31. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, tak mi dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi teda, aby som sa podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Po formálnej stránke, formálno-právnej stránke tento návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol pán predseda ústavnoprávny výbor s tým, aby obidva výbory prerokovali tento návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia predloženého návrhu, ako aj z úvodného vystúpenia pána ministra je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ja v tomto momente možno iba dodám jednu vec a to, že tento návrh samozrejme je krátky, ale zároveň je významný. Je to návrh, ktorý nás bude opäť stavať do pomerne náročnej úlohy, úlohy v tom, aby sme našli primeranú rovnováhu opäť medzi istými ústavnými právami, a to teda samozrejme v prvom rade medzi zaručeným právom na informácie, ale zároveň, aby sme našli vyváženie podpory tohto práva aj s tým, čo sa nazýva vlastne ochrana štátu alebo ochrana bezpečnosti. Čiže tento návrh sa dotýka obidvoch týchto vecí a ako aj pán minister už naznačil, návrh je síce na stole, ale mne sa tiež zdá, my sme už troška o tom hovorili, pán minister to povedal, že ak sa posunie, a verím, že sa posunie do druhého čítania tento návrh zákona, že budeme sa pokúšať a pokúsime sa určite predložiť riešenia, ktoré práve dosiahnu tú rovnováhu, ktorá v tomto momente sa mne osobne zdá, že tam celkom vyvážená nie je medzi tými hodnotami, ktoré chceme a ktoré sú našou povinnosťou, aby sme chránili.
Každopádne teda v tomto momente dovoľte mi povedať, že odporúčam ako spravodajca poverený výborom, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a zároveň odporúčam, aby tento návrh zákona sa pridelil výborom, vrátane určenia gestorského výboru a príslušných lehôt tak, ako je uvedené v zmysle rozhodnutia pána predsedu Národnej rady.
Toľko teda na úvod a teraz, pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme na stole prvý návrh nového ministra spravodlivosti a je mi ľúto, že to musím povedať, ale myslím si, že to nie je dobrý začiatok, nie je to dobrý prvý krok, nie je to dobrý návrh a to prinajmenšom z troch hľadísk.
Po prvé, nie je to dobrý návrh z hľadiska jeho obsahu. Po druhé, nie je to dobrý návrh z hľadiska spôsobu jeho predloženia. A po tretie, nie je to dobrý návrh z hľadiska širšieho spoločenského kontextu, v ktorom sa tento návrh predkladá a v ktorom o ňom rokujeme.
Po prvé, obsah, obsah zákona, to je pochopiteľne podstatné. Myslím si, že tento návrh nie je dobrý z hľadiska svojho obsahu. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, účelom predloženia návrhu zákona je vytvoriť zákonné predpoklady pre zabezpečenie ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a to tým, že sa zamedzí možnosť sprístupňovania súhlasov, ktoré zákonní sudcovia príslušných súdov vydávajú podľa § 63 zákona o elektronických komunikáciách, podľa zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a príkazov vydávaných v trestnom konaní.
V čom je problém? Problém je v tom, že sa navrhuje utajiť celú kategóriu informácií. Paušálne všetko, nielen, živé prípady, nielen informácie, ktoré majú nejaký bezpečnostný význam, obsahujú nejaké utajované skutočnosti alebo osobné údaje alebo iné zákonom chránené skutočnosti, ale paušálne všetko. Táto novela rieši, ako už aj pán spravodajca povedal, iba túto jednu vec, je veľmi stručná, ale som presvedčený, že na tak široké paušálne obmedzenie neexistuje legitímny dôvod a znamenalo by to, zvlášť v dnešnej dobe, obmedzenie verejnej kontroly rozhodovania súdov, ale aj činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Zákon o súdoch v súčasnej úprave v § 82a upravuje zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí, prvé štyri odseky upravujú zverejňovanie a odsek 5, ktorý sa touto novelou má doplniť, upravuje sprístupňovanie. Ten odsek 5 znie, že súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona, odvolávka na infozákon, všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej.
Novelou sa navrhuje doplniť okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku. Súdy, nasleduje druhá veta, súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Dôvodová správa k návrhu zákona tvrdí, že podľa platnej právnej úpravy niet zákonnej možnosti nesprístupniť tieto rozhodnutia súdov. Nie je to však celkom tak. Takáto možnosť existuje, zákon o súdoch totiž v tom citovanom § 82a ods. 5 má aj, okrem tej prvej vety aj druhú vetu, ktorú som tu už tiež citoval, súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Rovnako zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 11 ods. 1 písm. d), týka sa to ďalších obmedzení prístupu k informáciám, hovorí o tom, že povinná osoba obmedzí sprístupňovanie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činností súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti II. hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, a teraz, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Preto si myslím, že na základe týchto dvoch ustanovení nie je pravda to, čo sa tvrdí v dôvodovej správe, že podľa platnej právnej úpravy niet zákonnej možnosti nesprístupniť tieto rozhodnutia súdov. Už dnes takáto možnosť, takáto zákonná možnosť existuje práve s ohľadom na tieto dve ustanovenia.
To, čo vláda navrhuje, nie je legislatívne zakotviť možnosť obmedzenia prístupu k týmto informáciám. Vláda navrhuje úplne zakázať možnosť prístupu k týmto informáciám, zo zákona úplne znemožniť prístup k týmto informáciám, úplne paušálne. A úplne zamedziť predsa nie je to isté ako umožniť obmedzenie. Ja nechcem spochybňovať, že existuje kategória informácií o činnosti a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktorá nemá byť zverejňovaná a nemá ani podliehať sprístupňovaniu, možno, možno okrem dotknutých osôb. Môžme o tom, asi o tom budeme diskutovať, diskutovať v druhom čítaní. Ale všetky? Napríklad príkazy na prehliadku. Predsa nejde o to, že vopred niekto zverejní príkaz na prehliadku. Ale vôbec? Ani po ich uskutočnení? Ani po skončení konania? Aký je tam verejný záujem? Ak existuje dôvod obmedziť, tak obmedzme! Ale vylúčiť paušálne celú kategóriu informácií? Na to podľa môjho názoru nie je dôvod a nie v takejto podobe.
Ten druhý argument, ktorý sa týka procesu. Tento návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, pretože, citujem, vzhľadom vyššie uvedené, na tú argumentáciu, predkladateľ má za to, že sú splnené podmienky na postup podľa § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nakoľko ide o mimoriadnu okolnosť, ktorá ohrozuje bezpečnosť. Zákon o tvorbe právnych predpisov predpisuje k návrhom zákonov medzirezortné pripomienkové konanie a naozaj v § 27 ods. 1 hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10, ktoré to upravujú, pripomienkové konanie sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.
Zároveň tu máme zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý umožňuje skrátené legislatívne v § 89 ods. 1 za veľmi podobných okolností a dôvodov. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Naozaj je ohrozená bezpečnosť? A je ohrozená nejakým špecifickým spôsobom ktorý nás nabáda vyhnúť sa verejnej diskusii v medzirezortnom pripomienkovom konaní s ostatnými orgánmi štátu a aj s verejnosťou? Ale zároveň umožňuje normálne prerokovať tento návrh zákona a v parlamente v štandardných troch čítaniach bez skracovania lehôt. Zvláštne trochu. Aby bolo jasné, ja teraz nenabádam na to, aby vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, aby sme my o tom rokovali, rokovali spôsobom, že poobede budú výbory a v utorok ten zákon schválime v druhom a treťom čítaní. Nemyslím si, že na to bol dôvod. Ale keď sú ohrozené bezpečnostné záujmy štátu, tak ako to, že nebolo medzirezortné pripomienkové konanie? Ja, naopak, oceňujem, že my tu máme možnosť diskutovať v prvom čítaní, budeme mať čas diskutovať o tom návrhu a budeme štandardným spôsobom o tom rokovať do 30 dní vo výbore, ale my sme tu v parlamente nezjedli všetku múdrosť sveta, a to medzirezortné pripomienkové konanie predsa nie je ustanovené len tak, že aby sa nepovedalo, je práve na to, aby sa diskutovalo s dotknutými štátnymi orgánmi, inštitúciami, organizáciami a jednotlivcami, ktorí k tej veci majú čo povedať, a mimo parlamentu je kopa ľudí ktorí k tejto téme majú čo povedať.
Po tretie. Myslím si, že tento návrh nie je dobrý aj vzhľadom na kontext situácie, v ktorej sa predkladá. Čo bol ten konkrétny podnet, prečo teraz? Prečo pred dvoma rokmi nie? Prečo nie pred piatimi rokmi? Prečo, prečo v tejto chvíli? Zneužívajú kriminálnici, organizovaný zločin, mafia zákon o slobodnom prístupe k informáciám a toto ustanovenie zákona o súdoch? Dostali sa cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, k nejakým informáciám, ktoré im umožňujú vyhýbať sa trestnému stíhaniu alebo ho dokonca mariť? To by bolo také dosť zvláštne.
V posledných týždňoch sme zahlcovaní skôr informáciami, že zločinci a mafia sa vyhýbajú trestnému stíhaniu nie cez infozákon, ale cez politické konexie a cez korupciu, cez činnosť orgánov činných v trestnom konaní, alebo skôr ich nečinnosť, cez chyby súdov, nie cez to, že by si dávali nejaké žiadosti o prístupe, žiadosti o informácie, ktoré potom, ktoré potom zneužijú. Takže ešte raz sa pýtam a dúfam teraz, že dostanem odpoveď, čo bol ten priamy podnet k predloženiu tohto zákona, či ho zneužívali zločinci a mafiáni, alebo to, že sa ho snažili vo svojej práci využívať, využívať novinári, že sa novinári pýtali na veci, ktoré si týkajú rozhodovacej činnosti súdov, činnosti, ktorá súvisí s pôsobením organizovaného zločinu.
Je to veľmi nešťastné, necelé tri mesiace po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, po vražde, ktorá nepochybne aj podľa slov generálneho prokurátora súvisí s jeho novinárskou prácou, prichádza vláda s návrhom zákona, ktorý okrem iného sťaží prácu aj takým investigatívnym novinárom, ako bol Ján Kuciak, ktorá obmedzí prístup k informáciám a sťaží verejnú kontrolu prokuratúry, polície, súdov.
Tak si to teraz zbilancujme! Máme na stole návrh zákona, ktorý je, po prvé, obsahovo zlý, lebo nevyvážene obmedzuje prístup k informáciám, paušálne a nad mieru, ktorá je nevyhnutná z hľadiska legitímneho verejného záujmu. Po druhé, je predkladaný procesne sporným spôsobom, lebo obišiel verejnú diskusiu v pripomienkovom konaní. A po tretie, vyvolávajúci vážne pochybnosti o dôvodoch a okolnostiach jeho predloženia vzhľadom na to, že v čase, keď by sme mali hľadať spôsoby ako chrániť novinárov a vytvárať im čo najlepšie podmienky pre činnosť spočívajúcu v kontrole verejnej moci a zároveň sprísňovať inštitucionálnu kontrolu orgánov činných v trestnom konaní a súdov v záujme zlepšenia ich činnosti a odstránenia tých nedostatkov, ktoré vedú k nedôvere verejnosti najmä v činnosť polície, prichádza vláda s návrhom, ktorého dôsledky môžu byť zrejme úplne opačné. Preto si myslím, že v takejto podobe predložený návrh podporiť nemožno.
Ďakujem za pozornosť.

Len veľmi telegraficky. Pán poslanec Dostál, ste boli absolútne povrchný a politický, vôbec nie odborný. Ja len veľmi, zákonná možnosť bola. Ale čo sa stalo? Vyšlo jedno rozhodnutie krajského súdu, kde povedalo, že no, však my na základe infozákona zverejníme všetko. A zverejnili všetko. A z tohto zverejnenia už Slovenská republika má značné problémy z diplomatického, z bezpečnostného aj z trestnoprávneho hľadiska. Ale vás toto nezaujíma. Vás zaujíma, aby ste mohli niečo povedať, niečo super. Dobre, to je tá vaša zodpovednosť.
Nedali sme tento návrh zákona schválne do skráteného legislatívneho konania, aby tu bol priestor v prvom aj druhom čítaní. Ale to neviete oceniť. Vidíme tak, že keď mám čiapku, to je problém, keď nemám čiapku, nemám problém. Tak asi sme to mali fakt doniesť v skrátenom legislatívnom konaní a zbuchnúť tento zákon za deň. Ste toho názoru? No toto riešenie nie je lepšie? Na skrátené legislatívne konanie čas nebol, lebo sú ohrozené záujmy a sú to mimoriadne okolnosti. My sme tu mali roky rokúce zavedený režim, ktorý dobre fungoval, presne ako ste hovorili vy. Súdy rozhodli, ale jeden súd vytvoril precedens. A to už nie je cesty späť.
Povedzme si konkrétne, že prečo by nemohli byť zverejnené domové prehliadky. Robili ste trestné právo? V živote nie. Viete o tom niečo? Nič. Viete, koľko domových prehliadok sa robí u osôb, ktoré vôbec nemajú nič spoločné s trestnými činmi? Naposledy som bol u jednej účtovníčky. Bola nariadená u nej domová prehliadka, lebo robila doma, a stíhanie nejakej osoby, ktorej ona robila účtovníctvo. Nič spoločné nemá s tými trestnými činmi, z ktorých sú podozrivé tieto osoby. A bola u nej domovka. Oprávnene, lebo mohli tam byť nejaké účtovné veci tej firmy. Má sa to zverejniť? Že býva v malej dedine, že u nej bola domovka? Čo by si ľudia o nej pomysleli? Že prečo, ako by sa to vysvetlilo? Ako by sa bránila? Že áno, bola u mňa domovka, ale mňa sa to netýka, lebo bolo to nejakej firmy, ktorej som robil účtovníctvo. Tu sú právom chránené záujmy aj jednotlivcov. A týmto jednotlivcom práve, čo som hovoril, chceme zabezpečiť, aby oni mali právo sa dostať k tým informáciám. Nie všetci. Nie všetky informácie, ktoré nie sú utajované, patria nám všetkým. Máme x-ľudí, voči ktorým je nasadené ITP, alebo sledujeme metadáta alebo ukazujeme im SIM karty z dôvodu, aby sme ich chránili. Zverejníme to? Áno, podľa vás samozrejme. Čože, aký budeme mať dopad? Čiže sú určité veci, ktoré fakt nepatria na verejnosť.
Bola táto zásada, bohužiaľ, bola prelomená. My na to musíme mimoriadne reagovať. Nezvolili sme skrátené legislatívne konanie, aby sme o tomto mohli debatovať, lebo to je fakt veľmi háklivá vec. Ale na druhej strane je spustený proces, aby každý, voči ktorému je nasadené takéto opatrenie zo strany štátu, sa mohol dostať k tejto informácii, keď je táto možnosť legitímna. Samozrejme, keď je niekto kriminálnik, tak nebudeme mu oznamovať, že ťa sledujeme.
Že v MPK sa môžu vyjadriť štátne orgány k tomuto. Prečo teraz nie? Štátnym orgánom sme zavreli teraz ústa? Štátne orgány sa stále môžu vyjadriť za ten mesiac, čo bude to druhé čítanie, keď bude v Národnej rade. Ale však aj diskutujeme o tom. Táto požiadavka ani neprišla zo strany ministerstva, ale iných orgánov.
A verejná kontrola OČTK. Ale my musíme zabezpečiť kontrolu orgánov činných v trestnom konaní absolútne iným systémom. Tie najzložitejšie a najzávažnejšie veci vôbec sa nedejú v normálnom režime, ale v utajenom režime, že sú tam spisy vo vyhradenom, dôvernom, tajnom alebo v prísne tajnom režime. K tomu sa nedostaneme. To vám nevadí, že to nebudeme môcť kontrolovať? Lebo to na základe infozákona sa k tomu nedostanete. My musíme zabezpečiť v parlamente cez tie kontrolné výbory, napríklad cez sfunkčnenie výboru na kontrolu ITP, cez zavedenie mechanizmov, zavedenie, aby sme tu odborne diskutovali na témy, ktoré sú fakt závažné, a nie plytko politicky. Cez tie vieme zabezpečiť ozajstnú kontrolu orgánov činných v trestnom konaní. My sme pripravili aj teraz verejné hearingy na obsadenie postu policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie. Otvorme pre verejnosť možnosť diskutovať o týchto veciach, kde to je legitímne a možné, ale v týchto prípadoch, bohužiaľ. Ja som za 211-ku, ja som za to, aby to bolo transparentné, verejná kontrola tých vecí, ktoré je tu možné. A preto sme museli, spustili hneď aj druhý proces. Ale toto, bohužiaľ, musíme spraviť nielen v záujme ochrany záujmov slovenskej, verejnej bezpečnosti, ale i v záujme ochrany tretích osôb. Keď vydáme, lebo to sú také veľké rozhodnutia, že koľko rozhodnutí napríklad vydal nejaký krajský súd ohľadom sledovania metadát, čiže kto s kým hovoril. Ale však my tam máme aj osoby, hovorím, že ktoré sú v ochrannom režime. My tam máme osoby, o ktorých môže niekto si myslieť, že niečo spáchal, lebo sú spojené s niečím, ale sa, už o týždeň vysvitne, že to je planý poplach a nič ako nezakladá sa na pravde. Týchto ľudí, zverejníme tieto informácie, že sme ich sledovali. Ako títo ľudia potom budú chrániť svoju česť? Že áno, odpočúvala ma SIS-ka, ale tak, no sami prišli na to, že asi som nevinný. No ale verejnosť má prístup k informácii, že ma odpočúvala. Ako títo ľudia sa ochránia? Ochranu týchto ľudí vieme zabezpečiť, aj spoločnosť, tým, že my vieme, tí, ktorí máme na to oprávnenie, aby sme vedeli kontrolovať Slovenskú informačnú službu. A na druhej strane aj tí, ktorých sa to dotkne, o ktorých sa, vysvitne, že boli odpočúvaní neoprávnene alebo tie dôvody neboli naplnené, aby sa títo dozvedeli, že boli odpočúvaní. Za každých okolností, keď už vlastne tá legitimita nie je naplnená, tak tí nech sa môžu obrátiť potom aj na ďalšie kontrolné orgány, ale nie všetcia. Bohužiaľ, to sa nedá.
Takže ja dúfam, že ste pochopili zámer ministerstva aj po tomto vysvetlení. A ja fakt som pripravený na to, aby sme v druhom čítaní aj tie výhrady, čo mal pán poslanec Kresák, aj vaše výhrady, pán poslanec Dostál, premietli do zákona, ale s tým, aby sme účel, kvôli ktorému som teraz tu, naplnil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. S návrhom, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, sledujeme najhlavnejší cieľ, a to je úplná transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady tak, aby sme zaviedli do Trestného zákona účinné inštitúty k boju proti terorizmu. Okrem uvedenej smernice sa návrhom zákona transponuje aj smernica o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými osobami v trestnom konaní, a smernica o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní.
Návrh zákona v trestnoprávnej rovine komplexne upravuje problematiku boja proti terorizmu vrátane financovania terorizmu a zohľadňuje všetky medzinárodnoprávne právne aspekty a záväzky Slovenskej republiky v tejto oblasti.
Východiskovou skutkovou podstatou je skutková podstata trestného činu teroristického útoku podľa § 419 Trestného zákona. Za obsahovo nadväzujúce skutkové podstaty na uvedenú východiskovú skutkovú podstatu sa považujú – skutková podstata upravujúca trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme obsiahnutá v § 419b, skutková podstata upravujúca trestný čin financovania terorizmu obsiahnutá v § 419c a skutková podstata upravujúca trestný čin cestovania na účel terorizmu obsiahnutá v § 419d.
Robili na tomto zákone aj samozrejme ministerstvo vnútra a Generálna prokuratúra. Čiže je to taký spoločný návrh, preto by som poprosil o podporu aj v druhom, aj v treťom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vás informoval o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada svojím uznesením č. 1103 zo 14. marca 2018 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, tento návrh prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade schváliť tento návrh zákona ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu, ako spomínal pán predsedajúci, tlač 865a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 9. mája 2018.
Práve týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a zároveň aj predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko teda formálne na úvod, pán predsedajúci, a teraz prosím, otvorte rozpravu v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem v rámci tejto rozpravy predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Potom neskôr teda budem indikovať, kedy sa tak stane. A opäť v zmysle rokovacieho poriadku teda vlastnými slovami odôvodním teraz tento pozmeňujúci návrh.
Chceme vypustiť z Trestného zákona trestný čin ohovárania a pokladáme to za veľmi dôležité. Slovensko má v porovnaní s inými európskymi krajinami najprísnejšiu, zdôrazňujem, najprísnejšiu úpravu tohto u nás trestného činu a hrozí tam sadzba až 8 rokov, čo je na úrovni naozaj závažnej trestnej činnosti, čo sa s niečím, ako je ohováranie, jednoducho nedá v žiadnom prípade porovnávať. Medzinárodné organizácie vrátane OSN a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe nám odporúčajú takýto trestný čin zrušiť. Zdôrazňujem, lebo sa to často mýli, že občianska žaloba naďalej, ak tento návrh prejde, tak naďalej zostane a dve strany si môžu na civilnom súde, naďalej sa žalovať o náhradu škody a ďalšie náležitosti na súde súdnou cestou.
Praktické dôvody, aké vidíme na zrušenie tohto trestného činu, osobitne v týchto časoch, keď sa ukazuje ochrana špeciálne novinárov a investigatívnych novinárov ako veľmi dôležitá vec, neexistuje žiaden inštitút ani inštitúcia, ktorá by takéto niečo zabezpečovala. Sú jednoducho ponechaní sami na seba a vieme, že v prípade teda Jána Kuciaka bola zanedbaná ešte aj jeho fyzická ochrana, o ktorú žiadal. Takže slobodu slova a osobitne pri investigatívnych novinároch treba veľmi precízne chrániť a hlavne v prvom rade odbúravaním tých zbraní, ktoré sú nastavené proti takýmto novinárom a všeobecne, samozrejme, aj proti ľuďom, ktorí sa snažia ukázať aj nepríjemnú pravdu o svojom okolí, svojom meste a svojej krajine.
Poviem niekoľko prípadov, kedy sa tento trestný čin zneužíval proti novinárom. Novinárka Jana Teleki 16 rokov bola prenasledovaná, hlavne na základe tohto paragrafu, až musela teda zo Slovenska, dokonca pod obrovským tlakom, odísť. A bolo to dokonca za takú smiešnu vec, ako bola jedna básnička zverejnená. Jeden príklad.
Druhý príklad novinárky z Trendu. Za to, že zverejnili veci ohľadne kauzy, ktorú poznáme ako Robo a Strapatý, rozkrádanie dépeháčky na východe Slovenska. Včera som sa dozvedel a včera bolo Trendu oznámené, že po dlhých, dlhých mesiacoch vo februári tohto roka, čiže im to bolo oznámené s nejakým ešte aj veľkým oneskorením, že toto vyšetrovanie bolo zrušené. To znamená, mesiace a mesiace sa používalo na to, aby tieto novinárky odstrašovalo od písania o tomto závažnom prípade, a následne bolo vyšetrovanie aj tak zrušené.
No a najnovší, najnovší príklad je odsúdený novinár Lukáš Milan, ktorý písal o korupcii v zdravotníctve na východe Slovenska, ktorý dostal 18 mesiacov trest na základe tohto, tohto paragrafu. Čiže naozaj úplne konkrétne sa využíva a zneužíva takýto zvláštny paragraf na kriminalizovanie konkrétne novinárov, ktorí píšu o háklivých veciach. Zneužíva sa, samozrejme, aj v širšom meradle. Obeťou je nielen niekto, kto je vyšetrovaný neoprávnene, ale obeťou, dá sa povedať, je aj polícia. A sám poznám teda sťažnosti policajtov, ktorí sú nešťastní, doslova nešťastní z toho, že niekto si z nich urobí lacnú slúžku. Pri normálnej civilnej žalobe treba naozaj vyvinúť veľmi konkrétnu snahu, niekedy zložiť kauciu na súde, aby sa riešil spor dvoch strán, či niekto niekoho ohovára, na cti utŕha a tak ďalej. V tomto prípade tohto paragrafu sa veľmi jednoducho všetka ťarcha, všetko bremeno hodí na policajtov, dá sa trestné oznámenie, toto trestné oznámenie spomína nejaké mená, ale dá sa na tzv. všeobecný subjekt.
To znamená, ak novinári vyšetrujú, ak dokonca sa zhodnú na nejakom obvinení, tak tá ťarcha je na nich. Ten, kto podal trestné oznámenie, povie, pozrite sa, polícia, polícia obvinila, polícia začala trestné stíhanie, na nich je celá ťarcha, na nich je celá možno aj ťarcha z toho, že keď sa to následne ukáže, neskôr napríklad na súde ako neopodstatnené, že vyšetrovali, že obvinili.
Takýmto spôsobom sa naozaj nieže lacno, ale úplne zadarmo, úplne zadarmo využíva polícia na veci, ktoré by sa mali riešiť úplne, úplne iným spôsobom. Zahlcuje sa tým polícia. Policajti majú veľmi ťažkú pozíciu. Keď to odmietnu na začiatku, tak sú za zlých, že nevyšetrujú. Keď to vyšetrujú, sú za zlých, že niekomu škodia v mene niekoho druhého. Majú veľmi, stavia ich to naozaj do veľmi, veľmi ťažkej pozície, kedy sa musia rozhodovať, akým smerom sa vyberú na základe nie nejakých naozaj príliš objektívnych faktov, ale na základe toho, ako, v akom svetle bude takýto prípad posudzovaný často aj verejnosťou.
Takže odstránením tohto trestného činu alebo tohto skutku ako trestného činu sa aj veľké bremeno sníma z polície tak, aby policajti neboli v takejto pre nich veľmi trápnej pozícii a aby sa mohli venovať vyšetrovaniu naozajstných trestných činov, a vieme, že ich je veľmi veľa, ktoré sa vyšetrujú veľmi ťažko, dokazujú sa veľmi ťažko. Vieme, že policajti nie sú často pripravení na vyšetrovanie takých zložitých trestných činov a, bohužiaľ, potom ani teda nemajú ten čas na to, aby sa takýmto trestným činom, závažnej trestnej činnosti venovali. Namiesto toho sa musia vyviňovať z toho, prečo vyšetrujú, alebo prečo nevyšetrujú trestný čin ohovárania. Takže odbremení sa takýmto skutkom aj polícia.
Ešte sa vrátim k novinárskej, k novinárskej slobode. Klesli sme, myslím, že vo februári tohto roka, aj keď ten rebríček bol zverejnený neskôr, ale ešte pred vraždou teda Jána Kuciaka, klesli sme ako krajina v slobode tlače podľa reportérov bez hraníc zo 17. na 27. miesto. Slovensko malo celkom slušné umiestnenie aj v tomto, aj v ďalšom rebríčku a je obrovská škoda, že oňho prichádzame. A prichádzame oňho, bohužiaľ, aj vďaka takýmto zákonom, ktoré sú extrémne drakonické. Takáto drakonická úprava nemá v Európe obdobu a medzinárodné organizácie vrátane OSN, OBSE nám odporúčajú toto zrušiť. Bol by som veľmi rád, keby sa minimálne rozprúdila debata o tom, ako s takýmto, s takýmto bodom v Trestnom zákone naložiť. A keby som sa teda nestretol s ľahostajnosťou voči tomuto, pretože je to naozaj vec, ktorá sa môže obrátiť v budúcnosti proti každému, naozaj proti každému, a ja si myslím, že v princípe by tuto nemala byť. Takže žiadam o podporu tohto návrhu a teraz by som prečítal teda pozmeňujúci návrh, čiže poprosím o zastavenie času.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rajtára, Ondreja Dostála, Alojza Baránika a Natálie Blahovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Po prvé. V článku I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie: "14. Paragraf 373 sa vypúšťa."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do článku V upravujúceho účinnosť.
Po druhé, teda odôvodnenie čítať nebudem, lebo v zmysle nového rokovacieho poriadku, myslím, že odôvodnenie sa už nečíta, takže po druhé. V článku II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: "4. V § 211 ods. 1 sa vypúšťajú slová «ohovárania podľa § 373»."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do článku V upravujúceho účinnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ohováranie je, žiaľ, v dnešnej dobe dosť všeobecný a rozšírený jav a som o tom úplne presvedčený aj ako poslanec, aj ako bývalý novinár, že ohováranie treba z komunikácie vykoreniť, alebo minimálne legislatívnou činnosťou a legislatívnou úpravou obmedziť a treba vrátiť medziľudskej komunikácii naozaj tú pravú podstatu. Ak niekto niekoho ohovára, ak niekto na niekoho má nejaký dôkaz o trestnoprávnej činnosti, nech sa páči, na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby toto upozornenie alebo občiansky podnet riešili.
Chcem sa ešte zmieniť v súvislosti s novinármi, ktoré ste naznačili. Novinári majú dnes slobodu, to vám môžem ako človek, ktorý v tomto prostredí dlhé desaťročia vyrastal a pôsobil, povedať, že novinári majú dnes nadštandardnú slobodu a problém nastáva aj v investigatíve vtedy, keď novinár v rámci svojej investigatívnej činnosti prešvihne tú hranicu, kedy by mal výsledok svojej investigatívnej práce posunúť orgánom činným v trestnom konaní. To je veľmi dôležitá vec, pretože potom robia novinári často Jánošíkov a dostávajú sa, žiaľ, aj do situácií, v ktorých sú ohrození, ohrozená ich bezpečnosť.
Takže si myslím, že tu treba merať obidvoma stranami metra. A možno ešte bude v priebehu tejto schôdze príležitosť hovoriť o práci investigatívnych žurnalistov, ale myslím si, že novinári v dnešnej dobe majú až priveľmi veľké možnosti písať slobodne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán Rajtár, myslím, že všetci sa zhodneme, čo tu sedíme v pléne, a budeme súhlasiť s vami, čo ste povedali, že slobodu slova novinár musí mať. Základným znakom alebo atribútom demokratickej spoločnosti je sloboda slova občanov, sloboda slova novinárov. Absolútne nič proti tomu nemám. No sloboda slova bez zodpovednosti za to, čo človek povie verejne, vedie k anarchii, čoho sme svedkami aj v našej Národnej rade. Nemyslím si, že je to správne, čo ste povedali, že považujete za dôležité vypustiť trestný čin ohovárania z Trestného poriadku. Možno som čakal, že poviete, že chcete znížiť hranicu za tento trestný čin. Vy sám ste tu spomínali novinárku, ktorá údajne písala, resp. rozprávala o Strapatom, o Strapatom a neviem o kom, o rozkrádaní DPH. Ja som počúval jednu reláciu v Rádiu Expres, kedy tam bol vyšetrovateľ, ktorý tieto veci riešil. Na otázku redaktora ohľadom rozkrádania DPH Strapatého a niekoho odpovedal toto: "Neexistujú žiadne priame dôkazy o tejto trestnej činnosti." Redaktor mu otázku položil ešte raz. On to ešte raz zopakoval. Žiadne priame dôkazy o rozkrádaní DPH, ktoré vedú k Strapatému a neviem komu, neexistujú, vážený pán poslanec Rajtár.
Takže ja si myslím, že je správne, že v Trestnom poriadku je trestný čin ohovárania, za ohováranie, pretože každý si musí byť vedomý svojej zodpovednosti. Aj novinár, aj novinár, ktorý má mať slobodné právo rozprávať a vyjadrovať sa ku všetkému. Takže mám pocit, že ste vo veľkom omyle.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie považujem za absolútne farizejské, tak ako celú vašu stranu, ktorá má eštebácke metódy v DNA. Vaše zastávanie sa novinárov je naozaj farizejstvo, pretože bol to váš minister obrany, ktorý dal ich odpočúvať, a dodnes táto kauza nie je ukončená. (Reakcie z pléna.) Je to podobné, je to podobné, ako nahovoriť svojho asistenta, pracovníka banky, aby poškodil banku a vyniesol údaje, ktoré sa nemajú dostať von, aby spáchal trestný čin, a potom, keď sa máte chlapsky k tomu postaviť na súde, budete rozprávať, že využijete svoje ústavné právo mlčať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vyjadrím sa k tomu, že novinári musia robiť Jánošíkov. Opravím to, že skôr vyšetrovateľov a, bohužiaľ, práve preto, že orgány činné v trestnom konaní zlyhávajú, jednak sú zahltené vecami, ktoré sú nepodstatné, a druhák, polícia, bohužiaľ, nie je systematicky školená a pripravovaná na riešenie zložitých trestných činov.
Hranica trestu, áno, začnime sa rozprávať teda o hranici trestu, dúfam, že sme týmto otvorili, otvorili diskusiu a budem čakať, pán Šuca, alebo teda ktokoľvek ďalší, na protinávrhy.
Robo a Strapatý, no, vyšetrovanie tam bolo zrušené, to znamená, že polícia sa zhodla na tom, po rozsiahlom, rozsiahlom, veľmi dlhom vyšetrovaní, že jednoducho novinárky takýto trestný čin nespáchali. Nakoniec polícia toto vyriekla, takže keď od koalície počúvam, že treba, treba rešpektovať rozhodnutia polície, no tak polícia povedala, že v tomto prípade to žiadne ohováranie nebolo zo strany novinárok Trendu. Takže nech sa páči to rešpektovať.
Pán Glváč niečo povedal a následne teda odišiel zo sály, zrejme vedomý si toho, že v princípe klamal a zavádzal.