26. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegynka, neviem, či ste sa dôsledne oboznámili s touto novelou zákona, ale zdá sa mi, že nie, a zrejme ani nepoznáte celkový postup, ako to prebieha v rámci konaní, pokiaľ ide o samotné rozvodové konanie cez kolízneho opatrovníka, ktorý dáva stanoviská.
Rodičia majú právo kedykoľvek vstúpiť do spisu aj na úrade práce, sociálnych vecí na príslušnom odbore, samozrejme, ale v konečnom dôsledku konečné stanovisko, aby sa zbytočne nespôsobovali prieťahy v konaniach, tak, samozrejme, že toto má právo vidieť a oboznámiť sa až na súde. A v rámci súdneho konania nemá žiaden problém, aby tam namietal, navrhoval, menil atď. To znamená, tu ide naozaj o ochranu detí, aby zbytočne jeden alebo druhý rodič nespôsoboval prieťahy. Ide o zásadnú zmenu a dobrú zmenu.
Ďakujem.

Ďakujem za vašu reakciu. No, viete, jedno je teória, tá je veľmi pekná a druhé je prax. A to, čo navrhujem, vychádza z praxe, ktorú reflektujem a kde máme ix príkladov, že v praxi to naozaj nefunguje tak, ako ste popísali.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k problematike, ktorú sa snažíme riešiť prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávame s pani poslankyňou Blahovou a ktorý tu už bol odprezentovaný, a to tému alebo problematiku prijímania detí do centier na ich vlastné požiadanie.
Bola o tom diskusia aj v prvom čítaní, a teda nadväzne na tie poznámky opäť je to niečo, čo možno teória a prax riešia, riešia rozdielne alebo je rozdiel v tom, čo je napísané v zákone a čo sa reálne, reálne robí. Pokiaľ ten rozpor možno odstrániť, tak je dobré ten rozpor odstrániť.
To, že prijímanie detí do centier na ich vlastnú žiadosť nie je dostatočne upravené, nie je len názor jednotlivých opozičných poslancov, ale je to aj názor, ktorý vo svojom stanovisku vyslovil odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si z neho zacitovať: "Legislatívny odbor upozorňuje, že podľa Občianskeho zákonníka majú maloletí spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou z primeranej rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. A nakoľko podľa navrhovanej právnej úpravy bude môcť dieťa aj samo požiadať o prijatie do vyššie uvedeného centra na vykonávanie opatrení jednotlivými formami, pôjde nepochybne o jednostranný právny úkon vykonaný zo strany dieťaťa."
Legislatívny odbor upozorňuje, že navrhovaná právna úprava je v tomto smere formulovaná pomerne vágne bez akýchkoľvek ďalších podmienok či podrobností, ktoré by sa vzhľadom na osobitnú povahu subjektu, ktorý bude môcť o svoje prijatie do centra požiadať, t. j. dieťa, žiada doplniť napríklad podrobnosti, akým spôsobom má dieťa o prijatie do centra požiadať, špecifikovať, či tak bude môcť urobiť každé dieťa, alebo túto možnosť obmedziť napríklad vekom dieťaťa, špecifikovať situácie, kedy je potrebné informovať aj zákonných zástupcov dieťaťa a podobne. Súčasne je otázne, či bude samotné takéto jednostranné požiadanie dieťaťa o jeho prijatie do centra vždy objektívne rešpektovať a jeho najlepší záujem podľa Dohovoru o právach dieťaťa.
Takže pochybnosti o tom, že tá úprava, ktorú predkladá ministerstvo a vláda, je dostatočná, vyslovil aj legislatívny odbor, bolo to predmetom diskusie na výboroch. My sme na ústavnoprávnom výbore mali pána štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa snažil argumentovať tým, že nie je možné úplne všetko dopodrobna upraviť, pretože môžu nastať aj situácie, ktoré by neboli pokryté zákonom, a teda nebolo by v záujme dieťaťa, keby bolo odmietnuté z dôvodu, že nejaká formálna podmienka nie je naplnená, keď, keď by záujem dieťaťa vyžadoval, aby, aby do centra na vlastné požiadanie prijaté bolo napríklad v situácii, keď je, keď je týrané alebo, alebo niečo, niečo podobné.
To je, samozrejme, úplne legitímna diskusia, že ako podrobná má byť, má byť tá úprava. To, čo ale vidím ako problém a v čom dávam za pravdu legislatívnemu odboru a aj kritikom návrhu novely v tej podobe, ako bola predložená, je, že, že tá úprava tam nie je v podstate žiadna, že to je len jedna z foriem, že rozhodnutím súdu alebo na žiadosť rodiča, alebo, alebo na požiadanie dieťaťa akoby išlo o rovnocenné formy, ktoré sa od seba, od seba nelíšia, ale, samozrejme, že akékoľvek prijatie dieťaťa do centra by malo byť výnimočným, výnimočným opatrením, ale ešte aj v rámci tých výnimočných opatrení práve toto na požiadanie dieťaťa by malo byť to úplne najvýnimočnejšie, teda, teda najmenej často sa, najmenej často sa dejúce.
Preto sme sa pri príprave nášho pozmeňujúceho návrhu inšpirovali tým, ako je to upravené v Českej republike, kde je tá právna úprava aj v rôznych iných oblastiach vzhľadom na niekoľko desiatok rokov existencie spoločného štátu podobná. Čiže v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí je v § 42 upravené pôsobenie zariadení pre deti vyžadujúce, vyžadujúce okamžitú pomoc, čo je jedna z foriem zariadenia sociálnoprávnej ochrany a ktorá tiež predpokladá, že okrem rozhodnutia súdu, okrem žiadosti zákonného zástupcu je možné prijať dieťa do tohto zariadenia, aj ak o to požiada dieťa alebo ešte aj ak o to požiada obecný, obecný úrad s rozšírenou, obce s rozšírenou pôsobnosťou.
A práve v týchto dvoch prípadoch sa ale vyžaduje, že obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou je povinný bezodkladne podať návrh súdu na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ nemožno do doby, dokedy musí o predbežnom opatrení rozhodnúť súd, zaistiť súhlas rodiča alebo inej osoby zodpovednej za výchovu dieťaťa s pobytom v zariadení pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc. Takúto formuláciu sme, sme do zákona doplnili aj my.
Nenavrhujeme tam upraviť, že požiadať môže iba dieťa od 6 rokov, nenavrhujeme tam presne stanoviť formu, či to musí byť písomne, dokonca ani, ani dôvody tam nie sú, nie sú špecifikované v tom našom pozmeňujúcom návrhu, ale vyžaduje sa tam, aby ak bolo dieťa prijaté do centra na základe, základe vlastnej žiadosti, tak aby bolo, aby bolo teda centrum povinné požiadať, požiadať súd o vydanie opatrenia.
Dozvedeli sme sa tak na výbore, že, áno, teraz sa vraciam k tej, k tej diskusii, že teória, prax, že takto sa to deje, že keď, keď je dieťa, dieťa, keď je dieťa prijaté do domova aj bez toho, aby to bolo upravené v zákone, tak môže aj na vlastnú žiadosť a rieši sa to, rieši sa to týmto spôsobom. No ale ak sa to má riešiť týmto spôsobom, tak je to tak dôležitá vec, že by v zákone mala byť upravená a nieže sa budeme spoliehať na to, že veď takto sa to všade deje, a predpokladáme, že tá prax bude, bude takto aj naďalej.
Tak myslím si, že ten zásah do koncepcie pôvodného zákona je úplne minimálny, je inšpirovaný českou právnou úpravou, je kompatibilný s tým, čo sa hovorí vo zvyšku zákona, takže si myslím, že kto má dobrú vôľu odstrániť pochybnosti, ktoré sa tu objavili, a teda zdôrazňujem, že nielen na strane opozičných poslancov, ale aj odboru legislatívy, ktorý nie je politickým telesom, ale iba vecne z právneho hľadiska posudzuje návrhy zákonov. Tieto pochybnosti môžme veľmi drobným doplnením zákona odstrániť a spraviť ten zákon lepším.
Takže ja by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len krátko. Ja by som, nie je mi jasné, teda chcela by som prečítať, cieľom návrhu, resp. návrhom zákona sa navrhuje vytvorenie nového druhu multifunkčného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z dnešných detských domov, krízových stredísk a resocializačných stredísk na centrá pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby.
Ja by som tu chcela poprosiť pána ministra, aby mi to vysvetlil, že teda či to bude, teda či to bude jedno centrum, ktoré bude spravovať všetky tieto veci, alebo či všetky tieto dotknuté osoby budú pod jednou strechou. Pretože ja si neviem predstaviť nejaké krízové centrum, neviem si predstaviť niečo, kde sú deti a zároveň aj dospelé osoby. Tak toto by som chcela tak jasnejšie objasniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem hovoriť dlho, ale k tým pozmeňovákom niektorým je treba zaujať konkrétne stanovisko.
Na posledné vystúpenie pani poslankyne odpoveď je áno, bude spravovať. To znamená, nejdeme fyzicky všetko niekde, ale bude spravovať, to znamená, to nie je o tom, že ideme zrušiť päť budov a vytvoriť jednu. Nie. Ale spravovať, aby v rámci toho centra tá pomoc mohla byť čo najširšie poskytnutá. A ak to mám veľmi ľudovo povedať, hlavný cieľ je, aby sme v tej prevencii, v tej základnej komunikácii zabránili tomu, aby dieťa muselo byť prijaté do detského domova. Ak sa nám toto podarí, tak celkom iste to splní účel, a to aj z hľadiska resocializácie, krízové strediská atď. Takže ešte raz, spravuje, to je správny výraz, ktorý ste aj vy použila.
K tým pozmeňovákom. Chcel by som najskôr povedať, že je tak trošku na škodu veci, že s tými pozmeňovákmi predsa len nejdeme vo výbore alebo predtým, je ďaleko väčšia šanca, priestor o tom hovoriť, diskutovať, zainteresovať do toho aj odborníkov a vzájomne si isté veci možno vysvetliť. Tento priestor tuná trošku strácame, i keď politicky tomu rozumiem, že je záujem sa aj v pléne Národnej rady zviditeľniť. Ak dovolíte postupne k tým pozmeňovákom.
V podstate plne podporujem pozmeňovák pani spravodajkyne, bol prediskutovaný aj s mojimi kolegami. Istým spôsobom vylepšujeme veci, áno, aj ten názor dávame možno do prijateľnejšej roviny, aby sa sčasti zaužívala a jednoducho mohol byť potom aj uplatňovaný.
Možno ešte úvodom by som rád povedal, že si v plnej miere uvedomujeme hĺbku zmeny. Tá je veľmi, veľmi veľká a ja vôbec nevylučujem, že prejde rok, dva nejakej aplikačnej praxe a my sa k niektorým veciam budeme musieť vrátiť a povedať alebo upresniť veci. Pri takejto veľkej zmene je to logické, je to nevyhnutné. A vôbec sa tomu nebránim a klamal by som, keby som mal tvrdiť, že sme majstri sveta a absolútne všetko sme pripravili tak, že tá aplikačná prax nás v niečom nemôže prekvapiť. Ale to pri každom zákone platí a zvlášť, keď sa niečo úplne nové zriaďuje ako v tomto prípade tie centrá.
K tým pozmeňujúcim návrhom. No, pani poslankyne Verešová, Remišová, Gaborčáková atď., nevidím pani poslankyňu tu. Áno, tá debata bola a jasne ten záver vyznel v tom, že obsah, ktorý navrhujú, je aktuálny, my sa s ním ideme stotožniť, ale niekde inde, ako je v zákone, a to je vo vyhláške. Veď niektoré veci boli priamo predstavené, povedané, ako budú aj znieť v tej vyhláške. To znamená, že hovorím áno, ale vzhľadom na to, ja som veľakrát v tomto pléne kritizovaný za málo flexibility, viete, toto je o tej flexibilite, tá vyhláška sa skôr dá aj upraviť, doplniť, rozšíriť ako zákon, ktorý musí prejsť istým legislatívnym procesom, je náročný aj časovo a nehovoriac o tej obsahovej stránke. Takže hovorím, áno, platí to, ale budú tie veci vo vyhláške a to bolo vysvetlené, takže pokladám zbytočne okolo toho ďalej hovoriť.
Za ďalšie. Pani poslankyňa Kaščáková, áno, všetci to poznáme, Rada pre práva dieťaťa rozposlala ten materiál, nie je to nič nové, my sa s touto organizáciou dosť často stretávame, veľakrát pripomienkujú veci. I keď skôr som zachytil z hľadiska minulosti, že sa venujú otcovským právam pri tom procese rozvodovom a inom, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že cieľ novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je práve doplniť chýbajúcu právnu úpravu obmedzenia práva na informácie k tej časti spisovej dokumentácie, ktorá tvorí podklad na rozhodovanie o ďalšom štádiu konania, resp. v prípade, ak dieťa samo nesúhlasí s jeho zverejnením. Úpravou sa týmto subjektom neupiera právo na informácie, ale uplatňuje sa však, ale posúva sa v čase legislatívnych dôvodov. To znamená, že všetky strany v konaniach tak súdnych, ako aj trestných v istej etape vyšetrovania majú následne možnosť vyjadriť svoje názory, klásť otázky, navrhovať dôkazy a podobne. Priamo v týchto konaniach na pojednávaniach. Toto je odpoveď k tej otázke, ktorá sa týka toho pozmeňováku. Zaoberali sme sa podrobne, lebo často koniec koncov, pokiaľ viem, tak to rozposlali všetkým poslancom Národnej rady.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Blahovej a pána poslanca Dostála, v podstate dva. Prvý pozmeňovák, ktorý sa týka profesionálnych rodičov, ak ma moji kolegovia neklamú, je totožný z augusta minulého roku, keď ste ho už riešili. V podstate má ísť o uprednostnenie profesionálneho rodiča pri adopcii, a to aj pred ľuďmi zapísanými v zozname v poradovníku, ktorý predtým museli prejsť tou náročnou prípravou a museli splniť isté konkrétne zákonné podmienky.
Nebudem sa vyjadrovať k obsahu, pretože legislatívci ma upozorňujú na to, že tak, ako je podaný, je istým spôsobom zmätočný minimálne vo vzťahu k legislatívnym pojmom. Ale to je technická otázka, ktorá by sa dala možno riešiť. Vládny návrh zabezpečuje, aby bol profesionálny rodič informovaný o tom, čo sa má s dieťaťom diať vzhľadom na jeho rodinnú situáciu, možnosti rodičov, širšej rodiny a najmä aby bol účastný na zhodnocovaní situácie dieťaťa od samého začiatku.
Vládny návrh tiež rieši situáciu, keď je podaný návrh na súd na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, tzv. mimo rámca náhradnej rodinnej starostlivosti a jej sprostredkovania úradom. Ak je dieťa zapísané v prehľade, bude proces sprostredkovania pozastavený do času rozhodnutia vo veci. Toto je forma, ktorú by mali, resp. mohli využívať aj profesionálni rodičia vo vzťahu k dieťaťu. Pretože ho prirodzene poznajú.
Toľko, milí kolegovia, to je dosť ťažká téma, táto problematika, a ktorá sa...
Ďalej pozmeňovák, ktorý sa týka poskytnutia opatrení na žiadosť dieťaťa. Uvedený návrh nadväzuje na situáciu, keď centrum, ale v pobytovej forme, prijme dieťa na jeho požiadanie. V pozmeňovacom návrhu sa navrhuje, aby príslušné orgány SPOD a asociálnej kurately bol po prijatí oznámenia o takejto skutočnosti povinný vždy a bezodkladne podať návrh na súd. Tento návrh je odôvodnený istým obsahom, ktorý je uvedený v samotnom návrhu.
S návrhom nie je možné súhlasiť z týchto dôvodov: Poslanecký návrh je v rozpore so zákonom o rodine. Zákon o rodine presne ustanovuje, kedy je možné podať návrh na súd a kedy súd môže rozhodnúť o ústavnej starostlivosti. Sú to tie limitované dôvody nariadenia ústavnej starostlivosti. Tento zákon o rodine presne cituje a hovorí a), b), c), d) atď. tieto prípady, ktoré sú s tým spojené. To znamená, že problém je zákon o rodine a v intenciách toho dávam aj odpoveď k tomu pozmeňovaciemu návrhu.
Toľko snáď k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré tu zazneli. Každopádne by som však rád poďakoval za vecnú diskusiu, za pomoc a aj snahu poradiť, aby tento zákon bol čo najlepšie pripravený. A veľmi pekne chcem poďakovať, sú aj na balkóne Národnej rady prítomní viacerí predstavitelia mimovládok, ktorí spolupracovali pri príprave tohto zákona. Je to spoločné dielo, som osobne presvedčený, že je potrebné, ale - a to hovorím so všetkou váhou -, že vôbec nevylučujem, že aplikačná prax bude taká, že si vyžiada isté opatrenia, možno aj zmeny. Ale to je život, na to sme pripravení.
Každopádne by som chcel požiadať o podporu tohto zákona v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, určite mi dáte za pravdu, že sociálna problematika je jedna z najcitlivejších a najobsiahlejších, ktorej venuje pozornosť ako laická, tak aj odborná verejnosť. Jednými z takých z môjho pohľadu najobsiahlejšími zákonmi boli zákon o sociálnych službách a práve predkladaný zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Ja musím povedať za seba, že som veľmi rada, že tu nastupuje trošku iná kultúra, že komunikujeme aj opoziční, aj koaliční poslanci aj so zamestnancami ministerstva alebo s inými zúčastnenými stranami pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov alebo daného zákona. Preto som osobne aj podporila pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá kolegyňa z výboru Soňa Gaborčáková, pretože si osobne myslím, že niektoré náležitosti by mali byť ošetrené v zákone. Ale aj budem veľmi rada, pokiaľ sa dostanú aj do vyhlášky a budú veľmi rýchlo a flexibilne reagovať na požiadavky praxe.
Takže sa chcem poďakovať a chcem vysloviť jednu túžbu, že naozaj pokiaľ ide o zákony, ktoré sa týkajú hlavne detí alebo iných citlivých oblastí, aby sme dokázali komunikovať, prísť za sebou, a pokiaľ sa nám aj prekrývajú niektoré body v rámci pozmeňujúcich návrhov, aby sme si to nepripisovali ako body ako politici, ale aby sme bojovali naozaj pre ľudí a pre občanov.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní, ako aj vo výboroch som už predstavil predmetnú novelu zákona o náhradnom výživnom, preto mi dovoľte, aby som len v krátkosti zhrnul, čo je jej podstatným obsahom.
Hlavnou zmenou je explicitná úprava poskytovania náhradného výživného ako preddavkovej dávky s cieľom zabezpečiť návratnosť vyplateného náhradného výživného v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak je cez exekučné konanie vymožená pohľadávka na výživnom za príslušné obdobie.
Popri tejto systémovej zmene sa navrhuje:
Po prvé. Upraviť alebo umožniť uplatniť si nárok na náhradné výživné aj cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou s prechodným pobytom na území Slovenskej republiky.
Po druhé. Spresňujú sa podmienky nároku na náhradné výživné v prípadoch, ak vymáhanie z cudziny nie je možné z dôvodu absencie súčinnosti žiadateľa o náhradné výživné s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, a v prípadoch, ak je dieťa z výchovných dôvodov umiestnené v príslušnom zariadení, napríklad v špeciálnom výchovnom zariadení alebo vo výkone väzby.
Za ďalšie. Navrhujú sa ďalšie zmeny týkajúce sa zrýchlenia správneho konania, precizovania ustanovení spôsobujúcich isté, isté interpretačné problémy.
Z rokovania výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, a preto sa uchádzam o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je predložený do pléna Národnej rady na druhé a tretie čítanie.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 762).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 919 z 28. novembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný vládny návrh (tlač 762) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 762) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 94 z 30. januára 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu, do rozpravy sa hlásim ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, nedá mi, aby som ako spravodajkyňa tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších prepisov a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, nezareagovala na vyjadrenia ešte z rozpravy, pokiaľ ide v rozprave v prvom čítaní.
Vážené kolegyne, kolegovia, ide skutočne o veľmi, ale o veľmi citlivú problematiku, a preto sa pokúsim vo veľmi krátkom exkurze v svojom vystúpení zostať skôr v rovine vecnej, budem sa pridržiavať stránky právnej, teda odbornej, a to všetko, samozrejme, vo vzájomnom súzvuku sociálnej stránky.
Návrh tohto zákona rieši dva zásadné okruhy problémov, a to po prvé systémové zmeny, ako i legislatívnotechnické zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe pri uplatňovaní predmetného zákona, ktorý je platný a účinný už 10 rokov, čo si vyžiadala prax a čo je veľmi správne. Jednak o systémových zmenách, ale aj o legislatívnotechnických zmenách už hovoril pán minister vo svojom úvodnom slove. Treba mať na pamäti, pokiaľ ide o tento zákon, stále, že vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú nemôžeme preniesť za normálnych okolností na inú osobu a už vôbec tobôž na štát. Áno. Štát má pomáhať. Štát má vytvárať také podmienky a prostredie, aby každý občan Slovenskej republiky od svojho narodenia až po svoju smrť prežil dôstojne život v Slovenskej republike. To je alfou a omegou.
Štát má pomáhať, ale nie suplovať. Predovšetkým rodič ako zákonný zástupca dieťaťa je povinný chrániť záujmy svojho maloletého dieťaťa a aj z tohto dôvodu sa domáhať plnenia vyživovacej povinnosti od povinnej osoby, teda druhého rodiča. Ak si vyživovaciu povinnosť, samozrejme, voči svojmu dieťaťu neplní.
Dúfam, že ste si pozorne všimli, že používam pojem rodič. Nemôžme tu hovoriť len o matkách. Sú aj otcovia a sú aj nepodarené a nepodarení otcovia a matky, takže treba rozlišovať pojem a treba hovoriť všeobecne a používať termín rodič.
V prípade, že oprávnený rodič uplatní všetky zákonné postupy a je aj naďalej pri vymáhaní výživného v prospech dieťaťa neúspešný, práve v tomto okamihu je tu priestor a čas, že nastupuje štát ako pomocník a garant dodržiavania práv dieťaťa, no nikdy nie z pozície povinného. Štát na preklenutie absencie finančných prostriedkov splnenia vyživovacej povinnosti za povinného rodiča voči dieťaťu môže teda preddavkovo poskytnúť náhradné výživné, a to, samozrejme, za tam splnených ďalších zákonných podmienok.
Na druhej strane to však neznamená, že poskytnutím náhradného výživného zo strany štátu zaniká povinnosť oprávneného rodiča domáhať sa plnenia vyživovacej povinnosti upravenej rozhodnutím súdu od povinného rodiča.
Nie je preto možné súhlasiť s názorom, že vymáhanie plnenia vyživovacej povinnosti by malo prejsť z oprávneného rodiča na štátnu inštitúciu, napríklad v tomto prípade, čo platí, na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dovolím si trošku pozastaviť sa aj pri kritizovanom ustanovení § 2 ods. 6, v ktorom sa povinnej osobe umožní zaplatiť vraj bez sankcie výživné aj po termíne stanovenej súdom alebo súdom schválenej dohody, tak ako to tvrdí opozícia. Sankcie súvisiace s omeškaním plnenia si vyživovacej povinnosti upravenej súdom nesúvisia a nemajú žiaden vplyv na posudzovanie nároku náhradného výživného, ako aj na podmienky na jeho poskytovanie. Tento návrh zákona výlučne upravuje otázky a podmienky súvisiace s poskytovaním náhradného výživného a nie otázky súvisiace s plnením, resp. neplnením si vyživovacej povinnosti povinným rodičom.
V konečnom dôsledku je tu aj ustanovenie § 76 ods. 3 zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody má oprávnený rodič právo požadovať z nezaplatenej sumy výživného aj úroky z omeškania v zmysle príslušných predpisov občianskeho práva. Pre samotný nárok na náhradné výživné podľa predmetného návrhu ustanovenia § 2 ods. 6 je rozhodujúce, aby si povinný rodič splnil vyživovaciu povinnosť upravenú súdom, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Pýtate sa prečo. Nuž preto, lebo v opačnom prípade nemožno vylúčiť duplicitu spočívajúcu v poskytnutí náhradného výživného a riadneho, teda bežného výživného, ich zúčtovanie a prípadne uloženie povinnosti vrátiť náhradné výživné alebo jeho časť.
Návrh novely zákona nadväzuje na doterajšie poznatky z uplatňovania zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v praxi a záverov vyplývajúcich zo zhodnotenia stavu zákonnosti v postupe a v rozhodovaní orgánov verejnej správy pri poskytovaní náhradného výživného tak Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ale aj na právny názor Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že výživné je zaplatené v danom mesiaci, avšak po uplynutí súdom určenej lehoty je potrebné považovať za zaplatené výživné za daný mesiac s omeškaním.
Tiež sa nemôžem stotožniť s tvrdením, citujem kolegynku Petru Krištúfkovú: "Ani jedna z úprav však nepomáha samotnej matke." Koniec citátu. Podmienkami nároku na náhradné výživné nie je len jednoduché vyživovacie povinnosti, ale aj ďalšie zákonné podmienky neplnenie, teda jednoduché neplnenie vyživovacej povinnosti, ale aj ďalšie zákonné podmienky, ako napríklad, uvádzam naozaj iba príkladnú, pretože tých podmienok je tam viac, riadne plnenie si povinnej školskej dochádzky - a tu by som sa pristavila. Naozaj častokrát práve tento inštitút je, žiaľbohu, zneužívaný. Ja nie som proti, aby sa nepomáhalo oprávneným rodičom, ja som za, aby sa pomáhalo mladým rodinám. A tam môžme využiť všetko, čo sa využiť dá, a tam máme ten priestor aj na komunikáciu aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí, aby sme pristúpili možno aj k iným systémovým zmenám, či už sa týka oblasti materskej, či je to rodičovský príspevok, či sú to prídavok na dieťa, či je to príspevok prídavku na dieťa a podobne a tak ďalej. Takže aj príjem domácnosti neprekračujúci 2,2-násobok sumy životného minima a podobne.
A pri životnom minime pri 2,2-násobku sa opäť prizastavím, aj tu by sme snáď do budúcna, pán minister, mohli pouvažovať zvýšiť práve tento 2,2-násobok sumy životného minima, lebo nemyslím a nedomnievam sa, že by to bolo už pre dnešné pomery postačujúce, ale nechávam to otvorené.
Nemožno súhlasiť s tvrdením, že ak sa matka oprávnená dopracuje alebo oprávnený k náhradnému výživnému, tak jej zároveň vzniká povinnosť vymáhať ho od neplatiča. To opäť som použila z príspevku v rámci rozpravy kolegynky Petry Krištúfkovej. Oprávnený rodič, matka alebo otec, sa musí domáhať plnenia vyživovacej povinnosti od povinnej osoby, matky alebo otca, bez ohľadu na poskytovanie náhradného výživného. Treba vždy vnímať, že tu ide o dve odlišné veci od seba oddeľujúce.
Rovnako sa nemôžem a nestotožňujem sa s ničím nepodloženým bezobsažným tvrdením, že štát má výrazne silnejšie a účinnejšie možnosti pri vymáhaní výživného. Z pohľadu účinnosti je úplne jedno, kto výživné vymáha, nakoľko nástroje na výkon rozhodnutí súdu, a okrem iného aj výživného, sú pre všetky osoby tak fyzické, ako aj právnické rovnaké, to jest v prvom rade sa musí oprávnený obrátiť na príslušný, miestne vecne príslušný súd, získa rozhodnutím exekučný titul, a ak ani na základe tohto právoplatného vykonateľného exekučného titulu neplní, osloví exekútorský úrad a ten pokračuje ďalej. Všeobecne je pravdou, že exekútori sú najmenej úspešní pri vymáhaní práve výživného. Dôvodom však nie je skutočnosť, že výživné nevymáha štát, práve naopak, zo skúseností z minulosti je zrejmé, že vymožiteľnosť bola takmer nulová, aj keď na strane oprávneného bol práve štát. Podstatou a zmyslom náhradného výživného je, že slúži na preklenutie obdobia absencie príjmu z výživného, predstavuje pomoc štátu v situácii, keď je povinný rodič nefunkčný.
Treba podotknúť, že vďaka priaznivému vývoju sociálno-ekonomickej situácie v Slovenskej republike oproti roku 2016, kedy bolo v hmotnej núdzi takmer 86-tisíc detí, toto pokleslo na počet detí v hmotnej núdzi o takmer cca 14-tisíc, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení takmer cca 16 %.
Nuž záverom dovoľte mi vysloviť ešte jedno také želanie. Prosím, nesnažme v zákone o náhradnom výživnom podporovať nezodpovednosť povinného rodiča tým, že štát by prevzal na seba absolútnu zodpovednosť. Hľadajme zákonné možnosti, akým spôsobom čo najúčinnejšie a najefektívnejšie donútiť povinného, aby si svoju povinnosť zodpovedne plnil.
Nedá sa preto súhlasiť s názorom, že celý zákon o náhradnom výživnom, ako to tvrdí opozícia, je zlý. Do budúcna však - a to ponechávam na úvahu - nie je vylúčená celková zmena prístupu a pohľadu na neplnenie vyživovacej povinnosti. Na súdoch je bežné, že za trestný čin zanedbania povinnej výživy je ukladaný trest povinnej práce, ako i súčasne uloženie povinnosti zaplatiť zmeškané výživné. Miestom pre výkon trestu povinnej práce môže byť mesto, obec, vyšší územný celok, iná právnická osoba, ktorá sa zaoberá kultúrou, školstvom, sociálnymi službami a podobne. Tento alternatívny trest môže súd so súhlasom páchateľa uložiť v rozsahu 40 až 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, pričom vo všetkých odsekoch tohto trestného činu ide o prečin.
A tu je namieste pouvažovať nad zmenou, na základe ktorej by práve pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nebol súhlas páchateľa ako povinnej osoby potrebný a súd by ukladal práve za tento trestný čin práve tento trest povinnej práce. Pri nákladoch štátu na jedného odsúdeného väzňa i za trestný čin zanedbania povinnej výživy vo výške cca 40 eur na deň by určite došlo k úspore a bola by aspoň čiastočne minimalizovaná záťaž na štátny rozpočet. A takto ušetrené prostriedky by sa mohli použiť i na pokrytie či už zvyšovania spomínaného koeficientu nároku na náhradné výživné, alebo aj ako štátny príspevok pre inštitúcie, v ktorých sa tento trest vykonáva, a tieto by mohli vyplácať odsúdeného, pričom adresátom by bol rodič, čím by si okrem dodatočného splnenia povinnosti zaplatiť zmeškané výživné odpracoval svoj trest za nesplnenie vyživovacej povinnosti a povinný rodič by si bol vedomý, že práve prácou si plní svoju základnú zákonnú rodičovskú povinnosť voči dieťaťu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som presvedčená a verím, že takto navrhovaná zmena tohto zákona pomôže všetkým tým oprávneným, ktorí ju na ten čas kriticky nevyhnutne potrebujú, ide tu najmä a predovšetkým, a to nie je populistické, to je úprimné, najmä o deti. Preto sa prihováram, aby ste za tento návrh zákona zahlasovali, a ja verím, pán minister, že rok 2018 bude rokom rodiny.
Ďakujem.

Pani Kuciaňová, skoro som sa rozplakal nad vami, fakt. Tu je rozdiel medzi vaším štandardným vnímaním politiky sveta, vy stojíte na strane štátu a my na strane ľudí.
Počúvam tu štátny rozpočet vyhraďuje o 15 % menej zdrojov na toto náhradné výživné. Prečo asi? Lebo to nefunguje, lebo tie ženy si nevedia pomôcť, potom to vymáhajú od tých manželov, musia to doplatiť štátu a sú ony bičované za toto.
Stále tu počúvam z vašej strany štát, no nesmie suplovať štát, nesmie. Viete čo? My sme tu, tento štát pre ľudí a nie štát pre štát. Štát má podstatne viacej možností a pák, ako vymôcť od povinného toto dlžné výživné, ako matka s dieťaťom, prípadne, ako vy chcete, teda aj nejaký otec s dieťaťom. Viete, keď bude nejaká matka v problémoch počúvať vašu rozpravu, jednak jej nebude rozumieť, lebo to asi rozprávate len pre odbornú verejnosť, ale my sme tuná pre ľudí, tak to ani nedopočúva a s hrôzou zistí, že odborne a slušne jej nechcete pomôcť, ale že chcete, aby tento štát proste to vymáhal späť od tej matky, ktorá toto náhradné výživné dostala.
Viete, v tej ťažkej situácii, vy to asi neviete pochopiť, lebo asi ste to nikdy v živote nezažila, nemať na chleba, ale tie ženy na ten chleba nemajú a ešte majú aj exekútora. Prečo by sme im nemohli pomôcť? Vy bojujete len za ten štát.
A ja chcem povedať, že my budeme vždy stáť na strane ľudí, či sa vám to páči, alebo nie. A keď nie teraz, tak o dva roky vám garantujem, že to presadíme.