31. schôdza

Pán minister, chcete reagovať na faktické? Nie. Nie je tomu tak.
Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pre istotu sa opýtam ešte pána spravodajcu, či je niečo, čo by chcel dodať v záverečnom slove. Nie. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 868, spoločná správa výborov má tlač 868a. Opäť poprosím pána ministra Žigu, aby predmetný vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa v plnej miere transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/23/02 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorá je nástrojom maximálnej harmonizácie. Návrh zákona nezavádza žiadne ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali od smernice. Účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany cestujúcich a zároveň prispieť k posilneniu právnej istoty aj na strane obchodníkov. Jedným z najdôležitejších opatrení je zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku cestovnej kancelárie, ktorá bude v podmienkach Slovenskej republiky poskytovaná formou poistenia alebo bankovej záruky. V porovnaní s aktuálne platnou a účinnou úpravou sa zvýši minimálna hranica ochrany pre prípad úpadku a zavedú sa nové povinnosti, aby sa v čo najväčšej možnej miere preventívne zabránilo podpoisteniu alebo nedostatočnej bankovej záruke cestovných kancelárií. Systém ochrany pre prípad úpadku bol navrhnutý po podrobných analýzach a tiež po rokovaniach so zástupcami dotknutých sektorov.
Predložený návrh zákona vymedzuje tiež úplne nový pojem "spojené služby cestovného ruchu", ktorý odráža takzvané dynamické balíky cestovných služieb, pričom sa rozšíri ochrana cestujúcich pred úpadkom cestovnej kancelárie aj pri tomto spôsobe predaja.
Návrhom zákona sa ďalej zosúlaďujú informačné povinnosti obchodníkov predávajúcich zájazdy voči cestujúcim a práva cestujúcich v prípadoch, keď cestovné služby nie sú poskytnuté riadne a včas. V nadväznosti na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice, sa tieto povinnosti harmonizujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Návrhom zákona sa zavádza zoznam cestovných kancelárií, ktorý má prispieť k lepšiemu prehľadu na trhu dotknutom sektore.
Text návrhu zákona bol v procese komunikovaný s dotknutými subjektami, ako som spomínal a obsahuje kompromisy prínosné pre obchodníkov ako aj pre cestujúcich. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Róbertovi Pucimu, aby nás informoval o priebehu rokovania vo výbore, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1087 z 13. marca 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť obidva výbory, ktorým bol určený na prerokovanie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplýva 76 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 9. mája 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Róberta Puciho predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, registrujem, že sa hlásite ako prvý.
Písomne prihlásený je ešte pán poslanec Eduard Heger.
Ale, samozrejme, vy máte prednosť, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dovolím si predložiť k tomuto zákonu jeden pozmeňujúci návrh, ktorého účelom je v nadväznosti na body 30 a 31 spoločnej správy zjednotiť začiatok plynutia lehoty pre vysporiadanie nárokov nespokojného klienta cestovnej kancelárie. Na základe bodov 30 a 31 spoločnej správy bol tento moment stanovený na deň uplatnenia reklamácie podľa § 22 ods. 10 a zákon stanovuje, že cestovná kancelária musí nárok klienta vysporiadať do 30 dní od uplatnenia reklamácie. Aby sa predišlo rozdielnej interpretácii a aplikácii zákona, navrhuje sa, aby bol v prílohe v časti a), b), c) v bode 13 vypustený text, ktorý tento moment stanovuje, stanovuje odlišne a aby platila jednotná úprava vysporiadania nárokov nespokojného klienta do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
Teraz samotný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho k vládnemu návrhu zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V prílohe č. 1 časti a) v časti 13 sa vypúšťa čiarka za slovami "boli predmetom oznámenia" a slová "ktorú mu vyplatí do 30 dní od dňa tohto oznámenia".
2. V prílohe č. 1 v časti b) v časti 13 sa vypúšťa čiarka za slovami "boli predmetom oznámenia" a slová "ktorú mu vyplatí do 30 dní od dňa tohto oznámenia".
3. V prílohe č. 1 v časti c) v časti 13 sa vypúšťa čiarka za slovami "boli predmetom oznámenia" a slová "ktorú mu vyplatí do 30 dní od dňa tohto oznámenia".
Ďakujem pekne, skončil som.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Heger ako jediný písomne prihlásený poslanec. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tento zákon v druhom čítaní. Ja som teda vystúpil k nemu aj v prvom čítaní a následne som teda absolvoval, ja som už aj v prvom čítaní hovoril, že som rokoval aj s asociáciou cestovného ruchu, aj s ďalšími tými hráčmi na trhu, aby som zistil taký vlastne ich názor vôbec na tento zákon. Aj keď chápem teda, že je to transpozícia smernice, a áno, ten cieľ je ochrana, ochrana cestujúcich, čo je teda určite veľmi dobrý cieľ.
Na druhej strane chcem teda pri tejto príležitosti aj oceniť prácu ľudí na ministerstve hospodárstva, s ktorými som sa rozprával na túto tému, a naozaj som mohol vidieť, že dali poctivé úsilie do toho, aby to pripravili najlepšie, ako sa dá, aj keď teda myslím si, že to konečné riešenie nie je najlepšie, aké by sme mohli mať, ale dobre. Chápem, že to bolo výsledok, výsledok toho úsilia, ktoré do toho všetci zainteresovaní hráči vložili.
Z toho, čo som diskutoval s jednotlivými hráčmi, tak myslím si, že na jednej strane ten dôvod, prečo to nie je úplne najlepšie riešenie, je to, že tá samotná smernica bola tak vykonštruovaná, ako bola a my sme už viac-menej nemali až taký veľký manévrovací priestor. Jediné, čo som tam videl, pretože tým, že sa zavádza práve pri tom balíčku spojených cestovných služieb vlastne ten prvok rozšírenia živnosti, tak je to prvok, ktorý vlastne spôsobí jednorazovo podnikateľskému sektoru rozšírenie alebo teda byrokratickú záťaž, lebo budú musieť si toto zakomponovať, aby sa mohli poistiť a aby mohli byť postihnuteľní.
Ale chcem teda na jednej strane poďakovať, vyzdvihnúť prácu ľudí, ktorí na ministerstve tomu dali, na druhej strane sa ukázalo aj to, že cestovný ruch nedostáva takú prioritu, akú by si zaslúžil. A teraz nemyslím priamo na ministerstve hospodárstva, ale celkovo vo vláde, pretože oddelenie cestovného ruchu spadá pod ministerstvo dopravy. A vieme, že ministerstvo dopravy je zahltené primárne budovaním infraštruktúry. A po tom, ako vypadol z ministerstva dopravy aj regionálny rozvoj, tak cestovný ruch tam bol stále, ako by som povedal, taká sirota a toto si myslím, že nie je dobrý stav, pretože na jednej strane počúvame aj v poslednej dobe, rozprávame sa o tom, že cestovný ruch je oblasť, ktorá si zaslúži našu pozornosť, v ktorej je potenciál, na druhej strane tržby vo všetkých službách cestovného ruchu nie sú zanedbateľné. Je to 5 miliárd eur, čo je celkom slušné percento z HDP a aj celková zamestnanosť, aj s naviazanými službami, je 160-tisíc zamestnancov.
Ďalší taký parameter je, a toto teda čerpám priamo zo správy Zväzu cestovného ruchu z marca 2018, je, že 90 % podnikov v cestovnom ruchu tvoria práve malí a strední podnikatelia, čo je veľmi dôležitá súčasť tohto sektora. A teda ešte len možno jeden údaj, keď už teda tu vymenuvávam, tak 60 % všetkých turistov Slovenskej republiky tvoria práve domáci návštevníci. Napriek tomu vidíme, že naozaj cestovný ruch, napriek tomu, že aj narastá počet prenocovaní tak cestovný ruch stagnuje a jednak teda podľa aj ich informácií, ktoré uvádzajú je, že je to v poklese konkurencie schopnosti, ktorá je dôsledkom nedostatku investícií a pomaly aj rast zamestnanosti, ktorú brzdia neustále sa zvyšujúce náklady. A na tomto chcem vlastne poukázať to, že aj tým, že sa ministerstvo hospodárstva zaoberalo touto smernicou je taký zaujímavý paradox, pretože práve na ministerstve hospodárstva to malo na starosti, teraz neviem, či správne poviem, či sekcia alebo oddelenie, alebo odbor ochrany spotrebiteľov, čo na jednej strane môžme oceniť, že si zobrali pod svoju taktovku, na druhej strane je to jasná výtka tomu, že cestovný ruch, alebo odbor cestovného ruchu na ministerstve dobre toto nieže zanedbalo, prispelo k tomu len do diskusie tým zavedením garančného fondu, ale ktorý sa nakoniec ukázal ako nepotrebný. A tým pádom vidíme, že naozaj cestovný ruch práve s tým potenciálom aj s tým objemom tržieb, ktorý tam je, nedostáva dostatočnú pozornosť.
A toto je možno aj taká otázka do debaty pre vás, pán minister, že či považujete tento stav za dobrý, ako to je, pretože osobne si myslím, že naozaj s tým cestovným ruchom, potrebujeme ho umiestniť niekde, kde bude mať významnejšie miesto, kde bude mať väčšiu prioritu a kde patrične bude s ním lepšie zaobchádzané, keď tak jednoducho poviem.
Takže toto je vlastne to, na čo by som chcel pri tomto bode poukázať, pri tomto zákone, lebo o tej podstate som sa vyjadril viac-menej pri tom prvom čítaní. Následne som teda aj rokoval s ministerstvom hospodárstva práve preto, aby som si vyjasnil niektoré veci, čo sa aj udialo, ale toto z toho vyplynulo asi tak, asi tak najvypuklejšie, že naozaj cestovný ruch tam, kde je umiestnený, teda nemá správne miesto. V tomto prípade to zachránilo ministerstvo hospodárstva, ale z dlhodobého hľadiska to určite nie je stav, ktorý by mal takto vyzerať.
To je všetko, čo som chcel k tomu povedať. Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Ivan, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja len potvrdzujem slová, kolega Heger, pýtal som sa na výbore, že prečo s týmto prichádza ministerstvo hospodárstva. Bolo nám povedané, preto lebo vlastne gro celého tohto zákona je ochrana spotrebiteľa. Nuž, dôsledok ale toho, že toho spotrebiteľa ochraňujeme tak, ako ho ochraňujeme v tomto predloženom návrhu zákona, je to, že ten ochránený spotrebiteľ zaplatí výrazne viac za služby v cestovnom ruchu v budúcnosti oproti tomu, ako tomu bolo v minulosti.