministra.) Ďakujem, super, tak môžte odpovedať. Pretože ja si myslím, že toto je veľmi dôležitá vec aj pri čerpaní týchto eurofondov.
Verím teda, že do tej druhej výzvy sa budú môcť viac naše štátne nemocnice uchádzať. Ale ja si osobne myslím, že znova, prečo sa nemohli uchádzať tie naše tri štátne nemocnice a prečo sa mohli uchádzať iní súkromníci, prečo tí to stihli a tieto naše tri štátne nemocnice nestihli vypracovať projekty, aby sa mohli uchádzať o eurofondy? Ja si myslím, že čo sa týka spravovania tých nemocníc a manažmentu, že sa asi veľa nezmenilo a že je tam manažment, ktorý skrátka nezvláda takéto veci. Štandardný manažér, ktorý by takýmto spôsobom spravoval akúkoľvek inštitúciu, aby mu ušli takéto obrovské peniaze, o ktoré by sa mohol uchádzať, by pravdepodobne letel. U nás sa to, žiaľ, nedeje. A máme na tých miestach potvrdených riaditeľov, ktorí tam boli aj v predchádzajúcom období.
Áno, mnohí ľudia hovoria, že to oddlženie sa nepodarí. A z tohto pohľadu také vyjadrenie napríklad z 5. 3. 2015, keď exminister Viliam Čislák, tiež nominant SMER – SD, hovoril, že hospodárenie štátnych nemocníc ide správnym smerom. Tempo zadlženia sa znížilo, povedal s tým, že počet nemocníc, ktoré netvoria nové dlhy, by mal stúpnuť, že rezortu verí, že postup, ktorý sa zvolil pri stabilizácii nemocníc, je správny.
Výsledok, nemocnice sa rekordne zadlžovali, momentálna, momentálny dlh alebo záväzky po lehote splatnosti k 31. 12. 2016, takže v podstate pred rokom, 650 mil. eur. Tento rok sa zadlžujú ďalej a niektoré menším tempom, súhlasím, ale presne toto hovoril aj pán minister Čislák v tom období. Takže tá, ten optimizmus, ktorý by sme si všetci želali, aby bol, samozrejme, je s týmito historickými skúsenosťami veľmi nízky. A musím povedať, že nie je to určite posledné oddlženie, vieme o tom, bude sa musieť ešte raz oddlžovať. Veľmi by sme si želali, aby to mohlo byť posledné oddlženie, ale musím povedať, jak je, že ja, ja, ja v to naozaj neverím, len nebude to posledné oddlženie. Bratislava potrebuje mať novú nemocnicu, verím, že sa čo najskôr postaví, podarí postaviť, pretože podľa mňa táto nemocnica, ktorá tu momentálne je, tak tá podľa mňa hospodáriť nedokáže nikdy dobre a sú tam na to mnohé dôvody. Takže tuná je pes zakopaný v tom, takže na oddlženie alebo na to, že začne Univerzitná nemocnica Bratislava v tomto zložení, ako je, hospodáriť dobre, absolútne neverím. Čo sa tých ďalších, čo sa tých ďalších koncových nemocníc týka, tak za vašej vlády určite nie a nevieme, čo potom bude.
V podstate toľko z mojej strany. Ja by som len chcel v podstate len poželať, pán minister, nech sa čo najviac tých vecí podarí zrealizovať, čo ste si naplánovali, avšak osobne si myslím, že bude treba časom urobiť ešte vážnejšie zmeny aj vo vedení, aj v správe týchto nemocníc, tak aby to mohlo v budúcnosti fungovať lepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Krajčí, vypočul som si pozorne váš príhovor a musím oceniť, že ste dobre zhodnotili rôzne negatívne javy, ktoré môžme v slovenskom zdravotníctve denne zažívať, ako ste hovorili o tej kvalite služieb, o kvalite tých miestností, o stravovacích zariadeniach a tak ďalej a tak ďalej. Bohužiaľ, realita Slovenska je taká, že zdravotníctvo a nemocnice, prevažne nemocnice v štátnej správe, sú naozaj v zlom stave. Aj napriek tomu, že tieto služby, ktoré nemocnice poskytujú, sú na veľmi nízkej úrovni, sme sa ale dostali do bodu, kedy vláda požaduje od daňových poplatníkov, aby prispeli s neuveriteľnou sumou 585 mil. eur na oddlženie týchto nemocníc. Potom sa môžu občania oprávnene pýtať, aké služby v podstate za tieto obrovské množstvá financií, ktoré svojou prácou štátu vytvárajú, reálne dostanú.
A takisto ste hovorili o tom, že čo sú zrejme príčiny toho, prečo sú slovenské nemocnice v takomto nelichotivom stave, resp. čo spôsobilo ich zadlženie, ktoré dnes musíme takýmto akútnym spôsobom riešiť. Hovorilo sa tu o jednotlivcoch, hovorilo sa tu o systémových chybách, hovorilo sa tu o chybách vo vedení nemocníc a tak ďalej. Hovorili ste rovnako však o téme netransparentných obstarávaní, ktoré sa v týchto nemocniciach diali, o korupcii a podobných veciach, ktoré značne ovplyvnili hospodársky stav týchto slovenských nemocníc. Bohužiaľ však faktom je, že za tieto činy, za ktoré by mala byť vyvodená voči páchateľom majetková trestná zodpovednosť, nebol nikto odsúdený a stále sa pozeráme len do budúcnosti a hráme sa na to, že sme v nejakom právnom štáte. Dokiaľ sa nevyrieši tento problém a nebudú reálne, nebude reálne vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí slovenské zdravotníctvo dostali do stavu, v ktorom je, tak sa nikdy nemôžme pohnúť ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ja by som chcel poprosiť pri hlasovaní č. 52, tlač 706, ma vykazuje zariadenie, že som hlasoval za a chcel som byť proti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, takže k oddlženiu zdravotníckych zariadení.
Ministerstvo prichádza so starými údajmi, v podstate v novembri udávať dáta za prvý štvrťrok, opäť problémy s údajmi, zdá sa mi to slabé. Informácia je veľmi skreslená, verejnosť ani Národná rada takto nedostáva pravdivý obraz o situácii.
To ale, čo je jasné, je, že leví podiel na strate nemocníc majú štátne, univerzitné a fakultné nemocnice, rovnako aj na zápornej, EBITDA, príčiny zadlženia nie sú identifikované správne. Univerzitná a fakultná nemocnica dostávajú za ukončené hospitalizácie podstatne vyššie sumy než všeobecné nemocnice. DRG bude mať tendenciu platby nemocniciam skôr znižovať, tie skôr poklesnú. Navyše charakter výkonov, case mix, v univerzitnej a fakultnej nemocnici sa od všeobecných zásadne neodlišuje. Nie sú spomenuté tvrdé rozpočtové obmedzenia ani potreba zmeniť právny charakter týchto nemocníc na akciové spoločnosti kvôli nastoleniu štandardných ekonomických podmienok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre hluk v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chvíľku.
Páni poslanci, ak chcete debatovať, nech sa páči, môžete, ale mimo rokovací priestor.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Je smiešne riešiť zadlženie a vytváranie nového dlhu zriaďovaním ďalšieho úradu. Všetky uvedené čísla sú zatiaľ len na papieri, ktorý znesie všetko. V roku 2016 sa zadlžovanie zrýchlilo a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky považuje za úspech, že toto zrýchlenie zadlžovania nemá také tempo ako v roku 2015. Podobne sa hodnotia čísla za prvý štvrťrok 2017. Nemocnice v zásade hospodária so stratou, ktorá je o čosi menšia než v rovnakom období 2016. Nie je vôbec jasné, kedy sa situácia do štandardnej polohy dostane, kedy nemocnice prestanú byť stratové. Okrem toho to je len prvý nutný krok k ich ozdraveniu. Keď ich oddlžíme, ešte za sebou alebo pred sebou ťahajú obrovský investičný dlh.
Je treba si povedať, všetci to vieme, roky sa nerekonštruovalo, pozrime sa na to, ako vyzerá Antolská, Mickiewiczová, Kramáre, o novej technike ani nehovoriac. Kým fakultné univerzitné nemocnice nebudú serióznym partnerom, nebude možná spolupráca s firmami na budovaní špičkových pracovísk a centier excelentnej medicíny. Toto oddlženie konzervuje neprijateľný stav fakultnej univerzitnej nemocnice, neprinesie nijaké podstatné zlepšenie ich situácie a obávam sa, že po troch až piatich rokoch bude nutné opäť oddlžovať, pričom nemocnice budú ešte v horšom stave a bez modernej techniky.
To, čo by som tomuto ešte chcela vytknúť, je hlavne to, že ide sa oddlžovať v podstate piatykrát, štyrikrát to nezabralo a teraz ideme piatykrát robiť niečo opakovane, znova to skúšať. Oceňujem požiadavku na ozdravný plán, pán minister, oceňujem to, že tie peniaze nedávame len tak zadarmo, na druhej strane myslím si, že by to mal byť štandard, že keď teda riadime nemocnice, mali by, nestačí, že až keď sú zadlžené, ideme ich oddlžovať, ale bolo by fajn, keby toto bolo úplne normálnym štandardom. Ale, samozrejme, oceňujem, že aspoň toto je, táto podmienka tam je.
Na druhej strane, čo sa stane, ak ten ozdravný plán následne nedodržia? Nebudú schopné vrátiť tie peniaze, ktoré sa za nich vyplatia, pretože by boli viac zadlžené. Takže myslím si, že v tomto smere to nie je spoľahlivý nejaký argument.
Skúsila som sa zamyslieť nad tým, prečo majú, veď súkromné a štátne nemocnice majú v podstate rovnaké príjmy a aj som sa vás na to pýtala. Bolo mi povedané, že teda to nie je pravda, lebo tie štátne nemocnice majú jednoducho náročnejších pacientov. Ja si ale nemyslím, že je to pravda, lebo ten, mne sa zdá ten case mix, ten case mix sa mi zdá podobný a to z toho dôvodu, že teda ak som správne v obraze, ak som si správne zistila, tak v podstate okrem nejakého, no, ústavy máme zvlášť. Čo sa týka onkologických a kardio ochorení, tak na to máme zvlášť ústavy a tie nie sú v dlhoch, tie nemajú problém a všetko ostatné viac-menej Kramáre okrem nejakej transplantácie a neurochirurgie a pri transplantácii tam len... No, nemám pravdu? A vy sa smejete, veď poviete mi potom. (Povedané s pobavením.)
Ale okrem nich majú podobný, okrem tohoto je podobný ten case mix ako v klasických všeobecných nemocniciach a dokonca dostávajú o 40 % viacej za rovnaký výkon ako všeobecné nemocnice. Napríklad, ja neviem, odobratie slepého čreva je jednoducho viac platené vo fakultnej univerzitnej nemocnici ako vo všeobecnej, čo – ešte je potrebné si povedať – možno ani do koncovej nemocnice nepatrí. Ja už viem, že teraz akože detaily, ale možná by bolo dobré pozrieť sa na tú organizáciu. Som zvedavá, čo na to poviete. (Povedané s pobavením.)
Tiež čo by som tomu vytkla, nemocnice nie sú riadené ako sieť. Oceňujem, že teda máte, ako sa to volá? Organizácia, má to hrôzostrašný názov, pre riadenie podriadených, Úrad pre riadenie podriadených organizácií, čo je fajn, ale možno by bolo fajn, keby tento mohol aj nejakým spôsobom prepúšťať a prijímať a mať väčší rešpekt. Myslím si, že tu sa dá veľa ušetriť a možno takýmto spôsobom by išla cesta. A tak isto si myslím, že je na škodu, je na škodu to spolitizovanie zdravotníctva, v zmysle že by, však to poznáte, mali by tam byť šikovní manažéri, ktorí mali byť odmeňovaní alebo na druhej strane sťahovaní a v podstate mali by byť vyvodzované im dôsledky za ich rozhodnutia.
Každá sieť by mala mať jednotný informačný systém, každá sieť by mala mať rovnaký, jednotný ekonomický systém, pri našich nemocniciach štátnych toto vôbec nie je pravda. Máme chaos potom v číslach, v porovnávaní, každý platí zvlášť licencie, toto je tiež, to už sú maličkosti, ale toto sú veci, cez ktoré by sme mali nejakým procesom sa dostať k lepšiemu hospodáreniu, ktoré by sme mali vyžadovať.
A teda v neposlednom rade možno by mala byť reč aj o odštátnení. Bohužiaľ, je evidentné, že štát nie je dobrý vlastník. Ja si stále, keď si porovnávam práve tieto súkromné a štátne nemocnice, vychádza mi to takto. Keď som sa pozrela na tie nemocnice, kde vstúpil súkromný kapitál, Rožňava, Trebišov, Vranov nad Topľou, Dunajská Streda, teraz Michalovce alebo AGEL, hej, Levoča, Krompachy, Levice, ak si zoberieme už len nejakú; dám vám to kľudne, mám to tu, len to mám naškrabané (povedané s pobavením); ak si zoberieme také ukazovatele, ako je excelentnosť medicíny, prístup tých, prístup tých zamestnancov, vzhľad celej tej nemocnice, vo všetkých týchto ukazovateľoch sú na tom jednoducho tie nemocnice so súkromným kapitálom lepšie, pretože sú lepšie riadené, to sú tie veci, o ktorých som hovorila, a pritom dostávajú z rovnakého zdravotného poistenia rovnaké peniaze. Do tých nových Michaloviec, do tej krásnej nemocnice, keď teraz príde pacient, neplatí predsa viacej, ako platí vo fakultnej nemocnici v Bratislave, to proste nie je pravda.
Takže myslím si, že oddlžovanie je ten najhorší možný spôsob, pretože odmeňuje tých, ktorý doteraz nehospodárili dobre, a trestá tých, ktorý tak robili, a to nepovažujem za správne a nepovažujem to ani do budúcna za východisko. Naozaj by som ocenila väčšiu odvahu, ja ako opozičný politik mám odvahu takéto veci povedať, tak urobilo by to určite viacej, keby aj minister sa chytil takých že skutočných riešení.
Ďakujem pekne.

Chcel by som súhlasiť s pani kolegyňou Cigánikovou, rovnako mám aj za to, že je absolútne nekoncepčné a nezmyselné stále oddlžovať do nemoty tieto nemocnice a vytvárať znova tie isté chyby a tie isté dlhy. Je neprípustné z našeho pohľadu len proste prísť sem, položiť návrh, odsúhlasiť ho a znova oddlžiť. A teraz ja sa pýtam, čo sa zmenilo? Lebo už sme niekedy oddlžovali tieto nemocnice a ja mám pocit, že tá zdravotná starostlivosť nešla hore, ale rovnako si musíme nosiť toaletný papier do tej nemocnice. Tak sa pýtam, teraz sa oddlžia za 600 mil. nemocnice a ako sa zvýši tá zdravotná starostlivosť? No nijako.
Mne tuná chýba nejaká koncepcia toho, ako tomu zabrániť. Lebo povedzme si pravdu, privátne nemocnice sú v ziskoch, ale musím povedať, že aj niektoré štátne nemocnice. Rovno tuná môžem spomenúť nášho kolegu pána Valockého. Nitra bola v pluse a teraz, keď je šéfom NOÚ, Národného onkologického ústavu, toto zariadenie bolo v minulosti v mínuse, dnes už vykazuje plusové čísla. To znamená, že ono to ide, aj dnes to ide, to znamená, že tunák je nejaká špatná koncepcia a vládne garnitúry, ktoré vlastne majú zdravotníctvo pod svojou kuratelou, proste to neriešia, nechajú to širinou-barinou ísť. Som presvedčený, že tie nemocnice sú špatne manažérsky vedené a potom tuná máme 600-miliónový dlh, dôjde sa do parlamentu, my to tuná odsúhlasíme, oddlžíme a ideme znova vytvoriť ďalších 600 miliónov.
Toto neni koncepčné a to treba, keď chceme raz niečo oddlžiť, tak musíme vedieť, čo budeme robiť do budúcna. Alebo to budeme každé štyri-päť rokov oddlžovať 600 miliónmi? Takže toto nevidím ako systematické a rozumné riešenie, skôr by som uvítal nejakú koncepciu, ako tomuto zamedziť, keď to; samozrejme, že oddlžiť to musíme, lebo tie faktúry musia byť zaplatené, ale nejakú víziu, ako to zmeniť, aby sme nevytvorili ďalších 600 miliónov. Aby bola zvýšená tá zdravotná starostlivosť. Ľudia to necítia dneska.
Ďakujem.