33. schôdza

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali tento návrh zákona do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ešte krátko, vážené kolegyne a kolegovia. Pred chvíľou som predstavila za naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti návrh zákona, ktorým sme chceli odstrániť diskrimináciu rodičov, ktorí si zoberú do náhradnej starostlivosti, do svojej opatery deti, ktoré z rôznych dôvodov sa nemôžu starať o nich a vychovávať ich vlastní rodičia. A teraz sme predstavili zase návrh zákona, ktorým chceme pomôcť osamelým rodičom, neúplným rodinám, aby naozaj nestrádali deti.
Deti sú najviac ohrozené chudobou. Svedčí o tom aj posledný prieskum Slovenskej akadémie vied. Chudobou sú ohrozené, osamelí rodičia, teda neúplné rodiny a viacdetné rodiny. Naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zaostrilo svoju pozornosť práve na rodinu. Chceme realizovať a upozorňujeme na rodinnú politiku, to nie je to isté ako sociálna politika. Sociálna politika sa zameriava na člena rodiny, ktorý sa nachádza z rôznej príčiny v núdzi, a rodinná politika sa zameriava na rodinu ako celok.
Chcem vás teda požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili, za čo vám ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Či sa nám to páči, alebo nepáči, rastliny bez nás vyžijú, my bez nich nevyžijeme. A keď túto filozofiu si ľudstvo neosvojí, bude mať veľký problém. Preto dovoľte, aby som zdôvodnil, prečo dávame my z nášho hnutia novelu zákona o lesoch, zákona č. 326/2005. Škoda, že tu nemáme nášho bývalého kolegu Janka Mičovského, ktorý je lesníkom a lesákom celým srdcom. Dávam to myslím, že už štvrtýkrát v pléne Národnej rady, tento zákon o lesoch. V čom je jeho filozofia?
To, že je les najvýznamnejším prírodným, kultúrnym a krajinotvorným prvkom s mimoriadnym vplyvom na život ľudí a ostatných organizmov, nemusím asi nikoho presviedčať. Cieľ návrhu zmien zákona o lesoch by som charakterizoval do štyroch oblastí a budem to najprv citovať z dôvodovej správy a následne v rozprave by som to rozviedol na drobné. Takže v ktorých takýchto nejakých častiach tento zákon sa snažíme zlepšiť?
Po prvé, meníme priority v lesohospodárskych postupoch, čo zásadne má strategický význam pre lesníctvo a budúcnosť Slovenska a jeho lesníctva. Druhá oblasť, reagujeme na akútny stav v lesníckej praxi, kde dochádza k častým deformáciám. Tie deformácie, máme na mysli kalamity a účelové ťažby dreva z nášho lesa. Po tretie, uzákoňujeme po prvýkrát komplexné vnímanie lesnej produkcie a to v súlade s modernými trendmi, tak ako ich prezentujú významní zahraniční i naši lesnícki odborníci, napríklad profesor Papánek, profesor Zachar, profesor Čaboun a ďalší. Štvrtá oblasť, ktorej sa chceme dotknúť, mení sa financovanie lesných hospodárov a v súvislosti s tým zavádza sa odvod pre obhospodarovateľov lesa.
Týmto naším návrhom reagujeme na aktuálne poznatky lesníckej praxe a zároveň legislatívne potvrdzujeme rámec strategickej orientácie lesného hospodárstva v záujme napĺňania nadčasových celospoločenských cieľov, v intenciách akútnych potrieb a výziev 21. storočia. Snažíme sa chápať drevo a hlavne les ako komplexne, to znamená, aj v iných jeho funkciách, nie iba v tej drevoťažnej a iba v tej komerčnej.
Návrh zákona nemá v konečnom dôsledku vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie a nemá priamy vplyv na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1025. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ako som sľúbil, dovoľte, aby som trošku rozobral v rozprave, aby ste mohli na ňu reagovať, čo vlastne našou novelou sledujeme.
Po prvé. Tú filozofiu socialistickú, ktorá bola, že budeme tu mať rovno mäkký porast a rovnorodý, to znamená neheterogénny a nie rôznoveký, sa snažíme nabúrať, pretože príslušné kalamity a čas nám dáva za pravdu a história, že pokiaľ je to iba v jednom druhu lesov, teda druhu stromov v danom lese a rovnoveký porast, že jedna výška, keď príde nejaká kalamita, je s tým problém. Viď naše Tatry, ktoré teraz plačú a nevedia sa z toho dostať.
Takže zavádzame, alebo chceme, aby všade tam, kde sa dá, pán Martinák ma asi doplní, pretože je lesný hospodár, že na všetkých územiach sa nedá tento spôsob, ktorý sa volá podrastový a výberkový spôsob hospodárenia, nedá sa všade realizovať, ale všade tam, kde sa dá na našom území, aby sme ho teda realizovali, pretože je to o tom, že vyberáme tie stromy z toho porastu. Nieže robíme holoruby, robíme doslova, že, ja hovorím, že diery v porastoch. A potom si predstavte, že keď máte takéto, sledujete Slovensko, kde máte holorub, les, holorub, les. Predstavte si, že hubári tvrdia, že v týchto lesoch medzi tými holorubmi nerastú huby, nerastú huby. To znamená, to je ďalší vplyv toho holorubu, ktorý si ani neuvedomujeme možno, čo spôsobujeme, a prakticky nikto o tom nehovorí.
Takže, vážení, my navrhujeme a myslím, že aj legislatíva do budúcna bude tuto tento spôsob hospodárenia propagovať, výberkový a podrastový spôsob, ktorý som mal tú česť vidieť na Muráni a v okolici, kde teraz už nebohý pán Ladislav Holzbauer tento spôsob, lesník, tento spôsob, že za celého svojho života praktizoval, a musím vám povedať, že ten les, les hýri životaschopnosťou. Jednak je heterogénny, to znamená, že rôzne druhy, a jednak máte tam od tej omladiny až po ten 20-ročný strom. A to je krása. To je krása, ľudia boží! To doporučujem sa ísť pozrieť do týchto končín. Vyzerá, že na území Slovenska, teraz nech ma pán Martinák opraví, keď budem klamať, okolo 5 až 12 %, možnože 20 % by sa dalo realizovať výchovu našich lesov ďalších pre naše ďalšie generácie. To, že dneska tu lesy máme, je vďaka našim predkom, ktorí sa k tomu správali nie komerčne, že to vyhubili počas svojej existencie, ale nechali aj nám, aby z toho niečo bolo. Takže to je prvý bod, ktorý chceli by sme teda akože opraviť, aby bol ten výberkový a podrastový spôsob hospodárenia.
Ďalším bodom, ktorý je neuralgickým podľa mňa, je fiktívne robenie kalamít. Viete, že, hlavne tí, ktorí po 40 rokov sa dostali znovu k tomu svojmu majetku, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale, žiaľ, je to pravda, keď zistili, že majú les a ten les možnože má 50, 80, 100 rokov, tak si povedal: no tak keď ho už konečne mám, tak poďme na to! A potom zisťujeme, že sa rúbe hlava nehlava. Kalamity sa robia účelovo, z hektára sú zrazu, 5 hektárov a biela farba, ktorá sa značí X-kom alebo ležiacim krížom, ako som sa poučil, znamená kalamitu, tak tá hranica kalamity ide účelovo, kde je potrebné ju dať. A potom sa čudujeme, aké stromy sa z tej kalamity dostávajú preč a vlastne ten les trpí.
Takže my meníme súčasný spôsob nahlasovania kalamity, ktorý hospodár bol povinný nahlásiť, pokiaľ kalamita vznikla nad 20 % zásob dreva v tomto dielci lesníckom, ktorý tam bol, to znamená, viacej ako 20 % toho dreva tam padlo v tom dielci tou kalamitou, či je to veterná alebo nejaká iná, lykožrútová a iná, alebo keď je to nad pol hektára. To znamená, tam sa dalo veľmi účelovo hýbať aj s tými kubíkmi, aj s tou výmerou, aj s kadečím proste, a iba nad tým, na tieto nivy 20 % zásob dreva a pol hektára výmery bolo povinnosťou ohlásiť túto kalamitu. Takže my hovoríme, že má sa ohlásiť každá kalamita, ktorá vznikne, áno, aj ten jeden strom, ktorý tam bude tým lykožrútom napadnutý. Pretože všetko začína od jedinca. a potom nastupujú tie ďalšie veci. Takže dávame, že každá kalamita sa musí hlásiť príslušným orgánom, aby sa vedelo príslušne a včas zasiahnuť.
Ďalším bodom, ktorý sa často, by som povedal, že stretávajú tie styčné plochy, je ochrana prírody a lesný hospodár. To znamená, hospodárenie v lesoch, hlavne v tých hospodárskych. Vieme, ako dopadla Kôporová, Tichá dolina, nebudem sa k tomu vyjadrovať, to je na dlhšiu debatu. Ale my navrhujeme, aby lesáci, ktorí majú na starosti mimo 4. a 5. stupňa ochrany prírody, teda tie lesy, ktoré hraničia s týmto stupňom ochrany lesov, ktoré sú, dajme tomu, napadnuté kalamitou, tak aby tie hospodárske lesy a tí hospodári v nich mohli v tých susediacich s tými lesmi 4. a 5. kategórie ochrany prírody, aby mohli urobiť príslušné opatrenia, keď sa kalamita vyskytne v týchto porastoch, kde je ochrana prírody. To znamená v 4., 5. stupni ochrany prírody, aby tie ostatné porasty, ktoré nie sú v chránenej oblasti, ale sú susediace, aby tiež nepadli, dá sa povedať, ladom, nepadli tou kalamitou, aby mohol hospodár robiť príslušné opatrenia, samozrejme aj s vyjadrením tej ochrany prírody a mohol takýmto spôsobom zabrániť šíreniu do ďalších hospodárskych a iných lesov tejto kalamity. Hlavne tu sa týka, o tú kalamitu, sa týka, lykožrútovú a ďalšiu. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť naše lesy.
Ďalší bod týka sa hospodára. V súčasnosti je stav, že pokiaľ nie ste sám lesný hospodár, tak samozrejme musíte, a ste majiteľom lesa, tak musíte mať ako majiteľ lesa lesného hospodára, ktorý vám povie, ako máte v tom lese gazdovať. Niekedy to boli LHP, lesohospodárske plány, teraz je to plán starostlivosti o les. V minulosti týchto lesných hospodárov platil štát, teraz to platí majiteľ lesa, alebo ten obhospodarovateľ, ktorý tam je. Takže viete si asi predstaviť, aké tendenčné možnosti sa vynorujú, ak chcete toho hospodára nejako umravniť, usmerniť, koľko dreva máme v tomto decéniu, lebo sa to robí na decénium 10 rokov, koľko toho dreva tam má vyrúbať. Pokiaľ si ho platí sám ten majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa, tak je tam veľká možnosť korupcie, čo sa týka, na úkor dreva a lesa ako takého, a potom kubíky môžu lietať hore-dole a ťažba sa nájde, akú si len vymyslíte.
Preto navrhujeme, aby sa späť lesný hospodár dostal, múdro povedané, pod výplatu štátu, pretože štát by mal byť ten, ktorý by mal garantovať udržateľný rozvoj aj lesného hospodárstva. Áno, u mnohých súkromníkov vidíme demoláciu, či už urbariáty, ale aj cirkevné niektoré, aj fyzické osoby. Tak štát by mal garantovať cez tých lesných hospodárov, aby sa v každej forme vlastníctva obhospodarovania lesov tá udržateľnosť v lesníctve garantovala. Čím iným, ak nie tým, že toho lesného hospodára bude priamo platiť štát?
Takže navrhujeme takúto zmenu. Niekto povie: no skade štát bude mať na to peniaze? Tam navrhujeme, aj tu riešenie, a síce, že budú takzvané povinné odvody z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe. To znamená, tam, kde sú v ziskoch, kde majú plánovanú ťažbu, tak tieto kubíky budú odvádzať určitú časť financií do spoločného rozpočtu štátu, z ktorého sa bude financovať táto lesohospodárska činnosť pre lesných hospodárov a, samozrejme, že aj plány starostlivosti o les.
Aká to bude výška? – pýtali sa novinári na našej tlačovke. Tam samozrejme to bude závisieť od toho prepočtu, koľko tam bude, budú, tých lesných hospodárov potrebných, aké tam budú asi kalkulácie a na základe toho sa bude aj tento prepočet odvodov z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe zavádzať. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť prácu do budúcna v našich lesoch.
No a ten posledný, neviem, či to je 5. alebo 6., a myslím si, že to je ten, jeden z tých možnože najdôležitejších, aby sme tú funkciu lesa nechápali iba veľmi jednostranne, iba v tých kubíkoch dreva a v tej komercii, koľko za ten kubík dostanem, alebo nedostanem, či musím si ho niekde podržať alebo si ho už môžem teraz predať, a síce, aby tam boli všetky funkcie toho lesa chápané a adekvátne aj ocenené. Možno aj tým odvodom zo štátu späť do lesa, pretože ak si niekto myslí, že je prirodzené, že keby sme nemali tu les, tak tu možnože máme aj ten čistý vzduch, že máme tu aj nejakú pôdoochrannú funkciu, že nebude nám lézia po tých brehoch a veľkých vrchoch fungovať, že ochránime tú pôdu, že tu nebudeme mať nejaký ten tepelný, svetelný, vodný režim celkom iný, ako keby tie stromy neboli, tak sa asi hlboko mýli a doporučujem mu naštudovať si environmentalistiku lesa a ďalšie tie funkcie, ktoré les dáva každému človeku.
Snažíme sa to dostať tiež do zákona, aby tieto funkcie lesa, nie iba tie ťažobné a drevárske, boli ohodnotené štátom, aby do toho štátu išli nejaké financie, ktoré budú môcť nanovo oživiť tento les. Nehovorím už o stromoch rastúcich mimo les a ochrany prírody ďalších, ktoré by samozrejme si tiež zaslúžili možnože väčšiu finančnú dotáciu aj zo strany štátu.
Vážení, toto je zhruba, čo chceme v tejto novele zákona novelizovať a prijať, myslím, že ku skvalitneniu ďalších lesných porastov pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Odporúčam, aká je sila lesa, jednu knihu. Volá sa Muž, ktorý sadil stromy. Je to neskutočne dobrá kniha, čo sa dá urobiť z nehostinnej krajiny, ak si niekto vezme do hlavy, že ju vysadí stromami. Je to na rozhraní Španielska a Francúzska, územie, ktoré bolo aj vojnami, prvou a druhou, opomenuté, lebo tam nebolo nič, tam nebolo kvôli čomu ísť normálne. A tento človek, ktorý žil v 20. storočí, si povedal, že celý svoj život sa bude venovať výsadbe stromov v týchto, by som povedal, nehostinných podmienkach európskych a urobil z toho kultúrne, civilizačné a životné prostredie pre vznik miest a dedín v danom regióne. Vysadil niekoľko 10-tisíc stromov za svoj život. A to je krásna kniha, ktorá povie, čo znamená mať pevnú vieru, svoje presvedčenie a čo znamená dať strom do krajiny.
Takže, vážení, doporučujem každému a chcem veriť, že aj vy chcete nechať našim deťom a vnúčatám krajinu aj lesohospodársky prijateľnú a udržateľnú pre ďalšie generácie, aby sme tu mohli čerpať aj do ďalších desiatok a stovák rokov, ktoré, dúfam, že prídu aj po nás na slovenskej zemi, aby ten les dotváral slovenskú krajinu. Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o vstúpenie si do svedomia, či má zmysel takto novelizovať tento zákon o lesoch a potom podľa svojho svedomia a presvedčenia sa rozhodnúť pri hlasovaní. A chcem vás poprosiť naprieč politickým spektrom o podporu tejto našej novely zákona o lesoch.
Ďakujem pekne. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem za slovo, vážený pán predkladateľ, vážení prítomní poslanci, poslankyne, chcem zaujať stanovisko k tomuto návrhu, tejto novele návrhu zákona o lesoch. Pôjdem postupne, budem pomerne stručný a myslím, že ako lesník, praktický lesník s takmer 30-ročnou praxou, verte, že viem, o čom rozprávam.
Čo sa týka výberkového spôsobu. Tento výberkový spôsob samozrejme je najbližší prírode, ale tento postup, ako ste navrhovali vy, ešte tam vkladať slovo "všade", ja osobne by som nedával. Z akého dôvodu? Nedával by som z toho dôvodu, aby sme skutočne neboli pápežskejší ako pápež. Prečo? Z terajšieho znenia je jasné, zákona, že všade ten odborný lesný hospodár aj lesník ho môže použiť tam, tento výberkový spôsob, kde mu to dovoľujú jednak prírodné podmienky a jednak ekológia, jednak biotop.
Ešte by som ťa chcel vyviesť, pán predkladateľ, z jedného veľkého omylu, ktorý si tu vravel, nie preto, že by som na tom bazíroval, ale je to podstatné. Výberkový spôsob nie je výchova. Výberkový spôsob z lesníckeho hľadiska je nepretržitá obnova lesa, hej? Čiže my tam vyberáme jednak hrubé stromy, buď jednotlivo alebo skupinovito.
Prečo to slovíčko "všade" by som nedával? Preto by som ho ani nedával, aby to zase nešlo na úkor lesa, aby tí lesníci sa nesnažili uplatniť tento výberkový spôsob aj tam, kde to nie je možné, lebo sú aj určité pomerné veľké nevýhody tohto výberkového spôsobu, aj keď, samozrejme, ako lesník som za tento výberkový spôsob, však doteraz to zákon povoľoval. Pre vašu informáciu, tento výberkový spôsob je známy už viac ako 60 rokov. Uplatňovali ho či nemeckí lesníci, aj u nás sa uplatňoval. Nie je to žiadne nejaké nóvum, alebo z čoho by sme, neviem, čo robili, ale proste chcem tu poukázať aj na úskalia výberkového spôsobu, a preto to slovíčko "všade" ja by som tam nedával.
Hlavným takým veľkým úskalím je podmienka sprístupnenia porastov. Ten porast musí byť perfektne sprístupnený. Kvôli čomu? Jednoducho kvôli tomu, že hospodáriť výberkovým spôsobom bez použitia konských záprahov de facto je nemožné. Na to potrebujeme mať rozčlenený porast a samozrejme perfektne sprístupnený. Prečo konskými záprahmi? Jednoducho preto, lebo tento konský záprah mi nepoškodí lodenkové časti lesa, stromov jednotlivých, mladších stromov, tak ako to zrobí mechanizmus svojimi kolesami, reťazami, poznám to z prevádzky a tak ďalej. Čiže musíme mať konské záprahy k tomu.
Tieto veci je ťažko robiť vo flyšovej oblasti. A síce prečo? Ten lesník, keď si povie áno, tento porast, keď mi to "všade" hovorí, bude až príliš na tom trvať, dá sprístupniť tento porast.
Nie je to problém peňazí ani sprístupnenia technicky, ale je to problém nášho severovýchodného flyšu. Tam, keď tieto zvážnice zrobí takto nahusto a sprístupnené cesty, hrozí jednoznačne zvýšená erózia. Z týchto zvážnic budú zvodnice a jednoducho hrozia zosuvy. Čiže my tam zrobíme viac škody ako perspektívneho osohu.
Spôsob, ktorý teraz je najpoužívanejší, a síce podrastový spôsob hospodárenia je podľa môjho názoru veľmi výhodný. Tento podrastový spôsob spočíva v tom, že postupne presvetľujeme porast, aby sme dostali materské dreviny z pôvodného porastu z prirodzeného zmladenia. Až keď mám tam zmladené viac ako 50 % na ploche, vtedy ho môžem dorubávať.
Druhá veľká nevýhoda tohto výberkového spôsobu, ak tam dám slovíčko, dáte slovíčko "všade", aby lesníkov to nezvádzalo, áno, zrobím to, aj tu však, píšu tam "všade", atď., aby neboli príliš horliví, je ten, že nemôžme ho aplikovať tam, kde sú jednoznačné svetlomilné dreviny. Lebo my ten podrast nemôžeme presvetliť pod zakmenenie 0,9, 0,8. Kto je lesník, tomu rozumie, čo je to. A tam je v podstate polotieň, neodkrývame tak tie plochy. Čiže také dubiny, alebo čosi podobné neprichádzajú do úvahy. Tam, kde sú tienne dreviny, polotienne, ako napríklad jedľa, môžme to robiť. Len aby, hovorím, z tohto titulu títo lesníci neboli príliš z toho, ako sa povie, paf a nerobili to za každú cenu.
Druhého bodu, ktorého sa chcem dotknúť, je tá oblasť, čo si tu spomínal, pán predkladateľ, a síce oblasť tzv. robenia kalamity. To robenie kalamity, ani týmto tzv. robenie kalamity nezabránime. Prečo? Pretože na úradoch štátnej správy, ak by sme to chceli, aby ten pracovník to odkontroloval, fyzicky to jednoducho nie je možné. Tu záleží len od charakteru lesníka, aby nedovyrábal bielou farbou tzv. kalamitu. Tak ako ostatné veci, záleží to od človeka. Nie od toho, že tu dáme takúto, takýto, nehovorím, že nezmysel, nie je to nezmysel, ale proste nič to nezmení skutočne na danej skutočnosti. Máte možnosť opýtať sa kolegov na bývalých lesných úradoch, teraz na odboroch, na okresných úradoch. Čiže z toho dôvodu to robenie kalamity, hovorím, záleží od charakteru lesníka a od toho, kto aký má prístup k práci. Je to to isté, ako keby sme hovorili o sociálnej oblasti alebo niekde ináč.
Ďalej sa zmienim, v Tatrách, o Tatrách skutočne okrajovo. Nechytám ťa za slovo, že kde to bolo spôsobené hlavne tým, že nebol tam výberkový spôsob hospodárenia, že tieto kalamity, no nebolo to tým. Možno na tých 5 %, ale tie kalamity vznikajú z toho, že sa tam sadili rovnoveké ihličnaté porasty, známe to z dejín lesníctva, hospodárenia lesov ako tzv. výnosové hospodárstvo. Peľové zrnká pred 300, 400, 500 rokmi dokazujú, že tam, aj v Tatrách boli pôvodné bukovo-jedľové porasty, smrekové tak isto. Preto aj pri revitalizácii Tatier sa teraz používa na revitalizáciu jednak smrek a jednak aj ihličnaté dreviny okrem smreka.
Vidím, že čas plynie, takže to trošku urýchlim. Ďalej, čo sa týka toho financovania, že budú to financovať z obnovných ťažieb. No nie je to tak celkom pravda, pretože poznám malé spoločenstvá, ktoré majú aj obnovnú ťažbu, napriek tomu sú v mínuse. Čiže oni z tej obnovnej ťažby nebudú môcť to financovať. Pozor, je to veľký zádrheľ. Teraz každý subjekt bude predkladať, aké má výnosy alebo aké nemá výnosy? Nie je to aj v rozpore s ústavou? A keď by ste už tak chceli, tak potom si povedzme áno, nech každý podnikateľ dáva do toho fondu, pretože nielen čo v lesoch robia, ale je to, lesy slúžia, jak si tu správne povedal, aj na iné účely. Takže tam ten malý ťažko to nejak uhradí z toho. Ešte za čias, predtým bol tzv. Štátny fond zveľaďovania lesa, ktorý dohrádzal túto vec medzi plusom a mínusom, vyrovnal ten rozdiel, ale druhá stránka veci bola tá, že za Dzurindovej vlády tento fond bol zrušený.
Čo sa týka takej ani nie formálnej veci, konštatujete, že nemá to dopad na verejnú správu, na rozpočet verejnej správy. Ja tu mám pred sebou doklad z ministerstva financií, ktorý ste obdŕžali určite aj vy, v ktorom sa konštatuje, že má to vplyv kladný aj záporný na verejnú správu, a to s tým, že keď budú dávať určité percento z tej ťažby, tak bude to menší. Z tohto dôvodu ma vedie k tomu, že tento návrh zákona nemôžem podporiť práve pre tieto moje výhrady, ktoré tam sú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, jasne bolo zrejmé z vášho vystúpenia, že naozaj máte skúsenosti. Avšak bol to aj taký typický príklad toho, ako dvaja ľudia hovoria o tej istej veci, ale každý pod jedným pojmom rozumie niečo iné. A to si myslím, že je aj v súčasnosti problémom práve v tomto lesníctve alebo v otázke, problematike lesa, že lesník vidí, že les je aj na vyrúbanej ploche, kde nie je ani jeden strom, ale tí druhí, ochranári a verejnosť, tam ten les nevidí. A to isté je v tom popise, ako ste hovorili o výberkovom spôsobe a prirovnávaní, že sa vlastne sa nedá použiť napríklad vo flyši alebo na niektorých lokalitách, lebo sa tam nedostanú kone takýmto spôsobom. No, ja si skôr myslím, že predkladateľ Martin Fecko mal na mysli pod výberkovým spôsobom skôr taký prírode blízkemu hospodárstvu. Čiže pokým si všetci neujednotníme slovník a čo presne, čo ktorý spôsob znamená a aby sme všetci pod jedným pojmom mysleli, že modrá je modrá, zelená je zelená, tak zrejme nebudeme vedieť vôbec spolu komunikovať. A to je a teraz to hovorím v dobrom, nie v zlom, že by sme nechceli nájsť spoločnú reč, ale jednoducho musíme nájsť ten spoločný slovník, lebo si nebudeme rozumieť. Lesník aj ten lesný projektant robí úplne svoju, pri najlepšom vedomí a svedomí svoju lesnícku poctivú právu. Pripraví lesný plán, program starostlivosti o les, ale tí druhí vlastne mu nerozumejú alebo s nim nesúhlasia, pretože... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega áno, beriem, že je to všecko o tých ľuďoch, ktorých tam máme, a to je v každom rezorte. To je jedno, kde pôjdeme, a je to možno o tej kontrole buď politickej alebo odbornej a dôslednej alebo nedôslednej pre vašich alebo našich a už začneme, neviem, do nejakých sfér ísť. Takže áno, všecko je to o tých ľuďoch.
Chcel som povedať, že ten lesný hospodár, to slovíčko "všade" sme to charakterizovali tak alebo chápeme to tak, predkladatelia, aby všade, kde je to možné, mohol ten hospodár, mal všade, kde to je možné, lebo potom je to na jeho subjektívnom názore. Keď vám môžem, ja ktorý som zarytý "socialistický lesný hospodár", no tak nedám ho, nedám ho a je to vybavené, lebo iba môžem ho tam dať. A my preto hovoríme a chceme, aby na všetkých tých, ktorí sú, samozrejme charakterizované tie plochy, kde sa dá tento spôsob realizovať, aby ten lesný hospodár, keď má v správe takúto krajinu, aby tam ten spôsob dal. To je to slovíčko, že musí tam dať "všade", kde je to ako vhodné. Takže to iba na vysvetlenie.
No a samozrejme, že ide o konské poťahy a zápravy a kade ostatné, no, žiaľ, áno, bolo to. Však sme to mali tieto a už sa to vytráca. Aj zamestnanosť v lesníctve sa vytráca, možnože aj okolo tých koní a ďalších vecí. Takže samozrejme nechcem ísť, aby sme išli do nejakej doby predhistorickej, ale myslím, že aj ten koník v tom lesníctve má svoju úlohu a môže tam ďalej fungovať a môže zvyšovať aj tú zamestnanosť v tom danom regióne. A hovorte, čo chcete, koní máme na Slovensku minimum. To sú desatinové stavy, čo sme tu mali. A aj z toho dôvodu, že nám v lesníctve odišli tie kone, už ich tam nemáme proste. Tak poďme im dať trošku aj nejakej tej renovácie koní v lesníckom hospodárstve, práve aj cez tieto možnosti približovania dreva cez konské záprahy. A ďalšie už nestihnem. Takže iba toľko z mojej strany.

Ďakujem za slovo. Najprv budem v krátkosti reagovať na pani poslankyňu Zemanovú.
Pani poslankyňa Zemanová, ja vás môžem viac ako na 100 % uistiť, že lesnícky slovník existuje. Ja keď poviem výberkový spôsob a je tam lesník alebo ten, ktorý robil v lese, tak sa nebudeme mýliť, to je obnova, výchova alebo čo. To je jeden z tých hospodárskych spôsobov. Všeobecne lesnícky slovník existuje. Od našich lesníkoch sa učili lesníci Nemecka po, vzrastové tabuľky používajú doteraz Nemci nášho autora profesora Hubača, ostatných, pre výpočty hmoty na stojato, ale to sú vyslovene vysoko odborné veci. Tento zákon o lesoch sa nedá porovnávať so zákonom o požiarnej ochrane, so žiadnym, bez toho, aby som si nejak ho nad iné zákony. Nie, ale jednoducho tomu sa musí skutočne rozumieť a prejsť, jak sa patrí. Čiže toto by som nebral do úvahy, lebo lesnícky slovník existuje.
Čo sa týka ochranárov, ešte vás sa dotknem. Áno, boli to tzv. ochranári, ktorí podľa môjho názoru zapríčinili aj to, že stav Kôporovej doliny je taký, ako je, aj Tichej. Choďte sa pozrieť, kde boli revitalizované plochy!
Čo sa týka pána Fecka. Budem citovať, výberkový spôsob "uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcich zásob dreva nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu a uplatňuje sa tam, kde existujú vhodné podmienky alebo kde je možné také vytvoriť". Čiže ja tam nevidím to slovíčko "všade" dávať, lebo budeme pápežskejší ako pápež a bude to viesť lesníka k tomu, tak dám tam ten spôsob, aj hoc tu nepasuje. A to zrobí.

Ďakujem ešte za slovo. Samozrejme, les je neodmysliteľná zložka životného prostredia s mnohými funkciami a je dôležité si povedať, ako chápeme les. Lebo to, ako chápe a vykladá les podľa svojho lesníckeho slovníka lesák, nie je úplne totožné s tým, ako vykladá alebo vníma les ako zložku životného prostredia ochranár.
A, pán Martinák, myslím si, že nie je celkom správne hovoriť ako, že lesníci, tí tomu rozumejú, ale tí ostatní sú tzv. ochranári alebo tzv. odborníci a tí vlastne, tí všetci ostatní lesu nerozumejú. Lebo keď začneme takto komunikovať, tak naozaj veľmi ťažko budeme hľadať ten prienik medzi tými úlohami, ktoré les plní a ktoré plní les ako drevohospodársku funkciu, ale teda má množstvo ďalších funkcií, ktoré tu boli aj pomenované a o ktorých asi sa prieť nebudeme, že les naozaj plní okrem drevohospodárskej funkcie aj ďalšie úlohy.
Je to ale forma hospodárenia. Tam pre mňa je najdôležitejším dokumentom ten program starostlivosti o les. Tzv. lesohospodársky plán, ktorý podľa toho, ako to dnes funguje, si myslím, že to slovo, ten slovník mal zostať lesohospodársky plán, lebo naozaj skôr je o tom, ako sa tam hospodári. Tá funkcia drevohospodárska má dominanciu, ale ten program starostlivosti o les je také trošku, taká omáčka, že vlastne, no, aby boli spokojní aj tí druhí, že vlastne sa o ten les staráme a že naozaj aby tam boli plnené aj tieto iné funkcie. Ale faktom je, že tento program starostlivosti o les projektujú a vytvárajú lesníci, lesní projektanti, odborníci, určite na slovo vzatí, ale oni ho projektujú a robia to podľa toho svojho uhla pohľadu.
A mne čo chýba, je práve ten vstup tej druhej jej časti, verejnosti, podľa niekoho neodbornej. Ale v konečnom dôsledku aj tá ostatná verejnosť, podľa niekoho neodborná, prijíma úžitky toho lesa, okrem tej drevohospodárskej tých všetkých ostatných. A myslím si, že tá participácia týchto, tejto ostatnej verejnosti, odbornej či neodbornej, by mala mať významnejšie miesto, ako v súčasnosti má. Lebo dnes, ako si to projektant naprojektuje, ako sa dohodne v podstate s tým vlastníkom, tak to je, tak to bude schválené. Povedzme si to na rovinu, že to tak je, že ten, ten názor tých ostatných sa tam do týchto dokumentov dostáva len veľmi okrajovo a len môže sa tam dostať, ale nemusí. Pretože, napríklad aj v chránených územiach, kde sú teda prísne chránené lokality, kde, kde by teda mal byť a je štátom zadefinovaný ten vyšší záujem, napríklad ochrany prírody, tak stanovisko ochrany prírody v tejto časti nie je záväzné, ale má ten odporúčací charakter. A orgán, ktorý schvaľuje program starostlivosti o les, ho môže, ale nemusí akceptovať.
Taktiež stanovisko obce alebo príslušnej samosprávy, kde les je, často je integrovanou súčasťou nejakého mesta alebo obce. Napokon aj samotné hlavné mesto, sa hovorí, že je jedno z najzelenejších miest, ale je to len vďaka tomu, že Malé Karpaty idú prakticky až do centra, centra mesta a na týchto Malých Karpatoch v meste sa hospodári ako keby na hospodárskych lesoch a mesto má veľmi málo možností vstúpiť do toho, aby, aby sa tam hospodárilo inak, aj keď má svoj územný plán, kde vo svojom územnom pláne má jednoznačne povedané, ako si predstavuje to hospodárenie, tak lesný projektant nie je povinný rešpektovať tento záväzný dokument, tento zákon, lebo územný plán je vyhlasovaný všeobecne záväzným nariadením, a môže si tam naprojektovať niečo iné.
Preto si myslím, že takýto dokument, ktorý má dopad na tieto, všetky tieto časti, a nezabúdajme na dopad na klimatickú zmenu, na ten, kde naozaj musíme veľmi intenzívne dbať na zmenu druhového zloženia, na to, aby sa prestalo hospodáriť plantážovo, aby sa prestalo hospodáriť formou monokultúr, ktoré v konečnom dôsledku aj lesníci, tie porasty, ktoré boli vysadené pred 50 rokmi ako monokultúry, nám padajú ako zápalkové, tie zápalky sa lámu vo vetroch, lebo nemajú žiadnu stabilitu.
Čo sa týka, k samotnému ešte zákonu, tak si myslím, že nie je teraz tá vhodná doba na takúto, tento druh zmeny. Sú tam viaceré veci, ktoré, ktoré, myslím si, sú ešte na diskusiu. Ako ja nechcem odmietať tento zákon ako en bloc, ale sú tam veci, o ktorých myslím si, že je aj potrebné diskutovať. Takže nebudem vedieť vysloviť takú podporu tomu zákonu, avšak nie je to že zamietnutie, ide skôr o to, že by sme radi ešte o tomto diskutovali.
Ale všeobecne k lesom ešte chcem povedať toľko, že v prvom rade štát by mal zmeniť prístup k lesnému hospodárstvu na svojich pozemkoch. Nevnucovať nejakú formu hospodárenia na súkromných lesoch bez toho, aby mal jasný, jasnú formu, akým spôsobom tie svoje požiadavky bude u tých súkromných lesníkoch vedieť im ich vykompenzovať. Ale takmer 50 % lesov na Slovensku je na majetku, v majetku štátu. Sú to Lesy Slovenskej republiky, je to Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Vojenské lesy. Keď toto sa spočíta, a tu sa pristúpi k zmene formy hospodárenia, tak okamžite, okamžite v nasledujúcom hospodárskom roku by sme všetci videli zmeny. Ale samozrejme to súvisí aj s tým, aby sa upravili tie programy starostlivosti o les, aby v správnom konaní majiteľ, vlastník, štát do týchto konaní vstúpil a vydal pokyn o tom, že sa v týchto územiach bude inak hospodáriť. Samozrejme, bude to mať dopad na výsledok hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, ale ochrana prírody a životné prostredie tiež niečo stojí. A treba si a treba si ujednotiť, že či naozaj ten odvod lesov Slovenskej republiky, tie dva milióny eur do rozpočtu nám za to stoja, či naozaj nebude lepšie o tie dva milióny mať nižší ten benefit hospodársky, ale mať stabilnejšie a, by som povedala, ľúbivejšie lesy, ktoré sú na slovenskej pôde.
Ešte na záver, ešte formou toho, aj ty si spomínal, Martin, ohľadom toho, že človek, ktorý sadil strom, ako zmenil krajinu. Tuná ja som sa stretla s takou formou, že ďalší taký, taký rozdiel medzi akože lesníkom a tým ochranárom alebo tou inou verejnosťou je, že lesník vysádza stromy a ochranár vysádza les. A v tom je ten, trošku zase ten rozdiel pohľadu na hospodárenie v lesoch, že les to nie sú len stromy, ale les to je komplex celej tej bioty – od pôdy, kríkov, vtáctva, živočíchov, vody, hornín a celého toho komplexu, že to nie je len, že to nie je park.
Ďakujem pekne.