23. schôdza

28.11.2017 - 13.12.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

12.12.2017 o 18:22 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

18:01

Katarína Cséfalvayová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 12. decembra 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 124 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
– Petra Alakša hlasovalo 10 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa hlasovania 51 poslancov,
– za Ľubomíra Dubňa hlasovalo, hlasovali 4 poslanci, proti hlasovalo 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov,
– za Zoltána Péka hlasovalo 70 poslancov, proti hlasovali 26 poslanci, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený Zoltán Pék. Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Skryt prepis

12.12.2017 o 18:01 hod.

Ing. PhD.

Katarína Cséfalvayová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:01

Katarína Cséfalvayová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 12. decembra 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 125 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
– Ľubomíra Blaška hlasovalo 31 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,
– za Milana Jarása hlasovalo 8 poslancov, proti hlasovalo 61 poslancov, hlasovania sa zdržalo 56 poslancov,
– za Jozefa Mihalčina hlasovalo 17 poslancov, proti hlasovalo 53 poslanci, hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za kandidátov na člena Regulačnej rady nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže nebol zvolený požadovaný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci nezvolení kandidáti. Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis

12.12.2017 o 18:01 hod.

Ing. PhD.

Katarína Cséfalvayová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:07

Katarína Cséfalvayová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 12. decembra 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu Súdnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných.
Zo 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Allana Böhma za člena Súdnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 30 poslancov, proti 54 poslancov, hlasovania zdržalo sa 44 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol na člena Súdnej rady Slovenskej republiky zvolený nikto. Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis

12.12.2017 o 18:07 hod.

Ing. PhD.

Katarína Cséfalvayová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:07

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, verejná správa je služba verejnosti. Jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k občanovi, k jeho právam a slobodám. Mala by skutočne zaistiť zabezpečenie chodu a potrieb občianskej spoločnosti tak, aby pri čo najlepšom využití finančných prostriedkov bola maximalizovaná efektivita prevádzaných úkonov. To si však vyžaduje dobré nastavenie systému verejnej správy a, samozrejme, kontroly a participácie tých, ktorých sa to najviac dotýka, občanov.
Právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných patrí medzi jedno zo základných práv a slobôd, ktoré zaručuje Listina základných práv a slobôd, ktorá hovorí, že občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo deklaroval viackrát aj Ústavný súd Slovenskej republiky, citujem: „Pod správou vecí verejných je potrebné rozumieť účasť občana na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v obciach. Pri zachovaní základných občianskych práv a slobôd by teda v demokratickom štáte mala byť úplnou samozrejmosťou možnosť občanov podieľať sa na rozhodovaní o záležitostiach týkajúcich sa miesta, na ktorom žijú.“
Práve miestna a regionálna samospráva má k občanom najbližšie. Má v sebe veľký potenciál fungovať práve na základe ich širšieho zapájania do svojej činnosti a podpory verejnej diskusie. Pre väčšinu ľudí predstavuje samospráva najbližší dotyk s politikou. Miestni politici ovplyvňujú to, ako sa rozvíja miestna výstavba, v akom stave sú miestne cesty, aké miestne školy navštevujú deti, kde sa rúbu stromy, či v akej výške obyvateľ zaplatí daň z nehnuteľnosti a za psa. Okrem významných kompetencií majú mestá, obce a župy k dispozícii aj značné zdroje. Ročne hospodária s vyše 5,6 mld. eur, ďalšie miliardy vlastnia v majetkoch a prevádzkujú aj tisíce organizácií a stovky obchodných firiem, čo v samosprávach otvára priestor aj pre negatívne javy, ako sú korupcia, klientelizmus, ale aj plytvanie verejnými prostriedkami. Regióny a mestá sú zodpovedné za kľúčové sféry, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí. Občania sa zaujímajú hlavne o nakladanie s finančnými prostriedkami, verejné obstarávanie a program rozvoja.
S rozvojom taktiež súvisia výzvy na eurofondy, do ktorých sa môžu zapojiť. Ak sa takéto dokumenty schvaľujú, je nevyhnutné, aby občania mali právo vyjadriť svoj názor, postoj či postreh priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Požiadavka na utvorenie účinných možností ovplyvňovania politiky na komunálnej úrovni medzi občanmi silnie. Spôsobuje to skutočnosť, že príležitosti, ktoré doposiaľ mali možnosť využívať, považujú za nedostatočné. Občianska spoluúčasť na živote a rozhodovaní komunity už dávno nie je chápaná len ako možnosť voliť, byť informovaný či pripomienkovať vzniknuté projekty alebo koncepcie.

Zavedenie nových nástrojov participatívnej demokracie by malo pozitívny dopad na rozvoj občianskej spoločnosti, politickej gramotnosti, legitimitu volených orgánov, pocit dôvery a spoluzodpovednosti za veci verejné. Verejné rozhodovanie je totiž vždy rozhodovaním s verejnými dôsledkami, a ak majú občania niesť následky týchto rozhodnutí, tak potom požiadavka, aby mohli vplývať na verejné rozhodovanie alebo sa na ňom spolupodieľať, je jednoznačne plne legitímna. Občan nie je len pasívnym prijímateľom rozhodnutí a nariadení, jeho nepopierateľným právom je aktívne zasahovať do správy vecí verejných, a tieto, tieto primeraným spôsobom podľa svojich síl a možností tiež ovplyvňovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, či vôbec a akým spôsobom sa občania zapoja do verejného rozhodovania, do veľkej miery závisí od autority, ktorá má v danej veci kompetenciu rozhodnúť. Je práve v kompetencii predstaviteľov samosprávy, ktorí môžu, ale aj nemusia občanom umožniť participovať. Na mnohých miestach to začína šumami, že sa niečo ide stavať, rúbať či rušiť, pokračuje najrôznejšími aktivitami, v ktorých občania bránia či presadzujú svoje záujmy, a vrcholí to frustráciou aktivistov a úradníkov, ktorí sa ocitnú na opačnej strane stola. Obyvatelia obce, mesta, kraja majú síce zo zákona právo zúčastňovať sa na zasadnutí zastupiteľstva, nemajú však automatický nárok na ňom vystúpiť a prehovoriť. Slovo sa im udeliť môže, ale nemusí. Zastupiteľstvá, ktoré sa chcú postaviť ústretovo k účasti verejnosti na činnosti samosprávy, to môžu zmeniť a vo svojich rokovacích poriadkoch určiť, že obyvateľ obce môže vystúpiť ku každému bodu programu aj bez toho, aby o tom hlasovalo zastupiteľstvo alebo rozhodoval niekto iný. Môže sa napr. stanoviť, že obyvatelia, ktorí sa prihlásia, dostanú slovo, keď skončia vystúpenia poslancov.
Podobne by bolo vhodné priznať obyvateľom obce, právo reagovať, ak na nich v diskusii zareaguje niektorý z poslancov. Okrem práva vystúpiť ku každému bodu programu môže zastupiteľstvo určiť, že povinnou súčasťou každého zasadnutia, podobne ako kontrola uznesení alebo interpelácie bude aj bod vystúpenia verejnosti. V rámci neho by mali mať obyvatelia právo vystúpiť k akejkoľvek téme týkajúcej sa obce a samosprávy, a to nielen k bodom programu prebiehajúceho zastupiteľstva. Vhodné by bolo stanoviť pevnú hodinu, kedy bude tento bod vždy zaradený do programu. Zasadnutia zastupiteľstiev sú okrem zákonom stanovených výnimiek verejné a neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by sa vyššie uvedené formy účasti obyvateľov na činnosti zastupiteľstva nemohli priznať aj ďalších osobám, ktoré o to majú záujem. Politika, či už komunálna, alebo v širšom meradle, by nemala byť o presadzovaní individuálnych záujmov. Mala by byť diskusiou, ktorá zahrnie čo najširšie spektrum občanov, aby verejný záujem bol jasne, zreteľne a jednoznačne definovaný a následne aby bolo možné navrhovať jeho realizáciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento legislatívny návrh nie je zásahom do kompetencií vyšších územných celkov. Má za cieľ iba stanoviť zákonné právo občanov vystúpiť na rokovaniach krajských zastupiteľstiev a predniesť svoje stanoviská, návrhy, podnety, ktoré sa týkajú kompetencií úradu samosprávneho kraja. Vypočuť si hlas ľudu by malo byť samozrejmosťou aj novozvolených predsedov vyšších územných celkov. Odvolávať sa na prekážky súvisiace s rokovacím poriadkom či priebehom samotného zastupiteľstva, ktorý by mohol byť vystupovaním občanov narušený, resp. časovo predĺžený, je iba výhovorkou, ktorá nepatrí do demokratických podmienok fungovania samosprávy. Každé zastupiteľstvo si totiž v rámci rokovacieho poriadku môže stanoviť podmienky, na základe ktorých sa občania budú môcť uchádzať o slovo. Rokovací poriadok by mohol upravovať len niektoré organizačné podrobnosti. Môže teda primeraným spôsobom vystúpenia občanov usmerniť. Nemal by však, nemohol by ich však úplne vylúčiť či stanoviť také obmedzenia, ktoré by jeho výkon de facto znemožnili. Napríklad omedziť, obmedziť dĺžku vystúpenia občana na 30 sekúnd.
Rokovací poriadok môže napr. stanoviť okamih v rámci bodu pre vystúpenia občanov, spôsob udeľovania slova, prihlasovaní sa do diskusie, poradie vystupujúcich, časový rozsah vystúpenia, počet vystúpení konkrétneho občana, podmienky na odobratie slova. Rovnako je možné prijať pravidlo, že predsedajúci vyzve jednotlivé skupiny, napr. občanov dotknutých určitým zámerom, občanov, ktorých sa to nedotýka priamo, alebo občianske združenie, ktoré vzniklo na ochranu práv určitej skupiny a podobne, aby si medzi sebou určili hovorcu, prípadne malý počet hovorcov, ktorým sa umožní vystúpiť so zhrňujúcim stanoviskom a dlhšou dobou na vystúpenie, než majú ostatní - v úvodzovkách - bežní vystupujúci, prípadne tiež s možnosťou vystúpiť ešte dvakrát v reakcii na ostatné príspevky. Poradie vystupujúcich potom možno určiť náhodne, losovať a podobne. Spolu s obmedzením doby a počtu vystúpení možno tiež celkove dosiahnuť, že budú vypočuté všetky názory, prednesené všetky argumenty. Občan, ktorý chce vyjadriť svoje stanovisko by pred vystúpením vyplnil písomnú prihlášku, ktorú by dostal v budove, a tak by sa poradie, v akom by občania vystupovali, stanovilo podľa dátumu a času odovzdania prihlášky alebo prihlásenia do diskusie. Rozsah jeho vystúpenia by nebol dlhší ako päť minút, možnosti, ako upraviť jednotlivé podrobnosti, sú jednoznačne v rukách zastupiteľstiev.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, významný rímsky filozof, štátnik a spisovateľ Lucius Seneca povedal: "Kto niečo rozhodol bez vypočutia iných, nebol spravodlivý, aj keby rozhodol spravodlivo." Držme sa tohto odkazu aj my a dajme občanom slobodne a bez akýchkoľvek zábran, možnosť realizovať ich právo participovať na rozhodnutiach o veciach verejných, zúčastňovať sa na ich vlastnom živote a kvalite života ich blízkych. Podporne spoločne tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis

12.12.2017 o 18:07 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:17

Katarína Macháčková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte aj mne sa podeliť o praktické skúsenosti so zapájaním verejnosti do dobrej správy vecí verejných. Ako primátorka mesta Prievidza prakticky každý mesiac vediem zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom už priestor pre verejnosť považujeme za samozrejmosť. Už pred mojím nástupom do funkcie bol takýto priestor verejnosti poskytovaný a nevidela som žiadny dôvod niečo na tom meniť a navrhovať zastupiteľstvu zmeny.
V programe riadneho mestského zastupiteľstva v Prievidzi, mávame pre obyvateľov vyčlenenú celú hodinu, od 10.00 hod. do 11.00 hod. O tom, že o túto formu kontaktu je zvolenými, so zvolenými zástupcami je záujem, svedčí aj o tom, že sa v Prievidzi do diskusie obyvatelia zapájajú skoro na každom zasadnutí. Možnosť verejnosti aktívne komunikovať s mestským zastupiteľstvom aj priamo na jeho zasadnutí považujem za veľký prínos. Obyvatelia sa takýmto spôsobom môžu na nás priamo obrátiť so svojimi problémami. Často tiež poskytnú svoje stanovisko k nejakej veci a vyslovia svoj názor.
Samozrejme, všetko dobré, čo je, je možné aj zneužiť. Výnimkou nie je to, ak verejnosti poskytneme priestor na vystúpenie v rámci krajského zastupiteľstva. Aj o tomto môžme hovoriť, ako to funguje a aké skúsenosti z mesta Prievidza. Stretli sme sa napr. aj s tým, že diskutujúci počas zasadnutia poslancov urážal alebo vystupoval opakovane s rovnakými príspevkami. Takisto sme sa stretli s tým, že sa zneužíval tento priestor na podávanie žiadostí o informácie podľa tzv. infozákona, kedy bolo sporné, či vôbec takúto možnosť infozákon pripúšťa. Našťastie v takýchto situáciách existuje nástroj, ktorý je možné primerane využiť na to, aby bola diskusia vecná, slušná a prínosná. Aj zákon o samospráve vyšších územných celkov dáva zastupiteľstvu právomoc rozhodovať o rokovacom poriadku zastupiteľstva. V ňom je možné upraviť všetky detaily, napr. dĺžku vystúpenia, aby priestor mohlo využiť čo najviac občanov. Ale aj procesný postup toho, ako sa postupuje, ak je vystupujúci vulgárny a uráža poslancov. Ak teda argumenty, že diskusia nebude pod kontrolou, preto nie sú, tieto argumenty nie sú opodstatnené.
Aké sú možnosti účasti verejnosti na rozhodovaní v našich krajských zastupiteľstvách, skúmala organizácia Transparency International v rámci hodnotenia Otvorená samospráva v tomto roku. Oproti samosprávam, kde sa priestor pre verejnosť čoraz častejšie stáva bežnou a samozrejmou súčasťou zasadnutí, je v krajoch situácia podstatne odlišná. Až v štyroch krajských zastupiteľstvách musí s vystúpením verejnosti súhlasiť nadpolovičná väčšina poslancov. Tri krajské zastupiteľstvá takúto možnosť v rokovacom poriadku ani neriešia. Len v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa vystúpeniu občana prekážky nekladú, ale iba ak nerátame nutnosť prihlásiť sa do rozpravy vopred, pred začatím zasadnutia. To podľa môjho názoru, nie je dobrá vizitka. Možno aj v tom môžeme nájsť priestor na priblíženie krajskej samosprávy občanovi. Čím viac dokážeme občanov zapojiť do politiky, tým viac budú mať pocit, že sa ich priamo dotýka a dokážu ju ovplyvňovať. Možno aj vďaka tomu sa nám podarí zvýšiť záujem o regionálnu politiku a volebnú účasť v krajských voľbách, ktorá je stále veľmi nízka.
Ak by sa teda aj stalo, že náš návrh opozičný nebude podporený, rada by som ešte z tohto miesta apelovala na všetkých novozvolených predsedov samosprávnych krajov, ale aj poslancov v krajských zastupiteľstvách, aby boli v tejto oblasti iniciatívni. Aj nad rámec zákona o samospráve vyšších územných celkov totiž môžu navrhnúť, aby sa do rokovacích poriadkov zahrnulo povinne poskytovať priestor pre verejnosť.
Verím, že je v záujme demokraticky uvažujúceho politika počúvať, čo hovoria obyvatelia a firmy, ktoré v krajskom zastupiteľstve zastupujú. Možnosť, ako počúvať aktívnejšie, je aj poskytnúť im príležitosť hovoriť na krajských zastupiteľstvách bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení a som jednoznačne za to, že túto možnosť je potrebné využiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.12.2017 o 18:17 hod.

JUDr.

Katarína Macháčková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:22

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Už by to malo ísť. Takže ja len veľmi krátku poznámku. Chcela by som z tohto miesta podporiť tento návrh, myslím si, že pokiaľ vidíme, že nie je taká prax, že v našich zastupiteľstvách toto funguje bežne, pretože je to, ako sme počuli, v kompetencii jednotlivých zastupiteľstiev, aby si to do svojich rokovacích poriadkov dali, tak možno je namieste ustanoviť to zákonom, aby mali povinnosť si to do svojich rokovacích poriadkov uviesť, ale každopádne si myslím, že by bola tá lepšia varianta a tá lepšia prax, keby to samosprávy pochopili samé a keby takéto mechanizmy už dávno vo svojich rokovacích poriadkoch mali, teda česť svetlým výnimkám, niekde to, samozrejme, praktizujú, aby sme všetkých nehádzali do jedného vreca, ale je naozaj smutné, že tento inštitút musíme riešiť teraz tu, na tejto pôde a že už dávno nie je úplne samozrejmý, ako keď si ráno umyjeme zuby.
Takže toľko moja kratučká poznámka. Ja tento návrh podporím.
Ďakujem.
Skryt prepis

12.12.2017 o 18:22 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:24

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom návrhu je rozšíriť možnosti pomoci pre žiakov v školách prostredníctvom pomocných vychovávateľov.
Na Slovensku pribúda detí, ktoré majú rôzne poruchy učenia sa a správania alebo iné ťažkosti s učením a so začleňovaním sa do kolektívu spolužiakov. Na tieto problémy narážajú najmä žiaci so zdravotným znevýhodnením a žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale nepriaznivé okolnosti môžu neraz ovplyvniť vzdelávacie výsledky a správanie aj tzv. bežných žiakov, ktorí nie sú zaradení do žiadnej z kategórií špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. V súčasnosti v školských triedach pribúdajú rôzne problematické situácie, s ktorými sa obvykle učiteľ musí vysporiadať sám, bez pomoci. Náročnosť týchto situácií sa zvyšuje úmerne s pribúdajúcim počtom žiakov s rôznymi ťažkosťami pri učení sa, hyperaktivitou, poruchami pozornosti, komunikácie a podobne. S týmito náročnými situáciami sa musí učiteľ v triede vysporiadať obvykle sám, pretože nemá k dispozícii žiadnu pomoc. Nedostatok odbornej pomoci je v našom školstve vypuklým problémom. Realita je taká, že aj v tých prípadoch, kedy majú učitelia nárok na pomoc asistenta učiteľa, ostávajú pri riešení náročných situácií v triedach osamotení, pretože väčšina škôl, ktorá o asistentov učiteľa požiada, nezíska od ministerstva školstva na ich zaplatenie potrebné finančné prostriedky.
Predložený návrh zákona umožňuje zaviesť do školského systému v procese výučby ďalšiu pracovnú pozíciu, pomocného vychovávateľa, ktorá môže byť finančne menej náročná ako pozícia asistenta učiteľa, u ktorého sa predpokladá vysokoškolské vzdelanie a pedagogická kvalifikácia.
Návrhom sa zároveň vytvárajú predpoklady pre pôsobenie pomocných vychovávateľov v školách aj bez toho, aby na ich činnosť museli byť vynaložené verejné prostriedky. Ak s tým prejaví pomocný vychovávateľ súhlas, bude možné jeho pôsobenie na báze dobrovoľníckej činnosti tak, ako to upravuje osobitný zákon.
Detailnejšie by som rada predstavila návrh zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis

12.12.2017 o 18:24 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:26

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.12.2017 o 18:26 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:28

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pred polrokom som podala totožný návrh spolu s ďalšími dvomi návrhmi v jednom balíku. Tentoraz som sa rozhodla predložiť tieto návrhy samostatne. Robím tak z toho dôvodu, aby som zvýšila nádej na to, že aspoň niektorý z nich bude v pléne schválený a posunutý do druhého čítania.
Dovoľte mi teraz bližšie vysvetliť pohnútky, ktoré ma viedli k tomu, aby som opätovne predložila do Národnej rady návrh na zavedenie pomocných vychovávateľov do nášho školského systému. Začnem trochu zoširšia a priblížim vám kontext, v ktorom tento návrh podávam, konkrétne politiku vlády v oblasti zabezpečovania potrebného podporného servisu pre školy.
Učiteľom dnes môžu v školách pomáhať pri práci so žiakmi ďalší odborní zamestnanci, ako napr. špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia a ďalší špecialisti či asistenti učiteľa. V realite však v školách títo ľudia zúfalo chýbajú. Preto sa domnievam, že v tomto našom chronicky podvyživenom a vyčerpanom školskom systéme by mohli byť pomocní vychovávatelia aspoň drobnou náplasťou, prvou pomocou pre učiteľov v triedach, kým sa nám podarí presadiť dlhodobú systémovú liečbu. Pokúsim sa to vysvetliť na probléme s nedostatkom asistentov učiteľa.
V septembrovej interpelácii na ministerku školstva Martinu Lubyovú som položila konkrétne otázky súvisiace s asistentami učiteľa. Spýtala som sa jej, koľko asistentov učiteľa v tomto školskom roku školy žiadali a na koľko naozaj dostali peniaze. Odpoveď znela, citujem: "Školy požiadali na školský rok 2017/2018 celkovo o 5 095 asistentov učiteľa. Ministerstvo z tohto počtu v rámci svojich disponibilných finančných zdrojov poskytuje na tento školský rok finančné prostriedky na osobné náklady na 1 732 asistentov učiteľa."
Je evidentné, že disponibilné zdroje, ktoré ministerstvo školstva vyčlenilo na zabezpečenie asistentov učiteľa, nestačia pokryť požiadavky škôl. V tomto školskom roku dostali školy peniaze na pokrytie ani nie tretiny žiadostí, teda takmer tri štvrtiny žiadostí ministerstvo zamietlo. Pre nás, čo túto problematiku dlhodobo sledujeme, nič nové. Akurát, že vidíme, že je to z roka na rok horšie. Rok čo rok počet žiadostí o asistenta učiteľa stúpa a peňazí, vzhľadom na ich stúpajúci počet je čoraz menej. A pri pohľade do návrhu rozpočtu na rok 2018 musím konštatovať, že viac ich nebude ani v budúcom školskom roku. Vláda na túto kritiku zvykne odpovedať, že chýbajúcich asistentov vykrýva aspoň sčasti cez eurofondy. Chybná odpoveď.
Eurofondy nie sú systémovým riešením a od vlády je nehoráznosť, že školy umele udržiava v závislosti na eurofondoch. Je zvrátené, že vláda školám rok čo rok servíruje eurofondové odrobinky namiesto zabezpečenia plnohodnotných a trvalých riešení, pretože jediný, kto z eurofondov naozaj v tejto krajine profitujú, nie sú učitelia a žiaci, ale vláda Roberta Fica. Nemôže jeden z koaličných partnerov, Slovenská národná strana roztápa na ministerstve školstva eurofondové peniaze vo vlastných záujmoch, ale vláda zámerne zneužíva eurofondy na to, aby nimi vykrývala svoje zlyhania pri nedostatočnom napĺňaní základných potrieb žiakov a učiteľov vo vzdelávaní. Naša vláda totiž nemíňa eurofondy na asistentov z toho dôvodu, že nevie nájsť na nich dosť peňazí v rozpočte, ale, naopak, zámerne sa zdráha uznať, že asistenti učiteľa majú byť nárokovateľnou položkou v normatívnom financovaní podobne ako učitelia matematiky či slovenčinári. Robí tak preto, aby udržala európske peňazovody v tejto oblasti čo najdlhšie výživné, pretože práve a len vtedy, keď nie sú asistenti učiteľa nárokovateľní, môžu byť financovaní z eurofondov. Keby mali školy nárok na financovanie platov asistentov učiteľa zo štátneho rozpočtu, toto žonglovanie s eurofondmi na hrane európskych pravidiel by našej vláde v Bruseli už jednoducho neprešlo. A potom by jej neostalo dosť verejných zdrojov na financovanie iných dôležitých vecí, ako napríklad futbalových štadiónov. Čo tam po budúcich generáciách, na futbal ľudia chodia dnes a medzi tými fanúšikmi je toľko potencionálnych voličov!
Prečo potom hovorím pri predstavovaní tohto, prečo o tom hovorím pri predstavovaní tohto môjho návrhu zákona? Pretože najmä toto je dôvod, prečo do parlamentu predkladám návrh na zavedenie pomocných vychovávateľov do školského systému. A robím tak opakovane a nečakám na avizované reformné zmeny, ktoré sú aj za tejto vlády Roberta Fica v nedohľadne. Jednoducho vidím, že v oblasti zabezpečenia dostatočného počtu asistentov učiteľa nerobí nič, a tak sa snažím školský systém tejto smutnej realite prispôsobiť, pretože do ďalších parlamentných volieb a do výmeny tejto nezodpovednej vlády čakajú školy ešte dva školské roky trápenia. Pomocní vychovávatelia by pritom mohli už od septembra 2018 učiteľom pomáhať v triedach tam, kde školy nedostali dostatok zdrojov na zaplatenie potrebné poštu asistentov učiteľa, pretože by vzhľadom na nižšiu kvalifikáciu oproti asistentom mohli pracovať za nižší plat, alebo hoci aj dobrovoľnícky. Verte mi, že školy by takúto pomoc privítali. Rozprávala som sa s viacerými riaditeľmi a rovnaký súhlas s týmto návrhom som získala už pred pol rokom aj na ministerstve školstva ešte od bývalého ministra Plavčana, ako aj od zamestnancov rezortu na odbore pre špeciálne a inkluzívne vzdelávanie. Ľuďom, ktorí pracujú každodenne s deťmi s rôznym potenciálom a rozmanitými ťažkosťami, je jasné, že učitelia sami, bez pomoci sú v triedach s čoraz pestrejším zložením žiakov stratení.
Ak chceme, aby v školách prestala narastať frustrácia učiteľov, pretože bez pomoci nedokážu ani pri najlepšej vôli pristupovať k žiakom individuálne, sme povinní dať im k dispozícii ďalšieho človeka do triedy, pomocnú ruku, ak nie v podobe asistenta učiteľa, tak aspoň v podobe lacnejšieho, no rovnako vnútorne motivovaného pomocného vychovávateľa.
Dovoľte mi ešte raz vrátiť sa k širšiemu kontextu vzdelávacej politiky a dokladovať, prečo vo mne narastá nedôvera k schopnostiam tejto vlády adekvátne napĺňať potreby žiakov a učiteľov v tejto oblasti a prečo už nechcem čakať na jej ohlasované komplexné zmeny, ale ponúkam rýchlejšie riešenia, ktoré by mohli byť jedným zo záchranných člnov na tejto potápajúcej sa lodi, ktorou je naše školstvo. Ten kontext je naozaj tristný. Na jednej strane, zákon vytvára pre školy možnosť žiadať o asistenta učiteľa, na druhej strane im vláda ukazuje figu borovú namiesto peňazí na jeho zaplatenie. Na jednej strane, zákon vytvára pre školy... (Reakcia z pléna.) Pardon.
Minister financií Peter Kažimír k tomu pravidelne dodáva, že chyba je na strane škôl, pretože ich nároky na asistentov učiteľa nejako podozrivo narastajú. Nuž narastajú, pretože v školách narastá počet detí s rôznymi ťažkosťami, a zároveň platí, že osamotený učiteľ v triede sa nemôže ani rozkrájať, ani naklonovať. Zároveň ale platí, že rezort školstva si za tie roky neurobil analýzu reálnych potrieb žiakov a učiteľov, a preto stále nevie ministerstvo financií seriózne odpovedať na otázku, či sú všetky žiadosti škôl o asistentov naozaj oprávnené. A preto sa ani nevie tých svojich učiteľov zastať a sebavedomejšie požadovať navýšenie financií v tejto oblasti.
Pritom mi nedá nespomenúť nehorázne rozhadzovanie peňazí vo vnútri rezortu školstva pod gesciou Slovenskej národnej strany. Každé ministerstvo má rezervy na priority, ale pre ministerstvo školstva zabezpečenie asistentov učiteľa zjavne nikdy prioritou nebolo. Keď som sa v spomínanej interpelácii pýtala na možné riešenia, z odpovedí ministerky školstva Martiny Lubyovej bolo zjavné, že sama ministerka má len hmlistý prehľad o tom, na čo tí asistenti učiteľa vlastne v školách slúžia. Na moju otázku, na koľko sa využívajú informácie o žiakoch v rezortnom informačnom systéme, v tzv. RIS-e, na overovanie oprávnenosti požiadaviek škôl na tak vysoký počet asistentov učiteľa, mi pani ministerka odpovedala nasledovne, citujem: "RIS už v súčasnosti eviduje o žiakoch údaj, či je pre žiaka potrebný zdravotný asistent, či sa o daného žiaka stará zdravotný alebo sociálny asistent učiteľa, a v budúcich rokoch bude možné dokladovať údaje aj o počtoch asistentov učiteľa z RIS-u."
Neviem, čo si mám o tejto odpovedi myslieť. V zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch ani v ďalších právnych predpisoch nič také ako zdravotný a sociálny asistent nie je. V školách a v školských zariadeniach pôsobia len sociálni a liečební pedagógovia. Tí však vykonávajú úplne iné činnosti ako asistenti učiteľa. Neznalosť? Nezáujem? V každom prípade nedôveryhodná odpoveď zo strany osoby, ktorá má byť zárukou, že školský systém bude za tejto vlády Roberta Fica konečne šliapať ako hodinky.
Druhým rezortom, ktorý má na starosti školstvo, je ministerstvo vnútra. Pomlčím o dôsledkoch tohto hlúpeho nápadu druhej Ficovej vlády roztrhnúť zodpovednosť za školský systém na dva rezorty. Ostanem len pri asistentoch učiteľa. Na webových stránkach oboch rezortov, ministerstva školstva aj ministerstva vnútra sa môžeme dočítať informáciu, koľko bolo školám pridelených peňazí na asistentov učiteľa v tom-ktorom školskom roku. Podľa oboch ministerstiev sa vraj prideľujú asistenti učiteľa školám na základe potrieb žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním. Nuž, ďalšia rezortná neznalosť.
Podľa platných právnych predpisov, konkrétne podľa zákona o financovaní školstva, nemajú žiaci s nadaním na asistenta učiteľa žiadny nárok. Viem to celkom určite, nakoľko som to riešila prednedávnom v hromadnej pripomienke k tomuto návrhu zákona, ktorú som predkladala ministerstvu školstva spoločne s Platformou rodičov detí so zdravotným znevýhodnením a Občianskym združením SOVA, ktoré združuje rodičov detí s nadaním. S požiadavkou, aby boli asistenti učiteľa v systéme nárokovateľní a aby mali na nich nárok aj žiaci s nadaním, sme na rozporovom konaní neuspeli. A neuspeli sme ani s návrhom, aby mohli školy žiadať, ak nie nárokovateľné, tak aspoň tie neisté zdroje na asistentov pre nadané deti.
Priznám sa, že už mám dosť tých rezortných rečí, ako sa veci riešia a vyriešia, keď vidím množstvo lapsusov. Jediné, na čom mi skutočne záleží, je, aby mali deti v školách a ich učitelia zabezpečené dôstojné podmienky na vzdelávanie, lebo bez toho budeme rok čo rok iba konštatovať, že výsledky našich žiakov sú čoraz horšie. Lepšie nebudú, kým sa nezlepšia podmienky na vzdelávanie a kým učiteľom nepomôžeme pri ich náročnej práci. Pomocní vychovávatelia sú možnosťou, ako im môžeme pomôcť okamžite.
Pevne verím, vážené kolegyne a kolegovia, že môj návrh na ich zavedenie do systému ako jednu z možností riešenia akútneho problému podporíte.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.12.2017 o 18:28 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani Zimenová, nepochybujem, že máte dobré úmysly, ale idete na to nejak ináč. Tento návrh zákona, vášho návrhu zákona môže vytvoriť v školstve a jeho financovaní ešte väčší chaos, ako je. Môže sa stať, že v určitých oblastiach, podotýkam, v špecifických oblastiach, môže sa stať, že zriaďovateľ bude presadzovať do funkcií pomocných vychovávateľov ľudí nevzdelaných a absolútne nekompetentných. Školstvo si vyžaduje ľudí aspoň minimálne pedagogicky vzdelaných. Kde ich chcete zobrať v takýchto oblastiach? Sú, sú to oblasti, kde aj maturita je unikátny unikát. Už asistentov je ťažké pozháňať, aby mali aké-také vzdelanie. Verte mi, viem, o čom hovorím.
Pomocný asistent, čo bude ten robiť, čo bude, aké má mať vzdelanie, aké má mať morálne a vzdelanostné predpoklady? Prosím o odpoveď.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.12.2017 o 18:41 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video