33. schôdza

Chcem poprosiť o hlasovanie v utorok na 11.00 hodinu.

123
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám v druhom čítaní poslanecký návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora Bernaťáka, Jaroslava Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovaného poslaneckého návrhu je potreba riešiť otázky určovania počtov žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívne merateľných kritérií a zamedziť neodôvodneným rozdielom v počtoch žiakov v rámci regiónov, ktorých jednotlivé gymnáziá majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu poskytovanej výchovy a vzdelávania.
Pán predseda, zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rade Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. mája 2018 č. 1173 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora Bernaťáka a Jaroslava Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 965) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 401 z 12. júna 2018 odporúča návrh zákona schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, č. 154 z 11. júna 2018, odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených pod bodmi 1 až 5 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. júna 2018 č. 164. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len úplne krátko. Tento zákon je naozaj, poslanecký návrh zákona je dôležitý, aby sme zabezpečili naozaj úspešne ten školský rok 2019/20 z hľadiska zákonných zástupcov našich detí, kvôli našim deťom a kvôli pedagógom, ktorí pracujú. Preto sa ešte raz prihováram ku konštruktívnej debate, ak teda náhodou niektorá ešte teraz sa vyskytne, podobne, tak ako to bolo na výbore. Pretože sme prišli naozaj celkom k vzácnej dohode. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, určite vyslovme, že súčasťou tohto návrhu bol aj návrh na experimentálne overovanie, ktoré na základe všetkých okolností veľmi rozumne ste stiahli, a čo my oceňujeme, aj sme to vyslovili a mám tú potrebu to vysloviť aj tu, že oceňujeme to, že predkladatelia stiahli túto časť experimentálneho overovania a že sa budú venovať tomu ďalej, prepracujú tento návrh.
Taktiež ďakujem, že na výbore prešiel pozmeňujúci návrh v rámci Testovania 9. My keď rozprávame o jednotlivých veciach, tak nevieme ich porovnať. Pretože tá informačná nerovnosť, ktorá je v školstve, tak je veľmi výrazná. Týmto budeme mať aspoň naozaj nejaké poklady, či už na jednu stranu alebo na druhú stranu. Čo sa týka z jednej strany, môžu osemročné gymnáziá relatívne vydokladovať, že majú kvalitné vzdelávanie, že kvalitne pripravujú mladých ľudí a budú mať na to podklady z Testovania 9. Na druhej strane odporcovia môžu poukázať, ak tie výsledky nebudú dobré, že osemročné gymnáziá nemajú to opodstatnenie na našom školskom vzdelávacom systéme, za čo veľmi pekne ďakujem aj predkladateľom, že prijali tieto pozmeňujúce návrhy.
Dve veci, ktoré by som chcel ešte predniesť v rámci pozmeňujúceho návrhu takto v pléne, ktoré som prednášal aj na výboru a tam neboli prijaté. Tak skúšam ešte raz, že či predkladatelia sa náhodou nerozhodli.
Jedna vec je ohľadom určovania počtov žiakov. V súčasnosti vieme, že osemročné gymnáziá majú dvoch zriaďovateľov a to vyššie územné celky a okresné úrady. V tom postupe okresný úrad zisťuje, ako keby záujem, nie ako keby, ale zisťuje záujem žiakov, následne tieto informácie posúva ďalej na ministerstvo školstva a to ministerstvo školstva rozhodne v rámci počtu žiakov, potom to posiela naspäť na okresný úrad a okresný úrad prerozdeľuje tieto jednotlivé počty jednotlivým osemročným gymnáziám aj zriaďovateľom, ktorým je vyšší územný celom, ktorý má pod sebou gymnáziá. Myslím si, že okresný úrad by mal naozaj určovať ten počet žiakov pri svojich osemročných gymnáziách a vyššie územné celky by si mali určovať vo svojich gymnáziách, kde sú zriaďovateľmi. Takto by bol ten prepočet, alebo to zriaďovateľstvo naozaj opodstatnenie, malo naozaj opodstatnený zmysel. Takže v tom prvom bode pozmeňujúceho návrhu hovorím o tom, aby okresný úrad v sídle kraja určoval svojim gymnáziám a samosprávny kraj svojim gymnáziám.
V druhej časti pozmeňujúceho návrhu budem opäť rozprávať o správnom konaní. To správne konanie je veľmi ťažká téma a ťažko sa aj prezentuje verejnosti a médiám. Ja viem, že aj v tomto návrhu, lebo sme sa o tom rozprávali či už v prvom čítaní alebo aj teraz, sa zavádza osobitný postup s námietkami. Ono to v praxi naozaj vyzerá ako odvolanie, ale v tom správnom konaní sa vydáva v prvom rade neprávoplatné rozhodnutie, voči ktorému sa potom môže podať odvolanie, o ktorom rozhoduje v prvom rade vyššia inštancia, a až potom sa stáva to rozhodnutie právoplatným. Ak sa upravuje správny poriadok a vyššia inštancia nie je, a to v prípade tých ministerstiev teda, odvolanie sa formálne teda označuje ako rozklad. Obsahovo je to to isté, ale samozrejme, že tá komisia je zložená z odborníkov, ktorí potom vyjadrujú na to súhlasné či nesúhlasné stanovisko. Čiže v prvom rade rozhoduje niekto iný. A to je ten cieľ toho môjho návrhu.
V režime námietok, ktoré navrhujete vy, kde je vlastne stanovených iba 7 dní, čo je naozaj veľmi krátky čas na to, aby boli podané tie námietky v rámci zverejňovania počtu žiakov, nemá všeobecnú normu a je to v podstate iba nejaký osobitný postup v rámci nejakého zákona. Takže v rámci tých námietok sa vysporiadajú s tým v podstate tí istí úradníci, myslím to v dobrom, nie dehonestujúco, tí istí úradníci, ktorí vlastne prijali aj to prvotné rozhodnutie. Ten hlavný dôvod je, že v správnom konaní musíte aj preskúmať vlastne jednotlivú situáciu a vyargumentovať v tej námietke. Je to pre mňa bez kritérií, bez nejakých argumentov, takže nie je to transparentné tak, ako by malo byť, aby naozaj osemročné gymnáziá už boli vyriešené ako problém. A to sa bude týkať tej druhej časti pozmeňujúceho návrhu.
Teraz teda prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora Bernaťáka a Jaroslava Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o školskej správe v školstve a školskej samospráve a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 965.
1. V čl. l bod 2 § 64 ods. 4 sa slová „okresný úrad v sídle kraja" nahrádzajú slovami „samosprávny kraj".
2. V čl. I bod 2 § 64 ods. 4 slová „Ministerstvo školstva schvaľuje rozpis" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva rozhodne o rozpise".
3. V čl. I bod 2 § 64 ods. 4 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Proti rozhodnutiu ministerstva školstva podľa predchádzajúcej vety môže zriaďovateľ gymnázia podať odvolanie do 30 dní od jeho zverejnenia.".
4. V čl. I bod 3 v predvetí sa slovami „odsek 5, ktorý znie" nahrádzajú slovami „odsekmi 5 a 6, ktoré znejú" a za navrhovaný odsek 5 sa vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Určený počet žiakov prvého ročníka v jednotlivých gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom podľa odseku 5 môže byť proti určenému počtu žiakov pre predchádzajúci školský rok nižší najviac o jednu triedu.".
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ak môžem poprosiť, na utorok 19. júna.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon 461/2003, teda zákon o sociálnom poistení má od roku 2012 v § 65a definovaný mechanizmus automatickej zmeny dôchodkového veku. Tento mechanizmus nadväzuje na zmenu dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia osôb. To znamená, že o koľko ľudia dlhšie žijú, o toľko sa posúva vek odchodu do dôchodku. Dĺžka poberania dôchodku sa teda neskracuje, len sa posúva jej začiatok s ohľadom na pozitívny trend, dôchodcovia na Slovensku sa dožívajú vyššieho veku.
Pre výpočet dôchodkového veku sú používané údaje Štatistického úradu z úmrtnostných tabuliek za predchádzajúce roky, ktoré sú už známe, a teda sú využité empirické dáta o našej populácii. V tomto smere je mechanizmus zárukou, že sa zmena dôchodkového veku nepočíta z odhadovaných alebo prognózovaných údajov a teda v sebe obsahuje minimálnu mieru chyby. Nedostatok však vidíme v tom, že vek do dôchodku sa zverejňuje vždy len na rok dopredu. V realite toto tiež znamená, že človek, ktorý oslavuje 60. narodeniny, stále nevie, kedy presne pôjde do dôchodku. Dokonca to nevie ani ten, kto dnes oslavuje 61. narodeniny.
Druhý nedostatok vidíme v tom, že vek odchodu sa zverejňuje vždy len na rok dopredu. V realite je aj to, že dôchodkový vek nielenže len rok dopredu, ale určuje sa ako rok plus dni, čo je pre ľudí ťažko zapamätateľné číslo. Tento mechanizmus je síce presný vzhľadom na určenie dôchodkového veku, avšak na druhej strane vytvára výraznejšie výkyvy v zmenách dôchodkového veku medzi rokmi. Ak by sme zákon neupravili, tak by napríklad o štyri roky prišlo k medziročnému skoku v dôchodkovom veku až o 140 dní, čo je približne dvojnásobok bežného medziročného posunu.
Predkladaný návrh zákona teda sleduje dva ciele. Prvým cieľom je zvýšiť pochopiteľnosť a zapamätateľnosť dôchodkového veku pre široký okruh bežných ľudí tým, že dôchodkový vek sa bude stanovovať na roky a mesiace. Súčasné znenie zákona v § 65a určuje dôchodkový vek na roky a dni. A priznajme si, bežní poistenci, ľudia veľmi ťažko si pamätajú takéto dátumy.
Druhým cieľom návrhu zákona je určiť vek odchodu do dôchodku na dlhšie obdobie dopredu, teda nie na jeden rok, tak, aby bol istotou aj pre osoby, ktoré v najbližšej budúcnosti s vysokou pravdepodobnosťou ešte len dosiahnu dôchodkový vek. Súčasná právna úprava je nastavená tak, že stanovuje dôchodkový vek len na nasledujúci kalendárny rok. Je to neistota v plánovaní života poistencov, pretože poistenci nemajú istotu presne a vopred stanoveného dôchodkového veku a nemôžu tak plánovať svoje dôležité životné rozhodnutia.
Inšpiráciou pre zmenu zákona bol dôchodkový systém v susednej Českej republike, ktorý taktiež ustanovuje dôchodkový vek na dlhšie obdobie do budúcnosti. Navrhujeme, aby ľudia zo zákona vedeli aspoň päť rokov dopredu, kedy budú môcť ísť do dôchodku. Pomôže to dozvedieť sa potrebnú informáciu tým, ktorí majú dneska 61 rokov, 60, 59 či 58 rokov.
Návrh zákona nemá ambíciu zmeniť súčasný mechanizmus stanovovania dôchodkového veku, ktorý je logický a má ekonomické i spoločenské opodstatnenie v tom, že garantuje, že každý poistenec či už dnes alebo v budúcnosti prežije na dôchodku približne rovnaký dlhý čas. Táto elementárna sociálna spravodlivosť dĺžky poberania dôchodku je plne zachovaná pre všetky dnešné aj budúce generácie poberateľov starobných dôchodkov z priebežného piliera.
Návrh zákona na jednej strane zachováva podľa nášho názoru spravodlivý mechanizmus stanovovania dôchodkového veku. Na druhej strane vnáša do neho vyššiu istotu a transparentnosť tým, že sa dôchodkový vek stanovuje na obdobie päť rokov dopredu a určuje sa v rokoch a mesiacoch. Práve táto úprava určovania dôchodkového veku v rokoch a mesiacoch umožňuje docieliť vyhladenejší priebeh zmeny dôchodkového veku, ktorý však korešponduje s vývojom demografie a vývojom strednej dĺžky dožitia tej časti populácie, ktorá sa dožíva dôchodkového veku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste návrh zákona podporili. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1006. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1055 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od roku 2012 v § 65a definuje mechanizmus automatického rastu dôchodkového veku na základe strednej dĺžky dožitia. Tento mechanizmus je schválený tak, že dôchodkový vek sa upravuje a je známy vždy len na jeden rok dopredu. Poistenci tak nemajú istotu presne a vopred stanoveného dôchodkového veku a nemôžu tak plánovať svoje dôležité životné rozhodnutia.
Poslanecký návrh obsahuje explicitnú úpravu výšky dôchodkového veku na roky 2019 až ´23 zákonom a navrhuje, aby sa od roku 2019 každoročne vydávalo opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek o päť rokov. Opatrenie v roku 2019 určí dôchodkový vek na rok 2024, opatrenie v roku 2020 určí dôchodkový vek na rok 2025 a tak ďalej.
Cieľom predloženého zákona je aj zvýšenie zapamätateľnosti dôchodkového veku, a preto sa dôchodkový vek určuje na roky a mesiace. Súčasná právna úprava zvyšovania dôchodkového veku na základe strednej dĺžky dožitia je určite správna a veľmi presná, má však pre poistencov jednu veľkú nevýhodu, ktorá spočíva v tom, že dôchodkový vek je známy iba na najbližší rok. Predložený poslanecký návrh odstraňuje tento nedostatok, avšak za určitú cenu, ktorá spočíva v zníženej aktuálnosti použitej strednej dĺžky života.
V súčasnosti sa pre výpočet dôchodkového veku používa rovnaký vzorec ako v navrhnutom poslaneckom návrhu. Rozdiel je len v tom, že v súčasnosti sa za prvé referenčné obdobie považuje obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Po novom sa to zmení na dvanásť a trinásť rokov. Uvedené v kombinácii so zaokrúhľovaním na celé mesiace znamená čiastočný odklon od presnejšieho a na základe aktuálnejších dát automatického naviazania na zmenu v dĺžke dožitia.
Pokiaľ bude schválená zmena ústavy zavádzajúca strop dôchodkového veku, to je iný poslanecký návrh, a to aj so zohľadnením znižovania maximálneho dôchodkového veku pre osoby, ktoré vychovali deti, automatické predlžovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky dožitia v predloženom poslaneckom návrhu, ako aj v aktuálnom znení zákona o sociálnom poistení začína strácať svoje opodstatnenie.
Pri všeobecnom strope dôchodkového veku 64 rokov by bolo využiteľné iba päť rokov a pri potenciálnom znížení stropu na 62 rokov pre osoby, ktoré vychovali deti, by vo vzťahu k určovaniu dôchodkového veku týchto osôb vôbec nebolo použiteľné. Rozumnejšie sa preto aj v prípade poslaneckého návrhu zdá v tomto prípade dokonvergovať k dôchodkovému stropu vopred určenou konštantou, napríklad dvoma mesiacmi a nie cez automat. Na druhej strane v prípade, že nebude schválená zmena ústavy zavádzajúca strop dôchodkového veku, má zmysel viesť o predmetnom predkladanom alebo obdobnom legislatívnom návrhu diskusiu.
Samozrejme, vyžiadala som si aj stanovisko z ministerstva a to upozorňuje, že zaokrúhľovanie zvyšovania na celé mesiace, napríklad matematicky, má svoje úskalia, napríklad všetky najpravdepodobnejšie a najčastejšie výsledky každoročného zvýšenia by boli v intervale 1,50 až 2,49 mesiaca, čo by znamenalo, že najčastejšie by sa zvýšil dôchodkový vek o dva mesiace. V praxi by hrozila napríklad situácia, že päť rokov po sebe vydáme opatrenie v rokoch 2019 až ´23, kde budeme rovnako zvyšovať dôchodkový vek o dva mesiace, zvlášť na každý rok v období rokov 2024 až 2028, čo vyvolá opodstatnené otázky odbornej aj širokej verejnosti na zmysluplnosť tohto byrokratického procesu. Ministerstvo práce taktiež upozorňuje, že onedlho bude spustený legislatívny proces návrhu opatrenia ministerstva práce o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2019, čo znamená vzájomnú časovú interakciu, v tomto prípade negatívnu, tohto legislatívneho procesu s legislatívnym procesom predmetného poslaneckého návrhu. To samozrejme ešte bude potrebné dokorigovať.
Každý z predkladaných návrhov, poslaneckých teda, aj ústavný, aj tento, ktoré predkladajú kolegovia, má svoje pre aj proti. Na výbore pre sociálne veci bola prerokovaná a v konečnom dôsledku aj v Národnej rade Slovenskej republiky petícia z OZ KOVO, ktorá riešila zastropovanie dôchodkového veku. A keďže tam bolo viac ako 100-tisíc podpisov, je nevyhnutné venovať tejto téme pozornosť, čoho dôsledkom sú aj dva poslanecké návrhy zákonov. V prvom čítaní máme k dispozícii len stručné stanoviská a určite si ešte počkám na stanovisko z odboru legislatívy, aproximácie a práva. Podrobnejšie sa budem k tomuto aj k druhému návrhu vyjadrovať až v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem predsedníčke za jej názor, za jej stanovisko.
Možno stručne by som reagovala, že cieľom zákona je vyjadrenie dôchodkového veku v rokoch a mesiacoch a teda je nutné v mechanizme výpočtu upraviť koeficient, ktorý premieňa desatinné čísla dní na mesiace. Kým v dnes platnom znení je použitý koeficient 365, ktorý desatinné miesta premieňa na celé čísla, teda dni, v našom návrhu je tento koeficient v hodnote 12, čím sa desatinné číslo po zaokrúhlení vyjadruje v mesiacoch. Ak však nechceme meniť logiku súčasného mechanizmu výpočtu dôchodkového veku, musí byť zaokrúhľovanie realizované matematickým spôsobom. Čísla končiace číslami 0 až 4 sa zaokrúhľujú dole a čísla končiace číslicami 5 až 9 smerom hore.
Ak by sme sa pri vyjadrovaní dôchodkového veku v mesiacoch priklonili k zaokrúhľovaniu smerom nahor alebo nadol, z dlhodobého hľadiska by to mohlo celý mechanizmus odkloniť od neutrálneho vplyvu obsiahnutého v pôvodnom znení. Takže toľko ešte som chcela doplniť k tomu výpočtu.
Ďakujem veľmi pekne.