31. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi po dlhšom čase vrátiť sa medzi vás. Začínam v podstate s balíkom, s malinkým balíčkom zákonov, ktorý sa bude týkať finančných trhov, a následne budú nasledovať veľká reforma hazardu a, samozrejme, potom aj súvisiace zákony, ktoré súvisia s prípravou rozpočtu na ďalšie roky. Takže sa budeme v najbližších mesiacoch veľmi často vídať.
Dovoľte mi teda úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ naplniť úlohu z programového vyhlásenia vlády spočívajúcu vo zvýšení ochrany finančného spotrebiteľa pri distribúcii finančných služieb, pri zvýšení transparentnosti a prehľadnosti nákladov finančných sprostredkovateľov spojených s distribúciou finančných služieb vrátane provízií finančných sprostredkovateľov a v neposlednom rade aj obmedzenia prenosu finančnej záťaže na finančných spotrebiteľov vyplývajúceho zo zvyšovania distribučných nákladov.
V čl. I je regulovaný spôsob stanovenia odkupnej hodnoty v životnom rezervotvornom poistení tak, aby klient neznášal všetky náklady vyplývajúce z poistnej zmluvy v prvých rokoch jej trvania, pretože dnes klienti v mnohých prípadoch počas prvých rokov trvania zmluvy prichádzali o všetky prostriedky, ktoré zaplatili na poistnom, a nezriedka aj takmer celé dvojročné zaplatené poistné bolo zo strany poisťovní použité na distribučné náklady, teda najmä na sprostredkovanie.
Navrhovanou úpravou chceme dosiahnuť to, aby poisťovňa určitú časť zaplateného poistného musela vždy – opakujem, vždy – použiť na investovanie a neminúť ho na sprostredkovateľskú sieť, aby klient mal vždy istotu, že pri investičnej poistnej zmluve budú jeho prostriedky použité v prevažnej miere – opakujem, v prevažnej miere – na investovanie a nie na sprostredkovanie. To isté platí aj pre odkupnú hodnotu. Teda aby klient, ak sa rozhodne predčasne ukončiť poistnú zmluvu, mal garantovanú odkupnú hodnotu vo výške aktuálnej trhovej hodnoty investovaných prostriedkov.
Zároveň touto úpravou sledujeme aj stabilizáciu poistných kmeňov, pretože často dochádzalo k tomu, že po dvoch rokoch sprostredkovateľ prepoistil klienta do inej poisťovne a opäť získal províziu a, samozrejme, klient nedostal v odkupnej hodnote nič. Jediný, kto na tom tratil, bol naozaj spotrebiteľ.
Súčasne sa zavádzajú nové informačné formuláre, ktoré budú klientov podrobne informovať o jednotlivých položkách, ktoré tvoria poistné, tak, aby bol klient oboznámený, čo všetko a v akej výške sa uhrádza z jeho poistného.
V čl. II navrhovaného zákona sa navrhuje upraviť spôsob zverejňovania rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov a zároveň sa rozširuje okruh prispievateľov ročných príspevkov o poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania.
V čl. III, ktorý nadväzuje na čl. I, zavádzame povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančnej služby poskytnúť klientovi informačný formulár, ktorý jasne a zrozumiteľne klientovi ukáže, ako sa v rámci poistenia rozdeľujú finančné prostriedky, ktoré poisťovňa; ktoré uhradil ten klient poisťovni. Spotrebiteľ uvidí v jednoduchom jazyku, koľko ho stojí poistenie a koľko ho stojí sprostredkovanie. Je predsa jasné, že to sprostredkovanie nie je zadarmo a niekto ho musí sprostredkovateľovi zaplatiť, a preto má právo spotrebiteľ vedieť, koľko ho toto sprostredkovanie bude stáť.
Tento článok zároveň obsahuje legislatívno-technické úpravy súvisiace s implementáciou smernice o distribúcii poistenia.
V čl. IV a čl. V návrhu zákona sa s cieľom stanovenia jasných a prehľadných pravidiel odmeňovania finančných agentov zavádza maximálna výška odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie. Strop je navrhnutý na úroveň 1,5 % zo sumy poskytnutého úveru, teda napríklad zo 100-tisícového úveru by sprostredkovateľ dostal maximálne 1 500 eur.
Zároveň navrhujeme zaviesť tzv. systém pay as you go, teda postupné vyplácanie odmeny. Pri zmluvách do dvoch rokov sa bude teda odmena sprostredkovateľovi podľa takto navrhnutého zákonu vyplácať v dvoch rovnakých splátkach, a to pri uzatvorení zmluvy a pri jej prvom výročí. Pri dlhších zmluvách by sa 50 % vyplatilo pri uzatvorení zmluvy, 30 % pri prvom výročí a 20 % pri druhom výročí zmluvy. Výnimkou budú spotrebiteľské úvery s výškou nepresahujúcou 10-tisíc eur, pri ktorých sa limit odmeny a ani postupné vyplácanie odmien nenavrhuje uplatňovať.
Zároveň sa zavádza aj povinnosť predkladania informačnej tabuľky obsahujúcej výšku odmeny finančného agenta.
Predložený návrh zákona bol s trhom konzultovaný naozaj nadštandardným spôsobom, celá príprava zákona trvala vyše roka, konzultácie aj príprava zákona, tak ako poisťovňa, ako aj sprostredkovatelia sa, samozrejme, aj banky mali možnosť s každým návrhom časti tohto zákona detailne oboznámiť. Zo strany ministerstva boli zverejnené a s trhom odkomunikované dve znenia návrhu zákona. Dokonca bola zo strany ministerstva financií zriadená aj pracovná skupina, na ktorej mohli predložiť subjekty, ktorých sa táto regulácia týka, vlastné návrhy.
Vzhľadom na to ale, že sa nedokázali dohodnúť účastníci trhu ani sami medzi sebou na nejakom rozumnom kompromisnom znení, mám teraz na mysli kompromis medzi, medzi bankami, poisťovňami a sprostredkovateľmi, pristúpili sme k tomuto predloženému návrhu, ktorý považujem za férový voči všetkým na základe dnešnej znalosti veci. Našou snahou nie je, ako to odznievalo počas debát v legislatívnom procese, likvidovať sprostredkovateľský biznis, ale chceme dosiahnuť profesionalizáciu sprostredkovania a vysoku, vyššiu mieru transparentnosti. Jednoducho, aby sa sprostredkovaniu venoval ten, kto to naozaj chce robiť zodpovedne, ako svoju hlavnú profesiu.
Všetky tieto navrhované opatrenia v oblasti rezervotvorného životného poistenia úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov smerujú k vyššej transparentnosti sprostredkovania, tak aby motiváciou na akceptáciu produktu zo strany spotrebiteľa bol produkt samotný a aj individuálna spotreba tohto, tohto spotrebiteľa. Zjednodušene, nech sa predáva produkt a nie provízia.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. novembra 2018, okrem čl. I, čl. III a čl. V, kde účinnosť sa navrhuje 1. júla 2019.
Ďakujem. Toľko na úvod, vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory, a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia aj hostia z ministerstva financií, pozdravujem. Som rád, že prichádza tento návrh zákona do Národnej rady práve kvôli tej téme, ktorej sa týka, pretože naozaj toto je téma, ktorá je potrebná, hodná zreteľa aj diskusie, pretože sa naozaj dotýka mnohých obyčajných ľudí, a preto je, myslím, že veľmi vhodné, aby sme na túto tému diskutovali aj na samotný návrh.
Vy ste, pán minister, teraz v úvode povedali teda, že vychádzate z programového vyhlásenia vlády, ide o ochranu spotrebiteľa, ide o zvýšenú transparentnosť. Ide o to, aby sme sledovali práve tie distribučné náklady a zamedzili nejakému nezmyselnému zvyšovaniu nákladov distribučných, o stabilizáciu poistných kmeňov a naozaj nech sa nepredáva produkt; teda nech sa predáva produkt a nie provízia.
S mnohým z týchto sa dá súhlasiť, pretože môžme povedať, že je to naozaj na ochranu zákazníka, teda konečného spotrebiteľa, ale ja by som chcel možno, aby sme sa trošku tak pozreli ešte konkrétnejšie na niektoré konkrétne situácie, ako to na trhu vyzerá, aby sme rozumeli, prečo je táto diskusia naozaj tak potrebná, aby sa ten problém riešil. Pretože tak ako ste aj povedali, tak naozaj vidíme tú prax u finančných sprostredkovateľov, jednak že do tohto segmentu prichádzajú ľudia, ktorí nie sú nevyhnutne v tomto segmente vzdelávaní, proste majú to či už ako vedľajší úväzok, alebo idú to vyskúšať a idú ponúkať finančné produkty. Mnohokrát si na to trúfnu aj ľudia, ktorí v tejto profesii nikdy predtým nepracovali a dostanú nejaké krátke školenie, a naozaj potom sa ľahko stáva, že ľudia, teda títo sprostredkovatelia, idú potom, aby si zarobili, čo je prirodzené, ale na druhej strane je to na úkor samotného klienta.
Problém je aj to, že tá finančná gramotnosť dnešných klientov nie je na takej úrovni; neviem, nemám to zmerané, neviem, či ministerstvo financií niečo také zmerané má, že koľko percent našej populácie je ako finančne vzdelané, ale naozaj sa ľahko môžu stávať a stávajú sa mnohé prípady, o ktorých ja počujem, že klient, vlastne dôjde k nemu ten sprostredkovateľ, ktorý je možno, ako sa hovorí aj v škole, že o 15 minút vzdelanejší ako samotný klient a vlastne vysvetľuje mu nejaký produkt, ale tým, že aj samotný klient nie je vzdelaný v tej veci, nerozumie sa tomu, tak môže sa ľahko nechať práve nahovoriť na to, že si zruší zmluvu, ktorá má naozaj len pár rokov.
A práve tu je teda ten samotný problém, ktorý ste popísali, že súčasný stav je taký, že prvé dva roky sa platia len poplatky, tak klient, ktorý zruší zmluvu po dvoch rokoch, tak vlastne všetko, čo zaplatil, išlo firme, sprostredkovateľom, ale on z toho nič nemá. A ja som naozaj videl viaceré prípady, kde proste prišli títo sprostredkovatelia, však väčšinou to funguje na odporučenie cez známych. A teraz dobre, ľudia sú k tomu otvorení, tak sa stretnú a ten povie, ó, zlý produkt si uzavrel, musíš uzavrieť nový, neboj sa, to dobehneš, však pozri sa, bude zhodnotenie, za tých 20 – 30 rokov, čo to budeš ešte sporiť, to dobehneš aj tie poplatky, ktoré si tie prvé dva roky zaplatil; ak mu to vôbec takto povie. A v takom prípade sa naozaj môže stať, že klienti vymenia produkt za obdobie 10 rokov trikrát a vlastne trikrát zaplatia distribučné poplatky, čiže viac-menej tú istú sieť živíme trikrát, keby som to povedal tak zjednodušene. A toto je, naozaj si myslím, problém.
Čiže na jednej strane vidíme, že tento, toto riešenie, ktoré chce natiahnuť vyplácanie poplatkov a zároveň vlastne už dať možnosť, aby tie peniaze, ktoré klient platí, aby od prvého momentu boli investované, sa javí ako určitý krok smerom ku klientovi. Otázka je a o tom sa môžme porozprávať, že čo to spraví s trhom, ale preto si myslím, že tá debata je veľmi dôležitá, aby sme sa o tom rozprávali, naozaj vypočuli, aby prišli na stôl všetky pohľady. A teda vy ste sám povedali, že teda tie rokovania prebehli u vás na ministerstve. Mňa by možno aj zaujímalo, ak teda bude priestor tu v diskusii, počuť aj tie argumenty, ktoré zaznievali, keď ste hovorili, že sa nevedeli dohodnúť, že možno viacej vidieť, že ako samotné rokovania prebiehali a čo bol teda najväčší problém tých jednotlivých stakeholderov toho trhu, aj keď môžme do veľkej miery tušiť.
Takže aby som sa vrátil k tým prípadom. Takže vidíme, že naozaj najväčší problém, si myslím, tých klientov je, že sa mení, že sa menia tie zmluvy príliš často a v konečnom dôsledku klient na to dopláca a dopláca na to práve preto, lebo nie je dostatočne vzdelaný, aby nepodľahol, keď tak poviem ľudovo, šarmu jednotlivých sprostredkovateľov a nedovolil tomu, aby tie zmluvy sa dali, aby sa tie zmluvy rušili, lebo z pohľadu sprostredkovateľa, samozrejme, nová zmluva, najväčšie zárobky, akonáhle má len robiť nejaké malé úpravy v zmluve, tak preňho to nie je finančne zaujímavé, takže tá motivácia tam, prirodzene, prirodzene, klesá.
Ja by som chcel uviesť aj pár príkladov. Také najväčšie produkty, na ktorých tento trh zarába, teda podľa mojich informácií, je, sú jednak hypotéky, ktoré ste spomenuli, a sú to poistenia, či už životné, alebo rizikové na dlhšie obdobie.
Zastavil by som sa najprv teda pri tých hypotékach. A tie hypotéky, keď sa pozrieme, tak napríklad ja som si tu vypísal pár spoločností, nie je potrebné ich menovať, ale povedzme že banka A, B, C, D a teraz uzatvorí hypotéku práve na ten, alebo sprostredkovateľ teda uzatvorí pre danú banku hypotéku na výšku 100-tisíc euro, tak v takom prípade dostáva jednorazovú odmenu medzi 520 až 680 eur. Môžme sa tu zamýšľať nad tým, či to je dobrá, zlá cena. Myslím si, že toto nie je ani tak podstatné, pretože naozaj šikovnejší to má rýchlejšie, ale zase má skúsenosti. Menej šikovný začína, trvá mu to dlhšie, automaticky tá hodinová cena, cena je nižšia. Čo je tu však zaujímavé; a ešte spomeniem aj druhý ten produkt. Napríklad pri poistení, kde, zobral som si modelový príklad na 30-eurové životné poistenie mesačné, čiže ročné 360, tak tá provízia za takto uzatvorené poistenie na 25 rokov sa pohybuje u podriadeného finančného agenta, čiže je to sprostredkovateľ nejakej sprostredkovateľskej firmy, ktorý neni ani začiatočník, ale nie je ani v vrchole svojho kariérneho pôsobenia, čiže je niekde uprostred, tak sa pohybuje od tých rádovo 230 až 270, tie modelové spoločnosti, ktoré som tu si dal ja vypracovať.
Takže čo tým chcem povedať? Opäť môžme zvažovať; to je za tú jednu konkrétnu zmluvu, ktorú on napíše, a môžme zvažovať, či to je málo alebo veľa. Ale to neni ani tak podstatné. Čo je podstatné, že toto nie je celková cena nákladov za sprostredkovanie tejto zmluvy, pretože to je len odmena toho daného sprostredkovateľa a ten sprostredkovateľ má nad sebou ešte stupne, svojich nadriadených pracovníkov, a zároveň pracuje pre nejakú firmu. Ako vieme, títo sprostredkovatelia fungujú na systéme multi level marketing, čiže znamená, že každý ten nadriadený stupeň dostáva určitý podiel podľa toho, ako sa vysoko v stupni nachádza, majú na to nejakú odmeňovaciu schému a v konečnom dôsledku tú províziu si berie ešte aj samotná firma.
No a tu je teraz tá, myslím si, že ten háčik, že my sa v súčasnosti, alebo klient sa v súčasnosti nevie dopátrať k tomu, že koľko tá služba stojí, že on si objedná službu, ale on nevie, koľko za to v konečnom dôsledku zaplatí. On teraz podľa týchto, aj nového zavedenia vlastne, že bude povinnosť, aby videl, koľko je provízia daného sprostredkovateľa, je síce fajn, ale nevieme celkovú cenu, tá je stále zahmlená. A myslím si, že na to, že toto je cesta, ktorým sa musíme hýbať, aby sme naozaj ten trh stransparentnili natoľko, že ten klient bude vedieť, dobre, tak takáto služba v celkových nákladoch stojí toľkoto. Proste toľkoto ma to bude stáť alebo, respektíve toľkoto obstaranie tej služby stojí skrze túto sprostredkovateľskú firmu.
A hovorím to aj preto, lebo práve vtedy môžme objektívne porovnávať porovnateľné. Pretože naozaj tie schémy aj v tých firmách, ak sú nastavené tak, že dobre, tento sprostredkovateľ je na takejto úrovni, ten samotný klient nevie, kde v tej mape toho multi levelu sa nachádza daný sprostredkovateľ, čiže on môže ľahko naraziť aj na to, že tu s ním uzatvára človek z nižšej pozície, tak bude mať nižšiu províziu, ten z vyššej, a môže, už toto môže samotného klienta vyrušiť a nie je tam celková tá cena tej, toho sprostredkovania. Takže toto vidím ako veľkú vec.
A druhá vec je tá, že ten klient alebo ten, pardon, ten sprostredkovateľ často hovorí, že dobre, že však ale to, že ja ti poskyt; to, že ja dostávam tú províziu, to neni len za túto danú zmluvu, veď ja, väčšinou tieto sprostredkovateľské firmy podpisujú zmluvu o spolupráci s daným klientom a viac-menej argumentujú tým, že budem ti predsa robiť finančné poradenstvo. Vypracoval som ti nejaký určitý finančný plán a teraz budem sa s tebou starať o tvoje financie, čo je fajn až do momentu, kedy príde nejaký iný finančný poradca a teraz povie mu, že ale tak poď ku mne, ja sa o teba lepšie postarám, pozri sa, tuto urobili také chyby a podobne. Čiže v konečnom dôsledku ten klient platí za to poradenstvo viacerým firmám skrze tieto svoje produkty, lebo tá filozofia je nastavená tak, že teda z tých produktov sa odvádza provízia, ktorá by mala slúžiť na celkové poradenstvo.
No a tuto je podľa mňa ďalší problém, jednak nevieme tú celkovú cenu, čiže nevieme, koľko to poradenstvo toho klienta stojí, lebo keď si uzavriem so spoločnosťou A teraz urobíš mi, na začiatok mi urobíš nejaké zmluvy, tak si to môžem narátať. Momentálne som tvojej firme a tebe dal celkovo zarobiť na týchto zmluvách, keďže si narátam všetky provízie, 4-tisíc euro. Štyritisíc euro je, povedzme akože teraz modelovo to môže byť, alebo, ja neviem, je to 2-tisíc, teraz tá suma nie je podstatná, nech je to suma x, ale tá suma x je vlastne za to, že táto firma sa o mňa bude starať, pretože keď už neuzatvorí ďalšie produkty, tak aj tak by mi mal radiť. Čiže dobre, môžem si povedať, okej, na začiatku si vybral peniaze, ja ti to platím v splátkach, čiže viac-menej v tom mojom produkte, okej, ale očakávam od teba tú kvalitu služby, lebo už ďalej ju nedostávam. Ale toto vlastne; čiže jednak nevieme tú celkovú sumu a po druhé, po druhé ten klient vlastne tým, keď preskakuje, tak nemá garanciu, alebo nieže nemá garanciu, je oklamaný práve tými inými sprostredkovateľmi, ktorí skúšajú, ako som hovoril, mnohokrát svoj šarm a svoje obchodnícke umenie na to, aby pretiahli toho klienta a mnoho klientov si ani neuvedomuje, že viac-menej toto je suma, ktorou disponuje. Pretože keby som bol ja klient a príde za mnou sprostredkovateľ, povie, pozri, dáš mi dneska zarobiť na týchto produktoch 4-tisíc euro alebo 2-tisíc eur a tie sú na to, aby som ti ja odteraz najbližších 20 rokov radil, tak to je niečo úplne iné, ako keď ja ti poviem len, že vieš čo, veď uzavrieme túto poistku a ty si budeš sporiť a ja sa s tebou raz za rok stretnem a poradím ti. Že už len tá samotná veľkosť tej sumy spozornie u toho klienta, že aha, tak počkaj, ale toto ja som ti teraz dal ako zálohu dopredu na celé obdobie. To neni len jednorazový teraz poplatok, to je môj kontrakt a ja som ti dopredu vyplatil tie peniaze.
A myslím si, že toto sú práve informácie, ktoré môžu pomôcť aj zvýšiť tú samotnú gramotnosť alebo aspoň pozornosť klienta pri uzatváraní týchto zmlúv, lebo toto si mnohí klienti naozaj neuvedomujú a myslím, si, že preto aj doplácajú a preto sú ochotní sa nechať prehovoriť na to, že vypoviem túto zmluvu, uzavriem tamtú zmluvu a podobne. Takže preto tá informovanosť v takomto, v takejto podobe, si myslím, že nie je dostatočná, je čiastková a nepredpokladám, že prinesie až také nejaké výrazné výsledky, ako by sme si mohli sľubovať.
Ale určite by ma zaujímal možno, teda určite by ma zaujímal aj váš názor ako zástupcu ministerstva financií, že čo si od toho sľubujete, že aké môžu byť teda následky z hľadiska trhu pri tomto riešení, aj keď teda hovorím, že pozitívne je, že tie peniaze sa začnú investovať už od prvého roka, čiže keď aj pri súčasnej gramotnosti našich klientov na Slovensku je aspoň aká-taká investícia uskutočnená, čiže tí klienti idú do lepšieho z tohto pohľadu.
Druhý ten aspekt je, že keď si zoberiete, koľko tlačív sa musí vypísať a koľko tlačív vlastne prevádza ten sprostredkovateľ samotného klienta, tak vidíme, že naozaj tuto je podľa mňa tiež priestor na zlepšenie, pretože tá byrokracia narastá, čo v konečnom dôsledku keď si zoberieme, tak narastá aj cena toho výkonu, pretože ten sprostredkovateľ musí robiť dodatočné úkony a, samozrejme, je to čas, ktorý si on chce dať zaplatiť, takže to zvyšovaním byrokracie zvyšujeme vlastne aj distribučné náklady, čiže tu je podľa mňa tiež priestor na to, aby sa hľadal spôsob, ako čo najjednoduchšie poinformovať toho klienta, aj keď si myslím, že samotné informovanie klienta negarantuje, že klient rozumie tomu, o čom bol informovaný a že vlastne s tým nejakým spôsobom súhlasí. Lebo opäť je to na schopnosti toho sprostredkovateľa. A to poznáme aj z praxe, že proste prevedie ho, prečíta rýchlo, vysvetlí a proste ten klient len pozerá, ak je trochu hanblivý, tak ani sa neopýta na to, že čo tam vlastne je, len nejakým spôsobom slepo podpíše, už sa možno k tomu ani nevráti.
Takže myslím si, že to ťažisko z toho dlhodobejšieho merítka je tá odpoveď, by som povedal, že je zvyšovanie finančnej gramotnosti vôbec populácie na to, aby sa dokázala nejakým spôsobom orientovať aj v týchto produktoch, že to by malo ísť ruka v ruke a tam by mala byť práve tá odpoveď na riešenie tohto problému, ktorý tu máme. Lebo ten problém je naozaj, naozaj vypuklý.
Takže to, že zavádzame tie tlačivá, v tomto prvom pohľade, keď som sa na to pozrel, si hovorím, ďalšie tlačivo, ďalšie tlačivo, okej, aj keď som videl teda tie samotné návrhy tej tabuľky, myslím, že nepredpisujete presne, ako to má vyzerať, iba hovoríte o tom, aké informácie, ak sa nemýlim, aké informácie majú byť uvedené alebo o akých informáciách má byť informovaný, čo považujem za dobrú vec. Otázka je, koľko klientov tomu bude reálne rozumieť a koľko tých sprostredkovateľov priamo na mieste to aj kvalitne vysvetlí, tak aby ten klient tým neprebehol, len že tuto mi to podpíš, tuto mi to podpíš, nie, to je v pohode, toho sa neobávaj, to tak musí byť, to je, len štát niečo požaduje. Že vieme, ako tieto stretnutia prebiehajú, v reštauráciách, kaviarňach a podobne. Takže myslím si, že toto je vec, ktorá to až tak nerieši. Nerieši ten problém dostatočne.
Ešte posledná vec, ktorú, ktorú by som tu chcel povedať, je, že, ten zásah do trhu. To, čo sme hovorili a o tom sme sa bavili už aj, myslím, že minulý rok, neviem, rádovo vyše 20-tisíc je, myslím, tých sprostredkovateľov na trhu, aspoň tak nejak ste hovorili, 25- alebo možno aj viac, ako hovoríte, nemám to presné číslo. Podľa teda informácií, ktoré som sa snažil zistiť, tak sa, v úvodzovkách, avizuje, že budú odchádzať tisíce z trhu. Čo na jednej strane môže znamenať taký výkričník, že okej, ten trh bude ťažšie obslužiteľný alebo bude viacej ľudí, bude menej ľudí v tom pracovať. Na druhej strane, myslím si, že mnohí sprostredkovatelia sa aj potešia, lebo bude viacej roboty, čiže tým pádom budú mať viacej zmlúv.
Ja osobne sa tohto kroku až tak neobávam. Áno, je to zásah do trhu, ale keď chceme toto riešiť, musíme sa určitým smerom vybrať. Vy ste sa určitým smerom vybrali a sami budete môcť potom analyzovať práve tie výsledky. A myslím, že bude veľmi dôležité trekovať jednotlivé následky tohto rozhodnutia, aby sa dalo do budúcnosti veci zlepšovať. Pretože ak to spôsobí, že sa ten trh naozaj vyčistí práve od takých, by som povedal, prišelcov do tohto segmentu, ktorí naozaj len o 15 minút vedia o tom niečo viac, tak to bude dobré, lebo je dôležité, aby sme v tomto segmente zachovali alebo aby sme v tomto segmente vychovali kvalitu. Čiže tí sprostredkovatelia aby naozaj jednak rozumeli produktom, aby rozumeli tomu, čo ponúkajú v prospech toho klienta, a hlavne aby išlo im o záujem o klienta. Aby aj oni rozumeli, aj tí sprostredkovatelia rozumeli, že ten klient tým, že podpíše tú zmluvu, a opäť sa k tomu vrátim na chvíľku, že keď podpíše tú zmluvu, tak on mu nedáva len jednorazovú odmenu za daný produkt, ale dáva mu odmenu na celé trvanie jeho vzťahu, aby sa oňho staral. A preto keď možno samotný ani sprostredkovateľ nevie a myslím si, že takmer s istotou asi ne; teda takmer s istotou nevie, koľko ten daný produkt stojí, čiže koľko si zoberú všetci jeho nadriadení, koľko si z toho zoberie sprostredkovateľská firma. Toto je suma, ktorú ten klient zo svojich peňazí zaplatí za tú službu. A táto suma je úplne kľúčová, pretože to je kontrakt na najbližších 10 – 20 rokov, aby sa staral. A preto, keby to vedel teda samotný klient, tak by spozornel, lebo by zistil, že však to neni len nejakých 200 eur za túto zmluvu, ale je to možno 2 000 eur alebo 1 500, lebo tie odmeny sú naozaj vysoké na tých vyšších stupňoch alebo vyššie. Neviem. Hovorím, toto číslo neviem. Čiže určite by bolo dôležité to vedieť, aby sme sa na to vedeli lepšie pozrieť.
A po druhé by možno aj ten sprostredkovateľ spozornel, že aký záväzok vlastne uzatvára s tým klientom, keďže toľkoto peňazí mu ide zobrať na, za tú jeho službu. Takže toto by mohlo vyčistiť a zlepšiť samotný obchodný vzťah medzi týmito dvomi aktérmi na trhu a v takom prípade by mohol sa ten trh aj vyčistiť.
Teraz na záver už by som chcel len jednu praktickú otázku, pretože tam pri tomto investičnom poistení vlastne hovoríme o tom, že jednak sa rozširujú tie poplatky na viac rokov a taktiež je tam tlačivo, že prečo je vhodný, ale... (rečník sa pozrel do svojich podkladov, jáj, tá odkupná hodnota. Čiže vlastne keď on zruší počas tých dvoch rokov, tak musí dostať odkupnú hodnotu toho, čo bolo investované. Čiže tú výšku tých 50 %, myslím, že je prvé, potom 65 % a v treťom roku 80 percent. Ale teraz zaujíma ma, že či je možné momentálne, lebo nastávajú také situácie, že povedzme, že klient uzavrie zmluvu a počas prvých dvoch rokov potrebuje znížiť tú sumu tej platby. A hovoríme teraz o investičnom poistení, kde je v jednej sume aj poistenie, aj sporenie. Čiže nehovoríme o rizikových pripoisteniach, lebo tie sa dajú odstrániť okamžite. Ale táto tu počas dvoch rokov, neviem, či nemá nejakú ochrannú lehotu, viem, že je to taká technikália, ale je to ako podnet do rozmýšľania aj k druhému čítaniu, aj pre kolegov hore na balkóne, že počas týchto dvoch rokov, ak on chce si znížiť tú sumu, že či už môže a ak nie, tak podľa mňa by stálo za to, aby mohol si ju znížiť už počas tých prvých dvoch rokov, lebo viem, že nastávajú prípady, čo som počul z trhu, že klient napríklad platil rok aj osem mesiacov a teraz už si to nemohol dovoliť, tak musel to celé zrušiť len kvôli tomu, tejto situácii. Už po dvoch... (Reakcia z pléna.)
Môže si to znížiť, že hovoríte. To je už súčasný stav? Už súčasný stav je, že si to môže, uhm, okej, tak to je fajn, tak potom poviem danému, danej osobe, že nech si to teda preverí s tou spoločnosťou, pretože taký príklad som teda, sa ku mne dostal. Čo by bola škoda, aby človek proste kvôli tomu vypovedal len preto, že si to nevie znížiť.
Čiže taký záver môjho vystúpenia, kde by som to len kratučko zhrnul. To, že tu pridávame ďalšie tlačivá, ja v tom nevidím úplne nejaké zefektívnenie, tak mi príde ako navyšovanie byrokracie. Na druhej strane vítam celú diskusiu, pretože naozaj táto oblasť je vypuklá. Mnohí klienti na ňu doplácajú práve tým, že sa mení ich pobyt v rôznych poistných kmeňoch a stojí to v konečnom dôsledku peniaze len toho samotného klienta. Myslím si, že cesta je k tomu, aby sa transparentnosť zaviedla do takej miery, a to je podnet aj do druhého čítania, aby klient bol informovaný o celkovej sume provízie vrátane všetkých stupňov daného sprostredkovateľa, vrátane sprostredkovateľskej firmy. Toto prinesie transparentnosť, kde už bude sa dať porovnávať, že ten klient bude vidieť, čo to stojí, a bude vedieť aj zaviazať tým pádom aj toho sprostredkovateľa, pozri sa, toto je to, čo ti idem ja zaplatiť a očakávam za to úplne inú kvalitu služieb ako to, že ty mi len raz za rok zavoláš, resp. ja ti musím zavolať na to, aby som niečo riešil, lebo ty už si dávno skončil s touto profesiou a podobne. Čiže buď aby tam bol nejaký záväzok, väčší záväzok tej firmy alebo daného človeka.
A posledné, pri tejto oblasti je veľmi dôležité, aby sme naozaj sa zamýšľali o to viac a prinášali riešenia aj v súvislosti s finančnou gramotnosťou, čo súvisí so školstvom a proste je to väčšia oblasť. Ale malo by to ísť nejakým spôsobom ruka v ruke či už nejakými malými čiastkovými riešeniami, alebo niečím väčším. To hovorím, nechávam ako miesto do diskusie.
A už len posledné. Zaujímalo by ma, pán minister, ak teda plánujete vystúpiť, popísať trošku viacej, ako prebiehali rokovania s tými stakeholdermi, aby sme vedeli aj my možno počuť tuto, keď sa máme o tom rozhodovať, že čo všetko za tým bolo, za tým rokom práce.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Trošku som to natiahol. Vďaka.

Ďakujem pekne. Vzhľadom na ťažkú noc môjho syna som dobehol neskôr, nestihol som sa zapísať do písomnej rozpravy. Hádam to stihnem v ústnej povedať všetko, čo mám na srdci.
Ja k tvojmu vystúpeniu v podstate len toľko, že mám s tým nejaké skúsenosti, s tým finančným sprostredkovaním. Mal som pod sebou 19 manažérov, 650 sprostredkovateľov, preškolil som stovky ľudí. Napísal som diplomovú prácu na tému Multi level marketing v podmienkach slovenského trhu. S časťou toho, čo si hovoril, sa súhlasiť dá a s časťou si dovolím nesúhlasiť. Tento návrh zákona nie je ideálny, ale myslím si, že je veľmi dobrý a rieši veľmi veľa vecí. Ja som na túto tému mal niekoľko debát s pánom predsedom finančného výboru s Lacom Kamenickým, ktorý má tiež nejakú prax v tomto segmente. Ja by som išiel ešte ďalej, čo sa týka tohto zákona. To znamená, bol by som tvrdší, ale na druhej strane chápem, ministerstvo muselo nájsť nejakú únosnú mieru, nejaký kompromisný návrh, ktorým by nezabilo ten trh, pretože už tento návrh zákona spôsobí to, že niekoľko tisíc ľudí reálne prestane robiť sprostredkovanie poistenia, zaistenia úverov a všetkého možného a čo je len a len dobre, pretože dovolím si tvrdiť, že dnes 80 % ľudí v tomto segmente absolútne nemá šajnu o tom, čo robí. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec, takto. Sme v prvom čítaní, čiže ja ešte stále vidím priestor na to, aby sme riešili veci. Považujem tento zákon za veľmi, veľmi závažný a odborný. Hej, čiže to nie je, poviem otvorene, ctím si to, že ste si niečo naštudovali, ale je tu, proste vo veľa veciach ste si protirečili, to, čo ste hovorili. Poviem potom, môžeme to rozobrať, že v čom. Funguje to, je tam veľa vzťahov.
Čiže bavme sa, áno, musíme sa baviť o stabilite trhu, to, čo ste povedali. Na jednej strane sú tu záujmy klienta, ktoré si ctíme a tento zákon práve aj tými odkupnými hodnotami ide, rieši určité problémy, čo sa týka napríklad odkupných, teda nejakých odkupných hodnôt, čiže nejakej tej sporivej zložky toho poistenia, ale zase to je na dlhšiu debatu. Stabilita trhu vyplýva z toho, že sú tu pokryté záujmy klienta, sprostredkovatelia musia byť vôbec motivovaní, aby to predávali, lebo oni povedia, že my to predávať nebudeme, a tým pádom budete mať, mne príde Národná banka o rok a tam budú takéto čísla, že finančný trh sa nám rozpadol, lebo sme zle nastavili tento zákon. A takisto sú tu nejaké záujmy poisťovní a podobne, čiže tie vzťahy sú veľmi zložité. A práve to je to, čo ste povedali, že keď posadíte všetkých do jednej miestnosti, nikto sa nevie dohodnúť, lebo tu sa musí skutočne nájsť optimum, aby na jednej strane sa nenarušila stabilita trhu, ale aby aj klient bol do určitej miery nejakým spôsobom chránený.
Čiže ctím si to, že ste si to snažili, ponúkam, môžme sa stretnúť aj pán Pčolinský, samozrejme, keď bude mať záujem, stretnime sa k tomuto. Ja hovorím tak, že tento prvotný návrh zákona, tiež mal som mnohé problémy s tým, že ako bol navrhnutý, teraz myslím si, že východzia pozícia je veľmi dobrá k tomuto zákonu. Ale možnože ešte nejaké úpravy by boli dobré na to, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za obidve faktické poznámky. Pravdupovediac, kolega Pčolinský, veľmi som očakával a tešil sa práve na tvoje vystúpenie, pretože viem, že tejto oblasti si sa dlhodobo venoval. A dokonca by som si dovolil navrhnúť aj plénu, že by sme pánovi Pčolinskému dali aj v ústnej rozprave možno viac času, ak o to požiada, aby mohol porozprávať svoje pohľady, keďže je to naozaj človek priamo z praxe.
Pán predseda finančného výboru, pán Kamenický, ako ja práve preto som využil, že je to prvé čítanie, že môžme sa porozprávať trošku priamo aj o tých problémoch, že nemusíme ísť úplne do tých technikálií a baviť sa trošku o tej filozofii. A snažil som sa ukázať, že naozaj tá ochrana spotrebiteľa je veľmi dôležitá, pretože toto je miesto, kde ten spotrebiteľ ťahá za kratší koniec a dopláca na to. A súhlasím aj vlastne s tým, čo hovoríte. Ja si uvedomujem, že vláda má v tomto veľkú zodpovednosť, lebo to nie je len o nejakých pocitoch a dojmoch. Naozaj sa tu bavíme o konkrétnom trhu, o konkrétnych ľuďoch, ktorí to sprostredkovávajú. Sú to finančné dopady ako na strane zákazníka, tak aj na strane vlády.
Takže ja som tu chcel natieniť takú debatu a som rád, že teda sa tu naozaj môžme baviť vecne a odborne. Lebo myslím si, že to nie je potrebné sa tu nejako politicky o tom baviť. Je dôležité, aby sme spotrebiteľovi v týchto veciach pomohli. A opakujem, ja rozumiem tomu, že vláda má v tomto veľkú zodpovednosť, ako to vyrieši aj z hľadiska tých jednotlivých stakeholderov trhu. Takže preto som rád, že tu diskutujeme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pri tejto téme sprostredkovania mňa vždycky napadá alegória, neviem, či si, určite všetci poznáte film, dobrý český film Ako utopiť doktora Mráčka a tam v pivnici sú také plné poličky hrnčekov plných dušičiek. A sprostredkovanie pre mňa, ja som laik v tejto oblasti, nikdy som sa tomu profesionálne nevenoval, ale je proste zhromažďovanie duší, za čo je proste zaplatené, samozrejme, sprostredkovateľská provízia a je to ale legálny biznis taký ako každý, každý iný. Pracuje v ňom skoro 30-tisíc ľudí a potvrdzujem to, čo hovorí pán Pčolinský alebo Heger, mnohí ľudia to robia ako part time job, v podstate ako na pár hodín v mesiaci, niekedy dokonca za pár sto eur ročne možno, proste kde chytí niekde nejakú dušu, ktorú, ktorú posunie do tej-ktorej poisťovne alebo do tej-ktorej banky.
Počul som, keď sme začali s prípravou tohto zákona, že predstavitelia trhu, hlavne sprostredkovania sa teda chceli dostať k informácii, že kto po nich ide. A pretože toto je úplne nový zákon, tá oblasť regulácie v tejto oblasti nikdy nebola zákonne nejak upravená, nám trochu trvalo, než sme presvedčili predstaviteľov trhu, že nikto po nich nejde, že je to proste, že sú naozaj legitímnou súčasťou fungovania trhu finančných služieb a že to tak má byť a že je to tak obvyklé proste všade na svete, ale že aj v tejto oblasti musí byť poriadok. A nám sa aj pri fungovaní slovenského kapitalizmu proste dostali niektoré fenomény do roviny, ktoré, ktoré nie sú úplne zdravé. Možno, možno; pani Kiššová vystúpi, ja nepoznám jej názor, ale predpokladám, že patrí k skupine politických predstaviteľov, ktoré sú liberálne orientované, to znamená ako keby boli principiálne proti akejkoľvek regulácii.
Len chcem upozorniť, že problém je, problém je v tom, ako sa nám trh vyvinul. Totiž, ak, ak sme mali na začiatku naozaj cieľ dôjsť k nejakému konsenzu so zástupcami, pri rozhovore so zástupcami biznisu, to znamená, to sú banky, poisťovne, sprostredkovatelia v zásade a potom regulátori, štát, NBS a financie, ale toto je, proste berme bokom, čiže ešte raz, poisťovne, banky a sprostredkovatelia, tak najprv ich bol problém vôbec dostať do jednej miestnosti a potom bol vlastne problém od nich dostať jasné, jasné výroky, ktoré by boli, za ktorými by boli schopní si stáť. A ja vám vysvetlím prečo.
Je to preto, že za poslednú dekádu znižovania nákladov v jednotlivých, napríklad v bankách alebo poisťovniach smerovalo tým smerom, že všetky klasické banky, poisťovne sa zbavili vlastných obchodných sietí. Ony nemajú vlastných obchodníkov a to znamená, prešli postupne na externé obchodné kanály. Tie sú reprezentované, tak ako hovorí pán Pčolinský, niekoľkými silnými hráčmi, to sú vlastne multilevelmarketingové firmy, ktoré často, bohužiaľ, okrem sprostredkovania predávajú aj mikro, mikrovlnové látky a pracie prášky a čističe a leštiče a nože a podobné záležitosti. Takže to je ten problém, to sú proste siete, cez ktoré sa dá predať často všetko. No a časom sa vlastne tieto externé obchodné kanály stali akýmsi votrelcom v týchto veľkých firmách. To vám, samozrejme, ani banky, ani poisťovne nikdy nepriznajú. Oni sa ich v podstate boja, tých sprostredkovateľov. Boja sa ich preto, že vo veľkých, aj v najväčších slovenských bankách a slovenských poisťovniach sú nájomní manažéri, výborne platení, tak platení, ako všetkých nás platy dohromady ročne, a títo ľudia, samozrejme, ich platy, tantiémy, podiely na zisku závisia od plnenia obchodných plánov. Čo je to obchodný plán? No, to je nejaká, proste objem predaných úverov, poistiek, proste biznis a podiel na trhu. Na konci dňa je to market share, podiel na trhu.
Samozrejme, toto videnie je veľmi krátkodobé, to je tá životnosť toho manažéra, ktorý proste je opäť niečo okolo nášho funkčného obdobia, možno cez neho. Tým pádom záujem o stabilitu, tú takú tú, makro pohľadu, je relatívne malá, ak neexistuje skutočná regulácia. To znamená, prepoisťovanie, preúverovanie je proste biznis, je to proste biznis. Zobrať tú istú dušu a ešte raz ju proste hodiť do práčky a dostať z nej, dostať z nej, hej, tú províziu a dostať ju na svoju stranu, do svojho market shareu. A to, samozrejme, nie je úplne v pohode. To je v súlade s trhajúcim kapitalizmom, ktorý nie je len, nemá len slovenské, samozrejme, nie je to len made in Slovakia, to je proste naozaj celosvetový globálny problém. Dokonca tento problém je na počiatku veľkých kríz, o tom by sme tu mohli akademicky proste dlho hovoriť, ale na Slovensku to je konkrétny problém ten, že tu sa, tu sa oheň stal pánom. To znamená, naozaj sú tu distribučné kanály predaja jednotlivých finančných produktov, poistiek a úverov, ktoré vládnu vlastne bankám a poisťovniam.
Preto my, ak sme, boli sme naivní, ak sme si mysleli, že ak dáme banky, poisťovne a sprostredkovateľov do jednej miestnosti, že si povedia navzájom pravdu. Nepovedia si pravdu. Dokonca aj medzi bankami a poisťovňami je, samozrejme, bratovražedný boj o ten trhový podiel, ktorý som vám spomínal, to znamená, veľkí chcú stabilitu, nechcú zmeny podielov na trhu, nechcú prepoisťovanie, nechcú proste väčšie pohyby. Malí chcú. Malí sa chcú dostať k ich porcii jedla. Takže nevieme sa vlastne dohodnúť. Vieme dostať z jednotlivých tých skupín priemyslu dostatok informácií, aby sme pochopili, čo by mohlo byť to správne, preto my sme v istom momente skončili tie debaty, naozaj sme ich skončili, pochopili sme, konsenzus nie je možný. Snažili sme sa v zmysle best practices, samozrejme, nevymýšľať koleso a pozrieť sa aj do okolitých krajín a snažíme sa mať aj voskom zaliate uši, lebo, samozrejme, lobing je obrovský v tejto oblasti.
Ako, ja vám poviem historicky len príklad, aby ste pochopili dedičný hriech napríklad v oblasti sprostredkovania a vznik druhého piliera. Vznik druhého piliera v roku 2004, Ľudo Kaník tu už nie je, teraz by som mu takto búchal na čelo, lebo bol pri tom. A dedičný hriech tohto druhého piliera nie je len v tom, že teda vznikol a že teda či má byť len jeden alebo tri piliere, teraz to nechajme proste úplne bokom. Problém ekonomický vznikol v tom, že nikto nezareagoval, nákup duší, a v roku 2004, keď vznikal tento model a sľúbil švajčiarsky dôchodok a viete, že aj dneska sa z toho smejeme, dneska sa z toho smejeme, ale niekto zaplatil 4 mld. korún. Štyri miliardy korún zaplatili súkromné správcovské spoločnosti sprostredkovateľom na to, za to, že im nakúpili market share. A cena za dušu bola, začala na 1 600 korunách a končila, vrcholila na štyroch, šiestich, desiatich tisíc korunách. No a výsledok je ten, že dodnes tieto správcovské dôchodkové proste firmy nemajú proste zaplatené, respektíve návratnosť tých investícií je na 20, 30 rokov, ako sme zmenili, znížili sme napríklad ich poplatky. Preto tak pišťali, preto bol ten proste tento problém. Pretože niekto im nastavil biznis, povedal, nastavil im poplatky, zdieral de facto, týmito poplatkami zdieral tých, ktorí sporili, a povedal im, jasné, môžte minúť aj 12-tisíc korún na dušu, pretože sa vám to za 15 rokov vráti, len zaplatiť to mal, samozrejme, ten klient. Tak to je, to len historická proste cesta niekam nazad, tu si už naozaj môžem bez emócií povedať to, že čo sa stalo, že sa stala chyba, že bola chyba, že niekto dovolil zaplatiť 4 mld. korún za nákup duší. Štyri miliardy korún, ktoré zaplatili, samozrejme, a postupne budú platiť účastníci II. piliera, tak ako to ľudia robia z tohto pohľadu.
Takže téma je to extrémne vážna, je v ňom skoro 30-tisíc ľudí. Hovoril som a budem hovoriť, nemajme krvavé oči, hej, proste tu nie je, proste nikto nikoho nechce proste zlikvidovať ako proste triedu. A, samozrejme, že takýto typ regulácie, ak sa na nejakom modus vivendi dohodneme, bude mať vplyv, však preto to robíme, aby vplyv na trhové správanie tu nejaký bol. Možno, nie je to časté, ale otvorene hovorím, že predpokladám, že tento zákon ešte dozná zmien aj tu v Národnej rade. To nebýva zvykom, aby vládna novela išla sem s tým, že sa tu ešte ako dopečie, ale naozaj si myslím, že nie sme, že proste nespadli sme z Marsu všetci, nevieme všetko, čo máme všetko všetci vedieť.
To znamená, ja som pripravený na debatu na úrovni výboru pre financie a rozpočet a v podstate máme dohodu s jej predsedom Lacom Kamenickým, že bude rozprávať sa aj s jednotlivými predstaviteľmi poslaneckých klubov, ale aj, samozrejme, so zástupcami trhu a podľa najlepšej viery, z hľadiska aj mienky o tom, čo by mohlo byť najlepšie riešenie, to treba prijať. Možno v plánovanom termíne, možno sa rozhodnete to nejako časovo ešte posunúť, tu nič nenaháňame. Treba dvakrát merať a raz rezať aj z hľadiska nastavenia konkrétnych parametrov a treba sa na to dívať naozaj najviac, najviac z pohľadu, podľa mňa, ochrany klienta, ochrany spotrebiteľa. To je proste primárne. Nemá to byť ochrana zisku tej alebo inej skupiny, ale, samozrejme, nemá to byť atak na primárne, na tvorbu zisku, lebo to je proste účel fungovania, samozrejme, tých jednotlivých skupín, ktoré vo finančných službách fungujú, robia to kvôli zisku a je to, je to legitímne.
Takže my sme, samozrejme, rezort financií, k dispozícii so svojím tímom ľudí, aj so svojimi skúsenosťami po roku diskusií. S tým, že my si vážime účasť všetkých účastníkov trhu, rešpektujeme ich a zároveň si dovoľujeme pochybovať o motiváciách alebo, respektíve o verejne deklarovaných motiváciách, ktoré k tomuto zákonu majú, pretože majú vlastné limity a vlastné záujmy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, že môžme na vás reagovať. Vítam otvorenosť rezortu práve v tejto, v tejto téme a naozaj dovolím si súhlasiť práve v tej veci, že tá prepoisťovanosť je práve ten kľúčový problém alebo to je tá anomália trhu, ktorá tu vznikla a o ktorej sa vlastne bavíme. A predpokladám, že aj toto je vlastne koreňom toho, prečo s týmto zákonom prichádzate, aby sme ochránili spotrebiteľa a aby tie peniaze, ktoré investuje, naozaj investoval a nielen míňal na poplatky. Takže ja s veľkou časťou, čo ste hovorili, súhlasím a som vďačný aj za to, že ste vysvetlili možno, ako vyzeralo samotné rokovanie.
Ja už by som len na záver ešte chcel do tej debaty priniesť, že, aj pre pána Kamenického, čo som predtým nestihol povedať, že ja som bol súčasťou práve jednej takejto sprostredkovateľskej firmy, bolo to síce pred dvadsiatimi rokmi, čiže mám skúsenosť s tým, ako presne sa školia tí ľudia a ako naozaj mnohokrát to školenie nepostačuje na to, aby sa naučili o tých produktoch, aj keď zrejme za tých 20 rokov sa to posunulo ďalej, ale zase vidím aj ľudí z trhu, ktorí tieto produkty dnes poskytujú, vidím ich background, ich vzdelanie a podobne, takže, aj skúsenosti pracovné. Takže naozaj, tak ako povedal aj kolega Pčolinský, že je na trhu viacero sprostredkovateľov, ktorí by tam nemali byť, lebo je to v neprospech klienta tým, že oni tam sú, a to je dôležité, preto aj táto debata je veľmi dôležitá. Riešenia, no, to budeme spolu hľadať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, hovorili ste o prepoisťovaní a štyroch miliardách pri DSS-kách. No, neviem, pán minister, v ktorom roku sa zrušil monopol Všeobecnej zdravotnej poisťovne? 2005, tak nejak? (Reakcie z pléna.) 2005. A ja len chcem povedať, že v tom čase, keď poisťovňa Dôvera a Union dostali možnosť získať nových klientov, tak toto, vážení, bolo eldorádo. Bol to produkt, za ktorý klient neplatil, to znamená, nemusel platiť žiadnu mesačnú platbu, bol to produkt, ktorý ste mohli uzavrieť každému občanovi Slovenskej republiky, každému jednému a tam bol najväčší príklad toho – a to trvá dodnes, ako sa kanibalizuje kmeň klientsky.
Totižto v tom prvom roku poisťovňa Dôvera, myslím, získala najviac nových klientov, druhá bola Union, platilo sa; takto, aby ste, aby ste chápali, sprostredkovateľ dostal asi tisíc korún za dospelého človeka, ktorý podpísal zmluvu, prechod z VšZP do Dôvery, a ja som až, samozrejme, neskôr zistil, že samotná firma, pre ktorú som pracoval, dostala za tú zmluvu nejaké štyri tisícky. Ja poznám osobne človeka, ktorý na DSS-ke a na prepoistení v zdravotných poisťovniach za tri roky – a teraz počúvajte – zarobil jednu miliardu korún! Ja ho poznám osobne. Ten človek dodnes patrí, videl som ho párkrát v rebríčku najbohatších ľudí Slovenska, robí školenia motivačné a tak ďalej. Ale o tom vám ešte niečo poviem podrobnejšie v mojom vystúpení.

Taká technická poznámka, tri budú, technická, pochvalná a kritická. Technická je, že sprostredkovateľ medzi výrobcom ponožiek a mnou sa volá obchodník a chcem tým povedať, že nie celé sprostredkovanie je zlé a nemali by sme k nemu tak pristupovať.
Teraz tá kritická, už ma parlamentná kultúra naučila, že keď sa zaútočí na stredopravé strany a ich históriu, tak by mala byť odpoveď. Čiže k II. pilieru chcem povedať, že no jasné, že správcovské spoločnosti museli z niečoho žiť a patrí im nejaká odmena. A oveľa ľahšie by sa splácala, keby sa neboli strieľali II. pilieru do kolena legislatívne strely a jedna z nich napríklad taká, že pri krátkodobých výkyvoch cien akcií, keď rástli, tak ten nárast prakticky patril sporiteľovi, keď bol pokles krátkodobý, tak ho mala správcovská spoločnosť kompenzovať, kompenzovať tomu sporiteľovi. Čiže viedlo to k tomu, že oni uložili peniaze do bánk v podstate, kde mali istotu, pretože tak bola stanovená regulácia niekedy v roku 2009. Bola to chyba. A inak by sa vyvíjala ekonomika celého toho II. piliera, keby sa tá chyba nestala.
A pozitívna poznámka je k tomu, že, pán minister, povedali ste, že sa ťažko dohadujú tí jednotliví stakeholderi, a to je pravda, súčet záujmov lobistov nie je záujem Slovenska. Verím, že aj vaši kolegovia vo vláde budú postupne prechádzať na tento post... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)