31. schôdza

Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, chcel by som sa stručne vyjadriť k výročnej správe o členstve v Európskej únii - hodnotení a aktuálnych prioritách. Ako iste všetci vieme, toto posledné obdobie v rámci Európskej únii bolo pomerne zložité a Slovenská republika zohrala v tejto zložitej situácii dosť významnú stabilizačnú úlohu, keď musela riešiť problémy so začínajúcim brexitom a mala na starosti aj manažovanie reality migračnej krízy, priniesla nové alternatívy na riešenie tohto problému.
A treba sa nám pozrieť aj tak trochu do budúcnosti, keďže keď súčasťou tejto správy sú aktuálne trendy. Tie aktuálne trendy hovoria o tom, že Európska únia stojí pred istými reformami, a sám predseda komisia Jean-Claude Juncker priniesol päť alternatív, podľa ktorých by možno v budúcnosti Európska únia sa mala vyvíjať.
Naším cieľom, slovenským cieľom by mal byť záujem opraviť mechanizmy a nastavenie Európskej únie, ktoré pre nás nie sú príjemné, prijateľné, a čo, ktoré nás poškodzujú a ktoré sú v rozpore s korektívnym a spravodlivým fungovaním medzinárodných vzťahov.
Jednou zo smutných právd o Únii bola informácia a analýza francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho zverejnená 16. januára 2018 v denníku Le Monde, z ktorej vyplynulo, že súčasné hospodárske nastavenie pravidiel Európskej únie preukázateľne generuje nezvratné a dlhodobé doplácanie krajín V4, ako aj ďalších nových členských štátov Európskej únie z východnej Európy na členstvo v tomto zoskupení. Thomas Piketty, ktorý je direktorom a odborným garantom univerzity l'École des hautes études en sciences sociales v Paríži a kmeňovým profesorom inštitútu l'École d'economie de Paris a súčasne hosťujúcim profesorom na univerzite v Londýne, postupoval pri tejto analýze prísne profesne a nezávisle a nemal žiadne politické úmysly a preferencie. Snažil sa poukázať a analyzovať trendy, ktoré pôsobia proti jednote Európskej únie, súdržnosti Európskej únie, pričom vychádzal len z autorizovaných tvrdých dát Eurostatu a oficiálnych zdrojov členských štátov Európskej únie o hospodárení, ktoré vyhodnocoval bez akýchkoľvek iných cieľov, a snažil sa poukázať na nový rizikový fenomén, ktorý má byť spôsobilý a ktorý môže ohrozovať jednotu Európy.
Takže ak doposiaľ bolo známe, že rizikom pre Európsku úniu a jej budúcnosť je rozdielnosť v ekonomickej kapacite medzi juhom a severom, a tak pán Piketty pridal k tomu ďalší fenomén, a to je rozdielnosť perspektív budúceho vývoja na východnej časti Európskej únie medzi novými členskými krajinami a na západe.
Z jeho analýzy totiž vyšlo, že v rokoch 2010 až 2016 presahoval ročný odliv ziskov z príjmov z majetku vo východnej Európe z krajín V4 pomerne značné percentá, ktoré prevyšovali percentá transferových ziskov z Európskej únie. Konkrétne vyčíslil tieto hodnoty v tomto období na Slovensku, že odišlo zo Slovenska, 4,2 % HDP zo Slovenska, 4,7 % z Poľska a 7,2 % z Maďarska a 6,7 z Čiech, čo zodpovedajúco znížil národný príjem týchto krajín a, naopak, zvýšilo bohatstvo krajín investorov aj z Európskej únie, zo starej časti Európskej únie.
Oproti tomu za rovnaké obdobie boli ročné čisté transfery z Európskej únie do uvedených krajín výrazne nižšie. Slovensko dostalo z Európskej únie len 2,2 % HDP ročne, Poľsko 2,7 % HDP ročne, Maďarsko 4,0 % HDP ročne a Česi len 1,9 % HDP ročne. Slovenská republika teda napriek tomu, že je súčasne čistým prijímateľom príspevkov z Európskej únie, je navzájom, je na vzájomných finančných trasferoch stratová vo výške cca 2 mld. eur ročne.
Uvedené čísla potvrdzujú, že západní investori dlhodobo zneužívajú silnú pozíciu, ktorú im poskytuje legislatíva v Európskej únie, na udržiavanie nízkych miezd v nových členských štátoch, na zachovanie si nadmerných marží a vysokých ziskov, ktoré si následne vyvážajú do svojich štátov a používajú ich na zvýšenie ich životnej úrovne. Zjednodušene povedané, nízky mzdy zamestnancov vo východoeurópskom regióne v automobilkách, v obchodných reťazcoch, v bankách, v telekomunikačných službách, v poisťovniach generuje európskym investorom vysoké zisky, nie primerané zisky, ktoré zvyšujú bohatstvo a životnú úroveň krajín investorov.
Pikettyho analýza potvrdila, že pri takomto neokoloniálnom legislatívnom nastavení finančných trasferov v rámci Európskej únie budú bohaté krajiny Únie stále viac bohatnúť a my chudobnieť, lebo naši zamestnanci v ich firmách pracujú vlastne na ďalšie zvyšovanie bohatstva bohatých. Dôkazom národného egoizmu starých členských štátov voči nám je aj nová úprava rakúskej vlády o zmenách výpočtu prídavkov na deti. Rakúšania, ako isto viete, chcú prispôsobením výšky rodinných prídavkov pre občanov z iných krajín pracujúcich v Rakúsku ušetriť stovky miliónov eur ročne. Celkovo Rakúsko platí rodinné prídavky pre celkovo asi 132-tisíc detí žijúcich v zahraničí. Úprava postihne, samozrejme, aj pracujúcich zo Slovinska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. Slovenskí rodičia pracujú v Rakúsku, ktorí sú tam zamestnaní, poberajú rodinné prídavky približne na 30-tisíc detí, ktoré žijú na Slovensku, a v celkovej sume cca 63 miliónov.
Tento návrh zákona, podľa ktorého sa majú rodinné prídavky pre rodičov pracujúcich v Rakúsku znižovať podľa výšky životných nákladov detí žijúcich v ich domovských krajinách, bude preto priamym okrádaním aj našich občanov. Jedná sa najmä z nášho pohľadu o opatrovateľky a sestričky, ktoré pracujú v Rakúsku a ktorých je okolo 40-tisíc. Návrh rakúskej vlády je preto nielenže porušujúci práva Európskej únie, ale je skutočne poburujúci a zvrhlý, pretože všetci tí naši pracujúci, ktorí pracujú v Rakúsku, odvádzajú dane rovnako ako ostatní pracujúci, ako aj domáci Rakúšania. Z týchto daní sú generované, povedal by som, finančné prostriedky na rozvoj školstva, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Ergo naši pracujúci, ich mzdy alebo, povedal by som, ich dane sú používané na lepšie sociálne zdravotné zabezpečenie rakúskych občanov, keďže znížením vlastne tejto dávky slovenskí občania vlastne budú okradnutí aj o možnosť rovnako dobre financovať svoje deti a starať sa o svoje deti na území Slovenskej republiky.
Preto, myslím si, je nevyhnutné, aby sme sa začali zaoberať týmito, týmito, povedal by som, legislatívnymi nastaveniami a aby sme v rámci krajín východnej Európy, najmä teda v spolupráci s krajinami V4 hľadali, povedal by som, zmysluplnú a rozumnú odpoveď na pokračujúce a, pokračujúce znevýhodňovanie našich, našich občanov v rámci, v rámci ekonomických nastavení, ktoré doposiaľ máme viac-menej zadefinované. A, samozrejme, by sme aj prechádzali k ďalším zmenám, k horšiemu pri týchto ekonomických nastaveniach.
Nebezpečné v tomto vzťahu pri rakúskom modele je aj skutočnosť, že samotní Nemci naznačili, že ak sa podarí Rakúšanom presadiť indexáciu rodinných prídavkov, takže aj Nemecká republika by šla touto cestou, a tak ako, ako Rakúšania, aj oni by chceli znížiť rodinné prídavky pre občanov, ktorí pracujú z iných krajín v Nemeckej republike.
Ďalším problémom, ktorý do budúcnosti vidím na rozvoji a formulovaní vzťahov v rámci Európskej únie je značná centralizácia, centralizácia a koncentrácia rozhodovacích procesov do centra, do Bruselu. Ukazuje sa a v Európskom parlamente sa o tom už otvorene diskutuje, že sa Brusel učí od Brežneva, od totalitného Brežnevovho režimu. Brežnev zaviedol tzv. doktrínu obmedzenej suverenity alebo obmedzenej zvrchovanosti. Bola to doktrína, ktorá mala ospravedlniť aj zasahovanie Sovietskeho zväzu do politického vývoja na Slovensku, v Československu. V tejto doktríne sa hovorí, že ak sa vnútorné alebo vonkajšie sily nepriateľské v socialistickom bloku pokúšajú zvrátiť vývoj v hociktorej socialistickej krajine, potom sa to stáva nielen problémom národa príslušnej krajiny, ale je spoločným problémom a záležitosťou všetkých krajín bloku, ktoré sú tak oprávnené, aj povinné zasiahnuť do jej vnútropolitického života a zvrátiť nežiaduci politický vývoj v záujme zachovania jednoty bloku. V praxi to znamenalo, že síce bola príslušná krajina zdanlivo suverénna a nezávislá, ale len do tej miery, že v prípade, ak by ohrozovala súdržnosť východného bloku a vymkla sa spod toho mechanizmu riadenia, malo by právo tento socialistický blok do tejto, do vnútorného života tejto krajiny zasahovať.
Iste viete o tom, že v poslednom období sa začalo dosť hovoriť o uplatňovaní článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii so zreteľom na situáciu v Poľsku, a hovorí sa, povedal by som, o takýchto zásahoch aj do vnútropolitického života v Maďarsku. Treba si preto dať pozor, aby sme neskĺzli do uplatňovania takých mechanizmov, ktoré by nás posunuli na úroveň totalitných režimov z predchádzajúcich päťdesiatich rokov.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Paška, toto vaše vystúpenie tak trošku vyrovnalo tú debatu, lebo pred vami v podstate z vládnej koalície, ale aj z tej fiktívnej opozície hovorili len doslova tí eurohujeri, ktorí v tej Európskej únii a v tých integračných procesoch vidia doslova spásu pre slovenský národ a žiadnu inú alternatívu alebo inú možnosť ani len nevidia a v Spojených štátoch amerických vidia, samozrejme, to najlepšie a najúžasnejšie, čo svet dokáže vyprodukovať, a, samozrejme, vyhli sa akejkoľvek kritike Izraela, ktorý masakruje obyvateľov na svojom vlastnom území len preto, že majú iný názor. Ale jednoducho, veď jeden národ kritizovať nesmieme alebo vládu tohto národa, pretože ako vieme, tak sa tu dávajú za to aj tisíceurové pokuty.
Každopádne som rád za to, že ste zhodnotili, ako je vlastne celé to členstvo Slovenskej republiky v európskej, pre to členstvo v Európskej únii pre Slovenskú republiku prospešné a že v skutočnosti teraz aktuálne ekonomicky na tom v skutočnosti iba prichádzame o nemalé čiastky a Slovensko aj, keď napriek tomu, že poberá veľké sumy eurofondov, ktoré sa častokrát alebo z väčšinovej miery, môžme povedať otvorene, rozkrádajú vďaka korupčnému prostrediu, ktoré tu vytvorili práve vládne strany, v ktorej aj vy pôsobíte, tak aj tak by som považoval za potrebné zdôrazniť, že Európa národných štátov, ktorá pracuje na základe vzájomnej, vzájomných ekonomických kooperácií, na základe vzájomných vzťahov, ktoré sú výhodné pre jednu aj pre druhú stranu, ale nemá žiadny veľký bruselský centralistický diktát, ktorý rozhoduje úplne o všetkom, o každej jednej maličkosti, je tisíckrát lepšia alternatíva ako ktorékoľvek z týchto integračných procesov. A nech ich už zakryjú za čokoľvek, tak to nedokážu jednoducho ospravedlniť.
A vy v súčasnosti ako člen Slovenskej národnej strany vo vládnej koalícii slúžite práve týmto procesom a budete sa podieľať na totálnej deštrukcii všetkého slovenského a všetkého národného.

Ďakujem. Pán Paška, je mi tak trošku divné, že ste sa odvolávali na Jean-Claude Junckera. V názve vašej strany je totižto slovo slovenská. Byť vami, ani nespomeniem tie jeho šialené vízie. Však táto persóna je hlavným škodcom národov Európy a národných strán alebo strán, ktoré majú v názve národná.
A na margo toho, čo ste povedal na konci svojho prejavu, v totalite sme už a vy jej pomáhate.

Ďakujem za slovo. Veľmi oceňujem, Jaro, tvoj pohľad na túto tematiku. Súhlasím s tým, že je nevyhnutne potrebné nastaviť fungovanie mechanizmov v rámci Európskej únie, aj keď som osobne ako človek proti brexitu a proti tomu, aby Británia opustila EÚ, no je to rozhodnutie britskej verejnosti a občanov, takže to rešpektujeme. Ale vo všetkom zlom treba vidieť aj niečo dobré, tak si myslím, že brexit bude v konečnom dôsledku, alebo mal by byť v konečnom dôsledku inšpiratívnejší aj pre samotnú Európsku úniu na to, aby podnikla dynamickejšie kroky vo vzťahu k vlastnej sebareflexii, k vlastnej budúcnosti a k vlastnej reštrukturalizácii.
Za dôležité považujem aj presadzovať, samozrejme, národnoštátne záujmy, často možno aj na úkor liberálnej demokracie, ale tak, aby sme sa dostávali k prosperujúcemu priemeru v Európskej únii a nezostávali takpovediac v druhej lige, či už ide o odmenu za rovnakú prácu alebo či už ide o benefity pre našich občanov pracujúcich v členských štátoch Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Paška, viackrát ste už zopakovali ten graf Thomasa Pikettyho. Chcem vás upozorniť na článok renomovaného inštitútu Bruegel a autora článku Zsolta Darvasa, ktorý píše presne o tomto grafe. Spomína tam, že Piketty vôbec nepovedal, že členstvo v EÚ a s tým spojené zahraničné investície vedú k finančnej strate alebo viedli k finančnej strate pre strednú Európu. Jednoducho len porovnal tie zisky, ktoré tu majú zahraniční investori, s veľkosťou grantov, ktoré dostávame, alebo eurofondov, ktoré dostávame v Únii. Ale či by to vyšlo tak, alebo tak, to vôbec nehovorí, či sa nám tie investície oplatili. To si musíme odčítať z toho, že nám tu vzrástla zamestnanosť, že nám rástlo HDP aj mzdy, z toho vidíme, či sa nám tie investície vyplatili aj bez eurofondov. Ja som presvedčený, že sa nám oplatili.
Takže nie je to dobré, pekne to máte v tom článku Zsolta Darvasa z Bruegelu. Opakujem, je tam viacero argumentov použitých na to, aby vysvetlili, že ten graf nie je dobré takto jednoducho interpretovať. Nie je to správne dokonca.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja s mojou faktickou poznámkou nadviažem tak trochu aj na vystúpenie z doobedia môjho kolegu poslanca Ondreja Dostála, Dostála, ktorý hovoril, že nie je správne viazať naše členstvo a v Európskej únii a jeho výhodnosť len na eurofondy. Určite by bolo dobré v tejto súvislosti poukázať na to, že možno už to dlho nepotrvá a Slovensko sa z čistého prijímateľa môže stať čistý platiteľ. Zoberme v úvahu to, akým spôsobom je nastavený rozpočtový rámec na roky 2021 - 2027, alebo fakt, že odchádza Veľká Británia ako donedávna ešte čistý platiteľ. No a zároveň si, prosím, uvedomme aj to, akým spôsobom Slovensko je dnes nastavené v zmysle svojej exportnej a importnej politiky. Mám tu dáta z roku 2006, ktoré hovoria úplne jasnou, ’16, pardon, ktoré hovoria úplne jasnou rečou, že Slovensko je podľa Eurostatu krajinou najviac závislou od vývozu do iných členských štátov. Sme jednou z najviac otvorených ekonomík sveta. Až 85 % nášho exportu ide práve do krajín Európskej únie a podľa tejto štatistiky z Eurostatu až 80 % nášho importu prichádza z krajín Európskej únie.
Čiže aj z tohto uhla pohľadu je úplne jasné, aká dôležitá je Európska únia pre Slovenskú republiku, aká zraniteľná je Slovenská republika v momente, ak by sa čokoľvek vážne a turbulentné s Európskou úniou dialo, a preto je v našom strategickom, ba až životnom záujme, aby sme ju zachovali funkčnú, a počúvať slová o tom, ako nám údajne naše členstvo škodí, to môže povedať naozaj len človek, ktorý je historický a ekonomický diletant.

Ja sa priznávam, že si, že považujem za odvážne názory pána Klusa, že by pán Thomas Piketty bol ekonomický diletant, pretože naozaj tá analýza je pomerne podrobná, a zareagujem tak trochu aj na pána Jurzycu. Je pravda, že sa to nedá veľmi zjednodušovať, ale platí ten základný matematický model.
Štyri percentá HDP nám odchádza ročne z nášho rozpočtu do krajín, starých členských krajín Európskej únie, ktoré síce investovali čiastočne do našich, do našej ekonomiky, ale treba si povedať, že si kupovali rakúske, nemecké, francúzske, talianske banky naše, naše slovenské banky, to ich kupovali za korunu. Takže nie je to nejaká bohvieaká investícia do ekonomiky Slovenskej republiky, napriek tomu zisky idú k nim. Rovnako poisťovne. Takže z tohto pohľadu to nastavenie, ktoré je a je dané parametrami a zákonmi, predpismi, nariadeniami, smernicami Európskej únie nás v podstate limitujú. (Krátka pauza.) Jaj, ešte mám čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
27.
Ospravedlňujem sa.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
28.
A chcel by som teda dopovedať, aj tým, že v tomto období nám Európska únia aspoň vracia časť z toho, čo bolo vyvezené ako kapitálová, každý rok sa vyváža kapitál zo Slovenskej republiky, pretože príspevky z fondov a podobne, transfery, ktoré sú z Európskej únie, sú v hodnote 2,2 %.
Ale ako už pán Klus naznačil, v budúcnosti to bude tak, že budeme čistými platcami. Ergo naše členstvo v Európskej únii, ktoré je, čiastočne akože tým, že máme kompenzácie, tak vieme vyrovnávať tú životnú úroveň.
Ale do budúcnosti bude to smerovanie také, že budeme stále viac a viac vyvážať do starých členských krajín Európskej únie a už kompenzáciu nedostaneme. To znamená, z ekonomického pohľadu budeme stále prispievateľom aj týmto smerom. Nikdy potom nemôžme dohnať životnú úroveň Európskej únie, starých členských štátov Európskej únie, pretože mechanizmy budú tak, ako sú súčasne zastavené, pre nás nevýhodné.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dňa 2. mája 2018 bol v Marakéši podpísaný protokol, resp. tzv. nezávislá deklarácia o migrácii ministrami zahraničia a vnútra. Tento dokument umožňuje osídľovanie Európy africkým obyvateľstvom. Ráta sa v krátkodobom časovom horizonte so stovkami tisícov afrických presídlencov. V budúcnosti to budú milióny. Jediný túto deklaráciu nepodpísal maďarský minister zahraničia, ktorý označil tento protokol, že je v rozpore so záujmami Európy. V Slovenskej republike o tomto protokole nikto doteraz neinformoval, preto sa pýtam vás, pán minister Lajčák, kto za Slovenskú republiku podpísal tento protokol a pýtam sa vás zároveň aj od koho dostal mandát. Vláda totiž nemá mandát na to, aby akéhokoľvek ministra poverila podpisom takéhoto dokumentu. Slovenská republika nemá totiž vo vládnom programe presídľovanie afrického obyvateľstva na Slovensko. V spojitosti s presídlením moslimov z Afriky sa totiž Slovenská republika zaväzuje k finančným a iným zvýhodňovaniam týchto prisťahovalcov. Každý takýto prisťahovalec dostane minimálne 800 eur, ubytovanie a mnoho ďalších výhod. Naši občania, slovenskí občania majú dôchodky aj menej ako 300 alebo 250 eur. Minimálna mzda napríklad na východnom Slovensku je okolo 400 prípadne 500 eur, ale reálne mzdy sú aj 360 eur a menej. Vláda Slovenskej republiky má v prvom rade povinnosť postarať sa o svojich občanov, a nie živiť milióny presídlencov, či už z Afriky alebo z Ázie. Je to trestuhodná diskriminácia občanov Slovenskej republiky a zároveň je to aj trestuhodné porušovanie ľudských práv občanov Slovenskej republiky. Na Slovensko by nemal byť prijatý ani jeden Afričan, nie tak, že niekoľko áno, že niekoľko ich tu môže byť, nie, opakujem, ani jeden! Pretože tu ide o princíp. Ide totiž o radikálne zmeny v zložení obyvateľstva, v zdravotníctve a najmä v bezpečnosti.
Čo sa týka bezpečnosti, vláda Slovenskej republiky nie je schopná postarať sa o bezpečnosť svojich obyvateľov, nie je schopná ochrániť ich pred asociálmi a pred určit..., neprispôsobivými občanmi. Tu ide o priame ohrozenie existencie slovenského národa a Slovenskej republiky. V otázke prísunu migrantov a presídľovania moslimov z Afriky či Ázie nemá vláda právo rozhodovať. Keď už, tak nech sa o tom rozhodnú občania. Občania nech sa vyjadria, či chcú, aby náš štát živil státisíce až milióny presídlencov, či chceme na Slovensku teroristické akcie, znásilňovanie žien a detí, či chceme vraždy, devastáciu územia a či chceme radikálnu zmenu našej kultúry. Minister zahraničných, pán bývalý premiér Fico a minister zahraničia Lajčák v rámci akéhosi pochybného jadra Európy nás presviedčali, že niečo musíme aj obetovať. Čo máme obetovať? Naše životy? Naše rodiny? Naše deti? Našu kultúru? Našu morálku? Máme sa vzdať života v mieri? A kvôli čomu?
Prípadný argument, že Marakéšska deklarácia je nezáväzná, je len ľstivé zakrývanie podstaty.
Ďakujem.

Ďakujem. Mne je úprimne ľúto vždy, keď čítam rôzne klamstvá, polopravdy a tzv. hoaxy, ktoré sa šíria internetom. Viem to ešte ospravedlniť tým, že sú ľudia neinformovaní a naletia každej hlúposti, ale keď takéto klamstvá, nezmysly, polopravdy šíria ústavní činitelia, poslanci Národnej rady a ešte kvôli tomu vystúpia k úplne inému bodu programu, tak to mi je ľúto ešte viacej.
Pani poslankyňa Grausová, už 12. mája reagovalo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí na svojom facebooku nasledovným statusom: Lavína migrantov z Afriky zaplavila internet, nezaplaví však Slovensko, nič také sa nechystá, je to hoax. Marrakéšska deklarácia, ktorí mnohí vaši sympatizanti označili na začiatku ako Monackú deklaráciu, sa skutočne týka migrácií, avšak nijakým spôsobom nezaväzuje Slovensko prijať akýchkoľvek migrantov.
Takže ak dovolíte, odpovedal som vám za pána ministra v tejto súvislosti a je skutočne smutné, že ľudia ako vy ďalej tieto nezmysly budú šíriť.

Ďakujem za slovo. Ja tento zločinecký akt nazývam dohodou o budúcej dohode, o budúcej zrade a de facto a de iure debilizáciou pôvodného európskeho obyvateľstva a národov Európy. Nestačia nám vraždy, znásilnenia a ten humus západnej Európe, čo migranti spôsobujú a my sa budeme zaväzovať na dajakú dohodu o budúcej dohode? Výsledok bude jasný, bude to totálna devastácia.
Ďakujem za slovo.