31. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, Karol, za tvoju iniciatívu. Myslím si, že je v našom kraji veľmi dôležitá a chcem vyjadriť také sklamanie, že vlastne dnes tu v pléne pri tvojom vystúpení nesedel nikto z Trenčianskeho kraja, dokonca ani pán župan, ktorý je zároveň poslancom, ani, povedzme, pani primátorka z Prievidze napriek tomu, že sa tejto problematike, ako deklarujú, veľmi vážne venujú a dokonca sa zúčastňujú iniciatív, ktoré idú z Úradu vlády a ktoré sú zamerané na útlm ťažby, na ktoré by sa mali použiť eurofondy.
V tejto súvislosti je pre mňa zaujímavé napríklad to, že, alebo treba povedať, že Trenčiansky samosprávny kraj napriek tomu, že teda už hovoríme takmer všetci o nutnosti útlmu ťažby, ide stále nejakou svojou cestou, ako keby sa nič nechumelilo, proste na zastupiteľstvo, ktoré mali v apríli, predložili zmeny územného plánu, ktoré normálne rátali s otvorením dvanásteho ťažobného poľa. Našťastie, sa teda neschválilo VZN-ko, ktoré by potvrdilo právoplatnosť tohoto nariadenia, takže príde mi to, že na jednej strane proste ešte nie je ukončená ani EIA, preto to ťažobné pole, pričom už aj EIA pracuje z variantov, že ťažba sa nerozšíri. Vieme, že sa tam teda dejú rôzne petície občanov, ktorí sú proti tejto ťažbe, potom sú antipetície za túto ťažbu, ktoré, ako vieme, teda prebiehajú pod nátlakom, ako ukazovala aj tvoja posledná tlačovka, pod nátlakom Hornonitrianskych baní. Takže mám pocit, že sa tu rozchádzajú také slová so skutkami. A keby sme schválili tento návrh, tak by sme iba dokázali, že máme úprimný záujem tú ťažbu naozaj utlmiť a to dvanáste ťažobné pole neotvoriť. Takže ja sa len obávam, že sa to nestane, pretože, ako vravím, záujem prítomných z Trenčianskeho kraja to nenasvedčuje.

Renátka, ďakujem veľmi pekne. Toto ale nie je iba problematika Trenčianskeho samosprávneho kraja, je to v podstate problematika všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí sa skladajú na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Áno, dotkne sa to hlavne toho Trenčianskeho kraja, dotkne sa to aj baníkov, ja som sa to snažil aj v tom mojom príhovore takým nejakým spôsobom zdôrazniť, že my tu nejdeme bojovať proti baníkom, alebo rušiť banícke pracovné miesta. My im chceme dať príležitosť, šancu buď začať fungovať na trhovom princípe, alebo, naopak, vytvoriť tlak na to, aby tam dostali príležitosť aj iní investori, aby aj oni sami sa mohli konečne zamestnať za nejakých výhodnejších, najmä bezpečnejších podmienok niekde inde. Čiže naozaj tu nejdeme proti baníkom, ale častokrát aj v samotnom živote sa ukazuje, že práve aj ten časový tlak je takým tým dôležitým aspektom. A pokiaľ by sme to nechali, otvorili by sme to dvanáste ťažobné pole a necháme to bežať do roku 2020, bohvie čo sa stane. Ale dnes máme najnižšiu nezamestnanosť v regióne, 5 %, ekonomike sa darí, koniec koncov vieme podložiť aj číslami, tak prečo s tým naozaj nezačať teraz? A je tam dostatočný priestor, je tam 5 rokov na to, aby sme to dotiahli, vyriešili. A s tým útlmom alebo s tým koncom baníctva sa nezačne okamžite, pretože tam je rekultivácia, tam je doťaženie toho banského diela. A keď budú mať baníci inú príležitosť trhovú, tak nech sa páči, nech kľudne pokračujú. Takže toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Pán poslanec Galek, chcem naozaj oceniť veľmi kultivovaný príspevok v rámci rozpravy, ale hodnotím to tak, že vaše vystúpenia sú väčšinou kultivované a nepatríte do tej časti opozície, kedy sa nedá hovoriť o konštruktívnej kritike, ale o vybíjaní politického kapitálu. Takže preto som sa rozhodol, že aj zareagujem na vás v rámci rozpravy, aby ste mohli prípadne faktickou poznámkou reagovať. A poviem len pár takých poznámok z môjho pohľadu. A keďže som nevedel, že s tým pozmeňujúcim návrhom prídete, tak som sa nepripravil širšie, ale fajn, ja mám prehľad o tom, čo sa deje v rámci rezortu aj v rámci otázky útlmu baníctva na Hornej Nitre.
V prvom rade poviem, že, začnem od konca, a v prvom rade poviem, že nebudem súhlasiť s tým, aby prešiel váš pozmeňujúci návrh. A mám na to niekoľko dôvodov a keby ste boli v mojej pozícii, tak by ste tiež urobili to isté, čo hovorím teraz ja, že nebudem podporovať tento pozmeňujúci návrh, pretože ja mám zodpovednosť. A ja nehovorím, že ten návrh, ktorý ste podali, je odborne zlý a nevylučujem, že podobnú procedúru využijeme aj my v budúcnosti, ale až vtedy, keď na to budeme pripravení.
A prečo hovorím o tej zodpovednosti? Hovorím o tom preto, lebo si myslím, že ešte nie sme na to pripravení, aby sme vedeli zhora ohraničiť ten dátum, či to bude 1. 1. 2013, ´14, ´23, ´24, alebo ktorý dátum to bude, pretože nemáme na to nastavené mechanizmy, aby sme sa postarali o ľudí na Hornej Nitre.
A vy ste spomínali čísla, to sú tie čísla o zamestnanosti priamo v Hornonitrianskych baniach, ste spomínali nejaké tisícové, tri a pol tisíc ľudí, že tam pracuje. Áno, ale samozrejme na tieto pracovné pozície sú naviazané ďalšie pracovné pozície, či už v elektrárňach v Novákoch, alebo v ďalších pridružených firmách, ktoré sú buď súčasťou subdodávateľského alebo odberateľského reťazca, a zároveň títo ľudia, ktorí pracujú v týchto baniach, majú svoje rodiny. Čiže my hovoríme nie o tri a pol tisíc ľuďoch, ale hovoríme možno o 14-,15-tisíc ľuďoch, pre ktorých by uzavretie baní v roku 2023, dokonca niektoré politické strany, ktoré ani nie sú v parlamente, hovoria o roku 2020. Preto to považujem za nezodpovedné, lebo ešte stále len pracujeme na riešeniach.
Vy veľmi dobre viete, že ja som túto debatu pripustil asi pred rokom, myslím, že ste boli pri tej debate, keď ste sedeli v tom klube na Štúrovej ulici a debatovali sme aj o tom a bola to otázka. A pokiaľ platila axióma, že ten všeobecný hospodársky záujem platí do roku 2030, tak za ten rok sa veľa zmenilo a pripúšťame diskusiu, že to môže byť aj skôr. A zároveň o tejto otázke komunikujeme aj s Európskou komisiou, vy veľmi dobre viete, že podpredseda Európskej komisie sa niekoľkokrát zúčastnil aj debát o tom, a čakáme aj od Európskej komisie, pretože je to aj jej záujem, aby sa transformovali regióny, ktoré sú dnes postavené na uhoľnom baníctve, a čakáme aj isté vstriecne kroky od Európskej komisie, aby nám pomohla ako štátu nájsť riešenia pre Hornú Nitru také, aby boli čo najmenej sociálne atakujúce tých ľudí, ktorí tam žijú. A tieto opatrenia sa nedajú vymyslieť zo dňa na deň, pretože ony sú jednak sociálneho charakteru, jednak charakteru, že ich musíte, tých ľudí, možno aj zimnú prácu. Darí sa nám v tom priťahovať investorov. Veľmi dobre viete, že sme aj podporili projekty, ktoré súvisia s vytvorením nových pracovných miest v Prievidzi, aj v Handlovej, aj v Novákoch, pripravujú sa ďalšie, aj tie veľmi radi pripravíme a teda podporíme. A naozaj tá nezamestnanosť je teraz nízka, ale ja si myslím, že ten problém nie je len v tom, či by sa nemali tí ľudia kde zamestnať, ale je tam, aj infraštruktúrne problémy, treba tam dostavať cestu, možno tam by sme potrebovali pomoc od Európskej komisie, aby sme vedeli realokovať prostriedky, ktoré nevieme využiť v iných operačných programoch, aby sme ich vedeli využiť na tieto cesty. Viem o projektoch, ktoré sa tam pripravujú, ale je to znova nie zo dňa na deň, že by sa tam urobil nejaký výskumný ústav, resp. nejaké pracovisko, kde by sa testovali nové technológie na obnoviteľné zdroje a podobne.
To znamená, keď sa k tomu navrátim naspäť a poviem, že nebudem za to, aby sme to podporili, poviem len toľko, že potrebujeme zodpovedné riešenie. A zodpovedné riešenie je o tom, že povieme, že keď urobíme "a" musíme vedieť, čo bude "b", "c" a "d". Dnes, keď prijmeme váš pozmeňujúci návrh, povieme "a", ale vôbec ešte nemáme jasno, ako bude vyzerať "b", "c" a "d", aké budú tie riešenie a aké tie opatrenia, aby sme naozaj neurobili z Hornej Nitry hladovú dolinu. A ja to prostredie poznám, pretože mám časť rodiny, ktorí priamo pracujú v Hornonitrianskych baniach, alebo sú nejakým spôsobom naviazaní na toto prostredie, takže ja sa s tými ľuďmi stretávam a viem, čoho sa boja, čo ich netrápi a čo ich trápi. A vôbec by som túto aktivitu nedával do súvisu s dvanástym tým ťažobným poľom, pretože dvanáste ťažobné pole podľa mojich informácií má nejaký časový horizont do roku 2035, pričom všeobecný hospodársky záujem je len do roku 2030, čiže ja to vôbec nedávam do súvisu. A pokiaľ ste spomínali túto aktivitu, vôbec by som to do toho nemiešal a vôbec by som to nedával do jedného vreca. Vráťme sa len všeobecne k tomu, že či má ešte vláda a do akej miery má podporovať uhoľné baníctvo cez všeobecný hospodársky záujem. A zároveň ste rovnako povedali, že pokiaľ bude komerčné uplatnenie pre toto uhlie aj bez všeobecného hospodárskeho záujmu, však nech ťažia, ja s tým nemám žiaden problém.
Takže hovorím, pokiaľ budeme mať "b-c-d", to znamená, riešenia pre daný región, ja vôbec nevylučujem, že využijeme procedúru, ktorú ste navrhli, ale dnes ešte v tejto situácii nie sme, takže ja i poslancom vládnej koalície neodporučím, aby sa za toto hlasovalo.
Ďakujem pekne.

Pán minister, začnem od konca, teda tým "b-c-d", keď vravíte, že dnes tam nie je. Ale ja si myslím, že je, ale ja som to hovoril v tom svojom príhovore. My tam máme už zo strany Európskej únie schválené to, že sa ľudia môžu rekvalifikovať ešte pred tým, ako budú nezamestnaní. Prvá vec. Toto bolo schválené práve kvôli baníctvom a baníctvu. Na to to cielilo. Hovoríme o dobudovaní infraštruktúry a opäť tu je tá otázka tlaku. Keď my nedáme nejaký pevný termín, bude tam tlak na to, aby tá infraštruktúra bola čo najskorej dobudovaná? My sme prišli napríklad s návrhom takzvanou Jaguar expresu. To je nie kvôli Jaguaru, ale kvôli tomu, aby sa obojsmerne otvoril ten región, aby ľudia mohli ísť za zamestnaním do Nitry alebo z Nitry na tú Hornú Nitru, ale takisto kvôli turizmu. Potom tam pochopiteľne treba rýchlo dobudovať to napojenie na Trenčín. Ale opäť tlak je vždy tým najlepším hnacím motorom. Ja to poznám z vysokej školy, kedy som sa učil na skúšky večer pred skúškou a myslím si, že väčšina z nás takto vždycky postupovala, a bolo to, dovolím si povedať, najefektívnejšie, hej, lebo ten tlak tam bol. Keby som vedel, že tú skúšku mám o dva mesiace, tak na to kašlem.
Potom sú tam tí noví investori – Brose, príde tam VEGUM, Nestlé, však spomínal som ich. Prišiel tam, prišiel tam Jaguar, obrovské milióny sme koniec koncov aj do nich naliali. Čiže už tu máme "b-c". Potom spomínal som tú rekultiváciu. Baníci vytvárajú alebo sú povinní vytvárať fond na rekultiváciu, čiže oni s tou rekultiváciou a tým uplatnením tých zamestnancov môžu už byť teraz. Potom je tam to doťaženie. Čiže je to tam.
A prečo to, ten dvadsiaty tretí? No tak keď sa nám nepodarí do toho dvadsiateho tretieho, tak, preboha, neprenášajme to ešte aj po tom dvadsiatom treťom do tých cien elektriny. Tak nech si to zoberie štát na plecia a nech to ide trebárs zo štátneho rozpočtu, keď nebudeme mať nejakú inú možnosť, ale odbremeňme tých ľudí od tých 100 miliónov aspoň. Ľudí a podnikateľov.

Ďakujem pekne. Pán minister, chcem oceniť vaše vystúpenie aj tú rétoriku. Povedali ste zodpovedné riešenie. Áno, jednoznačne. Myslím si, že na tomto sa všetci zhodneme a nemôžem nič iné, len súhlasiť s mojím predrečníkom vo faktickej, ktorý aj poukazoval, aj počas svojho vystúpenia, a práve o to ide aj nám, na tomto sa určite zhodneme. Nikto nechce, aby teraz ľudia ostali na ulici alebo podobne. Ale práve aj to, čo povedal kolega Galek predo mnou, to sú veci, ktoré už sú pripravené, ale teraz ani nechcem, chcem naozaj len kratučko reagovať a privítať vašu rétoriku o tom, že vôbec to pripúšťate, lebo doteraz ste vlastne túto celú debatu blokovali. Teraz nemyslím vy konkrétne, ale ako postoj vašej strany bol, že ani nejdeme na tú debatu pristúpiť. My si myslíme, že je to neskoro, že už sme sa mohli skôr na túto tému baviť, ale dobre, vidíme, že konečne aj vy pripúšťate, že je potrebné to vyriešiť a že vôbec ste otvorený to začať riešiť, čiže nieže teraz zotrváme a držíme baníctvo a podobne. A takisto môžem len súhlasiť s tým rokom 2023, ktorý je dôležitý, aby sme, aby sme stihli. Takže to je asi všetko, čo som chcel povedať. Vďaka.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa v plnej miere transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/23/02 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorá je nástrojom maximálnej harmonizácie. Návrh zákona nezavádza žiadne ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali od smernice. Účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany cestujúcich a zároveň prispieť k posilneniu právnej istoty aj na strane obchodníkov. Jedným z najdôležitejších opatrení je zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku cestovnej kancelárie, ktorá bude v podmienkach Slovenskej republiky poskytovaná formou poistenia alebo bankovej záruky. V porovnaní s aktuálne platnou a účinnou úpravou sa zvýši minimálna hranica ochrany pre prípad úpadku a zavedú sa nové povinnosti, aby sa v čo najväčšej možnej miere preventívne zabránilo podpoisteniu alebo nedostatočnej bankovej záruke cestovných kancelárií. Systém ochrany pre prípad úpadku bol navrhnutý po podrobných analýzach a tiež po rokovaniach so zástupcami dotknutých sektorov.
Predložený návrh zákona vymedzuje tiež úplne nový pojem "spojené služby cestovného ruchu", ktorý odráža takzvané dynamické balíky cestovných služieb, pričom sa rozšíri ochrana cestujúcich pred úpadkom cestovnej kancelárie aj pri tomto spôsobe predaja.
Návrhom zákona sa ďalej zosúlaďujú informačné povinnosti obchodníkov predávajúcich zájazdy voči cestujúcim a práva cestujúcich v prípadoch, keď cestovné služby nie sú poskytnuté riadne a včas. V nadväznosti na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice, sa tieto povinnosti harmonizujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Návrhom zákona sa zavádza zoznam cestovných kancelárií, ktorý má prispieť k lepšiemu prehľadu na trhu dotknutom sektore.
Text návrhu zákona bol v procese komunikovaný s dotknutými subjektami, ako som spomínal a obsahuje kompromisy prínosné pre obchodníkov ako aj pre cestujúcich. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1087 z 13. marca 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť obidva výbory, ktorým bol určený na prerokovanie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplýva 76 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 9. mája 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Róberta Puciho predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Dovolím si predložiť k tomuto zákonu jeden pozmeňujúci návrh, ktorého účelom je v nadväznosti na body 30 a 31 spoločnej správy zjednotiť začiatok plynutia lehoty pre vysporiadanie nárokov nespokojného klienta cestovnej kancelárie. Na základe bodov 30 a 31 spoločnej správy bol tento moment stanovený na deň uplatnenia reklamácie podľa § 22 ods. 10 a zákon stanovuje, že cestovná kancelária musí nárok klienta vysporiadať do 30 dní od uplatnenia reklamácie. Aby sa predišlo rozdielnej interpretácii a aplikácii zákona, navrhuje sa, aby bol v prílohe v časti a), b), c) v bode 13 vypustený text, ktorý tento moment stanovuje, stanovuje odlišne a aby platila jednotná úprava vysporiadania nárokov nespokojného klienta do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
Teraz samotný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho k vládnemu návrhu zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V prílohe č. 1 časti a) v časti 13 sa vypúšťa čiarka za slovami "boli predmetom oznámenia" a slová "ktorú mu vyplatí do 30 dní od dňa tohto oznámenia".
2. V prílohe č. 1 v časti b) v časti 13 sa vypúšťa čiarka za slovami "boli predmetom oznámenia" a slová "ktorú mu vyplatí do 30 dní od dňa tohto oznámenia".
3. V prílohe č. 1 v časti c) v časti 13 sa vypúšťa čiarka za slovami "boli predmetom oznámenia" a slová "ktorú mu vyplatí do 30 dní od dňa tohto oznámenia".
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tento zákon v druhom čítaní. Ja som teda vystúpil k nemu aj v prvom čítaní a následne som teda absolvoval, ja som už aj v prvom čítaní hovoril, že som rokoval aj s asociáciou cestovného ruchu, aj s ďalšími tými hráčmi na trhu, aby som zistil taký vlastne ich názor vôbec na tento zákon. Aj keď chápem teda, že je to transpozícia smernice, a áno, ten cieľ je ochrana, ochrana cestujúcich, čo je teda určite veľmi dobrý cieľ.
Na druhej strane chcem teda pri tejto príležitosti aj oceniť prácu ľudí na ministerstve hospodárstva, s ktorými som sa rozprával na túto tému, a naozaj som mohol vidieť, že dali poctivé úsilie do toho, aby to pripravili najlepšie, ako sa dá, aj keď teda myslím si, že to konečné riešenie nie je najlepšie, aké by sme mohli mať, ale dobre. Chápem, že to bolo výsledok, výsledok toho úsilia, ktoré do toho všetci zainteresovaní hráči vložili.
Z toho, čo som diskutoval s jednotlivými hráčmi, tak myslím si, že na jednej strane ten dôvod, prečo to nie je úplne najlepšie riešenie, je to, že tá samotná smernica bola tak vykonštruovaná, ako bola a my sme už viac-menej nemali až taký veľký manévrovací priestor. Jediné, čo som tam videl, pretože tým, že sa zavádza práve pri tom balíčku spojených cestovných služieb vlastne ten prvok rozšírenia živnosti, tak je to prvok, ktorý vlastne spôsobí jednorazovo podnikateľskému sektoru rozšírenie alebo teda byrokratickú záťaž, lebo budú musieť si toto zakomponovať, aby sa mohli poistiť a aby mohli byť postihnuteľní.
Ale chcem teda na jednej strane poďakovať, vyzdvihnúť prácu ľudí, ktorí na ministerstve tomu dali, na druhej strane sa ukázalo aj to, že cestovný ruch nedostáva takú prioritu, akú by si zaslúžil. A teraz nemyslím priamo na ministerstve hospodárstva, ale celkovo vo vláde, pretože oddelenie cestovného ruchu spadá pod ministerstvo dopravy. A vieme, že ministerstvo dopravy je zahltené primárne budovaním infraštruktúry. A po tom, ako vypadol z ministerstva dopravy aj regionálny rozvoj, tak cestovný ruch tam bol stále, ako by som povedal, taká sirota a toto si myslím, že nie je dobrý stav, pretože na jednej strane počúvame aj v poslednej dobe, rozprávame sa o tom, že cestovný ruch je oblasť, ktorá si zaslúži našu pozornosť, v ktorej je potenciál, na druhej strane tržby vo všetkých službách cestovného ruchu nie sú zanedbateľné. Je to 5 miliárd eur, čo je celkom slušné percento z HDP a aj celková zamestnanosť, aj s naviazanými službami, je 160-tisíc zamestnancov.
Ďalší taký parameter je, a toto teda čerpám priamo zo správy Zväzu cestovného ruchu z marca 2018, je, že 90 % podnikov v cestovnom ruchu tvoria práve malí a strední podnikatelia, čo je veľmi dôležitá súčasť tohto sektora. A teda ešte len možno jeden údaj, keď už teda tu vymenuvávam, tak 60 % všetkých turistov Slovenskej republiky tvoria práve domáci návštevníci. Napriek tomu vidíme, že naozaj cestovný ruch, napriek tomu, že aj narastá počet prenocovaní tak cestovný ruch stagnuje a jednak teda podľa aj ich informácií, ktoré uvádzajú je, že je to v poklese konkurencie schopnosti, ktorá je dôsledkom nedostatku investícií a pomaly aj rast zamestnanosti, ktorú brzdia neustále sa zvyšujúce náklady. A na tomto chcem vlastne poukázať to, že aj tým, že sa ministerstvo hospodárstva zaoberalo touto smernicou je taký zaujímavý paradox, pretože práve na ministerstve hospodárstva to malo na starosti, teraz neviem, či správne poviem, či sekcia alebo oddelenie, alebo odbor ochrany spotrebiteľov, čo na jednej strane môžme oceniť, že si zobrali pod svoju taktovku, na druhej strane je to jasná výtka tomu, že cestovný ruch, alebo odbor cestovného ruchu na ministerstve dobre toto nieže zanedbalo, prispelo k tomu len do diskusie tým zavedením garančného fondu, ale ktorý sa nakoniec ukázal ako nepotrebný. A tým pádom vidíme, že naozaj cestovný ruch práve s tým potenciálom aj s tým objemom tržieb, ktorý tam je, nedostáva dostatočnú pozornosť.
A toto je možno aj taká otázka do debaty pre vás, pán minister, že či považujete tento stav za dobrý, ako to je, pretože osobne si myslím, že naozaj s tým cestovným ruchom, potrebujeme ho umiestniť niekde, kde bude mať významnejšie miesto, kde bude mať väčšiu prioritu a kde patrične bude s ním lepšie zaobchádzané, keď tak jednoducho poviem.
Takže toto je vlastne to, na čo by som chcel pri tomto bode poukázať, pri tomto zákone, lebo o tej podstate som sa vyjadril viac-menej pri tom prvom čítaní. Následne som teda aj rokoval s ministerstvom hospodárstva práve preto, aby som si vyjasnil niektoré veci, čo sa aj udialo, ale toto z toho vyplynulo asi tak, asi tak najvypuklejšie, že naozaj cestovný ruch tam, kde je umiestnený, teda nemá správne miesto. V tomto prípade to zachránilo ministerstvo hospodárstva, ale z dlhodobého hľadiska to určite nie je stav, ktorý by mal takto vyzerať.
To je všetko, čo som chcel k tomu povedať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja len potvrdzujem slová, kolega Heger, pýtal som sa na výbore, že prečo s týmto prichádza ministerstvo hospodárstva. Bolo nám povedané, preto lebo vlastne gro celého tohto zákona je ochrana spotrebiteľa. Nuž, dôsledok ale toho, že toho spotrebiteľa ochraňujeme tak, ako ho ochraňujeme v tomto predloženom návrhu zákona, je to, že ten ochránený spotrebiteľ zaplatí výrazne viac za služby v cestovnom ruchu v budúcnosti oproti tomu, ako tomu bolo v minulosti.