34. schôdza

11.9.2018 - 20.9.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:38 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:57

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem sa snažiť byť rýchly, lebo je vás veľa. Ďakujem teda za faktické poznámky aj za diskusiu zo strany SNS.
Kolega Farkašovský, presne to, chýbajúce zázemie, keď hovoríme o tom, že čo budú robiť, no oni tam radi prídu, ale čo budú robiť, keď tam sami hovoríte vo svojom zákone, že je tam chýbajúce zázemie. Tak čo tam budú robiť? Ja tiež by som bol rád, keby tam mali čo robiť. Nie, nikto, nikto nehovorí, že im máme nariaďovať, ale keď tam nič nemajú, tak aj keby sme im nariadili, tak nemáme im čo nariadiť.
Kolega Hrnko, máme všetko okrem mora. Hm, úplne nesúhlasím. Máme toho možno dosť, ale pamiatky sú mnohé schátrané. To je veľký odkaz. Keď sa prejdete naozaj po regiónoch, ako je Gemer, Slovenský raj a tak ďalej, tak zistíte, že máme hlavne reštaurácie a ubytovne. To je, ale toto nie je cestovný ruch, toto nie je cestovný ruch.
Kolega Baláž, veľmi, veľmi trefne. Hotelieri, presne to je to. Vy ste sa bavili s hoteliermi. Toto je vaša cieľová skupina, hotelieri. Ale ja som rozprával o vlastníkoch malých ubytovacích zariadení. Percentuálny pomer medzi hoteliermi na Slovensku a ubytovacími zariadeniami malých, ubytovacie zariadenia, je aký? Ak sa bavíte s hoteliermi, áno, presne pre nich prinášate riešenie veľmi dobé. Ale koľko ľudí si môže dovoliť ísť do hotelov? Dobre.
Kolega pán, pán kolega Pamula, presne tak, štát nerobí veľa v propagácii a to je problém. Sami sme boli z hospodárskeho výboru v Poľsku. Bavili sme sa o tom, ako pomáhajú letiskám, ako pomáhajú naozaj rozvoju cestovného ruchu. Myslím, že aj ty si tam bol. Nie? No. Takže vieš presne, ako postupujú Poliaci na to, ako im rastie počet návštevníkov. Preto tie kompetencie a rozpočet je kľúčový. A keď sú niekde na ministerstve dopravy a výstavby, tak ako mal by si vedieť aj z tvojej pozície, ktorú máš, že bez toho, aby mali naozaj kompetencie a rozpočet, to nepôjde.
Kolega Blanár krásne potvrdil logiku SMER-u, diaľnice verzus prvej, cesty prvej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2018 o 18:57 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
34. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:01

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja začnem tým, že k tomuto návrhu zákona mám predovšetkým niekoľko technických pripomienok alebo takých výhrad, takže začnem nimi.
Po prvé, návrh zaviesť rekreačné poukážky podľa mňa nie je šťastné predkladať cez zákon o cestovnom ruchu, lebo ak vezmeme analógiu rekreačných poukážok so stravnými lístkami ako nejakých zamestnaneckých benefitov, tak by to skôr prináležalo Zákonníku práce. Nemyslím si to len ja, vyplýva to aj zo stanoviska Asociácie organizácií cestovného ruchu, ktorých sa zákon o cestovnom ruchu priamo týka, a tá poukazuje najmä na fakt, že cieľom zákona o cestovnom ruchu je implementácia úplne iných nástrojov štátnej politiky na podporu cestovného ruchu.
Tento zákon sa týka najmä inštitucionálneho zabezpečenia riadenia cestovného ruchu zdola nahor, definuje územnú spoluprácu a štruktúru cestovného ruchu tvorenú oblastnými a krajskými organizáciami cestovného ruchu a jej financovanie. Takže zavádzať nejaké zamestnanecké benefity a nástroje uplatňované prostredníctvom zamestnávateľov do tohto zákona je vlastne takým klinom do základného poslania tohto zákona, ktorým je skôr destinačný manažment.
Po druhé, nie je bežné, aby takéto návrhy, ktoré zakladajú uplatňovanie nových nástrojov štátnej politiky, neboli predkladané do medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ide o návrh, ktorý zakladá povinnosť zamestnávateľov nad 50 zamestnancov poskytovať rekreačné poukážky svojim zamestnancom, tak mal byť riešený štandardným procesom vyjednávania so zástupcami zamestnávateľov, k čomu nedošlo.
Po tretie, predložená úprava rieši aj investičnú pomoc a budovanie cyklotrás, takže by mala mať zásadným spôsobom dopad aj na nejakú, na výdavkovú časť rozpočtu ministerstva dopravy, ktorá ale nie je vyčíslená doložkou vplyvov a nebola ani prerokovaná opäť na legislatívnej a hospodárskej rade, čo vlastne tiež popiera právny systém tvorby a úpravy legislatívy na Slovensku.
No a po štvrté, Asociácia organizácií cestovného ruchu dáva tiež do pozornosti, že v októbri 2008; a som im vďačná, že pripomenuli túto vec, lebo pamäť je krátka a možno by sme aj zabudli; ale v októbri 2008 bol vypracovaný materiál na rokovanie vlády s názvom Návrh zavedenia systému rekreačných poukážok na podporu domáceho cestovného ruchu a v ňom boli vyčíslené vstupné náklady spojené so zavedením tohto nástroja vo výške 200 mil. korún, v prepočte okolo 6,5 mil. eur, ktoré v tomto návrhu nie sú vyčíslené. Rovnako nebol vyhodnotený dopad na kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku, najmä nejaká, najmä finančná a administratívna náročnosť na strane zamestnávateľov.
Takže toľko výňatok zo stanoviska Asociácie organizácií cestovného ruchu a pripomienky k samotnému procesu, ktorý len dokazuje, že je to návrh šitý horúcou ihlou a je z takého čisto populistického súdka.
A teraz si dovolím zopár aj mojich postrehov, ktoré budú možno sa zhodovať s mojimi predrečníkmi zo včera, ale opakovanie je matka múdrosti, takže ak si to zhrnieme a zostručníme, tak tento zákon vlastne zavádza rekreačné poukazy, teda niečo ako stravné lístky, kde časť zaplatí zamestnávateľ a časť zamestnanec, ale ako tu už zaznelo, tie poukážky nedostanú úplne všetci zamestnanci, nemusia ich dávať ani úplne všetci zamestnávatelia, minúť sa budú dať len na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním, a to najmenej na dve noci, a musia sa minúť v daný kalendárny rok.
Takto postavený návrh je zo všetkých strán vlastne diskriminačný a nie liberálny, lebo podporuje akurát tak hotelierov na úkor všetkých ostatných poskytovateľov služieb cestovného ruchu. A cestovnému ruchu nielenže nepomáha, ale skôr ho deformuje. O pomoci regionálnemu rozvoju a o tom, že takýmto návrhom pomôžeme nakopnúť rozvoj cestovného ruchu aj niekde v zaostalejších okresoch, o čom tu hovorili predkladatelia, hlavne napríklad aj pán Danko, nemôže byť ani reči, lebo nikto sa vďaka poukážkam do zaostalejších regiónov húfne hrnúť nezačne, pretože na to by potrebovali celkom inak vyzerať všetky služby cestovného ruchu v danej destinácii. Lebo veď na dovolenku cestujeme radi tam, kde nám poskytnú nielen ubytovanie, ale aj zážitok. To hlavné, za čím sa obyčajne cestuje, sú predsa rôzne pamiatky, kultúrne inštitúcie, podujatia, atrakcie a tak podobne. Preto tento návrh podporuje opäť najmä to, čo už funguje, teda rozvinutejšie regióny a hotely a nie turistické ciele v zaostalejších regiónoch.
Tento návrh je deravý aj preto, lebo má veľa obmedzení v samotnom využití tých poukážok. Ako sme povedali, podporuje iba ubytovanie, ale predsa cestovať sa dá aj bez ubytovania, obzvlášť teraz, keď je rôzne podporované cestovanie vlakmi zadarmo, ale nejde len o vlaky. Mnohí, ktorí by možno radšej cestovali na jednodňovú turistiku niekam na otočku, ale možno zato viackrát, tak tí takýto poukaz využiť nemôžu. Takisto ho nevyužijú tí, čo by sa radi ubytovali možno v súkromí a podobne. No nie, my im nariadime, musíte sa ubytovať a minimálne dva dni v hoteli. Prečo? Takže toto opatrenie nie je dobré.
A, paradoxne, ono nejde k dobru ani samotným zamestnancom, ktorým má akože pomáhať. Skôr v konečnom dôsledku je na úkor tých zamestnancov, lebo tento návrh sa tvári, že to štát zamestnancom niečo rozdáva, ale pravda je taká, že to zase len hádže na plecia zamestnávateľov, ktorým pridáva ďalšie povinnosti a ďalšie náklady. Takže štát akože niečo rozdáva, ale zaplatiť to majú zamestnávatelia. No, tí určite budú nadšení a určite budú takéto rozmary vlády platiť zo svojho. Najskôr je reálny scenár ten, že upravia svoju mzdovú politiku tak, aby to v konečnom dôsledku aj tak zaplatili zamestnanci. Tak ako trináste a štrnáste platy, ktorých zavedenie nie je nič iné len fiasko.
Takže možno namiesto časti skutočnej mzdy, skutočných peňazí, ktoré by zamestnancom mohli dať do výplaty a oni by sa mohli potom sami rozhodnúť, kam pocestujú, tak im budú vnucovať nejaké rekreačné poukážky, ktoré musia minúť v slovenských hoteloch. Tvári sa to sociálne, ale nie je to nič iné než silená regulácia ešte aj toho, kam majú ľudia vo svojom voľnom čase cestovať.
Takže presne tak ako pri všetkých nezmyselných sociálnych balíčkoch tejto vlády, aj na rekreačné poukážky sa skôr či neskôr poskladáme, pretože nič nie je zadarmo. Je to socialistické riešenie, kedy politici nechávajú všetkých ostatných zaplatiť svoj cieľ a v tomto prípade podporiť vybranú skupinu podnikateľov a vzbudiť dojem, že občanom niečo darujú. Opakujem, milí občania, kto náhodou niekto pozeráte pri nejakom nočnom prenose, nedajte sa pomýliť, lebo nič nie je zadarmo a na konci dňa to v nejakej forme aj tak zaplatíte vy.
Takže podľa mňa a podľa strany Sloboda a Solidarita riešením, ako skutočne podporovať rozvoj cestovného ruchu, regionálny rozvoj, rozvoj podnikania, tak by boli skôr múdre investície do obnovy napríklad kultúrnych pamiatok, ale ruka v ruke s opravou ciest, ktoré k nim vedú, s nejakou stratégiou, s nejakou víziou, čo ako krajina chceme v cestovnom ruchu aj všade inde vlastne presadzovať a podporovať a kde na to zobrať peniaze. Uvedomiť si, že cestovný ruch, kultúra, ale aj ostatné oblasti ekonomickej politiky sú spojité nádoby, keď sa darí jedným, darí sa aj druhým. Takže predovšetkým namiesto takýchto opatrení treba skôr pristúpiť k ozdraveniu podnikateľského prostredia ako takého. Veď zamestnávatelia dnes ledva dýchajú a tým hromozvodom sú chudáci zamestnaní ľudia, ktorých len šklbete, nehovorím, nehovoriac o živnostníkoch, samostatne hospodáriacich farmároch a tak ďalej a tak ďalej.
Strana Sloboda a Solidarita má dostatok riešení a reformných diel, ktorými vieme dosiahnuť zlepšenia. Dá sa inšpirovať. Uplatnite radšej dobré daňové a odvodové zákony, prestaňte hádzať zamestnávateľom a podnikateľom pod nohy polená, nechajte ľuďom viac peňazí v peňaženkách. Garantujem vám, že akonáhle budú mať ľudia lepšiu istotu svojho zamestnania a dobré platy, tak prvé, na čo budú míňať svoje zarobené peniaze, bude dobrá dovolenka. A keď bude ponuka domáceho cestovného ruchu vďaka dobrým podmienkam na podnikanie dobre konkurovať zahraničiu, no tak ľudia mileradi minú svoje peniaze aj na Slovensku a nebudú na to potrebovať žiadne poukážky a nariadenia, kde a ako ich majú míňať.
Takže sociálne by bolo, keby táto vláda prestala rozkrádať štátny rozpočet, kryť podvody a korupciu a potom plakať, že nemáme za čo opraviť kultúrne pamiatky, cesty, niet na nič, na kultúru, na vzdelanie. Áno, lebo aj vzdelanie v cestovnom ruchu je veľmi potrebné, lebo aj to nám chýba. Cestovný ruch je totiž odvetvie, ktoré treba vedieť riadiť a na to tiež potrebujeme dobre vyškolených odborníkov. Sociálne by bolo prestať šklbať ľudí, kde sa dá, prestať im z jedného vrecka peniaze vyberať a potom im do druhého vrecka vkladať nejaké žobračenky v podobe ponižujúcich sociálnych balíčkov a nejakých umiestneniek na rekreáciu. Takže toľko v stručnosti moje dôvody, prečo nemôžem hlasovať za tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.9.2018 o 9:01 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:13

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Kaščáková, veľmi dobré postrehy. Ďakujem za doplnenie tejto rozpravy. Naozaj je veľmi dôležité, aby sme o cestovnom ruchu hovorili, a to, že tu odznievajú rôzne postrehy, ako uchopiť celú túto stratégiu cestovného ruchu, ktorá sa vlastne aj týmto návrhom zákona nedeje, tak je veľmi dôležité, že to tu odznieva na pôde Národnej rady, že poslanci majú o to záujem, a teda je vidieť, že primárne z opozičných radov.
Chcem vyzdvihnúť hlavne to, že si poukázala aj na ten dopad na podnikateľské prostredie. Toto naozaj, to musí stále rezonovať, pretože nemôžme sa tváriť, že budujeme cestovný ruch, ak ideme narušiť podnikateľské prostredie, pretože subjekty, ktoré pôsobia v cestovnom ruchu, sú podnikatelia a oni sú tí, ktorí zabezpečia, aby ten cestovný ruch sa rozvíjal, čiže musia mať na to vytvorené podmienky. Ak ich ideme regulovať, tak nemôžme tvrdiť, že im ideme pomôcť.
Druhá vec je, veľmi zaujímavý je ten postreh s tým Zákonníkom práce. Ja teda nie som právnik, ale tak ako si to natienila, tak to dáva veľký zmysel. Ale tak to je skôr taká technikália na predkladateľov.
A taktiež opäť ďakujem za ten argument, že ľudia cestujú za zážitkami, že to je naozaj veľmi dôležité. My si musíme uvedomiť, že ak chceme rozvíjať cestovný ruch, tak musíme vytvárať tú infraštruktúru, kvôli ktorej tí ľudia budú chcieť k nám cestovať. Pretože naozaj tie destinácie, kam ľudia cestujú, cestujú kvôli tomu, aby niečo zažili. A nezažijú len tým, že sa niekde ubytujú, ale chcú naozaj niečo zažiť, niečo vidieť. Takže veľmi dobre, myslím si, že tento rozmer tam je dôležité, aby znel.
A kolegovia z SNS na mňa pozerali, ja tým nechcem povedať, že vy nemáte záujem o to. Ja len hovorím, že je dôležité, aby sme toto mali stále na pamäti a každý návrh, ktorý prinášame, aby podporoval túto myšlienku.
Takže ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:13 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:15

Magdaléna Kuciaňová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegynka, ja ostávam v nemom úžase a rozmýšľam nad tým, či vôbec vy ste dôsledne a pozorne si tento zákon preštudovali a pochopili jeho podstatu. Tomáš Baťa bol veľký podnikateľ, veľký človek a už dávno predtým si uvedomil, že sociálna politika a starostlivosť o svojich zamestnancov je prioritou číslo jeden. Aj dnešný zákon, ktorý my predkladáme, je začiatkom toho celého procesu, ako ešte okrem sociálnych ďalších iných výhod je potrebné pomôcť zamestnancom, ale nielen zamestnancom, ale aj dôchodcom, deťom, rodinám, jednoducho v celom balíku. My sa zužujeme len na to, že ideme čosi prikazovať, že štát ide prikazovať. To vôbec nie je pravda. Lebo štát ponúka aj ďalšie benefity, bonusy. Ponúka odpustenie dane, alebo ako to chcete nazvať, alebo aj odvodové povinnosti. To je tá protislužba, zjednodušene povedané.
A nedá mi, aby som predsa len v závere neodcitovala veľkého Tomáša Baťu, ktorý takto zhodnotil prácu svojho otca: Keď som mal 20 rokov, myslel som si, že môj otec je idiot. Keď som mal 30 rokov, sem-tam som si myslel, že má celkom pravdu. Keď som mal 40 rokov, tak som si myslel, že to bol celkom múdry chlap. A keď som mal 50 rokov, povedal som si, keby tu tak bol a poradil mi.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:15 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:17

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani kolegyňa, nie celkom som porozumel, čo ste hovorili v súvislosti so Zákonníkom práce. Ale ak ste to mysleli tak, že tento, táto novela mala byť skôr v Zákonníku práce riešená, tak pravdepodobne, nie som si celkom istý, ale podľa skúseností, ktoré tu mám, určite by ste vtedy vystúpili, keby to bolo v Zákonníku práce, aby ste kritizovali, že prečo je to v Zákonníku práce, keď sa to týka cestovného ruchu. Ale ste opozícia a je legitímne, aby ste kritizovali.
Ale je potrebné zdôrazniť to, čo ste povedali tu pri tomto pulte. Keď strana Sloboda a Solidarita sa dostane do vlády, zruší všetky sociálne balíčky, zruší cestovanie zadarmo, zruší príspevky na lyžiarske, zruší všetko to, čo bolo prijaté. To som rád, že ste to povedali, aby to všetci ľudia počuli, lebo je to zlé a tak ďalej. A strana Sloboda a Solidarita hovorí, že jedine, čo vyrieši problém na Slovensku, je silná ruka trhu a kapitalizmu bez akéhokoľvek zásahu štátu, pretože ten všetko vyrieši. Vyrieši rekonštrukciu verejných ciest, vyrieši rekonštrukciu všetkých kultúrnych pamiatok a tak ďalej.
Tak to nefunguje, pani kolegyňa! Všetky tieto opatrenia musia ísť vedľa seba paralelne, nedá sa čakať, kým sa jedno skončí a až potom začneme s druhým. Musí to ísť paralelne. Ja som to včera povedal. Ak chceme, aby sa cestovný ruch rozbehol, tak musíme mu trošku pomôcť, aby sa tam generovali finančné prostriedky, ktoré potom aj pomôžu na to, aby sa zlepšovali značenia, aby sa opravovali mnohé kultúrne pamiatky a tak ďalej, a myslím si, že toto opatrenie tomu pomôže.
Ale ešte raz, som rád, že ste povedali, že keď strana Sloboda a Solidarita bude vo vláde, zruší všetky sociálne balíčky.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:17 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:20

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že Slovenská národná strana prišla s touto témou cestovného ruchu, lebo ako už zaznelo aj z opozičných radov, tak keby sme s touto témou neprišli, tak pravdepodobne v tomto volebnom období sa v tomto pléne ani o tejto téme nerozprávame. Som rád, že tá diskusia je relatívne konštruktívna a zaznelo tu niekoľko postrehov, s ktorými môžme súhlasiť. Ale zaznelo aj veľa poloprávd a dezinformácií, ktoré si opoziční poslanci buď neprečítali, alebo vedome prehliadali.
Začnem trošku zoširšia a skúsim dať taký pohľad buď makroekonomický, alebo národohospodársky, prečo cestovný ruch. Aj s pánom kolegom Jurzycom, keď sme v rôznych diskusiách alebo na nejakých konferenciách, tak vždy sa rozprávame, že štruktúra slovenského hrubého domáceho produktu je z väčšej časti tvorená spotrebou domácností a druhý významný podiel na hrubom domácom produkte je automobilový priemysel. Vždy sa zhodneme na tom, že v súčasnosti, keď automobilový priemysel šlape, je vysoká zamestnanosť, tak máme ekonomický rast, ale nie je dobré, aby naša ekonomika bola závislá len na týchto dvoch veľkých pilieroch. Je potrebné nájsť aj iné odvetvia ekonomiky, ktoré budú podporovať do budúcnosti aj hospodársky rast tejto krajiny a tvorbu hrubého domáceho produktu.
Z tej diskusie, ktorá tu bola, mi vyplynulo, že aj nielen koaliční poslanci, ale opoziční poslanci vidia v rozvoji cestovného ruchu potenciál, že cestovný ruch na Slovensku má tú možnosť alebo tú ambíciu, keď tomu pomôžeme, aby sa stal výraznou zložkou slovenskej ekonomiky, pretože v súčasnosti sa cestovný ruch podieľa na HDP zhruba necelými troma percentami. Pre porovnanie, v Rakúsku je to tri- až štyrikrát násobne vyšší podiel na hrubom domácom produkte. Tak to je tá základná odpoveď na tú otázku, prečo cestovný ruch. Pretože si myslíme, doteraz cestovný ruch bol viac-menej zanedbávaný a je potrebné mu pomôcť a dať impulz na to, aby sme vedeli ten cestovný ruch rozvíjať, pretože ten cestovný ruch ako taký dokáže fungovať aj v dedinách, v dolinách, v miestach, kde nikdy v živote nejaká fabrika nebude. A je to hlavne pre domácich podnikateľov.
Čo sa týka tých pripomienok, budem teda hovoriť prevažne k poslancom SaS, pretože zaznievali tam podobné informácie alebo podobné výčitky voči tomuto návrhu. To najhlavnejšie slovíčko, ktoré ste používali vo svojich vystúpeniach, bolo "nesystémové". Nerozumiem, ak teda mi to vysvetlíte, že prečo to nie je nesystémové, ale my pri príprave tohto návrhu zákona sme sa stretávali s podnikateľmi, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, aj s tými malými, aj s tými strednými, ale aj s veľkými hráčmi. Taktiež sme komunikovali s ľuďmi, ktorí zastupujú malých prevádzkovateľov penziónov, maličkých hotelov, ale komunikovali sme aj s asociáciou hotelierov, čiže s tými veľkými hráčmi. Všetci nám do jedného potvrdili to, že toto opatrenie je bežné v okolitých krajinách a jedine Slovensko ako jedna z mála krajín niečo podobné vo svojich právnych úpravách nemalo. A každý jeden človek, ktorý reálne podniká v cestovnom ruchu, či už v ubytovacích zariadeniach, alebo kdekoľvek inde, nám potvrdil a deklaroval, že toto opatrenie je systémové. Ak mi donesiete, kolegovia z SaS, niekoho, kto podniká v cestovnom ruchu a povie, že je to nesystémové, že je to na škodu veci, ospravedlním sa vám.
Ďalší mýtus, ktorý hovoríte, že štát ide len zdierať súkromných podnikateľov. Treba si prečítať to paragrafové znenie aj dôvodovú správu, že štát primárne, nie primárne, ale aj bude dávať túto možnosť aj štátnym zamestnancom a zamestnancom vo verejnej správe. Čiže nie je pravda, že niečo vyžaduje od súkromníkov a nebude to vyžadovať od seba. Sme zásadne proti tomu. Sme zástancovia toho, že čo štát vyžaduje od súkromníkov, musí spĺňať aj sám. Čiže bude to sa týkať aj hasičov, aj policajtov, záchranárov, ľudí pracujúcich v štátnej správe, colníkov. Bolo to tam vymenované, všetky profesie, ktoré sú pod kuratelou štátu.
Ďalej ešte zaznelo v tej rozprave u predsedníčky hospodárskeho výboru pani poslankyni Kiššovej, ktorá vyjadrila veľkú obavu, že ak sa tento nástroj prijme, tak to bude mať za následok zvýšenie automaticky ceny ubytovacích zariadení. Ak toto myslí vážne, tak potom popiera tú vašu základnú myšlienku neoliberálnej ekonómie, že trh vyrieši všetko. Podľa dostupných štatistík obsadenosť ubytovacích zariadení sa pohybuje zhruba okolo 40 percent. Podľa základnej poučky dopyt a ponuka určuje ceny. Čiže logicky mi vychádza z toho, keď je vyššia ponuka ako dopyt, nie je dôvod podľa vašej teórie, aby ceny rástli.
Teraz sa vraciam, tu pán Dostál je, spomínali ste slovenské jablká, slovenskú bryndzu, že prečo práve cestovný ruch. Pán kolega, ministerstvo pôdohospodárstva má niekoľko programov na to, aby podporovalo slovenských farmárov. Čiže nie je pravda, že žiadnym spôsobom ministerstvo pôdohospodárstva nepodporuje slovenské jablká, slovenskú bryndzu. Skúste zavolať vašej kolegyni pani Halgašovej, určite minimálne dve-tri vám opatrenia povie, ako napríklad podpora mladých slovenských farmárov, kedy sa im dáva nenávratný finančný príspevok na začiatok, alebo snaha pani ministerky o takzvanú zelenú naftu, ktorá priamo podporuje poľnohospodárov k tomu, aby tie ceny boli také, aby sme si to vedeli dovoliť. Samozrejme, nie je to úplne ideálne, ale ak sa chceme baviť o podpore slovenského poľnohospodárstva, treba ísť tuším do roku 2002, kedy sa uzatvárala kapitola pôdohospodárstva, a prečo vtedy neboli tí vyjednávači trošku odvážnejší a prečo nevyjednali také podmienky pre našich poľnohospodárov, ako napríklad vyjednali Poliaci. Možno táto téma by tu, možno táto téma by tu ani nebola.
Ďalšiu vec, ktorú ste spomínali, bolo tiež také pre mňa trošku zvláštne a asi ste veľmi pozorne nečítali ten návrh, že je to lobizmus, niečo ohľadom tých elektronických kariet, ktoré by sa mali používať ako cestovný šek. Je to jedna z možností. Druhá možnosť je, keď zamestnávateľ dostane priamo od zamestnanca faktúru a zamestnávateľ to priamo preplatí zamestnancovi bez sprostredkovateľa. To sa v tom návrhu uvádza, čiže nie je pravda to, čo vravíte, že to je naháňanie biznisu nejakým firmám, ktoré prevádzkuje ten systém, môže byť aj vzťah priamo zamestnanec – zamestnávateľ. To je iba na doplnenie.
Pani Kaščáková, spomínali ste tie technikálie, že prečo nie Zákonník práce, veď však v tom návrhu je, sa odvolávame na Zákonník práce v čl. II, kde sa upravujú ustanovenia v Zákonníku práce. Čiže nejedná sa tu len o cestovnom ruchu, tam sa otvára aj viacej zákonov, ako zákon o dani z príjmu, Zákonník práce, zákon o cestovnom ruchu, je tam toho viacej, čiže nie sú tie ustanovenia v zákone o cestovnom ruchu, ale menia sa ustanovenia aj v Zákonníku práce čl. II.
Prečo, ešte ste vraveli, že prečo návrh a vyjednávanie, no asi ste nesledovali začiatkom septembra tlačové výstupy z toho. My sme rokovali aj so zástupcami zamestnávateľov, s veľkými, preto došlo ku kompromisu, že nebudú to musieť povinne dávať všetci zamestnávatelia, ale len strední a veľkí, čiže toto opatrenie sa nedotkne mikro a malých podnikateľov a zamestnávateľov, ale tých stredných a vyšších, kde drvivá väčšina už dneska v súčasnosti používa rôzne inštitúty zo svojich peňazí na to, aby svojich zamestnancov motivovala, aby dávala im benefity, aby si svojich zamestnancov vážili a starali sa o nich.
To, či bol tento zákon šitý horúcou ihlou. Každý poslanec tejto Národnej rady má legislatívnu možnosť. Tak ako vy predkladáte návrhy do Národnej rady tiež, určite nechodíte za zástupcami a nekonzultujete ich. My sme si tú robotu dali a niekoľko mesiacov sme diskutovali so všetkými zúčastnenými, aby sme získali čo najširšiu podporu nielen zamestnávateľov, ale aj zamestnancov.
Ešte 13. a 14. platy, to iba na dovetok, že je to fiasko. Skúsme sa stretnúť takto o rok, keď bude naplno platiť tento inštitút a bude naplno oslobodený od daní a odvodov, a potom skúsme sa debatovať, či to fiasko bolo alebo nie. Ak túto tému nenavrhnete vy, určite my sa k nej vrátime, aby ste sa teda vyjadrili, keď ste už zástancovia, aby boli čo najnižšie dane a odvody, že ako tento inštitút na budúci rok budete vnímať vy.
Cestovný ruch ako taký podľa mňa si zaslúži patričnú pozornosť kvôli tomu, pretože Slovensko má čo ponúknuť. Je jasné, že jedným opatrením nevyriešime všetky krivdy, ktoré sú v cestovnom ruchu, a nespravíme hneď jedným opatrením všetko, aby fungovalo. Je to len tá jedna tehlička v tom dome. Nemôžeme prestať, samozrejme, týmto jedným opatrením a Slovenská národná strana má ambíciu túto tému posúvať ďalej, aj keď vieme, že dopady nebudú v tomto volebnom období, ale určite sa prejavia neskôr, ale to je to naše zmýšľanie, že nevidíme len od – do volebné obdobie, ale snažíme sa pozerať dopredu. A nikto z vás, ako tu sedíme, určite si nemyslí, že cestovný ruch nemá zmysel. Samozrejme, že cestovný ruch má zmysel a hlavne pre Slovensko.
Zaznela tu, tuším, výčitka, že prečo by sme mali podporovať len ubytovanie na Slovensku. No ja si myslím, že to je správne, pretože sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a v prvom rade by sme mali prijímať opatrenia, ktoré sú v prospech Slovenska, a nemyslím si, že by sme mali podporovať aktivity, aby sme vynášali peniaze zo Slovenska von. To je podľa mňa zlý pohľad na vec, preto treba vyvíjať maximálne úsilie, aby tie peniaze zostali doma, aby tie peniaze zostali na Slovensku. Ubytovacie zariadenia ako také sú len tou prvou, nazvime, tým prvým schodíkom na tej pomyselnej ceste, pretože zabúdame na to, že keď bude viacej ubytovacích, teda možností prenocovania, ľudia si budú môcť viac dovoliť, zase trh si bude niečo vyžadovať, tak automaticky môže sa popritom, môže popritom vzniknúť viacej možností, pretože ľudia budú si to vyžadovať.
Jedna vec je tá, že snažíme sa dať impulz týmto návrhom zákona, aby cestovný ruch na Slovensku sa rozhýbal, aj viem, v niektorých oblastiach to funguje, Tatry, Liptov, možno Bratislava, tam, samozrejme, je to na veľmi vysokej úrovni, ale sú oblasti, kde je vysoká miera nezamestnanosti a má to potenciál tam zvýšiť tú zamestnanosť prostredníctvom takých opatrení. Opakujem, nie je to jediné opatrenie. Samozrejme, nemyslíme si, že keď tento inštitút sa prijme, že sa ten problém vyrieši, to tak nie je. Len netreba túto tému dávať na vedľajšiu koľaj, táto téma je dôležitá a toto je prvý schodík na tej ceste hore schodmi, aby sme sa dopracovali k tomu, aby cestovný ruch na Slovensku bol prínosom pre slovenskú ekonomiku vyšším, ako je v súčasnosti.
Mňa trošku v tej diskusii mrzelo, že prostredníctvom tohto návrhu ste chceli riešiť všetky krivdy sveta, od vzdelávania, potom sociálne dávky, výška dôchodkov, platenie liekmi; platenie liekov dôchodcami. To myslím si, že celkom do tejto diskusie nepatrí, pretože bavme sa o týchto témach, keď budú na programe dňa. Teraz sa primárne bavme o tom, čo toto opatrenie môže priniesť pre Slovensko a akým spôsobom dokáže rozvinúť cestovný ruch. Keď bude na programe dňa téma vzdelávanie alebo sociálne politiky, môžme sa o tom kľudne porozprávať a nebudeme to miešať s cestovným ruchom alebo so zákonom o odpadoch.
Čiže; ešte poslednú vec by som chcel; v procese samotnom, samozrejme, máme nejaké podnety už aj teraz, čiže avizujem, že budú nejaké pozmeňujúce návrhy na to, aby sme ten návrh vylepšili, napríklad tá povinnosť zamestnancov na tých 50. Taktiež ešte uvažujeme o dlhodobých PN, čo s nimi a akým spôsobom by sme to upravili v zákone, aby to bolo na poriadku, a to sú všetko podnety od zamestná-va-te-ľov, aby sme ten zákon tak zladili, aby bol prijatý čo najširšou možnou verejnosťou.
Ešte naposledy, pán Heger, ste vraveli, že niečo s tými... (reakcia z pléna), hotelieri, správne, sme sa o tom rozprávali, tak sme nekomunikovali len s nimi, to sme si vlastne včera vydiskutovali. Diskutovali sme aj s tými malými a strednými podnikateľmi, ktorí prevádzkujú malé ubytovacie zariadenia a penzióny, čiže nerokovali sme len s veľkými hráčmi, ale primárne sme rokovali aj s podnikateľmi v oblasti cestovného ruchu s malými a veľkými.
To je asi tak nateraz všetko, čo tu doteraz zaznelo, určite je aj viacej v rozprave, takže určite sa ešte raz ozvem.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.9.2018 o 9:20 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:34

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Baláž, tak konečne sme si vyjasnili, že úplne odlišne chápeme, čo je a čo nie je systémové. Vy ste na obhajobu toho, že váš návrh je systémový, proti kritike, že je nesystémový, uviedli, že ste to prerokovali s hoteliermi a oni s tým súhlasia a je to tak aj v iných krajinách. No tak toto je veľmi zvláštne chápanie systémovosti, pretože keď sa stretnete s akoukoľvek skupinou, ktorej ponúknete zo štátu nejaké benefity, nejaký prospech, nejaké peniaze, a či už ide o priamu štátnu dotáciu, alebo ide o nejakú reguláciu, ktorú zavediete, a prinútite tým niekoho iného, aby minul peniaze, z ktorého oni budú mať prospech, tak, samozrejme, že táto skupina to bude vítať. Keď sa stretnete s výrobcami sviečok a poviete, že budú štátne dotácie na výrobu sviečok, alebo že si povinne všetky reštauračné zariadenia musia kupovať sviečky a dáte to do zákona, samozrejme, že výrobcovia sviečok budú tvrdiť, že je to dobré opatrenie, že je to systémové opatrenie, a dokonca možno nájdu aj príklad krajín, kde takáto regulácia alebo takáto dotácia existuje, ale to nie je systémové opatrenie.
Systémové opatrenie je vytváranie predpokladov pre podnikanie, pre to, aby sa podnikateľské subjekty mohli samy uplatniť na trhu s čo najmenšími zásahmi a reguláciami a daňovými a odvodovými povinnosťami zo strany štátu. Takto my chápeme systémové riešenia. Nepovažujeme za systémové riešenia, keď jedna skupina si prostredníctvom zákona vylobuje nejaký prospech od štátu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:34 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:36

Jana Cigániková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž, trošku sme sa v tých ekonomických poučkách stratili, tak len tak zdôrazním, dopyt zvyšuje cenu. Rozumieme si, hej? Že keď je o niečo väčší záujem, keď je o niečo väčší záujem, tak to niečo bude zrejme drahšie, lebo ten, kto to predáva, má možnosť si pýtať viac, keďže je o to záujem. Vy zvyšujete dopyt o nejaké dovolenky a o takéto pobyty cez svoje opatrenie. Čiže trh v tomto prípade funguje veľmi dobre a my vravíme, že ho práve vy ovplyvňujete takýmito umelými zásahmi, že to nie je správne. Neviem, či zámerne, alebo ste tu neboli, alebo ste nedávali pozor, vynechávate argumenty jedného z najlepších ekonómov, akého poznám, Eugena Jurzycu, ktorý sedí za mnou, ktorý včera povedal doslova, že podľa štúdie OECD z roku 2016 dotácie do cestovného ruchu dokázateľne nezvyšujú bohatstvo krajiny, len presúvajú bohatstvo od jedných k druhým. Rozumieme sa.
Čiže vy keď rozprávate o tom, jak pomáhate Slovensku a podobné veci, tak veľmi to nie je pravda, lebo vy nepomáhate nikomu, len kradnete peniaze tým, ktorí vytvárajú hodnoty, a pcháte ich tým, u ktorých máte šancu, aby vás volili. Robíte to stále dokola, my to vidíme, hovoríme vám to a vám sa to nepáči. Ale pochopte, že ani nám sa nepáči narábanie takto s peniazmi ľudí, lebo to nie sú vaše peniaze. Politik nemá svoje peniaze. Tak len toľko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:36 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baláž, ja vnímam tento váš návrh zákona o cestovnom ruchu ako také placebo na cestovný ruch. Je to sexi téma, ktorá sa dobre počúva a voliči na to počúvajú, tak vyšli ste s touto témou. Ten zákon by sa kľudne mohol volať napríklad zákon o rozšírení stravných poukážok na ubytovacie služby. Ale to neznie tak sexi, to by sa tak jednoducho nepredávalo.
Vo vašej dôvodovej správe tam uvádzate, že tento zákon ako výrazne ovplyvní a dobre ovplyvní aj podporu cykloturistiky. Keď si však ako dobre prečítame ten paragraf, ktorý o tom hovorí, tak vy ste do zákona o cestovnom ruchu vsunuli jeden paragraf, kde hovoríte, budem citovať, že "medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patria podpora rozvoja cykloturistiky, a to najmä infraštruktúry líniového typu, cykloturistického značenia, objektov doplnkovej infraštruktúry, mapových podkladov a propagácie". No skúste mi vysvetliť, ako táto veta, ktorá je v tom zákone, ovplyvní budovanie cyklotrás.
Trošku sa touto témou zaoberám, pretože na našej VÚC mám na starosti cestovný ruch, zaoberám sa aj projektami, ktoré sa snažia vybudovať cyklotrasy v našom regióne, a vôbec si neviem predstaviť, že ako táto veta, ktorá je vsunutá do toho zákona, aby to teda bolo aj o cestovnom ruchu, ako ovplyvní, ako pomôže tým, ktorí sa snažia vybudovať cyklotrasy, ako im pomôže získať na to peniaze, ako im pomôže napríklad sa dostať k pozemkom, po ktorých tie cyklotrasy idú. No jednoducho nijako. Je tam úplne zbytočná a hovorím, je to také placebo na cestovný ruch.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:38 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcel som sa vyjadriť aj k tej systémovosti, ale v zásade to tu už bolo povedané. Čiže ja len jednu technickú poznámku.
Pán poslanec, hovorili ste o tom, že máme nižší podiel turizmu na tvorbe HDP než napríklad Rakúsko. Pozrel som si teda taký kontrolný ukazovateľ, že koľko ľudí zamestnávajú podobné sektory alebo sektory v rámci turizmu v jednotlivých krajinách, a naozaj Rakúsko v ubytovaní a v stravovaní zamestnáva viac ľudí než Slovensko, a je to, Rakúsko zamestnáva 263-tisíc ľudí, Slovensko 105-tisíc. Ale keď som sa pozrel na iné krajiny, tak ten obrázok vyzerá opačne. Napríklad Fínsko, Nórsko, ktoré tiež majú s turistikou slušné skúsenosti, tak zamestnávajú dnes menej. Fínsko 85-tisíc, Nórsko 78-tisíc a dokonca Chorvátsko 119-tisíc ľudí, čo, to je len tesne viac. Slovinsko 45-tisíc, ale menšia krajina, uznávam. Čiže mierim len k tomu, že keď chceme robiť takéto zmeny, tak by to chcelo aj viac analýz o tom, o porovnaní našej krajiny a tohto sektora s inými krajinami a o vplyve toho sektora a jeho rastu na HDP.
Tak, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2018 o 9:40 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video