35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade musím oceniť hlavne ten princíp, ktorý tu bol spomínaný, a to je tá spravodlivosť, aby všetci boli posudzovaní rovnako, či sú to riaditelia štátnych alebo súkromných škôl. Veď napokon keď sme tu mali debaty aj v minulosti ohľadom veta zriaďovateľa, častokrát sa operovalo tým, že keďže zriaďovatelia, súkromní a cirkevní majú určité možnosti, prečo by nemohli mať aj obce, mestá a VÚC-ky. Takže pokiaľ berieme rovným dielom tento argument, tak by malo sa prisudzovať pri všetkom rovnako.
Ďalšia dôležitá vec je aj tá, že žiaľ, máme v súčasnosti prostredie na našich školách také, aké máme a každé zlyhanie sa využíva automaticky v neprospech človeka, ktorého sa chceme zbaviť. Je to proste fakt, na ktorý treba poukázať a obzvlášť, keď je tu aj, sú tu aj medializované prípady.
Myslím si však zároveň, že je kľúčové aj hovoriť o dôležitosti postavení riaditeľov škôl, ich kompetenciách a najmä to, ako je veľká ťarcha a veľké povinnosti sa na nich často kladú. To znamená, že toto opatrenie je ošetrené v tomto prípade spôsobom, že pri opakovanom nesplnení tejto podmienky dochádza k odvolaniu automaticky. Čiže bolo to, je to systém, ktorý je premyslený a preto nevidím dôvod ho nepodporiť.

Ďakujem všetkým kolegom za ich faktické poznámky. To, čo spomínala pani kolegyňa Grausová, neviem, konkrétne aký prípad to bol, ale môžeme sa potom stretnúť a môžete mi o tom viac porozprávať. Ak išlo o to, že ktorí riaditelia škôl prejavujú isté sympatie k určitým politickým stranám... (Reakcia z pléna.) Nie, nešlo o to, dobre, tak sa nebudem k tomu vyjadrovať.
K tomu, čo povedal pán kolega Mizík, áno, riaditeľ školy by nemal zabudnúť na takú vážnu povinnosť, ako je podať majetkové priznanie, ale keďže som členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, tak na každom rokovaní riešime častokrát takéto prípady a nie iných verejných činiteľov, ktorí zabúdajú a opomínajú podať majetkové priznanie a sú sankcionovaní finančne. Odvolaním nie. Čiže riaditeľ školy, riaditelia škôl sú ako jediní na Slovensku takto prísne postihovaní, že ak nepodajú včas majetkové priznanie, tak zriaďovateľ ich odvolá z funkcie. To sa mi zdá nesmierne nespravodlivé.
A k tomu, čo hovoril kolega Sopko, ďakujem za jeho podporu môjho návrhu zákona a stotožňujem sa so všetkým, čo povedal.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže predkladám návrh poslancov Simony Petrík a Miroslava Beblavého, ako ste povedali, na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu je umožniť zákonným zástupcom, aby ich dieťa bolo umiestnené do predškolskej starostlivosti s celodennou výchovou, ale iba vtedy, ak o to budú mať rodičia záujem. Za naplnenie tohto práva bude zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt. Súčasná situácia v obciach a mestách Slovenska totiž zákonným zástupcom nedáva záruku, že ich dieťa bude v čase, keď má tri až šesť rokov, umiestnené a bude oň adekvátne postarané. Zákonom sa preto navrhuje dať rodičom istotu, že obec pre deti miesto v materskej škole alebo detskej skupine zabezpečí, a ak nie, tak im ako náhradu poskytne aspoň finančnú pomoc vo výške rodičovského príspevku. O deti bude môcť byť postarané od ich troch rokov až do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky.
Toľko na úvod, viac v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, opäť sme sa s kolegom Miroslavom Beblavým rozhodli do Národnej rady podať tento návrh zákona, už neviem, či je to piatykrát alebo aj šiestykrát, ja už si to ani presne nepamätám, ako dlho sa snažíme, aby tento návrh, tento dobrý návrh, ktorý by tu už dávno mal fungovať, aby prešiel.
Každému dieťaťu by garantoval predškolskú výchovu od troch rokov v prípade záujmu rodičov o takéto miesto. O to ide v tomto návrhu. Stále totiž považujeme vytvorenie tejto garancie za účinný, systémový krok v oblasti rodinnej politiky. Politiky, ktorá je, žiaľ, dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád. V minulom roku bolo opäť zamietnutých vyše 11-tisíc žiadostí o umiestnenie detí do škôlok. Áno, nie je to ten konkrétny počet detí, ktoré naozaj neboli umiestnené, pretože niektorí rodičia dávajú aj viac ako jednu prihlášku, ale ten počet detí je, alebo ten počet vôbec žiadostí nevybavených je alarmujúcich. Len v Petržalke, ak môžem priniesť konkrétne číslo, tento september nebolo prijatých vyše 600 detí. To sú tisíce dokopy mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka a zaplatiť si buď drahú súkromnú škôlku, na ktorú často ani nemajú peniaze, alebo sa uskromnia, lebo nemajú na výber. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní, a to všetko len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje a nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti zagarantovať. Rok čo rok sa tu opakujú tieto alarmujúce čísla, ministerstvo školstva zostáva nečinné.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne dokážu mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti alebo viac detí je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo v tomto období neprebehne hladko.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, napríklad v Nemecku či dokonca aj v Českej republike, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa skrátka mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi, dokonca ju rozšírili až na jeden rok veku dieťaťa. Čiže od jedného roka to dieťa má nárok na škôlku. My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.
Okrem toho v návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok, ktorý sa, samozrejme, samosprávam niektorým nepáči, a to v hodnote rodičovského príspevku, čo je aktuálne 214 eur 70 centov, ktorý obec bude nútená vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu, aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Tu je teda, samozrejme, dôležité povedať aj to B, teda nielen dať obciam povinnosť garantovať miesto, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu.
Preto navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky obecné, ako je to teraz, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných alebo súkromných škôlkach, ktoré sú zapísané v sieti škôl a predškolských zariadení, alebo aby tak mohla urobiť aj cez tzv. detské skupiny, ktoré tu stále nemáme. Pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je aj, že starosta by aj chcel vytvoriť škôlku, rád by vyhovel rodičom v menšej obci, ale nemá na to nielenže žiadne peniaze, ani počet detí, aby naplnil tú klasickú škôlku alebo triedu a tak na ňu získal prostriedky, alebo tak isto vie, že by ju nedokázal prevádzkovať. Preto sú tie detské skupiny veľmi dôležitým krokom.
Zároveň už máme príklady aj spolupráce obce, respektíve mestskej časti so súkromnými škôlkami. Takéto príklady už sú napríklad v mestskej časti v Petržalke, kde majú bilaterálne dohodnutú spoluprácu so súkromnými škôlkami, samospráva, kde majú vlastne voľné kapacity, tie ponúkajú potom pre deti, ktoré nedostali miesto v štátnej škôlke a obec im pritom prispieva, teda mestská časť im prispieva sumou, ktorá je veľmi blízka normatívu a tým pádom rodičia nedoplácajú veľkú sumu. Čiže tieto pozitívne príklady už máme. Je vidieť, že keď samospráva alebo obec chce, tak to ide. Čiže tu je aj koreň problému, nie je to o tom, že my chceme samosprávy pokutovať.
My nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala tých 214 eur 70 centov, zástupca ZMOS-u v minulosti, keď sme to podávali asi osem mesiacov dozadu, označil za neprijateľnú. Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní, ale len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je podľa mňa neprijateľné. Naším návrhom by sa odstránila diskriminácia týchto rodičov a ich detí. K udeľovaniu pokút by vôbec nemuselo dôjsť, pretože spoločne so zákonom o garancii miesta v škôlke, už som to hovorila dookola, sa snažíme predkladať aj zákon o detských skupinách. A ten zaručí, že každá obec bude môcť veľmi jednoducho a lacno zriadiť vo svojej obci detské skupiny, ktoré sa budú vedieť samé vyfinancovať. Stačí prejaviť dobrú vôľu, samosprávy by sa nemuseli vôbec ničoho obávať a zodpovedné samosprávy sa ani neobávajú. Príklad, moja kolegyňa Katka Macháčková je sama primátorkou v meste Prievidza a u nich sú umiestnené všetky deti nielen od troch rokov, ale dokonca od dva a pol roka.
Viaceré samosprávy na jednej strane majú záujem, ale boli odmietnuté, zas mnohé samosprávy naopak, sa peniaze ani nesnažia získať a umiestňovanie svojich detí sa, o umiestňovaní svojich detí sa nezaujímajú a radšej to ponechávajú na súkromné škôlky. Ja sa teda pýtam, prečo to niekde ide a niekde nie? Aj z tohto dôvodu vlastne tá kompenzácia je súčasťou návrhu zákona, lebo bez nej by to bol iba prázdny zákon.
Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Naopak, je to dobrý systémový krok, ktorý tu chýba. Schopnosť a ochota štátu garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke by mala byť trendom aj u nás, tak ako inde, pokiaľ chceme, aby pôrodnosť rástla, aby nám krajina nestarla. Skrátka uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu, ani bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení napr. už v spomínanom Nemecku sa výrazne pôrodnosť zvýšila, pretože táto krajina dlhodobo čelila nízkej natalite a museli sa, museli sa naozaj s touto situáciou popasovať, možno len poviem takú pikošku, že práve Nemecko v roku 2016 investovalo do rodín 90 mld. eur, čo je oproti 35 miliardám investovaným do obrany obrovské číslo. Takže to sa bavíme o rodinnej politike, a takto zvrátili vlastne ten negatívny trend.
Zároveň by som rada upozornila pani ministerku Lubyovú, že tento dlhodobo neriešený problém a už taký sprofanovaný problém s nedostatkom miest v materských školách sa čoskoro premietne aj do akútneho nedostatku miest v základných školách. A to ešte len, s prepáčením, bude prúser. Preto prosím, vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Nemám výhrady voči tomuto návrhu zákona. Myslím si, že máme už dnes štúdie, ktoré jednoznačne preukazujú, že pokiaľ vieme investovať do detí práve v predškolskom vzdelávaní, tak sú to veľmi dobre investované peniaze, ktoré sa nám v budúcnosti vrátia. Opakujem, vrátia sa nám. Ale chcel by som tu uviesť ešte jeden pohľad, pretože pôsobím aj v obecnom zastupiteľstve ako poslanec a viem, ako častokrát sme viedli diskusie okolo toho, keď sme otvárali druhú triedu na našej materskej škole. Jeden taký praktický postreh, ktorý tu teraz spomeniem, je ten, že častokrát je to naozaj iba na tej obci, na tom zriaďovateľovi tej konkrétnej materskej školy. Pokiaľ sme sa snažili komunikovať s ostatnými obcami, kde chodia aj deti, aj ich deti chodia do tejto našej materskej školy, málokedy sme našli nejakú ústretovosť. Myslím si, že jednou z ciest, ako riešiť tento vážny problém, je aj zakomponovať ostatné obce, ktoré sú v okolí zriaďovateľa materskej školy, aby sa tiež spolupodieľali na financovaní tohto predškolského zariadenia a verím tomu, že potom naozaj narazíme na, alebo odrazíme ten nápor, resp. taký odpor voči tomu, aby sme tu na niečo tlačili takým tvrdým spôsobom. Potom, keď by to vyšlo a by sme vedeli zakomponovať tú spoluúčasť, by, verím tomu, že sme dokázali ich presvedčiť, nielen presvedčiť, ale aj získať pre podporu. Podporu toho, že bude to spravodlivé, ak všetci zriaďovatelia, teda všetky obce, samosprávy, budú v určitom obvode spolupodieľať sa na financovaní a tým pádom sa budú môcť otvárať aj tie druhé triedy. Pretože aj toto nám dokáže tieto problémy vyriešiť. Ďakujem.

Ja by som sa možno vrátila k tej téme, kde ste hovorili, že koľko ľudí už na nás pracuje oveľa menej na dôchodku, ľudí na dôchodcov. Neviem, či ste postrehli, ale v Európskej únii vážne uvažujú, že by dávali nejakú daň od strojov a automatov. Lebo my dneska nemôžme, áno, ste otvorili oči. (Povedané s úsmevom.) My dneska nemôžme počítať, že ako kedysi bolo, že budú dvaja ľudia pracovať na jedného dôchodcu, pretože dneska jeden automat, jeden stroj vám automaticky vyradí z pracovného procesu dvadsať až tridsať ľudí. Na jednej strane sme za modernizáciu, na druhej strane sme za automatizáciu, aby mali ľudia ľahšiu prácu. Takže ja si myslím, že treba sa možnože aj takouto vecou zaoberať. Nehovorím, že sa prikláňam k tomu, ale nemôžme už teraz len tak jednoducho si povedať, že je tu problém, pretože nepracuje len jeden človek na jedného dôchodcu a pod., ale naozaj tá automatizácia a tá, tie, tá výroba, ktorá už dneska je, či automobilov alebo čohokoľvek, je už úplne iná, ako bola kedysi. Čiže takéto tabuľky a štatistiky nie sú celkom na mieste.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať, áno, kľudne môže byť, že teda nárok na, dieťaťa. Viete, ja vidím napríklad v mestách iné problémy. Možno sú to veľké mestá, ako je Bratislava, to je špecifikum, neviem, či to treba celkom riešiť zákonom, a potom je to, samozrejme do toho vstupuje samospráva. Sú mestá, ja neevidujem, aby my sme nejaké dieťa neumiestnili do škôl, do škôlky, ale skôr je to už problém lokality, že vlastne chcú lokálne, že chcú ísť do tejto škôlky alebo do tejto škôlky a pod., a musím povedať, že sme využili aj eurofondy, kde práve eurofondy sa dávali takým spôsobom, že všetky škôlky, my sme pristavili jednu materskú škôlku, ktorú ste chceli rekonštruovať, alebo kde ste chceli robiť prístavbu, práveže bola presne podmienená tým, že musíte zvýšiť kapacitu.
Čiže práveže ešte niektoré aj mali problém - tie menšie mestá - to spĺňať, aby navýšili kapacitu. Ja si myslím, že áno, že materské škôlky potrebujeme jasne, že potrebujeme, aby tie matky mali postarané, ale ako ja vždy hovorím, do troch rokov dieťaťa by dieťa malo byť doma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne aj kolegovi Sopkovi. My sa vôbec nebránime, práve naopak, sme veľmi, veľmi vďační za každý nový nápad a podnet k tomuto návrhu zákona, takže ja vám ďakujem veľmi pekne aj za tento pohľad a určite sa o tom môžme porozprávať, je to dobrý nápad.
A k pani kolegyni poslankyni Vaľovej, rozumiem vám, len preto si práve myslím, že tie propopulačné politiky sú dôležité, aby nám, aby nám spoločnosť nestarla. Ja chápem, čo ste mysleli tou automatizáciou, a tak, ale moja pointa bola, aby sme naozaj sa snažili nachádzať také riešenia, také opatrenia, ktoré pomôžu s tým, aby nám, aby nám krajina nestarla. A ja vám gratulujem k tomu, že u vás v Humennom nemáte problém s umiestňovaním. Hovorím, sú samosprávy, ktoré sú zodpovednejšie, ale naozaj zo skúseností viem, že sú samosprávy, ktoré sú absolútne nezodpovedné voči tomuto a absolútne neriešia to, že či ich deti sú umiestnené alebo nie. Je to z veľkej časti problém Bratislavy, ale musím povedať, že nielen, už sa to týka aj Trnavského kraja, Žilinského kraja, čiže sú oblasti, kde je, kde tento problém je.
Ja ešte poviem možno na záver, že práve v tej Bratislave, v Petržalke, ja som sa minulý týždeň - ja som to hovorila aj minule - vrátila konkrétne z Tematinskej 1, kde som bola naozaj ohromená. Ja by som bola rada, keby sa ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny vyjadrilo k tomuto, pretože oni tam vlastnili dlhú dobu pozemok o výmere 5-tisíc m², v ktorých je stará škôlka nezrekonštruovaná, je tam 600 neprijatých detí tento rok. Zároveň Petržalka starne, chýbajú im tam sociálne domovy pre dôchodcov a oni sa rozhodli zameniť tento pozemok so súkromnou firmou za pozemky v Dunajskej Strede a v Bernolákove. Čiže bez toho, aby sa vôbec obrátili na samosprávu, aby im pomohli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Spolu s kolegom Mirom Beblavým opäť predkladáme aj tento druhý návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a takisto aj zákon o vysokých školách. Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentov v dennej forme doktorandského štúdia, a to tým, že títo študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení. Veľmi v skratke, toľko k návrhu. Viac v rozprave, do ktorej sa opäť, prosím, hlásim ako prvá. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1172. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.