33. schôdza

Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Len jednu poznámku. Myslím si, že možno načrtnutie pána Hegera bolo o tom, že možno tá metodika, ktorú má Sociálna poisťovňa, ale už historicky dlho, možno by bolo aj stálo za reč sa možno na ňu pozrieť, lebo plnenie, lebo výber nad 100 % nemá ratio veľké, lebo dá sa len do 100 % vybrať ako poistné a malo by sa tam fakt rozdeliť to, čo je výber z minulých rokov. Teda to, čo teda prišlo z vymáhania alebo z nejakého, by som povedal, riešenia vecí, ktoré majú súvis s predchádzajúcimi rokmi, a jasné by bolo, že aký je v danom roku výber. Ale myslím si, že aj opatrenia, ktoré sa dejú v Sociálnej poisťovni, budú smerovať k stabilnejšiemu výberu a možno aj ten zákon trocha pomáha na to, aby teda mala Sociálna poisťovňa dostatočné páky na vymáhanie hlavne v období, keď teda tá nezamestnanosť je relatívne veľmi nízka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Dnes tu máme trošku väčšie auditórium z vládnej koalície. Včera tu nebol nikto. Tak dovoľte, aby som v krátkosti trochu uviedol problematiku exekúcií na Slovensku.
Pred zhruba tromi rokmi sme sa rozhodli pri založení hnutia SME RODINA, že jednou z hlavných priorít bude riešenie exekúcií na Slovensku. Počas exekúcií k dnešnému dňu v Slovenskej republike je viac ako 3 mil. 700-tisíc živých exekučných konaní. Bavíme sa zhruba o jednom milióne ľudí, ktorí majú na krku exekúciu. Čiže v priemere to vychádza 3,7 exekúcie na jedného človeka. Toto číslo je tak obrovské, že pred tromi rokmi, keď sme vlastne s týmto návrhom prišli, tak, samozrejme, tie čísla neboli až také strašné, ale už vtedy sme videli, že ten trend je veľmi alarmujúci a ten počet exekúcií narastá. Preto sme pripravili zákon o tzv. exekučnej amnestii, ktorý dnes predkladáme už tretíkrát. Musím konštatovať, že za toto obdobie sme prešli rôznymi rokovaniami, videli sme a počuli sme rôzne návrhy a mňa veľmi mrzí, že... (Ruch v sále.)
Páni kolegovia, môžem vás poprosiť? Ďakujem.
... a mňa veľmi mrzí, že v máji minulého roku; už je tu pán predseda strany MOST pán Bugár. Aj pán Bugár v máji minulého roku sa postavil spolu s Andrejom Dankom a s Robertom Ficom na tlačovku a rozhorčene rozprávali o tom, že je neúnosné, že na Slovensku je 3,7 mil. exekučných konaní a že idú tento problém riešiť. Bolo to v máji minulý rok. Odvtedy prešlo veľmi veľa mesiacov a, bohužiaľ, do dnešného dňa žiaden návrh z vládnej koalície neprišiel napriek tomu, že už na jeseň a koncom roka 2017 pani vtedajšia ministerka spravodlivosti pripravila nejaké alternatívy na riešenie tohto problému, ale koalícia nebola schopná vybrať jednu z tých alternatív a predostrieť ju verejnosti.
Dnes máme jún a my sme sa rozhodli, že po tretíkrát prídeme s touto exekučnou amnestiou a nebudeme čakať. Nebudeme čakať na to, kým táto koalícia si spomenie, že sú tu aj ľudia, ktorí majú naozaj veľký problém. Ja sa chcem opýtať koaličných strán, že či si uvedomujú, že za to obdobie od mája minulého roku, kedy sa postavili na tlačovku a rozprávali o exekúciách, že ich idú riešiť, či si uvedomujú, koľko ľudí prišlo o bývanie, koľko ľudí spáchalo samovraždu, koľko ľudí sa dostalo do neriešiteľnej situácie, odkedy oni stáli na tlačovke a rozprávali, že niečo idú vyriešiť. Ja, bohužiaľ, musím konštatovať, že namiesto toho, aby táto vláda pomáhala ľuďom, tak namiesto toho tu počúvame reči o historickom úspechu Slovenska, o historicky najlepších číslach. Počúvame tu o tom, ako sa krajine darí. Lenže realita je taká, že počet exekúcií narastá. Stále tu máme jeden milión ľudí, ktorí nevedia riešiť svoju situáciu a ich jedinou záchranou, ktorú oni vidia, je tzv. exekučná amnestia.
To, čo my navrhujeme, je úplne jednoduché. My navrhujeme, aby sa v prvom rade vyriešili pohľadávky voči štátu. Sa bavíme o daňovom úrade, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a ďalších inštitúciách. Týchto pohľadávok je skoro 60 percent. Bavíme sa tu aj o pohľadávkach, ktoré sú staré niekoľko rokov. Pre mňa je nepochopiteľné, že táto vládna koalícia s týmto problémom nič nerobí a len rozpráva o tom, ako niečo vyrieši, ako niečo plánuje, ako niečo predloží. Ale prešlo viac ako rok, neudialo sa nič.
Neviem, či si ľudia uvedomujú, ale strana SMER vládne od roku 2006. Máme rok 2018, prešlo 12 rokov vlády SMER-u s krátkou prestávkou 1,5 roka, kedy vládla Iveta Radičová, a ja musím konštatovať, že viac ako 80 % exekúcií vzniklo za posledných 12 rokov, teda počas vlády strany SMER a strany SNS. V rokoch 2006 – 2010 bola SNS v koalícii. Najväčšiu zodpovednosť za obrovský počet exekúcií na Slovensku kladiem práve na plecia strany SMER a strany SNS. Tieto strany len rozprávajú o tom, ako chcú niečo vyriešiť, tieto strany len rozprávajú o tom, ako chcú pomôcť ľuďom, ale v skutočnosti sa zaoberajú len samy sebou. Pozrite sa na to, čo robia? Namiesto toho, aby riešili jeden milión ľudí v exekúcii, tak namiesto toho riešia, kto čo povedal, kto, preboha, vytiahol tie eurofondy na školstve. Oni neriešia, že je tam problém, oni riešia, že kto to vytiahol. Namiesto toho, aby riešili problém v poľnohospodárstve, tak rozprávajú o tom, ako tu všetko funguje, že ten rezort je úplne skvelý. Jednoducho oni riešia len sami seba, ale neriešia tých ľudí, ktorí trpia tými exekúciami.
Dennodenne dostávame desiatky mailov, správ a listov, nielen Boris Kollár, ale aj ja, Milan Krajniak a ďalší. Dennodenne dostávame otázku od ľudí, ktorá je stále tá istá: Kedy konečne sa vyriešia exekúcie na Slovensku? Dennodenne túto otázku musíme zodpovedať a poviem úprimne, ja už neviem, čo mám týmto ľuďom povedať. Chodil som za pani ministerkou Žitňanskou, tá mi sľubovala na jeseň, koncom roka, začiatkom roka, v marci, apríli, neviem kedy. Stále sme nevideli žiaden návrh. Ja zdôrazňujem, že je nám úplne jedno, kto príde s týmto riešením. Ak s riešením príde pán Danko, my ho radi podporíme. Ak s riešením príde pán Fico, my to radi podporíme. Nám naozaj nejde o to, aby sme boli my tí, ktorí vyriešia tie exekúcie. Nám ide o to, aby sa konečne vyriešili.
Vážení, uvedomte si, že tu sa bavíme o jednom milióne ľudí, ktorí nevedia, čo majú robiť, ktorí nevedia sa pohnúť z miesta, ktorí sú v začarovanom kruhu. Uvedomte si, že tu sa bavíme o rodinách, ktoré sú v zúfalej situácii. Bavíme sa tu o matkách, ktorým bývalí partneri zanechali dlhy a ktoré sa z toho nevedia dostať a majú na krku deti a žiaden príjem. Bavíme sa tu o 37-tisíc dôchodcoch, ktorí majú na krku exekúciu a nevedia, z čoho majú si kúpiť jedlo, nieto ešte lieky.
Ja chcem apelovať na vládnu koalíciu, aby teraz ukázala, že naozaj myslia na ľudí a že im chcú pomôcť, aby podporila náš návrh, posunula ho do druhého čítania a v druhom čítaní poďme sa baviť o tom, ako to chcete vylepšiť. Ja netvrdím, že náš návrh je dokonalý. Ja netvrdím, že máme patent na rozum, ale hovorím, poďme konečne niečo urobiť s tými exekúciami. Tento stav je chorý, je nemysliteľný a je obrazom toho, ako sa v skutočnosti darí tejto krajine. 3,7 milióna exekučných konaní a 1 milión ľudí v exekúcii.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pčolinský, veľmi som pozorne počúval vaše vystúpenie. Bolo tam veľa politických urážok, invektív, ale žiadne riešenie. Už tretíkrát predkladáte exekučnú novelu. Na jednej strane dlžník, ktorý má niečo zaplatiť, ktorý niečo kúpil, obstarával alebo niečo nezaplatil, na druhej strane niekto, kto má pohľadávku a ktorý má právo tejto pohľadávky domôcť. Kto zaplatí ten rozdiel? Povedali ste už aspoň raz, kto by mal zaplatiť a z akého vrecka ten rozdiel, kto teda vyplatí pohľadávku za niekoho, komu bude dlh odpustený. To je, myslím si, zásadný morálny problém a etický problém a v mnohých prípadoch, myslím si, na toto treba hľadať riešenie, pretože skutočne tí ľudia, ktorí nie sú exekvovaní, ktorí dávajú svoje dane na účet štátu, nemajú dôvod, nemajú príčinu splácať dlhy iných ľudí, ktorí sa zadlžili. Takže hľadať treba riešenie naozaj vecné, ale to som od vás nepočul.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, problém je, že ste si absolútne neprečítali náš návrh zákona. Keby ste si ho prečítali, tak by ste vedeli, že sa tu bavíme o dlhu voči štátu. Ja sa teraz pýtam, prečo my všetci sme mali zaplatiť nejakému Širokému 100 mil. euro. Ja sa pýtam, prečo by sme mali platiť nejaké sociálne balíčky, ktoré sú ničím iným len marketingovým nástrojom vládnej koalície. Ale na jeden milión ľudí máte problém nájsť 30, podľa pani ministerky Žitňanskej 30 – 60 mil. euro, to je ten rozdiel, to je tá odmena pre tých exekútorov. To sú tie nejaké škody, to tvrdí pani ministerka Žitňanská. Čiže ja sa pýtam, nemáte problém oddlžiť Širokého, nemáte problém rozdávať nejaké sociálne balíčky, ale máte problém pomôcť jednému miliónu ľudí v exekúcii. No to je veľmi zaujímavé a to je obraz toho, ako strašne vám záleží na týchto ľuďoch.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, pán poslanec Paška, som rád, že ste položili túto otázku, pretože vo svojom vystúpení sa chcem venovať presne tomu. To, čo ste pomenovali, je ľudovo nazývané, spomínajú to aj kolegovia zo SaS-ky, tzv. morálny hazard. To znamená, niekto narobil dlhy a my mu to teraz odpustíme, či je to správne. Tak presne tomuto sa budem venovať, len chcem najskôr povedať fakty ešte raz dopodrobna.
Takže keď sme to pred voľbami navrhli, všetci to brali, akože to je nejaký náš populistický výmysel, ktorý sme si vymysleli. Dnes – po tých dvoch rokoch – myslím, že sme každého presvedčili, že je to reálny problém. Lebo milión ľudí, keď má exekúcie z piatich miliónov ľudí v štáte, presnejšie 969-tisíc, tak to je 23 % dospelej populácie. To je strašne veľa. V Česku majú polovičný počet exekúcií a považujú to za katastrofálny problém a riešia to, myslím, na vládnej úrovni a my sa tvárime, že pohodička.
Teraz, aby ste si vedeli predstaviť, ako to je. Z tých 969-tisíc ľudí približne pol milióna má iba jednu exekúciu, ale 152-tisíc ľudí má dve exekúcie, 79-tisíc ľudí má tri exekúcie, 51-tisíc ľudí má štyri exekúcie, 36-tisíc ľudí má päť exekúcií, 26-tisíc ľudí má šesť exekúcií a pozor, na Slovensku máme 107-tisíc ľudí, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Dámy a páni, ak má človek dve a viac exekúcie, stráca akékoľvek motivačné zámery k tomu, aby pracoval, pretože vie, že nech bude robiť ako šrób do konca života, tak to nikdy nesplatí. A viete, aké sú príbehy veľmi časté, tisíce a tisíce ľudí, tých, ktorí spadli do tej exekučnej pasce? Že v 90. rokoch bratovi podpísali ručenie za úver. V 90. rokoch bolo úplne bežné, že ste dali svojmu dobrému priateľovi, susedovi, príbuznému spoluručenie za úver a nebolo to tak, že on by to odmietol splácať. Bolo to tak, že zomrel, mal dopravnú nehodu, utrpel úraz. A ten človek dnes je penzista a do konca života spláca túto exekúciu a vie, že ju nikdy nesplatí. To je fér?
Keď môžme v tomto štáte legálne oddlžiť normálne firmy, môžu ísť do bankrotu, môžme v tomto štáte reálne oddlžiť firmy tým, že idú do reštrukturalizácie, tak na ľudí sa vykašleme, pán poslanec Paška? To je morálny hazard, že niekoho prešlo auto? To je morálny hazard, ako hovoril pán poslanec Pčolinský včera v tejto rozprave, že muž opustil manželku, žije v zahraničí, vykašľal sa na splácanie záväzkov a ona, chudera, keďže tu s deťmi zostala, tak ju naháňa exekútor a musí platiť aj za toho muža, to je morálny hazard? Nemá právo takýto človek aspoň na jednu šancu v živote, že sa môže znovu odraziť a začať odznova, keď to môže urobiť ktorákoľvek firma?
V 90. rokoch sme tu mali banky, v roku 2000 sme zaplatili 110 mld. korún za to, aby sme ich oddlžili. To nebol morálny hazard, že tie banky rozhádzali privatizérom na úvery 110 mld. korún? A splácali sme to my všetci a dobre, že sme to splácali, to sme mali nechať tie banky skrachovať a ľudia by prišli o úspory? Ale urobili sme to, urobil to štát.
Oddlžovali sme oligarchov, v poriadku, ak, ak teraz to poviem aj, aj niekto ako urobí chybu a je tam veľa ľudí, tak im pomôžme, najmä tým živnostníkom, ktorí boli oklamaní pri stavbe diaľnice hore na Turci. Ale to, na to štát našiel peniaze, ale na ľudí, to nie, to nám smrdí! To je morálny hazard, keď si narobili dlhy, nech ich zaplatia!
Ja vám garantujem, že minimálne polovica tých ľudí, to nie je, že, že z plezíru prišli o peniaze, ale že nastala okolnosť, ktorú nemohli predvídať. Prišli o prácu, úraz, opustil ich manžel, zomrel brat, ktorému ručili. A keby aj tí ľudia urobili raz jednu chybu v osemnástich rokoch života alebo v dvadsiatich, nemajú právo aspoň raz za život, tak ako každá firma, ako podnikateľ, že dobre, keď ste urobili chybu, tak môžte začať odznova, aspoň raz v živote?
Po prvé, môžme dať ľuďom šancu, aby žili dôstojný život, aby sa vedeli postarať o ľudí. A po druhé, pán poslanec Paška, dámy a páni z vládnej koalície, dneska som si prečítal, že Slovensko bude potrebovať do roku 2020 40-tisíc zamestnancov v priemysle. A naši veľkopodnikatelia a zahraniční investori nám hovoria, že ich nemáme, treba doviesť Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov. Pán premiér Pellegrini hovorí, že ideme posilňovať zamestnancov na konzulátoch, aby im rýchlejšie dávali povolenia na pobyt. A my tu máme státisíce ľudí, minimálne 100-tisíc takých, ktorí nepracujú preto, lebo musia byť v schwarz systéme, lebo nech by robili ako šróby v našich fabrikách, tak vlastne exekútor by im všetko zobral. To neni efektívnejšie pre našu ekonomiku dať týmto ľuďom exekučnú amnestiu, aby sa mohli normálne zamestnať v tých Jaguaroch, Volkswagenoch a tých zahraničných firmách, ktoré nemajú zamestnancov? Veď to je proti zdravému rozumu, to, čo my robíme. A ešte raz, keď je niekto vo schwarz systéme, neplatí dane, neplatí odvody, neprispieva ničím štátu a to, aby ste si vedeli predstaviť, to sú častokrát mladí ľudia, ktorý ako študent urobil 20-ročný chybu, dneska má 30 rokov, on chce robiť, on si uvedomil, že urobil chybu, a už ju do konca života nemá ako napraviť. Veď to je hlúpe z celospoločenského hľadiska, že tým ľuďom neumožníme zapojiť sa do systému.
Nevykašlime sa na tých niekoľko stotisíc ľudí. Jednak si myslím, že raz za čas, o tom je hoci exekučná, ale amnestia, môžme urobiť to, že; poviem vám ešte ďalší príklad. Sociálna poisťovňa to urobila dvakrát a zarobila na tom, lebo tí ľudia, ktorí by nikdy nesplatili nič, teraz zaplatili istinu, aby sa mohli vyplatiť z úrokov z omeškania a z ďalších penále. Súkromná poisťovňa zdravotná Dôvera urobila minulý rok exekučnú amnestiu a vyplatilo sa im to, ľudia im zaplatili peniaze, aby mohli vyrovnať tie staré dlhy. Štát na tom ešte môže zarobiť, pretože dostane peniaze, ktoré by už nikdy nedostal.
Posledná vec, možno poznáte taký pojem "drakonické zákony", viete, čo to bolo? V starovekom Grécku približne 500, 600 rokov pred Kristom prišiel zákonodarca Drakon, ktorý povedal, že budeme tvrdo trestať za každé porušenie zákona, okrem iného kto mal dlhy, nevedel ich splatiť, tak ho zobrali aj s rodinou, predali do otroctva. No len postupne sa zadlžil každý, zrazu zistili, že tam nemá kto robiť, tak ho vyhodili. Prišiel Solón, slávny zákonodarca, o ktorom sa dodnes učí v učebniciach, a viete, čo urobil ako prvé? Vykúpil tých Aténčanov z otroctva, ktorí tam boli za finančné dlhy, a zakázal za finančné dlhy dávať ľudí do otroctva.
Ale my tu, dámy a páni, dnes máme státisíce ľudí, ktorí sú vo finančnom otroctve a oni sami, aj keby robili ako šróby – a chcú robiť mnohí z nich – sa z toho nikdy nedostanú, lebo tie dlhy sú tak veľké, že to už proste nie sú schopní usplácať. My máme desaťtisíce penzistov, ktorí sú finanční otroci, lebo kedysi podpísal ručenie synovi, dcére, bratovi, neviem komu a on z toho dôchodku to nikdy neuspláca. Ten exekútor ho má ako, ako proste dojnú kravu, z ktorej každý, každý mesiac proste podojí nejakú tú splátku, aby ten dôchodca ešte prežil, zostal nažive a ten exekútor mu mohol sťahovať z jeho dôchodku. Toto nie je podľa mňa populizmus, to je vec zdravého rozumu, aby sme s tým niečo urobili, jednak pre našu ekonomiku, pre zamestnanosť a jednak preto, že aby sme pomohli nejakým ľuďom.
My to predkladáme tretíkrát, pán poslanec, trikrát argumentujeme pomerne vecne a teraz sme mesiace a mesiace, dokonca rok, myslím, sme čakali a viete prečo? Lebo keď vládna koalícia povedala, že ide sa tým zaoberať, urobili tú spomínanú tlačovku, ako povedal pán kolega Pčolinský, my sme si povedali, kašľať na to, nech to urobí vládna koalícia. Nám je jedno, či si za to pripíšete body, ale urobme to, urobme to. Až keď po roku sa nič neudialo, tak znovu dávame ten návrh preto, lebo tento náš návrh my nevieme urobiť komplexne ako opozičná strana v tom, že nevieme aj súkromné spoločnosti do toho zapojiť, telekomunikační operátori a ďalšie veci. Ale vieme, keďže v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach už tento generálny pardon bol urobený a konzultovali sme to aj s ľuďmi z Finančnej správy a z iných štátnych inštitúcií, tak vieme, že sa to dá urobiť. A dokonca tie finančné inštitúcie štátne na tom zarobia, lebo tí ľudia budú vedieť, že ak teraz splatím istinu, hoci na splátky, budem mať celý život pokoj. A mnohí tí ľudia, by ste neverili, si na to požičajú, aby mohli splatiť tú istinu a mali so štátom pokoj.
Takže, ja som, prepáčte, že som sa teraz tak akože rozohnil, ale mám pocit, že to rozhodne nie je niečo, čo by sme my predkladali s tým, že, že tu chceme nejako krasorečniť o tom, my vám dokonca poskytujeme možnosť a hovorím vám to otvorene, že my to podporíme. Predložte to vy v takej podobe, v akej uznáte za vhodné, my to podporíme, lebo si myslíme, že to strašne veľa ľuďom pomôže. Vašim voličom, našim voličom, ľuďom, ktorí volia úplne niekoho iného alebo ktorí nevolia, ale milión ľudí, to je strašne veľa ľudí! A my by sme nemali na takýto veľký počet ľudí sa vykašľať, keď oni nevedia už, ako sa z toho dostať sami. Nevedia urobiť toho baróna Prášila, ktorý sa sám za vlasy vytiahne z toho bahna. Buď sa na nich vykašleme a oni si nebudú vedieť pomôcť, alebo im pomôžeme my.
A ešte chcem varovať pred jednou vecou. My dnes máme, ekonomika je akože v ekonomickej konjunktúre, to je pravda, že ekonomika a veľké firmy sú v ekonomickej konjunktúre a zarábajú na Slovensku peniaze, ale ako je možné, že v čase tejto ekonomickej konjunktúry zadlženosť slovenských domácností stúpa o miliardy eur, stúpla približne na dvojnásobok. Dnes je približne 41 % HDP zadlženosť slovenských domácností. Tí ľudia si berú teraz, aby vôbec si zachovali životnú úroveň, úvery a pôžičky, väčšinou spotrebné a na kreditkách a na ďalších veciach, akonáhle príde kríza, to sú tvrdé dáta, Národná banka o tom varuje už asi rok a pol, robia každé tri mesiace tlačovku, kde varujú a škrtia banky, že z tohto bude problém. Keď znovu príde kríza, všetci títo ľudia; alebo nie všetci, chvalabohu, ale, ale výrazná časť z nich môže spadnúť do toho, že to nebudú vedieť splácať a nebudeme tu mať milión exekvovaných ľudí, ale možno milión a pol. Podľa mňa nie je normálne, keď v štáte sú desiatky percent ľudí predlžených, že nevedia splácať svoje záväzky. My sme akože krajina fungujúcej ekonomiky a predlžených ľudí, ktorí nevedia splácať ani, ani, ani bežné mesačné platby bez toho, aby sa ďalej zadlžovali.
Ešte raz, pán poslanec, vezmite si to kľudne, podajte to vy v podobe, v akej uznáte za vhodné, my to podporíme. Ale nevykašlime sa na to. Keď už to bolo tak ďaleko, že ste o tom na koaličnej rade rokovali, a vedia sa nájsť peniaze na všeličo, tak si myslím, že aspoň na to, aby štát oddlžil tých ľudí zo štátnych inštitúcií, na to by sme peniaze už konečne mali nájsť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Krajniak, myslím, že všetci súhlasíme s tým a najmä tí, ktorí sa na vytvorení tohto problému nijako nepodieľali, súhlasíme s tým, že toto je kardinálny problém pre celú spoločnosť. Týmto sa naozaj môže nezaoberať len ten, komu na Slovensku nezáleží, čo, obávam sa, je veľká časť vládnej garnitúry. Avšak správne ste povedali, že je treba hovoriť o tom morálnom hazarde. Bohužiaľ, ten celkový tón, ktorý, ktorým túto vec prezentujete, málo hovorí o tom, že čo sa tým myslí. Pretože vy často hovoríte o tom, ako tí chudáci sa dostali do tých problémov a ako za to nemôžu. V poriadku, iste sú aj takí, ale potom sú aj takí, ktorí si vedome zoberú pôžičku, lebo vedia, že aj keď je to tretia alebo štvrtá pôžička, že ju nebudú musieť splatiť. Na to existuje riešenie, ktoré my sme navrhli, a to je riešenie také, že musí existovať verejný register, do ktorého sa existujúci dlžník alebo dlžník, ktorý si neplní svoje záväzky, sa zapíše, a akonáhle sa tak stane, tak ten, kto mu znova požičia, tak ten nebude mať nárok na nič iné len na istinu a zákonný úrok.
Takže riešenia existujú, ale realita je taká, že tento celý problém bol vytvorený ako biznis a to ako dôsledok tiež toho, že orgány činné v trestnom konaní nefungujú, to je všetko problém toho, že nefungujú polícia, prokuratúra, súdy, pretože je to výsledok všetko trestnej činnosti.

Ďakujem pekne. No ja by som rád zdôraznil to, čo si, Milan, vravel, dnes vyšla správa, ja to ešte raz poviem, dnes vyšla správa, že do roku 2020 bude Slovenská republika potrebovať viac ako 40-tisíc zamestnancov v priemysle, ak sa nemýlim. Pán predseda Fico na tlačovke v máji minulého roku povedal, že ak pomôžeme vyriešiť tie exekúcie, tak okamžite vie nastúpiť do pracovného procesu 50-tisíc ľudí, to povedal predseda koaličnej strany SMER. Čiže ešte raz, my sa tu bavíme o nejakých Srboch a Rumunoch, ktorých musíme doviesť, lebo bla, bla, bla, lebo nám chýbajú pracovníci, ale veď doma máme podľa pána predsedu Fica minimálne 50-tisíc zamestnancov, ktorí by sa okamžite vedeli zapojiť do pracovného procesu. A veď si, preboha, uvedomte, ak to urobíme, to sú dane a odvody pre štát, lebo tí ľudia začnú normálne pracovať. Dnes oni robia, ale robia načierno, dnes robia načierno, štát z toho nemá ani cent. To je jedna vec.
A druhá vec, uvedomte si, že toto, čo sa teraz deje s exekúciami, nie je dlhodobo udržateľné. Áno, centrá právnej pomoci a osobný bankrot je skvelá vec, ale veď si zoberte tie čísla, tu sa bavíme, že centrum právnej pomoci je schopné ročne obslúžiť osem-, deväťtisíc ľudí. Ale my sa tu bavíme o jednom milióne ľudí v exekúcii, tak, preboha, čo 100 rokov budeme čakať, kým sa týmto tempom niečo vyrieši?
Čiže ešte raz, ja apelujem na prítomných pána Danka a pána Bugára, dajte ten návrh, my ho radi podporíme, ja vás osobne vychválim tak, že to ste ešte nevideli.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, určite veľmi dobre vystúpenie a zargumentovanie tejto problematiky. Len je veľká škoda, že je poloprázdna sála, lebo keby tu bolo viac koaličných poslancov, tak myslím si, že by pochopili tento problém a určite viac koaličných poslancov by zahlasovalo za tento váš návrh.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, vypočul som si tie vaše argumenty, len stále mi nesedí, povedal by som, tá rovnica. Na jednej strane hovoríte, teda už som vyrozumel z toho, že štát by mal oddlžiť všetkých tých, ktorí sú v exekúcii, no, za štátne inštitúcie. Ale veď sám ste povedal, že Sociálna poisťovňa urobila generálny pardon. Takže je na štátnej inštitúcii, či ho urobí, alebo neurobí. Do toho politici nemajú čo vstupovať, ak si štátna inštitúcia vo vlastnej réžii urobí analýzu, ktorá skonštatuje, že je možné udeliť generálny pardon, tak je to na rozhodnutí alebo na iniciatíve tej inštitúcie. Zatiaľ, pokiaľ viem, taký námet nemáme.
A teraz sa vrátim k tým peniazom, pretože hovoríte, áno, štát musí mať peniaze a nájsť peniaze na to, aby oddlžil týchto nešťastných ľudí. Len ja sa vás opýtam, čo povedia naši učitelia, zdravotné sestry, čo povedia ľudia v nemocniciach, ktorí ráno vstávajú, chodia do práce, dostávajú plat a pýtajú, žiadajú zvýšenie platov. Učitelia sú na uliciach, pretože žiadajú, aby im štát zvýšil platy o 6 percent, ako im bolo prisľúbené. Miesto toho dostávajú odpoveď, teraz nemáme, keď budeme mať, dáme vám, a plánujú sa rozličné modely. Takže na jednej strane máme ľudí, ktorí vstávajú ráno, chodia do práce, celý deň robia a potom im štát povie, že až bude mať, tak im tie peniaze dá, a teraz prídete vy, a poviete, no dobre, učiteľom netreba zvyšovať plat. Treba dať radšej tým, ktorí sú zadlžení. A argument je taký, že však keď títo ľudia dostanú vyplatené, dostávajú sa z čiernej ekonomiky, dostanú sa do normálneho pracovného procesu, pôjdu nám robiť do fabrík, do Jaguaru, Land Roveru a ja neviem kde. Nepôjdu. Sám ste povedal, pán Krajniak, že to je, že to sú dneska už prevažne dôchodcovia. Takže ak hovoríme; keby aj neboli dôchodcovia, na to, aby mohli ísť do Land Roveru, musia mať isté vzdelanie, technické vzdelanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)