33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pani predkladateľka. Kolegyne a kolegovia, tento zákon spolu s kolegami a s kolegyňami poslancami predkladám po tretíkrát. Je to malá novela, od ktorej sa dá právom očakávať, že pribrzdí drancovanie slovenských lesov. K tomuto drancovaniu dochádza, to je očividné, a dochádza k nemu aj pre zákon 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Krásny názov, nie? Lenže zavádzajúci.
Očividná strata lesných porastov Slovenska, kedy sa v uplynulom desaťročí znásobila ťažba v lesoch, vyvolala za ostatné dva roky, čo prešli od môjho prvého predloženia tohoto zákonu, čo sa stalo 16. júna 2016, za tie ostatné dva roky vyvolala vo verejnosti tá situácia veľký záujem a dá sa povedať, že niečo závažné sa naozaj zmenilo. Zjavila sa tu veľká spoločenská objednávka, aby tie holiny a tie vyrúbané stromy prestali byť alebo aspoň neboli vinou samotnej legislatívy. Ľudia sa proste zastali zeleného pokladu Slovenska, ktorým slovenské lesy bezpochyby sú. Nestačí už ľúbivý názov zákona a pýtame sa, aký je jeho skutočný údel a aj na to, prečo sa ani za svet nedarí odstrániť zo zákona tých zopár riadkov - dohromady sú to dva riadky, hádam -, ktoré spôsobujú, že ten zákon je rizikový a že škodí lesom?
Za tie dva roky od toho júna 2016 sa táto téma stala jednou z top tém sociálnych sietí na Slovensku. Tie sú dnes plné autentických obrázkov, ktoré si ľudia robia zo známych svahov slovenskej krajiny, z údolí a zákutí, ktoré poznajú dlhé roky, kde majú staršie fotky a porovnávajú ich s tým, čo sa na Slovensku deje. Skutočne z hustých lesov sa stáva, stáva holina. Na mnohých miestach miznú lesy popri tokoch riek, miznú vetrolamy. Kdekomu sa zdá, že táto časť lesov alebo tamtá by sa dala premeniť na zisk z dotácie.
Tisíce, ba desaťtisíce ľudí sa spojili na sociálnych sieťach, ale aj v teréne v rôznych iniciatívach zameraných na záchranu lesov. Aj v tejto chvíli niektoré doliny blokujú doslova vlastnými telami aktivisti povedzme zo združenia Vlk, ale aj desiatky ďalších združení, ktoré tam, kde žijú, sa snažia zabrániť tomu, aby im pred očami zobrali ich les. Najmä mladšia generácia dnes už jasne chápe, že zákon 309/2009 v takom znení, aké je dnes, nie je nejakým omylom, pretože už o tom tu hovoríme po tretí raz, že tie chyby, ktoré ten zákon má, tie riziká, pre ktoré sa spaľujú aj zdravé stromy, sú tam od niekoho zrejme zámerom. A v každom prípade nám dochádza všetkým, že ak aj tento zákon vyhovuje ziskom výrobcov elektriny alebo výkupcov dreva, nemá žiaden hmatateľný pozitívny ekologický dopad. Ako som už povedal, jeho ľúbivý zákon je iba klam.
Čo je na tomto systéme, aký tu tento zákon priniesol, poburujúce, je ten fakt, že nemalé finančné náklady na dotovanie privátnych podnikateľov spaľujúcich drevnú štiepku neplatí štát, ale dotujeme to priamo my. Každý jeden spotrebiteľ elektrickej energie odvádza v každom jednom kilowatte, ktorý si zoberie zo Slovenských elektrární, odvádza peniaze práve na tento mechanizmus. Mechanizmus, ktorý ničí les.
Kolegyne a kolegovia, spolu s ďalšími navrhujem naozaj neveľkú zmenu. Ide o § 2 odstavec 12 písmeno a) bod 5, kde chceme presnejšiu definíciu toho, čo vlastne je a čo nie je biomasa. Nikto nie je proti elektrárňam na biomasu, ale nech to je skutočná biomasa, nech to nie sú zdravé stromy, ktoré výkupcovia dreva skupujú podľa chýrov, ktoré mám už pomaly aj z cintorínov, z rodinných domov. Ľudia nemajúc groše súhlasia, zdá sa im, že no veď za to svet nepadne, ale jeden strom za druhým padá. A naša krajina, ktorú obdivovala celá Európa a ešte stále obdivuje ako zelenú krajinu, sa zásadne mení.
Chceme dosiahnuť, aby sa ako biomasa týmto malým opatrením, dvojriadkovým, aby sa ako biomasa nespaľovalo kvalitné drevo, ale iba drevo pochádzajúceho z energetických porastov, alebo drevo z odrezkov a zvyškov z drevospracujúceho priemyslu. Je to, keď som vám to teraz pomenoval, lebo takto by to malo byť, toto je ekologické. Nie zdravé stromy ničiť. Teraz aj vidíte, prečo ktosi brzdí nápravu zákona. No je samozrejme faktom, že keď bol prijatý zákon v roku 2009, neboli tu ešte farmári, ktorí by mali nasadené lesy na energetický účel. To sú lesy špeciálneho určenia, aj ich pestovanie má trochu iné pravidlá, aj výber drevín podlieha iným kritériám. Ide o to, aby rástli rýchle, aby mali primeranú energetickú hodnotu, aby sa dali aj pomerne ľahko vysušiť, pretože medzi vlhkosťou tej biomasy a energetickou, energetickou výkonnosťou je nepriama úmera. Samozrejme, čím vlhkejšie drevo, tým je nižšia energeticky, energetická hodnota.
Takéto energetické lesy tu neboli a tak sa podnikatelia v tejto oblasti vrhli na naše lesy bežné. A to je, to je tá, tá vec, na ktorú upozorňujeme a za tých 10 rokov už to mohlo byť inak, ale desať rokov sa zlý zákon udržiava pri živote. Miznú zdravé lesy a energetické lesy sa nezjavujú.
V zmysle aj terajšieho platného zákona by sa za energetickú štiepku malo považovať iba drevo z konárov rýchlo rastúcich energetických drevín. Lenže kategorizácia a tak isto manipulácie pri výkazoch a manipulácie takisto s vlhkosťou biomasy spôsobujú, že kontrola je viac než hypotetická. Tento stav alebo tento problém potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - ÚRSO, ktorý vykonal viaceré námatkové kontroly. Skoro pri všetkých objavil nedostatky. Na skládkach elektrární jednoducho nebola iba biomasa, nebola iba štiepka, ale boli tam stromy, ktoré neboli, neboli z tej kategórie, ktorú zákon povoľuje, ale z vyššej, z kvalitnejšej, kvalitnejšej dreviny.
Tak isto sa obchádzajú aj normy určujúce relatívnu vlhkosť biomasy. Títo nepoctiví energetici nehľadeli ani na túto okolnosť, tá vyššia relatívna vlhkosť, hoci im to znižovalo, samozrejme, energetickú výhrevnosť. Predsa len prišli dotácie. Kontroly ich takisto neodradili. Úrad sám priznáva, že efektívnu kontrolu kvality spaľovaného dreva on sám zaistiť nevie. Desiatky a možno až stovky ľudí sa podujali sami kontrolovať, no ale to viete, súkromní vlastníci si to vyriešili po svojom. Namiesto aby začali dodržiavať ducha zákona, hoci litera je teda rozkývaná, ale ducha zákona, tak si najali zopár ochrankárov a ľudia sa nevedia dostať k ich skladom. Častokrát sa najímajú sklady u tretích subjektov, takže aj keď príde kontrola, samotný výrobca energie ukáže jeden sklad, ale v skutočnosti drevo nosí ešte z iného, ktorý má len prenajatý. Tieto dômyselné metódy podvádzania ÚRSO alebo ďalších kontrolných orgánov sa všetky stanú bezpredmetnými, buď ak sa vôbec táto dotácia zruší, proti čomu by sme neboli, ale predsa dávame tento kompromisný návrh, lebo ide aj o ľudí, ktorí investovali do tých technológií, majú energetické podniky a nechceme ich nijak ohroziť. Chceme len dosiahnuť, aby biomasou naozaj bola biomasa a nie zdravé stromy.
Medzičasom za tie dva roky, ktoré, ako som povedal, vlastne o tých, od tej vlny kontrol ÚRSO už prešli štyri roky a hoci sa to aj publikovalo, nikoho to neodradilo. V tom teréne nakoniec ľudia rátajú s tým, že na mňa nepríde a keď príde, zas tá pokuta nie je taká svetoborná. Preto ostal stav, kedy sa roztvárajú nožnice medzi rastom a pílením lesov, vetrolamov či brehových porastov. Dotácie vyplývajúce zo zákona 309/2009 tak naďalej aj deformujú trh s elektrickou energiou, aj vyberajú z našich peňaženiek peniaze a ešte aj zasahujú ekonomiku toho priemyslu, ktorý by mohol napríklad u nás z takýchto stromov vyrábať, vyrábať nábytok, vyrábať niečo užitočnejšie a najmä ekonomicky hodnotnejšie, než len prosto zdravé drevo hodiť do pece.
Napraviť toto môže jednoznačnosť v zákone, ktorá sa dá dosiahnuť zmenou malej časti zákona 309/2009. Prosím vás preto menom svojím, teda spolupredkladateľov, ale najmä menom verejnosti, ktorá naozaj pozerá teraz na prsty, ktoré budú stláčať toto tlačítko, aby ste stáli na strane budúcnosti, pretože tie lesy, to je budúcnosť, to je to, čo sme zobrali od svojich otcov do našich rúk a čo sme povinní odovzdať našim deťom. Ak nie lepšie, tak aspoň také, ako sme to dostali. Ten les nevyrastie za jedno volebné obdobie. A väčšina ani za 10 volebných období. Tie lesy, čo teraz miznú, majú desiatky, niektoré stovky rokov. Je to nenapraviteľná škoda, ale my máme v rukách to, aby nepokračovala. Všetci, ako tu sedíme, sme si zvykli a narodili sme sa do zelenej krajiny. Do krajiny, ktorá ale odchádza, náš les od nás odchádza.
Panie poslankyne, páni poslanci, nedovoľme nezmyslené spaľovanie slovenských lesov, postavme sa za ne, postavme sa za stromy, pretože to je naša povinnosť.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:28
Prednesenie interpelácie 15:28
Milan LaurenčíkVážená pani ministerka, z médií sme sa dozvedeli informáciu, že počas mesiaca júl 2018 sa začne s očakávanou opravou mostov v katastri obce Strečno na ceste...
Vážená pani ministerka, z médií sme sa dozvedeli informáciu, že počas mesiaca júl 2018 sa začne s očakávanou opravou mostov v katastri obce Strečno na ceste 1/18. Jedná sa o mosty č. 266 a 269. Vzhľadom k tomu, že táto cesta je výnimočne frekventovaná a denne po nej prejde cca 32-tisíc áut vrátane kamiónov a autobusov, vznikajú u občanov odôvodnené obavy pri riešení obchádzkových trás. V tejto lokalite veľa možností na obchádzku nie je. Jedna možnosť je presunúť časť dopravy cez obec Strečno a druhá možnosť je odklon dopravy na obchádzkovú trasu cez Terchovú, nehovoriac o tom, že plán začatia prác je počas kulminovania letnej turistickej sezóny.
Preto mi pri tejto príležitosti dovoľte položiť vám nasledujúce otázky:
1. V akom režime bude zabezpečená doprava týmto úsekom počas prác?
2. Na akú dlhú dobu sú plánované práce na oprave mostov a s tým spojené dopravné obmedzenia?
3. Budú prijaté nejaké špeciálne bezpečnostné opatrenia na obchádzkových trasách vzhľadom k tomu, že nie sú stavané na takúto intenzitu dopravy?
Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede.
Prednesenie interpelácie
21.6.2018 o 15:28 hod.
Ing.
Milan Laurenčík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pani ministerku vnútra Slovenskej republiky vo veci riešenia dopravy pri oprave mostov na ceste 1/18 v katastri obce Strečno.
Vážená pani ministerka, z médií sme sa dozvedeli informáciu, že počas mesiaca júl 2018 sa začne s očakávanou opravou mostov v katastri obce Strečno na ceste 1/18. Jedná sa o mosty č. 266 a 269. Vzhľadom k tomu, že táto cesta je výnimočne frekventovaná a denne po nej prejde cca 32-tisíc áut vrátane kamiónov a autobusov, vznikajú u občanov odôvodnené obavy pri riešení obchádzkových trás. V tejto lokalite veľa možností na obchádzku nie je. Jedna možnosť je presunúť časť dopravy cez obec Strečno a druhá možnosť je odklon dopravy na obchádzkovú trasu cez Terchovú, nehovoriac o tom, že plán začatia prác je počas kulminovania letnej turistickej sezóny.
Preto mi pri tejto príležitosti dovoľte položiť vám nasledujúce otázky:
1. V akom režime bude zabezpečená doprava týmto úsekom počas prác?
2. Na akú dlhú dobu sú plánované práce na oprave mostov a s tým spojené dopravné obmedzenia?
3. Budú prijaté nejaké špeciálne bezpečnostné opatrenia na obchádzkových trasách vzhľadom k tomu, že nie sú stavané na takúto intenzitu dopravy?
Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede.
Rozpracované
15:34
Prednesenie interpelácie 15:34
Peter AntalCieľom našej navrhovanej úpravy je zjednotiť pravidlá používania zábavnej pyrotechniky kategórie 2A a F3 a reagujeme najmä na to, že v závere roka počnúc prvými...
Cieľom našej navrhovanej úpravy je zjednotiť pravidlá používania zábavnej pyrotechniky kategórie 2A a F3 a reagujeme najmä na to, že v závere roka počnúc prvými dňami mesiaca december sa opakujú problémy, ktoré predstavujú používanie zábavnej pyrotechniky, a to už skutočne v neprimeranom rozsahu, v dôsledku čoho je široká skupina obyvateľstva bez jej súhlasu vystavená neprimeranej záťaži, ktorú predstavuje zábavná pyrotechnika odpaľovaná v ich bezprostrednej blízkosti.
V podstate ide nám o to, aby bolo obmedzené alebo zakázané používanie zábavnej pyrotechniky počas celého roka, okrem tých dvoch dní v roku, čiže cez, na Silvestra a zároveň aby bol aj regulovaný predaj tejto pyrotechniky. To znamená, aby nebolo možné kedykoľvek a kdekoľvek pomaly kúpiť zábavnú pyrotechniku, čo vedie k tomu, že je aj používaná v čase, kedy by skutočne nemala byť.
Nepovažujeme za dostatočnú úpravu, ktorá dáva obciam a mestám právo všeobecne záväzným nariadením regulovať používanie zábavnej pyrotechniky preto, lebo všeobecne záväzné nariadenie je norma nižšej právnej sily, ktorú jednak, hoci by mali, nie všetci ju poznajú, aj sankcionovanie cez VZN je úplne iné, ako cez samotný zákon.
V pôvodnom návrhu, ktorý, alebo teda v návrhu, ktorý je v druhom čítaní, bol veľmi striktne upravený spôsob predaja, to znamená, len posledné štyri dni v roku. Po konzultáciách s odborníkmi aj v danej oblasti sme sa zhodli na trochu miernejšej úprave, ktorú pravdaže ale prednesiem v pozmeňujúcom návrhu. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem pekne.
Prednesenie interpelácie
21.6.2018 o 15:34 hod.
Mgr.
Peter Antal
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v druhom čítaní predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom našej navrhovanej úpravy je zjednotiť pravidlá používania zábavnej pyrotechniky kategórie 2A a F3 a reagujeme najmä na to, že v závere roka počnúc prvými dňami mesiaca december sa opakujú problémy, ktoré predstavujú používanie zábavnej pyrotechniky, a to už skutočne v neprimeranom rozsahu, v dôsledku čoho je široká skupina obyvateľstva bez jej súhlasu vystavená neprimeranej záťaži, ktorú predstavuje zábavná pyrotechnika odpaľovaná v ich bezprostrednej blízkosti.
V podstate ide nám o to, aby bolo obmedzené alebo zakázané používanie zábavnej pyrotechniky počas celého roka, okrem tých dvoch dní v roku, čiže cez, na Silvestra a zároveň aby bol aj regulovaný predaj tejto pyrotechniky. To znamená, aby nebolo možné kedykoľvek a kdekoľvek pomaly kúpiť zábavnú pyrotechniku, čo vedie k tomu, že je aj používaná v čase, kedy by skutočne nemala byť.
Nepovažujeme za dostatočnú úpravu, ktorá dáva obciam a mestám právo všeobecne záväzným nariadením regulovať používanie zábavnej pyrotechniky preto, lebo všeobecne záväzné nariadenie je norma nižšej právnej sily, ktorú jednak, hoci by mali, nie všetci ju poznajú, aj sankcionovanie cez VZN je úplne iné, ako cez samotný zákon.
V pôvodnom návrhu, ktorý, alebo teda v návrhu, ktorý je v druhom čítaní, bol veľmi striktne upravený spôsob predaja, to znamená, len posledné štyri dni v roku. Po konzultáciách s odborníkmi aj v danej oblasti sme sa zhodli na trochu miernejšej úprave, ktorú pravdaže ale prednesiem v pozmeňujúcom návrhu. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:37
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:37
Edita PfundtnerNárodná rada uznesením č. 1174 zo 17. mája 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský určila výbor pre hospodárske záležitosti a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci...
Národná rada uznesením č. 1174 zo 17. mája 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský určila výbor pre hospodárske záležitosti a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Oba výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesenia výborov vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 966a, bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti pod č. 260 z 12. júna 2018. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2018 o 15:37 hod.
Mgr.
Edita Pfundtner
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1174 zo 17. mája 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský určila výbor pre hospodárske záležitosti a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Oba výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesenia výborov vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 966a, bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti pod č. 260 z 12. júna 2018. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
15:38
Uvádzajúci uvádza bod 15:38
Peter AntalNavrhuje sa preto výslovné doplnenie do zákona o ustanovenie, že samoobslužný predaj určených pyrotechnických výrobkov je zakázaný. Návrh zároveň reaguje na situáciu, kedy spotrebiteľ pyrotechnické výrobky pri nákupe v predajni vloží do nákupného košíka, neskôr si však nákup rozmyslí či už z dlhého radu na čakanie na pokladni alebo z iných dôvodov a tovar nechá na ktoromkoľvek mieste v predajni, pretože ho ešte nezakúpil. Takýto postup je však zjavne v rozpore s požiadavkou bezpečnej manipulácie s pyrotechnickými výrobkami. Z tohto dôvodu sa určuje, že zaplatenie za vymedzené pyrotechnické výrobky musí prebehnúť bezprostredne po tom, ako ich predávajúci odovzdá spotrebiteľovi. Zodpovednosť za eventuálne škody alebo úrazy v dôsledku nesprávnej manipulácie s už zakúpenými pyrotechnickými výrobkami nesie v tomto prípade už spotrebiteľ.
Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu je, chceme, navrhujeme obmedziť možnosť predávať tie pyrotechnické výrobky, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou hluku, ako aj zvýšeným rizikom úrazu pri neodbornej manipulácii, len vo vymedzenom časovom období. To znamená, že to štvordňové obdobie predaja sa bude vzťahovať len na vybrané kategórie pyrotechnických výrobkov.
Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu je okrem legislatívno-technickej úpravy aj spresnenie a doplnenie obsahových a procesných náležitostí žiadosti o súhlas s použitím pyrotechnických výrobkov, ako je napr. lehota na podanie žiadosti alebo druh, názov pyrotechnického výrobku, ktoré majú byť použité. Zároveň zavádzame do priestupkov aj priestupok - použitie pyrotechnického výrobku v rozpore s týmto zákonom, ktorý tam akoby dnes absentuje a tá zodpovednosť alebo to sankcionovanie bolo len na obciach, čo skutočne bolo nepostačujúce.
Takže, ak dovolíte, teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 52 ods. 4 sa na konci pripája veta: "Samoobslužný predaj pyrotechnických výrobkov podľa odseku 3 je zakázaný; zaplatenie za tieto výrobky musí nasledovať bezprostredne po ich odovzdaní spotrebiteľovi.21a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie: "21a) § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 1 znie: 1. § 52 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
"(10) Pyrotechnické výrobky kategórie F2 a F3, a to petardy, zábleskové petardy, batérie petárd, batérie petárd s externou oporou, batérie zábleskových petárd, batérie zábleskových petárd s externou oporou, výmetnice, míny, rímske sviece, rakety obsahujúce pyrotechnickú jednotku, ktorej hlavným efektom je hluk, a kombinácie obsahujúce ako prvok petardy alebo zábleskové petardy je možné predávať spotrebiteľovi21a) len v období od 28. decembra do 31. decembra kalendárneho roka. Obmedzenie podľa prvej vety sa neuplatní v rozsahu, v akom obec udelila súhlas na použitie týchto pyrotechnických výrobkov podľa § 53 ods. 5.
(11) Predávať pyrotechnické výrobky kategórie F2 a F3 okrem pyrotechnických výrobkov podľa ods. 10 spotrebiteľovi21a) možno len od 1. decembra do 31. decembra kalendárneho roka.".
3. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 3 sa slová "je možné" nahrádzajú slovom "možno".
4. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 4 v úvodnom texte sa slová "je možné" nahrádzajú slovom "možno", za slová "písomnej žiadosti" vkladajú slová "o súhlas", za slová "podľa predchádzajúcej vety musí" sa vkladajú slová "byť podaná najneskôr 10 pracovných dní pred plánovaným použitím a".
5. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 4 písmeno a) znie: "a) meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu, ak ide o fyzickú osobu, názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu a v prípade, že pyrotechnické výrobky priamo použije iná osoba ako žiadateľ, aj meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu tejto osoby, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu,".
6. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 4 písm. b) sa za slovo "kategóriu" vkladajú slová "a druh".
7. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 5 úvodnom texte sa slová "s použitím" nahrádzajú slovami "na použitie", v písmene a) sa slová "k použitiu" nahrádzajú slovami "na použitie" a v písmene b) sa slová "k predaju" nahrádzajú slovami "osobu podľa § 52 ods. 9 na predaj".
8. Za bod 4 sa vkladá bod 5, ktorý znie: 5. V § 80 ods. 1 sa na konci dopĺňa písmeno d), ktoré znie: "d) poruší ustanovenia § 53 ods. 3 a 4".
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
Ďakujem za slovo. Tak ako som avizoval vo svojej, v uvedení zákona, chcem predložiť pozmeňovací návrh a v podstate začnem teda odôvodnením, tak ako rokovací poriadok hovorí. Jednak tento pozmeňujúci návrh sa bude týkať samotného predaja, kde v súčasnosti platí, že predávať vymedzené pyrotechnické výrobky môžu len fyzické osoby s oprávnením streľmajstra, odpaľovača ohňostrojov, pyrotechnika alebo s osvedčením predavača pyrotechnických výrobkov. Zároveň je predávajúci povinný upozorniť kupujúceho na dodržiavanie návodu na používanie pyrotechnických výrobkov a poskytnúť mu na požiadanie vysvetlenie o ich použití. Napriek tomu v praxi najmä v prípade samoobslužných predajní dochádza k situácii, kedy sú pyrotechnické výrobky voľne vyložené v predajniach bez toho, aby bola priamo na mieste prítomná príslušná osoba, ktorá je zo zákona povinná poskytnúť poučenie a vysvetlenie. Písomná informácia nachádzajúca sa pri voľne uloženom tovare takýto nedostatok nenahradí. Len taký predávajúci, ktorý je pri tovare osobne prítomný, vie náležite poučiť a upozorniť tak, ako to vyžaduje zákon, ako aj konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Navrhuje sa preto výslovné doplnenie do zákona o ustanovenie, že samoobslužný predaj určených pyrotechnických výrobkov je zakázaný. Návrh zároveň reaguje na situáciu, kedy spotrebiteľ pyrotechnické výrobky pri nákupe v predajni vloží do nákupného košíka, neskôr si však nákup rozmyslí či už z dlhého radu na čakanie na pokladni alebo z iných dôvodov a tovar nechá na ktoromkoľvek mieste v predajni, pretože ho ešte nezakúpil. Takýto postup je však zjavne v rozpore s požiadavkou bezpečnej manipulácie s pyrotechnickými výrobkami. Z tohto dôvodu sa určuje, že zaplatenie za vymedzené pyrotechnické výrobky musí prebehnúť bezprostredne po tom, ako ich predávajúci odovzdá spotrebiteľovi. Zodpovednosť za eventuálne škody alebo úrazy v dôsledku nesprávnej manipulácie s už zakúpenými pyrotechnickými výrobkami nesie v tomto prípade už spotrebiteľ.
Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu je, chceme, navrhujeme obmedziť možnosť predávať tie pyrotechnické výrobky, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou hluku, ako aj zvýšeným rizikom úrazu pri neodbornej manipulácii, len vo vymedzenom časovom období. To znamená, že to štvordňové obdobie predaja sa bude vzťahovať len na vybrané kategórie pyrotechnických výrobkov.
Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu je okrem legislatívno-technickej úpravy aj spresnenie a doplnenie obsahových a procesných náležitostí žiadosti o súhlas s použitím pyrotechnických výrobkov, ako je napr. lehota na podanie žiadosti alebo druh, názov pyrotechnického výrobku, ktoré majú byť použité. Zároveň zavádzame do priestupkov aj priestupok - použitie pyrotechnického výrobku v rozpore s týmto zákonom, ktorý tam akoby dnes absentuje a tá zodpovednosť alebo to sankcionovanie bolo len na obciach, čo skutočne bolo nepostačujúce.
Takže, ak dovolíte, teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 52 ods. 4 sa na konci pripája veta: "Samoobslužný predaj pyrotechnických výrobkov podľa odseku 3 je zakázaný; zaplatenie za tieto výrobky musí nasledovať bezprostredne po ich odovzdaní spotrebiteľovi.21a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie: "21a) § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 1 znie: 1. § 52 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
"(10) Pyrotechnické výrobky kategórie F2 a F3, a to petardy, zábleskové petardy, batérie petárd, batérie petárd s externou oporou, batérie zábleskových petárd, batérie zábleskových petárd s externou oporou, výmetnice, míny, rímske sviece, rakety obsahujúce pyrotechnickú jednotku, ktorej hlavným efektom je hluk, a kombinácie obsahujúce ako prvok petardy alebo zábleskové petardy je možné predávať spotrebiteľovi21a) len v období od 28. decembra do 31. decembra kalendárneho roka. Obmedzenie podľa prvej vety sa neuplatní v rozsahu, v akom obec udelila súhlas na použitie týchto pyrotechnických výrobkov podľa § 53 ods. 5.
(11) Predávať pyrotechnické výrobky kategórie F2 a F3 okrem pyrotechnických výrobkov podľa ods. 10 spotrebiteľovi21a) možno len od 1. decembra do 31. decembra kalendárneho roka.".
3. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 3 sa slová "je možné" nahrádzajú slovom "možno".
4. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 4 v úvodnom texte sa slová "je možné" nahrádzajú slovom "možno", za slová "písomnej žiadosti" vkladajú slová "o súhlas", za slová "podľa predchádzajúcej vety musí" sa vkladajú slová "byť podaná najneskôr 10 pracovných dní pred plánovaným použitím a".
5. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 4 písmeno a) znie: "a) meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu, ak ide o fyzickú osobu, názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu a v prípade, že pyrotechnické výrobky priamo použije iná osoba ako žiadateľ, aj meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu tejto osoby, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu,".
6. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 4 písm. b) sa za slovo "kategóriu" vkladajú slová "a druh".
7. V čl. I v bode 3 § 53 ods. 5 úvodnom texte sa slová "s použitím" nahrádzajú slovami "na použitie", v písmene a) sa slová "k použitiu" nahrádzajú slovami "na použitie" a v písmene b) sa slová "k predaju" nahrádzajú slovami "osobu podľa § 52 ods. 9 na predaj".
8. Za bod 4 sa vkladá bod 5, ktorý znie: 5. V § 80 ods. 1 sa na konci dopĺňa písmeno d), ktoré znie: "d) poruší ustanovenia § 53 ods. 3 a 4".
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
Rozpracované
15:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:46
Milan LaurenčíkVystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2018 o 15:46 hod.
Ing.
Milan Laurenčík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja by som mal len jednu takú ozaj faktickú poznámku. Keď som teraz počúval ten pozmeňujúci návrh veľmi teda pozorne, tak isto ste odôvodňovali aj ten v prvom čítaní za ten návrh zákona, že s akou veľkou odbornosťou ste ho pripravovali. Ten návrh zákona má nejakých osem, osem paragrafov a teraz pozerám, že aj ten váš pozmeňujúci má ďalších osem pozmeňujúcich bodov. Takže nesvedčí to o tom, že ten pôvodný návrh zákona je odborne pripravený a vôbec ani ako celý klub nezdieľame, že takýto návrh zákona je dobrý a nepodporíme ho pri hlasovaní. Ďakujem.
Rozpracované
15:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:47
Peter AntalVystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2018 o 15:47 hod.
Mgr.
Peter Antal
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ďakujem za reakciu. Je to pravdaže vaše právo nepodporiť ten zákon. Bol pripravený, si myslíme, dostatočne. Nebolo to urobené ani narýchlo. Pravdaže, vypočuli sme si aj názory, to, čo aj firmy prezentovali, ktoré predávajú tú pyrotechniku a sami povedali, že vnímajú problém v tej, v tej pyrotechnike, ktorú sme takýmto spôsobom vymenovali. Toto je v princípe aj na ich, alebo asociácia, ktorá zastrešuje ich, na ich odporúčanie, že aby sme aspoň rozdelili tie kategórie, ktoré a väčšina krajín Európskej únie to má, F2, F3. Koniec, vybavené. My sme to sa snažili zmierniť takýmto spôsobom a toto je tá najväčšia akoby zmena celého tohto pozmeňováku. To ostatné sú legislatívne pripomienky či už odboru legislatívy alebo aj naše vylepšenia. Ďakujem.
Rozpracované
15:49
Uvádzajúci uvádza bod 15:49
Ján BudajOčividná strata lesných porastov Slovenska, kedy sa v uplynulom desaťročí znásobila ťažba v lesoch, vyvolala za ostatné dva roky, čo prešli od môjho prvého predloženia tohoto zákonu, čo sa stalo 16. júna 2016, za tie ostatné dva roky vyvolala vo verejnosti tá situácia veľký záujem a dá sa povedať, že niečo závažné sa naozaj zmenilo. Zjavila sa tu veľká spoločenská objednávka, aby tie holiny a tie vyrúbané stromy prestali byť alebo aspoň neboli vinou samotnej legislatívy. Ľudia sa proste zastali zeleného pokladu Slovenska, ktorým slovenské lesy bezpochyby sú. Nestačí už ľúbivý názov zákona a pýtame sa, aký je jeho skutočný údel a aj na to, prečo sa ani za svet nedarí odstrániť zo zákona tých zopár riadkov - dohromady sú to dva riadky, hádam -, ktoré spôsobujú, že ten zákon je rizikový a že škodí lesom?
Za tie dva roky od toho júna 2016 sa táto téma stala jednou z top tém sociálnych sietí na Slovensku. Tie sú dnes plné autentických obrázkov, ktoré si ľudia robia zo známych svahov slovenskej krajiny, z údolí a zákutí, ktoré poznajú dlhé roky, kde majú staršie fotky a porovnávajú ich s tým, čo sa na Slovensku deje. Skutočne z hustých lesov sa stáva, stáva holina. Na mnohých miestach miznú lesy popri tokoch riek, miznú vetrolamy. Kdekomu sa zdá, že táto časť lesov alebo tamtá by sa dala premeniť na zisk z dotácie.
Tisíce, ba desaťtisíce ľudí sa spojili na sociálnych sieťach, ale aj v teréne v rôznych iniciatívach zameraných na záchranu lesov. Aj v tejto chvíli niektoré doliny blokujú doslova vlastnými telami aktivisti povedzme zo združenia Vlk, ale aj desiatky ďalších združení, ktoré tam, kde žijú, sa snažia zabrániť tomu, aby im pred očami zobrali ich les. Najmä mladšia generácia dnes už jasne chápe, že zákon 309/2009 v takom znení, aké je dnes, nie je nejakým omylom, pretože už o tom tu hovoríme po tretí raz, že tie chyby, ktoré ten zákon má, tie riziká, pre ktoré sa spaľujú aj zdravé stromy, sú tam od niekoho zrejme zámerom. A v každom prípade nám dochádza všetkým, že ak aj tento zákon vyhovuje ziskom výrobcov elektriny alebo výkupcov dreva, nemá žiaden hmatateľný pozitívny ekologický dopad. Ako som už povedal, jeho ľúbivý zákon je iba klam.
Čo je na tomto systéme, aký tu tento zákon priniesol, poburujúce, je ten fakt, že nemalé finančné náklady na dotovanie privátnych podnikateľov spaľujúcich drevnú štiepku neplatí štát, ale dotujeme to priamo my. Každý jeden spotrebiteľ elektrickej energie odvádza v každom jednom kilowatte, ktorý si zoberie zo Slovenských elektrární, odvádza peniaze práve na tento mechanizmus. Mechanizmus, ktorý ničí les.
Kolegyne a kolegovia, spolu s ďalšími navrhujem naozaj neveľkú zmenu. Ide o § 2 odstavec 12 písmeno a) bod 5, kde chceme presnejšiu definíciu toho, čo vlastne je a čo nie je biomasa. Nikto nie je proti elektrárňam na biomasu, ale nech to je skutočná biomasa, nech to nie sú zdravé stromy, ktoré výkupcovia dreva skupujú podľa chýrov, ktoré mám už pomaly aj z cintorínov, z rodinných domov. Ľudia nemajúc groše súhlasia, zdá sa im, že no veď za to svet nepadne, ale jeden strom za druhým padá. A naša krajina, ktorú obdivovala celá Európa a ešte stále obdivuje ako zelenú krajinu, sa zásadne mení.
Chceme dosiahnuť, aby sa ako biomasa týmto malým opatrením, dvojriadkovým, aby sa ako biomasa nespaľovalo kvalitné drevo, ale iba drevo pochádzajúceho z energetických porastov, alebo drevo z odrezkov a zvyškov z drevospracujúceho priemyslu. Je to, keď som vám to teraz pomenoval, lebo takto by to malo byť, toto je ekologické. Nie zdravé stromy ničiť. Teraz aj vidíte, prečo ktosi brzdí nápravu zákona. No je samozrejme faktom, že keď bol prijatý zákon v roku 2009, neboli tu ešte farmári, ktorí by mali nasadené lesy na energetický účel. To sú lesy špeciálneho určenia, aj ich pestovanie má trochu iné pravidlá, aj výber drevín podlieha iným kritériám. Ide o to, aby rástli rýchle, aby mali primeranú energetickú hodnotu, aby sa dali aj pomerne ľahko vysušiť, pretože medzi vlhkosťou tej biomasy a energetickou, energetickou výkonnosťou je nepriama úmera. Samozrejme, čím vlhkejšie drevo, tým je nižšia energeticky, energetická hodnota.
Takéto energetické lesy tu neboli a tak sa podnikatelia v tejto oblasti vrhli na naše lesy bežné. A to je, to je tá, tá vec, na ktorú upozorňujeme a za tých 10 rokov už to mohlo byť inak, ale desať rokov sa zlý zákon udržiava pri živote. Miznú zdravé lesy a energetické lesy sa nezjavujú.
V zmysle aj terajšieho platného zákona by sa za energetickú štiepku malo považovať iba drevo z konárov rýchlo rastúcich energetických drevín. Lenže kategorizácia a tak isto manipulácie pri výkazoch a manipulácie takisto s vlhkosťou biomasy spôsobujú, že kontrola je viac než hypotetická. Tento stav alebo tento problém potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - ÚRSO, ktorý vykonal viaceré námatkové kontroly. Skoro pri všetkých objavil nedostatky. Na skládkach elektrární jednoducho nebola iba biomasa, nebola iba štiepka, ale boli tam stromy, ktoré neboli, neboli z tej kategórie, ktorú zákon povoľuje, ale z vyššej, z kvalitnejšej, kvalitnejšej dreviny.
Tak isto sa obchádzajú aj normy určujúce relatívnu vlhkosť biomasy. Títo nepoctiví energetici nehľadeli ani na túto okolnosť, tá vyššia relatívna vlhkosť, hoci im to znižovalo, samozrejme, energetickú výhrevnosť. Predsa len prišli dotácie. Kontroly ich takisto neodradili. Úrad sám priznáva, že efektívnu kontrolu kvality spaľovaného dreva on sám zaistiť nevie. Desiatky a možno až stovky ľudí sa podujali sami kontrolovať, no ale to viete, súkromní vlastníci si to vyriešili po svojom. Namiesto aby začali dodržiavať ducha zákona, hoci litera je teda rozkývaná, ale ducha zákona, tak si najali zopár ochrankárov a ľudia sa nevedia dostať k ich skladom. Častokrát sa najímajú sklady u tretích subjektov, takže aj keď príde kontrola, samotný výrobca energie ukáže jeden sklad, ale v skutočnosti drevo nosí ešte z iného, ktorý má len prenajatý. Tieto dômyselné metódy podvádzania ÚRSO alebo ďalších kontrolných orgánov sa všetky stanú bezpredmetnými, buď ak sa vôbec táto dotácia zruší, proti čomu by sme neboli, ale predsa dávame tento kompromisný návrh, lebo ide aj o ľudí, ktorí investovali do tých technológií, majú energetické podniky a nechceme ich nijak ohroziť. Chceme len dosiahnuť, aby biomasou naozaj bola biomasa a nie zdravé stromy.
Medzičasom za tie dva roky, ktoré, ako som povedal, vlastne o tých, od tej vlny kontrol ÚRSO už prešli štyri roky a hoci sa to aj publikovalo, nikoho to neodradilo. V tom teréne nakoniec ľudia rátajú s tým, že na mňa nepríde a keď príde, zas tá pokuta nie je taká svetoborná. Preto ostal stav, kedy sa roztvárajú nožnice medzi rastom a pílením lesov, vetrolamov či brehových porastov. Dotácie vyplývajúce zo zákona 309/2009 tak naďalej aj deformujú trh s elektrickou energiou, aj vyberajú z našich peňaženiek peniaze a ešte aj zasahujú ekonomiku toho priemyslu, ktorý by mohol napríklad u nás z takýchto stromov vyrábať, vyrábať nábytok, vyrábať niečo užitočnejšie a najmä ekonomicky hodnotnejšie, než len prosto zdravé drevo hodiť do pece.
Napraviť toto môže jednoznačnosť v zákone, ktorá sa dá dosiahnuť zmenou malej časti zákona 309/2009. Prosím vás preto menom svojím, teda spolupredkladateľov, ale najmä menom verejnosti, ktorá naozaj pozerá teraz na prsty, ktoré budú stláčať toto tlačítko, aby ste stáli na strane budúcnosti, pretože tie lesy, to je budúcnosť, to je to, čo sme zobrali od svojich otcov do našich rúk a čo sme povinní odovzdať našim deťom. Ak nie lepšie, tak aspoň také, ako sme to dostali. Ten les nevyrastie za jedno volebné obdobie. A väčšina ani za 10 volebných období. Tie lesy, čo teraz miznú, majú desiatky, niektoré stovky rokov. Je to nenapraviteľná škoda, ale my máme v rukách to, aby nepokračovala. Všetci, ako tu sedíme, sme si zvykli a narodili sme sa do zelenej krajiny. Do krajiny, ktorá ale odchádza, náš les od nás odchádza.
Panie poslankyne, páni poslanci, nedovoľme nezmyslené spaľovanie slovenských lesov, postavme sa za ne, postavme sa za stromy, pretože to je naša povinnosť.
Ďakujem.
Ďakujem, pani predkladateľka. Kolegyne a kolegovia, tento zákon spolu s kolegami a s kolegyňami poslancami predkladám po tretíkrát. Je to malá novela, od ktorej sa dá právom očakávať, že pribrzdí drancovanie slovenských lesov. K tomuto drancovaniu dochádza, to je očividné, a dochádza k nemu aj pre zákon 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Krásny názov, nie? Lenže zavádzajúci.
Očividná strata lesných porastov Slovenska, kedy sa v uplynulom desaťročí znásobila ťažba v lesoch, vyvolala za ostatné dva roky, čo prešli od môjho prvého predloženia tohoto zákonu, čo sa stalo 16. júna 2016, za tie ostatné dva roky vyvolala vo verejnosti tá situácia veľký záujem a dá sa povedať, že niečo závažné sa naozaj zmenilo. Zjavila sa tu veľká spoločenská objednávka, aby tie holiny a tie vyrúbané stromy prestali byť alebo aspoň neboli vinou samotnej legislatívy. Ľudia sa proste zastali zeleného pokladu Slovenska, ktorým slovenské lesy bezpochyby sú. Nestačí už ľúbivý názov zákona a pýtame sa, aký je jeho skutočný údel a aj na to, prečo sa ani za svet nedarí odstrániť zo zákona tých zopár riadkov - dohromady sú to dva riadky, hádam -, ktoré spôsobujú, že ten zákon je rizikový a že škodí lesom?
Za tie dva roky od toho júna 2016 sa táto téma stala jednou z top tém sociálnych sietí na Slovensku. Tie sú dnes plné autentických obrázkov, ktoré si ľudia robia zo známych svahov slovenskej krajiny, z údolí a zákutí, ktoré poznajú dlhé roky, kde majú staršie fotky a porovnávajú ich s tým, čo sa na Slovensku deje. Skutočne z hustých lesov sa stáva, stáva holina. Na mnohých miestach miznú lesy popri tokoch riek, miznú vetrolamy. Kdekomu sa zdá, že táto časť lesov alebo tamtá by sa dala premeniť na zisk z dotácie.
Tisíce, ba desaťtisíce ľudí sa spojili na sociálnych sieťach, ale aj v teréne v rôznych iniciatívach zameraných na záchranu lesov. Aj v tejto chvíli niektoré doliny blokujú doslova vlastnými telami aktivisti povedzme zo združenia Vlk, ale aj desiatky ďalších združení, ktoré tam, kde žijú, sa snažia zabrániť tomu, aby im pred očami zobrali ich les. Najmä mladšia generácia dnes už jasne chápe, že zákon 309/2009 v takom znení, aké je dnes, nie je nejakým omylom, pretože už o tom tu hovoríme po tretí raz, že tie chyby, ktoré ten zákon má, tie riziká, pre ktoré sa spaľujú aj zdravé stromy, sú tam od niekoho zrejme zámerom. A v každom prípade nám dochádza všetkým, že ak aj tento zákon vyhovuje ziskom výrobcov elektriny alebo výkupcov dreva, nemá žiaden hmatateľný pozitívny ekologický dopad. Ako som už povedal, jeho ľúbivý zákon je iba klam.
Čo je na tomto systéme, aký tu tento zákon priniesol, poburujúce, je ten fakt, že nemalé finančné náklady na dotovanie privátnych podnikateľov spaľujúcich drevnú štiepku neplatí štát, ale dotujeme to priamo my. Každý jeden spotrebiteľ elektrickej energie odvádza v každom jednom kilowatte, ktorý si zoberie zo Slovenských elektrární, odvádza peniaze práve na tento mechanizmus. Mechanizmus, ktorý ničí les.
Kolegyne a kolegovia, spolu s ďalšími navrhujem naozaj neveľkú zmenu. Ide o § 2 odstavec 12 písmeno a) bod 5, kde chceme presnejšiu definíciu toho, čo vlastne je a čo nie je biomasa. Nikto nie je proti elektrárňam na biomasu, ale nech to je skutočná biomasa, nech to nie sú zdravé stromy, ktoré výkupcovia dreva skupujú podľa chýrov, ktoré mám už pomaly aj z cintorínov, z rodinných domov. Ľudia nemajúc groše súhlasia, zdá sa im, že no veď za to svet nepadne, ale jeden strom za druhým padá. A naša krajina, ktorú obdivovala celá Európa a ešte stále obdivuje ako zelenú krajinu, sa zásadne mení.
Chceme dosiahnuť, aby sa ako biomasa týmto malým opatrením, dvojriadkovým, aby sa ako biomasa nespaľovalo kvalitné drevo, ale iba drevo pochádzajúceho z energetických porastov, alebo drevo z odrezkov a zvyškov z drevospracujúceho priemyslu. Je to, keď som vám to teraz pomenoval, lebo takto by to malo byť, toto je ekologické. Nie zdravé stromy ničiť. Teraz aj vidíte, prečo ktosi brzdí nápravu zákona. No je samozrejme faktom, že keď bol prijatý zákon v roku 2009, neboli tu ešte farmári, ktorí by mali nasadené lesy na energetický účel. To sú lesy špeciálneho určenia, aj ich pestovanie má trochu iné pravidlá, aj výber drevín podlieha iným kritériám. Ide o to, aby rástli rýchle, aby mali primeranú energetickú hodnotu, aby sa dali aj pomerne ľahko vysušiť, pretože medzi vlhkosťou tej biomasy a energetickou, energetickou výkonnosťou je nepriama úmera. Samozrejme, čím vlhkejšie drevo, tým je nižšia energeticky, energetická hodnota.
Takéto energetické lesy tu neboli a tak sa podnikatelia v tejto oblasti vrhli na naše lesy bežné. A to je, to je tá, tá vec, na ktorú upozorňujeme a za tých 10 rokov už to mohlo byť inak, ale desať rokov sa zlý zákon udržiava pri živote. Miznú zdravé lesy a energetické lesy sa nezjavujú.
V zmysle aj terajšieho platného zákona by sa za energetickú štiepku malo považovať iba drevo z konárov rýchlo rastúcich energetických drevín. Lenže kategorizácia a tak isto manipulácie pri výkazoch a manipulácie takisto s vlhkosťou biomasy spôsobujú, že kontrola je viac než hypotetická. Tento stav alebo tento problém potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - ÚRSO, ktorý vykonal viaceré námatkové kontroly. Skoro pri všetkých objavil nedostatky. Na skládkach elektrární jednoducho nebola iba biomasa, nebola iba štiepka, ale boli tam stromy, ktoré neboli, neboli z tej kategórie, ktorú zákon povoľuje, ale z vyššej, z kvalitnejšej, kvalitnejšej dreviny.
Tak isto sa obchádzajú aj normy určujúce relatívnu vlhkosť biomasy. Títo nepoctiví energetici nehľadeli ani na túto okolnosť, tá vyššia relatívna vlhkosť, hoci im to znižovalo, samozrejme, energetickú výhrevnosť. Predsa len prišli dotácie. Kontroly ich takisto neodradili. Úrad sám priznáva, že efektívnu kontrolu kvality spaľovaného dreva on sám zaistiť nevie. Desiatky a možno až stovky ľudí sa podujali sami kontrolovať, no ale to viete, súkromní vlastníci si to vyriešili po svojom. Namiesto aby začali dodržiavať ducha zákona, hoci litera je teda rozkývaná, ale ducha zákona, tak si najali zopár ochrankárov a ľudia sa nevedia dostať k ich skladom. Častokrát sa najímajú sklady u tretích subjektov, takže aj keď príde kontrola, samotný výrobca energie ukáže jeden sklad, ale v skutočnosti drevo nosí ešte z iného, ktorý má len prenajatý. Tieto dômyselné metódy podvádzania ÚRSO alebo ďalších kontrolných orgánov sa všetky stanú bezpredmetnými, buď ak sa vôbec táto dotácia zruší, proti čomu by sme neboli, ale predsa dávame tento kompromisný návrh, lebo ide aj o ľudí, ktorí investovali do tých technológií, majú energetické podniky a nechceme ich nijak ohroziť. Chceme len dosiahnuť, aby biomasou naozaj bola biomasa a nie zdravé stromy.
Medzičasom za tie dva roky, ktoré, ako som povedal, vlastne o tých, od tej vlny kontrol ÚRSO už prešli štyri roky a hoci sa to aj publikovalo, nikoho to neodradilo. V tom teréne nakoniec ľudia rátajú s tým, že na mňa nepríde a keď príde, zas tá pokuta nie je taká svetoborná. Preto ostal stav, kedy sa roztvárajú nožnice medzi rastom a pílením lesov, vetrolamov či brehových porastov. Dotácie vyplývajúce zo zákona 309/2009 tak naďalej aj deformujú trh s elektrickou energiou, aj vyberajú z našich peňaženiek peniaze a ešte aj zasahujú ekonomiku toho priemyslu, ktorý by mohol napríklad u nás z takýchto stromov vyrábať, vyrábať nábytok, vyrábať niečo užitočnejšie a najmä ekonomicky hodnotnejšie, než len prosto zdravé drevo hodiť do pece.
Napraviť toto môže jednoznačnosť v zákone, ktorá sa dá dosiahnuť zmenou malej časti zákona 309/2009. Prosím vás preto menom svojím, teda spolupredkladateľov, ale najmä menom verejnosti, ktorá naozaj pozerá teraz na prsty, ktoré budú stláčať toto tlačítko, aby ste stáli na strane budúcnosti, pretože tie lesy, to je budúcnosť, to je to, čo sme zobrali od svojich otcov do našich rúk a čo sme povinní odovzdať našim deťom. Ak nie lepšie, tak aspoň také, ako sme to dostali. Ten les nevyrastie za jedno volebné obdobie. A väčšina ani za 10 volebných období. Tie lesy, čo teraz miznú, majú desiatky, niektoré stovky rokov. Je to nenapraviteľná škoda, ale my máme v rukách to, aby nepokračovala. Všetci, ako tu sedíme, sme si zvykli a narodili sme sa do zelenej krajiny. Do krajiny, ktorá ale odchádza, náš les od nás odchádza.
Panie poslankyne, páni poslanci, nedovoľme nezmyslené spaľovanie slovenských lesov, postavme sa za ne, postavme sa za stromy, pretože to je naša povinnosť.
Ďakujem.
Rozpracované
16:01
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:01
Martin BeluskýVychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2018 o 16:01 hod.
Ing. PhD.
Martin Beluský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1032. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
16:04
Vystúpenie v rozprave 16:04
Anna ZemanováČiže od roku 2014, od roku 2014 sa zbierali podpisy pod petíciou, takzvaný, teraz sa volá kampaň biomasaker. Podpísalo takmer 40-tisíc ľudí, ktorí poukazujú na to, o čom tu dnes opätovne na pôde parlamentu stojíme. Tie údaje sú naozaj evidentné. Sami vidíme, čo sa deje v našich lesoch. Od toho, ako sa v nich hospodári s drevom a účely, na ktoré sa robí rozsiahla ťažba, ťažba drevom, nie sú vždy tie optimálne, na čo by sme si považovali, že zdravé drevo ako je hodnotná surovina a by mala byť využívaná.
Zopár čísiel. V roku 2016 bol nárast dodávky surového dreva na energetické účely zo 76-tisíc metrov kubických evidovaných v roku 2015 na 300-tisíc metrov kubických v roku 2016. Pritom evidované v Zelenej správe je v tonách, lesná energetická štiepka 91-tisíc ton. To znamená, pritom nie je tam vyslovene povedané, z akých porastov to bolo, či to boli práve tie energetické porasty, pretože tie energetické porasty aj v Zelenej správe sa vykazujú v metroch, v metroch kubických, následne táto lesná štiepka sa vykazuje v tonách a sú to vlastne čísla, hra čísiel, štatistiky, ktoré porovnávajú neporovnateľné veci a môžme tiež o tom hovoriť, že či je to takto správne, pretože v krumaži týchto čísiel sa dá naozaj veľa toho, veľa toho schovať, pretože na drevnú štiepku prirodzene by mali byť v prvom rade využívané energetické porasty, ktoré sú za týmto účelom zakladané. Ale taktiež potom takzvaný ten nevyužitý drevný materiál, ktorý je po spracovaní, po spracovaní dreva, avšak povedzme si pravdu, ani ten by nemal byť z lesa úplne vyvážaný, pretože aj tie lesné, tie časti stromov, ktoré sú, zostávajú po výruboch, by mali zostať v mnohých prípadoch aj v samotnej tej krajine a les by sa, z lesa by sa nemali diať parky, vyčistené, vyholené tak, aby všetko išlo len na energetickú štiepku.
Žiaľ, pre Slovensko je to také typické, že aj dobrú vec vedia mnohí špekulanti otočiť, aby sa vedeli obohatiť na niečom, čoho cieľom je výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov a tým obmedzenie výroby elektriny z nejakých iných fosílnych zdrojov alebo zdrojov, ktoré môžu byť horšie pre životné prostredie. A znovu pod rúškom niečoho dobrého sa stávajú, sa stáva to, čo dnes vidíme, že sa klčujú lesy za porasty, lebo nehovoríme len o lesoch, ale aj o porastoch brehových, pod takou tou, pod rúškom, pod rúškom výroby štiepky, čiže ako, akože ekologickým účelom a toto, o čom hovoríme, by malo byť naozaj, ten pôvod štiepky by mal byť jasne, jasne definovaný.
O čo ide, o čo ide vlastne v rámci tejto novely zákona, alebo aby som ju lepšie pomenovala, celej, celej tejto agendy, ktorá má veľmi, veľmi výstižný názor, názov biomasaker? Vlastne v prvom rade, tak ako bolo povedané, ide o zrušenie štátnych dotácií na drevo spaľované v biomasových zariadeniach. Toto sa potvrdilo, to, že sa v spaľovniach spaľuje, v spaľovniach, v týchto elektrárňach sa spaľuje aj zdravé drevo, to znamená drevo tretej a vyššej kategórie, bolo preukázané. ÚRSO vykonalo isté opatrenia, avšak zase naši vynaliezaví podnikatelia v tejto oblasti, tí takzvaní podnikatelia, skôr špekulanti, znovu si našli cestu cez adresu svojich subdodávateľov a v podstate všetko pokračuje ďalej, len teda o jeden schodík sa ten celý mechanizmus predĺžil. Jednoznačne je nevyhnutné kontrolovať, veľmi presne monitorovať pôvod týchto, týchto, tejto štiepky a zakázať dotácie na túto výrobu. Potom aj sa upraví trh a špekulanti z trhu zmiznú a bude, naozaj sa dosiahne istá rovnováha.
Ďalšou vecou, ktorá je potrebná, je aj dôkladný monitoring, monitoring území, kde sa vyskytuje, alebo kde sú tieto zariadenia na spaľovanie, spaľovanie dreva určeného na spaľovanie v biomasových zariadeniach, pretože tieto, sa to, nedá sa povedať, že by to bola plošná záležitosť na celom Slovensku, ale vychytený v tejto oblasti je východ Slovenska, Košický a Prešovský, Prešovský kraj.
Na Slovensku ubudlo od roku 2000 760 km2 lesa. Tento údaj zo Zelenej správy z roku 2016. Táto rozloha je približne rozloha okresu Trnava. V súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny m3 dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva na lesných aj nelesných plochách je 5,8 až 6 miliónov m3 a toto sú údaje, ktoré sú známe a sa tuná opakujú. Čiže vidíme tu ten ohromný, ohromný nepomer a ten pohľad na naše, na naše lesy je naozaj, naozaj žalostný.
Chcela by som apelovať, chcela by som apelovať na poslancov Národnej rady, aby sme naozaj urobili stopku, stopku tejto, tejto situácie, aby sme jednoznačne zaujali stanovisko, že nie je možné naďalej dotovať spaľovanie, spaľovanie zdravých stromov štiepky s neidentifikovateľným pôvodom v spaľovaniach a tento zákon k tomu prispeje. Má našu podporu a verím, že spoločne aj s verejnosťou, ktorá prišla dnes do Národnej rady, aby poukázala na tento problém, že budeme vedieť povedať, že konečne sa prestane pod rúškom ochrany životného prostredia, pod rúškom znižovania emisií a pod rúškom využívania obnoviteľných zdrojov zastaviť likvidáciu našej krajiny a že táto katastrofa, ktorá sa už naozaj dá, situácia, na niektorých miestach považovať za katastrofu, sa dá nazvať až takzvaným nejakým biomasakrom. Ide o dva riadky, 17 slov v zákone, ktoré pomôžu túto situáciu zvrátiť, tak vás poprosím o podporu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
21.6.2018 o 16:04 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, hlavným cieľom návrhu zákona, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady, je dosiahnuť, aby bolo zrušené dotovanie na spaľovanie dreva v biomasových zariadeniach okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Takto to máme napísané aj v dôvodovej správe. Tento návrh zákona sme predkladali už v tejto, v tomto volebnom období v podstate dvakrát a hovorili sme o ňom aj pri ďalších príležitostiach. Prečo tu opäť stojíme? Od 1. augusta 2017 platí novela zákona, ktorou sa zmenil zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorá rieši aj biomasu. Spomínanou novelou sa v apríli alebo v máji minulého roka upravovala definícia suroviny, ako, alebo paliva na výrobu biopalív a týmto, zoznam. V rámci pripomienkovacieho konania a hromadnej pripomienky bolo vyrokované aj s občianskym združením Lesohospodárske zoskupenie VLK, ktoré poukazovalo na to trvalo, dlhodobo poukazuje na problém so spaľovaním zdravého dreva v spaľovniach na výrobu elektriny a ešte aj za prítomnosti štátnych dotácií. V spomínanej novele sa neakceptovali naše návrhy, ani návrh, návrh tohto združenia, aby došlo k upresneniu niektorých komodít, ktoré, kde sa vlastne stále vytvárala taká, taká strčená topánka do dverí, aby ak náhodou sa aj zruší možnosť tejto biomasovej štiepky na spaľovanie, tak aby predsa len, predsa len sa vytvorila nejaká možnosť na využívanie a preto, preto je dôležité, aby sme jednoznačne pomenovali, pomenovali veci, ako sa majú.
Čiže od roku 2014, od roku 2014 sa zbierali podpisy pod petíciou, takzvaný, teraz sa volá kampaň biomasaker. Podpísalo takmer 40-tisíc ľudí, ktorí poukazujú na to, o čom tu dnes opätovne na pôde parlamentu stojíme. Tie údaje sú naozaj evidentné. Sami vidíme, čo sa deje v našich lesoch. Od toho, ako sa v nich hospodári s drevom a účely, na ktoré sa robí rozsiahla ťažba, ťažba drevom, nie sú vždy tie optimálne, na čo by sme si považovali, že zdravé drevo ako je hodnotná surovina a by mala byť využívaná.
Zopár čísiel. V roku 2016 bol nárast dodávky surového dreva na energetické účely zo 76-tisíc metrov kubických evidovaných v roku 2015 na 300-tisíc metrov kubických v roku 2016. Pritom evidované v Zelenej správe je v tonách, lesná energetická štiepka 91-tisíc ton. To znamená, pritom nie je tam vyslovene povedané, z akých porastov to bolo, či to boli práve tie energetické porasty, pretože tie energetické porasty aj v Zelenej správe sa vykazujú v metroch, v metroch kubických, následne táto lesná štiepka sa vykazuje v tonách a sú to vlastne čísla, hra čísiel, štatistiky, ktoré porovnávajú neporovnateľné veci a môžme tiež o tom hovoriť, že či je to takto správne, pretože v krumaži týchto čísiel sa dá naozaj veľa toho, veľa toho schovať, pretože na drevnú štiepku prirodzene by mali byť v prvom rade využívané energetické porasty, ktoré sú za týmto účelom zakladané. Ale taktiež potom takzvaný ten nevyužitý drevný materiál, ktorý je po spracovaní, po spracovaní dreva, avšak povedzme si pravdu, ani ten by nemal byť z lesa úplne vyvážaný, pretože aj tie lesné, tie časti stromov, ktoré sú, zostávajú po výruboch, by mali zostať v mnohých prípadoch aj v samotnej tej krajine a les by sa, z lesa by sa nemali diať parky, vyčistené, vyholené tak, aby všetko išlo len na energetickú štiepku.
Žiaľ, pre Slovensko je to také typické, že aj dobrú vec vedia mnohí špekulanti otočiť, aby sa vedeli obohatiť na niečom, čoho cieľom je výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov a tým obmedzenie výroby elektriny z nejakých iných fosílnych zdrojov alebo zdrojov, ktoré môžu byť horšie pre životné prostredie. A znovu pod rúškom niečoho dobrého sa stávajú, sa stáva to, čo dnes vidíme, že sa klčujú lesy za porasty, lebo nehovoríme len o lesoch, ale aj o porastoch brehových, pod takou tou, pod rúškom, pod rúškom výroby štiepky, čiže ako, akože ekologickým účelom a toto, o čom hovoríme, by malo byť naozaj, ten pôvod štiepky by mal byť jasne, jasne definovaný.
O čo ide, o čo ide vlastne v rámci tejto novely zákona, alebo aby som ju lepšie pomenovala, celej, celej tejto agendy, ktorá má veľmi, veľmi výstižný názor, názov biomasaker? Vlastne v prvom rade, tak ako bolo povedané, ide o zrušenie štátnych dotácií na drevo spaľované v biomasových zariadeniach. Toto sa potvrdilo, to, že sa v spaľovniach spaľuje, v spaľovniach, v týchto elektrárňach sa spaľuje aj zdravé drevo, to znamená drevo tretej a vyššej kategórie, bolo preukázané. ÚRSO vykonalo isté opatrenia, avšak zase naši vynaliezaví podnikatelia v tejto oblasti, tí takzvaní podnikatelia, skôr špekulanti, znovu si našli cestu cez adresu svojich subdodávateľov a v podstate všetko pokračuje ďalej, len teda o jeden schodík sa ten celý mechanizmus predĺžil. Jednoznačne je nevyhnutné kontrolovať, veľmi presne monitorovať pôvod týchto, týchto, tejto štiepky a zakázať dotácie na túto výrobu. Potom aj sa upraví trh a špekulanti z trhu zmiznú a bude, naozaj sa dosiahne istá rovnováha.
Ďalšou vecou, ktorá je potrebná, je aj dôkladný monitoring, monitoring území, kde sa vyskytuje, alebo kde sú tieto zariadenia na spaľovanie, spaľovanie dreva určeného na spaľovanie v biomasových zariadeniach, pretože tieto, sa to, nedá sa povedať, že by to bola plošná záležitosť na celom Slovensku, ale vychytený v tejto oblasti je východ Slovenska, Košický a Prešovský, Prešovský kraj.
Na Slovensku ubudlo od roku 2000 760 km2 lesa. Tento údaj zo Zelenej správy z roku 2016. Táto rozloha je približne rozloha okresu Trnava. V súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny m3 dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva na lesných aj nelesných plochách je 5,8 až 6 miliónov m3 a toto sú údaje, ktoré sú známe a sa tuná opakujú. Čiže vidíme tu ten ohromný, ohromný nepomer a ten pohľad na naše, na naše lesy je naozaj, naozaj žalostný.
Chcela by som apelovať, chcela by som apelovať na poslancov Národnej rady, aby sme naozaj urobili stopku, stopku tejto, tejto situácie, aby sme jednoznačne zaujali stanovisko, že nie je možné naďalej dotovať spaľovanie, spaľovanie zdravých stromov štiepky s neidentifikovateľným pôvodom v spaľovaniach a tento zákon k tomu prispeje. Má našu podporu a verím, že spoločne aj s verejnosťou, ktorá prišla dnes do Národnej rady, aby poukázala na tento problém, že budeme vedieť povedať, že konečne sa prestane pod rúškom ochrany životného prostredia, pod rúškom znižovania emisií a pod rúškom využívania obnoviteľných zdrojov zastaviť likvidáciu našej krajiny a že táto katastrofa, ktorá sa už naozaj dá, situácia, na niektorých miestach považovať za katastrofu, sa dá nazvať až takzvaným nejakým biomasakrom. Ide o dva riadky, 17 slov v zákone, ktoré pomôžu túto situáciu zvrátiť, tak vás poprosím o podporu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:16
Peter AntalVystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2018 o 16:16 hod.
Mgr.
Peter Antal
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Budem reagovať na pani kolegyňu, ale to je aj reakcia na, aj na pána navrhovateľa, keďže som nestihol byť tu. Absolútne súhlasím s tým, že je potrebné urobiť akýsi poriadok v tom, čo končí v našich bioplynkách. Avšak tak ako tento návrh zákona je predložený, si myslím, že je to nie absolútne dobré riešenie. Ja osobne si myslím, že tento zákon potrebuje väčšiu úpravu, lebo ak tam dáme len to, že absolútny zákaz dreva, okrem teda, okrem toho energetického dreva a odpadu z drevospracujúceho priemyslu, chýba mi tam, čo s tými, čo s tým drevom, ktoré je z náletových krovín, kde je povinnosť čistiť a tak ďalej. Nie sú to zároveň komunálne odpady, lebo je aj drevo, ktoré je v kategórii komunálnych odpadov a ktoré je v inom paragrafe alebo v inom odseku tohto paragrafu. Tam sa dá niečo použiť, ale to je len to, čo je v obciach priamo na mestských pozemkoch a tak ďalej, ale to, čo je v extraviláne a je povinnosť sa o to starať. Rovnako sú to náletové kroviny okolo vodných tokov, ktoré, nevravím o veľkých stromoch, ktoré tam rastú, ale ktoré zanášajú vlastne vodné toky a ktoré takisto je potrebné, toto ako keby ten zákon neriešil. Ja vidím najväčší problém, čo je, že v zákone nie je napísané to, čo hovorí vyhláška ÚRSO, čo sa tam môže akoby z tých, z toho dreva používať a toto by bola podľa mňa cesta dostať do zákona, ale nestačí mi toto jednou vetou vyriešiť akoby celý tento, tento problém. Nemyslím si to.
Rozpracované