31. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vás informoval o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada svojím uznesením č. 1103 zo 14. marca 2018 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, tento návrh prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade schváliť tento návrh zákona ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu, ako spomínal pán predsedajúci, tlač 865a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 9. mája 2018.
Práve týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a zároveň aj predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko teda formálne na úvod, pán predsedajúci, a teraz prosím, otvorte rozpravu v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to od poslancov Ondreja Dostála a Jozefa Rajtára, nech sa páči. Ale pán poslanec Dostál nie je v sále. Takže prepadá prvýkrát.
A nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem v rámci tejto rozpravy predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Potom neskôr teda budem indikovať, kedy sa tak stane. A opäť v zmysle rokovacieho poriadku teda vlastnými slovami odôvodním teraz tento pozmeňujúci návrh.
Chceme vypustiť z Trestného zákona trestný čin ohovárania a pokladáme to za veľmi dôležité. Slovensko má v porovnaní s inými európskymi krajinami najprísnejšiu, zdôrazňujem, najprísnejšiu úpravu tohto u nás trestného činu a hrozí tam sadzba až 8 rokov, čo je na úrovni naozaj závažnej trestnej činnosti, čo sa s niečím, ako je ohováranie, jednoducho nedá v žiadnom prípade porovnávať. Medzinárodné organizácie vrátane OSN a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe nám odporúčajú takýto trestný čin zrušiť. Zdôrazňujem, lebo sa to často mýli, že občianska žaloba naďalej, ak tento návrh prejde, tak naďalej zostane a dve strany si môžu na civilnom súde, naďalej sa žalovať o náhradu škody a ďalšie náležitosti na súde súdnou cestou.
Praktické dôvody, aké vidíme na zrušenie tohto trestného činu, osobitne v týchto časoch, keď sa ukazuje ochrana špeciálne novinárov a investigatívnych novinárov ako veľmi dôležitá vec, neexistuje žiaden inštitút ani inštitúcia, ktorá by takéto niečo zabezpečovala. Sú jednoducho ponechaní sami na seba a vieme, že v prípade teda Jána Kuciaka bola zanedbaná ešte aj jeho fyzická ochrana, o ktorú žiadal. Takže slobodu slova a osobitne pri investigatívnych novinároch treba veľmi precízne chrániť a hlavne v prvom rade odbúravaním tých zbraní, ktoré sú nastavené proti takýmto novinárom a všeobecne, samozrejme, aj proti ľuďom, ktorí sa snažia ukázať aj nepríjemnú pravdu o svojom okolí, svojom meste a svojej krajine.
Poviem niekoľko prípadov, kedy sa tento trestný čin zneužíval proti novinárom. Novinárka Jana Teleki 16 rokov bola prenasledovaná, hlavne na základe tohto paragrafu, až musela teda zo Slovenska, dokonca pod obrovským tlakom, odísť. A bolo to dokonca za takú smiešnu vec, ako bola jedna básnička zverejnená. Jeden príklad.
Druhý príklad novinárky z Trendu. Za to, že zverejnili veci ohľadne kauzy, ktorú poznáme ako Robo a Strapatý, rozkrádanie dépeháčky na východe Slovenska. Včera som sa dozvedel a včera bolo Trendu oznámené, že po dlhých, dlhých mesiacoch vo februári tohto roka, čiže im to bolo oznámené s nejakým ešte aj veľkým oneskorením, že toto vyšetrovanie bolo zrušené. To znamená, mesiace a mesiace sa používalo na to, aby tieto novinárky odstrašovalo od písania o tomto závažnom prípade, a následne bolo vyšetrovanie aj tak zrušené.
No a najnovší, najnovší príklad je odsúdený novinár Lukáš Milan, ktorý písal o korupcii v zdravotníctve na východe Slovenska, ktorý dostal 18 mesiacov trest na základe tohto, tohto paragrafu. Čiže naozaj úplne konkrétne sa využíva a zneužíva takýto zvláštny paragraf na kriminalizovanie konkrétne novinárov, ktorí píšu o háklivých veciach. Zneužíva sa, samozrejme, aj v širšom meradle. Obeťou je nielen niekto, kto je vyšetrovaný neoprávnene, ale obeťou, dá sa povedať, je aj polícia. A sám poznám teda sťažnosti policajtov, ktorí sú nešťastní, doslova nešťastní z toho, že niekto si z nich urobí lacnú slúžku. Pri normálnej civilnej žalobe treba naozaj vyvinúť veľmi konkrétnu snahu, niekedy zložiť kauciu na súde, aby sa riešil spor dvoch strán, či niekto niekoho ohovára, na cti utŕha a tak ďalej. V tomto prípade tohto paragrafu sa veľmi jednoducho všetka ťarcha, všetko bremeno hodí na policajtov, dá sa trestné oznámenie, toto trestné oznámenie spomína nejaké mená, ale dá sa na tzv. všeobecný subjekt.
To znamená, ak novinári vyšetrujú, ak dokonca sa zhodnú na nejakom obvinení, tak tá ťarcha je na nich. Ten, kto podal trestné oznámenie, povie, pozrite sa, polícia, polícia obvinila, polícia začala trestné stíhanie, na nich je celá ťarcha, na nich je celá možno aj ťarcha z toho, že keď sa to následne ukáže, neskôr napríklad na súde ako neopodstatnené, že vyšetrovali, že obvinili.
Takýmto spôsobom sa naozaj nieže lacno, ale úplne zadarmo, úplne zadarmo využíva polícia na veci, ktoré by sa mali riešiť úplne, úplne iným spôsobom. Zahlcuje sa tým polícia. Policajti majú veľmi ťažkú pozíciu. Keď to odmietnu na začiatku, tak sú za zlých, že nevyšetrujú. Keď to vyšetrujú, sú za zlých, že niekomu škodia v mene niekoho druhého. Majú veľmi, stavia ich to naozaj do veľmi, veľmi ťažkej pozície, kedy sa musia rozhodovať, akým smerom sa vyberú na základe nie nejakých naozaj príliš objektívnych faktov, ale na základe toho, ako, v akom svetle bude takýto prípad posudzovaný často aj verejnosťou.
Takže odstránením tohto trestného činu alebo tohto skutku ako trestného činu sa aj veľké bremeno sníma z polície tak, aby policajti neboli v takejto pre nich veľmi trápnej pozícii a aby sa mohli venovať vyšetrovaniu naozajstných trestných činov, a vieme, že ich je veľmi veľa, ktoré sa vyšetrujú veľmi ťažko, dokazujú sa veľmi ťažko. Vieme, že policajti nie sú často pripravení na vyšetrovanie takých zložitých trestných činov a, bohužiaľ, potom ani teda nemajú ten čas na to, aby sa takýmto trestným činom, závažnej trestnej činnosti venovali. Namiesto toho sa musia vyviňovať z toho, prečo vyšetrujú, alebo prečo nevyšetrujú trestný čin ohovárania. Takže odbremení sa takýmto skutkom aj polícia.
Ešte sa vrátim k novinárskej, k novinárskej slobode. Klesli sme, myslím, že vo februári tohto roka, aj keď ten rebríček bol zverejnený neskôr, ale ešte pred vraždou teda Jána Kuciaka, klesli sme ako krajina v slobode tlače podľa reportérov bez hraníc zo 17. na 27. miesto. Slovensko malo celkom slušné umiestnenie aj v tomto, aj v ďalšom rebríčku a je obrovská škoda, že oňho prichádzame. A prichádzame oňho, bohužiaľ, aj vďaka takýmto zákonom, ktoré sú extrémne drakonické. Takáto drakonická úprava nemá v Európe obdobu a medzinárodné organizácie vrátane OSN, OBSE nám odporúčajú toto zrušiť. Bol by som veľmi rád, keby sa minimálne rozprúdila debata o tom, ako s takýmto, s takýmto bodom v Trestnom zákone naložiť. A keby som sa teda nestretol s ľahostajnosťou voči tomuto, pretože je to naozaj vec, ktorá sa môže obrátiť v budúcnosti proti každému, naozaj proti každému, a ja si myslím, že v princípe by tuto nemala byť. Takže žiadam o podporu tohto návrhu a teraz by som prečítal teda pozmeňujúci návrh, čiže poprosím o zastavenie času.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rajtára, Ondreja Dostála, Alojza Baránika a Natálie Blahovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Po prvé. V článku I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie: "14. Paragraf 373 sa vypúšťa."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do článku V upravujúceho účinnosť.
Po druhé, teda odôvodnenie čítať nebudem, lebo v zmysle nového rokovacieho poriadku, myslím, že odôvodnenie sa už nečíta, takže po druhé. V článku II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: "4. V § 211 ods. 1 sa vypúšťajú slová «ohovárania podľa § 373»."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do článku V upravujúceho účinnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ohováranie je, žiaľ, v dnešnej dobe dosť všeobecný a rozšírený jav a som o tom úplne presvedčený aj ako poslanec, aj ako bývalý novinár, že ohováranie treba z komunikácie vykoreniť, alebo minimálne legislatívnou činnosťou a legislatívnou úpravou obmedziť a treba vrátiť medziľudskej komunikácii naozaj tú pravú podstatu. Ak niekto niekoho ohovára, ak niekto na niekoho má nejaký dôkaz o trestnoprávnej činnosti, nech sa páči, na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby toto upozornenie alebo občiansky podnet riešili.
Chcem sa ešte zmieniť v súvislosti s novinármi, ktoré ste naznačili. Novinári majú dnes slobodu, to vám môžem ako človek, ktorý v tomto prostredí dlhé desaťročia vyrastal a pôsobil, povedať, že novinári majú dnes nadštandardnú slobodu a problém nastáva aj v investigatíve vtedy, keď novinár v rámci svojej investigatívnej činnosti prešvihne tú hranicu, kedy by mal výsledok svojej investigatívnej práce posunúť orgánom činným v trestnom konaní. To je veľmi dôležitá vec, pretože potom robia novinári často Jánošíkov a dostávajú sa, žiaľ, aj do situácií, v ktorých sú ohrození, ohrozená ich bezpečnosť.
Takže si myslím, že tu treba merať obidvoma stranami metra. A možno ešte bude v priebehu tejto schôdze príležitosť hovoriť o práci investigatívnych žurnalistov, ale myslím si, že novinári v dnešnej dobe majú až priveľmi veľké možnosti písať slobodne.
Ďakujem.

Pán poslanec Šuca.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán Rajtár, myslím, že všetci sa zhodneme, čo tu sedíme v pléne, a budeme súhlasiť s vami, čo ste povedali, že slobodu slova novinár musí mať. Základným znakom alebo atribútom demokratickej spoločnosti je sloboda slova občanov, sloboda slova novinárov. Absolútne nič proti tomu nemám. No sloboda slova bez zodpovednosti za to, čo človek povie verejne, vedie k anarchii, čoho sme svedkami aj v našej Národnej rade. Nemyslím si, že je to správne, čo ste povedali, že považujete za dôležité vypustiť trestný čin ohovárania z Trestného poriadku. Možno som čakal, že poviete, že chcete znížiť hranicu za tento trestný čin. Vy sám ste tu spomínali novinárku, ktorá údajne písala, resp. rozprávala o Strapatom, o Strapatom a neviem o kom, o rozkrádaní DPH. Ja som počúval jednu reláciu v Rádiu Expres, kedy tam bol vyšetrovateľ, ktorý tieto veci riešil. Na otázku redaktora ohľadom rozkrádania DPH Strapatého a niekoho odpovedal toto: "Neexistujú žiadne priame dôkazy o tejto trestnej činnosti." Redaktor mu otázku položil ešte raz. On to ešte raz zopakoval. Žiadne priame dôkazy o rozkrádaní DPH, ktoré vedú k Strapatému a neviem komu, neexistujú, vážený pán poslanec Rajtár.
Takže ja si myslím, že je správne, že v Trestnom poriadku je trestný čin ohovárania, za ohováranie, pretože každý si musí byť vedomý svojej zodpovednosti. Aj novinár, aj novinár, ktorý má mať slobodné právo rozprávať a vyjadrovať sa ku všetkému. Takže mám pocit, že ste vo veľkom omyle.
Ďakujem pekne.

Pán podpredseda Glváč.

Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie považujem za absolútne farizejské, tak ako celú vašu stranu, ktorá má eštebácke metódy v DNA. Vaše zastávanie sa novinárov je naozaj farizejstvo, pretože bol to váš minister obrany, ktorý dal ich odpočúvať, a dodnes táto kauza nie je ukončená. (Reakcie z pléna.) Je to podobné, je to podobné, ako nahovoriť svojho asistenta, pracovníka banky, aby poškodil banku a vyniesol údaje, ktoré sa nemajú dostať von, aby spáchal trestný čin, a potom, keď sa máte chlapsky k tomu postaviť na súde, budete rozprávať, že využijete svoje ústavné právo mlčať. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Rajtár, môžte reagovať.