34. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová, teraz to bol príklad vystúpenia poslanca, ktorý sa vyjadruje ku všetkému, a ukazuje to jasne, že človek nemôže univerzálne rozumieť každej oblasti, a ja priznávam, že oblasti, ktorej rozumiete vy z hľadiska školstva, by mala viac rozumieť naša ministerka a ona, verím, že vehementne vystúpi.
Pán Dostál je symbol toho, že vystupuje ku všetkému a k ničomu a takmer ničomu nerozumie, a preto sa mi ťažko s ním odborne baví, pretože on ťažko rozlišuje odvody a dane a hlavný a vedľajší pracovný pomer. Takže odpustite mi, pán Dostál, skôr som vás vnímal pri tej inej téme, o sviatkoch.
Čo sa týka, pán Galko, skúsme prestať s tým zlom a osočovaním a skúsme sa baviť tak priateľsky, ako keď vojdeš do sály a nie si pred kamerami.
Čo sa týka pani Kiššovej, skúsme sa zamerať na ten 13., 14. plat. Ak považujete za kozmetické zníženie, že človek dostane 500 eur do roka a na konci roka ďalších 500, a že ušetrí zamestnávateľ takmer 300 odvodov pri sume 1 000 eur, tak to nie je kozmetické a dostane v čistom zhruba 970, tak si myslím, že sa niečo podarilo.
Čo sa týka dovolenkových poukazov, ešte raz prosím, že vnímajte to aj ako nástroj, ktorý sa vnesie na oslobodenie od odvodov a daní na určitú formu odmeny, ktorá síce bude dávaná k dovolenkovému poukazu, a ona v priemere aj je dávaná, ale zaťažená odvodmi a daňami.
A čo sa naozaj týka zodpovednosti štátu, ja som veľmi bojoval o to, aby štát znova len nevyprodukoval nejakú povinnosť, ale aj aby vzorovo v profesiách štátnej správy to urobil. Tak ako som bojoval o to, čo je možno pre vás dnes akože prijatá informácia, že som povedal, že sa nebudem hanbiť voči podnikateľom, ak je predpísaná minimálna mzda a štátni zamestnanci ju nebudú mať nižšiu ako, teda ju budú mať nižšiu ako 520 eur. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dobre, skúsme možno tak vecne sa pobaviť teda o tomto zákone.
V prvom rade teda vítam poslanecký klub SNS. Som milo prekvapený, že ste tu naozaj v takom poctivom počte a môžme teda na tú tému diskutovať. Je to v tomto prípade naozaj také príkladné z hľadiska koalície, lebo nezažívame to často, že by koalícia k nejakému zákonu nastúpila do diskusie. Takže, pán predseda, vystúpil v rozprave, čo sa ešte viacej cení, ale poďme sa teda možno pozrieť priamo na ten samotný zákon a poďme sa trošku pobaviť o cestovnom ruchu.
Ja súhlasím s tým, myslím, že pani predsedníčka hospodárskeho výboru to veľmi pekne vykreslila, že povedala, že áno, že tento zákon sa teda netýka tých najchudobnejších, lebo tí si tie dovolenky naozaj dovoliť nemôžu. Čiže môžme počítať, že taká tá stredná trieda, ktorá zarába peniaze na to, aby si mohla prispieť aj tou čiastkou, o ktorej sa hovorí, ale dobre, ste to zarámcovali, niekde ste to zamierili, ten zákon, počujem, čo aj hovorí pán predseda, že chce teda nejakým spôsobom dať nohu do dverí, a tam by sme mohli veľa rozprávať, ale chcem ostať v tej, v tej vecnej rovine.
Kolega Baláž povedal na úvod a citoval z dôvodovej správy a toto je tiež veľmi dôležitý poznatok, že, ktorý, s tým úplne súhlasím, že neexistuje žiaden cielený nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu. To je dosť smutný, dosť smutná realita, ale je to presne tak. Takisto turisti sa stretávajú s chýbajúcim zázemím. Tiež veľmi smutná pravda, ktorá tu je a ktorú treba riešiť.
Čiže vidíme, aj vy priznávate, že naozaj na Slovensku máme problém s tým, v akom stave je cestovný ruch. Vy ste sa rozhodli ísť cestou nejakých poukážok. My si myslíme, že naozaj treba k tomu pristúpiť systematicky. Čiže treba si povedať, prečo cestovný ruch je v takýchto troskách, keď turisti sa stretávajú s chýbajúcim zázemím, prečo vlastne neexistuje nejaký systémový prvok.
Prvé, čo nás môže napadnúť, kto má na starosti v štáte cestovný ruch. Bola tu istá Slovenská agentúra cestovného ruchu. (Reakcia z pléna.) Na propagáciu, presne tak. Ale však bavíme sa o cestovnom ruchu, nebavíme sa teraz o domácom, to sa budeme za chvíľočku baviť. Máme tu sekciu cestovného ruchu. Viete, kde je sekcia cestovného ruchu zaparkovaná? Na ministerstve dopravy a výstavby. A veľmi dobre viete, aké sú priority ministerstva dopravy a výstavby. A veľmi dobre viete, za aké peniaze do akých častí svojho rezortu bude minister kopať. Neviem, niekde tu bol, ale aj mu rozumieme prečo. Pretože naozaj Bratislava - Košice nespojená je veľký problém.
Takže vieme, že sekcia na tomto, na tomto ministerstve je úplne zle. Máte to v rukách, ste v koalícii. Prosím vás, urobte prvý krok a vytiahnite ju odtiaľ niekde, kde bude mať naozaj prioritu. Odhliadnuc od týchto poukazov. Prosím vás, toto, toto, ak chcete chytiť cestovný ruch, tak ho chyťte poriadne a dajte tým ľuďom kompetencie, aby naozaj sa mohli o ten cestovný ruch starať.
Keď sa pozrieme, neviem koľkí z vás ste boli na dovolenke toto leto, máme za sebou v lete, leto na Slovensku. (Reakcia z pléna.) Výborne, kolega zo SMER-u! Aj tu. Výborne! No, ja vám poviem takú skúsenosť. A toto, toto, poďme sa o tom chvíľočku baviť, pretože jedna vec je Vysoké Tatry, tzv. disponovanú destináciu, ale sú tu aj menej disponované destinácie, ale je zaujímavé, musím vám povedať takú vlastnú skúsenosť, teda ak môžem.
Tak ja som chcel s rodinou ísť, tým, že sme nemali naplánované nejakú dovolenku, tak sme chceli ísť uprostred leta niekde na chatu v rámci Slovenska. A bol som veľmi prekvapený, keď sme chceli zohnať na týždenný pobyt, že to bolo veľmi ťažké. Naozaj väčšina chát a také, taká klasická stredná trieda, žiadne nejaké hotely, hľadali sme vyslovene nejaké chaty, kde môžem prísť s rodinkou, kde si budeme variť a podobne, čiže hľadali sme a všetko bolo buď vybukované, alebo na poslednú chvíľu miesto veľmi ťažko sa dalo zohnať. A bol som prekvapený a nehľadal som len vo Vysokých Tatrách. Hľadal som v malých, v okolí Banskej Štiavnice, hľadali sme v Slovenskom raji a podobne, čiže také aj destinácie, ktoré sú ďalej dostupné. Myslím si, že ubytovanie nie je až taký problém.
Čo je problém, keď prídete na to miesto a ste tam s tou rodinou ten týždeň a rozmýšľate, čo by ste s tou rodinou robili? Tak veľmi rýchlo. Ak nechcete chodiť každý deň do lesa, čo je tiež krásny zážitok, ale ak máte menšie deti, poznáte to. Celkom rýchlo sa zunujú im niektoré veci a miera, akou dokážu rodičov otravovať je dosť veľký motivátor na to, aby ste hľadali nejaké, nejaké spôsoby. A tu prichádzame do toho bodu. Ste na dovolenke a zrazu rozmýšľate, čo s tými deťmi robiť. Čo tu na Slovensku máme? To je to chýbajúce zázemie. My môžme dostať tých ľudí s tými poukazmi do tých ubytovacích zariadení, ktoré tu máme na Slovensku. Ale čo tam budú robiť? Tam si musíme klásť otázku. Ak chceme riešiť cestovný ruch, lebo každý turista keď príde, raz možno ešte príde, ale na to, aby sa vrátil, potrebuje vedieť, alebo na to, aby povedal dobrú zvesť o tom, že toto je dobré miesto, aby dal tú referenciu, chce tam niečo dobré zažiť. Paradoxne, boli sme ešte aj na Kysuciach a Kysuce, ako dobre viete, sú na pohraničí troch krajín, máte tam, bol som na Skalitom, 2 km alebo koľko Poľsko, ďalšie 2 km Česko. Ešte predtým, na Kysuciach, neviem, či poznáme, hovorí vám niečo slovo Megonky? (Reakcia z pléna.) No, Tóno, neprezrádzaj. Hovorí vám niečo slovo Megonky? Megonky je miesto, bol som tam asi pred 3 rokmi. Musím povedať, že vyzerá to lepšie. Prístupová cesta je taká, že je vysypaná malými kamienkami. To je unikát, svetový unikát, je ich asi 5 miest na svete a znamená to, alebo resp. vyzerá to tak, že nejakým spôsobom, keď sa uvoľňovala pôda, tak sa odvalila a ostali tam ako keby také gule v zemi, je to unikát, proste nikto si nevie vysvetliť, ako tie kamenné gule tam ostali a ešte to je niekde na Novom Zélande, niekde v Spojených štátoch. Čiže 5 miest. Keď prídete, zaparkujete na parkovisku pre 1 auto, tak nájdete takú peknú tabulu, že Megonky. A je tam napísané, je to v Novom Zélande, v Spojených Štátoch, ešte nejaká ďalšia krajina, sú tam aj fotky v tom, ako to tam vyzerá potom, teda idete na tie Megonky. Vyjdete cestu, ktorá má asi 20 metrov, potom vysypanú štrkom a prídete do takej roklinky, ktorá je zarastená stromami, už pomaly tie Megonky ani nevidíte, pred tromi rokmi, keď som tam bol, ešte ich bolo pekne vidieť a je tam pár lavičiek a to je tak asi všetko. Unikát. 5 miest na svete. To máme na tej tabuli. A takúto tomu venujeme pozornosť.
Ďalší taký príklad. Bol so v Slovenskom raji v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. To je tiež unikát. V Európe jediná, na svete 3. Choďte si tam, naozaj urobte si tam výlet, zaparkujte na parkovisku a budete mať pocit, že asi ani nie som správne. Svetový unikát. Idete po chodníku z parkoviska, ktoré je, žihľava takto, po okolí je takto vysoká, kráčate tým popraskaným chodníkom, ktorý má asi 30 rokov, poznáte to, asfalt dosť zdurený, prídete k tej budove, ktorá je dosť ošarpaná a vnútri je ten poklad. Ale, ale všetko ostatné vás odradzuje od toho. Nebyť Slovák, tak ani neviem kadiaľ by som asi mal k tomu, k tomu..., tej jaskyni (reakcia z pléna), k tej budove, ďakujem pekne, ísť. Hovorím to ako realitu. Toto sú naše unikáty. A keď chceme sa venovať cestovnému ruchu, teraz odhliadnuc od tých poukazov, dáme my poukazy, ľudia tam prídu. Ale aký budú mať zážitok? Čo budú tam robiť? Keď sme boli tam v tých, na tom Skalitom, išli sme teda raz do Čiech a raz do Poľska. Malá dedina v Čechách za hranicami, Most u Jablunkova. Tiež pochopili, že potrebujú tam prilákať turistov. Tak tam vybudovali, súkromník tam vybudoval, neviem, či s podporou alebo nepodporou atrakcie. A zrazu sa tam schádzajú ľudia z Poľska, vidíte tam, prinesú tie deti a ten deň tam strávite. Nič komplikované, ale atrakcie. Pretože tie deti niekde na tie atrakcie chcú ísť. V Poľsku paradoxne, keď, neviem či, tuto kolega Baláž hovoril, že chceme rozvíjať ako povedomie aj pre Slovákov, park miniatúr. (Reakcia z pléna.) Takýto pohľad, ale ešte mám 20 minút. Park miniatúr je v Poľsku, vyrobili, čo ma veľmi prekvapilo, opäť je to taká inšpirácia trošku, teda aby sme sa porozprávali o cestovnom ruchu. Park miniatúr postavený na poli. Holé pole, nič tam nie je. Zrazu tam postavia umelý hrad a postavia tam park miniatúr a paradoxne v tom parku miniatúr polovička tých miniatúr je poľské kaštiele, aby tie deti, keď tam prídu, aby sa učili o poľskej histórii. My naozaj, čo tým chcem všetkým povedať, je, že na Slovensku máme atrakcie a máme poklady, ktoré sú zanedbané, a máme priestor na to, aby sme tie atrakcie tu vytvárali. Ak naozaj chceme, aby sa cestovný ruch na Slovensku rozvíjal, tak potrebujeme ľudí, ktorí sa cestovnému ruchu majú venovať a sú v štáte, dať im kompetencie, dať im rozpočet a naozaj, venujte sa a rozvíjajte.
Pretože vy ste sa rozhodli ísť inou cestou. A uvidíme, ako ďaleko tou cestou zájdete, lebo ste veľmi rozhodnutí teda tou cestou ísť. Pri 13., 14. platoch ste sa tiež rozhodli určitou cestou, museli ste v polke cesty trošku preprogramovať a nakoniec ste sa rozhodli, že teda pôjdete dobrovoľne, čo bolo teda dobré rozhodnutie, pretože naozaj zasahovať do podnikateľského prostredia sa nevypláca, o tom za chvíľku budem hovoriť, ale vidíme, že nejaký závratný nábeh to nemá. A my nemáme čas, aby sme v cestovnom ruchu experimentovali nástrojmi, ktoré prinesú výsledky za 5-7 rokov. Áno, takéto perličky tu môžme skúšať, keď budeme mať jasnú koncepciu, budeme mať jasný orgán, ktorý má kompetencie a rozpočet, a potom nech sa on hrá, nech sa ten orgán hrá, ale nech najprv, rozbehne a sa stará o to, čo má. Keď sa budete rozprávať s ľuďmi, ktorí majú na starosti tieto pamiatky, tak vám povedia, že chátrajú, pretože tie nemajú rozpočet. To je, toto je podľa mňa problém. A ja sa nedivím, keď sú na ministerstve dopravy a výstavby, že by nejaký rozpočet mohli mať. Takže ďalší rozmer.
Teraz poďme sa chvíľočku pobaviť teda o tom samotnom návrhu. Tak ako som povedal aj vo faktickej poznámke, tak to teda zopakujem aj tu. Je veľmi nebezpečné, keď sa začneme pozerať na podnikateľov tak, že my štát vám povieme, ako tu máte fungovať. Viete, podnikatelia sú veľmi dôležitý partner pre štát, takisto ako sú aj zamestnávatelia. Toto sú tri, traja aktéri, ktorých máme tu v štáte. Sú tu zamestnávatelia, teda zamestnanci a štát. A štát, ak to ja správne chápem, a povedzte mi, možno sa len mýlim, možno som prišiel so zlou predstavou do tohto parlamentu, som kandidoval, že štát má slúžiť. Má sa pýtať týchto dôležitých aktérov, ktorí tu žijú pokope, ako vám môžem pomôcť, aby aj jedna, aj druhá skupina ste fungovali. Nieže budem vám hovoriť, čo máte robiť, a budem vám hovoriť, čo máte robiť, ale že budem sa pýtať, že čo potrebujete na to, aby ste fungovali, a budem sa snažiť prinášať také riešenia, ktoré pomôžu, aby obidve skupiny prosperovali. Nechceme, aby prosperovali iba podnikatelia, nechceme, aby prosperovali na úkor podnikateľov ľudia, lebo títo to neprežijú alebo títo to neprežijú. Čiže toto je podľa mňa tá cesta. Takže musíme byť veľmi opatrní v tom, a preto my poukazujeme na to podnikateľské prostredie. Viete, koľko je regulácií, ktoré majú aj tí malí poskytovatelia služieb? V tých horských terénoch na studňu? Teraz som sa rozprával s jedným podnikateľom, ktorý prevádzkuje malé ubytovacie zariadenie, má tam studňu a povedal mi, že zvyšujú sa teraz poplatky pri studniach. On má nejaký veľmi malý odber, lebo však je to malé zariadenie, a hovorí, ale teraz budem musieť dvojnásobne platiť, nejaké dvojnásobné posudky, mám to v e-maili, nemám úplne presné dáta, ale chcem tým poukazovať, že, a on hovorí, toto je pre mňa likvidačné. Lebo to sú malé miesta, to je, to je proste stredné Slovensko, ale kotlina, žiadne nejaké úplne že disponované miesto, ale aj tam sa majú kam na čo prísť turisti pozrieť. Čiže naozaj hľadajme cestu v tom, že zmapujme, urobme tú analýzu dopadov, to je to, čo hovorila aj kolegyňa predsedníčka výboru Kiššová, že tá analýza dopadov, ale hlavne analýza stavu a analýza problému. Odtiaľ potrebujeme začať, ak sa chceme venovať cestovnému ruchu. Ja naozaj považujem vaše riešenia ako za doplnkové, ako také to čiastočne maličké. Ale vy ste koalícia, vy ste vo vláde, vy máte možnosť naozaj meniť veci zásadne. Keby tento prišiel návrh ako nejaký opozičný návrh, tak si poviem dobre, opozícia to tu chce trošku vylepšiť. Ale vy ste koalícia, vy máte možnosť meniť veci za pochodu. Takže tam by som očakával úplne iný, inú forsáž a úplne iný, iný prístup.
Preto my si myslíme, že ak by, naozaj sa chceme rozprávať, ja som to teda vlastne vykreslil v tom, v tom, čo som hovoril, aké, aké sú problémy s tým cestovným ruchom, tak to sú vlastne veci, ktoré by, ktoré, my si myslíme, že je potrebné do cestovného ruchu nasmerovať.
Ešte tam k samotnému parametru. Keď to bude povinné pre stredné a väčšie firmy, tak opäť, zase to bude a už to povedala aj kolegyňa Kiššová, bude to diskriminačné pre určitú časť, či už podnikateľov, alebo ľudí, pretože nezasiahne, neni to rovnomerné pravidlo. Takže opäť vymýšľame výnimky. Výnimky sú vždycky nebezpečné, keď chceme robiť systémové riešenie. Ale teda aby som povedal, ak teda chcete tlačiť tie cestovné poukazy, dovolenkové, tak v takom prípade nech sú naozaj dobrovoľné. Nech sú naozaj dobrovoľné, pretože tam sa ukáže. Tie firmy, my pomôžeme, potrebujeme pomôcť tým firmám v rámci podnikateľského prostredia, aby tu mali také prostredie, že budú prosperovať. Keď firmy budú prosperovať, tak aj tí zamestnanci to predsa budú vedieť, že prosperujú. Neviem, či sa pohybujete, ale je úplne bežné v menších obciach, že zamestnanci si veľmi rýchlo všimnú, na akom aute sa vozí šéf. A keď sa to dozvedia, tak o tom veľmi veľa rozprávajú. A je dosť pravdepodobné, že pomerne rýchlo prídu a začnú pýtať zvýšenie platu. Preto si mnohí veľkí podnikatelia kupujú škodovky do roboty, aby nedráždili, nedráždili zamestnancov. Síce nafúlované výbavou, ale, ale škodovky. Ale to tým nechcem povedať. Chcem tým povedať, že tu prirodzene tie procesy fungujú, čiže tí... A v dnešnej dobe tí zamestnávatelia musia tým ľuďom dať vyššie platy, pretože majú problém zohnať pracovnú silu. Takže umožnime, rozprávajme sa s tými zamestnávateľmi a odbúravajme tú byrokraciu, tie regulácie, o ktorých sa tu už tak dlho hovorí a tak málo sa v tom deje. To je tá cesta. Keď podnikatelia budú mať dobré prostredie, nielenže dajú cestovné poukazy, aj zvýšia platy. To všetko bude následné. Google je toho krásnym príkladom. Takže nie povinnosť. To je asi to najdôležitejšie.
My v hnutí OĽANO razíme cestu rodinnej politiky, a preto hľadáme spôsoby, ako keď už nejaké riešenie ide, aby bolo aj prorodinné, takže máme aj tam pár nápadov, ktoré môžme s vami, vám ich predniesť alebo prednesieme ich formou pozmeňujúceho návrhu, ale myslíme si, že v tejto dobe je naozaj treba rozmýšľať prorodinne, čiže nielen pri tom, ako som hovoril, že keď sa rozvíjajú, keď pozeráte na rozvoj cestovného ruchu, že tam chcete prilákať aj rodiny, ale že ak aj robíme nejaké riešenie, tak malo by rozmýšľať nad tým, ako by mohlo byť prospešné pre rodiny.
Na záver už si len dovolím opäť, kolegovia zo strany SNS, keď už sme teda na, pán predseda to dal do takej, načrtol takú, že poďme sa baviť vecne, tak naozaj ak to myslíte s cestovným ruchom vážne, tak prosím ukážte, že chcete robiť systémové riešenia ako koaličná strana. Pretože toto, čo ste priniesli, je naozaj odrobinky. A upustite od toho, že teraz idete to nanucovať firmám. Vás naozaj vyzývam a žiadam, aby ste nenanucovali firmám, aby to nemuselo byť povinné, pretože to je veľký zásah do podnikateľského prostredia. A to vám povie určite každý podnikateľ. Takže ukážte, že to myslíte s cestovným ruchom vážne, a pripravte naozaj niečo, čo je, čo bude ukazovať, že, že to je stratégia, že to máte premyslené, že to neni len naozaj nejaký marketingový lacný ťah na ľudí, ktorý tu chceme len ukázať, že dáme vám nejaké poukazy, ak trináste, štrnáste platy, vidíme, že sa uchytávajú veľmi, veľmi ťažko.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Ojedinelý potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Heger, opozícia by ti mala za toto postaviť sochu pred parlamentom, pretože ja sa osobne teším vždy na tvoje vystúpenie, lebo je takou, takým ikonickým a pripomína trošku konštruktívnu opozíciu, po ktorej tu voláme, a nie deštruktívnu, takže oceňujem v tvojich, v tvojom vystúpení vlastne taký ľudový, rozprávačský tón, určite by sa mohol inšpirovať aj Ander z Košíc, lebo to sa mi páči, tento štýl, je každopádne nový a inšpiratívny.
Súhlasím v tvojom konštatovaní s tým, že cestovnému ruchu by sa malo venovať viac pozornosti v tej inštitucionálnej oblasti, aby to bolo trebárs aj samostatné ministerstvo, ktoré by malo pod palcom takýto významný rezort, ktorý naozaj Slovensku je príznačný, a Slovensko má obrovský potenciál, pokiaľ ide o cestovný ruch.
Chcel by som sa však pozastaviť nad tým, nad tou otázkou, že čo budú robiť ľudia na dovolenke, ktorú si položil. No to by som chcel vidieť ohlas opozície, keby SNS diktovala aj ľuďom, že čo majú robiť na dovolenke. Hádam program dovolenky je u každého taký, aký si vytvorí, či už ide o deti alebo o dospelých.
Slovensko je kúpeľný raj, je skvostom prírodným, máme jaskyne unikátne, cyklotrasy, agroturistiku, kaštiele, zámky, hrady, zoologické záhrady a tak ďalej. Stačí len popustiť uzdu fantázii a každý si urobí náplň dovolenky, aký chce. My nenútime, my ponúkame občanom službu, tak to treba vnímať otázku a problém a celú záležitosť okolo týchto poukazov.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Heger, skutočne oceňujem vašu konštruktívnu, konštru..., váš konštruktívny prístup k tejto otázke, pretože obyčajne zo strany opozície počúvame niečo podobné, ako sa tu predstavoval pán poslanec Galko, hromadu jedu, žlče, slín a ďalších takých nie celkom pekných vyjadrení, ale z vašej strany vidím, že skutočne máte záujem o riešenie veci.
Nuž a čo sa týka možnosti cestovného ruchu, Slovensko má všetko okrem mora. Je, samozrejme, na nás, ako to využijeme, niekedy treba nejaký vstupný kapitál, niekedy treba nejakú investíciu, niekedy stačí mokrá handra, aby sa utreli stoly, a človek keď si za tie stoly sadne, nemusí mať obavu si na položiť jedlo alebo, nedajbože, nejaký nápoj. Takže to všetko je v nás, ako si to pripravíme a ako využijeme tie potenciály, ktoré Slovensko má. A my chceme, aby tie potenciály boli využívané, všetko. Slovensko má dokonca aj miniatúry, dokonca pri Čachticiach, teraz si neviem rýchlo spomenúť názov tej obce, máte takmer 50 alebo 60 modelov hradov slovenských, tak ako vyzerali, keď mali najväčšiu slávu, keď boli plné. Takže si môžete ten hrad, napr. Beckov alebo Čachtice, alebo Bratislavu, alebo hociktorý prezrieť tak, ako vyzeral v čase svojej slávy. Takže to všetko máte, len to treba o tom vedieť.
Ale základ je niekde začať a vám sa nepáči, že niekde začíname. Samozrejme nedá sa všetko vyriešiť jedným slovom, pretože „Sezam, otvor bránu!“, ale to bolo tiež jednorazovo, a keď zabudol heslo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem, že ste vystúpil, aj sme sa pred samotným bodom rozprávali o tom teda, že budeš konštruktívny a krátky. To druhé sa ti nepodarilo, ale sme radi, že si nám porozprával, teda čo si zažil cez letné prázdniny. Už len tie fotky mi chýbali, že kde všade si boli rodinne.
Môžem sa s tebou stotožniť s tým, že cestovný ruch je naozaj na Slovensku zatracovaný alebo nie málo rozvinutý. Máme ambíciu my v Slovenskej národnej strane, aby cestovný ruch tvoril značnú časť hrubého domáceho produktu tejto krajiny, a nesúhlasím s tým, že tento nástroj, ktorý tu dneska prerokúvame, je nesystémový. My sme mali okrem toho, že sa tu rozprávame, aj niekoľko stretnutí s ľuďmi, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, sú hotelieri, čiže ľudia, ktorí reálne to vykonávajú túto činnosť, a títo ľudia majú skúsenosti zo zahraničia. V zahraničí to funguje a títo zástupcovia povedali, že to je systémové riešenie, len Slovensko s týmto mešká. Ja stále nerozumiem, prečo vy všetci rozprávate, že to je nesystémové. Spýtajte sa ľudí, ktorí podnikajú v tomto odvetví, a asi nám všetkým záleží na tom, aby cestovný ruchu na Slovensku bol jedna z hlavných súčastí hrubého domáceho produktu a aby sme na Slovensku podporovali spotrebu domáceho obyvateľstva, tak títo ľudia vám povedia, že to je systémové riešenie. Nerozumiem, skadiaľ prichádzate, že to nie je systémové. Len kvôli tomu, že to predkladá Slovenská národná strana? Súhlasím s tebou ďalej v tom, že treba mať nejakú tú inštitucionálnu strechu, ktorá bude riešiť en bloc cestovný ruch. Možno sme mali pri tých rozhovoroch na začiatku na to viac dbať, chyba nováčikovská, ale máme tú ambíciu do budúcna inštitucionalizovať tento problém, aj keď zase prišla kritika od niekoho z SaS, že chceme nové ministerstvo, nových úradníkov.
Nie je to pravda, keď chceme spraviť z cestovného ruchu hlavný alebo jeden z hlavných súčastí ekonomiky Slovenska, tak si zaslúži mať to, nazvime to veliteľa, ktorý bude určovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
(Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja som si s takým zase úžasom vypočul, čo pán kolega povedal, pretože naozaj porozprával nám rôzne, rôzne situácie na Slovensku, ktoré sú. My o tých situáciách vieme. My vieme, v akom stave je náš, náš cestovný ruch a v akom stave je naše Slovensko. Máme viac ako 5-tisíc jaskýň. Jednoducho to je naozaj svetový unikát, štát nie veľmi aktívne sa, sa podieľa vlastne na propagovaní vlastne týchto, týchto zariadení, ale ja si nemyslím, že názov ministerstva môže mať nejaký vplyv na riešenie tohoto problému. Ja si nemyslím, že či sa to bude volať ministerstvo výstavby, ako to bolo predtým, a regionálneho rozvoja alebo ministerstvo dopravy, že, že niečo na tom zmeníme, alebo či prerozdelíme tie finančné prostriedky z ministerstva dopravy na ministerstvo, ktoré bude mať na starosti cestovný ruch alebo šport, alebo kultúru. Vždy je to len jeden balík peňazí, ktorý je určený na tú-ktorú kapitolu, a tie sa rozdeľujú. To znamená, že to ministerstvo nehrá úlohu, že či dosta..., či, či je to tak, alebo, alebo onak, pretože ten balík peňazí je stále rovnaký a tí ľudia sú tam vo väčšine prípadov tiež rovnakí, pretože sú tam ľudia, ktorí sa tej problematike venujú a ktorí sa jej rozumejú.
A ja som skôr taký skeptický, čo sa týka tých, tých názorov opozície, pretože ja, ja som presvedčený, že, že vy tento návrh určite vnímate ako pozitívny, aj keď, aj keď to nemôžete nahlas povedať, pretože naozaj, myslím si to, darmo sa kolegovia tu otáčajú, pretože je to systémové riešenie. Je to pomoc tým podnikateľom v slovenskom cestovnom ruchu, je to pomoc našim ľuďom. Nemáme more a dajme im to, čo je na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Heger, systémové - nesystémové, to je už pomaličky zaklínadlo pri všetkom vystúpení, ale dovoľte mi zopár takých vysvetlení k vášmu vystúpeniu. Spomínali ste Megoňky. Už som mal chuť dodať, že možno práve tam by vám mali postaviť tú sochu, Karol to tuším spomínal, lebo celkom ste ich spropagovali. Ja som veľmi rád, ale bolo to negatívne a to sa mi nepáčilo, pretože práve ste spomínali Žilinský kraj, ktorý je lídrom v turistickom ruchu a jeho podiel na HDP je viac ako 3 %, čo je iba Bratislava o čosi lepšia, a to tvrdenie, čo ste povedali, že chceme niečo priniesť do cestovného ruchu, a pritom nemáme pri Megoňkách vyasfaltované, vystrihané náletové dreviny, je niečo podobné ako keby ste povedali, nemôžeme stavať diaľnice, lebo nemáme všetky cesty prvej triedy opravené, nemôžeme. Pochopili ste, že v čom je to vaše prirovnanie? No absolútne spiatočnícke, lebo ak sa rozhýbe cestovný ruch, a som presvedčený, že toto tomu pomôže, tak sa vytvoria ďalšie zdroje na to, aby sa všetky tieto veci zlepšovali, ale jak to nerozhýbeme, tak nemôžeme tam mať viac peňazí. Čiže toto nie je spotrebovanie peňazí, ale to je práve naopak, generovanie ďalších peňazí, ktoré do toho pôjde, a toto je dôležité si uvedomiť a predovšetkým u človeka, ktorý je tieňovým ministrom hospodárstva. To naozaj takto vnímate vo vašej strane hospodárstvo? To je podľa mňa veľmi slabé, a to neustále opakovanie, že znížme odvody a že sme najviac zaťažení, dane a tak ďalej, no tak potom v Dánsku, v Škandinávii tam by už mali dávno tieto krajiny skrachovať, a pritom majú 50 % dane. Nefunguje to tak, ten váš liberálny postoj, nefunguje.
Toto, čo je dnes na stole, pomôže cestovnému ruchu a poďme to podporiť a možno aj ďalšími opatreniami, ktoré do toho patria. (Potlesk a reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, zaregistroval som dve také zásadné výhrady voči tomu, voči tejto predlohe návrhu zákona, ktoré sme predložili.
A prvá sa týkala toho, že sa netýka najchudobnejších. No najchudobnejších sa nemôže týkať, lebo sa týka pracujúcich, a najchudobnejší sú tí, ktorí nepracujú. Ak niekto nepracuje, tak nemá dovolenku, ak nemá dovolenku, tak, samozrejme, nemá ani, ani dôvod na tú dovolenku, keď nepracuje. Takže z tohto pohľadu naozaj je to podpora pracujúcich a je to aj stimul pre to, aby ľudia chodili do práce, aby sa zamestnali, aby okrem výplaty a mzdy mali záujem získať aj ďalšie profity a benefity, ktoré zamestnávateľ môže ponúknuť, a to je v takomto prípade poukazy na dovolenku, resp. 13., 14. plat a prípadne ďalšie benefity. Vy navrhnite, vy nejaké benefity, s ktorými budete, budete považovať za dobré pre ľudí, aby prišli do práce, aby sa zamestnávali, aby pomáhali rozvoju ekonomiky, tak treba s tým prísť.
A keď sme hovorili o tom, že druhý, druhá ďalšia výhrada smerovala k tomu, že je to nesystémové riešenie, no kolega vám už vysvetlil, že je to systémové riešenie, ktoré má dokonca viacejnásobný účinok, pretože má niekoľko stimulov.
Prvý stimul som už vysvetlil, má motivovať ľudí, aby prišli do práce, a zamestnávateľov zase stimulovať k tomu, aby vytvárali podmienky pre svojich zamestnancov, aby si ich vážili.
A ďalším stimulom, ktorý tam je, je podpora ekonomiky, pretože ak ľudia sa budú rekreovať na Slovensku, tak budú podporovať slovenskú ekonomiku, slovenský cestovný ruch a rozvoj, povedal by som, nie na cestovný ruch, ale po rozvoj ekonomiky.
Takže keď hovoríme o systémovom riešení, tak je to naozaj vážny krok smerom k tomu, aby sa jednak zlepšila ekonomika, aby sa využívali prostriedky, ktoré sa vygenerujú na Slovensku, na Slovensku, a, samozrejme, tí ľudia, ktorí neodídu do Chorvátska alebo do, do Turecka na dovolenku a nájdu si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za konštruktívny prejav, Edo, plný nápadov. Pátral si naozaj po podstate problémov a myslím si, že a ti to veľkej miery aj darilo. Naozaj slovenský turizmus sa borí s množstvom problémov.
Mne sa tiež veľmi páči, že tu dneska bavíme o rozvoji cestovného ruchu, a ja to dokonca hodnotím veľmi pozitívne. A ja možno dúfam, že sa na mňa nebude, nebudú kolegovia z opozície veľmi hnevať, ale tiež skúsim tak konštruktívne povedať, že mne sa ten nápad v princípe páči, a mám voči nemu však jednu, by som povedal, obrovskú výhradu, a tá výhrada je tá povinnosť voči súkromným zamestnávateľom. Pokiaľ by to zostalo v pozícii dobrovoľnosti a zároveň ten zamestnávateľ dostane daňovo odvodovú úľavu, tak podľa mňa je to výborný nápad a plus, samozrejme, kľudne sa nebránime tomu, aby to zostalo povinné pre štátnych napríklad, štátne, štátnych zamestnávateľov. A podľa mňa, geniálny nápad, mne sa to z tohto pohľadu veľmi páči.
Ja som tiež bol toho, toho roku opakovane na Slovensku a ja mám veľkú rodinu, päť detí a chcem vám povedať jeden z takých vážnych problémov, pretože ma tu teraz počúvajú aj koaliční poslanci, ktorý možno budete vedieť riešiť, lebo my to zatiaľ, žiaľ, z opozície presadiť nevieme, to sú rodinné balíčky.
Na Slovensku je najštandardnejší a v podstate viac-menej jediný rodinný balíček dva plus dva a potom za ďalšie deti skrátka platíte plné vstupné, plné detské vstupné. Keď idete do Rakúska, tak je presný opak, máte dva plus dva a za ďalšie deti idete zadarmo. Ešte keď idete na nejaké atrakcie a ste niekde v nejakej peknej prírode, tak si poviete, nebudem toľko chodiť po atrakciách, lebo už by mi to veľmi zaťažilo peňaženku, ale keď idete na takú lyžovačku, tak vám poviem, že to je obrovská úspora, pretože presne tento istý princíp majú Rakúšania napr. pri, pri skipasoch.
Dva plus dva zaplatím ako rodinný lístok, ešte dostanem na to zľavu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Heger, ja som na chvíľu vybehol, tak som sa potom uisťoval, že o čom si hovoril, lebo niektorí kolegovia z opozíc..., z koalície ťa vo svojich faktických poznámkach chválili, a ty si pritom povedal, že odmietaš ten návrh, aby bolo zavi-, zavi-, zavedené to, čo navrhujú ako povinnosť, čo je teda podstata toho návrhu, že sa to zavádza ako povinnosť. Ja som sa na to snažil upozorniť vo svojich faktických poznámkach, a teda bol som označený, že nerozumiem, nerozlišujem medzi daňami a odvodmi a medzi hlavným a vedľajším pomerom tuším. Tak neviem, či to je vysvetlenie toho, že či je to povinné alebo dobrovoľné. Ale je to povinné, je to navrhnuté ako povinnosť, ktorou štát zaťažuje podnikateľov, zaťažuje zamestnávateľov, a teda robí si tým, robia si tým predkladatelia PR, aj keď tvrdia, že je to systémové. Čiže nie je to tak, že nikoho nenútia. Ak ten zákon bude schválený v tej podobe, ako je navrhnutý, tak, samozrejme, že zákon, štát bude nútiť zamestnávateľov, aby prispieval na domácu rekreáciu svojim zamestnancom.
Hovoril si potom, že máte nejaké pozmeňováky v hnutí OĽANO, ktorými by ste tam chceli premietnuť svoj prorodinný pohľad. No ja neviem, či zlý návrh treba vylepšovať nejakými dobrými, dobrými pozmeňovákmi. Ja by som sa toho skôr zdržal.
A teda posledná vec, keď hovoríme o niektorých veciach, tak ako bolo symptomatické možno to prerieknutie sa pána predsedu Danka o tom, že sa inšpirovali stravnými lístkami. Tak keď sa ohradzujeme voči, voči tomu, že je to lobizmus, tak možno silné spojenie „pomoc našim ľuďom“ by sme v slovenskom kontexte asi nemali radšej používať.