33. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pani kolegyni Verešovej tiež aj, že sa venovala jej témam z hľadiska fungovania prokuratúry a že spomenula aj kauzu Čistý deň. Rozumiem tomu tak, že pani kolegyňa, vychádzajúc z jej miernej povahy, veľmi zmierlivo hodnotila to, ako v tejto kauze fungovala prokuratúra. Avšak pre tých, ktorí si uvedomujú, že čo by prokuratúra mala robiť a ako prokuratúra funguje v krajinách, kde právo vládne, je jasné, že prokuratúra tieto kroky urobila až, ani sa nedá povedať, že po funuse, až po všetkom, až tak, že to bolo niečo, čo vlastne len potvrdilo jej absolútnu neschopnosť bojovať s kriminalitou, ktorá je naviazaná na vládne garnitúry, pretože všetci vieme, že kauza Čistý deň má jasné prepojenie na vládnu garnitúru, a preto musíme mať najväčšiu možnú pochybnosť o tom, že či vlastne prokuratúra túto celú kauzu netienila, nekamuflovala a že či zasiahla, len keď už to hlavné nebezpečenstvo pre tých kriminálnych aktérov bolo zažehnané.

Ďakujem za vašu pripomienku. Áno, kauza Čistý deň, to je jedno bolestné memento a jedna bolestná obrovská čierna škvrna bude v histórii našej republiky, nášho Slovenska, pretože sme neochránili deti. Toto bude vždy škvrna.

Dobrý deň prajem, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Dovolím si teda pár poznámok k správe generálneho prokurátora a k činnosti prokuratúry, ktorú táto správa má za minulý rok objasňovať.
Táto správa generálneho prokurátora je napísaná za rok 2017, teda je to rok, ktorý skončil len mesiac a niekoľko dní pred tým, ako došlo k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Došlo k vražde investigatívneho novinára za to, že písal o kauzách vládnej garnitúry, a došlo k vražde jeho snúbenice Martiny Kušnírovej preto, že o tom, čo Ján Kuciak písal, všetko vedela. Pretože k týmto vraždám došlo, si musíme urobiť jeden záver, že tí, ktorí takéto strašné vraždy vykonali, vychádzali z toho, že budú beztrestní. Vychádzali z toho, že ako u nás fungujú orgány činné v trestnom konaní, ako funguje nielen polícia, ktorú táto správa, by som povedal, veľmi alibisticky kritizuje, ale hlavne ako funguje prokuratúra, ktorá je, ktorá je garantom zákonnosti ústavne zakotveným v Slovenskej republike.
Včera tu v súvislosti s tým, že bolo oznámené, že pán generálny prokurátor sa dnes tohto sedenia nezúčastní, došlo k takej menšej nepríjemnosti, kedy som sa nejako vyjadril pochybovačne o tom, že či tie jeho dôvody sú, dôvody toho, že sa nezúčastní dnes, že či sú oprávnené. A ja som, samozrejme, ja som nevedel, že ako to je, ale vychádzal som z informácie, že pán generálny prokurátor sa pod veľmi zjavnou zámienkou nezúčastnil zasadnutia ústavnoprávneho výboru, a tak som z toho nejak dovodil určitú pochybnosť, že či naozaj to nie je tým, že sa chce prejednávaniu tejto správy vyhnúť. A je to pochopiteľné, že sa jej chce vyhnúť, pretože stav zákonnosti v našej krajine je žalostný. A ten dôvod, pre ktorý je ten stav zákonnosti žalostný, je ten, že je to práve generálny prokurátor, ktorý je garantom zákonnosti, nie jeho prvý námestník, ktorý má zodpovednosť za trestný úsek, a preto by to mal byť generálny prokurátor, ktorý nám tú svoju správu prednesie. Je nám jasné, že za týchto okolností, ktoré tu dnes máme, že to nie je nič príjemné, že odkedy v tomto parlamente je reálna opozícia, tak že sa neuspokojíme s tým, že budeme len pasívne počúvať nejaké nezmyselné čísla, výhovorky, kamuflácie, aby sme išli všetci domov alebo na obed.
Keď hovoríme o generálnom prokurátorovi, tak z učebníc sa dozviete, že je to monokraticky riadený orgán. Monokratický orgán, monokratické riadenie znamená to, že o všetkom rozhoduje jeden muž. A tak to reálne aj je. Preto som chcel trvať na tom, aby pán generálny prokurátor tu bol, aby sa on osobne nám zodpovedal, pretože nie jeho pán prvý námestník, ale on zodpovedá za zákonnosť. Je to, on je ten monokrat, ktorý rozhoduje prakticky o všetkom, ako Generálna prokuratúra a prokuratúra vôbec funguje. A to, že nefunguje, to všetci vieme a my sme chceli počuť nie výhovorky jeho prvého námestníka, ale jeho výhovorky na to, že prečo to takto je.
Je to zodpovednosť generálneho prokurátora, že tu sa stíhajú tí, ktorí kritizujú stav našej spoločnosti, absenciu zákonnosti, napríklad keď predseda opozičnej strany a opozičný poslanec uvedú nejakú veľmi jemnú kritiku na to, že ako sa rozdeľujú veci v desiatkach miliónov na istom bratislavskom súde, tak generálny prokurátor nemá problém s tým, aby na podnet predsedu takého súdu aby nechal vyšetrovať týchto poslancov a aby títo poslanci boli zastrašovaní políciou a mali jednoducho z toho nepríjemnosť, že si dovolili kritizovať vec, ktorá zjavne je zmanipulovaná. Zase na druhej strane vieme, že keď sa jedná o vládnu garnitúru, tak všetko je zametané pod koberec. Úplne všetko.
Je najmarkantnejším príkladom toho snáď to, aký zaujal generálny prokurátor postoj k prípadu, kedy prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nevidel iné riešenie, ako zvolať verejnú tlačovú konferenciu na to, aby poukázal na hrubé zametanie pod koberec, ak sa jedná o podozrenia zo závažnej trestnej činnosti príslušníkov vládnej garnitúry. To, že vôbec generálny prokurátor dovolil, že tomuto prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry boli tieto veci odňaté, zjavne a následne potvrdené nezákonným spôsobom, že z toho neboli vyvodené žiadne dôsledky pre nikoho, najmä nie pre špeciálneho prokurátora, ktorý je podriadený, podotýkam, podriadený pána generálneho prokurátora, že z toho neboli vyvodené žiadne dôsledky, to je potvrdením toho, že v osobe generálneho prokurátora je stelesnené zametanie pod koberec, je faktická trestnoprávna imunita vládnej garnitúry.
Čiže ja, samozrejme, pánovi generálnemu prokurátorovi želám, aby sa čo najskôr uzdravil, aby sme mali príležitosť v dobrom zdraví tu sa s ním stretnúť a pokúsiť sa primäť ho k tomu, aby niečo robil. Aby niečo robil v tých všetkých veciach, ktoré on má na zodpovednosť a ktoré on rieši v záujme vládnej garnitúry. A teraz nehovoríme len to, že nič nestíha. Dokonca, ako som už spomenul, dokonca rieši iné veci, keď napríklad tu nejaký minister vnútra a predseda vlády obvinia niekoho z trestnej činnosti, tak po ôsmich alebo desiatich rokoch pán generálny prokurátor nevie, nemá toľko, nemá toľko samostatnosti, aby vedel tú kauzu sám zastaviť. On sa musí uchýliť k takému riešeniu, že tú vec odovzdá do Maďarska. To je miera samostatnosti generálneho prokurátora, ktorý z ústavy je absolútne nenapadnuteľný! Nikto s ním nepohne! Čiže ešte raz hovorím, že preto som chcel trvať na tom, že to chceme počuť, toto zdôvodnenie tej správy a odpovede na naše otázky, z úst samotného generálneho prokurátora.
Tá správa, pokiaľ som ju čítal, to je jednoducho kamufláž, výhovorka na výhovorku, ale keď sa pozrieme trošku detailnejšie, tak tie čísla tam sú. Stíhanie verejných činiteľov – nula, nula, nula. Tie, aj tie čísla, ktoré tu pán prvý námestník generálneho prokurátora uviedol, napríklad pokiaľ ide o stíhanie závažnej trestnej činnosti, ako je legalizácia príjmov z trestnej činnosti, to je, to sú tak strašne nízke čísla vzhľadom na to, čo len keď otvoríme noviny, čo vidíme, že čo sa tu deje v tejto krajine, že tu sú všelijakí baštrnáci, kaliňáci, všelijakí ľudkovia okolo nich, to je jasné, že toto sú čísla, už len keď sa pozrieme napríklad, že ako to vyzerá v porovnaní s Českou republikou, kde tie čísla, že koľko bolo napríklad zaistené, tam sú o rád, o rád vyššie. A nie že 10-krát, ale viac ako 10-krát. Je to jasné, že toto nie je žiadna organizácia na reálne stíhanie trestnej činnosti, ale minimálne pokiaľ ide o stíhanie toho, čo je formujúce pre našu spoločnosť, to znamená, že tí, ktorí sú v postavení moci, že musia sa cítiť pred zákonom rovnako zodpovední ako my všetci ostatní, tak tam sa jednoducho nestíha. Tam sa zametá pod koberec.
Jedným z takých bodov, ktoré tu aj boli spomenuté pánom prvým námestníkom, je priebeh disciplinárok napríklad. Existujú obrovské podozrenia, mnohokrát publikované, o závažných pochybeniach a trestnej činnosti prokurátorov. Tie výsledky, ktoré sú tu uvedené, že žiaden prokurátor nebol trestne stíhaný, hoci je jasné, že v týchto veciach idú ľudia, ktorí sú, ktorí sa zúčastňujú zverských žúrov v bare Bonanno, tak tí naďalej sú v prokuratúre, strašné podozrenia, ktoré sa týkajú prokurátorov, Palovič, jeden mladší, starší, to tí ľudia fungujú tak ako predtým. Nič, nič sa im nestalo, jednoducho je to preto, lebo aj pán generálny prokurátor podľa všetkého sa musí báť, že čo by títo ľudia povedali, keby náhodou sa išlo po nich.

Ďakujem. Ja chcem tiež popriať pánu generálnemu prokurátorovi skoré uzdravenie. Zároveň ľutujem tiež spolu s pánom poslancom, že tu nie je osobne prítomný, pretože naozaj je to, bolo by to veľmi žiaduce a malo by to svoj význam, hoci s pánom námestníkom mám dobrú skúsenosť a nemyslím si, že je to nejaké, nejaké zlé, ale je to veľmi vážna vec. A hoci neupodozrievam pána generálneho prokurátora, že by mal úmysel, alebo že by sa potešil tomu, á, super, nemusím tu byť, tak v takýchto prípadoch je to naozaj veľmi potrebné alebo žiadané, aby tu bol osobne prítomný, a malo by skôr vedenie Národnej rady rozmýšľať, ako prípadne tento bod posunúť v prípade, že je to možné, aby mohol byť osobne prítomný.
Pobavil ma výrok, že my nechceme počuť jeho námestníka, ako sa vyhovára, ale chceme počuť pána generálneho prokurátora, ako sa vyhovára. Tak ja netvrdím, že sa niekto vyhovára, ale iste je dobré, aby sme počuli naozaj toho, kto je zodpovedný za chod Generálnej prokuratúry, aby odpovedal, aby vysvetlil. Ja budem rád, keď to bude uspokojivé vysvetlenie, ale aby tu bol on osobne. Takže ešte raz, veľa zdravia, skoré uzdravenie.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Baránik, povedal si, že citujem: "Stíhanie verejných činiteľov – nula, nula, nula." Ja by som si ťa dovolil predsa len trošku poopraviť alebo upresniť, stíhanie koaličných verejných činiteľov je možno nula, nula, nula. Stíhaných opozičných verejných činiteľov je, myslím, že ako celkom dosť každý rok. A teda buď je to tým, že orgány činné v trestnom konaní prižmurujú jedno to oko, ak ide o koaličného verejného činiteľa, alebo je to tým, že v opozičných radoch sedia tí diabli a v koaličných tí anjelíčkovia. To už nechám na každého, nech si vyberie.

Ďakujem pekne. Kolega Grendel, správna pripomienka, samozrejme, ale na tú otázku, ktorú si položil, že ktovie, ako to je, na to nájdeme odpoveď až potom, keď nová vládna garnitúra, keď slušní politici zasadnú do kresiel, kde budú mať možnosť tieto všetky veci zmeniť.

Vážený pán námestník, vážené kolegyne, kolegovia, budem sa venovať vo svojom príspevku dvom témam, jednak trestným činom spojeným s domácim násilím a jednak dozoru nad zákonnosťou v činnosti orgánov verejnej správy, špeciálne čo sa týka samosprávy.
Pokiaľ ide o domáce násilie, tak pán generálny prokurátor dal stíhanie domáceho násilia ako jednu zo svojich priorít, a teda prejavuje sa to nielen na obsahu tej správy a na činnosti, činnosti prokuratúry, ale teda aj na rozprave v tomto parlamente, pretože dvaja z troch mojich predrečníkov sa venovali, alebo predrečníčky to boli, sa venovali aj tejto problematike. Správa konštatuje nárast stíhaných trestných činov. Treba povedať, že evidentne nejde o to, že by sa tu páchalo viac trestných činov spojených s domácim násilím, ale ide o to, že sa darí viac túto trestnú činnosť odhaľovať, pretože je spojená s vysokou mierou latencie a aj ten počet trestne stíhaných skutkov je stále ešte iba zlomkom z toho reálneho rozsahu domáceho násilia.
Chcem teda oceniť aj to, že, že sa prokuratúra tej téme venuje, že, že má špecialistov, teda že dochádza k špecializácii teda prokurátorov, ktorí, ktorí potom dokážu efektívnejšie sa zorientovať v tej téme, lebo ani nie tak prokuratúra, ale na polícii sa ešte stále často stáva, že, že tá reakcia je absolútne neprimeraná a nekompetentná, a teda potom jasné, že nemôže byť, nemôže dôjsť k trestnému stíhaniu a že tá bagatelizácia, ktorá je u verejnosti a u okolia prítomná často, tak niekedy sa prejavuje aj, aj na polícii, ale teda aj, aj z mojich poznatkov vyplýva, že ten prístup prokuratúry býva, býva v tomto lepší, a teda niekedy dokonca právnici, keď, keď majú klientky, ktoré zvažujú, že podajú trestné oznámenie, tak radšej im odporučia dať to na prokuratúru, ako ísť na políciu, lebo je tam potom väčšia šanca, že to nebude zahrané, zahrané do autu.
Opakovane aj v správach sa upozorňuje na to, že neexistuje nejaká legálna definícia domáceho násilia. Toto nevidím ako nejaký zásadný problém, je to, samozrejme, že z hľadiska toho, aby sme poznali a mali nejaké štatistiky dôležité, akým spôsobom to zadefinujeme, ale z hľadiska, z hľadiska postihovania tej trestnej činnosti a odhaľovania, toto určite nie je, nie je úplne, úplne to najdôležitejšie.
Trochu by som sa pozastavil nad tým, že v správe sa používa termín "takzvaného" domáceho násilia, lebo teda ten termín domáce násilie sa používa úplne, úplne bežne a takzvané, takzvané sa používa na označenie niečoho, čo nie sme si celkom istí, že ten termín tak funguje aj keď, samozrejme, že, že existujú aj iné termíny na označenie tejto činnosti – násilie páchané na ženách, násilie v blízkych vzťahoch a podobne.
Ale ako som už povedal, ako už myslím, že aj pani poslankyňa Verešová konštatovala, tak aj z tej správy cítiť väčší hlad do tej problematiky aj v porovnaní, v porovnaní s minulosťou, aj teda to, ako sa píše o špecifikách, o obraze, mylnom obraze typickej obete domáceho násilia a podobne. Ale práve v tejto súvislosti, keďže, keďže sú tam popísané špecifiká tejto trestnej činnosti, ma, nazvem to, trochu zaráža alebo mám isté pochybnosti práve o tých, o tých dvoch formách, ktoré, ktoré si Generálna prokuratúra zvolila, a to je tá telefonická linka so záznamníkom a email ako forma oznamovania tejto trestnej činnosti. Možnože tieto formy sú vhodné na povedzme riešenie korupcie, ak existujú, existujú nejaké podozrenia, podozrenia z korupcie a nejaký anonymní oznamovatelia, ktorí sa boja to verejne oznámiť, tak áno, toto môže byť vhodná forma, že pošlú na emailovú adresu alebo, alebo nechajú záznam na záznamníku, a ak sú tie podozrenia vážne a niečím aj podložené, tak nech sa tým prokuratúra alebo teda orgány činné v trestnom konaní zaoberajú. Ale práve vo vzťahu k trestným činom spojeným s domácim násilím, si myslím, že to nemôže fungovať ako efektívna forma.
A ten údaj, ktorý ste tam uvádzali, že z 1 900 ľudí, ktorí zavolali na tú linku, 900 približne nezanechalo vôbec žiadny odkaz, môže byť práve dôsledok, dôsledok toho, že tá forma nie je vhodná, pretože ak sa má obeť domáceho násilia niekomu zveriť, že je, je obeťou, tak musí sama so sebou zápasiť, často to v sebe dlhé roky, dlhé roky dusí, a teda keď sa má o tom porozprávať, tak aj na linkách, ktoré, ktoré majú mimovládne organizácie, alebo teda existuje národná linka pre obete násilia páchaného na ženách, tak tá žena, ktorá tam zavolá, často iba postupne v tom rozhovore z nej vyjde, že aký je tam problém a až priamo v tom rozhovore si často akoby sama pre seba priznala, že naozaj je tam násilie, naozaj tam ide niečo robiť. Tak takáto neosobná forma, kde na druhej strane je záznamník a ja teraz mám niečo, niečo sformulovať, už teda keď s tým prišla prokuratúra, tak som mal pochybnosti, že to môže byť efektívne, a aj z toho, čo hovoríte, tak mám pocit, že nie je, nie je to najvhodnejšia forma. A asi to ani nemôže byť, nemôže byť vhodná forma, pretože pri oznamovaní tejto trestnej činnosti je potrebné, aby na tej druhej strane bol niekto, kto, kto počúva obeť, kto, kto jej rozumie, nie telefónny záznamník alebo nie, nie e-mail. Aj keď nespochybňujem dobrú vôľu, a teda že to bolo, že to bolo vedené dobrým, dobrým úmyslom.
Druhý okruh, o ktorom by som chcel hovoriť, je činnosť prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonností orgánmi verejnej správy. A teda rád by som sa dotkol niektorých vecí, ktoré ma tam zaujali. Zacitoval by som: "V roku 2017 pokračoval trend podávania podnetov v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu. O vybavovaní takýchto podaní prokurátori podávateľov upovedomovali, hoci im to zákon neukladal. U niektorých podávateľov, ktorých počet neklesá (skôr naopak), ani po opakovaných poučeniach o oprávneniach prokurátora a opakovaných výzvach na doplnenie podnetov v zmysle zákona o prokuratúre sa napriek vynaloženej snahe nepodarilo "vypátrať“, čoho sa vlastne domáhajú."
Tak jednak prokuratúra je povinná začať trestné konanie, keď sa dozvie o tom, že bol spáchaný trestný čin a, samozrejme, že aj keď sa to dozvie e-mailom. Nie je to klasické trestné oznámenie, keď nie je urobené predpísaným spôsobom, ale teda iba, iba e-mailom, tak áno, nie je tam povinnosť informovať, informovať toho podávateľa, aj keď si myslím, že je to úplne normálny prístup a teda je, je dobré, že to tak, že to tak prokuratúra robí.
Ale to, čo ma na tom zaujalo, je, je práve tá formulácia, že "napriek vynaloženej snahe sa nepodarilo vypátrať, čoho sa vlastne tí oznamovatelia domáhajú". Pretože nepochybujem, že existujú kverulanti, ktorí opakovane dávajú, dávajú nezmyselné podnety a dávajú podnety, ktorých riešenie nepatrí do právomocí prokuratúry. Ale ja som sa stretol aj teda s úplne opačnými prípadmi, keď občania dávali podnety, konkrétne podnety povedzme na porušovanie zákona v samospráve, doložili ich úradnými dokumentami, doložili ich trebárs video záznamom z rokovania zastupiteľstva, ktoré preukazovali, že trebárs uznesenia, ktoré boli zverejnené, že schválilo ich zastupiteľstvo, ani o nich zastupiteľstvo nehlasovalo. Napriek tomu sa stali uzneseniami, lebo starosta na zastupiteľstve porozprával, že sa také niečo stalo. Tie podnety boli, boli kvalifikované a boli odmietnuté na základe, na základe toho, že sa prokurátor porozprával so starostom, starosta sľúbil, že sa polepší, uznal si chybu a prokurátor nepovažoval za potrebné, potrebné konať. Čiže áno, asi existujú, alebo nepochybujem že existujú oznamovatelia, ktorí nie sú schopní vysvetliť, že čoho sa vlastne domáhajú. Ale, žiaľ, to je vážnejšie, existujú aj prípady, keď prokuratúra nereaguje adekvátne na podnety, ktoré sú reálne a ktoré sú dokonca podložené.
V správe sa ďalej píše o zhodnotení; teda o zhodnotení stavu zákonnosti, o previerke; ktoré sa týkalo rozhodovania orgánov ochrany ovzdušia pri výkone štátnej správy. Ide o prenesený výkon, výkon štátnej správy, kde bolo konštatované, že v mnohých obciach to nie je, to rozhodovanie o tejto kompetencii, nie je na požadovanej úrovni. Tam ma zase teda zaujalo, zaujalo to upozornenie, že všetky okresné prokuratúry v prípade postupov obcí a miest pri vydávaní súhlasov zhodne avizovali, že tieto boli vo veľkej miere v preverovaných prípadoch opatrené pečiatkou bez štátneho znaku Slovenskej republiky. Nakoľko podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ovzduší ide o prenesený výkon štátnej správy, je potrebné, aby na súhlasoch bola pečiatka obce a mesta so štátnym znakom. Čo teda netvrdím, že správa toto vydáva za najzávažnejšie zistenie a, samozrejme, že sú tam závažnejšie zistenia, ale aj z podnetov prokuratúry a z tých, z tých povedzme protestov proti, proti všeobecne záväzným nariadeniam môže vzniknúť dojem, že sa prokuratúra niekedy venuje veciam, ktoré sú, sú síce z formálneho hľadiska jasné, ale sú to často, povedal by som, až banality. A tie reálne, reálne problémy riešené, riešené nie sú, alebo sú riešené nedostatočne, alebo sa snaží, snaží vyhnúť tomu, aby v takých veciach konala. Opäť viacej prípadov, najmä z východného Slovenska, aj konkrétnych by som mohol spomenúť.
No, a k akým záverom z tejto, z tejto previerky alebo kontroly dodržiavania zákonnosti dospieva Generálna prokuratúra. Poukazuje na to, že je veľký počet kompetencií prenesených na územnú samosprávu a je v mnohých prípadoch nedostatočná personálna a odborná pripravenosť obcí. Vzhľadom na rozdrobenosť samosprávy, samozrejme, ani nemožno očakávať, že by sa to nejako dramaticky zmenilo a najmä v tých malých obciach nastal, nastal kvalitatívny posun. Lebo, áno, v mestách sú veci, ktoré sa dajú, dajú zlepšiť, ale v obci so 100, 200 obyvateľmi, kde je sám starosta, nemá žiadnych pracovníkov na úrade, je to skoro, skoro až, až technicky nemožné. No, ale to, na čo by som chcel poukázať, je, že prokuratúra tvrdí, že vhodným riešením uvedeného problému je návrat k väčšej centralizácii prenesenej štátnej správy a jej výkon prostredníctvom špecializovaných, personálne a odborne vybavených orgánov miestnej štátnej správy.
S týmto si dovolím nesúhlasiť, pretože k porušovaniu zákonnosti v obciach dochádza nielen pri prenesenom výkone štátnej správy, dochádza aj pri výkone originálnych kompetencií samosprávy a ak by mala platiť takáto logika, tak potom riešením je zrušenie alebo obmedzenie samosprávy a prenos aj samosprávnych funkcií opäť na štátnu správu. Som presvedčený, že správnym riešením je municipalizácia, teda spájanie samosprávnych celkov do väčších celkov, alebo teda vytváranie samosprávy na municipálnej, nadobecnej úrovni, ktorá umožní vykonávať samosprávu nielen, nielen efektívnejšie z hľadiska výkonu, ale umožní aj klásť vyššie nároky na dodržiavanie zákonnosti a umožní, umožní aj lepšiu kontrolu zo strany, zo strany prokuratúry alebo aj ďalších kontrolných orgánov, pretože tá kontrola je v mnohých obciach nedostatočná, mnohé obce nemajú zvoleného ani len hlavného kontrolóra, v iných obciach je hlavný kontrolór jedna ruka so starostom, a teda nie je tam, nie je tam žiadna reálna, reálna kontrola. Nechcem zovšeobecňovať, mnohí kontrolóri si robia svoju prácu veľmi poctivo, ale teda sú aj takéto opačné, opačné prípady.
A teda aby som to zakončil nejakým konkrétnym a úplne absurdným prípadom, tak boli sme nedávno v rámci výjazdu Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) na východnom Slovensku a v jednej z takýchto menších alebo veľmi malých obcí, bol to, myslím, práve hlavný kontrolór, ktorý na zasadnutí obecného zastupiteľstva povedal, že zákon o obecnom zriadení pre malé obce neplatí. Áno, aj takéto je povedomie v niektorých samosprávach o tom, na akom zákonnom základe majú alebo nemajú fungovať. Takže je to vážny problém, ale ten problém, som presvedčený, že nevyriešime, nevyriešime opätovným zoštátňovaním obcí alebo nejakou centralizáciou. Ten problém treba riešiť municipalizáciou, teda spájaním samosprávy do väčších celkov a, samozrejme, aj nejakým zefektívňovaním kontroly, ktoré ale bude vždycky obmedzené pri tom počte obcí, ktorý dnes na Slovensku máme.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán námestník, kolegovia, kolegyne, taktiež by som sa chcela vyjadriť k vašej správe, ktorú predkladáte do Národnej rady, a venovať sa asi takým trom oblastiam. Niektorým už sa venovali aj moji predrečníci, ale taktiež považujem za potrebné sa k nim vyjadriť. A týka sa to najmä životného prostredia a súvislostí s, dá sa povedať tak, priam nevymožiteľnosťou práva v tejto oblasti a porušovania zákona v mnohých, v mnohých oblastiach. Vy to tiež v svojej správe spomínate, avšak s niektorými vecami sa dá súhlasiť, niektoré považujem za nedostatočne zhodnotené, ale niektoré sa dajú aj vítať.
Píšete v správe, že došlo k výraznému poklesu kriminality v oblasti životného prostredia v roku 2017. No, ja si to nemyslím. Ja si skôr myslím o tom, že je to o tej nevymožiteľnosti práve. A je to o tom, čo aj ďalej píšete v správe, že o nedostatočných kapacitách a odbornej vedomosti vyšetrovateľov, o nedostatočných odborných kapacitách a nesprávnych rozhodnutí okresných úradov ako výkonu štátnej správy, taktiež aj dozorných útvarov, ako je Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože to porušovanie vo veci životného prostredia, tak to vidíme na každom kroku a na to v podstate človek ani nemusí byť až taký veľký environmentalista, aby videl, aké porušovania sa tu stávajú na úseku odpadov, na úseku ovzdušia, na úseku ochrany pitnej vody, na úseku výrubov stromov, výrubov lesov a podobne a celkovo uplatňovania zákonnosti. Pretože jedna vec je, keď už sa dôjde k trestnému činu, ale druhá vec je tá, tiež to, čo je vašou úlohou, kontrola dodržiavania zákonnosti štátnych, štátnych orgánov. A tu vidím tiež veľkú medzeru v činnosti prokuratúry.
Vy ste vo svojom vystúpení v závere povedali, že nemôžte nahrádzať výkon štátnej správy a že v prvom rade sa musíte venovať, aspoň tak som to pochopila, nejakým trestným, trestným činom. Ale nemyslím si to, že by to takto malo byť. Pretože ak by vaša práca bola dôsledná na úseku dozorovania výkonu štátnej správy, napríklad rozhodovania okresných úradov na úseku životného prostredia a ich rozhodnutí, tak množstvo, množstvo porušovania, množstvo aj korupčných prípadov, ktoré dnes máme na stole, napríklad v súvislosti s nezákonnými skládkami odpadov, ale aj ďalšími, by nemuselo byť.
Týka sa to, samozrejme, aj preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu, to už spomínal môj predrečník pán poslanec Dostál, s čím sa dá v mnohom, v mnohom súhlasiť. A v minulosti, v takej vzdialenejšej minulosti, možno 20 rokov dozadu, keď vlastne samospráva na Slovensku sa kreovala, bolo dobrým zvykom, že okresný prokurátor sa zúčastňoval zasadania obecných zastupiteľstiev a dozoroval vlastne prijímanie uznesení zastupiteľstiev. Pretože naozaj s tým sa dá súhlasiť, že na zastupiteľstvách dochádza k prijatiu často aj uznesení, ktoré sú v rozpore so zákonom, uznesení, ktoré zasahujú do výkonu, aj preneseného výkonu štátnej správy. Tým sa stávajú nezákonnými, ale v konečnom dôsledku sa premietajú do rôznych rozhodovaní, či už sú to stavebné povolenia, povolenia na úseku ovzdušia, o ktorom tu hovoríte ako pomerne rozsiahlo, že obce túto prenesenú kompetenciu nezvládajú, s čím sa dá súhlasiť. Je tam aj problém, problém legislatívy, ale v mnohom by pomohlo, keby dôslednejší bol dozor prokuratúry nad vydávaním týchto rozhodnutí.
Množstvo problémov vidím v tom, že sa nesprávne uplatňuje alebo dožaduje aj uplatňovanie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde na základe zmanipulovaných možno niektorých procesov alebo nedostatočne dodržiavanie aplikácie tohto zákona dochádza k vydávaniu nezákonných rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku môže Európsky súd označiť za neplatné, ako nulitné. Toto je konkrétny prípad teraz napríklad s Jaguarom, čiže tie ekonomické škody takéhoto nedozorovania môžu byť enormné, keď si predstavíme, že v konečnom dôsledku všetky rozhodnutia vydané pre strategický park Jaguar s obrovskou dotáciou štátu budú neplatné. A to sa kľudne môže stať, súd momentálne tieto veci šetrí.
Čiže považujem; teraz by som sa chcela vyjadriť k tej prírodnej polícii, ktorú tuná uvádzate. Je to dlhodobá vec, ktorú od roku 2010, aj ja som s Generálnou prokuratúrou viackrát sedela na takýchto stretnutiach, kde sa to pripravovalo. Áno, dá sa povedať, že malo by to byť, nie však ako nová zložka polície, ale ako nejaká posilnená, odborne kapacitná zložka, ktorá by naozaj vedela správne vyhodnotiť podania, pretože mnohé končia tým, že skutok sa nestal, policajt, vyšetrovateľ vec založí, pretože ju nevie došetriť, lebo jej nerozumie. A mnohokrát sa čaká potom, že aj tí ľudia, občania, ktorí dávajú podnety, tak nevedia už ďalej sa tej mašinérii uchopiť, dávať sťažnosti na prokuratúru, je to naozaj veľmi náročné. Sama som niekoľko podaní dala a nemať svoj právny tím, tak asi ťažko by sme sa z toho vymotali. A tým pádom tie trestné činy idú pod koberec, lebo nevie ich policajt vyšetriť, občan má tiež len svoju úzku kapacitu a prokurátor v konečnom dôsledku tiež ten dozor asi nevykonáva úplne, nie je mu to úplne jednoduché, lebo to je veľmi špecifická a odborná problematika.
Áno, prírodná polícia by mala byť, ale pritom sme svedkami toho, že štát tu zriaďuje novú lesnú stráž, posilňuje rybársku stráž, má milión rôznych, rôznych samostatných zložiek, ktoré, na ktoré sa aj vynakladajú verejné, verejné financie, ale myslím si, že toto v konečnom dôsledku by asi naozaj mali by ste dôraznejšie apelovať na to, aby sa oblasť životného prostredia a postihovania, dozorovania týchto konaní voči životnému prostrediu mali byť dôslednejšie a silnejšie.
V oblasti legislatívy hovoríte o tom, že je potrebné urobiť aj ohľadom samospráv lepšiu nejakú centralizáciu. Ja si nemyslím, že tá centralizácia je správna cesta. Skôr by sme sa mali vrátiť k tomu, že dozorujúci prokurátor by mal viacej dozorovať výkon štátnej správy a, samozrejme, nesprávne rozhodnutia by mali byť zverejňované, aby občan potom vlastne videl, akého diletanta si zvolil za starostu, akých diletantov má v zastupiteľstve, ktorých rozhodnutia sú zamietané. A v konečnom dôsledku aj ten, podáte protest a samospráva mykne plecom, no a čo, tak odmietneme protest prokurátora, nebudeme ďalej konať. Ale taktiež nekoná ani prokurátor, pretože následne prokurátor by mal dať žalobu na súd. A toto sa koná len vo veľmi zriedkavých, zriedkavých prípadoch.
Ešte ste tu spomínali aj kataster nehnuteľností. No, ja som dosť bola zašokovaná z toho, čo tam píšete o tom, ako sa neplnia povinnosti, pri zápise nepreverujú sa právne skutočnosti a podobne a že je tam v tejto oblasti veľký počet zistení, keď pritom máme my správu z katastra, z Úradu geodézie alebo zo Slovenského pozemkového fondu, alebo pani ministerka hovorí, ako všetko vlastne perfektne funguje.
Ešte jednu vec by som rada spomenula a je to vlastne trestný čin voči správe cudzieho majetku, kde vlastne mnohokrát aj v týchto, hlavne štátne organizácie, ktoré spravujú majetok, nespravujú ho dôsledne. V súčasnosti vo vláde bol prerokovaný materiál, kde sa ukázalo, že nedostatočným financovaním máme obrovské množstvo priehrad v katastrofálnom stave zato, že štát si neplnil svoju povinnosť a nedostatočným spôsobom financoval údržbu takýchto zariadení, a vlastne kde hrozí, môže hroziť aj pretrhnutie, poškodenie na životoch. Ale taktiež sú to aj v iných oblastiach, napríklad vo vzťahu k ochrane pitnej vody, kde štát; zanedbávanie svojej povinnosti; tie organizácie, ktoré spravujú vlastne štátny majetok, tieto veci zanedbávajú. Takže tu vidím veľký priestor pre prokuratúru a myslím si, že by to pomohlo intenzívnejšie vašej práce v tej dozorovacej činnosti, aby sa zmiernili tieto trestné činy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som reagoval na to, čo kolegyňa Zemanová uviedla, že hrozí Slovensku v súvislosti s pochybeniami, pokiaľ ide o splnenie environmentálnych podmienok výstavby investície Jaguar parku, že hrozí tam veľká škoda. Treba si uvedomiť, že pri takýchto investičných zmluvách ten investor kupuje tú, tie pozemky od štátu s garanciou, že takýto problém nenastane. Ak ten problém nastane, tak všetky škody znáša štát a je ľahko možné, že toto je niečo, čo sa ukáže v budúcnosti. Možnože sa to ukáže v čase, keď tí, ktorí za toto zodpovedali, všetci vieme, že tam boli všelijaké procesy, keď tí, čo za toto zodpovedali, že keď už budú niekde dávno za vodou, tak že budú to nakoniec bežní ľudia na Slovensku, ktorí tieto škody budú musieť hradiť, a to vôbec si neviem predstaviť snáď ani, že ako by toto fungovalo.
Ďakujem.

Áno, určite toto budú, obrovský proces, ktorý v konečnom dôsledku môže skončiť aj na nejakom Európskom súdnom dvore, pretože podceňovanie dodržiavania zákonov v oblasti životného prostredia okrem finančných dopadov môže mať skutočne aj veľké environmentálne škody. A chcem teraz poukázať konkrétne na absolútne znehodnotenie pitnej vody na Žitnom ostrove, ktorého dôsledok je naozaj nedodržiavania zákonov, nedodržiavania povinnosti úradníkov štátnej správy, ale taktiež aj polície a prokuratúry a kontrolných orgánov inšpekcie, ktoré boli na miestach, videli, ale vlastne nevideli a nekonali. Čiže toto by sa malo tiež považovať ako za trestné činy a títo ľudia by mali byť postihnutí. Ale ten dopad, ktorý v konečnom dôsledku bude na nás všetkých s tým, že nebudeme mať pitnú vodu alebo pitnú vodu, ktorú budeme musieť upravovať za obrovské peniaze, tak vlastne je to riešenie následkov nevymožiteľnosti práva a nielen nevymožiteľnosti, ale aj nedôslednosti jeho dodržiavania. A jeho dodržiavanie má kontrolovať prokuratúra.