33. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len doplním príspevok pani poslankyne tým, že problém spaľovania drevnej biomasy za posledné roky sa stáva celoeurópskym problémom s priamymi dopadmi na lesy po celom svete. Kým na Slovensku zatiaľ väčšina spaľovaného dreva pochádza z našich lesov, v rámci Európskej únie je dosah celosvetový. Francúzske a britské spaľovne dovážajú drevo zo Spojených štátov, Kanady a južnej Ameriky. Máme konkrétne štúdie. Štúdia Fred-a Pearce-a pre mimovládnu organizáciu FERN ukazuje, že európske lesy boli napadnuté v mene zelenej energie. Správa sa zameriava na lesy v Európe a Spojených štátoch ohrozené tlakom na využívanie bioenergie. Takmer polovica dreva vyťažená z Európskej únie je v súčasnosti vyvážaná na výrobu energie, čo tvorí 60% z produkcie obnoviteľných zdrojov energie.
Ďalej. Vyšetrovatelia organizácie Environmental Investigation Agency v utajení prichytili rakúsku drevársku spoločnosť pri porušovaní rumunských zákonov. Rakúšania nakupovali nelegálne vyťažené drevo, ponúkajú bonusy za ťažbu na stanovené kvóty a prevážajú takto získané drevo do svojich skladov.
Ďalej. Je dokumentárny film z roku 2016 Benovata Grimonda Ohrozené lesy, kde autor vo filme ukazuje na príklade výstavby veľkokapacitnej biomasovej spaľovne 700-tisíc ton za rok v meste Gardanov na juhu Francúzska, že energia z obnoviteľných zdrojov je všetko iné, len nie tá zelená ako dobrá pre klímu. Takže my tu máme podstatne väčší problém. Musíme ho okamžite riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Antal, tu nejde o zákaz ako taký, aby sa vôbec nemohli spaľovať drevné odpady v spaľovniach, ale ide o zrušenie dotácie, že sa nesmie, nesmú poskytovať dotácie na takéto drevá. Čiže vôbec sa to týchto obecných elektrární, alebo výroby elektriny z takýchto porastov, ako vy hovoríte, ich sa to netýka. To, čo som ja povedala v rozprave, že sa takto likvidujú aj brehové porasty, tak to je pravda, ale to tento zákon nerieši. Tuná hovoríme o tom, aby sa vlastne nemohli v rámci sústavy, elektrickej sústavy podporovať spaľovanie dreva z iných ako z takýchto porastov, ktoré, na tieto porasty sa nesmú používať tieto drevá, teda drevo zo zdravých stromov. Čiže to sa nedotkne týchto obecných elektrární alebo obecných takých kotolní na biomasu.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh novely zákona za účelom zrušenia dotovania spaľovania dreva v biomasových zariadeniach okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Na základe neopodstatnených, zdá sa, že účelovo zavedených štedrých dotácií, aby sa na tejto zmene nabalili niektoré vrecká, sa výrazne zvýšil dopyt po drevnej štiepke. Tento vážny zásah do trhu zvýšil dopyt po drevenej štiepke zo strany biomasových zariadení do tej miery, že je oveľa vyšší, ako sú samotné zdroje palivového dreva na Slovensku produkované v lesníctve a v drevárskom priemysle.
Z tohto dôvodu rastie cena palivového dreva aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí častokrát majú navyše problém palivové drevo pre svoje potreby získať. Oveľa horšie je však to, že sa v posledných rokoch výrazne zvýšil výrub drevín na zarastajúcich lúkach, v okolí riek, ale aj popri cestách a tiež v mestách, kde sa rúbu vetrolamy či aleje s vysokou krajinárskou a ochranárskou hodnotou. Na Slovensku podľa satelitného snímkovania Global Forest Watch ubudlo od roku 2000 760 km² lesov a v súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny m³ dreva na energetické účely, pritom udržateľná ťažba všetkého dreva je na lesných a nelesných plochách v našej krajine zhruba 5,8 až 6 miliónov m³ dreva.
Tento neodborný a klientelisticky nastavený zákon spôsobil nárast ceny drevnej štiepky do tej miery, že sa v súčasnosti štiepkuje a spaľuje aj drevo lepšej kvality, ako je kategória "6. palivové drevo". Kontroly zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví potvrdili, že na Slovensku v posledných rokoch došlo vo viacerých prípadoch dokonca k spaľovaniu dreva kvalitatívnej triedy 3. Dotácie, tak ako sú v súčasnosti nastavené, vedú k deformáciám trhu s energiami a zvyšujú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov.
Preto, ctení kolegovia, si vás dovoľujeme požiadať, aby ste podporili uvedenú novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie v jeho predkladanej podobe a prispeli tak k účinnejšej ochrane prírodného prostredia a k lepšej ekonomickej situácii obyvateľov Slovenska. Nakoniec pokiaľ posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, je možné pozmeňujúcimi návrhmi doplniť akékoľvek opodstatnené argumenty.
Ja by som chcel vyzvať z tohto miesta, prosíme, prestaňme si ničiť našu krajinu kvôli ekonomickému profitu zopár jednotlivcov. Zachovajme ju pre nás, naše deti a ďalšie generácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Bolo to v auguste 2014, keď sme stáli na východnom Slovensku pred jednou z týchto spaľovní a na jednom z prvých protestov, ktoré potom vošli do mediálnej histórie pod názvom biomasaker a trvajú dodnes. A to, čo sme pred tou spaľovňou videli, neboli konáre pozbierané okolo cesty, nebolo to žiadne zbytkové drevo, neboli to odrezky, bola to krásna veľká guľatina, z ktorej mohol byť nábytok, alebo ktorá mohla byť stále v lese. A dôvod, prečo tam tá guľatina bola, prečo sa táto guľatina štiepkuje a prečo sa z nej vyrába namiesto nábytku, čo by bola aspoň trochu užitočná vec, prečo sa z nej vyrába elektrická energia, je nastavenie toho zákona, ktorý tu dnes opäť máme v Národnej rade. Vtedy sa táto novela začala písať v spolupráci niekoľkých členov Národnej rady a tretieho sektora ochranárov, hlavne teda z organizácie VLK a odvtedy sa v niekoľkých vlnách táto novela znovu a znovu objavuje v parlamente Slovenskej republiky a kým my sa tu o tom rozprávame, tak drevo mizne, drevo sa štiepkuje, drevo sa píli, drevo sa páli a vznikajú nové a nové elektrárne a tým pádom sa nafukuje ten argument, prečo by sme to mali nechať tak, ako to je.
Celý ten nezdravý systém, na začiatku ktorého bola dobrá myšlienka, treba povedať, nabral tak obrovské rozmery, že dnes už mnohí z tých ľudí sa začínajú oháňať právnou istotou. Prevádzkovatelia týchto, týchto elektrární hovoria, veď my robíme to, čo nám dovoľuje zákon. Celé postavené na hlavu. Ja keď som tam stál pri tej guľatine pred tými štyrmi rokmi, som citoval knižku, ktorá, ktorá mi veľmi ovplyvnila detstvo, knižka sa volá Smrekáčik, napísal ju kamarát môjho otca v Považskej Bystrici a tá kniha je o tom, že každý strom má svoju vlastnú dušu v podobe malého človiečika, ktorá umiera, ak je strom vyťatý a za jedinej podmienky ostáva žiť a to vtedy, keď sa zo všetkého dreva urobí niečo s láskou. Obávam sa, že duše našich lesov umierajú jedna po druhej, lebo v tom, ako my zaobchádzame s tým, čo nazývame národným dedičstvom a národným pokladom, žiadna láska nie je a nie je v tom ani žiadny rozum.
To drevo, ktoré sa dnes spaľuje v podobe drevoštiepky, slúžilo na to, aby nebol nafúkaný prach a sneh na cesty. Slúžilo na to, aby sa vietor lámal tam, kde môže nabrať príliš veľkú rýchlosť. Slúžilo na to, aby do vodných tokov nepadali veci, ktoré tam nepatria. Prirodzene tvorili rôzne porasty, zábrany v devastácii Slovenska na rôznych jeho miestach. Dnes vidíme, ako padajú aleje okolo ciest, vidíme, ako padajú vetrolamy, ako po jednom sa ničia brehy vodných tokov na Slovensku iba kvôli tomu, že tam stále rastie niečo, čo sa dá zoštiepkovať a spáliť. Nie je správne, aby dobrý zámer skončil zlými výsledkami.
A ak s tým chceme niečo urobiť, tak stačí sa vrátiť naspäť k tomu, čo sme povedali na začiatku. Nech sa elektrika vyrába spaľovaním odpadu. Je to tak ťažká veta? A ak prevádzkovatelia týchto elektrárni tvrdia, že oni robia iba to, čo im dovoľuje zákon, potom ten zákon je potrebné zmeniť. Tak jednoduchá logika za tým celým je. Len to by za tým nemohla byť finančná sila ľudí, ktorí v prvom rade myslia na svoje vlastné vačky, v druhom rade myslia na vačky svojich kamarátov a až nakoniec myslia na niečo, čomu sa hovorí spoločenská zodpovednosť. Za každý kúsok tej štiepky neplatíme iba to, čo spomínal pán predkladateľ na začiatku, že nie je to len o tom, že to zaplatíme z našich vrecák ako ľudia, ktorí platíme za elektriku, to je jedna zvrhlosť celého tohto systému, ale my si vytvárame obrovský ekologický dlh, na základe ktorého nám krajina vysychá, vodné toky nie sú poriadne regulované, na základe ktorého lesy nevsakujú toľko vody ako kedysi a tento ekologický dlh popritom, že budeme splácať všelijaké iné dlhy, ktoré na Slovensku máme, budú splácať generácie po nás.
Ja pevne verím, že sa konečne nájde odhodlanie aj na strane koaličných poslancov, že tí, ktorí si hovoria národní, sa začnú národne správať, že tí, ktorí hovoria o dreve ako našom sociálnom, ako o našom národnom poklade, ho začnú chrániť a že sa konečne dostaneme do situácie, kedy sa nebude, a hovorím to dnes už druhýkrát, pozerať na to, kto je napísaný na košieľke nejakej novely zákona, na prebale, ale sa začne pozerať na to, aká je jeho pridaná hodnota.
Neverím tomu, že keby som išiel po jednom poslancovi koalície tejto vlády a opýtal sa ho, či je normálne, aby buk, ktorý je trikrát širší ako poslanec Krupa, bol zošrotovaný v drevoštiepke a spálený na energiu, že by mi povedal, že je to v poriadku. Napriek tomu sú to veci, ktoré sa dejú. Ako je to možné? Komu to slúži? Koho je to záujem? Je dobré porekadlo na chodbách tohto parlamentu - "pán minister Žiga je vysmiaty, guľatina ohrozená" -, ale nemalo by to tak byť. Nemali by sme žiť v krajine, kde jedno meno je synonymom vyrúbania každého možného kubíku pre vlastné obohatenie. A keď to nie je on, sú to iní.
Dnes po Bratislave na traktoroch idú farmári. Ak budeme pokračovať tak, ako robíme doteraz, nabudúce to budú lesníci a potom ochrancovia. Kto všetko musí do Bratislavy prísť, aby sme začali myslieť na to, čo je naše vlastné životné prostredie a čo nám umožňuje zdravý a dobrý život? Jedna z vecí, ako môžme začať, je schváliť túto novelu, preto dúfam, že za ňu zahlasujete aspoň tí, ktorí tu sedíte a tí, ktorí to máte možnosť povedať kolegom, že im to poviete.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona. Prednedávnom Národná rada schválila vládnu novelu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Táto novela by mala zabrániť čiernej ťažbe dreva a teda dúfajme, že tomu pomôže. Zákon o kontrole ťažby a vývoze dreva sme v Európskej únii však prijali ako posledný štát a čakali sme naň od roku 2010. Ktovie, keby za odďaľovanie jeho prijatia nehrozila Slovensku pokuta vo výške až 100 miliónov eur, možno by sme ju ešte ani teraz nemali.
To je len jeden príklad zákona, ktorý sa v posledných rokoch snaží chrániť životné prostredie, no ktorý bol prijatý len pod tlakom Európskej únie. Názory, upozornenia i návrhy na riešenie existujúcich problémov od domácich odborníkov, ekológov či ochranárov, stále narážajú na zatvorené dvere a hluché uši. Obávam sa, že sa to nezmení ani na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady, kde máme na programe tento návrh novely zákona, ktorý sa týka podpory obnoviteľných zdrojov energie. Dôležité však je aj to, že súčasne hovorí o ochrane lesov pred zbytočnými výrubmi.
Ohrozená budúcnosť našich lesov totiž nie je len dôsledkom nelegálnej ťažby, to je len vrchol ľadovca. Najväčšie škody na našich lesoch vznikajú legálnou ťažbou. Každoročne zo Slovenska odchádzajú milióny kubických metrov dreva, vrátane najhodnotnejších ihličnatých drevín. Ťaží sa aj v oblastiach s najvyššou prírodnou ochranou a čo je horšie, miera ťažby je rýchlejšia ako výsadba. Ako tu už bolo spomenuté kolegom, podľa satelitného snímkovania ubudlo na Slovensku od roku 2000 až 760 kilometrov štvorcových lesov a táto situácia sa pritom nedá ospravedlniť ani podporou domácej ekonomiky, či udržiavaním zamestnanosti v najchudobnejších oblastiach. Veď podstatná časť dreva sa na Slovensku ani nespracováva, ale vyváža sa v surovom stave a potom sa už s pridanou hodnotou v podobe hotových výrobkov naspäť opäť dováža.
Táto novela sa týka zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie s vysoko účinnou kombinovanej výroby, z vysoko účinnej kombinovanej výroby. Dobre mienená snaha podporovať alternatívne zdroje energie zhodnocovaním bioodpadu sa vinou zlých pravidiel stala ďalším dôvodom zbytočnej likvidácie lesov a významných stromových porastov.
Súčasná pomerne široká definícia biomasy spojená s veľkými dotáciami spôsobuje, že sa oplatí vyrábať biopalivo aj zo samotných kvalitných stromov. Na spaľovaní dreva sa teda môže zarobiť viac ako jeho predajom pre drevársky priemysel. Nenahraditeľný potenciál lesov tak doslova uniká hore komínom. Podľa kontrolných zistení sa kvôli výrobe drevnej štiepky či spaľovaní v biomasových elektrárňach nevyrubujú lesné plochy, ale aj drevové porasty, aleje a vetrolamy, ktoré plnia dôležitú krajinnú ochranársku funkciu. Nedokážu tomu zabrániť ani vyhláška, ani občasné kontroly, ako priznali samotné kontrolné orgány. Na tieto energetické účely sa tak ročne vyťaží až 4 milióny metrov kubického dreva. Pritom všade v civilizovanom svete sa na štiepku a biopalivo využíva najmä odpad z drevospracujúcich firiem.
Pred mesiacom som bol spolupredkladateľom zákona o Žitnom ostrove. Išlo v ňom o vyhlásenie Žitného ostrova za chránenú vodohospodársku oblasť a ochranu nášho jediného potenciálneho rezervoára pitnej vody pred znečisťovaním, znečistením. Návrh zákona nebol podporený. Je však známe, že ministerstvo životného prostredia sa nechalo naším návrhom inšpirovať a pripravuje vlastný návrh podobného zákona. Chcel by som preto veriť, že ak bude aj tento zákon odmietnutý, bude sa postupovať podobne a tento návrh nakoniec dostane zelenú.
Dnes kolega Antal povedal, že tento zákon treba upraviť ešte vo väčšej miere. Ak sa teda zhodneme, že tento zákon nie je dokonalý a že je ho treba zmeniť, tak vás chcem požiadať, aby sme ho posunuli do druhého čítania a pripravili pozmeňovacie návrhy, ktoré by vaše pripomienky obsahovali a mohli sme tak spoločne podporiť správnu vec.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, cítim pozitívnu energiu aj z vyjadrenia predstaviteľov koalície. Cítim, že si uvedomujú zodpovednosť. Skutočne, posuňme zákon do druhého čítania a ak ho chce niekto urobiť ešte podrobnejším alebo zasiahnuť širšie, má to možnosť urobiť pozmeňujúcim návrhom.
Oslovujem osobne pána Antala, ktorý sa tak vyjadril, že má také predstavy. Podporte teda to, aby sme ich mohli spoločne odhlasovať.
Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí sa vyjadrili. Boli to veľmi vecné a apelatívne prejavy. Myslím, že po odbornej stránke je vec už dávno úplne jasná. Prekonajme akékoľvek zábrany a poďme pomôcť slovenským lesom, tak ako to naši voliči očakávajú.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostí tu asi nemáme, možnože na chodbách, takže aj vážení hostia, stojím tu už siedmykrát s touto novelou zákona, ktorá myslím si, že reflektuje počas tých rokov na stále aktuálny stav neriešenia tohto problému a tento problém môžte teraz vidieť aj z našich schodov Národnej rady, keď sa pozriete smerom ku Hradu. Stoja tam traktory, stoja (zaznievanie gongu) tam poľnohospodárske stroje, ktoré svedčia o tom, že v tom našom poľnohospodárstve je to všetko, asi neni v poriadku a motto, ktoré visí na ministerstve, ktoré budem citovať: "Neurážajte ľudí od pluhu a motyky, roľník vždy nakŕmil hladných, žobrákovi dal almužnu, núdznych prichýlil, v kostole dal do zvončeka, vážte si roľníka, je základom prosperujúcej spoločnosti." - u nás vôbec nenapĺňame. Žiaľ, toto motto, ktoré visí na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, neni reálnymi činmi ministrov, nie iba terajších, ale všetky doteraz, neni vôbec, ale vôbec naplnené, pretože my sa stále hráme na niečo, čo ani Európska únia jednak nemôže chápať, lebo to nezažila, ale ona hovorí, že malo by to ísť asi trošku ináč.
O čo ide? Ide o vlastnícke právo, vážení. O nič viacej, o nič menej, len dať mu tú váhu, ktorú sme mu dali aj do Ústavy Slovenskej republiky, keď sme vznikli v roku ´93. Každý má právo vlastniť majetok, citujem článok 20: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a na základe zákona a za primeranú náhradu."
Prečo to citujem? Pretože v oblasti vlastníckeho práva a poľnohospodárstva žijeme v hlbokom socializme. V socializme, ktorý tento štatút vlastníctva zaznával a užívacie právo bolo nad vlastníckym právom. Ak mi pani ministerka povie, že tomu nerozumiem, tak, pani ministerka, som študoval na tej istej vysokej škole ako vy, pracoval som tiež vo fachu, ktorý mal s pozemkami tiež čo dočinenia, takže minimálne myslím si, že sa do toho rozumiem tak isto ako vy. A pokiaľ si myslíte, že u nás neprebehla revolúcia v ´89, tak ja hovorím, že prebehla a mnohí sa z toho sna, z toho šoku, že už tu nemôže čerpať dotácie, socialistické, ale demokraticky by ste mali čerpať, by ste sa mali prebrať.
Čoho sa týka môj zákon? Zákon sa týka možnosti výkonu vlastníckeho práva na svojom majetku voči dotáciám. Voči dotáciám, ktoré nám poskytuje európsky, európska, ja hovorím naša európska krajina, aj náš štát a my sme si to vyložili po svojom. Vyložili sme si to po svojom, pretože keď Brusel, resp. Európska únia hovorí, že užívateľovi pozemkov sa bude vyplácať, tak hurá, a naši postsocialistickí úradníci si to povedali, výborne, nič netreba meniť, všetko funguje, všetko je okej a poďme na to. Dali tomu punc stonásobnosti, resp. excelentnosti v tom, že nemusíš vôbec predkladať list vlastníctva ani nájomnú zmluvu, vôbec nemusíš deklarovať nejaký vzťah toho, ako si dostal sa k tomu vlastne užívaciemu vzťahu k nejakému majetku. Stačí, keď dáš čestné vyhlásenie, že pôdu užívaš ty a požiadal si na dotácie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Pýtam sa, je to vôbec normálne? Tvrdím, že toto nie je normálne a budem opakovať stále ten dátum, od 24. júna 1991, kedy sme ešte boli federácia, platí aj v Slovenskej republike na slovenskú pôdu, že okrem vlastníka a Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu nezistených vlastníkov, nikto bez súhlasu vlastníka a Slovenského pozemkového fondu nemôže užívať pôdu, nieto ešte brať na ňu dotácie, resp. iné úžitky, ktoré vyplývajú z vlastníctva k nehnuteľnosti. Hovorím konkrétne o poľnohospodárskej pôde. Samozrejme, ústava chápe vlastníctvo komplexnejšie.
Preto, pani ministerka, znovu budem tento zákon dávať a môžem vám garantovať, že pokiaľ tu budú OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento zákon v zmysle úprav rokovacieho poriadku každý pol rok bude na tejto scéne. Spĺňam dlh, ktorý sme tu zanechali ešte z roku 2011, keď tu bol ešte pán Galbavý Tomáš a pani kolegyňa Tkáčová z SDKÚ, s ktorými sme tento zákon, teda oni to dali a ja som sa k nim pridal ešte v roku 2011 za pani Radičovej, keď končila a už prakticky nebola možnosť posunúť ho ďalšieho čítania, lebo bolo krátke volebné obdobie. Takže sme si vtedy povedali, že pokiaľ tu niekto z nás troch ostane, tak tento zákon bude, táto novela zákona bude stále predkladaná, pretože je nemožné a nemysliteľné v normálnej demokracii, aby ste si prišli na pozemok a povedali, že ja ho užívam a budem naňho brať dotáciu.
Západoeurópske krajiny nechápu a nemôžu, ani sa im nečudujem, že taký stav môže vôbec existovať. Lebo oni nezažili socializáciu, nezažili budovanie socializmu a následne až do komunizmu a preto u nich stáročiami sa utvrdzujúci vlastnícky a užívací vzťah, ktorý jednoznačne bol postavený na vlastníctve a až potom na užívaní, sa dodneska dodržuje. My sme to v roku ´48 pretrhli, 1948, a odvtedy sa nevieme nejakým spôsobom od tohto, tejto nadradenosti užívacieho práva vlastníckym, nevieme alebo nechceme, skôr by som povedal, nechceme sa ho nejako zbaviť, pretože to asi niekomu vyhovuje.
Nebudem polemizovať komu, vieme to asi aj všetci veľmi dobre, tým, ktorí chcú mútiť vodu, v ktorej sa bude najlepšie loviť, tým, ktorí si nevedia urobiť poriadok vo vlastnom chotári, tým, ktorí budú operovať, že 8,5 milióna, resp. 4,5 milióna listov vlastníctva nebude možno v súčasnej technickej vybavenosti a rezortu, resp. štátu zmanipulovať a dať na správnu mieru, tým, ktorí si myslia, že dotácie im budú dennodenne kvapkať iba na to, že majú dobrých známych a sú to naši ľudia, tým, ktorí si myslia, že ten malý vlastník nemá šancu a ani nebude mať šancu, aby sa domohol svojho práva atď. atď.
Vážení, toto je dehonestácia vlastníckeho práva v priamom prenose cez celé politické spektrum, ktoré tu doteraz bolo a ktoré nezdvihlo hlas od roku 2004 na čerpanie eurodotácií takýmto spôsobom. A môžte mi tu hovoriť, čo chcete, pretože to je základ, to, čo v ústave máme. Keď hovoríme, že sme právny štát a ústavu si ctíme ako zákon zákonov, z ktorého by mali vychádzať ďalšie a nemali by byť v rozpore s touto ústavou, tak hovorím a tvrdím, že čerpanie dotácií je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá garantuje to vlastnícke právo, ako som to už citoval v článku 20.
Čo sme si to, vážení, vážené kolegyne a kolegovia, v článku 44 schválili v Ústave Slovenskej republiky? Ja vám to budem znovu citovať: " Štát dbá o šetrné využívanie pôdy a o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy." Schválili sme si, že poľnohospodárska a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločností. Akú to osobitnú ochranu dávame týmto tejto ochrane pôdy? Takú, že hocikto môže hociktorú pôdu degradovať iba kvôli tomu, lebo je v správnej strane, má správnych ľudí a má svoje konexie na daných miestach, kde to má byť?
Vážení, preberme sa z tohto šoku, pretože toto dehonestuje aj ďalšie generácie, ktoré prídu po nás a budú krútiť hlavami, že akým spôsobom sme vlastnícke právo pri čerpaní eurofondov zdegradovali.
Čo odkazuje Európsky parlament? Poukazuje na to, že pravidlá týkajúce sa pôdy, jej ob-hos-po-da-ro-vania a mestského rozvoja patria do právomocí členských štátov a preto vyzýva členské štáty, aby vo svojich politikách lepšie zohľadňovali ochranu a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a jej prevody.
Vážení, vstúpme si do svedomia, pretože to, čo sa deje s dotáciami v eurofondoch, nemá nič spoločné s demokraciou a s potvrdením vlastníckeho práva ako základného práva vlastniť majetok v demokratickej spoločnosti.
Preto v kocke povedané, dávam novelu zákona, ktorý hovorí: pokiaľ, pán občan, chceš čerpať dotácie na pôdu, hovorím o priamych dotáciách, momentálne sa to čerpá cez žiadosť na Pôdohospodársku platobnú agentúru, tak pokiaľ nepreukážeš, ako ti vznikol tento užívací vzťah konkrétnou listinou, to znamená buď listom vlastníctva, že si vlastník a užívaš svoju pôdu, alebo nájomnou zmluvou, resp. podnájomnou zmluvou alebo iným dokumentom, ktorý túto, toto užívacie právo bude jednoznačne deklarovať v súlade s ostatnými zákonmi, nemáš právo, ešte raz zopakujem, nemáš právo žiadať dotácie na priamu dotáciu na plochu.
Neviem, dokedy tento hlas tu bude znieť v tejto rokovacej sále, v tejto sieni zákonnosti, koľko rokov ešte bude potrebné na to, aby sme si uvedomili, že pokiaľ sa to preklopí a začnú byť žaloby na štát, akým spôsobom pripravil mnohých vlastníkov o to, aby sa, aby mohli brať zo svojho vlastníckeho práva úžitky, neviem si ani predstaviť, čo potom sa tu stane, ako to chce štát napraviť. To, že vonku a v Bratislave nám teraz štrajkujú naši, ani moji farmári, lebo my nemáme ani v zákone zadefinované, čo je farmár. Rodinný farmár už vôbec nemáme zadefinované, vychádzame iba z európskej definície. Naši agropodnikatelia, ktorí sú vonku, oni tu nie sú preto, že by nemali čo robiť, ide žatva, každý počíta dni, hodiny, či mu náhodou už sa to tam nevysype na tom poli a on musí byť tu, pretože ministerstvo nemá záujem ich riešiť. To nie sú tí veľkí, pani ministerka, to nie sú tí 5, 8, 12-tisícoví, 27-tisícoví, to sú tí malí, to je tých 17-tisíc žiadateľov dotácií, ktorí sú pritlačení k múru. Majú 30, 50, 100, 200, 300 ha, to sú títo, ktorí hovoria, že poďme povedať ministerstvu a príslušným orgánom, že to sa už nedá, to sa už nedá.
Preto apelujem na všetkých poslancov Národnej rady skrz politické spektrá, aby uvážili, ako sa prídu pozrieť do očí týmto farmárom, nie farmárom, lebo nemáme ich v zákone, agropodnikateľom, ktorí sú tu. Ako sa im chcete rovno pozrieť do očí, že tento štát ich nedehonestuje, že tento štát ich háji, že tento štát im dáva to, na čo majú nárok? Oni sú vyháňaní z vlastných pozemkov, aj z tých, kde majú vlastnícke právo, aj tam, kde si to kúpili, aj tam, kde to majú vymerané, príde silnejší, príde väčší, príde ich človek príslušných, by som povedal, že politických strán, ale príslušných zoskupení a bačuje na ich majetku.
Vážení, toto nemá nič spoločné s demokraciou a pokiaľ chceme na Slovensku dať priechodnosť spravodlivosti, svedomitosti, vlastníckemu právu a čestnosti, tak túto novelu zákona by sme mali prijať.
Ako som už spomínal, pani ministerka hovorí, že je to nezvládnuteľné, koľko by mali prácu na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ako by sme zaťažili byrokraciou jednotlivých agropodnikateľov.
Vážení, keď ste si dávali aj majetkové priznanie, teraz ste ho museli na ten obecný úrad, čo tam všetko máte a potom len odsúhlasujete každý rok: pribudlo-ubudlo, pribudlo-ubudlo, nič viacej, nič menej. Keď sa v 90. rokoch transformovali družstvá a privatizovali štátne majetky, museli si zháňať, koľko tam majú vlastníkov, listy vlastníctva sa kopírovali z pozemkovej knihy, pozemok knižnej vložky. Povedzte mi, ako je to možné, že do dneska nie sú uzavreté zmluvy nájomné, resp. nie sú jasné vzťahy, kto čo užíva, na ktorom pozemku je kto a ktorý ten agropodnikateľ s koľkými má, resp. mal by mať podpísaných nájomných zmlúv a kde má vlastnú pôdu. Veď to je nonsens. To je dehonestácia vlastníckeho práva na nieže úroveň socializmu, ešte niekde ideme ďalej, kde už ani socializmus nedohliadol a my sme to šmahom ruky zvládli v demokracii za 24 rokov Slovenskej republiky.
Takže táto novela zákona nechce nič viacej, nič menej, len napraviť to vlastnícke právo, dať ho na správnu mieru, povedať, že vlastník si nad užívateľom a ty rozhoduješ, ty budeš brať z toho úžitok, tak ako ti to garantuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Takže, vážení, chcel by som vás všetkých poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme jednu, jeden z 18 bodov košickej výzvy a jeden zo 4 základných, ktoré aj tu prezentujú v Bratislave títo nespokojní agropodnikatelia, aby sme týmto zákonom, touto novelou zákona 504 o nájme poľnohospodárskeho podniku a poľnohospodárskej pôdy, aby sme jeden bod im už teraz mohli v priamom prenose splniť a povedať, že áno, myslíme to s nimi vážne a ich protest nebude hodený do koša a nepovie sa, to sú len tam tí, nejakí tí, čo sú na samom chvoste chvosta, čo oni tu chcú, akým spôsobom si oni predstavujú, však to sa nedá riešiť.
Takže, páni poslanci a panie poslankyne, je to na vašom svedomí, ako sa pri najbližšom hlasovaní k tejto mojej novele zákona zachováte a udržíte svoje svedomie voči farmárom buď čisté, alebo také, aké si vy teda myslíte, že by ste mali mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 958. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Iba krátko, po roku 1989 si mnoho občanov našej republiky myslelo, že aj poľnohospodárstvo bude mať takú úroveň, akú sme poznali vtedy, pretože to bolo socialistické a nemôžme povedať, že sme neboli sebestační, boli sme sebestační na tých 83 % v tých poľnohospodárskych produktoch, tak mnohí si mysleli, že budeme v tom pokračovať a že to zvládneme aj v demokracii.
Žiaľ, vyzerá to tak, že prechod na demokratický spôsob poľnohospodárskej výroby nám akosi uniká a je to aj na úkor tohto vlastníckeho práva, ktoré prakticky je zaznávané. Zákony, ktoré boli prijaté v 90. rokoch, jednoznačne deklarovali vlastníka ako toho najvyššieho, ktorý má o tom rozhodovať a musím teraz z tohto miesta konštatovať, že mnoho poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov nepochopilo, čo znamená vlastník a užívateľ pôdy.
Demonštroval som to už viackrát na mojom vlastnom prípade, kde keď sme chceli dať štátnemu majetku našich 36 ha a hospodársky dvor, ktorý môjmu pradedovi vzali, keď sme to chceli s mojím otcom, mojím krstným a s mojím strýkom dať štátnym majetkom na ďalšie užívanie, hovorím o roku ´92, tak riaditeľ štátneho majetku povedal, že keď chceme mať podpísanú zmluvu o nájme voči našej rodine za naše majetky, tak iba cez jeho mŕtvolu a tým pádom nás takto nútil, aby sme si túto pôdu zabrali sami a gazdovali na nej. Áno, vzali sme si ju, gazdovali sme, dali sme teraz ďalšiemu do podnájmu a viac-menej štátny majetok sa rozpadol, rozobrali to viacerí jednotliví podnikatelia a momentálne mnohí tam aj fungujú na 800 - 1 200-hektárovej výmere a dá sa to aj takto.
Takže vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme dali priechodnosť tomu vlastníckemu právu aj v tých dotáciách a tie podmienky, ktoré sa teraz nastavujú aj v Bruseli na ďalšie rokovacie obdobie, plánovacie obdobie 2021 - 2027, aby sme povedali u nás doma, ako si to predstavujeme s tým vlastníctvom a čerpaním dotácií na priame plochy.
Budem vás znovu apelovať na vaše svedomie, panie poslankyne, páni poslanci, že dajte šancu vlastníctvu, dajte šancu demokratickému chápaniu vlastníckeho práva k pôde, ktoré momentálne u nás nemá sa tohto vlastníctva kto zastať, nemá sa kto ho zastať a pritom hovoríme, že je rovnocenné s vlastníctvom bytu, s vlastníctvom iných nehnuteľností, ktoré tuná v tejto krásnej slovenskej zemi máme.
Vážení, ešte raz, žiadam o podporu tohto zákona, aby sme našim farmárom ukázali, že sme ich hodní, keď nás tu poslali do parlamentu a ich problémy vieme riešiť aj promptne, aj tak, že budú prijaté novelizačné opatrenia v našej legislatíve. A končím tak, ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň kolegovia a kolegyne, vítam raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť so sebou dvanásť poslancov zo 150 v tejto rokovacej sále a ideme hovoriť o tom, o čom hovoríme, že je najdôležitejšie pre Slovensko, pre každú jednu spoločnosť, rodina je základná bunka spoločnosti, máme toho mnohí politici plné ústa a budeme hovoriť o našom návrhu zákona, ktorý chce zaviesť princíp, zároveň hovorím teda, že je to opakované predloženie tohto návrhu zákona, chce zaviesť princíp, aby každá matka za každé dieťa, ktoré ukončí aspoň učňovské vzdelanie, aby mohla ísť o rok skorej do dôchodku. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.