33. schôdza

Milé kolegyne a vážení kolegovia a vážený pán podpredseda, skutočne, bavíme sa tu o bode, v ktorom vyslovujeme súhlas s prítomnosťou príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky, presnejšie na základni alebo posádke, ktorá sa nachádza v Martine. Podľa predkladacej správy, je treba skritizovať tú predkladaciu správu, je v nej napísané naozaj veľmi málo informácií. Nie je zrejmé presne, nie sú zrejmé nejaké konkrétne detaily, čo presne tu tí Američania budú robiť. Podľa predkladacej správy sa tu zdržia jeden a pol roka a budú sa venovať nejakým psychologicko-, PSYOPS, alebo teda psychologicko-civilným vojenským operáciám.
Je veľmi zaujímavé, že budú platení z rozpočtu, z vojenského rozpočtu Spojených štátov amerických, čiže nie zo slovenského rozpočtu, čo minimálne navádza indíciu, ak nie už podozrenie, že sa jedná o agentov Spojených štátov amerických. Myslím si, že to nie je ani také prehnané tvrdenie, pretože tí Američania, ktorí sem prídu, určite budú propagovať americkú armádu na území Slovenskej republiky v pozitívnom zmysle, to znamená, že sa budú snažiť navodiť dojem medzi ľuďmi, že Američania sú dobrí. Veď je to logické, snáď nebudú propagovať vlastnú krajinu v negatívnom zmysle. Čiže už tým spĺňajú definíciu agenta. A druhú definíciu agenta spĺňajú tým, že určite budú sledovať dianie na území Slovenska, pomery v slovenskej armáde, pardon, v armáde, v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Určite budú sledovať náladu slovenskej spoločnosti a určite budú o týchto náladách potom referovať doma v Spojených štátoch amerických, keď sa vrátia, čo je zase ďalšia definícia toho, že skutočne sa jedná o agentov.
Ako povedali kolegovia predo mnou, tu nie je dôležité, koľkí sem teraz prídu, pretože ono to vždy začína najprv jeden, dvaja, traja, štyria, najprv jeden konvoj, potom malinká skupinka, potom nejaká posádka a potom celá základňa. Vždy. Je jasné, že Američania si tu nepostavia hneď veľkú základňu s 5-tisíc vojakmi, neprídu s takouto veľkou požiadavkou, ale práve naopak využívajú tú salámovú metódu na to, aby postupne, aby postupne sa u nás nejakým spôsobom etablovali a expandovali. To, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, že sa jedná o novodobých politrukov, „političeskych rukavadíteľov“, ako to bolo za starých časov, tak to si myslím tiež, že je pravda, pretože tí vojaci pokiaľ sa majú špecializovať na civilno-vojenské psychologické operácie, tak o nič iné sa nejedná.
Ja sa pýtam, a to sa určite pýtajú aj mnohí občania, a nielen naši voliči, sympatizanti, ale normálni bežní ľudia na ulici, že načo je to dobré. Načo je dobré to, aby sme si pozývali Američanov, amerických vojakov na územie Slovenskej republiky? Nie je to na nič dobré, zbytočne to len postaví Slovensko do ešte viac proamerickej, proatlantickej pozície. Ale na jednej, na druhej strane je to dobré aspoň na to, že keď už teda je to bezpečnostná hrozba a riziko, ale aspoň sa ukáže, kto za koho kope.
Ja som si do tejto rozpravy pripravil taký prehľad dvoch politických matadorov, pána Roberta Fica a pána Andreja Danka, ako sa vyvíja ich politické nejaké presvedčenie, nálady podľa toho, ako vietor zafúka. Tak Robert Fico, ktorý sa preslávil tým, že je, samozrejme, bývalý predseda vlády a pred voľbami bol na bilbordoch Chránime Slovensko, tak Robert Fico v roku 2017 15. decembra odhlasoval v Bruseli predĺženie protiruských sankcií. To znamená, že on to zdôvodnil vtedy tak, že vraj nechce rozbíjať jednotu Európskej únie, a preto hlasoval za predĺženie sankcií proti Ruskej federácii. O pol roka na to prevrátil kabát a na Slavíne rozprával ľuďom, že on sa nikdy nebude podieľať na protiruskom besnení. O týždeň nato, po tom, čo hovoril, čo rečnil na Slavíne, o týždeň nato hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia pod kanadským velením. Bolo to presne 16. mája 2018, pričom vieme, že slovenskí vojaci idú len provokovať ruskú armádu. A o mesiac nato, dneska alebo zajtra, podľa toho, kedy sa o tom bude hlasovať, asi zajtra, pravdepodobne podporí prijatie amerických vojakov na, v Slovenskej republike. Z toho - a to nehovorím o tom, o tej imigračnej politike, ktorou som začal, že sa chválil tým, že chránime Slovensko, ale európski poslanci za stranu SMER - SD v Bruseli v skutočnosti hlasujú za imigračné kvóty - čiže na základe tohto je Roberta Fica možné legitímne označiť slovom klamár. A to nehovorím ako urážku, ale ako faktické konštatovanie.
Ale ešte väčší, ešte väčší šampión a politický matador je predseda Národnej rady Slovenskej republiky a súčasný predseda Slovenskej národnej strany, aj keď to už znie parodicky vyslovene, Andrej Danko. Je pravda, že z tej národnej strany to národné už úplne zmizlo. Zostalo tam ani nie to slovenské, už len strana zostala. Andrej Danko 2. februára 2017 tiež hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia. Išlo o tie sily odstrašenia proti Ruskej federácii. Vtedy to bolo pod americkým vedením. Naši vojaci tam mali nejakým spôsobom, nastrašiť tam Rusov. To bol Andrej Danko, takto hlasoval. O trištvrte roka - 15. novembra 2017 Andrej Danko rečnil v štátnej dume. Tváril sa ako najväčší priateľ Ruskej federácie a rozprával o tom, ako veľmi si dáva záležať na tom, aby sa slovensko-ruské vzťahy vyvíjali pozitívne. Potom si utrel asi ústa harmasanom a 16. mája 2018 o pol roka zase hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia, tentokrát pod kanadským vedením. No a o mesiac na to - 7. júna 2018 sa zase hral na Slovana v Srbsku, kde rozprával o tom, že treba pozdvihnúť slovanskú nejakú vzájomnosť, citujem jeho slová: „Žijeme v nebezpečnej dobe, nastal čas, aby slovanské národy spolu viac komunikovali.“
Čiže podľa Andreja Danka by mali slovanské národy spolu viac komunikovať a predstavuje si to asi tak, že o dva týždne na to, ako toto vyhlásil v Srbsku, tu máme návrh zákona na prijatie amerických vojakov na slovenských základniach. Takto si to teda Andrej Danko asi predstavuje to zlepšenie komunikácie so slovanskými krajinami, že fakticky činmi hlasuje za agresiu, za provokácie proti slovanským národom, ale rečami rozpráva niečo iné.
Ľudia ako Robert Fico a Andrej Danko rozhodne nemajú právo moralizovať. Stratili ho vtedy, keď ich činy prestali byť v súlade s tým, čo rozprávajú, a to sa stalo veľmi dávno. Viete, v machiavelskej politike, alebo aj v Biblii je koniec koncom napísané, že rešpekt, úctu, akúsi autoritu si zaslúži len ten človek, ktorý jednak dokáže byť skutočným priateľom, ale dokáže byť aj skutočným nepriateľom. Človek, ktorého áno je áno, ktorého nie je nie. A to v prípade Andreja Danka a Roberta Fica, samozrejme, neplatí, pretože takíto politici, ako je Andrej Danko a Robert Fico, sú nielen hanbou pre Slovenskú republiku, ale sú najmä hrozbou pre Slovenskú republiku pretože sú ochotní povedať hocikomu hocičo len preto, aby sa udržali pri moci. Keď sa stretnú niekde na východnom Slovensku s nejakými provýchodne orientovanými ľuďmi, tak im budú rozprávať jednu vec, keď idú do Bruselu, tak tam tým ľudom budú rozprávať a zase inú vec, skrátka ako nejaké - bez urážky - nejaké handry, ktoré sa krútia tak, ako im to vyhovuje, ktoré každému rozprávajú to, čo chce počuť, len aby si udržali ten svoj vplyv, len aby si udržali tú svoju moc. Bohužiaľ, stále veľa ľudí dokážu týmto spôsobom oklamať, pretože majú priestor v médiách, sú to starí politici, vedia klamať veľmi presvedčivo, ale my urobíme naozaj všetko pre to, a myslím si, že hovorím za celú Ľudovú stranu Naše Slovensko, urobíme naozaj všetko pre to, aby sme tým ľudom otvárali oči, aby sme poukazovali na ten neustály rozpor medzi tým, čo Danko a Fico rozprávajú, a medzi tým, aké sú ich skutočné činy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Milan, správne si povedal to, že tu prídu na vlastné náklady a že tu budú agenti. Nuž keď Američan robí niečo zadarmo, je to vždy podozrivé. Všeobecne sa vie, že kto krúti kolesom politiky v Spojených štátoch. Je to tých pár, zopár rodín, ktoré držia v rukách financie, a tí z každého dolára chcú minimálne 10.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, 16. mája Národná rada, žiaľ, odhlasovala druhýkrát vyslanie skupiny príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tesnej blízkosti hraníc Ruskej federácie ako súčasť nejakej skupiny zločineckej organizácie NATO, pričom všetci jasne chápeme a vnímame, že tí vojaci tam absolútne nemajú čo robiť, nie je tam absolútne žiadne odôvodnenie na to, aby tam boli, a jednoducho išli provokovať a hlavne účel toho vysielania tých našich vojačikov je ukázať svoju neohraničenú lojalitu a vernosť Slovenskej republiky Spojeným štátom americkým. Mysleli sme si, že už nič viac sa nemôže stať a nič viac nás nemôže ešte prekvapiť a hlbšie sa tým Američanom nemôžme ešte viac vopchať do priazne, a vidíme, čo máme dnes na stole. Súhlas, žiadosť o udelenie súhlasu Národnej rady s pôsobením štyroch amerických vojakov v rámci vojenského útvaru v Martine, pričom ale nejde o jednu skupinu amerických vojakov, to tu dnes nezaznelo, ale ide o skupiny dve, ktoré sa navzájom vymenia. To znamená, Národná rada odsúhlasí pôsobenie dvoch skupín príslušníkov americkej armády na území Slovenskej republiky, priamo teda na jednom z útvarov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, že kto toto celé vymyslel, a, pán minister, čo vám za to sľúbili, čo vám za to ponúkli, že ste sa na to nechali nahovoriť.
Spojené štáty americké spolu s Angličanmi a Francúzmi sa dopustili vojnových zločinov, keď v rozpore s medzinárodným právom bombardovali Sýriu celkom nedávno, a my dnes, my ideme oficiálne pozývať a schvaľovať pozývací list pre príslušníkov tejto zločineckej armády na Slovensku. Ja chápem, že je možno zaujímavé stať sa súčasťou histórie, ale, pán minister, neviem, či je práve najlepší spôsob zapísať sa do histórie ako v podstate váš predchodca generál Dzúr, možno, možno vám to meno niečo povie. Generál Martin Dzúr bol minister Národnej obrany Československej socialistickej republiky práve vtedy, keď nás 21. augusta ’68 svojou návštevou poctili okupačné vojská Varšavskej zmluvy, bol generálom Československej ľudovej armády a o rok na to vydal ako minister obrany rozkaz pre armádu, aby brutálnym spôsobom potlačila všetky demonštrácie, ktoré pri príležitosti prvého roku okupácie v Československej socialistickej republike vypukli.
A my sa dnes môžme oprávnene pýtať, že či by rovnakým spôsobom vedenie ministerstva obrany postupovalo, keby dnes ľudia nahlas začali prejavovať svoj nesúhlas s tým, že takýmto tichým a jemným spôsobom sa u nás začínajú rozťahovať americké zločinecké vojenské jednotky alebo vojenská prítomnosť, lebo štyria vojaci síce nie sú jednotka. Ja naozaj, pán minister, nerozumiem, že prečo ste sa rozhodli svoju vojenskú a politickú kariéru ukončiť takýmto spôsobom, pretože keď nedávno končil na pozícií náčelníka generálneho štátu generál Maxim, tak sa s ním bolo rozlúčiť osobne, súkromne mnoho vojakov, poddôstojníkov aj dôstojníkov, ktorí mu ďakovali za jeho prácu pre armádu, potom pre ozbrojené sily, za jeho možno hodnoty, ktoré celý život nejakým spôsobom sa snažil v tej armáde presadzovať, aj keď teda sme nanešťastie už dlho súčasťou zločineckej organizácie NATO, ale ak po tejto veci budete odchádzať z politického života vy, tak odídete ako človek, ktorý predložil do Národnej rady materiál, v podstate pozývací list pre amerických vojakov, ktorí tu nemajú čo robiť. Ešte by som pochopil, ak by sa to stalo predtým, ako Američania v rozpore s medzinárodným právom bombardovali tú Sýriu, ale spraviť to teraz je prejavom absolútnej politickej podľa mňa nejakej naivity, pretože aj keď mnohí si už v histórií mysleli, že žiadny. žiadny ich veľký silný mocenský systém sa nemôže zmeniť.
Ja vám hovorím, že NATO tu nebude navždy. Slovensko už nebude dlho v zločineckej organizácií NATO a veci sa zmenia a jednoducho tí, ktorí sa dnes tak aktívne podieľajú na tom, aby tie americké čižmy mohli dupať po Európe čoraz viac, nebudú za hrdinu, pán minister, nebudú za hrdinu. Nehovoriac už o tom, že presne títo vojaci, alebo teda príslušníci podobných útvarov, nehovorím, že títo štyria, mali v Iraku na svedomí mučenie väzňov, mučenie väzňov a dokonca vedenie tejto americkej väznice alebo Američanmi kontrolovanej väznice bolo odsúdené, medzi nimi aj generálka, za to, že používali neľudské metódy, ktoré začínali tiež takýmto istým štýlom, a síce spoluprácu na vojensko-civilnej úrovni. A vy to veľmi dobre viete, pán minister, veľmi dobre to viete. A ja sa preto znova pýtam, čo vás vedie osobne ako ministra, ako generála, ako dlhoročného, skutočne dlhoročne skúseného vojaka nechať sa zneužívať na takúto špinavú robotu.
A ja sa pýtam, čo, čo vás všeobecne v Slovenskej národnej strane vedie k tomu, aby ste boli tí, ktorí spravíte tú najšpinavejšiu robotu v rámci tejto vládnej koalície a ktorí nielenže predkladáte materiál na vyslanie vojakov na ruské hranice, ale naopak, lebo s tým ešte časť obyvateľstva zmasírovaná možno súhlasila, ale naopak ešte alebo na dôvažok ešte sa podpisujete pod materiál, ktorý sem pozýva Američanov. Keby nejakých amerických pešiakov, delostrelcov alebo amerických lekárov, tak možno by sa to nedalo až tak, až tak kritizovať, ale amerických špecialistov práve na takéto veci. Čo vás k tomu v Slovenskej národnej strane vedie? Ste naozaj s tým vnútorne stotožnení, že áno, to je to správne, čo Slovensko potrebuje. Potrebujeme tu tých amerických špecialistov na vypočúvania, amerických špecialistov na, na tieto, ako to Američania nazývajú, special skills, toto tu potrebujeme, tieto special skills nám chýbajú, lebo inak bez nich by bola naša armáda, bola, alebo ozbrojené sily, alebo to torzo, čo z neho ostalo, by boli nekompletné, boli by sme nejakí hendikepovaní, alebo čím, čím, čím si vás tak získali?
A čo, čo to pre tie naše ozbrojené sily prinesie okrem medzinárodnej blamáže a hanby? Čo to prinesie tým vojakom v Martine, čo to prinesie všeobecne tým ozbrojeným silám? Načo je toto všetko dobré? Nemohla Slovenská národná strana bez tohto by ďalej existovať, žiť, neboli by ste šťastní, neboli by ste vnútorne naplnení, niečo by chýbalo k naplneniu vášho osobného, hodnotového alebo politického života? Lebo podpísať sa ako člen, poslanec, minister Slovenskej národnej strany pod pozývací list pre amerických vojakov na slovenské územie, tak to je, to je z môjho pohľadu nepochopiteľná vec.
Už tu kolega spomínal Martina Rázusa. Rázus, chudák, ten ani nemohol tušiť v tých najvzdialenejších predstavách a snoch, že niekedy sa bude jeho strana podpisovať pod to, aby tu boli akíkoľvek cudzí vojaci. Teraz možno nejde až tak o to, že americkí. A vy to s kľudným svedomím, s chladom Angličanov, s chladom príslušníkov zločineckej organizácie NATO jednoducho dáte na stôl a nič sa nedeje, nič sa nedeje. Komu to, komu to prospeje? Komu z vás to chýba, poslankyne a poslanci za Slovenskú národnú stranu? Už to je obrovský biľag na vašej histórii, že váš minister Sitek bol ten, ktorý tu začal celé tie prístupové rokovania Slovenskej republiky do zločineckej organizácie NATO, no ale my vidíme, že to nebol nejaký, chvíľkové nejaké zaváhanie v rámci Slovenskej národnej strany. To je asi vaša nejaká agenda alebo je to cieľom, alebo je to vaša zahraničnopolitická priorita.
No ale potom mi povedzte, kolegovia, v čom sa líšite od zahraničných agentov typu Dostál a podobných, ktorí tu, žiaľ, nanešťastie tiež v Národnej rade Slovenskej republiky sedia. V čom sa od nich líšite? A myslím si, že máme na týchto zahraničných agentov rovnaký názor, ale vidíte, keď ide o činy, správate sa rovnako.
Ďakujem pekne a premyslite si to.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočne ja som predložil materiál nie ako hrdina, nechcel som ním byť, ale ako minister obrany na základe požiadaviek Ozbrojených síl Slovenskej republiky ohľadom civilno-vojenskej spolupráce a môžem povedať, že toto bola pre mňa taká psychologická príprava a psychologická, by som povedal, príprava na budovanie psychologickej odolnosti. Skutočne klobúk dolu nad vašimi rétorickými spôsobilosťami, myslím to skutočne veľmi pozitívne.
Ale na druhej strane som vám už hovoril niekoľkokrát, že si svoje úlohy plním a ctím si zákony Slovenskej republiky, a preto v zmysle Ústavy Slovenskej republiky § 86 písm. m) som uvedený materiál musel predložiť na rokovanie vlády, Bezpečnostnej rady, do výborov a, samozrejme, aj dnes a prišiel som to obhajovať, nie preto, ani som nepredpokladal, že skutočne 4 profesionálni vojaci zo 4. pešej divízie, ktorá čiastočne využíva výcvikové zariadenia v Poľsku, bude nápomocná pri budovaní spôsobilostí Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré sú požadované v zmysle cieľov síl alebo spôsobilostí a záväzkov, ktoré máme, a že týmto v podstate 4 vojakmi sme vyvolali celosvetový konflikt.
Na druhej strane chcem povedať, že bolo by možno dobré sa pozrieť na štvrťročné alebo polročné dokumenty, ktoré predkladám Bezpečnostnej rade a vláde Slovenskej republiky, kde naši vojaci v rámci organizácie, ktorých sme členom, to znamená NATO a Európskej únie, za minulý rok 12 200 našich profesionálnych vojakov, nevravím, že teda všetci, ale keď to tak zoberieme, tak skoro všetci sa zúčastnili medzinárodných cvičení na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Pýtam sa, majú to aj tie ostatné členské štáty brať ako inváziu, ktorú ste spomínali? Nie Sovietskeho zväzu, ale Varšavskej zmluvy, no asi nie. Je to ohľadom budovania vzájomnej spolupráce. Aj OSN je Organizácia Spojených národov, a preto som presvedčený o tom, že na seba by sme mali byť lepší a budovať spoločne mier a slobodu, a preto aj vyslanie našich vojakov na B3, čiže do pobaltských štátov, je ukážkou súdržnosti, solidarity a odhodlanosti, a nie nejakej invázie, pretože NATO je obranný pakt, keď mám tak povedať, a poradenstvo je tam spomenuté iba jedenkrát, ale ste sa chytili toho, chopili toho slova, je to metodická pomoc a poradenstvo v rámci výcviku na cvičeniach, ktoré budú organizované nami, Ozbrojenými silami Slovenskej republiky na jej území.
V každom prípade žiadam o prerokovanie, schválenie uvedeného materiálu a, samozrejme, som ochotný a spôsobilý diskutovať ohľadom niektorých detailov aj historických, ktoré skutočne zapasovali do tohto materiálu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, skutočne žijeme zvláštnu dobu. Dobu, kde odvaha zlacnela, páni poslanci, a rozum kde sa stratil. Pretože toľko nezmyslov, ktoré ste tu narozprávali v prechádzajúcich vystúpeniach, by sa možno hodili na politické školenie mužstva niekedy začiatkom 50. rokov v vtedajšej Československej ľudovej armáde, ale určite sa nehodia do vážnej inštitúcie, akou slovenský parlament je.
Predovšetkým si myslím, že rozprávať typom zradca, kolaborant, zapredanec a podobne je tiež typické pre iné doby, nie pre dobu, keď existuje demokratická spoločenská sústava, kde každý môže povedať, čo si myslí, a môže si to aj obhájiť, ale, samozrejme, žiada to aj zodpovednosť a stáť si za týmito názormi.
Nebudem komentovať vystúpenie pána Mazureka, podľa môjho názoru, narodili ste sa, pán Mazurek, do zlej doby. Na takom Parteitagu niekedy v 40. rokoch by ste výborne pôsobili so svojou demagógiou, so svojimi rečníckymi schopnosťami, ale určite nie so svojimi vecnými znalosťami problematiky.
Pán poslanec Mizík, vy ste zabudli spomenúť inváziu Alexandra Veľkého do Perzie, vy ste zabudli spomenúť inváziu Cézara do Galie, vy ste zabudli spomenúť inváziu Atilu do Európy, Džingischána do Ruska, Batuchána do Uhorska, osmanskú inváziu do strednej Európy, pretože všetky tieto invázie majú vzťah k materiálu, ktorý sme prerokovali, asi taký istý vzťah ako tie, ktoré ste vy vymenovali.
Pretože my nehovoríme o tom, čo si vy myslíte, ale hovoríme o konkrétnom materiále, ktorý hovorí o výcviku a získavaní spôsobilostí slovenských ozbrojených síl a slovenské ozbrojené sily tieto spôsobilosti potrebujú. Nielen ako pán minister hovoril, pretože sú v našich cieľov síl, ale preto, že každá ozbrojená sila, ktorá chce byť relevantnou ozbrojenou silou, musí mať aj relevantné spôsobilosti a tieto spôsobilosti nejde získať ináč ako školením, cvičením a výcvikom. A máme možnosť rôznym spôsobom, máme možnosť tých našich potenciálnych ľudí, ktoré tieto spôsobilosti získavajú, vyslať niekde von, draho to zaplatiť a výsledok je malý. Existujú mobilné tréningové tímy, ktoré prídu a vycvičia veľký počet ľudí a za lacnejší peniaz, a keď je to ešte aj ako tým, že vysielajúca strana ich zaplatí, je našou povinnosťou tieto spôsobilosti pre naše ozbrojené sily získať, lebo len tak budú relevantné.
Nuž, vážení páni poslanci z Ľudovej strany, ktorá nie je ani ľudová... (Reakcia z pléna.) Nie! Neni ľudová, ja vám poviem, že... Ale nebudem hovoriť, lebo pán Dostál by ma zas kritizoval, že vyťahujem minulosť zbytočne. Nebudem ju vyťahovať, lebo si ju nezaslúžite.
Páni poslanci, ak je zradou to, že chceme, aby naše ozbrojené sily mali všetky potrebné spôsobilosti, aby boli schopné brániť našu vlasť Slovenskú republiku, tak asi som zradca. Ak je zradou to, aby naše ozbrojené sily boli schopné túto republiku brániť a boli kvalifikované ju brániť, tak asi som z vašich vystúpení zradca.
Ale viete, vy si niekedy ani neuvedomujete, ako tárate do vetra. Psychologická operácia a úloha politického pracovníka alebo politruka, jak sa to, skratka hovorí, od veliteľa je úplne niečo iné. Vy nemáte ani predstavu, čo bol politruk, a vy nemáte ani predstavu, čo sú to psychologické operácie a civilno-vojenská spolupráca.
A tie narážky smerom dovnútra na naše ozbrojené sily, v zmysle ústavy nepôsobia smerom dovnútra, sú na obranu našej vlasti proti cudzím útokom.
A ešte jedna vec, samozrejme, možno Spojené štáty americké kritizovať zo všetkých možných uhlov, niekedy úplne zaslúžene, niekedy ešte by si zaslúžili aj väčšiu kritiku, ako robia, ale nemožno poprieť skutočnosť, že Spojené štáty americké v roku 1910 boli prvý štát, ktorí uznali Slovákov za národ, Wilsonových 14 bodov nám umožnilo získať samostatnosť a žije tam asi 2,5 mil. našich krajanov, ktorí si ctia aj našu vlasť, a určite by neboli radi, keby počuli svojich krajanov takýmto spôsobom rozprávať o ich novej vlasti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, dostanete sa za chvíľočku k slovu, ja budem veľmi krátky.
Ja som v piatok na konci schôdze, keď sa tento bod prerokoval, nestihol povedať ešte jednu zásadnú vec, že tento zákon je za niečo, nie proti niečomu, a to niečo je transparentnosť, transparentnosť, transparentnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré strany získajú zo štátneho rozpočtu v prípade, ak získali viac ako 3% vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Takisto chcem zdôrazniť, že sme ochotní rokovať s každým, aj s koaličnými, aj s opozičnými partnermi, ktorí by chceli nejakým spôsobom prispieť k stransparentneniu nakladania s finančnými prostriedkami zo strany jednotlivých strán, takže sme otvorení naozaj o akýchkoľvek návrhoch, prípadne úpravách diskutovať. To tu vyhlasujem.
Zároveň chcem poďakovať aj niektorým už opozičným poslancom, ktorí povedali, že tento návrh zákona, nepovedali priamo, že je dobrý, ale že dá sa s ním pracovať, to znamená v preklade, je dobrý, takže ja aj ostatných kolegov poprosím vo vystúpeniach, aby zbytočne neútočili sprava-zľava, zhora-zdola a neviem ako, predpokladám aj pán Dostál za chvíľočku bude. Ja by som vás naozaj poprosil skôr k veci a vecne argumentovať, a nie vyťahovať kadejaké veci, o ktorých sme už 300-krát hovorili a 500-krát sme ich argumentovali.
Takže ja naozaj ďakujem a očakávam vecnú diskusiu.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bernaťák veľmi správne tušil, že budem návrh kritizovať, ale teda pokúsim sa ostať vo vecnej rovine a pomenovať, čo tomuto návrhu vyčítam.
Pán poslanec Bernaťák pred chvíľou z tohto miesta povedal, že ide v návrhu predovšetkým o transparentnosť. Proti tomu asi ťažko možno, možno niečo namietať, ak by návrh obsahoval ustanovenia, ktoré by viedli k lepšej kontrole toho, ako politické strany nakladajú s finančnými prostriedkami, ktoré dostávajú od štátu, alebo k lepšej kontrole toho, akým spôsobom používajú finančné prostriedky na volebnú kampaň, ťažko by sa tu asi našiel nejaký kritik a určite už nie kritik z radov opozície.
Dôvodová správa však predkladateľov prezrádza, že ide v skutočnosti predovšetkým o niečo iné. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy zvykne byť vysvetlená filozofia návrhu zákona a dôvodová správa k návrhu novely zákona o politických stranách z dielne Slovenskej národnej strany po prvom odseku, ktorý iba konštatuje, že sa predkladá, predkladá ten návrh, obsahuje druhý odsek, kde sú pomenované hlavné dôvody predloženia tohto návrhu zákona, preto si ju dovolím aj prečítať:
„Predkladaný návrh zákona reaguje na poznatky z praxe týkajúce sa činnosti politických strán a politických hnutí, zavádzajú sa nové náležitosti stanov politickej strany, vymedzujú sa orgány strany a ich pôsobnosti vrátane určenia minimálneho počtu členov týchto orgánov. Taktiež sa v zákone o podmienkach výkonu volebného práva zavádza pre politické strany s ambíciou podávať kandidátne listiny nová regulácia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu pozostávajúca z požiadavky minimálneho počtu členov politickej strany alebo minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany. Okrem toho predkladaný návrh zákona reaguje na viaceré poznatky z prvej aplikácie zákona o volebnej kampani.“
Čiže na jednej strane máme jasne pomenované, že zámerom je upraviť stanovy, požiadavky na stanovy politických strán, upraviť ten minimálny počet, počet členov politickej strany, o ktorom už dlho hovorí pán predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Na druhej strane tam máme iba všeobecné, všeobecný odkaz na reagovanie na poznatky z aplikácie alebo z aplikačnej praxe zákona o volebnej kampani.
Čiže teraz môžete tu hovoriť o transparentnosti a kontrole, ale aj z toho, čo ste napísali do dôvodovej správy, je zrejmé, že váš dôraz a vaša prvotná motivácia je niekde inde. Je práve v tom, o čom pán predseda Národnej rady a Slovenskej národnej strany Andrej Danko tak dlho hovoril, keď hovoril kedysi o tom, že treba zaviesť minimálny počet strán, lebo je predsa neprípustné, aby, aby v Národnej rade sedeli a pôsobili politické strany, ktoré majú štyroch členov, čím teda zjavne narážal na hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Potom túto svoju utkvelú predstavu transformoval do požiadavky, že tak dobre, nie 500, ale 300. Teraz ste prišli s návrhom, kde fakticky stačí, aby strana mala 45, a spĺňa tie požiadavky, ktoré sú tam dané na kandidovanie, kandidovanie do, do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu. Toto sú, toto sú podstatné veci, aj keď, samozrejme, že tých iných, napr. týkajúcich sa volebnej kampane, tam môže byť, môže byť viac, navyše, navyše tá výsledná forma je čisto symbolická. Je taká iba, že si poviete, že áno, tak zaviedli sme, zaviedli sme nejakú podmienku, že musí byť nejaký minimálny počet, počet členov strany, ale teda, že či je to 4, alebo, alebo 45, štyridsaťpäť, ktorákoľvek politická strana, ktorá reálne existuje, je schopná obratom naplniť a nespôsobuje to žiadny reálny problém, tak neviem, na čo tam vôbec dávame podmienku, ktorá, ktorá nič nevymedzuje. Buď teda je to nejaký reálny problém, že tu existujú strany, ktoré nemajú 6-tisíc členov tak ako Slovenská národná strana alebo aspoň stovky (reakcia z pléna), 7-tisíc, pardon, alebo aspoň stovky členov, ale iba desiatky alebo, alebo zopár jednotlivcov.
Teda ak to je reálny problém a odôvodníme, odôvodníme nejako, že je to reálny problém a je nevyhnutné ho nejako regulovať tým, tým, že sa upraví, upraví minimálny počet členov napríklad na kandidovanie do Národnej rady, dobre. Nemyslím si, že je to nevyhnutné, alebo to potom nie je problém, dobre, dáme tam podmienku, že musí to byť dvojnásobok počtu ľudí na kandidátnej listine, čo teda v prípade napr. volieb do, do Európskeho parlamentu po úprave počtu členov europarlamentu za, za Slovenskú republiku to bude, ak bude chcieť niekto mať plnú kandidátku, tak to bude 28, lebo, lebo budeme mať 14, takže ešte menej, a vo vzťahu k voľbám do Národnej rady to bude buď dvojnásobok počtu kandidátov na kandidátke, čiže pri plnej obsadenosti 150 by to malo byť, by to malo byť 300, ale teda, keď si strana postaví 50, tak jej bude stačiť 100, a keď strana použije iné ustanovenie zákona, tak jej bude stačiť 5-násobok minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu v zmysle zákona, ktorý sa navrhuje na 9, a teda bude jej stačiť, keď preukáže, že má, že má 45, 45 členov. Takže úprimne nerozumiem, že načo, načo okrem toho, že budete mať pocit, dobre, nejako sme to vymedzili, pán predseda Danko o tom opakovane verejne hovoril, tak teraz sme to upravili, síce to nikomu neublíži, nijako to nezvýši kvalitu fungovania politických strán, ale budeme to mať, budeme to mať napísané v zákone, presadili sme to.
Všeobecná časť dôvodovej správy je pomerne podrobná, čo oceňujem. Odvoláva sa, odvoláva sa aj na príklady z iných krajín a konštatuje, že je možné bez akejkoľvek pochybnosti požadovať, aby vnútorné procesy v politickej strane rešpektovali pravidlá a princípy demokratického právneho štátu vzťahujúce sa k verejnoprávnej korporácii. No neviem, či samotný fakt, že v zákone bude napísané, že koľko členov musí mať teda výkonný orgán strany, 9, koľko členov musí mať rozhodcovský orgán strany, 3, koľko členov musí mať revízny orgán strany, 3, že navzájom sú tieto, tieto funkcie alebo členstvá v týchto orgánoch nezlučiteľné a dokonca v prípade rozhodcovského a revízneho orgánu sú, sú nezlučiteľné aj s členstvom v najvyššom orgáne, či toto je zárukou demokratického fungovania, demokratického fungovania politickej strany.
My sme tiež s kolegami prišli ešte v roku 2016, v podstate na začiatku volebného obdobia s návrhom novely zákona o politických stranách a žiadali sme, žiadali sme doplniť do zákona o politických stranách tú úpravu, ktorá tam bola v minulosti, v predchádzajúcom zákone o politických stranách, aby politické strany boli demokratické aj smerom navonok z hľadiska toho, čo, čo presahujú, aby, aby nepresadzovali veci, ktoré sú v rozpore s demokratickým poriadkom, so základnými ľudskými právami a slobodami, ale aby boli demokratické aj dovnútra, teda aby mali demokratické, demokratické stanovy. Nič z tohoto som vo vašom, vo vašom návrhu, návrhu nenašiel. A teda my sme s pánom Bernaťákom už viackrát diskutovali túto tému novely zákona o politických stranách, tak možno, možno preto má pocit, že, že už stačilo, ale ja si myslím, že práve toto je platforma, kde máme hovoriť o návrhu zákona a v prvom čítaní o filozofii návrhu zákona aj o motiváciách predkladateľov, aj o širších súvislostiach, a ja si dovoľujem vysloviť pochybnosť o tom, že, že stanovy Slovenskej národnej strany, ktorá toto predkladá, spĺňajú bezo zvyšku ten atribút, atribút demokratickosti, keď v porovnaní so stanovami iných politických strán je v nich zakotvené veľmi silné až autokratické postavenie predsedu politickej strany.
V iných politických stranách ten výkonný orgán je kreovaný rôznym spôsobom a rôznou mierou doňho zasahuje vôľa predsedu, predsedníctvo obvykle sa to nazýva, a či už ho volí najvyšší orgán, teda nejaký kongres, alebo, alebo republiková rada, alebo sú v ňom zastúpené regióny, v predsedníctve Slovenskej národnej strany sa nemôže ocitnúť okrem predsedu, ktorého demokraticky volí, volí snem SNS, sa nemôže ocitnúť nikto, koho predseda strany nenavrhne, pretože buď navrhne podpredsedov snemu, alebo navrhne predsedníctvu, predsedníctvu ústredného tajomníka, alebo ako voláte tú funkciu, alebo potom navrhne, navrhne kooptovať ďalších, ďalších členov, bez návrhu predsedu strany nie je možné, aby sa niekto dostal do, do výkonného orgánu strany. To je pomerne nebývalá miera vplyvu predsedu politickej strany na výkonný orgán, ktorý v období medzi zasadaniami snemu rozhoduje o všetkých dôležitých veciach politickej strany.
Rovnako je mimoriadne silné postavenie, postavenie predsedu Slovenskej národnej strany podľa stanov aj v tom, že je, poviem to tak, prakticky neodvolateľný podľa vašich stanov, pretože stanovy iných politických strán zakotvujú možnosť zvolania mimoriadneho orgánu najvyššieho typu snemu, keď sa určitý počet, alebo teda podiel buď členov, alebo krajských, alebo okresných organizácií vysloví za, za zvolanie mimoriadneho snemu, Slovenská národná strana vo svojich stanovách takúto možnosť, možnosť nemá. Čiže keď si predseda strany povie, že, že nezvolá, tak zvolá, zvolá ten snem až vtedy, keď, keď on usúdi.
Mimoriadne zvláštne, a teda to dúfam, že si, že si nejakým spôsobom upravíte po prijatí tohto, tejto novely zákona, ak bude prijatá, v stanovách je postavenie predsedu Slovenskej národnej strany pri rozhodovaní o kandidátnej listine do národných rád, do Národnej rady, kde síce kandidátov môžu navrhovať regionálne štruktúry alebo, alebo predsedníctvo, ale jej záverečná podoba je v rukách predsedu. V iných stranách o tom zvykne rozhodovať buď najvyšší orgán, alebo nejaká, nejaká republiková rada, teda nejaké širšie grémium, kde sú zastúpení viacerí členovia, a niekde je to tak, že, že predseda navrhuje, ale musia mu to potvrdiť, niekde môžu navrhnúť aj iní, ale vy pokiaľ postupujete v zmysle stanov, tak predseda si môže povedať, aká bude záverečná podoba, bez toho, aby mu to niekto schvaľoval alebo aby mu do toho niekto hovoril.
Samozrejme, otázka je, že či, či tie obmedzenia, ktoré sú obsiahnuté, a povedzme že obmedzenia vo vzťahu k volebnému právu sú nevyhnutné. Zdôrazňujeme, a teda zdôrazňujete - a teraz zacitujem z dôvodovej správy -, že „navrhovaná právna úprava nepodmieňuje vznik politickej strany s minimálnym počtom členov, ale upravuje najmä jednu z podmienok účasti politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu“.
Obmedzenia výkonu volebného práva musia však byť v demokratickej spoločnosti odôvodnené. Čím sú odôvodnené tie obmedzenia, ktoré navrhujete? Prečo je to nevyhnutné? Lebo malo by to byť nevyhnutné, ak dochádza k obmedzeniu volebného práva. A ako podporujú a posilňujú politickú súťaž, lebo čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti? Nepochybne aj po schválení týchto zmien, ak k tomu dôjde, tak budú, bude tá úprava umožňovať slobodnú súťaž politických strán, ale nemyslím si, že táto úprava je taká, ktorá by chránila slobodnú súťaž politických strán, politických síl, lebo ju obmedzuje.
Nie celkom presvedčivá, poviem to veľmi decentne, je, je aj argumentácia dôvodovej správy, kde hovoríte, že aj vláda, ktorá vznikne z množstva politických strán zastúpených v parlamente, nemôže efektívne presadzovať určitú politiku, pretože v nej prevládajú partikulárne záujmy. Veľa politických strán zastúpených v parlamente môže viesť k politickej nestabilite a k predčasným voľbám. To možno dokumentovať aj príkladmi iných štátov, napr. Taliansko. V súčasnosti je v Slovenskej republike registrovaných mnoho politických strán a tak ďalej a tak ďalej.
V čom je problém, že je tu registrovaných mnoho politických strán? Bol niekedy na Slovensku problém na základe výsledkov volieb zostaviť funkčnú vládu? V dôsledku či už celkového počtu strán registrovaných na ministerstve vnútra, alebo politických strán, ktoré sa zúčastnili volieb, alebo na základe výsledkov volieb, teda tých strán, ktoré sa, ktoré sa dostali, dostali do parlamentu? Absolútne nie! Po každých voľbách sa našla funkčná väčšina v Národnej rade.
A teda tými obmedzeniami, ktoré zavádzate, tak to sú iba nejaké formálne prekážočky, ktoré reálne existujúcim politickým stranám nespôsobia žiadny problém. Ak chce strana kandidovať do Národnej rady, musí zaplatiť kauciu 16 660 eur, myslím. To, to tiež nie je drobnosť len tak, že zo špásu niekto dá 16 660 eur, aby mohol, aby mohol kandidovať. Volebné kvórum je 5 % pre samostatnú stranu, viac, teraz zvýšené 7 a 10 % pre koalície politických strán. To, to nie sú dostatočné prekážky pre to, aby, aby nebolo v Národnej rade 100 politických strán?
No, a potom tá transparentnosť. Ďalšiu vec, ktorú, ktorú navrhujete, je moratórium na zmenu politickej strany, čo podobne ako pri počte členov strán je to nejaká reakcia na OĽANO Igora Matoviča, a teda to, že mali dlhú dobu 4 členov, teraz 18 alebo koľko, a toto je zase reakcia na, na SME RODINA, ktorá nevznikla tak, že by zozberala potrebný počet podpisov, ale získala, prevzala, kúpila si, môžte nazvať, ako chcete, inú existujúcu politickú stranu a premenovala ju.
A ja nerozporujem vašu kritiku týchto praktík alebo týchto skutočností. Ja si tiež myslím, že politická strana by nemala mať 4 členov, mala by byť otvorená voči záujemcom o členstvo, ktorí sú, sú rovnako názorovo, hodnotovo nastavení. Nemyslím si, že by politické strany mali vznikať tým, že sa s niekým dohodnem a kúpim si od neho politickú stranu a potom ju premenujem a stanem sa jej predsedom. Len si nemyslím, že tieto veci je potrebné vynucovať zákonom, lebo si nemyslím, že tieto veci ohrozujú normálne demokratické fungovanie politického systému, a navyše spôsob, akým to vy navrhujete obmedziť, je veľmi ľahko obíditeľný, je formálny, je to vlastne len také, že urobíme si čiarku, že sme niečo urobili proti týmto problémom, tak nebude mať strana najmenej štyroch členov, ale bude mať najmenej, najmenej, najmenej 45 členov, nebude môcť tesne pred voľbami zmeniť názov strany, ale bude to môcť urobiť, tak bude to musieť urobiť, urobiť trochu skôr, ale aj tak tomu v zásade úplne zabrániť nemôžete, takže sa mi zdá byť zbytočné dávať to do zákona.
Myslím si, že v zákonoch, ktoré upravujú fungovanie politických strán a najmä volebnú súťaž, sú veci, ktoré by, ktoré by mali byť zmenené, už spomínaný demokratický charakter politických strán smerom dovnútra alebo smerom navonok, alebo keď ste hovorili o moratóriu na zmenu názvu strany, tak podľa môjho názoru je potrebné spraviť skôr niečo s moratóriom na volebnú kampaň alebo s moratóriom na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, ktoré sa mi zdajú zbytočné, a bolo by lepšie ich zrušiť, lebo obmedzujú slobodné šírenie informácií, ale nič z toho váš návrh nerieši.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Dostál, ja nepatrím medzi tých, ktorí by odsúdili akékoľvek vystúpenie iného politika iba na základe toho, že pochádza z politickej strany, s ktorou principiálne nesúhlasím, a tým pádom netrpím podobnými predsudkami, a práve v tomto prípade musím súhlasiť s tým, čo ste povedali, pretože fakticky tu neexistuje nejaké širšie opodstatnenie na to, aby takýto návrh zákona musel alebo nemusel byť prijatý.
A čo je také nanajvýš komické podľa môjho názoru, keď sa predkladatelia tohto návrhu v dôvodovej správe zaštiťujú nejaký, nejakou snahou o demokratizáciu strany, o demokratizáciu štruktúr či stanov, pretože či už z mediálnych informácií, alebo z rozhovorov s poslancami Slovenskej národnej strany, alebo s členmi tejto strany, všetci dobre vieme, že je pán Danko a demokracia, to len jednoducho pojmy, to sú pojmy, ktoré nejdú veľmi dokopy, pretože pán Danko demokraciu veľmi neobľubuje, a čo sa týka štruktúr Slovenskej národnej strany, tak sa pristupuje striktne diktátorsky. Veď sme to videli pred voľbami do Vyššieho územného celku v Prešovskom kraji, aké veci sa diali a ako robil pán predseda Danko poriadky, jednoducho nerešpektuje názor stanov štruktúr a nerešpektuje názor štruktúr, ktorý sa zakladá na stanovách strany. To znamená, hovoriť o demokracii v Slovenskej národnej strany mi príde nanajvýš komické a ešte raz poviem, nezáleží na tom, z akej strany pochádzate napríklad vy v prípade, že hovoríte objektívne, fakticky a pravdivo, nemám problém skonštatovať, že s tým súhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem. Ono ten návrh, ja som ho celkom podrobne čítal, má, samozrejme, svoje pozitíva, ale aj svoje negatíva a je to na diskusiu. Viac-menej je to sprísnenie nejakých byrokratických pravidiel, nazvime to, ako reálny zásah do zmeny politického systému alebo fungovania politických strán na Slovensku.
Jedna vec sa mi tam ale napríklad mimoriadne páčila, bolo to zverejňovanie faktúr nad istú sumu. Celkom by ma zaujímalo, napr. kam zmizlo 12 mil. eur, ktoré dostala strana OĽANO od roku 2012, odkedy pôsobia v politike, odkedy začali dostávať štátne príspevky, mali štyroch členov. Pričom, samozrejme, všetci vieme, že nemajú štruktúry, nemajú, nemajú ani viac ako štyroch členov, nemajú kancelárie, nemajú ďalšie aparáty ani zamestnancov, kam tých, kam teda tie peniaze išli, či to bolo nejak vyfakturované, alebo kam to zmizlo, celkom by to, celkom by to mohlo ľudí zaujímať, lebo pán Matovič sa stavia často do tej pozície takého jediného čistého a transparentného človeka.
No a to ma privádza k ďalšej téme, s ktorým tento návrh zákona súvisí, že áno, je síce pekné, že ideme sprísňovať, lebo chceme sprísňovať tie pravidlá pre politické strany, to je v poriadku, ale rovnako netreba sa zabúdať pozrieť aj na financovanie tých mimovládnych organizácií, pretože ak politická strana, ktorá vyvíja agitačnú a politickú činnosť, ovplyvňuje verejnú mienku a rozhoduje o dianí na Slovensku, musí transparentne zverejňovať všetko a nemôže prijímať peniaze zo zahraničia, tak stále pripomíname, že takéto isté pravidlá by mali platiť aj pre mimovládne organizácie, ktoré takisto vyvíjajú politickú agitačnú činnosť, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, presadzujú, aj keď nepriamo, ale návrhy zákonov, a veselo môžu poberať financovanie zo zahraničia. Čiže poďme, dobre, sprísňujme veci rozumne, inteligentne tam, kde sa to hodí, ale nezabudnime aj na to, že sú tu, je tu sektor celý, ktorý je absolútne nekontrolovateľný, a často má väčší vplyv ako niektoré politické strany.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, mimoriadne vás musím pochváliť, áno, správne ste poukázal na nezmysly v tomto zákone, je ale úsmevné, pre mňa strašne úsmevné, keď vy komentujete tento návrh zákona. Však vy ste hlavný odborník na politické strany, bol ste hovorca Demokratickej strany a člen predsedníctva, potom ste sa v OKS stal sám sebe predsedom, do parlamentu ste sa dostal za MOST - HÍD, do europarlamentu ste kandidoval aj za NOVA, KDS a OKS, teraz ste sa dostal do parlamentu na kandidátke SaS-ky.
Vy ste, pán Dostál, pamätník, vy ste matuzalem, vy ste polyhistor politických strán, vy ste im to teda dal a právom.