23. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 787. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Tak ja budem len ďalej obsahovo pokračovať k tomuto nášmu spoločnému návrhu. Takže spolu, opäť to zopakujem, spolu s kolegynkou Zuzkou Zimenovou opäť po pol roku predkladáme na túto schôdzu návrh zákona o detských skupinách.
Predkladáme ho opäť preto, pretože je to forma starostlivosti o deti do šesť rokov, ktorú na Slovensku stále nemáme, a pritom ide o alternatívu, ktorá by pomohla mladým rodinám hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade vytvorí miesta, ktoré u nás chýbajú, najmä pre ten kritický vek troj- až štvorročných detí. Po druhé, rozšíri ponuku tejto služby a rodičia si budú môcť konečne vybrať, kam svoje dieťa umiestnia. A po tretie, nezaťaží finančnú situáciu rodín tak, ako ich teraz zaťažujú poplatky za súkromné škôlky.
Ak dovolíte, v skratke by som vysvetlila a priblížila, čo detské skupiny sú. Ide o formu starostlivosti o deti od nula do šesť rokov, ktorá môže prebiehať aj inde ako v jasliach či súkromných detských centrách, napríklad aj v domácnosti matky alebo otca, ktorí sa doma na rodičovskej starajú o svoje dieťa.
Zámerom je rozšíriť ponuku foriem starostlivosti o deti v predškolskom veku a tým prispieť k rýchlejšiemu a lacnejšiemu vytváraniu potrebných miest pre deti, keďže pôjde prevažne o využitie už existujúcich priestorov. Pre porovnanie, v Českej republike vzniklo od zavedenia detských skupín v roku 2014 do polovice roka 2017 približne 150 detských skupín, ktoré aktuálne ponúkajú 2-tisíc miest pre deti. Pri tvorbe zákona sme sa teda inšpirovali Českou republikou, ale aj pôvodným návrhom bývalej poslankyne, teraz europoslankyne, bývalej poslankyne Národnej rady, teraz europoslankyne Jany Žitňanskej.
Je potrebné povedať, že mnohokrát mnou a nami viacerými kritizovaná vládna novela o sociálnych službách, ktorá, mimochodom, teda prešla na tejto schôdzi už definitívne, detské skupiny zavádza, ale má tri vážne nedostatky. V prvom rade absentuje tam akýkoľvek podrobnejší popis fungovania detských skupín. Ich definícia v tejto novele, konkrétne v tej jasličkovej časti, je veľmi vágna. Po druhé, týka sa len detí do troch rokov, a po tretie, absolútne vynecháva potrebu vzdelávania týchto detí.
Náš návrh legislatívne vyčleňuje detské skupiny z novely o sociálnych službách a zavádza nový legislatívny rámec, v ktorom integruje tieto dva typy detských skupín do samostatného zákona pre deti od nula rokov až do začatia školskej dochádzky. Fungovanie detských skupín je v ňom detailne popísané, a to od všetkých typov zriaďovateľov cez podmienky založenia takejto detskej skupiny až po zápis do registra poskytovateľov tejto služby, ktorý navrhujeme zriadiť priamo na webe ministerstva školstva spolu so zverejnením výchovno-vzdelávacieho plánu, ktorý každá detská skupina bude musieť mať vypracovaný.
Verejný zoznam so vzdelávacím plánom by prispel aj ku kvalite detských skupín, pretože tak sa docieli transparentnosť, kontrolovateľnosť a tlak na kvalitu služby. Rodičia tak získajú možnosť porovnania rôznych foriem detských skupín a vyberú si pre svoje dieťa vyhovujúci typ konkrétne pre nich.
Čo sa týka počtu detí, maximálny počet na jedného opatrovateľa bude šesť. Ak bude v skupine viac detí, bude aj počet opatrovateľov stúpať, dve osoby pre dvadsať detí a tri osoby, pokiaľ medzi týmito dvadsiatimi deťmi bude aspoň jedno dieťa pod dva roky veku.
Detské skupiny sú aj z dlhodobého ekonomického hľadiska výhodnejším riešením ako stavba nových škôlok a jaslí. Momentálne kulminuje pôrodnosť, pretože na svet prichádzajú potomkovia tzv. generácie Husákových detí, ale po opadnutí baby boomu sa môže stať, že v niektorých miestach budú škôlky opäť prázdne a budú sa prerábať na iné zariadenia. Detské skupiny čiastočne riešia aj tento problém, keďže služba sa poskytuje už v existujúcich budovách alebo v domácom prostredí.
Už dnes v komunitách prirodzene vznikajú rôzne formy svojpomoci medzi rodičmi. Chceli sme tomuto prirodzenému vývoju dať právny rámec a kontrolu práve cez vznik detských skupín, aby každé dieťa malo šancu sa rozvíjať v kolektíve a aby mali rodičia prehľad o tom, ako sú v skupinách potreby ich detí napĺňané.
Tu sa pristavím ešte opäť pri tej nešťastnej novele o sociálnych službách, ktorá síce vďaka nejakému tomu konsenzu, ktorý sme tu mali, prešiel veľmi dobrý pozmeňujúci návrh, ktorý bude pomáhať práve zariadeniam, ktoré teda budú môcť vytvárať jednoduchšie jasle, ale tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol integrovaný v novele, ktorá prešla, nejakým spôsobom nezahŕňa práve detské skupiny, ktoré, ako som spomenula, v tej novele uvedené sú, ale sú veľmi vágne. A v rámci toho, že aj takýto typ starostlivosti o deti je sociálnou službou podľa tejto novely, znamená to, že vlastne aj matky alebo otcovia, alebo staré mamy, ktoré majú kvalifikáciu na to, aby sa starali o menší počet detí, napr. v domácom prostredí, sa musia ísť registrovať na VÚC-ky pod register sociálnych služieb. Je to veľký problém, pretože táto novela sa tejto konkrétnej časti vôbec nevenovala. A dostávam desiatky podnetov od občanov, otázok, že chodia na tie VÚC-ky, chcú sa registrovať, ale VÚC-ky ani netušia, že načo sa vlastne majú registrovať, pretože niečo také ako "detské skupiny", čo, samozrejme, ani pod týmto názvom v tej novele nie je, je to názov "starostlivosť o deti do troch rokov v domácom prostredí", tak naozaj tie panie na sociálnych oddeleniach na VÚC-kach ani netušia, že takéto niečo vôbec sa dá zaregistrovať a že teda práve tí opatrovatelia by mohli používať príspevok na starostlivosť o dieťa. Takže je tam stále veľký chaos, tým pádom tie detské skupiny momentálne nemajú absolútne šancu na to, aby vôbec vznikli, aby nejaký takýto, buď matky doma, ktoré sú na materskej alebo na rodičovskej, si privyrobili, keď budú schopné dajme tomu sa postarať o ďalšie jedno alebo dve, alebo tri deti okrem toho svojho.
A práve preto tento návrh, ktorý sme naozaj s kolegyňou Zuzkou Zimenovou veľmi detailne rozoberali a prepracovávali, aby spĺňal všetky náležitosti, aby nebol vágny, aby bol úplne konkrétny, aby sa mohli práve títo opatrovatelia zapisovať do registra na ministerstve školstva a nie na ministerstve sociálnych vecí, pretože vlastne jednou z tých podmienok zaregistrovania sa bude aj, ako som spomínala, výchovno-vzdelávací plán. To znamená, tí rodičia si na tom webe budú môcť pozrieť, kde sa takéto možnosti starostlivosti nachádzajú, môžu si ich porovnať, že teda kto má aký výchovno-vzdelávací plán, môžu si vybrať kvalitu podľa toho alebo vôbec prispôsobenie podľa vlastných podmienok. Takže toto bol asi ten najdôležitejší zámer nášho spoločného návrhu, pretože to tu veľmi chýba a novela o sociálnych službách to absolútne nijakým spôsobom nepokrýva ani konkrétne nezachytáva.
Ešte by som možno sa zastavila pri cenovej dostupnosti služieb v detských skupinách. Budú cenovo dostupné, pretože náš návrh hovorí, že detské skupiny by mali byť neziskové. Mohli by účtovať rodinám svoje služby len za cenu oprávnených nákladov a tým sa zabezpečí, že detské skupiny budú fungovať len v prospech detí a nie na tvorbu zisku.
Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh, ako som už povedala, je praktický, je prospešný a zároveň aj veľmi potrebný. Vďaka nemu by sme mohli riešiť nedostatok miest v škôlkach už teraz a nie čakať na dostavby cez verejné obstarávania, ktoré môžu trvať aj roky, a preto na vás apelujem a žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak zákon o sociálnych službách celkovo neupravuje podmienky pre prácu s deťmi, a to už nielen v starostlivosti o deti do troch rokov, ale naprieč všetkými cieľovými skupinami detí, ako závislé deti, deti s poruchami správania, štátne deti v detských domovoch, ale aj starostlivosť o deti do troch rokov, ktorá je tiež podľa mňa skôr doménou školského systému.
Musím povedať, že za tie celé roky, čo sa výchova dostala do odborných činností v rámci zákona o sociálnych službách, práve táto odborná činnosť sa nedeje tak ako v školskom systéme, napríklad neexistujú výchovné plány, existujú len individuálne plány, ktoré sú zamerané na sociálnu rehabilitáciu. My nevieme dokázateľne preukázať, že s týmito deťmi robíme aj výchovne. To znamená, že chýba nám mechanizmus a metodika práce s deťmi, ak sa nachádzajú v zariadení sociálnych služieb, čo je veľký problém, pretože rôzne, rôzne sociálne patológie sa nám potom kopia tým, že to nevieme odkontrolovať. Takže osobne si myslím, že aj tento váš návrh zákona by potreboval sa dostať do takého reformného konceptu, kde by sme si zadefinovali, ako máme robiť v rámci sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany práve s deťmi, a tak by sme vlastne ten koncept mohli dostať do Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pri tejto novele zákona mám – podobne ako pri jasličkovom zákone – pocit, že nejde o službu deťom, ale skôr o biznis pre dospelých. To, že je nedostatok miest v predškolských zariadeniach, v materských škôlkach, tak to všetci veľmi dobre vieme a vieme aj to, že túto situáciu treba riešiť. To posledné ale, čo by sme mali urobiť, je, aby sme starostlivosť o predškolské deti dali do rúk laikov.
Nikde som v tomto vašom návrhu nenašla informáciu o povinnej odbornej spôsobilosti opatrovateľov v takýchto skupinách. Zdá sa, že jediným kritériom je, aby zamestnanci v takomto zariadení dovŕšili vek 18 rokov a boli bezúhonní, čo je pri najlepšej viere v prípade starostlivosti o predškolské deti naozaj žalostne málo. Zriaďovateľ skupiny si vypracuje plán starostlivosti výchovy a vzdelávania a toto otvára obrovské možnosti pre rôzne nebezpečné ideológie. Prečo nie je plán starostlivosti, výchovy a vzdelávania štandardný a štátom schválený, tak ako je to v prípade štátnych zariadení?
V našom školstve, v našom školskom systéme v súčasnosti najlepšie fungujú predškolské, štátne predškolské zariadenia a myslím si, že mnohé štáty nám štátne škôlky aj závidia. Starostlivosť v nich je naozaj na vysokej úrovni. Myslím si, že aj štát v tejto situácii musí konať a bola by som najradšej, aby v tejto situácii konal štát urýchlene.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za prednesenie návrhu zákona. Veľmi pekne si, kolegyňa Simona Petrík, predniesla dôvody, pre ktoré je potrebné tieto detské skupiny do systému zaviesť, a to, jeden z dôvodov je, že naozaj ten štát pristupuje k možnostiam pre deti od 0 do 6 rokov a k možnostiam pre rodičov zladiť si svoj pracovný a súkromný život veľmi vágne, veľmi nesystematicky a veľmi nedostatočne. Ja s týmto absolútne súhlasím.
Možno ešte by som pripomenula, že tieto riešenia dávajú možnosti aj pre urýchlené opatrenia v oblasti práce s malými deťmi a predškolákmi v sociálne znevýhodnených prostrediach v oblastiach s rómskymi komunitami, kde je možné práve cez detské skupiny vytvoriť v komunitných centrách nízkoprahové škôlky, ktoré nám tam veľmi chýbajú. Tie deti nemajú kam chodiť do škôlok a toto by bola možnosť, ako aj s nimi pracovať spôsobom a formami, ktoré budú týmto deťom lepšie nápomocné.
Takže ja ti ďakujem.

Áno, ďakujem pekne. Ja dnes asi počas tejto schôdze nemám úplne šťastie na tieto kartičky, takže sa ospravedlňujem. Ďakujem pekne aj kolegyni Zuzke, aj kolegyni Soni za veľmi dôležité pripomienky a so Soňou úplne súhlasím, ja dokonca si viem predstaviť, že by sme na tom mohli pracovať spolu. Takže kľudne si na to môžme sadnúť.
Čo sa týka pani kolegyne Šimkovičovej, zareagujem v prvom rade na tú spôsobilosť odbornú. Nie je to pravda, keď sa pozriete na tento zákon podrobnejšie, tí poskytovatelia tejto služby musia byť zaregistrovaní na ministerstve školstva a ministerstvo školstva posúdi, či je ich výchovno-vzdelávací plán dostatočne kvalitný na to, aby boli zaregistrovaní. Preto to dávame cez to ministerstvo školstva práve ten register a mal by byť teda verejný, aby ho mohli všetci vidieť a porovnať si.
A čo sa týka tej kvality štátnych škôlok, tak ja neviem, pani kolegyňa, kde vy žijete, ale naše škôlky, ja netvrdím, že en bloc štátne škôlky slovenské sú zlé, mnohé sú dobré, ja som teda bola už v niekoľkých desiatkach týchto škôlok, ale bola som aj v škôlkach v zahraničí a musím povedať, že práve takéto spôsoby, ako sú detské skupiny alebo lesné škôlky a podobne, iné formy starostlivosti o deti, či už do troch, alebo do šiestich rokov, o ktorých bude aj Zuzka hovoriť vo svojom príspevku, práve poskytujú možnosti vzdelávania takým deťom, ktoré v štátnych škôlkach nemajú možnosť byť vzdelávané práve kvôli tomu, že sú buď choré nejakým spôsobom, alebo hendikepované. A naozaj tie súkromné škôlky, ja vám môžem povedať z vlastných skúseností, napríklad v Pezinku existuje súkromná škôlka, ktorá má asi tak do 20 detí, z ktorých ani jedno by nemalo šancu byť umiestnené v štátnej škôlke z rôznych dôvodov, z ktorých tá štátna škôlka skrátka funguje tak, že tie deti musia byť minimálne na 90 % zdravé a nemôžu mať žiadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, s kolegyňou poslankyňou Simonou Petrík sa predložením tohto návrhu opätovne uchádzame o vašu podporu. Naším cieľom je, aby mohli rodičia detí v predškolskom veku využívať okrem materských škôl aj služby tzv. detských skupín. Detské skupiny ponúkame ako alternatívne formy výchovy a starostlivosti o deti od 0 do 6 rokov, ktoré sú menej formálne ako škôlky a môžu byť poskytované aj zamestnávateľom, komunitným centrom v obciach či v domácom prostredí.
Jednou z dôležitých motivácií pri tvorbe tohto návrhu bolo oboznámenie sa s alarmujúcimi štatistikami, ktoré sa týkajú nedostatku miest v materských školách. Pre deti v predškolskom veku nie je v súčasnosti v škôlkach dostatok voľných miest. Kým v septembri 2006 boli žiadosti o umiestnenie dieťaťa v škôlke zamietnuté v 1 074 prípadoch, o 10 rokov neskôr, v roku 2016, toto číslo vzrástlo na takmer 12-tisíc. Problémy spojené s nedostatkom kapacít sú pritom najvýraznejšie vo väčších mestách, najmä v Bratislave, Trnave, Žiline, či v obciach, ktoré sa nachádzajú v ich okolí.
Ďalším so súvisiacich problémov pri umiestňovaní detí do materských škôl je skutočnosť, že ponuka starostlivosti a vzdelávania pre deti mladšie ako 5 rokov je najmä v spomínaných mestách a v priľahlých obciach výrazne obmedzenejšia, nakoľko sú v materských školách zo zákona uprednostňované najmä päťročné deti. Tie sa totiž v tomto veku pripravujú na vstup do školy a škôlky sú povinné malých predškolákov uprednostniť pred mladšími deťmi. Miest pre mladšie deti je tak v materských školách podstatne menej.
Problémy s nedostatočnými kapacitami v materských školách na Slovensku násobí nedostupnosť náhradných riešení pre rodičov, ktorí sa potrebujú vrátiť do práce a ktorých deti neboli do škôlok prijaté. Mnohí rodičia si totiž alternatívy v podobe súkromných opatrovateliek či súkromných jaslí a škôlok nemôžu dovoliť z finančného hľadiska. Práve pre týchto rodičov by mohla byť riešením nová možnosť, zaradenie dieťaťa do detskej skupiny, v ktorej by oň bolo postarané za podstatne nižšie náklady a takým spôsobom, na akom sa so zriaďovateľom skupiny dohodnú.
Ďalším z dôvodov, pre ktoré navrhujeme umožniť zriaďovanie detských skupín ako menej formálnych a alternatívnych foriem výchovy a starostlivosti pre deti od 0 do 6 rokov, je fakt, že opatrenia, s ktorými doteraz prichádzali vlády Roberta Fica, neboli a nie sú dostatočne účinné. Vláda sa sústredí v prvom rade na dobudovanie kapacít materských škôl, čo je pri takom vysokom čísle zamietnutých žiadostí o škôlku, ktoré som spomenula v úvode, nereálny záväzok. Popritom ignoruje fakt, že sú na Slovensku aj také rodiny, pre ktoré nie je klasická materská škola ideálnym riešením. My s kolegyňou Simonou Petrík nie sme spokojné s tým, že vláda sa nesnaží nájsť nové možnosti, ako nastaviť prostredie predškolskej výchovy a vzdelávania tak, aby si každá rodina mohla nájsť takú službu, ktorá jej naozaj vyhovuje.
Pokúsim sa to bližšie vysvetliť. Verejné materské školy sa spravidla len slabo prispôsobujú potrebám rodín a ich životnému štýlu, dokonca by sa dalo povedať, že neraz pôsobia akoby opačným smerom a snažia sa vytvárať tlak na rodinu, aby sa táto prispôsobila prevádzke škôlky. Do klasickej materskej školy jednoducho rodič musí v stanovenom čase dieťa ráno priniesť a v čo najskoršom poobedňajšom čase si ho zase musí vyzdvihnúť. Vyplýva to z dlhoročnej tradície, v rámci ktorej sú škôlky vnímané v prvom rade ako vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú predstupňom povinného vzdelávania v základnej škole, a až v druhom rade ako služba pre rodiča v čase jeho pracovnej zaneprázdnenosti. Aj z tohto dôvodu praktikujú škôlky obvykle podobný prístup k rodičom ako školy. Potrebám rodiny vychádzajú v ústrety len vo veľmi obmedzenej miere a maximum pozornosti sústredia na vytvorenie vzdelávacej ponuky záväznej pre všetkých svojich žiačikov, ktorú rodič musí, ak chce mať dieťa vo vybranej škôlke umiestnené, chtiac-nechtiac akceptovať. Pritom rozdiel v cieľoch a spôsobe fungovania oboch inštitúcií, škôlky a školy, je priepastný, ak vezmeme do úvahy rozdiely týkajúce sa veku detí, ich schopnosti sústredene sa vzdelávať, ako aj objemu vzdelávacieho obsahu a času, za aký sa má tento obsah s deťmi prebrať. Niet najmenšieho dôvodu robiť zo škôlky malú školu.
Keďže sa však na škôlku na Slovensku nazerá podobnou optikou ako na školu, neprekvapuje, že sa samotné škôlky cítia byť v prvom rade vzdelávacími inštitúciami, ktoré nemusia brať do úvahy rôznorodosť pracovných povinností rodičov, respektíve rôznu mieru ich pracovného vyťaženia. Preto je na Slovensku bežnou praxou, že pracovný čas rodičov s prevádzkovými hodinami škôlok vôbec neladí. Rodičia dochádzajúci do práce niekoľko kilometrov alebo tí, ktorí musia pracovať do neskorých večerných hodín, sú pritom výrazne obmedzení v možnostiach prispôsobiť sa ponuke materskej školy. Ak im však záleží na tom, aby sa ich dieťa socializovalo a vzdelávalo v kolektíve rovesníkov, spravidla sa s nevýhodne nastavenými podmienkami škôlky zmieria, napríklad aj za cenu ďalších výdavkov na opatrovateľky. Takéto riešenia sú však finančne dostupné len pre tie lepšie situované rodiny. Väčšina matiek a otcov zažíva v práci permanentný stres z toho, ako sa neustále snažia vyriešiť neriešiteľnú situáciu, kto a kedy pôjde po dieťa do škôlky.
Ak by sa nám podarilo zaviesť do systému detské skupiny, mohli by sme mladým ľuďom ponúknuť pre takéto situácie riešenie, čím by sme zlepšili kvalitu života mnohým rodinám. Rodičov by mohli napríklad odbremeniť od každodenného stresu spojeného so zháňaním opatrovania samotní zamestnávatelia, rovnako tak by mohli využiť služby iných matiek, ktoré sa rozhodnú starať sa o vlastné dieťa doma a zároveň ponúknu možnosť opatrovania malej skupinke detí v dohodnutom čase. Som presvedčená, že ide o ďaleko flexibilnejší, rýchlejšie využívateľný a podstatne lacnejší nástroj výchovy a starostlivosti o deti v predškolskom veku, než je výstavba nových a rozširovanie kapacít starých materských škôl. Populačná krivka detí v predškolskom veku totiž klesá a v dohľadnej dobe sa zrejme nestane nič, čo by mohlo tento trend zvrátiť. Výstavba nových budov materských škôl je preto z hľadiska verejných financií veľmi riziková investícia.
Tu sa na chvíľu pristavím. Za rizikovú považujem nielen snahu masívne rekonštruovať a dobudovávať priestory čisto zanedbaných budov škôlok všade tam, kde je málo tried, ale aj predstavu, že na tento problém máme poruke fantastické riešenie v podobe lacnej výstavby kontajnerových škôlok. Využijem možnosť aj z tohto miesta varovať pred nápadom chcieť napchať ešte aj tieto malé deti do kontajnerových škôlok. Na Slovensku sa nám rozmáha výstavba kontajnerových základných škôl. Vláda a samosprávy sa otvorením každej takejto takzvane modulovej stavby pochvália, no aj z tohto miesta chcem pripomenúť, že chváliť sa veľmi nie je čím. Výstavba kontajnerových škôl bola pôvodne plánovaná ako výnimočné, dočasné riešenie všade tam, kde boli triedy preplnené natoľko, že sa v nich plnenie povinnej školskej dochádzky realizovalo na zmeny, niekde to bola dokonca až trojzmenná prevádzka.
V prípade plánovaného rozširovania možnosti zabezpečenia predškolskej výchovy mi nedá nevarovať pred prípadným celoplošným uplatňovaním tohto výnimočného riešenia, keďže som si istá, že do budúcna ide o jedno z tých najhorších možných riešení. Vo svete sa dnes totiž pristupuje nielen k výstavbe škôlok, ale aj základných a stredných škôl oveľa zodpovednejšie ako na Slovensku, s oveľa väčším citom pre skutočné potreby detí a tínedžerov. V prípade malých predškolákov ide napríklad o potrebu mať zabezpečený čo najväčší otvorený priestor, veľa možností na pohyb, spoločnú hru, ale aj umožnenie relaxácie a oddychu v rôznych kútikoch menších ako obvyklá trieda. Tradičná predstava, že škôlka rovná sa patričný počet tried, záchodíkov a ležadiel, je vo svete dávno prekonaná množstvom architektonických počinov, ktoré vychádzajú v ústrety skutočným potrebám detí daného veku a ktoré sa už v praxi osvedčili.
Jeden príklad za všetky, nemôžem vám ho tu ukázať vďaka nezmyselným pravidlám v rokovacom poriadku, ktoré nemajú v 21. storočí absolútne zmysel, ale aspoň vám ho skúsim opísať. V Tokiu existuje škôlka pre niekoľko stovák detí s kruhovým pôdorysom, v ktorej sa z každej triedy dá ísť von, aby sa mohli deti vybehať dosýta, zahrať, dokonca liezť po stromoch. Keď niektoré z týchto detí chytí tzv. šibosť, a všetci rodičia a starí rodičia v sále hádam vedia, o čom hovorím, môže behať v tomto kruhovom pôdoryse do úplného vysilenia a vráti sa do triedy bez toho, aby sa stratilo. Možnosti kontajnerovej škôlky sú od takéhoto uvažovania vzdialené celé svetelné roky.
Vráťme sa však k téme. Príklad z Japonska som nespomenula len kvôli architektonickým trendom budúcnosti, ktorých by sme si mali byť vedomí aj na Slovensku, ale aj kvôli ďalšiemu benefitu, na ktorý sa vo vzdelávaní začína už teraz vo svete čoraz viac dbať. Je ním intenzívnejšie prepojenie detí s prírodou. Tu by som rada zdôraznila, že aj na Slovensku, podobne ako v zahraničí, existujú rodiny, ktoré majú záujem o služby iného charakteru, než ponúkajú klasické materské školy. Ide napríklad o rodiny, ktoré spoločnými silami budujú tzv. detské lesné kluby, v ktorých sú deti prakticky celý rok väčšinu dňa vonku v prírode. Spájanie rodičov detí v predškolskom veku s cieľom ponúknuť svojim ratolestiam zážitky, na ktoré mnohokrát v klasickej škôlke nie je čas ani priestor, je už bežnou a u viacerých rodičov obľúbenou formou starostlivosti o deti. Tento trend treba brať do úvahy. Je to naša povinnosť nastaviť pravidlá tak, aby sa v rámci nich mohli rozvíjať dobré a užitočné veci v prospech ľudí, a nie ľudí neustále tlačiť do schém, ktoré mnohým z nich už nevyhovujú.
Viaceré moderné európske štáty dnes rodičom detí pred plnením povinnej školskej dochádzky umožňujú služby starostlivosti vo forme detských skupín hneď, ako ukončia svoju materskú dovolenku a nastúpia opäť do práce. Za všetky môžem spomenúť severské krajiny ako Fínsko, Švédsko, Nórsko či Dánsko. No po príklade nemusíme ísť tak ďaleko, podobne sa totiž rozvíjajú detské skupiny a iné formy starostlivosti aj v Slovinsku či Nemecku a príklad si môžeme vziať aj z Českej republiky, ako už spomenula kolegyňa Simona. Zaujímavým je tiež fakt, že celkovo až polovica európskych štátov poskytuje rodičom detí od troch rokov bezplatné predškolské vzdelávanie a starostlivosť prostredníctvom rôznych foriem zabezpečenia tejto služby. Jednou z foriem sú aj navrhované detské skupiny.
Na záver by som rada dodala, že ambície zriaďovať popri materských školách nové formy predškolskej starostlivosti sa vôbec netreba obávať. Detské skupiny neohrozia fungovanie klasických škôlok ani ich nenahradia. O materské školy majú ľudia na Slovensku stále veľký záujem, ale ak chce byť Slovensko modernou európskou krajinou reagujúcou na neustále zmeny v spoločnosti a reálne potreby svojich obyvateľov, malo by umožniť väčšiu rozmanitosť v oblasti výchovy a vzdelávania malých predškolákov a zároveň by malo viac vychádzať v ústrety potrebám ich rodičov a uľahčiť im zosúlaďovanie pracovného života s rodinným životom. Preto vás chcem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Zuzka, ja ti musím naozaj úprimne poďakovať za tento vstup, za toto detailné opísanie všetkých foriem starostlivosti o deti, či už do troch rokov, alebo nad tri roky. Škoda, že tu pani poslankyňa Šimkovičová teraz nesedela, aby to všetko počula, pretože si myslím, že naozaj si popísala úplne všetko, čo by bolo dobré, aby pani poslankyňa počula, a veľmi ti chcem naozaj za toto poďakovať.

Tak ja možno ešte predsa len jednu vetu. Ja myslím, že aj vďaka kolegyni a príspevku kolegyne Zuzky Zimenovej, myslím, že každý, každému je úplne jasné, že náš návrh vôbec nie je o tom, aby si niektorí ľudia zriaďovali biznis z takejto veci, ako je starostlivosť o naše najmenšie deti, ale práve možnosť pre rodičov vybrať si z čo najväčšieho počtu alternatív to, čo im najviac vyhovuje.
Takže ešte raz vás poprosím zamyslieť sa nad týmto návrhom a verím, že ho čo najviac z vás podporí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, prajem príjemný dobrý deň. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, zámerom tohoto zákona bolo pomôcť zdravotníckym organizáciám alebo, respektíve neziskovým organizáciám, ktoré sa starajú o zdravotnú alebo v predmete činnosti majú zdravotnú starostlivosť.
Vieme dobre, že keď sa neziskové organizácie zakladali, štát do toho vkladal majetok, a to hnuteľný a nehnuteľný. Tento majetok sa stával prioritným majetkom alebo, respektíve podľa súčasnej legislatívy je prioritným majetkom a nie je možné s ním nakladať, pretože v tom roku 2004, keď sa vkladal majetok ako prioritný; bola to aj prístrojová technika, napríklad vo forme sonografických prístrojov, boli tam napríklad sanitné vozidlá, ale aj nábytok; už vtedy tieto, tento hnuteľný majetok mal štyri, päť, šesť a možno aj viacej rokov. Dneska máme rok 2017 a napríklad sanitné vozidlá už majú dnes 18 rokov, 15 rokov, tak isto röntgenologická diagnostika alebo sonografické prístroje, ktoré sa nedajú už ani prevádzkovať, ale tieto organizácie, keďže to je prioritný majetok, ich musia mať v skladových priestoroch. Preto týmto zákonom sme sa snažili, aby sa tento stav mohol vyčistiť, buď to odpredajú, alebo to zlikvidujú.
Po ďalšie, nehnuteľný majetok, tak isto situácia sa vyvíjala a niekde sú celé budovy, ktoré sú prázdne, ktoré nevie nezisková organizácia využiť, majú voľné priestory, odišiel lekár, je tam voľná ambulancia, ale vzhľadom k tomu, že prioritný majetok podlieha veľmi prísnym legislatívnym pravidlám a nie je možné tento majetok prenajať, preto vychádzame v ústrety týmto zariadeniam, aby za veľmi prísnych podmienok, to jest na maximálne dobu päť rokov, mohli tento majetok prenajať so súhlasom dvoch tretín správnej rady, so súhlasom zakladateľov, ale aby naozaj ten, tá ochrana toho štátneho majetku bola zabezpečená, pretože takto nevyužitý aj nehnuteľný majetok zostáva ladom. V mnohých budovách napríklad prespávajú bezdomovci a nezisková organizácia nemôže s takýmto majetkom nakladať.
Ďalšou významnou časťou je, aby nezisková organizácia nezanikla hneď vtedy, ak si nesplní tú povinnosť odovzdať účtovnú alebo výročnú správu.
Ja dúfam, že tento návrh zákona prejde naprieč politickým spektrom. Ja chcem aj poďakovať predsedovi výboru a členom ústavnoprávneho výboru za to, že trikrát sa zišli k tomuto návrhu zákona a vzišli mnohé podnetné pripomienky, a ja im ďakujem za to, že ten návrh zákona bol prerokovaný a aj ešte v rámci tých legislatívnych pravidiel boli mnohé dobré zmeny, ktoré vnášajú do toho väčší poriadok, väčšiu transparentnosť. Takže ďakujem veľmi pekne členom ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem pekne, skončil som.