23. schôdza

Ďakujem ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, určite táto vec asi vzbudzuje veľa otázok a ide o požiadavku, ktorú schválila vláda, a požiadala alebo poverila ma, aby som požiadal Národnú radu o vyslovenie súhlasu na uvoľnenie štátnych finančných aktív smerujúcich k oddlženiu sektora zdravotníctva.
V úvode mi dovoľte povedať, že nepovažujem to, že je potrebné oddlžovať alebo samotné oddlženie za správne. Myslím si, že ide o mimoriadny nástroj a postavenie sa k tej situácii, ktorá tu je. Tie dôvody zadlžovania, môžem ich povedať, vnímam ich viacero. Máme v súčasnosti 13 nemocníc z celkového počtu 110, ktoré majú stále predpoklady na to, že vytvárajú negatívne hospodárenie. Do konca roka by sme mali mať ďalšie dve nemocnice, ktoré prestanú vytvárať.
Tie dôvody toho, že sa nám to zadlžilo, sú rôzne. Na jednej strane si myslím, ten najzávažnejší dôvod zadlžovania je, že proste dlhodobo sa toleruje, že sa systém zdravotníctva zadlžuje a oddlžuje. Znižuje sa tým istá ambícia všetkých účastníkov toho systému niečo meniť. Máme, samozrejme, aj iné dôvody. To je na jednej strane systém financovania na báze ukončenej hospitalizácie. Od tohto roka sa prechádza alebo prešlo na DRG. Bude, samozrejme, trvať 5 rokov z hľadiska tých 20-percentných priblížení sa k nejakej jednotkovej cene a väčšej spravodlivosti za úhradu.
Určite dôvodom zadlžovania našich nemocníc je aj systém koncovej siete, kedy poskytovateľ zaradený v tejto koncovej sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť, a máme aj podiel medicínsky a ekonomicky najnáročnejších výkonov a v spojitosti práve s ukončenou hospitalizáciou sa často stávalo, že tie príjmy nepostačovali na to, aby kryli.
Ďalším z dôvodov je vysoké mzdové náklady, v niektorých prípadoch až na úroveň 85 % všetkých výnosov v nemocniciach, a tým pádom aj obmedzená možnosť hospodárneho vynakladania. Exekučná imunita, ktorá chráni niektoré nemocnice, tiež znižuje istú motiváciu zvyšovať efektivitu prevádzky nemocníc.
V každom prípade môžem povedať, že čo sa týka celkového objemu dlhu, ten je rozdelený, by som povedal, do niektorých oblastí. Najväčšiu časť tvoria dodávatelia špeciálneho zdravotníckeho materiálu, až 48 percent. Najväčšiu časť toho dlhu sú najmladšie a postupne do tých troch rokov sa ten dlh znižuje. Druhý najväčší dlh má Sociálna poisťovňa. Tam je až 31,2 % dlhu zhruba. Tá, naopak, drží starý dlh, pretože snažia sa vždy dodávatelia vo vzťahu ku komerčnému sektoru do tých troch rokov, kedy prichádza k premlčaniu, aby nedošlo k uznaniu dlhu na 10 rokov, posplácať a presúvať to na Sociálnu poisťovňu. Potom je to 12,2 % za lieky.
My sme vytvorili koncept oddlženia, ktorý som označil za niečo mimoriadne, neželané. Nikto nie je rád, že to treba riešiť, ale predovšetkým vzniká určite aj v odbornej, aj v laickej verejnosti, aj u vás, čo urobíme pre to, aby sa to už nedialo v budúcnosti. K tým opatreniam, čo urobíme pre to, hovoríme, musíme vytvoriť nejaký sankčný mechanizmus, ktorý môže byť postavený aj na hmotnej alebo personálnej zodpovednosti manažmentu. Musí byť postavený aj na nejakej zodpovednosti všetkých pracovníkov, ktorí k tomu musia sa spolupodieľať napríklad v tom, ak sa nebudú dodržiavať ozdravné plány, nebudú sa valorizovať ani mzdy nad rámec zákonom ustanovených povinností. A tak isto ďalším opatrením sú aj sankcie, finančné pokuty a prevzatie alebo teda personálna pokuta, zodpovednosť manažmentu a prevzatie istej správy kontroly nad nemocnicou.
Požadujeme, aby každý, kto sa prihlási do oddlženia, tak robil na základe dobrovoľnosti. To znamená, nenútime ani veriteľov, ani dlžníkov, aby sa prihlásili. Rovnaké zaobchádzanie znamená, nevylúčili sme nikoho z oddlženia z ústavnej, ani vyššie územné celky, ani nemocnice štátu, ani súkromný sektor. Tie podmienky sú rovnaké pre všetkých. Ak sa však niekto prihlási, musí spĺňať podmienky. To znamená, musí súhlasiť s tým, že sa neoddlžuje príslušenstvo, a musí súhlasiť s podmienkami oddlženia buď na základe tzv. fixného diskontu, to znamená, je to dohoda o privátnej novácii dlhu, kedy najmladšie pohľadávky veriteľov, na ne sa poskytuje zľava najvyššia.
Prečo tomu tak je? Pretože mnohé dodávky týchto, napríklad špeciálneho zdravotného materiálu, lebo hovoríme, obnášali vo svojej cene aj náklady financovania. Keď vedel dodávateľ, že tri roky mu to nebude zaplatené, musel si zarátať náklady financovania, a pokiaľ takéto jeho pohľadávky budú zaplatené v priebehu rýchleho času, tak tie náklady, ktoré tam počítal, že mu vzniknú a mal ich zarátané v cene, my od neho chceme, aby si v zásade neuplatňoval túto výhodu a zľavil z toho.
Tento mechanizmus, verím, že je spravodlivý. Ozdravné plány sú podmienkou oddlžovania a, samozrejme, aj sankcie za neplnenie ozdravných plánov.
My sme nastavili a tvrdíme, že sa nedá oddlžiť jednorazovo, ale oddlžovanie chceme robiť s týmito finančnými prostriedkami nasledujúce dva-tri roky vždy vo vzťahu k opatreniam, ktoré sa realizujú, a predpokladáme, že do piatich rokov by aj tých najväčších nemocníc, to sú Univerzitná nemocnica Bratislava, Košice, Martin, Rooseveltova nemocnica Banská Bystrica a prešovská nemocnica, sa mali dostať do vyrovnaného hospodárenia. Opakujem, máme tu niekoľko nemocníc, ktoré už v tomto roku sa nám podarí, aj trenčianska nemocnica, vyňať z negatívneho hospodárenia a verím, že bude to niečo, čo pomôže zlacniť na konci dňa aj práve dodávky špeciálneho zdravotníckeho materiálu, pretože ak sa zlepší likvidita, tak neni dôvod, aby to obnášalo tú nákladovosť financovania.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu záko; podporu tejto požiadavky na vyslovenie súhlasu a som rovnako aj pripravený, či už cez zdravotnícky výbor, informovať priebežne o plnení ozdravných plánov a tak isto aj o spôsobe oddlžovania alebo o realizácii oddlžovania. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo poslanca Štefana Zelníka, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ako spravodajca výboru predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 705a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s použitím štátnych finančných aktív výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor.
Určené výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s použitím finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení v stanovenej lehote. Výbory súhlasili s predloženým návrhom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 585-tisíc eur. 585 miliónov, opravujem. Ďakujem pekne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 28. novembra 2017. Výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 585 mil. eur. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, navrhujem, aby Národná rada hlasovala o tlači 705a dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Za klub OĽANO pán poslanec Marek Krajčí, za klub SaS pani poslankyňa Jana Cigániková a posledným písomne prihláseným je pán poslanec Milan Mazurek.
Nech sa páči, pán poslanec Krajčí.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na to, aby som sa možno na tento problém trošičku pozrel z pohľadu toho, v akom stave tie naše nemocnice sú, a trošku si možno tak pozúfal nad tým, prečo znova musíme oddlžovať.
Začala voči nám konanie Európska komisia vzhľadom, v súvislosti z oddlžovania, s oddlžovaním našich zadlžených nemocníc a nie zo súvislosti s oddlžovaním, ale vzhľadom na zadlžené naše nemocnice. Vďaka svojej insolventnosti nemocnice nakupujú predražené tovary a služby a pohľadávky voči nemocniciam vo veľkom skupovali spoločnosti, ktoré sa živia vymáhaním. Toto všetko má, samozrejme, na svedomí nedobré hospodárenie a toto hospodárenie sa týmto len prehlbuje a zhoršuje.
Keď sa pozrieme na to, v akom stave tie naše nemocnice sú, tak dovoľte len niekoľko paradoxov. Zoberme si napríklad takú Univerzitnú nemocnicu Bratislava, niektoré z jej nemocníc, oddelenie gynekológie. Pokiaľ žena matka chce rodiť nie za závesom, ale v samostatnej bunke, aby ju nepočuli ostatné spolurodiace mamičky, tak musí zaplatiť 100 eur. Pokiaľ jej pri pôrode má asistovať jej manžel, aby pôrod, aby jej poskytol oporu, tak manžel musí zaplatiť 30 eur. Pokiaľ táto žena po pôrode sa rozhodne, že nechce bývať na izbe, keď sú napríklad horúce letné dni, kde sa nedá vydržať, s viacerými rodičkami a nechce v období po pôrode, keď sa čistí a vieme si predstaviť, ako často musí chodiť na toaletu, chodiť na toaletu na druhú stranu chodby a vystáť si tam rad, aby sa tam mohla umyť, očistiť, tak si musí zaplatiť ďalšiu nadštandardnú izbu v hodnote 30 až 50 euro, kde síce ani nie je sama, má tam spolubývajúcu a ich bábätká sa častokrát budia, takže aj noci bývajú veľmi perné.
Keby sme nehovorili o poplatkoch, pretože tie sú, samozrejme, už pomaly na každom oddelení, pokiaľ chce váš ťažko chorý príbuzný byť napríklad na izbe, kde je toaleta, tak väčšinou je to už spoplatnená izba, žiaľ, tak môžme hovoriť aj o tých kvázi štandardných alebo nazvime to podštandardných izbách, kde veľmi dobre vieme, že netesnia okná, býva tam neznesiteľné horko, toalety často bývajú zaplesnené. Vrcholom býva, keď nemocničné jedlo dostávajú v zaváraninových pohároch, keď si musia nosiť vlastné príbory. A ja som v jednej relácii s pánom ministrom hovoril o tom toaletnom papieri.
Pán minister, ja som si potom na to nie dal pozor, ale dostal som podnety, že stále sa vyžaduje od pacientov, aby si nosili do nemocníc ich vlastné hygienické potreby, do štátnych nemocníc, vrátane toaletného papieru. Toto je skrátka následok fungovania našich štátnych nemocníc, a možno nielen štátnych, a ten výsledok je naozaj v mnohých pohľadoch katastrofálny. Keď sa na to pozrieme, že ešte sa zadlžujú, tak sa oprávnene pýtame, že prečo sa toto u nás na Slovensku deje.
Máme aj svetlú výnimku, nitrianska nemocnica, fakultná, štátna, ktorá to dokázala, čo ešte vzbudzuje aj ďalšie oprávnené otázky, že prečo tam sa to dalo a inde sa to nedalo.
Dovoľte, aby som bol teraz trošku kritický, pretože ako veľmi dobre vieme, tak ministerstvo zdravotníctva na čele s ministrom má v podstate tri kľúčové zodpovednosti. Za prvé, je to správca našich nemocníc. Za druhé, najvyšší regulátor zdravotníctva, a teda stanovuje cenovú politiku v celom systéme zdravotníctva. Tým pádom naozaj ministerstvo môže stanoviť cenotvorbu, čo je obrovská, silná regulačná páka. A zároveň, za tretie, čo je teraz tiež veľmi dôležité, manažér eurofondov v zdravotníctve. Keď si zoberieme, že štát má všetky páky a v podstate súkromníci to dokázali, aby naše koncové nemocnice boli výkladnými skriňami, a štát si ich má záujem podržať a je to, samozrejme, veľmi správne, pýtam sa, prečo sme nevedeli dobre doteraz zabrániť obrovskej neefektivite, prečo Najvyšší kontrolný úrad konštatoval obrovskú netransparentnosť pri obstarávaní, kde častokrát ani neboli výberové konania. Prečo rozpočty jednotlivých nemocníc boli úplnou formalitou a nedodržovali sa? A samozrejme, v poslednom, v poslednom období sa veľa hovorí o tom, že dokonca tieto nemocnice dostávajú menej, ako by za ošetrovanie svojich pacientov mali od zdravotných poisťovní. Teda vidíme tu jednoznačné zlyhanie toho systému, nastavenia toho systému, regulácie toho systému.
Ja viem, že teraz, vďakabohu, konečne zavádzame DRG, ale vieme, že to bude, pán minister, dlhá cesta, že moja otázka by bola, že či neplánujete nejakým spôsobom ešte predtým vylepšiť financovanie týchto našich koncových nemocníc. Najvyšší kontrolný úrad to jasne povedal, že tam ide menej peňazí, ako by malo. Čo urobíte preto, aby sa to financovanie vylepšilo? Pretože jak sa vám podľa mňa toto nepodarí, tak ten ozdravný plán, ktorý ste dali a ktorý má určitú víziu, určitý koncept, sa nepodarí naplniť. Pretože keď nedostávajú dostatočné zdroje, tak vy ich z tých dlžôb nevyhrabete a budú sa ďalej zadlžovať.
Ďalšia vec, čo ma veľmi mrzí, je manažment eurofondov. O oddlžovaní sa hovorí, či malo byť dávnejšie, alebo či malo byť neskôr. No ja mám taký pocit, pán minister, že ste to mali urobiť hneď, ako ste prišli do úradu, pretože tým, že to oddlženie prichádza v tomto období, tak vlastne o tie eurofondy, ktoré máte k dispozícii z IROP-u, tak sa nebudú môcť nakoniec uchádzať naše tie kľúčové, koncové štátne nemocnice, fakultné, univerzitné, pretože sa nedokážu vyhrabať zo svojich problémov a budú stále definované ako podniky v ťažkosti. Z tohto pohľadu ja to musím nazvať, že mňa to veľmi mrzí, ale v podstate také prirovnanie sa mi, sa mi, sa mi žiadalo povedať, že tak ako exminister Plavčan diskvalifikoval z eurofondov naše štátne univerzity, tak, žiaľ, vám sa nepodarilo tiež nastaviť tie eurofondy tak, alebo teda to oddlženie nemocníc dostatočne skoro, tak, aby naše štátne nemocnice mohli čerpať eurofondy, teda sú, žiaľ, do veľkej miery diskvalifikované.
A čo je ďalší obrovský problém a teraz sa to ukázalo pri tej prvej výzve a robili ste obstarávania, je plne vo vašej kompetencii, by som povedal, aké vedenie v našich štátnych nemocniciach máme, ale z tých štyroch štátnych nemocníc, ktoré sa mohli uchádzať v prvom kole o tieto európske fondy, tak nakoniec sa bola schopná uchádzať iba jedna nemocnica a tie tri sa neuchádzali. Áno, budú sa uchádzať v druhom kole, ale tým pádom prvé kolo, peniažky sa nám znova rozdelili medzi ostatné nemocnice.
Otázka je tiež, že či tie všetky ostatné nemocnice, ktoré na Slovensku máme a teraz sa aj uchádzajú o tie eurofondy, či máte nejakú stratégiu, nejakú víziu, stratifikáciu nemocníc na Slovensku, ktoré nemocnice naozaj sú pre nás dôležité, chceme si ich ponechať, ktoré eventuálne chcete reprofilovať na nemocnice, kde sa bude najmä poskytovať starostlivosť o chronicky chorých, ktoré eventuálne plánujete úplne zrušiť. Je nejaká takáto vízia, nejaký takýto koncept, pretože ja si myslím, že... (Reakcia ministra.) Ďakujem, super, tak môžte odpovedať. Pretože ja si myslím, že toto je veľmi dôležitá vec aj pri čerpaní týchto eurofondov.
Verím teda, že do tej druhej výzvy sa budú môcť viac naše štátne nemocnice uchádzať. Ale ja si osobne myslím, že znova, prečo sa nemohli uchádzať tie naše tri štátne nemocnice a prečo sa mohli uchádzať iní súkromníci, prečo tí to stihli a tieto naše tri štátne nemocnice nestihli vypracovať projekty, aby sa mohli uchádzať o eurofondy? Ja si myslím, že čo sa týka spravovania tých nemocníc a manažmentu, že sa asi veľa nezmenilo a že je tam manažment, ktorý skrátka nezvláda takéto veci. Štandardný manažér, ktorý by takýmto spôsobom spravoval akúkoľvek inštitúciu, aby mu ušli takéto obrovské peniaze, o ktoré by sa mohol uchádzať, by pravdepodobne letel. U nás sa to, žiaľ, nedeje. A máme na tých miestach potvrdených riaditeľov, ktorí tam boli aj v predchádzajúcom období.
Áno, mnohí ľudia hovoria, že to oddlženie sa nepodarí. A z tohto pohľadu také vyjadrenie napríklad z 5. 3. 2015, keď exminister Viliam Čislák, tiež nominant SMER – SD, hovoril, že hospodárenie štátnych nemocníc ide správnym smerom. Tempo zadlženia sa znížilo, povedal s tým, že počet nemocníc, ktoré netvoria nové dlhy, by mal stúpnuť, že rezortu verí, že postup, ktorý sa zvolil pri stabilizácii nemocníc, je správny.
Výsledok, nemocnice sa rekordne zadlžovali, momentálna, momentálny dlh alebo záväzky po lehote splatnosti k 31. 12. 2016, takže v podstate pred rokom, 650 mil. eur. Tento rok sa zadlžujú ďalej a niektoré menším tempom, súhlasím, ale presne toto hovoril aj pán minister Čislák v tom období. Takže tá, ten optimizmus, ktorý by sme si všetci želali, aby bol, samozrejme, je s týmito historickými skúsenosťami veľmi nízky. A musím povedať, že nie je to určite posledné oddlženie, vieme o tom, bude sa musieť ešte raz oddlžovať. Veľmi by sme si želali, aby to mohlo byť posledné oddlženie, ale musím povedať, jak je, že ja, ja, ja v to naozaj neverím, len nebude to posledné oddlženie. Bratislava potrebuje mať novú nemocnicu, verím, že sa čo najskôr postaví, podarí postaviť, pretože podľa mňa táto nemocnica, ktorá tu momentálne je, tak tá podľa mňa hospodáriť nedokáže nikdy dobre a sú tam na to mnohé dôvody. Takže tuná je pes zakopaný v tom, takže na oddlženie alebo na to, že začne Univerzitná nemocnica Bratislava v tomto zložení, ako je, hospodáriť dobre, absolútne neverím. Čo sa tých ďalších, čo sa tých ďalších koncových nemocníc týka, tak za vašej vlády určite nie a nevieme, čo potom bude.
V podstate toľko z mojej strany. Ja by som len chcel v podstate len poželať, pán minister, nech sa čo najviac tých vecí podarí zrealizovať, čo ste si naplánovali, avšak osobne si myslím, že bude treba časom urobiť ešte vážnejšie zmeny aj vo vedení, aj v správe týchto nemocníc, tak aby to mohlo v budúcnosti fungovať lepšie.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Krajčí, vypočul som si pozorne váš príhovor a musím oceniť, že ste dobre zhodnotili rôzne negatívne javy, ktoré môžme v slovenskom zdravotníctve denne zažívať, ako ste hovorili o tej kvalite služieb, o kvalite tých miestností, o stravovacích zariadeniach a tak ďalej a tak ďalej. Bohužiaľ, realita Slovenska je taká, že zdravotníctvo a nemocnice, prevažne nemocnice v štátnej správe, sú naozaj v zlom stave. Aj napriek tomu, že tieto služby, ktoré nemocnice poskytujú, sú na veľmi nízkej úrovni, sme sa ale dostali do bodu, kedy vláda požaduje od daňových poplatníkov, aby prispeli s neuveriteľnou sumou 585 mil. eur na oddlženie týchto nemocníc. Potom sa môžu občania oprávnene pýtať, aké služby v podstate za tieto obrovské množstvá financií, ktoré svojou prácou štátu vytvárajú, reálne dostanú.
A takisto ste hovorili o tom, že čo sú zrejme príčiny toho, prečo sú slovenské nemocnice v takomto nelichotivom stave, resp. čo spôsobilo ich zadlženie, ktoré dnes musíme takýmto akútnym spôsobom riešiť. Hovorilo sa tu o jednotlivcoch, hovorilo sa tu o systémových chybách, hovorilo sa tu o chybách vo vedení nemocníc a tak ďalej. Hovorili ste rovnako však o téme netransparentných obstarávaní, ktoré sa v týchto nemocniciach diali, o korupcii a podobných veciach, ktoré značne ovplyvnili hospodársky stav týchto slovenských nemocníc. Bohužiaľ však faktom je, že za tieto činy, za ktoré by mala byť vyvodená voči páchateľom majetková trestná zodpovednosť, nebol nikto odsúdený a stále sa pozeráme len do budúcnosti a hráme sa na to, že sme v nejakom právnom štáte. Dokiaľ sa nevyrieši tento problém a nebudú reálne, nebude reálne vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí slovenské zdravotníctvo dostali do stavu, v ktorom je, tak sa nikdy nemôžme pohnúť ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)