33. schôdza

Ďakujem za slovo. Milan, správne si povedal to, že tu prídu na vlastné náklady a že tu budú agenti. Nuž keď Američan robí niečo zadarmo, je to vždy podozrivé. Všeobecne sa vie, že kto krúti kolesom politiky v Spojených štátoch. Je to tých pár, zopár rodín, ktoré držia v rukách financie, a tí z každého dolára chcú minimálne 10.
Ďakujem za slovo.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Kotleba, ako jediný, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, 16. mája Národná rada, žiaľ, odhlasovala druhýkrát vyslanie skupiny príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tesnej blízkosti hraníc Ruskej federácie ako súčasť nejakej skupiny zločineckej organizácie NATO, pričom všetci jasne chápeme a vnímame, že tí vojaci tam absolútne nemajú čo robiť, nie je tam absolútne žiadne odôvodnenie na to, aby tam boli, a jednoducho išli provokovať a hlavne účel toho vysielania tých našich vojačikov je ukázať svoju neohraničenú lojalitu a vernosť Slovenskej republiky Spojeným štátom americkým. Mysleli sme si, že už nič viac sa nemôže stať a nič viac nás nemôže ešte prekvapiť a hlbšie sa tým Američanom nemôžme ešte viac vopchať do priazne, a vidíme, čo máme dnes na stole. Súhlas, žiadosť o udelenie súhlasu Národnej rady s pôsobením štyroch amerických vojakov v rámci vojenského útvaru v Martine, pričom ale nejde o jednu skupinu amerických vojakov, to tu dnes nezaznelo, ale ide o skupiny dve, ktoré sa navzájom vymenia. To znamená, Národná rada odsúhlasí pôsobenie dvoch skupín príslušníkov americkej armády na území Slovenskej republiky, priamo teda na jednom z útvarov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, že kto toto celé vymyslel, a, pán minister, čo vám za to sľúbili, čo vám za to ponúkli, že ste sa na to nechali nahovoriť.
Spojené štáty americké spolu s Angličanmi a Francúzmi sa dopustili vojnových zločinov, keď v rozpore s medzinárodným právom bombardovali Sýriu celkom nedávno, a my dnes, my ideme oficiálne pozývať a schvaľovať pozývací list pre príslušníkov tejto zločineckej armády na Slovensku. Ja chápem, že je možno zaujímavé stať sa súčasťou histórie, ale, pán minister, neviem, či je práve najlepší spôsob zapísať sa do histórie ako v podstate váš predchodca generál Dzúr, možno, možno vám to meno niečo povie. Generál Martin Dzúr bol minister Národnej obrany Československej socialistickej republiky práve vtedy, keď nás 21. augusta ’68 svojou návštevou poctili okupačné vojská Varšavskej zmluvy, bol generálom Československej ľudovej armády a o rok na to vydal ako minister obrany rozkaz pre armádu, aby brutálnym spôsobom potlačila všetky demonštrácie, ktoré pri príležitosti prvého roku okupácie v Československej socialistickej republike vypukli.
A my sa dnes môžme oprávnene pýtať, že či by rovnakým spôsobom vedenie ministerstva obrany postupovalo, keby dnes ľudia nahlas začali prejavovať svoj nesúhlas s tým, že takýmto tichým a jemným spôsobom sa u nás začínajú rozťahovať americké zločinecké vojenské jednotky alebo vojenská prítomnosť, lebo štyria vojaci síce nie sú jednotka. Ja naozaj, pán minister, nerozumiem, že prečo ste sa rozhodli svoju vojenskú a politickú kariéru ukončiť takýmto spôsobom, pretože keď nedávno končil na pozícií náčelníka generálneho štátu generál Maxim, tak sa s ním bolo rozlúčiť osobne, súkromne mnoho vojakov, poddôstojníkov aj dôstojníkov, ktorí mu ďakovali za jeho prácu pre armádu, potom pre ozbrojené sily, za jeho možno hodnoty, ktoré celý život nejakým spôsobom sa snažil v tej armáde presadzovať, aj keď teda sme nanešťastie už dlho súčasťou zločineckej organizácie NATO, ale ak po tejto veci budete odchádzať z politického života vy, tak odídete ako človek, ktorý predložil do Národnej rady materiál, v podstate pozývací list pre amerických vojakov, ktorí tu nemajú čo robiť. Ešte by som pochopil, ak by sa to stalo predtým, ako Američania v rozpore s medzinárodným právom bombardovali tú Sýriu, ale spraviť to teraz je prejavom absolútnej politickej podľa mňa nejakej naivity, pretože aj keď mnohí si už v histórií mysleli, že žiadny. žiadny ich veľký silný mocenský systém sa nemôže zmeniť.
Ja vám hovorím, že NATO tu nebude navždy. Slovensko už nebude dlho v zločineckej organizácií NATO a veci sa zmenia a jednoducho tí, ktorí sa dnes tak aktívne podieľajú na tom, aby tie americké čižmy mohli dupať po Európe čoraz viac, nebudú za hrdinu, pán minister, nebudú za hrdinu. Nehovoriac už o tom, že presne títo vojaci, alebo teda príslušníci podobných útvarov, nehovorím, že títo štyria, mali v Iraku na svedomí mučenie väzňov, mučenie väzňov a dokonca vedenie tejto americkej väznice alebo Američanmi kontrolovanej väznice bolo odsúdené, medzi nimi aj generálka, za to, že používali neľudské metódy, ktoré začínali tiež takýmto istým štýlom, a síce spoluprácu na vojensko-civilnej úrovni. A vy to veľmi dobre viete, pán minister, veľmi dobre to viete. A ja sa preto znova pýtam, čo vás vedie osobne ako ministra, ako generála, ako dlhoročného, skutočne dlhoročne skúseného vojaka nechať sa zneužívať na takúto špinavú robotu.
A ja sa pýtam, čo, čo vás všeobecne v Slovenskej národnej strane vedie k tomu, aby ste boli tí, ktorí spravíte tú najšpinavejšiu robotu v rámci tejto vládnej koalície a ktorí nielenže predkladáte materiál na vyslanie vojakov na ruské hranice, ale naopak, lebo s tým ešte časť obyvateľstva zmasírovaná možno súhlasila, ale naopak ešte alebo na dôvažok ešte sa podpisujete pod materiál, ktorý sem pozýva Američanov. Keby nejakých amerických pešiakov, delostrelcov alebo amerických lekárov, tak možno by sa to nedalo až tak, až tak kritizovať, ale amerických špecialistov práve na takéto veci. Čo vás k tomu v Slovenskej národnej strane vedie? Ste naozaj s tým vnútorne stotožnení, že áno, to je to správne, čo Slovensko potrebuje. Potrebujeme tu tých amerických špecialistov na vypočúvania, amerických špecialistov na, na tieto, ako to Američania nazývajú, special skills, toto tu potrebujeme, tieto special skills nám chýbajú, lebo inak bez nich by bola naša armáda, bola, alebo ozbrojené sily, alebo to torzo, čo z neho ostalo, by boli nekompletné, boli by sme nejakí hendikepovaní, alebo čím, čím, čím si vás tak získali?
A čo, čo to pre tie naše ozbrojené sily prinesie okrem medzinárodnej blamáže a hanby? Čo to prinesie tým vojakom v Martine, čo to prinesie všeobecne tým ozbrojeným silám? Načo je toto všetko dobré? Nemohla Slovenská národná strana bez tohto by ďalej existovať, žiť, neboli by ste šťastní, neboli by ste vnútorne naplnení, niečo by chýbalo k naplneniu vášho osobného, hodnotového alebo politického života? Lebo podpísať sa ako člen, poslanec, minister Slovenskej národnej strany pod pozývací list pre amerických vojakov na slovenské územie, tak to je, to je z môjho pohľadu nepochopiteľná vec.
Už tu kolega spomínal Martina Rázusa. Rázus, chudák, ten ani nemohol tušiť v tých najvzdialenejších predstavách a snoch, že niekedy sa bude jeho strana podpisovať pod to, aby tu boli akíkoľvek cudzí vojaci. Teraz možno nejde až tak o to, že americkí. A vy to s kľudným svedomím, s chladom Angličanov, s chladom príslušníkov zločineckej organizácie NATO jednoducho dáte na stôl a nič sa nedeje, nič sa nedeje. Komu to, komu to prospeje? Komu z vás to chýba, poslankyne a poslanci za Slovenskú národnú stranu? Už to je obrovský biľag na vašej histórii, že váš minister Sitek bol ten, ktorý tu začal celé tie prístupové rokovania Slovenskej republiky do zločineckej organizácie NATO, no ale my vidíme, že to nebol nejaký, chvíľkové nejaké zaváhanie v rámci Slovenskej národnej strany. To je asi vaša nejaká agenda alebo je to cieľom, alebo je to vaša zahraničnopolitická priorita.
No ale potom mi povedzte, kolegovia, v čom sa líšite od zahraničných agentov typu Dostál a podobných, ktorí tu, žiaľ, nanešťastie tiež v Národnej rade Slovenskej republiky sedia. V čom sa od nich líšite? A myslím si, že máme na týchto zahraničných agentov rovnaký názor, ale vidíte, keď ide o činy, správate sa rovnako.
Ďakujem pekne a premyslite si to.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočne ja som predložil materiál nie ako hrdina, nechcel som ním byť, ale ako minister obrany na základe požiadaviek Ozbrojených síl Slovenskej republiky ohľadom civilno-vojenskej spolupráce a môžem povedať, že toto bola pre mňa taká psychologická príprava a psychologická, by som povedal, príprava na budovanie psychologickej odolnosti. Skutočne klobúk dolu nad vašimi rétorickými spôsobilosťami, myslím to skutočne veľmi pozitívne.
Ale na druhej strane som vám už hovoril niekoľkokrát, že si svoje úlohy plním a ctím si zákony Slovenskej republiky, a preto v zmysle Ústavy Slovenskej republiky § 86 písm. m) som uvedený materiál musel predložiť na rokovanie vlády, Bezpečnostnej rady, do výborov a, samozrejme, aj dnes a prišiel som to obhajovať, nie preto, ani som nepredpokladal, že skutočne 4 profesionálni vojaci zo 4. pešej divízie, ktorá čiastočne využíva výcvikové zariadenia v Poľsku, bude nápomocná pri budovaní spôsobilostí Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré sú požadované v zmysle cieľov síl alebo spôsobilostí a záväzkov, ktoré máme, a že týmto v podstate 4 vojakmi sme vyvolali celosvetový konflikt.
Na druhej strane chcem povedať, že bolo by možno dobré sa pozrieť na štvrťročné alebo polročné dokumenty, ktoré predkladám Bezpečnostnej rade a vláde Slovenskej republiky, kde naši vojaci v rámci organizácie, ktorých sme členom, to znamená NATO a Európskej únie, za minulý rok 12 200 našich profesionálnych vojakov, nevravím, že teda všetci, ale keď to tak zoberieme, tak skoro všetci sa zúčastnili medzinárodných cvičení na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Pýtam sa, majú to aj tie ostatné členské štáty brať ako inváziu, ktorú ste spomínali? Nie Sovietskeho zväzu, ale Varšavskej zmluvy, no asi nie. Je to ohľadom budovania vzájomnej spolupráce. Aj OSN je Organizácia Spojených národov, a preto som presvedčený o tom, že na seba by sme mali byť lepší a budovať spoločne mier a slobodu, a preto aj vyslanie našich vojakov na B3, čiže do pobaltských štátov, je ukážkou súdržnosti, solidarity a odhodlanosti, a nie nejakej invázie, pretože NATO je obranný pakt, keď mám tak povedať, a poradenstvo je tam spomenuté iba jedenkrát, ale ste sa chytili toho, chopili toho slova, je to metodická pomoc a poradenstvo v rámci výcviku na cvičeniach, ktoré budú organizované nami, Ozbrojenými silami Slovenskej republiky na jej území.
V každom prípade žiadam o prerokovanie, schválenie uvedeného materiálu a, samozrejme, som ochotný a spôsobilý diskutovať ohľadom niektorých detailov aj historických, ktoré skutočne zapasovali do tohto materiálu.
Ďakujem.

Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca?
Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, skutočne žijeme zvláštnu dobu. Dobu, kde odvaha zlacnela, páni poslanci, a rozum kde sa stratil. Pretože toľko nezmyslov, ktoré ste tu narozprávali v prechádzajúcich vystúpeniach, by sa možno hodili na politické školenie mužstva niekedy začiatkom 50. rokov v vtedajšej Československej ľudovej armáde, ale určite sa nehodia do vážnej inštitúcie, akou slovenský parlament je.
Predovšetkým si myslím, že rozprávať typom zradca, kolaborant, zapredanec a podobne je tiež typické pre iné doby, nie pre dobu, keď existuje demokratická spoločenská sústava, kde každý môže povedať, čo si myslí, a môže si to aj obhájiť, ale, samozrejme, žiada to aj zodpovednosť a stáť si za týmito názormi.
Nebudem komentovať vystúpenie pána Mazureka, podľa môjho názoru, narodili ste sa, pán Mazurek, do zlej doby. Na takom Parteitagu niekedy v 40. rokoch by ste výborne pôsobili so svojou demagógiou, so svojimi rečníckymi schopnosťami, ale určite nie so svojimi vecnými znalosťami problematiky.
Pán poslanec Mizík, vy ste zabudli spomenúť inváziu Alexandra Veľkého do Perzie, vy ste zabudli spomenúť inváziu Cézara do Galie, vy ste zabudli spomenúť inváziu Atilu do Európy, Džingischána do Ruska, Batuchána do Uhorska, osmanskú inváziu do strednej Európy, pretože všetky tieto invázie majú vzťah k materiálu, ktorý sme prerokovali, asi taký istý vzťah ako tie, ktoré ste vy vymenovali.
Pretože my nehovoríme o tom, čo si vy myslíte, ale hovoríme o konkrétnom materiále, ktorý hovorí o výcviku a získavaní spôsobilostí slovenských ozbrojených síl a slovenské ozbrojené sily tieto spôsobilosti potrebujú. Nielen ako pán minister hovoril, pretože sú v našich cieľov síl, ale preto, že každá ozbrojená sila, ktorá chce byť relevantnou ozbrojenou silou, musí mať aj relevantné spôsobilosti a tieto spôsobilosti nejde získať ináč ako školením, cvičením a výcvikom. A máme možnosť rôznym spôsobom, máme možnosť tých našich potenciálnych ľudí, ktoré tieto spôsobilosti získavajú, vyslať niekde von, draho to zaplatiť a výsledok je malý. Existujú mobilné tréningové tímy, ktoré prídu a vycvičia veľký počet ľudí a za lacnejší peniaz, a keď je to ešte aj ako tým, že vysielajúca strana ich zaplatí, je našou povinnosťou tieto spôsobilosti pre naše ozbrojené sily získať, lebo len tak budú relevantné.
Nuž, vážení páni poslanci z Ľudovej strany, ktorá nie je ani ľudová... (Reakcia z pléna.) Nie! Neni ľudová, ja vám poviem, že... Ale nebudem hovoriť, lebo pán Dostál by ma zas kritizoval, že vyťahujem minulosť zbytočne. Nebudem ju vyťahovať, lebo si ju nezaslúžite.
Páni poslanci, ak je zradou to, že chceme, aby naše ozbrojené sily mali všetky potrebné spôsobilosti, aby boli schopné brániť našu vlasť Slovenskú republiku, tak asi som zradca. Ak je zradou to, aby naše ozbrojené sily boli schopné túto republiku brániť a boli kvalifikované ju brániť, tak asi som z vašich vystúpení zradca.
Ale viete, vy si niekedy ani neuvedomujete, ako tárate do vetra. Psychologická operácia a úloha politického pracovníka alebo politruka, jak sa to, skratka hovorí, od veliteľa je úplne niečo iné. Vy nemáte ani predstavu, čo bol politruk, a vy nemáte ani predstavu, čo sú to psychologické operácie a civilno-vojenská spolupráca.
A tie narážky smerom dovnútra na naše ozbrojené sily, v zmysle ústavy nepôsobia smerom dovnútra, sú na obranu našej vlasti proti cudzím útokom.
A ešte jedna vec, samozrejme, možno Spojené štáty americké kritizovať zo všetkých možných uhlov, niekedy úplne zaslúžene, niekedy ešte by si zaslúžili aj väčšiu kritiku, ako robia, ale nemožno poprieť skutočnosť, že Spojené štáty americké v roku 1910 boli prvý štát, ktorí uznali Slovákov za národ, Wilsonových 14 bodov nám umožnilo získať samostatnosť a žije tam asi 2,5 mil. našich krajanov, ktorí si ctia aj našu vlasť, a určite by neboli radi, keby počuli svojich krajanov takýmto spôsobom rozprávať o ich novej vlasti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Aj my ďakujeme. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (tlač 1034).
Prosím poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Stanislava Kmeca, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal 2 písomné prihlášky.
Pán poslanec Beblavý nie je v sále, tým pádom prepadá poradie, a nech sa páči, pán poslanec Dostál, ale predtým požiadal pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1034.)

Pán poslanec Dostál, dostanete sa za chvíľočku k slovu, ja budem veľmi krátky.
Ja som v piatok na konci schôdze, keď sa tento bod prerokoval, nestihol povedať ešte jednu zásadnú vec, že tento zákon je za niečo, nie proti niečomu, a to niečo je transparentnosť, transparentnosť, transparentnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré strany získajú zo štátneho rozpočtu v prípade, ak získali viac ako 3% vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Takisto chcem zdôrazniť, že sme ochotní rokovať s každým, aj s koaličnými, aj s opozičnými partnermi, ktorí by chceli nejakým spôsobom prispieť k stransparentneniu nakladania s finančnými prostriedkami zo strany jednotlivých strán, takže sme otvorení naozaj o akýchkoľvek návrhoch, prípadne úpravách diskutovať. To tu vyhlasujem.
Zároveň chcem poďakovať aj niektorým už opozičným poslancom, ktorí povedali, že tento návrh zákona, nepovedali priamo, že je dobrý, ale že dá sa s ním pracovať, to znamená v preklade, je dobrý, takže ja aj ostatných kolegov poprosím vo vystúpeniach, aby zbytočne neútočili sprava-zľava, zhora-zdola a neviem ako, predpokladám aj pán Dostál za chvíľočku bude. Ja by som vás naozaj poprosil skôr k veci a vecne argumentovať, a nie vyťahovať kadejaké veci, o ktorých sme už 300-krát hovorili a 500-krát sme ich argumentovali.
Takže ja naozaj ďakujem a očakávam vecnú diskusiu.

Ďakujem.
Tak nech sa páči, pán poslanec Dostál, prvý do rozpravy.