23. schôdza

28.11.2017 - 13.12.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

8.12.2017 o 10:44 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:41

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, kolegovia to už predznačili svojimi vystúpeniami, čo som chcel zhruba povedať aj ja. Na druhej strane musíme si uvedomiť, že náš národ nebol naučený sa sťahovať za prácou, či sa nám to páči, alebo nepáči. No neboli sme naučení a mnohí ani do dneska, budú veľmi uvažovať, či vôbec bude sa sťahovať. A tie podmienky musia byť také preňho zaujímavé, že povie, že áno, pôjde tam, nasilu ho asi nepremiestnime. A pokiaľ chceme ten región východu celkom vyľudniť, tak potom dajme tú alternatívu. A čo tam potom budeme robiť? Nedáme tam nejakú inú investíciu, jedna z nich môže byť aj ten turistický ruch, áno, aj tie pralesy bukové, čo tam máme, čo neplatíme už, neviem, koľko rokov tie poplatky, ktoré máme platiť UNESCO, ako sme včera v rozpočte videli, kde prakticky sme mohli prilákať niečo. Len tu alternatíva neni. Tu my vieme len tie výrobné podniky rôzne, ktoré sú na západnom Slovensku lokalizované, ale ten potenciál, ktorý by mohol byť v tých službách a v ďalších, aj v tom turistickom ruchu na východe, tam nejaký veľký stimul nevidím, že by sme tam išli, neviem, akým ráznym krokom to riešiť. Už nehovorím o poľnohospodárskej činnosti, kde by sme mohli samozrejme zamestnať tých, ktorí nemusia mať tri vysoké školy. Takže zdá sa mi, že aj to by malo byť ako protiváha tomuto zákonu.
Samozrejme, vítam, že budete sa snažiť ich zlákať do tých výrobných podnikov, ktoré sú na tom Slovensku, kde sú teda, žiaľ, je to tak. Pýtali sme sa, keď ten Land Rover išiel, sme sa pýtali, Jaguar, že kde vlastne, prečo tam. Tak pán premiér povedal, že to bola podmienky investorov, že viac-menej na východ, tam akože ich to nezaujalo. Tak sa pýtam, čo robíme preto, aby sme ďalšieho investora zaujali na východ, že môže prísť? Takže na tom by sme mali zamyslieť globálne aj v tých rozpočtoch, ktoré sme, dneska teraz prejednávame.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:41 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:43

Anna Verešová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky tieto poznámky, pripomienky. Ešte chcem vlastne dopovedať, že teda obrovskou takou nevýhodou je, že tento návrh zákona prichádza podľa mňa neskoro. A chcela som doplniť, že príspevok za presťahovanie podľa mňa moc toho nevyrieši, pretože ak sa má niekto z východného Slovenska presťahovať do Bratislavy alebo niekde ku Trnave, tak vám poviem pravdu, že zostane radšej v tom, že pôjde do Rakúska rovno, kde bude mať oveľa vyšší plat a sem-tam sa vráti za dva týždne domov, čo nám teda veľmi ničí naše rodiny. Ale myslím si, že opatrenie je namieste, ale ako som povedala v svojej rozprave, prichádza neskoro.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:43 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:44

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak chcem sa vyjadriť práve k predkladanému návrhu zákona, keďže jednak som z východného Slovenska, tak viem, čo ľudí trápi a aký vplyv to bude mať teda aj na náš región. Na druhej strane v krátkosti v štyroch bodoch zhrniem možno také príčiny alebo dôsledky toho, že prečo vôbec tento návrh zákona dnes musí byť tu, lebo je to už istým spôsobom aj nutnosť a tlak našej ekonomiky, aby tento nástroj prišiel. No musím povedať aj "b", že prichádza naozaj neskoro, pretože poviem na základe tých bodov, prečo si myslím, že je to neskoro.
Po prvé. Pracovná sila z tretích krajín je výsledkom toho, že naša krajina sa stala montážnou dielňou. Ak by sme náš priemysel rozložili do viacerých odvetví, tak by sa nám nestalo, že len do jedného potrebujeme pumpovať kvalifikovanú pracovnú silu.
Po druhé. Pracovná sila z tretích krajín súvisí aj s demografiou, lebo posledných desať rokov nám postupne odchádza do starobného dôchodku pomerne vysoký počet ľudí, ktorí boli zvyknutí manuálne pracovať aj vo fabrikách, a tým pádom sa uvoľňovali pracovné miesta. Na druhej strane musíme si povedať, že posledných desať rokov nám plno ľudí odišlo do zahraničia a nedokážeme ich dostať späť. Toto je výsledkom toho, že musíme rozmýšľať aj nad pracovnou silou z tretích krajín. Ale to je výsledkom, že sme neprognózovali, že toto nastane. Vieme podľa rodných listov, koľko ľudí nám bude odchádzať do dôchodku, vieme, v akých odvetviach pracovali, vieme, na čo máme zameraný priemysel, a z toho dôvodu hovorím, že je to chyba štátu, že na tieto indikátory nemyslel.
Po druhé. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Máme aj pána predkladateľa a určite vie, že len 2500 žiakov sa nám zapojilo do duálneho vzdelávania. Ja osobne hodnotím to, že v čase, keď prijímame pracovnú silu z tretích krajín, tak duálne vzdelávanie už malo byť naštartované práve na tých mladých ľudí, ktorých sme mohli motivovať s tým, že popri tom, ako študujú, už dostávajú nejaký finančný príspevok a nie z každých budú doktori, ekonómi. A týmto spôsobom sme mohli podchytiť tú našu mládež práve v tomto rezorte. Tam je problém s byrokraciou a viac-menej títo žiaci boli zapájaní práve do automobilového priemyslu a opäť nám chýbajú iní žiaci z iných odvetví. A to vidím ako problém.
Po tretie. Čo to spôsobí? Áno, my prijímame zákon, ale opäť, tak ako som hovorila pri prvom bode, že sme niečo zanedbali, musíme hovoriť už teraz o tom, čo to spôsobí ďalej. Takže po prvé, západ krajiny, bude sa znižovať ten tlak na mzdy, aby nejakým spôsobom si nemohol ten zamestnanec na západnom Slovensku povedať, že je tu nízka zamestnanosť, budem si vyberať, vytvorí sa ten tlak na tie mzdy a tým pádom ľudia na západnom Slovensku istým spôsobom budú, budú mať nižšie mzdy. Ale nesúvisí to iba s tou čistou mzdou. Súvisí to s tým, že tí ľudia z tretích krajín prídu, odídu, minú tie peniaze preč. Kdežto naši ľudia zo západného Slovenska tu žijú, platia dane, majú problém s cenou nehnuteľnosti a toto všetko vlastne spôsobí, že ľudia na západnom Slovensku, hoci je tu nízka nezamestnanosť, budú mať postupne predražované ako nehnuteľnosti, tak aj vlastne, aj keď relatívne vyššie mzdy oproti východnému Slovensku, ale bude sa zdražovať ich život na západe krajiny.
A som pri mojom východe. Tak každopádne už teraz sa nám vyľudňuje východ a na druhej strane musíme povedať, že tam ostávajú starí ľudia, o ktorých je potrebné sa postarať. Na druhej strane mnohokrát aj Bratislavčania hovoria, že už je to tri štvrtina ľudí z východu, ktorá migruje cez víkend tam, a že dane platia tam. To je ďalší moment, nad ktorým sa musíme reálne zamyslieť, čo to prinesie v ďalšie roky.
Po štvrté. Je to mobilita za prácou. Tak tí, čo majú dom alebo byt, hoci na východnom Slovensku, je obrovsky malý predpoklad, že sa vám vysťahujú na západ krajiny. Tí, čo majú deti a majú viac ako jedno, dve deti, opäť, lebo to sú komplikácie so školskou dochádzkou, atď., tí deti už žijú v nejakom zázemí, atď., majú svojich priateľov, je ťažko odtrhávať vlastne celé tie rodiny od žitia, kde majú korene. A druhá vec je, veľmi, veľmi často majú tie staré mamy alebo aj priateľky práve v regiónoch, kde žijú. To znamená, ak má tá žena problém, aby počas, keď dieťa ochorie, sa jej niekto o to dieťa postaral, tak má priateľku, starú mamu, atď., aj tieto veci budú zohľadňovať pri tom, či sa odsťahovať alebo neodsťahovať na západ krajiny.
A ďalšia vec, poviem z reálneho života, že naši chlapi, keď majú ísť do Bratislavy, tak rovno pôjdu do Viedne, kde budú mať dvojnásobok peňazí. To znamená, že očakávať nejaké veľké, veľké prínosy z tohto návrhu zákona, ja si myslím, že nebudú, aj keď nehovorím, nehovorím, že nebude tam istý predpoklad, že to niekto využije, ale hovorím, tí, kto nemá ani na cestovné a žije v dávke hmotnej núdzi a cyklí sa tam chudoba, ten nedokáže, nedokáže z tých peňazí vlastne poriadne ani gazdovať a keď príde vlastne aj do fabriky na západné Slovensko, tak je to rovnaký problém ako zacyklená chudoba a negramotnosť robiť s finančnými prostriedkami. To znamená, len presunieme ten problém na západ krajiny.
Každopádne možno by som prehodnotila ešte nástroje, ktoré predkladatelia dali, ale to počas vlastne roka môžme vidieť, že či to budeme meniť, formu, nastavať niekde viac, niekde menej. Každopádne musím povedať, že tie indikátory, ktoré som hovorila, mali sme na to myslieť. A už teraz upozorňujem, že čo to prinesie, ak by naozaj aspoň jedna tretina využila túto možnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie

8.12.2017 o 10:44 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:52

Silvia Shahzad
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím, kolegyňa, že u nás už tí, ktorí napríklad z východu chceli za prácou odísť, odišli, a tí, ktorí naozaj sú viazaní na svoj domov, tak jednoducho odísť nechcú. A my sme tu mali príliš veľa pokusov na pracovnú mobilitu, príliš veľa pokusov takých, by som povedala, len symbolických a jednoducho nemyslím si, že ľudia teraz uveria nejakým ďalším príspevkom na pracovnú mobilitu.
Rovnako by sa mala zmeniť aj bytová politika v prvom rade, pretože naozaj my pokiaľ sme naučení, prevažná väčšina si kupovať byty do súkromného vlastníctva a nemáme tu žiadnu možnosť nájomného bývania, tak jednoducho nikto sa nikam sťahovať nebude. Skúste si prenajať byt niekde, zistíte tie vzťahy sú veľmi komplikované. Vlastníkom bytov vadí, že máte rodinu, že máte zviera, že máte, že ste fajčiar, že ste ktokoľvek. Že proste máme príliš citové väzby k majetkom, a jednoducho pokiaľ sa nezmení táto vec, tak žiadne ďalšie príspevky na mobilitu a podobné veci nepomôžu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:52 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:54

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a kolegyni za dobré vystúpenie. Jedinú výhradu, ktorú by som k jej vystúpeniu mal, je síce drobná, ale myslím si, že dôležitá. Asi z dôvodu toho, že sme vyrastali v nejakom inom režime, tak sa u nás dosť často stáva, že keď formulujeme nejakú výtku, tak ju formulujeme tak, že je to chyba štátu. No nie je to chyba štátu, je to chyba vlády a vieme ktorej vlády. Takže treba veci pomenovať. Štát za nič nemôže, za všetko môže vláda. My z opozície sme tu na to, aby sme kritizovali nie štát, ale aby sme kritizovali vládu.
A zaujímavá téma samozrejme k tomuto je aj tá, že či mobilita trpí alebo je akosi sťažovaná tým, že ako fungujú právne vzťahy. Ja už som to tu hovoril a poviem to znova, to, že ľudia nechcú bývať v prenajatých bytoch, je spôsobené tým, že len vo vlastnenom byte sa cítia ako-tak bezpečne, pokiaľ ide o to, že či tam budú bývať ešte aj zajtra alebo za týždeň alebo, alebo za rok. Pretože náš právny systém je tak slabý, že prostá nájomná zmluva nedáva dostatočnú istotu nájomcom v tom, že by sa mali usadiť a vytvoriť si domov v prenajatom byte.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:54 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:56

Milan Mazurek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Gaborčáková, vy ste zo Starej Ľubovne, ja som zo Spišskej Belej a na rozdiel od väčšiny vládnych poslancov dobre poznáme situáciu na východe Slovenska a vieme, čo tých ľudí reálne trápi. Ja keď som na východe hovoril niektorým ľuďom o tomto návrhu zákona, s ktorým vláda prišla, o nápade, ktorí majú, to znamená, zaplatiť ľuďom nejakú sumu, pár tisíc eur za to, že zmenia svoje trvalé bydlisko a presťahujú sa napríklad z východu ku nejakej automobilke na západ, aby tam mohli pracovať, tak jednoducho penili zlosťou. Nechápu to, nevedia proste prísť na kĺb tomu, prečo vláda rozmýšľa takto úplne nelogicky.
Namiesto toho, aby dodržali svoje sľuby a postavili tú sľubovanú diaľnicu, aby vybudovali infraštruktúru, ktorá konečne umožní postaviť nejaké takéto firmy aj na východe, ktoré zamestnajú ľudí, tak sa rozhodla prísť s doslova a poviem to otvorene, rovno, politicky nekorektne, genocídnou politikou východného Slovenska, ktorá už zabezpečuje aj to, aby aj poslední ľudia zo svojho rodného milovaného kraja odišli na západ a z východu sa stane úplne prázdna čierna diera. Neviem, aký má vláda plán, neviem, čo reálne by chcela týmto dosiahnuť, ale už samotný nápad vo svojej podstate je úplne chorý. My nemôžeme riešiť problém nezamestnanosti východu Slovenska tým, že ho presunieme na západ. Kto tam ostane? Dôchodcovia, asociáli v osadách?! Čo týmto reálne chce vláda dosiahnuť?
Konečne príďme s normálnymi riešeniami! Ja som to tu aj hovoril vo vystúpení, keď sme kritizovali ten návrh na podporu najmenej rozvinutých okresov, o tom, že keby sa prostriedky štátneho rozpočtu využívali racionálne a nevyhadzovali sa stovky miliónov eur na nezmyselné projekty, tak by sa aj tá nezamestnanosť na východe dala riešiť. Len, bohužiaľ, taký Poprad, Prešov, Vranov je od Bratislavy veľmi, veľmi ďaleko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:56 hod.

Milan Mazurek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:58

Jozef Lukáč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa rozprávala o účinnosti tohoto zákona. Ja osobne mám veľmi silnú pochybnosť o tom, že tento zákon alebo tento, tento nástroj bude nejak veľmi extrémne účinný, keďže ľudia z regiónu východu by mali zanechať svoje nehnuteľnosti alebo odpredať ich za nejaké oveľa nižšie ceny, za aké by mali si kúpiť alebo ísť do prenájmu na západnom Slovensku. Veľmi, veľmi silno pochybujem o tom, že tých 4-, respektíve 6-tisíc eur je dostatočná motivácia na to, aby títo ľudia to urobili. Tento nástroj v podstate bude zaujímať niekoľko možno desiatok, ale určite to nebude žiadny masový nástroj. Myslím si, že toto je krok vedľa.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:58 hod.

Mgr.

Jozef Lukáč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:58

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak naozaj vláda SMER-u je tu desať rokov a z toho štyri roky vládla úplne sama, takže preberá zodpovednosť vo významnej miere, to si musíme naozaj povedať na rovinu. Taktiež chcem potvrdiť, že východniari sa hnevajú na to, že riešenia, ktoré vychádzajú z parlamentu, sú zamerané na to, aby sa vysťahovali z východu a prišli na západ krajiny. Takže neviem, či toto je cesta, pretože ani západnému Slovensku, ale ani východnému Slovensku tieto riešenia nevyhovujú.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:58 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:59

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem to len nejako zhodnotiť, z môjho pohľadu túto rozpravu. Ďakujem za všetky vystúpenia, ktoré tu zazneli. Z vystúpení z rozpravy rozumiem tomu tak, že nikto nenamieta, že by toto bol návrh zákona, ktorý by poškodzoval záujmy obyvateľov Slovenska alebo Slovensko, a dve vystupujúce, ktoré boli, povedali, že ten návrh zákona vítajú. Ja si myslím, že toto by mohlo byť zhrnutie, ktoré je. Všetka kritika, ktorá sa tu zniesla, vnímam ako povinnú politickú jazdu, lebo potrebujete hľadať niekde chyby.
Pán Mazurek, ja sa k vašim vyjadreniam vrátim pri ďalšom návrhu zákona.
A vám všetkým, ktorí hľadáte, kde vznikli chyby. Slovensko sa dostalo do vážnych problémov dvomi rozhodnutiami. Prvé rozhodnutie bolo prezidenta Havla, ktoré znamenalo okamžitý nárast 30-percentnej nezamestnanosti na Slovensku. Druhé rozhodnutie, ktoré spôsobilo vážne hospodárske škody Slovensku, bol spôsob privatizácie. Tak ak hľadáte chyby, nehľadajte ich na vláde SMER-u.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.12.2017 o 10:59 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:33

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predkladám na rokovanie Národnej rady návrh novely Zákonníka práce. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že Slovensko je sociálne orientované trhové hospodárstvo, a je preto našou povinnosťou, zvlášť ako poslancov vládnej sociálno-demokratickej strany napĺňať tento pojem konkrétnymi opatreniami, ktoré na dennej báze predstavujeme slovenskej verejnosti.
Strana SMER avizovala, že sa sústredí okrem iného aj na opatrenia, ktoré sa týkajú ľudí pracujúcich najmä vtedy, keď sa väčšina ostatných zamestnancov môže venovať svojím rodinám či oddychu, teda počas noci, počas sviatkov, či cez soboty alebo nedele. Z týchto dôvodov poslanci strany SMER po konzultáciách s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny predkladáme návrh, v ktorom chceme zabezpečiť zvýšenie čistého príjmu práve týmto skupinám zamestnancov, a to tým, že zvýšime príplatky za prácu v noci, za prácu cez sviatky a zavedieme nové príplatky za prácu cez sobotu a nedeľu. Táto oblasť je pre nás kľúčovou v snahe o zabezpečenie dôstojnejších pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky.
Spolu s novelou zákona o službách zamestnanosti riešime aj otázku vnútornej mobility za prácou pre tých, ktorí nemajú vo svojom domácom prostredí viac alternatív, a, samozrejme, efektívne rozširujeme aj oblasti boja proti sociálnemu dampingu, pretože dnes je Slovensko krajina, ktorej chýbajú pracovné sily a máme tu veľký tlak na dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia.
Predkladaný návrh rieši aj niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžadujú poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch. Konkrétne v oblasti odmeňovania zamestnancov navrhujeme zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia poskytovaného za nočnú prácu zo súčasnej sadzby 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Ďalej navrhujeme zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok zo súčasnej sadzby 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Navrhujeme zaviesť nové osobitné mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu, za ktorú by zamestnancovi popri dosiahnutej mzde malo patriť mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Navrhujeme ustanoviť, že zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať v ponuke zamestnania aj sumu základnej zložky mzdy, ktorú potom musí pri uzatvorení pracovnej zmluvy dodržať, respektíve nemôže ponúknuť nižšiu sumu. Cieľom je zabrániť postupu, keď zamestnávateľ v ponuke, teda v tzv. inzeráte ponuky zamestnania uvedie údaje, ktoré neplánuje dodržať.
Ďalej dopĺňame podmienku, že zamestnanci vyslaní z krajín mimo EÚ musia na Slovensku pracovať za rovnakých podmienok ako zamestnanci vyslaní z členských krajín EÚ, to znamená, že sa pre zamestnávateľov z tretích krajín sprísnia mzdové a pracovné podmienky pri vysielaní. Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu má prirodzene za cieľ zvýšiť mzdové ohodnotenie nočnej práce.
Podľa údajov Eurostatu má Slovenská republika najvyšší podiel počtu zamestnancov zo všetkých štátov Európskej únie, ktorí pravidelne vykonávajú prácu v noci. Je to až 16,4 % zamestnancov v Slovenskej republike, pričom priemer za 28 štátov EÚ je len 6,1 percenta. Teda u nás 16,4 % zamestnancov, priemer Európskej únie 6,1 percenta.
Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok reaguje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má dnes popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku. Naproti tomu zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nepracuje, aj tak dostáva náhradu vo výške 100 % priemerného zárobku, alebo sa mu jeho mesačná mzda nekráti. Inými slovami, ten zamestnanec, ktorý je doma, dostane akoby zadarmo 100 % priemerného zárobku na rozdiel od zamestnanca, ktorý cez sviatok ide do roboty, no dnes dostane k svojmu odpracovanému zárobku zadarmo len 50 % priemerného zárobku. Preto chceme zvýšiť ten príplatok na 100 % priemerného zárobku.
Zákonník práce v súčasnom znení neupravuje mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Nutnosť práce v sobotu, ale najmä v nedeľu je zásahom do rodinného života, nakoľko zamestnanec by v tieto dni nemal pravidelne pracovať. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu je preto jedným z opatrení s cieľom zvýšiť príjem zamestnanca za prácu v tieto dni a súčasne vytvárať tlak na postupné obmedzovanie práce v tieto dni. V súvislosti s výkonom prác na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zároveň navrhuje zvýšiť mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a v noci, ako aj zaviesť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Obdobné zložky funkčného platu sú upravené aj v zákone o štátnej službe a v zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a to vo forme príplatkov za prácu vo sviatok, v noci a v sobotu alebo v nedeľu.
Z porovnania navrhovanej novelizácie Zákonníka práce a uvedených zákonov upravujúcich odmeňovanie v štátnej, respektíve verejnej službe, vyplýva, že výpočet týchto príplatkov je upravený rozdielne. Kým v Zákonníku práce sa mzdové zvýhodnenie odvíja od minimálnej mzdy, v štátnej a verejnej službe je smerodajný funkčný plat zamestnanca. Ďalšou odlišnosťou je aj percentuálna sadzba týchto príplatkov. Uvedené rozdiely by v praxi mohli znamenať, že pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme bude v závislosti od výšky funkčného platu v niektorých prípadoch výhodnejšia úprava podľa Zákonníka práce a inokedy zase podľa osobitného predpisu.
Z dôvodu, aby sa predišlo situácii, v ktorej by boli tieto skupiny zamestnancov v danej oblasti v nevýhodnejšom postavení, považujeme za správne, aby bola v rámci prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní doriešená aj táto otázka, a vopred avizujem, že sa takéto riešenie pripravuje.
Predložený návrh obsahuje aj niekoľko čiastkových úprav, ktoré vyplynuli z potrieb praxe. Ide najmä o úpravu týkajúcu sa nárokov zamestnancov, ktorí sú občanmi tretích štátov, zamestnávaných zamestnávateľmi usadenými v treťom štáte v prípade, že majú dočasne vykonávať prácu na území Slovenskej republiky. Ide o vypustenie povinnosti uvádzať niektoré údaje v potvrdení o zamestnaní, ide o úpravy nárokov v prípade pracovnej pohotovosti mimo pracoviska v osobitných prípadoch, ide o doplnenie možnosti vyplácať mzdu za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna a ide o zákaz uplatňovať normy spotreby práce, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Ide, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o prvé čítanie, teda malo by ísť o debatu o filozofii a potrebnosti takejto právnej úpravy. Vopred hovorím, že sme pripravení v druhom čítaní diskutovať o všetkých čiastkových pripomienkach, ktoré budú mať racionálny základ. Verím však, že zákon posunieme do druhého čítania, pretože pomáha veľkej skupine zamestnancov na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

8.12.2017 o 11:33 hod.

JUDr. PhDr. PhD.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video