34. schôdza

Ďakujem pekne. Pár slov v rámci záverečného slova. Budem reagovať na pani kolegyňu Zemanovú. Viete, keby sme mali dať do zákona to, čo vy požadujete, aby bolo explicitne tam napísané, kedy a čo je to vlastne ten verejný záujem, nedá sa to tam dať do toho zákona, lebo to je taký pojem, ktorý skutočne, tak ako povedal aj pán kolega Kresák, je to právny pojem. Veď nakoniec ho máme v ústave spomínaný. Neviem, vo viacerých prípadoch dokonca. Čiže tie výklady tohto pojmu sú, aj rozhodnutia súdov, aj právna teória robí výklad tohto pojmu. Jednoznačne sa to nedá dať do zákona, a práve preto je tam takýto širší pojem, ktorý pravdaže sa musí, ako povedal pán kolega Kresák, skúmať v každom jednotlivom prípade a ten verejný záujem v každom jednotlivom prípade môže predstavovať úplne niečo iné, ako je v inom prípade. Čiže jednoducho sa to tam nedá.
Rovnako aj objektívna nemožnosť, ktorá je tam spomínaná, je pojem, ktorý sa dá vykladať, ale vždy v konkrétnom prípade. Nedá sa povedať, že objektívna nemožnosť je toto a vymenovať to nejakým spôsobom. Jednoducho to nejde a právo nie je vždy o tom, že to musí byť úplne podrobne rozpísané do každého jedného akoby prípadu. Takže to je len reakcia. Ale myslím, že pán kolega Kresák ako ústavný právnik to celkom dobre povedal. Určite výborne.
Ale chcem vás teda poprosiť o podporu tohto návrhu a posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Máme pred sebou náš návrh zákona skupiny poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Môžte sa možno pýtať, prečo je to tu, keď bol schválený zákon o sociálnych podnikoch a sociálnej ekonomike ako vládny návrh zákona. V čase, keď sa schvaľoval návrh zákona, tak na sociálny výbor prišli odporúčania z Inštitútu zamestnanosti, ktoré sme si sčasti osvojili a ktoré si myslíme, že teda majú vplyv na to, aby sociálne podniky sa nestali iba práčkou peňazí, ale naozaj slúžili na účel, na ktorý slúžia aj vo vyspelej Európe, a preto sme sa rozhodli podať teda novelu zákona.
Účelom sociálnych podnikov je teda vytvárať pracovné miesta v lokalitách a odvetviach, kde sa nedokážu vytvoriť, prípadne ich nedokáže udržať trh, teda nedokážu vygenerovať pridanú hodnotu, potrebnú na uhradenie vstupov, najmä nákladov na pracovné sily, priestory a energie. Zákon 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2018, avšak už v čase jeho schvaľovania sa ukázala potreba spresniť, upraviť niektoré inštitúty s cieľom zlepšiť postavenie sociálnych podnikov, najmä uplatnenie znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb na trhu práce. Máme dlhodobo problémy vlastne na Slovensku práve s ľuďmi, ktorí sa nedokážu okamžite uplatniť na trhu práce, pripraviť ich tak, aby vedeli obsadzovať vlastne neobsadené pracovné miesta, a preto je veľmi dôležité, aby sme kládli dôraz práve na integračné sociálne podniky.
V rámci zákona o sociálnom podnikaní máme viacero druhov sociálnych podnikov, ale práve integračný podnik zamestnáva aj ľudí, ktorí sú zraniteľní alebo ktorí nie sú uplatniteľní na trhu práce. Avšak mnohokrát teda sa nevyužíva práve tento typ sociálnych podnikov k tomu, aby vlastne zamestnal takýchto ľudí, ktorí sú dlhodobo na sociálnych dávkach alebo sú v evidencii úradov práce. Takže navrhujeme trošku zmeniť variabilnosť zamestnaneckého prostredia a povieme prečo.
Neviem, či ste vlastne vnímali problematiku sociálnych podnikov za ministrovania pani Tomanovej, ale výrazným spôsobom sa zneužíval práve inštitút, že v podstate na konkrétnych miestach ani neboli ľudia, ktorí naozaj sú zraniteľní, a potrebujeme ich dostať na trh práce a mnoho výdavkov nebolo preplatených z Európskej únie. Preto vlastne náš návrh zákona hovorí o tom, aby sme reflektovali variabilitu zamestnaneckého prostredia, to znamená, aby sme sa lepšie pozreli na to, či sociálne podniky naozaj vykazujú reálne úväzky, nejde o polovičné úväzky, nejde o materské, práceneschopnosti jednotlivých zamestnancov, a preto z toho dôvodu navrhujeme zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu, a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov, navyše za kalendárny štvrťrok.
Tiež sa môže vidieť ľuďom, že pri tej byrokracii tých zamestnancov je to strašné, že ešte štvrťročne budú vlastne vykazovať nejaké hodnoty, čo sa týka týchto zamestnancov. Na druhej strane bude to záruka, že tie sociálne podniky sa nebudú zneužívať len na obsadzovanie zdravých ľudí, ale naozaj ľudí, ktorí sú zraniteľní.
Zisťovanie priemerného prepočítaného počtu zamestnancov za kalendárny štvrťrok je odôvodnené už spomínanou fluktuáciou zamestnancov, ako i zľahčení podmienok pre sociálny podnik pri strate znevýhodnených alebo zraniteľných zamestnancov, keďže ich počet bude vykazovať, sa bude vykazovať v štvrťročných intervaloch. To znamená, na jednej strane áno, budú vykazovať to, či ide o reálne úväzky a plné úväzky. Na druhej strane chceme človeku, ktorý podniká v sociálnom podnikaní, dať možnosť, aby do tých troch mesiacov dokázal preobsadiť miesto toho znevýhodneného zamestnanca, pretože je ťažké zo dňa na deň nájsť náhradu za takúto osobu a tri mesiace budú pre toho podnikateľa vlastne priestor, aby si vymenil, teda zamenil zamestnanca za nového.
Tiež navrhujeme, aby do povinnosti registrovaného sociálneho podniku boli aj štvrťročné správy, a to hlavne vzhľadom na to, že integračný podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb, zraniteľných osôb, a vyžadujú sa teda práve od tohto typu sociálneho podniku údaje o počte zamestnancov a mzdových nákladov zamestnancov. Cieľom štvrťročných správ je poskytovanie údajov o registrovaných sociálnych podnikov ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako i verejnosti prostredníctvom zverejnenia v registri sociálnych podnikov, s výnimkou údajov, ktoré majú charakter obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka. Takouto kontrolou je možné odhaliť registrované sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona, v prípade v určitom čase prestali spĺňať podmienky a neoznámili to, napr. pokles znevýhodnených zamestnancov v kalendárnom štvrťroku pod 30 % s prihliadaním na fikciu stanovenú v § 12 ods. 4 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní.
Zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa zaviedol aj register sociálnych podnikov a upraví sa jeho obsah. Zavedenie registra možno hodnotiť pozitívne s výhradou záväznosti registra a jeho využitia verejnosťou. S prihliadnutím na elektronizáciu a vývoj informačných technológií je požiadavka na právnu záväznosť registrov, nie iba ich využitia na informačné účely, a preto po vzore úpravy zákona č. 315/2016 o registre partnerov verejného sektora sa navrhuje, aby register sociálnych podnikov vedený v elektronickej podobe bol právne záväzný. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v registri sú účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať. To vlastne pomôže aj laickej verejnosti, aby nemusela robiť dodatočné overovania dokladov a podobne.
Z hľadiska technickej realizácie registra sociálnych podnikov sa predkladá možnosť vygenerovania autorizovaného výpisu v elektronickej podobe priamo na webovom sídle ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s možnosťou jeho stiahnutia a ďalšieho využitia. Register bude sprístupnený aj v podobe datasetov, ktoré umožnia automatizované spracovanie zapísaných údajov v iných informačných systémoch, resp. analytickú prácu so zapísanými údajmi, a to ako na strane štátnych orgánov, tak aj na strane verejnosti. Proste zlepšuje sa dostupnosť či už pre tých, ktorí budú robiť v budúcnosti verejné obstarávania, či naozaj nejde o nejaký fiktívny sociálny podnik, alebo ide naozaj o podnik, ktorý si plní svoje povinnosti, a naozaj pomôžu mu tým, že ich aplikujú do osobitnej časti verejného obstarávania.
Navrhuje sa aj rozšírenie výpočtu údajov, ktoré sa do registra sociálnych podnikov zapisujú, o konkrétne údaje registrovaného sociálneho podniku, ktorými sú emailová adresa, telefónne číslo, ako i odkaz na webovú stránku podniku, ak ju má zriadenú, a to z dôvodu informovanosti a efektívnosti. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa novelizoval, pri ňom sa aj novelizoval zákon o verejnom obstarávaní, s účinnosťou od 1. januára 2020 sa zaviedla taká povinnosť pre verejného obstarávateľa, obstarávateľa, najmenej v 6 % z verejných obstarávaní v priebehu kalendárneho roka použiť tzv. sociálne hľadisko. Zámer zákonodarcu možno hodnotiť pozitívne, avšak ak má byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a pokles ich počtu mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky, v ktorých sú znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby primárne zamestnávané v tzv. integračných podnikoch. Keďže poznáme tri sociálne podniky, tak ak si má verejný obstarávateľ vybrať nejaký, tak si skôr dá osobitnú podmienku na sociálny podnik bývanie alebo na iné registrované podniky, ale tým, že je potrebné preobsadzovať práve dlhodobo nezamestnaných alebo ľudí zdravotne znevýhodnených, môže sa stať, že práve táto podmienka pre toho verejného obstarávateľa spôsobí to, že si vyberie úplne iné typy sociálnych podnikov ako to, čo potrebujeme riešiť v našej krajine. Keďže máme dlhodobo nezamestnaných 72 718 ľudí, musíme prioritne viazať, aby tá podmienka platila práve pre integračné podniky, aby sme vlastne tých ľudí dostávali na trh práce na dva roky a potom sa posúvali už zaučení na bežný trh práce.
Zákon teda o sociálnej ekonomike od 1. januára 2020 zaviedol povinnosť pre verejného obstarávateľa, obstarávať najmenej v 6 % z verejných obstarávaní v priebehu kalendárneho roka použiť to sociálne hľadisko, ale teda ako hovorím, nám sa vidí, že si bude vyberať samozrejme sociálne bývanie ako sociálny podnik, pretože tu chýbajú byty nájomné na západnom Slovensku, a tým pádom opäť sa nebude riešiť dlhodobá nezamestnanosť a prioritne pre ňu aj vznikol zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní.
To sú, to sú hlavné ciele nášho návrhu zákona, kde pri nedodržiavaní práve tejto podmienky chceme tiež zaviesť aj správne delikty, lebo ak to dáte a nebudete vymáhať niečo za to, tak samozrejme, že zase sa každý postaví k tomu tak, že bude z toho eldorádo a v konečnom dôsledku tých dlhodobo nezamestnaných opäť nedostaneme na ten trh práce, lebo bude sa využívať iná forma tých sociálnych podnikov. A tá pokuta by mala byť od 500 do 30-tisíc euro za porušovanie povinnosti podľa § 10 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, je naozaj odkonzultovaný aj s odborníkmi. Myslím si, že najväčším problémom Slovenska je, na jednej strane sú voľné pracovné miesta, ktoré nevieme obsadiť, na druhej strane je cyklenie dlhodobej nezamestnanosti a ľudí, ktorých nedokážeme dostať na trh práce, a toto bude jedno z riešení ako naozaj zamerať tú pozornosť tam, kam potrebujeme.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1005. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1100 z 26. júna 2018, rozhodnutím č. 1054 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Máme tu druhý návrh zákona z dielne Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Opäť je vlastne súčasťou odporúčaní pracovnej skupiny, ktorá je zastúpená rodičmi autistických detí, tiež odborníkmi z oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a máme teda prisľúbenú účasť aj akademickej obce. A teda dovolím si predniesť návrh zákona, ktorým mení sa a dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho ako skupina poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Náš návrh zákona prioritne bol teda opravou zákona o kompenzáciách, ktorý bol schválený v pléne pred prázdninami. Ale keďže nereflektoval na naše pripomienky a pripomienky odbornej verejnosti alebo aj rodičov, tak sme, výstupom pracovnej skupiny bol teda návrh, kde odporúčame opäť vstúpiť a novelizovať zákon o kompenzáciách z dôvodu, že naozaj ľudia, ktorí sa starajú či už o autistu alebo človeka, ktorý má Aspergerov syndróm, resp. celkovo opatrovatelia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím to nemajú ľahké, a už len tá maličká forma príspevku vo forme kompenzácií zdravotného postihnutia im naozaj pomáha niekedy až prežiť. Ak ju krátia a ak ju doslova nepriznajú naozaj konkrétnemu človeku, tak je mnohokrát až, až nehorázne, za akých podmienok tí potom ľudia musia fungovať v tom domácom prostredí.
Vzhľadom na to navrhujeme pre autistov a ľudí s Aspergerovým syndrómom po prvé, zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí a poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách, napr. autizmus, a to na 10 až 30 % pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 až 20 %, 40 až 50 % pri strednej poruche, doteraz do bolo 30 až 40 % a 60 až 80 % pri ťažkej poruche, doteraz to bolo 50 až 80 percent. Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostáva nezmenená, avšak dopĺňame príkladmo Aspergerov syndróm, pretože v praxi, napriek tomu, že sa jedná o pervazívnu vývinovú poruchu, nie je vždy posudzovaná ako komplexná porucha a nepriznávajú sa jej rôzne kompenzácie.
Po druhé, navrhujeme vzhľadom na charakteristické črty autizmu zaradiť túto diagnózu medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Mnohokrát im to vlastne ani nechcú priznať, takže odvolávajú sa len na poruchy správania, ale súčasťou komplexnej poruchy sú samotné prejavy agresie alebo afektov. Takže my to už zahŕňame medzi konkrétnu túto diagnózu, kde vznikne nárok na tieto príspevky.
Po tretie, navrhuje uviesť autizmus pri duševných a vývinových poruchách medzi diagnózy, ktorým sa priznáva parkovací preukaz. Tu je tiež potrebné povedať, že autista, ak je chodiaci a pozrie sa naňho posudková komisia, tak má pocit, že ten človek môže bežne nastúpiť do MHD-ečky, veď chodí, akým problém, aby cestoval hromadnou dopravou. No z hlavných čŕt práve Aspergerovho syndrómu či už autizmu je práve, že veľmi ťažko reagujú na cudzích ľudí, na svetlo, na zvuk a okamžité, keby ste ich tlačili do hromadnej dopravy, dostanú afekt alebo záchvat. To znamená, že pozerať len pri aktuálnom posudzovaní na to, že to dieťa dobre vyzerá, nemožno. A preto len to robiť cez nejaké poruchy správania je už neodborné preto, že samotná diagnóza už hovorí, že jednoznačne črtou týchto diagnóz je práve stránenie sa ľudí a teda veľmi im spôsobuje problém byť niekde natlačení.
Pre všetky diagnózy navrhujeme nekrátiť príspevok na opatrovanie z dôvodu, že osoba navštevuje ambulantnú sociálnu službu viac ako 20 hodín týždenne. Taktiež navrhujeme, aby príspevok poskytovaný na pohonné hmoty za účelom vzdelávacích aktivít sa preukazoval len dokladom školy potvrdzujúcim individuálne vzdelávanie so stanovením rozsahu hodín. Množstvo úradov práce vyžaduje od rodičov potvrdenia o tom, že majú od školy priniesť konkrétne potvrdenie, v ktoré dni to dieťa s individuálnym vzdelávacím plánom navštevuje školu. Ale keďže ide o dieťa s individuálnym vzdelávacím plánom, už len z toho vyplýva, že to dieťa musí byť posúdené lekárom, či teda spĺňa podmienky pre takého vzdelávanie, a tiež musí ísť rozhodnutie riaditeľa. My hovoríme o tom, že stačí ten doklad od školy, potvrdzujúce, že ide o individuálne vzdelávanie a nie je potrebné povedať v ktoré dni. Tie deti to majú v školskej dochádzke vyriešené tak, ako to aj včera v hodine otázok hovorila pani ministerka školstva, že jednoducho ak nemôžu ísť na konkrétne vyučovanie v konkrétny deň v týždni, tak to jednoducho budú musieť v tom rozsahu urobiť v tom týždni, kedy to dieťa bude schopné tej výchovno-vzdelávacej činnosti. A nútiť rodičov, aby dávali v konkrétne dni, kedy bude chodiť do školy, je ako keby len fiktívne od školy, lebo oni v podstate nevedia, či v ten utorok alebo v stredu príde to dieťa, či nebude mať záchvat, či nebude mať inú nejaké intoleranciu, kedy nemôže prísť. A práve preto si myslíme, že je to zbytočné vyžadovanie potvrdenia, ktoré nesúvisí s tým, že či teda ho tam priveziete alebo nepriveziete do toho zariadenia. Ak ho nepriveziete ten týždeň, priveziete ho na ďalší týždeň a štyrikrát do týždňa. Takže tak či tak vlastne tie pohonné hmoty budete používať vo vzťahu k vzdelávaniu toho dieťaťa.
Taktiež navrhujeme, aby príspevok na opotrebovanie šatstva a obuvi bol priznávaný aj osobám umiestneným na celoročný pobyt. To znamená, tam sa u tých ľudí nemení diagnóza, mení sa len miesto pobytu. Ale zo samotnej diagnózy vychádza posudkový lekár, ktorý povie, že tomu konkrétnemu človeku priznáva alebo nepriznáva teda kompenzáciu na opotrebovanie šatstva alebo obuvi. Ale keď je ten človek už v zariadení, ako keby už prestal mať nárok na opotrebovanie šatstva a obuvi. To znamená, že je to hlúposť. Ak ten človek to má v domácom prostredí, má to aj tam. To znamená, tak či tak si to musí hradiť buď zo svojho dôchodku, alebo to musia hradiť príbuzní. Takže je naozaj potrebné a spravodlivé, aby to išlo za človekom. Nie podľa toho, že v akom mieste sa nachádza.
Taktiež zavrhujeme, aby opatrovateľom nebol odoberaný príspevok, ak je opatrovaná osoba hospitalizované viac ako 30 dní. Áno, môžte si možno pamätať z poslednej novely zákona o kompenzáciách, ako sa predávalo to, že teda opatrovatelia už nebudú mať krátený príspevok, ak budú v nemocnici, ale musím vám povedať, že je to viazané na to, že vy ako opatrovateľ musíte byť s nim hospitalizovaný. To znamená, že vy nie ste s ním v nemocnici, tak jednoducho ten opatrovateľský príspevok sa bude naďalej krátiť. Ja ako si neviem predstaviť, že vašu manku alebo starú mamu, ktorú opatrujete na trvalom vašom pobyte, zoberú do nemocnice a prijmú vlastne s tým starým človekom aj vás do tej nemocnice na to interné oddelenie. Takže naozaj toto navrhujeme, aby sa zmenilo a teda aby to bolo naozaj spravodlivejšie nastavené.
Ja chcem len v krátkosti povedať niečo o pervazívnych vývinových poruchách, lebo ak hovoríme, že na jednej strane pomáhame autistom a aspergerom, na druhej strane som povedala, že dávame do novely zákona aj návrh riešení, ktoré pomôžu všetkým diagnózam bez ohľadu na to, či ide o aspergera alebo ide o autistu, tak musíme si povedať aj niečo o tom, čo teda tie pervazívne vývinové poruchy sú. Ide vlastne o, ide o medzinárodnú klasifikáciu chorôb, kde sú zahrnuté napríklad ten detských autizmus, atypický autizmus, alebo aj Aspergerov syndróm. Problém je v tom, že ak posudková komisia zvažuje, že či dať alebo nedať ten konkrétny kompenzačný príspevok, neberie do úvahy práve celistvosť tej diagnózy ako takej. A potom sú tí ľudia ukrivdení, že vôbec nedostanú konkrétny príspevok na kompenzáciu. Preto chcem vlastne povedať aj o tých základných črtoch úplne v skratke, že nemôžu riešiť to, akože keď dobre vyzerá, tak môže ísť do MHD-ečky, lebo celkovo musíme brať tú diagnózu ako pervazívnu vývinovú poruchu a z nej vyplývajúce nejaké náležitosti.
Jedná sa teda o kategórie závažných porúch mentálneho vývinu. A slovo pervazívne znamená hlboko prenikajúce a vystihuje fakt, že ide, že u detí a dospelých ľudí s pervazívnou vývinovou poruchou je narušený psychický vývin v kľúčových oblastiach. Dôsledkom obmedzeného fungovania niektorých funkcií sú napríklad problémy v porozumení bežných zákonitostí okolitého sveta. To znamená, že on necháme, že ide MHD-ečkou, hej, čo spôsobuje zníženú schopnosť prispôsobiť sa a fungovať na úrovni rovesníkov. To znamená, hoci fyzicky je v poriadku, ale on nerozumie princípu cestovania v MHD-ečke. Takže tomu sa hovorí, že preniká hlboko do myslenia, orientovania toho človeka.
Ide o triádu postihnutí, a to je kvalitatívnym narušením sociálnych interakcií, komunikácie a veľmi obmedzeným rozsahom záujmov a aktivít toho človeka. Aspergerov syndróm, jeho kľúčové problémy sú v komunikácii, v sociálnom správaní, ktoré sú v rozpore s celkovým intelektom a rečovými schopnosťami. Mnohokrát asperger má vysoký intelekt, už v piatich rokoch ovláda aj anglický jazyk, ale nedokáže sa sociálne prispôsobovať, nedokáže s vami komunikovať a tak ďalej.
Nazývané sú aj, ak nie sú diagnostikované, ako nevychované deti, neprimerané majú záchvaty zúrivosti a hnevu, kde rozbíjajú nábytok dookola a ubližujú sebe, čiže ide o sebapoškodzovanie, ale aj svojim blízkym. Oni tomu nerozumejú, že bijú mamu a podobne, hej. Ide o úzkostné stavy na zvuk alebo svetlo.
To som mala za potreby povedať, lebo mnohokrát mi pán minister aj vyčíta to, že teda však sa to môže ako vyhodnocovať individuálne cez poruchy správania. Ja chcem povedať, že my musíme brať celistvosť diagnózy. Preto som mala za potrebu poukázať, aj čo je pervazívna vývinová porucha a čo z toho vyplýva pre konkrétneho človeka, keďže mám naozaj 20 rokov praxe v danej problematike. Tak vás chcem naozaj poprosiť, aby sme prijali tento návrh zákona, aj keď viem, že jednoducho delíme sa tu na opozíciu a na koalíciu a nie na to, čo je prospešné pre konkrétnych ľudí, ktorí trpia, a ich rodiny.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1088. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1142 z 27. augusta 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi krátko zareagovať k tomuto návrhu zákona, pretože považujem za mimoriadne dôležité, aby tu zaznelo, ako dôležitá téma to je. Riešime tu tých najzraniteľnejších, na ktorých sa donedávna stále zabúdalo a stále sa zabúda. Myslím si, že celá spoločnosť by sa mala zobudiť a uvedomiť si, že tento problém tu reálne je, že tento problém nás gniavi a ukazuje aj vyspelosť našej spoločnosti. Pretože vyspelosť spoločnosti sa posudzuje podľa toho, akým spôsobom pristupuje k tým najslabším a najzraniteľnejším.
Som rád, že už aj v tomto návrhu zákona sa nachádza a ide sa vkladať aj definícia, respektíve samotná diagnóza asperger, aspergerov, pretože doteraz boli rôzne polemiky o tomto type, ktorý patrí do celkového autistického spektra, a najmä, čo sa tu rieši, je uľahčenie, skutočné uľahčenie tých praktických problémov, na ktoré narážajú rodičia s takýmito deťmi. Pretože sám som toho bol svedkom. Videl som to na vlastné oči, tak ako aj ostatní moji kolegovia. Títo rodičia častokrát už nevládzu. Sú v situácii, kedy sú na pokraji síl. Sú v situácii a budem o tom hovoriť otvorene, sú dotlačení do home squattingu. Áno, hovorme o nútenom home squattingu, pretože nie sme ako spoločnosť nastavená pristupovať k týmto deťom. Miesto toho však používame frázy o inklúzii a reálne neprijímame také riešenia, ktoré týmto ľuďom pomáhajú.
Myslím si, že je veľmi dôležité, aby im štát pomohol, aby im zabezpečil dostatok prostriedkov na to, aby sa maximálne mohli venovať svojim deťom, aby mohli urobiť maximum pre to, aby tieto deti necítili pohľady okolia, že sú nejak iné, ale aby sa cítili súčasťou spoločenstiev. Preto je dôležité nevyčleňovať, nevyselektovať, nesegregovať ľudí, ktorí sa narodili tak, ako sa narodili s týmito druhmi postihnutí, ale umožniť im pôsobiť a fungovať v spoločnosti ako skutoční jednotlivci, ako jedinci, ktorí sú rovnocenní s ostatnými, čo sa týka ich ľudských práv.
Preto je dôležité, mimoriadne dôležité, že je tu tento zákon. Ja z tohto miesta vyzývam vládnu koalíciu, aby sa zamyslela nad tým, či bude deliť zákony na základe toho, kto ich predkladá, alebo na základe toho, čo akútne riešia.
Čo sa týka školstva, je tam veľmi dobrý návrh ohľadom individuálnych plánov. Pretože ten individuálny program, ktorý to dieťa má, a tá dohoda medzi rodičmi a školou má byť čo najotvorenejšia tak, aby boli navzájom partnermi, aby sa vychádzalo v ústrety deťom a ich rodičom. Čiže nestanovovať prekážky vtedy a vtedy máš byť tam a tam, nehádzať polená pod nohy, ale vychádzať a byť flexibilný a pružný k tomu, aby sa tieto deti mohli vtedy, ak sa na to cítia, zúčastňovať vzdelávacieho procesu, aby boli v kontakte so svojimi rovesníkmi, aby prebiehala interakcia, pretože je to mimoriadne dôležité aj potom pre ostatných. Aj pre tie deti, ktoré sú intaktné, ktoré mali to šťastie, že sa nenarodili s nejakým druhom postihnutia alebo s nejakým hendikepom. Práve tieto deti sa takto môžu učiť, aby, a môžu sa naučiť tolerantnosti, môžu sa naučiť súdržnosti, môžu sa naučiť byť ľuďmi, ktorí berú každého človeka ako človeka, ktorý má svoju hodnotu. Každý jeden z nich to má. Neviete si ani predstaviť, keď sa s nimi stretnete, pozrite sa im do očí, komunikujte s nimi. Preto žiadam všetkých, nielen tu v sále, ale aj čo si vypočujú to, čo tu hovorím, aby sa tento problém konečne dostal do čo najširšieho povedomia, aby ako spoločnosť sme sa, ako som už hovoril predtým, zobudili a začali to riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som sem prišiel, aj keď je nás tu veľmi málo, žiaľ, keď sa prejednáva takáto, si myslím, citlivá záležitosť, kvôli tomu, že keď vaša kolegynka Gaborčáková hovorí o sociálnych témach, tak to väčšinou má vždy hlavu a pätu a dá sa to počúvať a málokedy sa jej dá v tom niečo vytknúť a s niečím nesúhlasiť. Tak aj preto som tu dnes a si myslím, že aj dnes to malo hlavu aj pätu.
Ale vy ste žiadali vo svojom príspevku, aby vládna koalícia porovnávala návrhy alebo posudzovala návrhy podľa toho, či sú dobré alebo zlé a nie podľa toho, kto ich predkladá. A ja sa vás pýtam, pán kolega, že čo vy robíte, keď my tak predkladáme tie návrhy? Vy robíte to isté a teraz žiadate od vlády, aby sa ku vám teda vládni poslanci správali inak. Čiže možno len trošku sa pozrieť do zrkadla a povedať si, že naozaj treba všetky tie návrhy posudzovať podľa toho, či sú alebo nie sú prospešné pre ľudí a nie podľa toho, kto ich predkladá. Lebo je veľmi pekné, keď sa vy tak správate, ale potom asi vám to už nie je také milé, keď sa voči vám tak správajú. Takže z mojej strany len toľko a držím palce vašej kolegynke, aby ďalej bojovala za tieto sociálne témy, lebo si myslím, že s tým treba niečo spraviť.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám návrh skupiny poslancov za hnutie OĽANO na vydanie zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch.
Cieľom návrhu zákona je úprava miezd sestier a pôrodných asistentiek a to takým spôsobom, aby došlo k pozitívnemu vplyvu na zatraktívnenie a zvýšenie počtu uvedených nedostatkových povolaní v zdravotníctve na Slovensku. Predpokladáme, že úprava tohto zákona bude mať pozitívny efekt aj na motiváciu absolventov, ktorí prichádzajú do povolania, samozrejme na prípadný návrat sestier a pôrodných asistentiek zo zahraničia. V neposlednom rade ide aj o stabilizačný prvok na slovenskom trhu práce.
Navrhované riešenie zvýšenia miezd je výhodné nielen kvôli vplyvu na efektivitu práce a zvýšenie pracovnej morálky sestier a pôrodných asistentiek, ale aj na rozpočet, ktorý sa bude musieť prispôsobiť uvedenej požiadavke, čo bude mať vplyv aj na uvážlivejšie investovanie v oblasti zdravotníctva a plánovania ľudských zdrojov. Úpravou miezd sestier a pôrodným asistentkám je taktiež kompenzácia za zlú vybavenosť zdravotníckych zariadení, ktorá má pre zdravotnícky personál sťažené podmienky vykonávania ich práce. Nemožno opomenúť ani pozitívny vplyv na psychickú, sociálnu a emocionálnu pohodu sestier a pôrodných asistentiek. Lepšie mzdové ohodnotenie nepochybne prispeje k zvýšeniu efektivity práce a pracovnej morálky v uvedených odboroch. V neposlednom rade ochráni rodiny, ktoré sa mnohokrát rozpadajú z dôvodu sociálnych neistôt spojených s cestovaním člena rodiny za prácou. Najdôležitejším aspektom je udržanie si kvalifikovanej pracovnej sily v zdravotníctve na Slovensku a zabránenie jej prípadného odchodu do zahraničia a odchod do iných pracovných pozícií mimo zdravotníctva. Súčasná situácia vyúsťujúca z akútneho nedostatku sestier, ako aj pôrodných asistentiek sa vôbec neodráža na aktuálnom finančnom ohodnotení, ktoré potencionálnych záujemcov či odborníkov už pracujúcim v danom odbore skôr odrádza, a preto je zmena zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti taká dôležitá.
Návrh zákona bude mať výrazne pozitívne sociálne vplyvy, no zároveň sa očakávajú negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie. Neočakávajú sa žiadne vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu, schopnosť spoločnosti.

Vážená pani predsedajúca, vážené dve panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1089. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

108.
Ďakujem. Sestry a pôrodné asistentky ako najpočetnejšia kategória zdravotníckych pracovníkov predstavuje značné množstvo ochotných rúk, ale najmä neoceniteľný a duševný kapitál zdravotníctva. Vďaka charakteru práce týchto profesií a vďaka prístupu sestier a pôrodných asistentiek k práci tieto profesie zhromažďujú obrovské poznatky o ľuďoch, akí sú v chorobe a v plnom zdraví pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
V priebehu posledných šestnástich rokov prišlo slovenské zdravotníctvo takmer o desaťtisíc sestier, pričom aj naďalej pretrváva trend odchodu sestier buď do zahraničia, alebo do iných odvetví za lepšími pracovnými a, samozrejme, aj finančnými podmienkami.
Dôvodov pre uvedený trend je viacero. Najrelevantnejším z nich je nízke mzdové ohodnotenie zdravotníckeho personálu, ktoré mu finančné ohodnotenie ponúkané v zahraničí zabezpečí sociálne istoty.
Pravdepodobne jedinou nevýhodou práce v zahraničí je cestovanie. Sestry a pôrodné asistentky si často hľadajú lepšie kariérne možnosti mimo svojej profesie. Vyššie vzdelanie im prináša viac možností a ony ich aj využívajú. Odchádzajú do súkromného sektora, farmaceutického priemyslu a hľadajú uplatnenie v iných odvetviach.
Opakovane a dôrazne upozorňujem a poukazujem na to, že na Slovensku sa o niekoľko rokov nebude mať kto u nás starať o pacientov. Nie je to poplašná správa, ale fakt, ktorý sa opiera o štatistiky. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií pracuje v zdravotníctve na Slovensku najviac sestier vo veku 40 – 44 rokov a to je 6 400. Ale alarmujúce jej číslo 8000, ktoré hovorí o tom, koľko sestier za 10 rokov odíde zo systému. Spomedzi členských krajín Európskej únie patrilo v roku 2016 Slovensko na 19. miesto. Od roku 2000 do roku 2016 sa počet sestier na tisíc obyvateľov podľa štatistiky OECD v Slovenskej republike znížil zo 7,44 na 5,74 sestry. Ak vláda Slovenskej republiky nepristúpi na reálne dlhodobé a strategické zmeny v zdravotníctve, ktoré sa budú dotýkať ľudských zdrojov, veľmi ľahko môže dôjsť k naplneniu scenára o tom, že sa nebude mať o nás kto starať. O nás, myslím všetkých tých, ktorí tu teraz sedíme, aj keď je nás tu veľmi málo, čiže o všetkých občanov a členov vlády Slovenskej republiky, ktorých cez svoj legislatívny návrh vyzývam ku konaniu.
Zo zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života nielen na Slovensku, ale aj na celom svete vyplýva, že sestry sa stávajú dôležitou súčasťou starostlivosti o starých a dlhodobo chorých. Musím však upozorniť aj na to, že aj sestry starnú. Na základe štatistiky je aktuálne v systéme 1041 pracujúcich sestier a pôrodných asistentiek dôchodkýň nad 65 rokov života. Alarmujúce je však to, že do štyroch rokov k nim pribudne ďalších 3 400 sestier a pôrodných asistentiek, ktoré dovŕšia vek odchodu do dôchodku.
Mnoho prieskumov potvrdzuje, že najdôležitejším stabilizačným opatrením pre udržanie sestier v systéme je ich finančné ohodnotenie. Na Slovensku už máme jednu pozitívnu skúsenosť so stabilizáciou zdravotníckeho povolania lekár práve formou adekvátneho finančného ohodnotenia. Prečo by rovnaký spôsob nemohol platiť aj na sestry a pôrodné asistentky? Pokiaľ vláda dlhodobo hovorí o hospodárskom raste, mala by pre sestry vytvoriť také prostredie, aby nám v systéme ostávali sestry a pôrodné asistentky. Samozrejme absolventi škôl prichádzali a vrátili sa sestry zo zahraničia. Jedným z riešení je úprava základnej zložky mzdy tak, aby bola motivujúca. Z toho jednoznačne vyplýva, že ak chceme, aby sme mali viac sestier a pôrodných asistentiek, je nutné zvýšiť ich základnú zložku mzdy na 1,00 až do 1,20 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.
Byť súčasťou pacientovho života v okamihu najväčšej zraniteľnosti je privilégium, si myslím, že pre každého zdravotníckeho pracovníka. Pacienti nám do rúk vkladajú vlastný život. Obracajú sa na nás v neľahkej životnej situácii. Je preto pre nás záväzkom plniť ich očakávania, podať pomocnú ruku a pristúpiť k nim slušne, humánne, eticky, s úctou a rešpektovaním ich práv.
Pre kvalitné a dostupné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré je poskytované v značnej miere práve sestrami a pôrodnými asistentkami, je najdôležitejším činiteľom spokojnosť zamestnancov, ktorí toto povolanie vykonávajú. Po neuspokojení vlastných potrieb v dôsledku nízkej mzdy nemôžu sestry a pôrodné asistentky v konečnom dôsledku ani uspokojivo plniť svoje pracovné povinnosti, ktoré spočívajú v uspokojovaní potrieb pacientov. Mzdové ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek je jedným z hnacích motorov pre zvýšenie kvality a efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti. Sestry a pôrodné asistentky sa môžu v plnej miere zaujímať o potreby svojich pacientov, pretože nemusia riešiť svoje finančné problémy. Svoje povolanie môžu vykonávať so záujmom, efektívne a citlivo v rámci ľudského práva a meniacich sa potrieb, keď budú vidieť, že ich práca je adekvátne ohodnotená.
Pozitívnym vplyvom pri zvyšovaní miezd sestier a pôrodných asistentiek je aj väčšia možnosť motivácie mužov pre vykonávanie povolania sestra alebo pôrodná asistentka a následného rodového vyváženia tohto povolania. V súčasnosti sú tieto povolania pre mužov-živiteľov rodín neatraktívne a to najmä z dôvodu nízkeho hodnotenia, finančného hodnotenia. Kým krajiny ako Veľká Británia, Taliansko, Španielsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Malta, Holandsko a iné uvádzajú viac ako 10 % mužov, ktoré majú v povolaní sestra, na Slovensku ich pracuje len celých, len 2,4 percenta.
Ministerstvo zdravotníctva ani zdravotné poisťovne nekontrolujú nemocnice. To znamená, že nekontrolujú dodržiavanie personálnych normatív. A preto reálne nemocnice nepriznávajú nedostatok sestier. Samozrejme, potom samosprávne kraje to vyhodnotia tak, že stredné zdravotnícke školy obmedzujú počet prijatých študentov. Výsledkom je, že polovica stredných zdravotníckych škôl mohla prijať menej študentov, ako sa jej hlásilo. Hoci Slovensko trpí katastrofálnym nedostatkom sestier, vôbec sa to nerieši. Nemocnice neprijímajú v rámci šetrenia dostatok sestier s tvrdením, že nemajú voľné pracovné miesta. Príčinou je financovanie našich nemocníc, kde im príjmy nepokryjú náklady, šetriť na liekoch či prístrojoch sa nedá. Ale personálne náklady je položka, kde sa dá ušetriť výrazne, a to na úkor pacientov a preťaženia sestier a pôrodných asistentiek.
Pokiaľ chceme na Slovensku zachovať kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť, ktorej súčasťou sú sestry a pôrodné asistentky, mali by sme im vytvoriť také finančné a pracovné podmienky pre výkon povolania, aby zo systému neodchádzali, ale do systému vstupovali nové kolegyne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o podporu nášho návrhu zákona, lebo situácia sestier a pôrodných asistentiek je dlhodobo poddimenzovaná a dlhodobo sa nerieši. Treba si uvedomiť, že kvalitnou prácou sestier a pôrodných asistentiek a ich dostatočným počtom zaručíme aj kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti našim pacientom, čiže aj nám. Všetci občania Slovenskej republiky sú potencionálnymi pacientmi. Ak sestra nemá vytvorené podmienky na prácu, tak sú zároveň aj zlé podmienky pre pacienta.
Ďakujem.