2. schôdza

Ďakujem. Ďakujem kolegyni pani Petruchovej za jej vynikajúci príspevok a nadviažem práve na moju predrečníčku, keď chcem tiež hovoriť o chránených dielňach, chránených pracoviskách, a pripomenúť tým, ktorí nevedia alebo si už nepamätajú, že za predchádzajúcej vlády Roberta Fica II minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter znížil príspevky pre chránené dielne, chránené pracoviská, pracujúcich invalidov a tých, ktorí im pomáhajú. Urobil to veľmi rafinovaným a sofistikovaným spôsobom.
Bol som veľmi prekvapený, že ani organizácie, ktoré zastupujú zdravotne postihnutých občanov, na to nereagovali tak, ako by som si ja osobne predstavoval, pričom vždy, keď dôjde k nejakým takýmto nepopulárnym zmenám, oni sú tí prví, ktorí bránia - a veľmi logicky a správne - práva ľudí, ktorých zastupujú. Čiže toto pánovi ministrovi v predchádzajúcom volebnom období prešlo veľmi jednoducho.
V tomto volebnom období, ak hodnotíme prichádzajúcu vládu na základe programového vyhlásenia, tak skutočne táto vláda nemyslí na zdravotne postihnutých občanov v zmysle ich integrácie do života podporou ich zamestnávania alebo podnikania. Presne tak, ako to povedala pani kolegyňa vo svojom vystúpení. A to je obrovská chyba. Vláda by sa mala starať najmä o tých, ktorí sú najzraniteľnejší, ktorí potrebujú pomoc, pomocnú ruku vlády a tej sa jej zrejme nedostane a to je veľká chyba. Budeme z opozície robiť všetko pre to, aby tomu tak nebolo a aby zdravotne postihnutí občania boli rešpektovaní a aby sa mohli integrovať do spoločnosti.
A pokiaľ ide ešte o tému pracovných asistentov, takisto plne podčiarkujem, sú diskriminovaní, hendikepovaní vo svojom postavení, pretože na rozdiel od osobných asistentov musia platiť odvody, ktoré vlastne dosahujú výšku ich zárobku, a to je úplný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Aj pani poslankyni ďakujem za jej reč. A ja som s ľuďmi, ktorí boli odsúdení..., alebo nieže odsúdení, ktorým sa stalo, že museli tráviť svoj život vo vozíčku, strávil rok svojho života ako ich osobný asistent. Robil som im ruky, nohy a čo bolo treba. Nerobil som to v tomto štáte a tým pádom, keď som sa vrátil na Slovensko, tak som mohol ten anglický systém pomoci klientom a to, čo máme na Slovensku, porovnávať a, pani poslankyňa, počítajte s mojím hlasom a s mojím podpisom pri čomkoľvek, čo by mohlo ľuďom s postihnutím na Slovensku pomôcť.
Máme tu mnoho politikov, ktorí sa oháňajú tým, že máme budovať silný štát, a v tom istom čase častokrát tí istí politici nebudujú silný štát, ale budujú štát pre silných. Budujú štát, v ktorom sa nemyslí na to, že cez ten obrubník má prejsť aj človek na vozíčku. Myslí sa iba na tom, koľko percent z položenia toho obrubníku komu pôjde. A teda ak budete prichádzať s návrhmi, ako spraviť prostredie lepšie, menej bariérovité, aby ste sa v ňom mohli pohybovať, tak čokoľvek budete potrebovať - a mohol by som vám s tým nejakým spôsobom pomôcť či hlasom, či podporou, či podpisom - tak, prosím, počítajte so mnou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Milá Silvia, aj ja ti chcem veľmi poďakovať za to, že si tu s nami, a za to, že takýmto spôsobom nám komunikuješ niečo, čo sme mali robiť my, o čom sme my mali rozprávať, a riešiť tieto problémy. A ešte raz, veľmi si to vážim za to, že si sa na to dala, za to, že si sa dala aj sem do parlamentu, že si prišla a že, že takýmto spôsobom ideš sa pomôcť, ja by som to tak povedal, uzdraviť srdce našej spoločnosti. Ja by som si veľmi želal, aby naša spoločnosť bola vnímavejšia a citlivejšia na osoby so zdravotným postihnutím, lebo si uvedomujem, že to formuje to jadro, to gro, to srdce našej spoločnosti.
A preto ja by som chcel aj poprosiť, sú mnohé témy, ktoré, ktoré nás môžu rozdeľovať, ale verím, že toto je jedna z tých, ktorá by nás jednoznačne mala spojiť. A mali by sme sa pozrieť na tento problém so srdcom, nie pragmaticky, ale so srdcom, riešiť ho so srdcom a verím, že celú našu spoločnosť to posunie potom na vyššiu úroveň, lebo náš postoj k týmto problémom formuje aj srdce celej našej spoločnosti.
Silvia, ešte raz veľmi ďakujem za to, že si sa na to dala. (Potlesk.)

Ďakujem. Tiež chcem poďakovať Silvii, že je u nás v klube, že je človekom, ktorý otvára bariéry a búra bariéry vlastne pre hendikepovaných ľudí v tejto Národnej rade. Kvitujem, že pán predsedajúci schôdze, pán Bugár sa ospravedlnil za to, že nie je pripravený ešte stolík pre ňu, ale bolo by vhodné sa zamyslieť možno nad tým, jej trvá cesta z foyer sem do rokovacej sály dvadsať minút, možno nad väčšou investíciou v tejto budove. Predsa len je to budova parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie, pretože, myslím, že sa to už dlhé roky tu žiadalo, aby niekto takto vystúpil priamo, a o autentickosti ani nebudem rozprávať, pretože neni o čom.
Hovorili ste aj tie udržateľné projekty na dva roky, na štyri roky. Áno. Ja som bol naučený žiť na dlhšie, nie iba na dva, na štyri roky a myslím, že každý z nás pochopí, že takto plánovite niekedy sme hovorili, že päťročnice boli, lebo jaký to bol blud, aj tie päťročnice pokračovali ďalej a stále sa to rozvíjalo a ten projekt ďalej pokračoval. Žiaľ, v demokracii tak to neni a neni to iba vo vašom prípade a vo vašej skupine ľudí, ale v celom živote.
Áno, ťažko sa to počúva, vyzerá, že štát dal vašu skupinu zdravotne postihnutých na vedľajšiu koľaj. A ja sa pýtam, má to byť politická vôľa, nie ľudská vôľa? Veď sa spamätajme, veď to už mohlo byť dávno riešené, takže apelujem, aby tu bola ľudská vôľa, aby sme robili maximum pre to, aby nie iba pani poslankyňa, všetci zdravotne postihnutí mali ten prístup, aký majú mať, aby ste sa mohli integrovať do, medzi nás a aby ste mohli sa zapájať do našej slovenskej, nášho slovenského života. Preto tiež vám apelujem, ako už kolegyňa predo mnou povedala, pripomínajte sa tomuto zákonodarnému zboru, že zastupujete tú skupinu ľudí, a ja budem stopercentne za vami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem hlavne všetkým kolegom, ktorí ma akýmkoľvek spôsobom podporili, a hlavne ďakujem za tie pekné príklady, ktoré ste tu uviedli a ktoré máte ako skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím.
Ja by som chcela možno uviesť jednu vec na pravú mieru. To, že som na vozíku, mi nezaručuje žiadne, žiadne kvality. Vôbec mi nezaručuje to, že budem dobrá poslankyňa. Ja však pre to chcem urobiť maximum. Chcem naozaj tvrdo pracovať, lebo viem, že táto funkcia si to vyžaduje. Robila som to aj predtým, pracovala som aj predtým dlhé roky s plným nasadením a všetko, čo som robila, robila som naozaj naplno.
Súhlasím so všetkým, čo povedal pán Mihál, súhlasím aj s tým, čo povedal pán Poliačik, a hlavne súhlasím s tým, že, že na všetko sa pozerá predovšetkým cez financie. A zabúda sa tu pozerať na ľudí. Jednoducho nie všetko sa dá kalkulovať a prepočítať. To je fakt.
Chcela by som ešte aj k tej intervencii vám, pán predseda. Tá intervencia nebola zbytočná. Dnes som zažila, zažila ďalšiu situáciu napriek tomu, že mi bolo včera sľúbené, že sa do budovy parlamentu dostanem bez problému a bočným vchodom, tak som sa sem dostala znovu s asistentom načierno, pretože tá, tá ochranka nemala ani šajnu o tom, ako sem mám vojsť a z ktorej strany. A bolo mi to prisľúbené.
Takže neviem, či všetko funguje tak, ako má, a neviem, či všetko tak, ako má, bude fungovať.

Ďakujem, pán predseda. Moje vystúpenie rozdelím na štyri časti. V prvej budem hovoriť o financiách a o verejných financiách, v druhej časti o podnikateľskom prostredí, v tretej časti o zamestnanosti a sociálnych veciach a vo štvrtej časti o športe. Čiže budem sa venovať tým témam programového vyhlásenia vlády, ktoré, ktorým sa venujem ja či ako poslanec, či ako občan Slovenskej republiky.
Ale najprv na úvod si neodpustím pár poznámok k tomu, ako vznikla táto vláda, a k programovému vyhláseniu ako dokumentu. Občania 5. marca 2016 dali jednoznačne politickým stranám, politikom najavo, že nechcú ďalej pokračovať vo vláde Roberta Fica. Keby to bolo inak, tak by predsa strana SMER nezískala len 28 %. To bol percentuálny zisk, s ktorým zo strany SMER nerátal ani najväčší pesimista. Toto bola jednoznačná porážka politiky Roberta Fica, ktorú občania demokratickým spôsobom prejavili vo voľbách. Sedíte tu, kolegovia, v úctyhodnom počte 49, možno závidieť, samozrejme, ale ešte pred dvoma mesiacmi vás tu bolo 83. Čiže 34 poslancov strana SMER stratila a nie je to náhoda. Stalo sa presne to, čo som ja mnohokrát počas minulých štyroch rokov hovoril, občania vám tu vašu politiku spočítajú vo voľbách. A tak sa aj stalo.
To, že ste zložili vládu, to nie je vôbec zásluha vašej šikovnosti a ani obratnosti politickej vášho predsedu, to je zásluha len a len oligarchov, ktorí, ktorým vyhovuje to, že takáto zostava tu bude ďalšie štyri roky. To nie je nič iné, žiadna politická šikovnosť, žiadne oslovenie občanov, práve naopak, je to krach vašej politiky, ktorú vám ľudia dali jasne najavo vo voľbách.
Bol som pri nejakých tých rokovaniach, keď sa zostavovala vláda, a mám celkom jasnú predstavu, že čo primälo vašich súčasných troch partnerov, aby do toho spolku s vami šli. SaS tiež dostala všelijaké ponuky, ale SaS ich na rozdiel od vašich súčasných koaličných partnerov odmietla, ale viem, o čom to bolo. Veľmi dobre viem, o čom to, vážení kolegovia, bolo, veľmi dobre.
Pokiaľ ide o programové vyhlásenie, ku ktorému tu dnes, včera a ešte ďalšie dni budeme sedieť a sedíme, tak je to dokument, ktorý vznikol z povinnosti, je to povinná jazda, patrí sa to, má to byť, tie tanečky si tu musíme všetci absolvovať, tak tu teda sme. Programové vyhlásenie má 70 strán, z ktorých veľká väčšina je prázdna vata. Je vidieť, že vy smeráci ako tá hlavná sila v tejto vláde, tak ako ste si nedali žiadnu prácu s prípravou programu pred voľbami - však ste žiadny nemali - tak presne takisto ste sa postavili tu k tvorbe programového vyhlásenia. Presne takisto lajdácky, šmelinársky. To, čo vám spísali nejakí úradníci na ministerstvách, to tam je, to, čo nespísali, to tam nie je. Je perfektne vidieť, že v ktorom rezorte aká partička sedí.
Keď mám povedať za ministerstvo práce a sociálnych vecí (povedané so smiechom), ta aj tých chudobných tri a pol strany presne odráža tie jednotlivé sekcie a tých ľudí, ktorí za tými písmenkami, za tými pár písmenok jednoducho sú. Niektorí si dali viac práce, niektorí menej, niektorí "copy - paste" to, čo bolo, niektorí možno trošku niečo pridali a je tam, samozrejme, vidno aj tie tri vety od nového pána štátneho tajomníka, ktorý sa určite veľmi teší z pozície, do ktorej sa voľky-nevoľky dostal.
Pokiaľ ide o iné rezorty, tak napríklad kultúra, pán minister, všetka česť, školstvo, pán minister tu nie je, takisto všetka česť. To sú časti, ktoré majú svoju silu a svojím spôsobom aj kvalitu. Ale iné rezorty, niektoré aj teda iné rezorty, tak to je na zaplakanie. Programové vyhlásenie vlády je tak nevyrovnaný dokument, že ako keby niektoré časti, s prepáčením, písali absolventi pomocnej školy, a niektoré, všetka česť, univerzitní profesori. Veľmi nevyvážené. Ale je to v prvom rade vata, prázdne slová.
A pokiaľ sú tam nejaké konkrétne sľuby, pani kolegyňa, lebo sú tam aj konkrétne čísla, napríklad že zvýšite zamestnanosť o presne 100-tisíc ľudí, táto vláda zvýši zamestnanosť o 100-tisíc ľudí, takže nájdeme tam aj konkrétne čísla, ale napríklad v tomto prípade takýto záväzok, vznik nových 100-tisíc pracovných miest, keď si pozriem históriu uplynulých štyroch rokov, lebo za uplynulé štyri roky podľa pána ministra vzniklo 117-tisíc pracovných miest. To sú také účtovnícke triky, pani kolegyňa, nič iné, hej. Z konateľov ste urobili zamestnancov v pracovnom pomere. Z dohodárov zmenou odvodovej politiky, kde dnes za dohodárov platí zamestnávateľ vyššie odvody ako za zamestnanca, logicky, že tých dohodárov zamestnávatelia prehodili do pracovných pomerov, a tak vám zvýšil, tak sa zvýšil počet pracovných miest. Nijako inak, ako umelo.
Dôkazom, akým spôsobom ste naložili so zamestnanosťou, je to, že počet ľudí, ktorí dnes pracujú, Slovákov v zahraničí je vyše 150-tisíc. Čiže okolo 30 - 40-tisíc viac, ako to bolo pred štyrmi rokmi. Slováci zvýšili zamestnanosť, ale nie na Slovensku, ale v okolitých krajinách, vážení. Tam platia dane a tam platia odvody. Takže toto sú tie konkrétne čísla. Nezamestnanosť že klesne pod 10 %? Ešte sme ani nehlasovali o programovom vyhlásení vlády a už dnes vydal Štatistický úrad či úrad práce, či kto, že už je tá nezamestnanosť pod 10 %. Takže to je tak geniálne, že tento sľub ste vlastne splnili ešte predtým, ako bolo programové vyhlásenie vlády odhlasované.
Ale takýchto perličiek, že vlastne vy niečo sľubujete v programovom vyhlásení, že urobíte, čo pritom už urobené je, pretože tá legislatíva je schválená, je tam viacero a nechcem s tým zdržiavať.
Aby som ešte ale povedal dôležitú vec. V každom prípade toto je programové vyhlásenie, a teraz budem ku vám milosrdný, sociálnodemokratickej vlády. Nie vlády koaličnej, kde sú aj tri strany, ktoré o sebe hovoria, že sú stredové alebo stredopravé. Ja tam nevidím idey pravicovej, pravicovej strany, či je to SIEŤ, či je to občianska strana MOST - HÍD alebo či je to SNS. Ak, tak sú tu len mikrostopy, napríklad v deklarovanom symbolickom znížení dane právnických osôb z 22 na 21 %. Toto je výsledok vašej pravicovej alebo stredovej politiky? Toto ste presadili do programového vyhlásenia?
No keby teoreticky bola v tejto vláde - teoreticky - SaS-ka, tak by to programové vyhlásenie, keď už, vyzeralo zásadne, ale zásadne inak. Samozrejme, hovorím o čistej teórii, ale predstavoval by som si, že tri stredopravé strany zo svojho programu presadia viac. Mimochodom, pán Bugár sa trošku mýli v matematike, keď stále hovorí, že 90 % ich programu je v programovom vyhlásení. Podľa mňa je to 90 promile, ak aspoň toľko, takže len taká malá poznámka na okraj k tomu, čo si presadila strana MOST.
No ale budem teraz už konkrétnejší. Financie. Financie, ale túto tému nechám určite radšej nášmu tímlídrovi Eugenovi Jurzycovi. Pokiaľ ide o financie, deklarácia, že vláda dosiahne vyrovnaný rozpočet vlastne až po jej odchode v roku 2020, to je absolútne, absolútne smiešne. Podmienky, pokiaľ ide o globálnu ekonomiku, pokiaľ ide o - pri všetkých problémoch - Európu, svet, sú dnes relatívne vo veľmi, veľmi dobrom stave. Takisto si myslím, že ďalšie okolnosti, ktoré nahrávajú rozvoju Slovenska z hľadiska medzinárodných súvislostí, sú tak priaznivé, že pokiaľ by táto vláda chcela, tak vyrovnaný rozpočet je už o rok, nie až niekedy v roku 2020.
Príkladom, ďalším takýmto príkladom čisto len predvolebného sľubu je, sú daňové licencie. Daňové licencie, ktoré ste teda ako pravicové strany presadili, ich zrušenie, tak daňové licencie sa fakticky zrušia za zdaňovacie obdobie 2018, to znamená, že v marci - apríli 2019 v podstate posledná príležitosť pred voľbami, ktoré budú v marci 2020, v tom poslednom momente, kedy to bude možné, aby to ľudia nejako priaznivo pocítili, tak vtedy to chcete urobiť. Ja nevidím žiadny dôvod, aby sa daňové licencie nezrušili zajtra, keď sa to nestalo včera, v skrátenom legislatívnom konaní. Keby ste boli skutočne dbali na presadenie vašich programov, tak toto jednoznačne presadíte. Veď strana SMER uznala, že daňové licencie sú škodlivé, pretože inak by to tam nebolo vôbec. V programovom vyhlásení zrušenie daňových licencií je, ale veľmi takým špekulatívnym spôsobom tesne pred voľbami. Čo toto má byť?
Pokiaľ ale ide o tú najzávažnejšiu vec, ktorá sa týka verejných financií, tak je tu veľká hrozba tej vašej deklarovanej reformy zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ja sa obávam, že pod tou reformou zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa skrýva to, že vy práve tú doterajšiu zodpovednosť, ktorú ste museli ako-tak držať, chcete uvoľniť, aby sa vám rozviazali ruky na ďalšie rozhadzovanie.
Mimochodom, stredopravé strany, pýtam sa vás, vy naozaj súhlasíte s tými sociálnymi balíčkami od A po Z? Dobre, ak vy s tým súhlasíte, lebo tak sme sa dozvedeli od pána ministra Richtera na výbore pre sociálne veci, takže keď vy ste natoľko kompromisní a ústretoví k strane SMER a jej vlajkovej lodi, sociálnym balíčkom, tak sa pýtam, prečo váš partner, strana SMER nie je ústretová voči skutočne zásadným veciam z vašich programov, ktoré by napríklad znamenali zlepšenie podnikateľského prostredia. A prechádzam k tejto téme.
Podnikateľské prostredie. Pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, tak pre mňa je to v prvom rade otázka daňového a odvodového zaťaženia. Už som tu spomínal a všetci dobre vieme, daňové licencie až de facto v roku 2019 budú zrušené. Daň z príjmov právnických osôb, o jedno jediné percentíčko je tu deklarovaný záväzok na 21 %. A je tu ešte akási nejasná deklarácia o zvýšení paušálnych výdavkov pre živnostníkov. A to je všetko, čo sa týka nejakého zníženia daní a odvodov. To je všetko. Tieto tri chatrné a vajatavé veci. A to je všetko.
Znovu sa vás pýtam, kolegyne, kolegovia z SNS, toto vám stačí? Veď vy ste predsa vo vašom programe deklarovali pomoc napríklad malým a stredným podnikateľom. Toto je ono? Toto je to, čo ste presadili, pán Bugár? Pán Hrnčiar? Váš perfektný program strany SIEŤ? Toto ste presadili? Tieto tri vajatavé, chatrné veci, do ktorých keď niekto fúkne, tak to spadne celé? Zníženie daní pre právnické osoby o 1 %?
Kto nevie, tomu pripomínam, že živnostníci budú na budúci rok platiť znova a znova vyššie odvody. Je to o 6 eur mesačne, ale za rok je to 72 eur. Pre niekoho sú to zásadné veci. Čiže namiesto pomoci tým, ktorí to potrebujú, namiesto toho, aby sa prejavili pravicové strany v programovom vyhlásení, aby tam niečo presadili pre tých voličov, ktorých tu majú zastupovať, tí ich voliči, tí živnostníci, ktorí vás volili, sa dočkajú na budúci rok ďalšieho zvýšenia odvodov. Je to len o 6 eur, ale je to zvýšenie, nie naopak. Očakával by som, že si presadíte zníženie odvodov, a to konkrétnym nejakým spôsobom. Kdeže, nič také!
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, prešiel som si programové vyhlásenie zľava, sprava, či tam teda bude rozšírenie odpočítateľnej položky, ktorá je pri zdravotných odvodoch, aj na živnostníkov alebo na dohodárov, na ďalšie skupiny osôb. Nič, nič, ani slovo, ani náznak, ani ten vajatavý sľub! Absolútne nič, nič, nič! Dokonca ani tým zamestnancom, ktorým ešte pred voľbami smeráci sľubovali zvýšenie odpočítateľnej položky, ani to nie je v programovom vyhlásení vlády. Čiže to ste sa vzájomne zablokovali, alebo čo ste vlastne robili, keď ste sedeli na tých koaličných rokovaniach? Alebo ste na to zabudli v tej celej eufórii, že ako si delíte ministerské kreslá? Čiže aspoň tým zamestnancom keby ste niečo sľúbili do programového vyhlásenia. Ale ani tým, ani tým. Naopak, zrejme z ministerstva financií to prichádza iniciatíva zaviesť nejaký osobitný odvod pre obchodné systémy, lebo to je to, čo Slovensko najviac potrebuje v súčasnosti.
Pokiaľ ide o nejaké byrokratické záležitosti, zníženie byrokracie, sľub nejaký nekonkrétny, že znížite byrokraciu, to v každom programovom vyhlásení vlády aj, dokonca aj na Madagaskare to majú napísané v programovom vyhlásení, že znížia administratívne zaťaženie firiem, ale konkrétny záväzok tam je len, že zrušíte pracovnú zdravotnú službu. To je na jednej strane skvelé, že zrušíte pracovnú zdravotnú službu, ale už sa teším, ako to sem po troch rokoch príde. A príde to tak, že zrušíte pracovnú zdravotnú službu pre kategóriu 1, a to bude všetko, pretože na viac si netrúfnete. A netrúfnete si preto, lebo niekto šikovný nám medzitým vysvetlí, že je to predsa európska smernica, ktorú predsa nemôžete obísť. Takže vy si tam dáte taký záväzok, ktorý de facto vám o chvíľku niekto múdrejší povie, že ten je nesplniteľný, pretože by ste museli ísť proti Bruselu. A to si nedovolíte.
Pokiaľ ide o nejaké ďalšie zmeny, pokiaľ ide o znižovanie administratívnej záťaže alebo uľahčenie podnikania, tak prejdem do rezortu sociálnych vecí. Minister práce nám vysvetlil na výbore, že Zákonník práce sa otvárať nebude, lebo je perfektný. No pre smerákov je nepochybne perfektný. Veď tak, veď si urobili tri alebo štyri novely - pomerne zásadné - behom posledných štyroch rokov. Len sa znova pýtam stredopravých troch strán, aj vy hovoríte o tom, že Zákonník práce nemá chybu? Že nie je brzdou pri tvorbe nových pracovných miest? To sa mi nechce veriť. Ak si to myslíte, tak potom ste to mali jasne napísať do vašich volebných programov, že Zákonník práce je geniálny a nemienite v ňom zmeniť ani čiarku. Lenže vy ste napísali niečo úplne iné. Skúste sa pozrieť, čo tam máte.
Pripomeniem vám jednu úžasnú vec, ktorá tu vypukne 18. júna. Prosím vás, dobre si to zapamätajte, čo vám teraz poviem! Od 18. júna platí na Slovensku nový zákon, volá sa zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Ak tu doteraz bola byrokracia ako Brno, tak od 18. 6. bude ešte vyššia. A viete prečo? Napríklad preto, lebo keď do nejakej firmy si povedzme kúpia z Nemecka nejaký stroj a príde im to nejaký nemecký technik nainštalovať, tak bude to musieť ten nemecký zamestnávateľ nahlasovať na náš slovenský inšpektorát práce, že tu má technika, ktorý tu bude tri dni montovať nejaký stroj v tej a tej firme. Čiže nestačí, že my tu máme byrokraciu ako Brno pre naše slovenské firmy, pre slovenských zamestnávateľov..., tak my sme tak úžasní, že, pán bývalý štátny tajomník o tom niečo určite vie, lebo ten zákona nepochybne dobre pozná, je to § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci, stačí si ho pozrieť a zistí, že tá nemecká firma sa veľmi poteší, že ako sa fajn podniká na Slovensku, pretože ten nemecký zamestnávateľ bude musieť nášmu košickému inšpektorátu nahlásiť, že tu prišiel na 3 dni jej technik. Čiže my tú našu byrokraciu exportujeme dokonca do zahraničia, to sme tak úžasní.
To, akým spôsobom sa na Slovensku bojuje proti čiernej práci, že sa zvyšujú pokuty, že sa zavádzajú pokuty z hľadiska tzv. spoluzodpovednosti, že moja firma má zaplatiť pokutu za to, že môj dodávateľ načierno zamestnáva, pričom pod načierno zamestnávaním sa myslí napríklad to, že o hodinu neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, však, pani kolegyňa, tak to je už úplná absurdita. Ja vás vyzývam ku konkrétnemu úkonu, všetci ako tu sedíte, treba zrušiť tento zákon o cezhraničnej spolupráci, pokým ešte nevstúpi 18. 6. do účinnosti. Urobíte obrovskú službu slovenskému podnikateľskému, ale tomu nemeckému podnikateľovi, keď ten zákon zrušíte. Okamžite ho treba zrušiť. Aj keď jeho zavedenie vyplýva z európskej smernice.
Mimochodom, európska smernica, programové vyhlásenie, úžasná veta, že budete dávať veľký pozor na to, aby sa aj európske smernice zapracovávali len primeraným nevyhnutným spôsobom a nedávalo sa tam niečo naviac. Tak toto konkrétne, tento zákon o cezhraničnej spolupráci je z pohľadu smernice v mnohých bodoch napísaný tak, že toto, toto, toto môže byť zapracované do národnej legislatívy. A všetko toto, toto, toto, čo môže byť zapracované do národnej legislatívy, samozrejme, slovenskí legislatívci na ministerstve práce poctivo do poslednej čiarky a bodky do nášho zákona o cezhraničnej spolupráci aj zapracovali, hoci to tam vôbec nemuselo byť.
Takže ak si niekto myslel, že na Slovensku je vysoká byrokracia, tak to ešte nevie, čo tu bude po 18. júni. Toľko konkrétny príklad toho, ako predchádzajúca vláda zlepšovala podnikateľské prostredie, a varujem, že táto vláda zrejme lepšia nebude. Aspoň podľa toho, čo sa dá v programovom vyhlásení dočítať. Dá sa tam dočítať napríklad toto: "Vláda..." - a teraz prepáčte, ak sa zakokcem, lebo to je naozaj ťažké prečítať alebo napísať - "Vláda podporí implementáciu simulácie daňovej povinnosti na základe behaviorálnej analýzy ekonomického správania sa hospodárskeho subjektu." No, tak nepochybujem, že takto ľudovou rečou napísaná veta každého podnikateľa podporí v jeho ďalších aktivitách, pretože si určite pod tým predstaví to, že zrejme sa znížia dane alebo niečo podobné, alebo že menej tlačív bude treba vypisovať pri nejakých povinnostiach, obávam sa ale, že to celé je, s prepáčením, nejaká nová finta na to, ako ešte viac nepriamo dostať na nejakých daniach od podnikateľských subjektov alebo od zamestnancov živnostníkov.
"Vláda podporí rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc." Toto už, myslím, zaznelo, skrátka, zase si budú musieť podnikatelia kúpiť nejaké nové registračné pokladnice, zase na tom niekto zarobí a zase na to niekto doplatí.
Pokiaľ ide o sociálne veci, tak v programovom vyhlásení sú tri veľmi dobré deklarácie. Aj keď znova, znova je možné pochybovať o ich konkrétnosti, resp. o tom, či sa to naozaj stane. Ale vláda deklaruje, že chce znížiť, pozor, počet dlhodobo nezamestnaných, to je to, čo sa za 4 roky nepodarilo predchádzajúcej vláde, hoci nezamestnanosť klesla, to je nepochybné, ale tí dlhodobo nezamestnaní, tak ten ich počet stúpol a to je práve problém. Nie je problém to, že keď je dobrá situácia v Nemecku a prúdia sem objednávky, že teda podnikatelia pri tom všetkom napriek Ficovej vláde vytvoria nové pracovné miesta pre tých, ktorí sú kvalifikovaní a ktorí niečo vedia, a takých zamestnancov sa ukazuje, že je dnes už jednoducho málo na Slovensku a je po nich veľký dopyt, čo je výborná situácia z pohľadu týchto zamestnancov, lenže problémová je skupina vyše 100-tisíc dlhodobo nezamestnaných. A to je výzva pre vládu, aby pre nich niečo urobila. Tak ako sú to zdravotne postihnutí ľudia, ktorí by chceli pracovať, a je to výzva pre vládu, aby robila opatrenia, tak takouto výzvou je aj to, aby dlhodobo nezamestnaní začali pracovať, a v tom, v tom im musí vláda pomáhať. Minulá vláda to neurobila, tak uvidíme, či sa to podarí tejto vláde.
Pokiaľ ide o predstavu ako, projekty, projekty, projekty, eurofondy, no to sme už všetko počuli a úspech to nemalo, tak uvidíme, uvidíme, deklarácie znejú pekne. To treba uznať, tie vety sa čítajú veľmi dobre.
Pokiaľ ide o nový zákon o sociálnych službách, minister, pán Richter ma prekvapil, keď na výbore hovoril o novom zákone, pretože v programovom vyhlásení nie je žiadne slovo o tom, že by mal byť nový zákon o sociálnych službách, sú tam vety, ktoré hovoria o tom, že bude vylepšený ten existujúci, najmä pokiaľ ide o financovanie. Dobre, to je možno hra so slovíčkami, to možno nie je podstatné, dôležité je to, aby skutočne došlo k posilneniu financovania sociálnych služieb, aby sa tu skutočne uplatňoval princíp rovnosti z hľadiska financovania, či je to verejný, neverejný poskytovateľ, aby tie peniaze neboli blokované, aby sme sa konečne prestali vyhovárať na to, že tu bola zle urobená decentralizácia za pána Nižňanského. Poprosím, ja už ani neviem, kedy tá decentralizácia bola, niekedy v roku 2002 alebo kedy, skrátka je to 10-15 rokov stará vec. Veď ak niečo nefunguje, ak je zle urobená decentralizácia, rozdeľovanie financií, kompetencie, tak predsa na to je tu vláda, aby to riešila. Vláda Róberta Fica, kompaktná, jednotná, žiadny zlepenec, za 4 roky v tom neurobila vôbec nič. Takže je to výzva pre túto vládu, aby teda zmenila aj kompetencie samospráv, keď na to príde, aby sa to nebála otvoriť, áno, lebo je to citlivá téma, samozrejme, aby sa to nebála otvoriť, pretože pokiaľ majú byť sociálne služby financované poriadne, tak sa to otvoriť jednoducho musí. Takže to som teda veľmi zvedavý.
Ale pokiaľ ide, aby som len nekritizoval, pokiaľ ide o samotný princíp, o fungovanie sociálnych služieb, tu sú silné osobnosti, ktoré z praxe tejto téme rozumejú. Sú tu ľudia – aj v SaS –, ktorí sa touto témou dlhodobo zaoberajú. Medzi tváre, ktoré my, vieme my ponúknuť, je napríklad pani Lýdia Brichtová, ktorá bola pred tromi rokmi decentne odídená z pozície odboru riaditeľky sociálnych služieb na ministerstve práce, ale je to osoba, ktorá je snáď najrešpektovanejšou odborníčkou stále na túto tému. Čiže ponúkame tieto kapacity, ponúkame týchto odborníkov a máme záujem na tom, hoci sme v opozícii, aby sa urobil poriadok v sfére sociálnych služieb, či je to financovanie, či je to systém ako taký.
No a tretia vec, tretiu vec, ktorú teda pochválim a ktorá s tým súvisí, je deklarovaná snaha o zavedenie jednotného posudkového systému, to sme rozbiehali v roku 2010, ale na to potrebujete skutočne 4 roky, čiže predchádzajúca vláda znovu to nechala plávať, táto vláda to deklaruje, že sa o to pokúsi, nie že to urobí, že sa o to pokúsi, tak držím palce, aby sa teda nielen pokúsili, ale aby to aj za tie 4 roky vyšlo, a znova, pokiaľ môžeme nejako pomôcť z opozície svojimi odborníkmi, svojimi skúsenosťami, tak sme k dispozícii. Toto nie je politická téma, to je téma odborná, a ak sa to podarí, tak sa veľmi veľa ľuďom uľaví a bude ľahšie žiť. Čiže poďme to spoločne urobiť.
No a chcel by som sa dostať ešte k dôchodkovému systému, pretože z hľadiska tých sociálnych vecí kolegynky tu rozpitvali už mnoho, nechcem to zbytočne opakovať, čas je vzácny, k dôchodkom. Tak začnem tým, že náš dôchodkový systém, I. pilier, ak to náhodou niekto nevie, je silne deficitný. Z pohľadu toho, ako sú dnes nastavené odvody, ako sú dne zadefinované fondy, ako sa vyplácajú alebo v akom počte starobné dôchodky, vdovské dôchodky, predčasné starobné dôchodky, tak je to asi tak, keď to trošku zjednoduším, že chýba nám v tom systéme suma 2 mld. eur. Čiže to, čo ekonomicky činní obyvatelia, zamestnávatelia zaplatia na odvodoch na starobné poistenie, a to, čo sa na druhej strane v Sociálnej poisťovni vyplatí, na starobných dôchodkoch, predčasných a pozostalostných dôchodkoch, tam je diera 2 mld. eur.
Akým spôsobom sa táto diera momentálne rieši? Po prvé tým, že zhruba 1,5 mld. je presun medzi fondami, čiže do fondu starobného poistenia, z ktorého sa tieto dôchodky vyplácajú, ide kompletný rezervný fond, to je hneď 900 mil. eur, čiže my sa tu hráme na akýsi rezervný fond, ale to nie je nič iné ako vykrývanie deficitu v systéme dôchodkovom, ďalej tam idú prebytky a veľmi výrazné z úrazového poistenia, z poistenia v nezamestnanosti, z nemocenského poistenia. To je veľmi falošné, pretože hráme tu s občanmi falošnú hru. My im hovoríme, že platíte si nemocenské poistenie, z čoho sa potom vyplácajú nemocenské dávky, materské, a nie je na to, aby sa tá materská viac zvýšila, lebo nie je, to nie je pravda. Keby sme si pozreli, koľko sa zaplatí na odvodoch na nemocenské poistenie, na to materské a koľko sa vyplatí, je tam plusová medzera v neprospech tých poberateľov tých materských, pretože to plus, ktoré tam vzniká, ide na dôchodky. Dôchodcovia sa sťažujú, dôchodky sú nízke a neviem, ako toto hento jedno s druhým, no a v prvom rade by sa mali sťažovať matky alebo ženy, ktoré sú na OČR-kách, že tie materské alebo tie OČR-ky sú nízke, pretože na ich úkor sú financované dôchodky. Takto to jednoducho je a pán štátny tajomník, ten nový, to veľmi dobre vie a veľakrát som ho počul či tu, či v súkromí hovoriť o tom, že toto treba zmeniť. Tak som teda zvedavý, že ako sa to zmení, pretože v programovom vyhlásení vlády o tom príliš napísaného nie je.
No ale aby som to dokončil, tá diera, tie 2 mld., zhruba 400 až 500 mil. tam ešte v každom prípade zostáva na štát, ktorý tam musí dať peniaze z toho, čo sa inak vyberie na daniach a podobne, aby sa tá diera vyplnila. Pozor, ja už som odrátal ten deficit, ktorý robí II. pilier taký chatrný, aký je, čiže ešte napriek tomu všetkému 400 až 500 mil. ročne tam ide zo štátneho rozpočtu, aby bolo na tie dôchodky. Pretože keby sa tak nedialo, tak by museli byť dôchodky zhruba o 10 % nižšie oproti tomu, aké sú. No a chcete, chcete čo urobiť? Chcete zmeniť valorizáciu? Jasné, pretože je to dosť veľká hanba vysvetľovať dôchodcom, prečo sa dôchodky zvyšujú o 1,90 eura a prečo to nie je lepšie, ako to bolo napríklad za Mihála, ťažko sa to vysvetľuje, tak za mňa to bolo 10 eur, ja sa tým tiež nechcem chváliť, ale predsa je to určitý rozdiel. (Reakcie z pléna.)
Áno, je to hlúposť, presne. A je hlúposť to, že systém, ktorý je dnes deficitný o 2 mld. eur ročne, chcete vylepšiť tým, že zlepšíte valorizáciu, no dobre, tak to teda treba zlepšiť, ale keď sa niekde zlepší, tak potom sa niekde musí asi ubrať alebo sa musí niečo nové dotovať. Čiže to by som bol strašne zvedavý, že ako to celé, ako toto perpetuum mobile chcete vyriešiť, lebo riešite perpetuum mobile. Nehovoríte nič o tom, nepriznávate farbu v tom, že treba zrejme znížiť na druhej strane výšku novopriznávaných dôchodkov, ak má ten systém byť aspoň v tej podobe deficitu, ako je dnes.
A ďalšia vec je II. pilier. Takisto celé 4 roky to nebolo nič iného ako, ako počúvanie zo strany pána súčasného štátneho tajomníka, ako on nesúhlasí so zmenami, ktoré robila druhá Ficova vláda, ako on proti tomu bude bojovať, ako je strana MOST tá strana, ktorá najtvrdšie stojí a zastáva práva sporiteľov, tak teda v programovom vyhlásení vlády sme sa teda dočítali, že sa zlepší programový výber, a to je tak asi všetko, pokiaľ ide o II. pilier. To je veľmi slabá ambícia na bývalých najväčších bojovníkov za práva sporiteľov a za silný II. pilier. Ja by som čakal, že tam nájdem, že sa zvýšia príspevky do II. piliera, že sa zmení napríklad vzorec pre výpočet minimálneho dôchodku, ktorý je dnes jasne diskriminujúci sporiteľov v II. pilieri, a ďalšie, ďalšie veci, čakal by som napríklad snahu o prijatie ústavného zákona na udržateľnosť dôchodkového systému, ktorý sme spoločne riešili, spoločne SMER plus opozícia, a jedine súčasný pán štátny tajomník bol ten, na ktorom to celé končilo, že on teda nie, tak som myslel, že nájdete spoločnú reč teraz aspoň na úrovni programového vyhlásenia vlády, SaS-ka by sa k tomu pridala, samozrejme. Ústavný zákon, to je 90 hlasov, vláda má dnes nejakých 80, čiže 10 chýba, ale myslím si, že za poslancov SaS môžem povedať, že takýto zákon by sme zrejme s radosťou podporili. Čiže hoci by sa musela pridať opozícia, tak zrejme by sa tak bez problémov stalo, ale vy o tom nehovoríte nič. Je tu príležitosť urobiť dobrú vec, ale vy o tom v programovom vyhlásení nehovoríte nič. Neviem, či sa zabudlo alebo či je to naschvál, to by som si rád nechal vysvetliť. Čo sa tam deje? Čo sa tam deje v tejto koalícii? Je to veľmi zvláštne.
No, takže ja som hovoril zrejme omnoho, omnoho viac, ako hovorí o sociálnych veciach samotné programové vyhlásenie vlády na tých chatrných tri a pol stranách, takže vám veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ďakujem za vašu pozornosť, a keďže budeme to spolu musieť vydržať štyri roky, tak na záver vám sľubujem z tohto miesta, že chcem byť konštruktívny opozičný poslanec, a keď napríklad budete chcieť zlepšiť fungovanie dôchodkového systému alebo povedzme zlepšovať podnikateľské prostredie, Zákonník práce, som plne k dispozícii. To, čo mám tu (rečník sa prstom dotkol hlavy), vám veľmi rád dám a verím, že nie som sám, ale takýchto opozičných poslancov sa nájde viac. Skúsme spolu úprimne niečo pre to Slovensko urobiť. Vy Slovákom pre to štvorročné obdobie toho príliš pozitívneho nesľubujete, čo ma veľmi mrzí, ale možno, že keď si vzájomne pomôžeme, tak to môže byť lepšie.
Takže držím vám palce, aby vám vaša koalícia, ktorú niekto nazval na facebooku profibúda, vydržala celé štyri roky a aby ste za tie štyri roky urobili čo najviac. Nie pre seba, ale pre tých, ktorí vás volili, ale nielen pre tých, ktorí vás volili, ale pre všetkých občanov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem tiež pánovi Mihálovi. Jozef, naozaj, myslím, že všetkým je jasné, že si tu ďaleko najfundovanejší človek v tejto oblasti. Ja som si dovolil len, tento vstup len preto, že ťa chcem opraviť v jednej drobnej nepresnosti vo formulácii. Táto vláda nie je výsledkom toho, že sa tomu niekomu hodilo, ale tej výsledkom nutnosti, to znamená, to bol obranný manéver, pretože si viacerí ľudia uvedomili, čo by sa stalo, keby sa do vlády dostali ľudia takí ako ty a tvoji kolegovia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No medzitým, Jozef, ako si rozprával, ti chcem povedať, že vláda splnila prvý cieľ alebo možno jeden z veľkých cieľov, že za ten čas, čo si rozprával, tak klesla nezamestnanosť pod 10 %. Si to predstav. (Potlesk.) Takže na štyri roky je vystarané, ale na druhej strane, ešte ťa chcem poopraviť, dlhodobo nezamestnaných je 160-tisíc, nie 100-tisíc, takže tej práce budú mať veľmi veľa. A v podstate už sa tým ani netreba zaoberať, keďže cieľ je splnený. Povedala by som, že ten záväzok sa vláde podarilo splniť, ako sa hovorí, že vďaka vláde sa podarilo splniť, by to malo znieť, ale ja by som povedala, že v našom prípade, v prípade Slovenska aj napriek tomu, tej vďake vláde sa podarilo ten cieľ splniť.
Tak len krátko.

Ďakujem. Pán RNDr. Mihál, vypočul som si pozorne vašu analýzu a musím súhlasiť v jednej veci, že naozaj v tom programovom vyhlásení forma prevažuje nad obsahom, väčšina fráz je tam takých klišovitých.
Nesúhlasím ale s vašou tézou, že svet sa v globále nachádza v dobrej finančnej a ekonomickej kondícii. Je to jednoducho podľa mňa a podľa nás zlý postulát, z ktorého vychádzate. Že je to tak, o tom svedčí fakt, že svet sa potuluje z jednej krízy finančnej do hospodárskej a tak ďalej. Je to jednoducho chyba, z ktorej vychádzajú všetky ďalšie chyby, a vy ste vytýkali programovému vyhláseniu isté kozmetické vady, ale dovolím si tak trošku vás upozorniť, že vám tam unikli v tej finančnej časti oveľa závažnejšie, závažnejšie nedostatky, napr. v programovom vyhlásení chýba absolútne nejaké stanovisko k inflácii. Ako sa vláda stavia k inflácii, či ju plánuje nejakým spôsobom regulovať, alebo ako vlastne vníma infláciu, čo s ňou plánuje. (Reakcia z pléna.) Prostredníctvom fiškálnej politiky, samozrejme. Ako plánuje napr. sprísniť dohľad nad finančnými kapitálovými trhmi, či už sa jedná o obmedzenie nejakých burzových špekulatívnych operácií, ktoré zase vyúsťujú ku kríze. Ja viem, že to nemusí byť v súlade s pravidlami Európskej únie, ale to nemôže byť pre nás ospravedlnením, aby sme hájili záujmy Slovenska.
Jednoducho chcem povedať týmto, že nemyslím si, že to, čo ste povedali, že programové vyhlásenie SaS by bolo iné, myslím si, že by bolo možno kozmeticky iné, ale tú základnú líniu by ste asi mali rovnakú.
V čom vám chcem ale dať za pravdu, je, že naozaj boj proti čiernej práci, inšpektorát práce je jednoznačne iba nástrojom šikanovania. Takisto prepojenie elektronické registračných pokladníc, to bude buzerácia a šikanovanie živnostníkov, malých, stredných podnikateľov v nekonečnom rozsahu.
Ďakujem.