33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, chcela by som pekne poprosiť aj vás, aj kolegov o termínovanie bodu 40 schôdze, tlač 1028, na dnes po hlasovaní, po skončení predchádzajúceho bodu. Ďakujem veľmi pekne.

Prosím poslancov členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby tí, ktorí môžu, naozaj došli o 13.00 hodine na zasadnutie výboru do rokovačky výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť poslancom, že cez obednú prestávku je v kinosále odborná konferencia Zdravé Slovensko, takže všetci sú vítaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pripomínam členom hospodárskeho výboru, že dnes o 13.30 bude zasadnutie nášho výboru v miestnosti č. 148. Ďakujem.

Rád by som pripomenul schôdzu ústavnoprávneho výboru o 13.30 hod. dnes. Ďakujem pekne.

Chcel by som navrhnúť, aby správa pozemkového fondu bola zaradená zajtra ráno na deviatu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení predkladatelia tohto návrhu, pán exminister Maďarič, pán Poliačik, dámy a páni, ja si dovolím bez kadejakých exkurzov vrátiť sa k podstate tohto návrhu zákona a paradoxne v podstate k filozofii tohto návrhu zákona tým, že spomeniem si na istú situáciu spred štyroch rokov, ktorá sa týkala voľby generálneho riaditeľa Národného divadla, ktorá sa niekoľkokrát opakovala a vždy to nejak tak s tým generálnym riaditeľom nevychádzalo. Bol tam dva roky, bol tam rok a pol, boli tam rôzne problémy. Ešte dávnejšie išlo o novostavbu Slovenského národného divadla, kde sa menili štruktúry opery, baletu, činohry, kde vznikali rôzne a rôzne situácie, na ktorý ten riaditeľ jednoducho nebol pripravený. Vtedy sme s pánom exministrom kultúry mali jeden rozhovor, veľmi korektný a možno pán Maďarič si na to spomenie, kde sme hovorili, ako sa, ako docieliť túto voľbu, aby aj tí, ktorí sa za ňu postavia, boli zodpovední. Dovtedy existovala tá voľba takým spôsobom, že vznikla takzvaná, pri každej voľbe takzvaná konkurzná komisia. A tá konkurzná komisia bola zložená z rôznych ľudí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím kľud v sále. Nech sa páči.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Napríklad v tej konkurznej komisii bol, boli tam rôzne osobnosti spoločenského, kultúrneho, spoločenského života, kultúrneho života. Napríklad tam boli, a nespochybniteľné osobnosti, napríklad hlavný architekt mesta Bratislavy, rôzni iní ľudia, ktorí volili generálneho riaditeľa Národného divadla. Zvolili generálneho riaditeľa Národného divadla. Minister, hoci táto komisia má len odporúčací charakter, vtedy zo zákona, minister kultúry vzhľadom na tie osobnosti, ktoré navrhovali na základe toho konkurzu, ktorý bol neuveriteľne objektívny, kde sa toho riaditeľa pýtali na všetko možné, on odpovedal veľmi presne. Všetko v tej teoretickej rovine fungovalo fantasticky, až prišlo k praktickému pôsobeniu generálneho riaditeľa a my sme toho generálneho riaditeľa niekoľkokrát museli meniť preto, lebo to Národné divadlo kolabovalo. Kolabovalo po stránke finančnej, po stránke samotnej prevádzky, ktorá je nesmierne náročná v tom Národnom divadle. Hovorím, je to trojsúborové divadlo, ale tá konkurzná komisia toho riaditeľa odporúčala ministrovi. Minister nikdy nepovedal nie a vždy vymenoval toho riaditeľa, ktorého tá konkurzná komisia menovala.
Konkurzná komisia, samozrejme, po vymenovaní generálneho riaditeľa zanikla. Dnes už nikto nevie, koľko rôznych konkurzných komisií sa bez zodpovednosti prihlásilo k menovaniu tých všetkých generálnych riaditeľov, ktorí tými generálnymi riaditeľmi boli a dovolím si povedať z hľadiska pohľadu dneška veľmi neúspešne. Prelom nastal pri generálnom riaditeľovi Novej scény, kde tento mechanizmus minister kultúry nepoužil a sám prevzal zodpovednosť za riaditeľa, za generálneho riaditeľa Novej scény. Preto to divadlo dnes dlhodobo funguje, preto je s ním zrejme aj nejaká spokojnosť v rámci toho kultúrno-spoločenského života na Slovensku a kultúrno-spoločenského života Bratislavy a priamu zodpovednosť za tohto generálneho riaditeľa má minister kultúry, lebo sa priamo vymenovaním bez konkurznej komisie, bez teda tej falošnej demokracie a toho falošného náznaku toho nejakého všechcenia a tej dohody toho všechcenia, minister kultúry zobral za toto priamu zodpovednosť.
Marek, iste si na ten rozhovor spomínaš, ktorý sme mali, kde sme sa o tom veľmi otvorene rozprávali. Preto dnes ma tak trošku prekvapuje tento návrh zákona, a ja vôbec nespochybňujem, kto ho s kým predkladá, vôbec mi nejde o to, či je to koalično-opozičný alebo opozično-koaličný návrh. Ja skôr by som sa, ja skôr by som sa pristavil pri tomto návrhu z hľadiska tej skúsenosti, ktorú určite pán poslanec Maďarič s tým mediálnym prostredím obrovskú má. A pristavil by som sa pri tom aj z toho dôvodu preto, lebo je to vlastne čosi proti tej jeho filozofii, o ktorej sme hovorili pred tými štyrmi rokmi a dúfam, že ozaj toto nespochybní, lebo ten rozhovor naozaj prebehol medzi štyrmi očami na ministerstve kultúry vtedy a bavili sme sa o tom a úplne korektne a priateľsky a nechcem spochybňovať ani teraz tie korektné vzťahy, ktoré spolu máme, bez toho, aby sme teda mali rôzne názory na iné veci. My sme sa nezhodli ani v rámci tlačového zákona. Ja som chcel a presadzoval som na základe teda istých skúseností tlačovú radu. Pán vtedajší minister kultúry Maďarič tú tlačovú radu nechcel. Zase mal pre to svoje dôvody. Čiže toto nie je otázka, otázka nejakého, nejakého súperenia, božechráň, politického. Toto je otázka v rámci vymieňania si skúseností z hľadiska prežitého a tým nadobudnutej istej filozofie. A tuná podľa môjho názoru sa tá filozofia predkladateľa pána poslanca Maďariča zmenila.
A teraz k tomu, k tomu samotnému návrhu zákona, o ktorom som hovoril pred, v tej faktickej poznámke. A to je ten, to je ten pre mňa, pre mňa needi..., needintif... (reakcia navrhovateľa), ako hovorí pán kolega Poliačik, neidentifikovateľný (povedané so smiechom) zbor voliteľov, lebo tento zbor voliteľov je jednorazová inštitúcia bez priamej zodpovednosti. Ten zbor voliteľov po vymenovaní generálneho riaditeľa zanikne. Zanikne a viac už o ňom nikto nebude počuť.
A teraz hovoríme o tom, že ako keby ten zbor voliteľov obsiahol celé to spoločenské spektrum. No ja sa (povedané so smiechom) pýtam znovu, čo som začal v tej faktickej poznámke. Prezident Slovenskej rektorskej komisie. No iste persóna nesmierne vážená, všetkými rešpektovaná, len čo on vie o tom mediálnom prostredí? Na základe čoho sa bude rozhodovať? Na základe akých rád a koho? Hej? A ten je, ten je jediný, hej? Ten, ako to je v podstate bez, bez problémov, ten je jediný. Toho netreba vyberať. Jeden zástupca cirkvi a náboženských spoločností. Ktorý? Kto ho bude vyberať? Kto posúdi, že tento je ten najlepší a tento najviac pozná to mediálne prostredie? Ďalej, prezident Slovenského olympijského výboru. Pri všetkej úcte, opäť persóna nesmierne rešpektovaná, určite vie o športe asi najviac zo všetkých tých ľudí, ktorí v tej komisii sedia, len to nie je všetko. Ďalej, predseda Združenia miest a obcí. Opäť ten istý problém. Jeden člen navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov podľa osobitného predpisu. Dobre. Máme to nejakým spôsobom definované. Jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím. Kto o tom zase rozhodne, že je to ten, že je to ten najkompetentnejší v rámci danej oblasti, že je to skutočne ten, ktorý je najlepší z tých ostatných navrhovaných a ten rozhodne o tom, že tam bude sedieť v tej komisii voliteľov a ten povie svoj názor na riaditeľa, že tento?
Nejaký riaditeľ sa takýmto spôsobom stane, bude vymenovaný. Opäť zbor voliteľov zanikne. O pol roka si ani nespomenieme, kto bol v zbore voliteľov, preto, lebo to je orgán bez zodpovednosti, aj v tomto zákone, bez zodpovednosti, ten orgán proste nebude, ale je to ten najdemokratickejší spôsob, ako objať to široké spektrum spoločnosti.
Dámy a páni, toto je falošná demokracia. Toto je naozaj falošná demokracia a tá falošnosť z toho, z toho bude pozerať po tom pol roku, po tých siedmych, ôsmich mesiacoch fungovania riaditeľa a keď s ním začnú byť problémy a keď tá rada ho bude musieť rešpektovať, preto, lebo to odvolanie riaditeľa to vôbec nie je jednoduché z tohto zákona. To nie je také jednoduché, že riaditeľ bude odvolaný na základe tých kritérií, ktoré sú tu napísané. To, a okrem toho, už vtedy, keď ho tá rada bude odvolávať, to bude to politické hľadisko? Ako sa to bude všade v tejto rozdelenej spoločnosti potom, potom pranierovať? Proste toto všetko, čo je tu napísané, ja jednoducho úprimne, bez urážky, ja tomu neverím, pán poslanec, že toto myslíš vážne po tých debatách, ktoré sme spolu mali, ja tomu neverím jednoducho. Ja si skôr myslím, a moja posledná veta bude a otázka na predkladateľa: navrhol by si, pán poslanec, tento návrh tak, ako tuná leží a beží, aj vtedy, keby bol zvolený riaditeľ Mika za riaditeľa RTVS?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán kolega, prejav a v tej súvislosti len chcem zdôrazniť tú vec, ktorú si spomenul, a to je, že tá obrovská snaha delekrimizovať legitímnych predstaviteľov štátu. Ten klasický neoliberálny koncept menej štátu. Pani Kaščáková tu o tom hovorila. Menej štátu. Veď Schumpeter už v medzivojnovom období, významný sociálny filozof, veľmi jednoznačne povedal: "Tam, kde nie je štát, ktorý má najväčšie predpoklady pre zabezpečovanie verejného záujmu, nastupujú iné sily, iné moci." Zrazu tie, ktoré majú silnú ekonomickú moc, tie, ktoré disponujú mediálnou mocou a podobne. Veľmi ľahko sa dá prečítať, o čo tu vlastne ide, prečo chceme absolútne favorizovať skupinové záujmy a reprezentantov skupinových záujmov a zvlášť takých, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť, ktoré sa dajú práve vecami, o ktorých hovorím, mediálne inak ovplyvňovať a nenechať ten klasický, štandardný, politický, ktorý nepochybne má aj svoje negatíva. Ale ako to už povedal kedysi veľmi dávno bývalý britský premiér: "demokracia je veľmi zlý spôsob na spravovanie verejných vecí, len lepší proste nemáme". A toto je naozaj zásadné posolstvo, že verejný záujem musí organizovať štát, ktorý koná transparentne, ktorý je kritizovateľný, ktorý je overovateľný a má hlavne legitimitu. Pokusy týmto spôsobom vysúvať z politického prostredia akože do neutrálneho prostredia sú veľmi ľahko čitateľné. Je tam čisto politický záujem, čisto politický záujem ovládať televíziu a nechcem čakať na voľby a nechcem to robiť nejako inak, chcem to robiť všetkými možnými prostriedkami, sekundárnymi, a čo na tom, že to s demokraciou nemá nič spoločné? (Potlesk.)

Ďakujem (povedané s úsmevom), ďakujem veľmi pekne. Dušan, existuje v teórii argumentácie jeden logický faul a ty si sa ho dopustil. Hovorí sa mu "post hoc, ergo propter hoc", to znamená, že ak niečo nasleduje po niečom, tak to nie automaticky znamená, že medzi tými dvoma vecami je kauzálna súvislosť a ja neviem veľmi teda, ako bol ten rozhovor v tej kancelárii, to si vyrozprávajte s pánom Maďaričom, ale tebe sa nepodarilo dokázať, že zlí, zlí riaditelia jedného divadla zvolení jedným spôsobom boli definovaní len spôsobom voľby a zároveň, že v momente, keď priamo zvolil na Novej scéne riaditeľa minister, tak zmenou spôsobu voľby bola zabezpečená jeho kvalita. Ty si povedal, že tie dve veci sa diali vedľa seba, ale podľa mňa sa ti nepodarilo dokázať, že sa diali v kauzálnej súvislosti, že jedno spôsobovalo druhé. Takže tam, buď to, poprosím, doplniť, alebo potom tým neoperovať, lebo ten argument ako taký nestojí. Odporúčam tiež dočítať ten zákon do konca, lebo tam je napísané, že cirkvi si vyberajú spomedzi seba a ak sa zhodnú, tak tohto zástupcu potom predseda zboru voliteľov automaticky akceptuje a rozhoduje, že ktorý z nich bude vybraný len v prípade, ak ich je viacero. To isté platí pre zástupcov ľudí s telesným postihnutím. Tiež tie organizácie spomedzi seba budú vyberať za svojho zástupcu a len za predpokladu, že sa nezhodnú na jednom mene, vtedy predseda z viacerých bude vyberať. Takže tie technické náležitosti tam sú napriek tomu, že si tvrdil, že o nich nechceš hovoriť, doriešené dokonca. A bolo by naozaj dobré potom sa vrátiť k tomu, čomu si venoval poslednú minútu, či je to demokracia, alebo nie.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, porovnanie voľby riaditeľa SND prípadne Novej scény s riaditeľom RTVS vôbec neobstojí, pretože ministerstvo kultúry je zriaďovateľom Slovenského národného divadla, je zriaďovateľom Novej scény, ale ani vláda, ani parlament nie je zriaďovateľom verejnoprávnej RTVS. To je jeden fakt. Otázka na pána Václava Miku, myslím si, že nie je celkom na mieste, pretože tento návrh zákona ani nespôsobí, že pán Václav Mika sa stane riaditeľom, ani vôbec nemá ambíciu spôsobiť, že pán Rezník nebude riaditeľom. Toto jednoducho vychádza zo skúseností, kedy na základe doterajších spôsobov voľby boli volení aj dobrí, aj horší, aj lepší, aj menej dobrí riaditelia RTVS, aj dobrí, aj lepší členovia rád a chcel by som, aby sme sa niekam posunuli. A tento zákon teda primárne posúva voľbu generálneho riaditeľa RTVS z priameho dosahu politikov. Toto je jeho podstatou a vôbec s tým nehovorí, že ten doterajší spôsob je zásadne zlý. Je to pokus o nejaký posun, o vyvodenie nejakého východiska z nejakých doterajších skúseností, ale SND je v priamej zriaďovateľskej kompetencii ministra kultúry, preto inak uvažuje minister kultúry, aj predseda výboru pre kultúru a médiá o tom, ako sa dostáva do funkcie riaditeľ SND a úplne inak, ako riaditeľ RTVS, ktorá je zo zákona nezávislá, nie je zriaďovaná vládou, nie je zriaďovaná parlamentom. Je to verejnoprávna inštitúcia.