38. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo pani predsedajúcej. Môj kolega Eugen Jurzyca povedal k rozpočtu k ako takému, ja by som sa chcel venovať kapitole Doprava. V našej strane mám na starosti túto problematiku a budem pravdepodobne oveľa kritickejší ako môj kolega. Naznačil som to už vo faktickej poznámke, v akom stave máme infraštruktúru a možno by som začal týmto.
V rozpočte na rok 2019 nám narastajú príjmy aj výdavky približne o 6 %. Malo by to teda tak byť skopírované aj v rezortoch, pokiaľ by to malo byť spravodlivé, ale nie je. Rozpočet ministerstva dopravy je nižší nie o 5 %, o 6 % proti tomu, ako sú navýšené iné rozpočty. Rozpočet ministerstva dopravy je nižší, ako bol v roku 2018, a to o 2 %. Necelé dve percentá. Treba pri tejto téme povedať ešte jeden fakt, že v návrhu rozpočtu, v úvode návrhu rozpočtu na rok 2019 sa dočítame, že očakávame príjmy, navýšené príjmy z minerálnych olejov, o dani z minerálnych olejov o 60 miliónov eur, daň z motorových vozidiel navyše 12 miliónov eur, poistný odvod, známy poistný odvod 8 %, ktorý zaviedol minister Kažimír, z tohto očakávame 70 miliónov eur. To je spolu 140 miliónov eur, ktoré donesú prevažne zase do rozpočtu motoristi. Spolu teda motoristi už sú na úrovni darčeka pre štátny rozpočet, niekde na úrovni 2 miliárd. V tabuľkách, v tabuľkách rozpočtu nájdeme, že na cestnú infraštruktúru späť ide približne 350 miliónov a z toho ešte 127 je splátka PPP R1, neviem, ešte 27 rokov či 25 rokov sa bude splácať.
A ja sa teda pýtam pána ministra Érseka, ktorý by tu mohol sedieť, že ako sa na toto môže pozerať. Správa sa ako, ako keby bola táto vláda v demisii, lebo len kúri a svieti. Diaľnice mu meškajú, cesty prvej triedy chátrajú, výhybky na železničnej sieti zlyhávajú, vlaky horia, toto je katastrofálny stav jeho rezortu. Klesá mu rozpočet a on neurobí nič. Je ticho. Keby mal, ako sa vraví, charakter, aký strana MOST - HÍD používala v kampani, tresol by asi s návrhom rozpočtu po stole a odišiel by z vlády. Naozaj neviem, ako sa dokáže pozrieť všetkým tým motoristom a cestujúcej verejnosti do očí, ktorá toto všetko financuje a čo všetko za to dostáva. Strana SMER ho tlačí do vlakov zadarmo, do sociálnej politiky, strana SNS pretlačila spustenie IC vlakov a nastriekala na vagóny Národný dopravca. Minister Kažimír zaviedol registračnú daň, ktorú platíme pri prevode vlastníctva motorových vozidiel, ktoré prinášajú ďalších 30 miliónov do rozpočtu ročne a vy sa, pán minister Érsek, na toto pozeráte.
Teraz mi dovoľte prejsť jednotlivé kapitoly, ktoré som si rozdelil, a to na cestnú infraštruktúru, železničnú infraštruktúru, služby vo verejnom záujme a niečo aj k letisku. Ako som povedal, na cesty a diaľnice, a stále hovorím o štátnom rozpočte, úmyselne nehovorím o eurofondoch, zo štátneho rozpočtu ide 348 miliónov, z toho 127 na R1. Neustále sa spoliehame len na eurofondy a myslíme si, že budú stále prichádzať. Komunikácia s verejnosťou o tom, čo bude kedy postavené a kedy a koľko to bude stáť, takmer žiadna. Namiesto toho, aby to robilo ministerstvo, tak to robí analytická organizácia INECO.
Cesty prvej triedy. Opäť ako po minulé roky, a môžem to povedať, sme tu dneska za toto volebné obdobie tretíkrát k rozpočtu. Opäť 40 miliónov na opravu, údržbu ciest prvej triedy, ktorých máme 3 300 km. A teraz vám poviem, aká je štatistika ciest I. triedy. K 1. 1. 2017 v stave nevyhovujúcom a havarijnom - 33 % z tejto cestnej siete. O rok neskôr 1. 1. 2018 - 36,4 % a po pol roku, v roku 2018 to stúplo o ďalších 4 % - štyri percentuálne body - na 40,8 % tejto cestnej siete. Investičný dlh, sám minister ho spomínal, máme niekde na úrovni jednej miliardy. Mosty na cestách prvej triedy z celkového množstva 1 787 mostov na tejto sieti je 374 v zlom, veľmi v zlom a havarijnom stave.
Keď hovoríme o tých, čo sú v havarijnom stave, tých je 16 a skúste hádať, koľko z nich opravíme tento rok. Do konca roka 2018 ich má byť, z nich opravená len polovica. Ďalších osem ostáva v stave havarijnom. To znamená, kedykoľvek sa môže stať, že sa premávka po nich zastaví a kamióny, ťažkú dopravu pustíme po cestách druhej, tretej triedy a potom sa čudujeme, že máme zničené aj tie. Nehovoriac o tom, aké náklady potom sú násobne vyššie pri opravách týchto ciest, ale, a to treba tiež povedať, pán minister zase podľahol nejakým tlakom a v roku 2017 nevieme odkiaľ, ale dostal injekciu 120 miliónov na účelovú komunikáciu pri závode Jaguar. Takže my nemáme peniaze na opravu ciest na celom Slovensku, ale zoberieme 120 miliónov z rozpočtu a šup, k závodu 120 miliónov.
Železnice Slovenskej republiky. Je to náš manažér železničnej infraštruktúry, vyberá poplatky za prístup na železničnú infraštruktúru. Nedávno odstúpil generálny riaditeľ. Neviem, či odstúpil pod nejakým tlakom, či pán minister naňho naliehal, to neviem posúdiť, možno pod tými mediálnymi tlakmi a tými havarijnými udalosťami, ktoré sa stali na koľajniciach, teraz nemyslím tým vagóny, lebo vieme, že jedna vec je infraštruktúra a druhá sú služby na nej. A dovolím si porovnať štatisticky výkony tejto našej spoločnosti so spoločnosťou, ktorá spravuje České dráhy, české koľajnice, keď to takto nadnesene poviem. A možno neviete, tak možno budete, bude vás to zaujímať. Dĺžka, dĺžka železničných tratí na Slovensku je 3 580 kilometrov, v Čechách 9 400. Počet zamestnancov Železníc Slovenskej republiky, ktoré sa starajú o koľajnice, výhybky, infraštruktúru okolo, na Slovensku 13 800, v Čechách na trojnásobný objem siete 17 000 zamestnancov. V prepočte u nás máme 3,8 zamestnanca na jeden kilometer trate, Česi 1,8. Dvakrát viac ako dvakrát viac zamestnancov na spravovanie železničnej siete.
Prevádzka. Na Slovensku osobná nákladná doprava vykoná na tejto sieti 51 miliónov vlakokilometrov, v Čechách na väčšej sieti 167 miliónov vlakokilometrov, tam je aj osobná aj nákladná. A teraz prepočet. Na jedného zamestnanca opäť na Slovensku je vykonaných 3 700 vlakokilometrov na jedného zamestnanca, v Čechách 9 800. Toto a tomuto ja hovorím efektívne fungovanie spoločnosti. V tržbách, opäť tržby za prístup na železničnú infraštruktúru, Slovensko 80 miliónov, Čechy 164 miliónov, zase pri prepočte na zamestnanca tržby dvakrát vyššie v Českej republike. A v prepočte tržby na jeden vlakokilometer, a to je veľmi dôležité, lebo to je to, kam sa má minister dopravy pozerať a prečo mu asi tak nechodia súkromné subjekty nákladné alebo osobní dopravcovia, prečo sa tak netlačia na koľajnice. Cena alebo prepočet tržieb na jeden vykonaný vlakokilometer na našej trati - 1,57 eura, Čechy - 0,98 eura. A to je odpoveď aj, pán minister, pre vás, prečo sa nechce podnikateľom, či už tým, čo prevážajú nákladnú dopravu, alebo tí, čo chcú ísť do osobnej, prečo sa im nechce ísť na koľajnice a uprednostňujú cesty a prečo cesty máme také, aké máme. Máme nevyťaženú železničnú sieť, ale neurobíte nič pre to, aby ste dostali tieto subjekty na koľajnice. Ale za to rok čo rok, čo sme tu, ide do tejto spoločnosti rovnaká suma - 250 miliónov plus 22 miliónov na kompenzáciu, ktorú štát schválil, aby sa kompenzovali náklady nákladným dopravcom, lebo neboli konkurenčne schopní. Takže keď tu sa nezačne niečo robiť, tak sa tu, samozrejme, logicky ani nič nezmení.
Bol som na jednej konferencii, to ešte možno jednu poznámku, kde som sa pána Erdössyho, ešte bývalého riaditeľa pýtal, kedy začne vnímať tie vyjadrenia analytikov Hodnoty za peniaze, že koľko tu máme nevyužitých železničných tratí, je ich 230 kilometrov, kedy ich vyradí. Povedal: "Kým budem generálny riaditeľ, nevyradím ani kilometer." A ja som veľmi rád, že ten človek tam už nesedí. Otázka je naozaj, či ho stade poslal preč minister, alebo či nakoniec odišiel, lebo zjavne, zjavne nedokázal tú spoločnosť riadiť tak, ako, ako by mal.
Čo sa týka železníc, a teraz idem na dopravné služby na tejto infraštruktúre. Ako viete, štát si platí objednávku takmer jedinému, keď poviem jedinému, spoločnosť Železničná spoločnosť Slovensko vlastne robí objem dopravy železničnej v rozsahu približne 31 miliónov vlakokilometrov, to je asi 97 % celého objemu, ktorý si štát objednáva. Tie 3 % je RegioJet medzi Komárnom a Bratislavou. Za tieto služby štát platí tomuto monopolnému štátnemu subjektu ročne, teda lepšie povedané rozpočtuje 227 miliónov ročne. Ale keď sa pozriem do výkazov ziskov a ekonomických tabuliek spoločnosti ŽSSK, rok 2014 celkovo od štátu 228 miliónov, rok 2015 - 258 miliónov, to už, tam sú už tie vlaky zadarmo, rok 2016 - 270 miliónov a v roku 2017 sme poslali do tejto spoločnosti 274 miliónov, ale rozpočtujeme opäť 227. Potom hľadáme, hľadáme, neviem, prečo sa takto klameme v úvode pri rozpočtovaní, že teda takto asi vystačíme. No nevystačíme, pán minister.
A to ešte nehovorím, že minister hovorí o dvoch miliardách, ktoré nám treba na to, aby sme tie vlaky začali obnovovať a opravovať. Tak, pán minister, čo keby ste pustili súkromný sektor na tie koľajnice a nechali znášať podnikateľské riziko ich, namiesto toho, aby ste toho jediného, ktorého ste mali, RegioJet, ktorý, ktorý chodil Košice-Bratislava a s ktorého službami boli ľudia spokojní, tak toho ste, toho ste vyhodili z trhu, nepriamo samozrejme, ale svojou politikou. Naopak. No o tom, ako, ako prebiehajú, ako prebieha sociálna politika cez ministerstvo dopravy, cez formou lístkov zadarmo, to by sme mohli dohovoriť, možno poviem len to, že najväčšou, najväčšou zlobou a nevýhodou a celou tou chybou tohto systému je nadspotreba, nadspotreba, ktorá vzniká práve tým, že ľudia, ktorí cestujú zadarmo, skutočne nie, nenapĺňajú, nenapĺňajú obsah toho, čo je dopravná obslužnosť. V samotnom zákone sa píše, že pod dopravnou obslužnosťou nie sú rekreačné služby, cesty. Dnes keď dávame cesty zadarmo, tak toto presne narúšame. Minimálne nejakú časť by cestujúci platiť mal, nehovoríme, že plnú. To zase, keď niekto o nás hovorí, že to zrušíme, hovoríme, poďme sa vrátiť naspäť, tam, kde sme boli a získame kopec peňazí a bude aj možno aj na tie opravy.
Toto sú chyby, ktoré by ministerstvo nemalo robiť, naopak, čo ministerstvo robí, opäť spoločnosť, ktorú má a ktorá je relatívne ekonomicky fungujúca, aj keď, samozrejme, účtovne na záver možno sa to tak nezdá, a to je bratislavské letisko. Spoločnosť, ktorá má tržby na úrovni 24 miliónov ročne, má z týchto tržieb náklady, najvyššie náklady sú osobné náklady, to je niekde na úrovni 11 miliónov, potom sú tam náklady 4 milióny na služby, ktoré si objednáva a zisk pred odpismi a zdanením je kladný a pohybuje sa niekde medzi 5 a 7 miliónov. To, že majú odpisy, tak to sú odpisy, áno, z investícií, ktoré majú. Ale pán minister takýto podnik chce dať niekomu von do prenájmu do koncesie na 30 rokov. Takže namiesto toho, aby sa pozeral do kapitol, kde má 200 miliónov, s ktorými niečo môže robiť, tak hľadá koncesionára na spoločnosť, ktorá dosahuje prevádzkové zisky.
Čo povedať na záver? Naznačil som to v tej faktickej. Viete, ono, môžme hovoriť a približovať sa k bezdeficitnému rozpočtu, keď nám chátra verejný majetok. Tým verejným majetkom sú cesty a železnice, teda konkrétne infraštruktúra. Toto by sme si mali pamätať, keď budeme hlasovať o rozpočte a my rozhodne rozpočet alebo financovanie, ktoré má za následok neustále chátranie infraštruktúry na Slovensku, ktorá je, ktorá je tepnou ekonomiky, bez ktorej nebude, nebudú prosperovať firmy a nebude, nebudú, nebude rásť zamestnanosť, tým pádom nebudú rásť mzdy, tak sa neposunieme ďalej. Aj z tohto dôvodu nepodporíme tento štátny rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, reagoval by som na veci, ktoré sa týkajú možno tej železničnej dopravy alebo vlakov zadarmo, asi takou poznámkou, že aj platiaci aj neplatiaci všetci cestujú rovnako v málo kvalitne zabezpečených vlakoch v nekultúrnom prostredí, alebo sú tie vlaky preplnené, alebo meškajú. A k tým štatistikám a dátam, čo ste hovorili, by som pridal možno jednu štatistiku, ktorá bola dosť pracne robená, doslova na kolene sme tie dáta museli vyťahovať. Ale železnice pýtajú stále viac peňazí a pán minister rád hovorí, že to je taká čierna diera a tá štatistika hovorí o tom, že medzi rokmi 2013 a 2017 sa počet vlakov odrieknutých alebo zmeškaných nad 30 minút vzrástol z 1 037 na 1 631. Ak to prepočítame na tisíc vlakokilometrov, tak hovoríme o náraste o 47 %. Čiže aj dávame možno viac peňazí na železničnú infraštruktúru, ale sa to neprejavuje na tom, že či tie vlaky chodia spoľahlivo alebo nechodia. Čiže stále viac vlakov je v omeškaní a toto znižuje komfort tých cestujúcich.
A druhá vec, aj tie trate ste spomínali. Áno, nie sú výhybky, nie sú náhradné diely, ale zase sme nevychádzali len z tých hlásení, ktoré máme z tých železničných dvorov, a sme si zobrali dáta od roku ´12 do roku ´17, kde ktoré hovoria, že stúpol podiel nevyhovujúcich úsekov z 23 na takmer 28 %. To znamená, že ľudia na takmer tretine všetkých tratí musia znášať rôzne obmedzenia v podobe zníženej rýchlosti, čo vedie nie ku skracovaniu, ale k postupnému predlžovaniu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem kolegovi za doplnenie. Možno by som ešte sa vrátil k tým vlakom zadarmo. Ono ešte navyše je tam jeden problém, a to ten, že je množstvo cestujúcich, ktorí si zakúpia takpovediac lístok zadarmo aj dopredu a potom ním necestujú, obsadia miesto, ktoré by si mohol kúpiť platiaci klient, platiaci cestujúci a prípadne iné veci typu, že cestujúci, ktorý platí, si kúpi lístok, neplatiaci s nárokom na dopravu zadarmo si lístok kúpi za nula, ale kúpi si miestenku, príde do vlaku, požiada nakoniec toho, čo si lístok kúpil, aby mu uvoľnil miesto. To sú hrozne nedôstojné veci, ktoré sa stávajú dnes v doprave práve vďaka takýmto nesystémovým a zlým, zlým filozofickým opatreniam. Naozaj toto je vec, ktorá, ktorá by sa mala napraviť a vrátiť do stavu, kedy okej, dajme, dajme tým, ktorí sociálne takú vec potrebujú, penzistom alebo študentom 50-percentné zľavy, tak ako to bolo, ale to, čo je nastavené dnes, vytvára úplne zbytočnú nadspotrebu a vznikajú tým nové náklady dopravcovi, ktoré by inak nemal. To je všetko.

Dobrý deň. Pán minister, pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, máme tú možnosť vyjadriť sa k rozpočtu. O mne je známe, že ja sa teda viac-menej vždy vyjadrujem k tomu, čomu rozumiem a teda rozumiem sociálnej oblasti a teda budem sa vyjadrovať práve k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podrobnejšie sme si vymieňali názory na sociálnom výbore s pánom ministrom, ale naozaj som zvážila to, že vystúpim, aby ste počuli tie názory na tie jednotlivé položky aj vy, pretože vy dostávate argumentáciu priamo z ministerstva a častokrát my spolu teda nie sme v kontakte. Pozerám, že je tu aj pán Kamenický, ktorý teda by mal byť vaším nasledovníkom a možno stojí za to, aby, aby teda, či už krúti hlavou, že nie, aby sme teda prešli tie jednotlivé oblasti.
Ako ste povedali správne, tak najväčšiu časť výdavkov v rámci sociálnej oblasti tvorí sociálna inklúzia. Ak by sme to podelili, tak je to podpora rodiny, pomoc v hmotnej núdzi a kompenzácie, ktoré boli najviac zadotované na budúci rok a teda je to priorita.
Čo sa týka podpory rodiny, včera sme mali debatu o tom,v akej kvalite máme zamestnanosť na Slovensku, ako ťahať ľudí zo zahraničia, aby sa vrátili na Slovensko a ja som povedala jednu vec, že tí ľudia sa vrátia za rodinami možno nie s takými, nie za také platy, ako robia v zahraničí, ale musíme im poskytnúť vlastne takzvaný štát priateľský k rodinám. A keď som sa pozrela vlastne na podporu rodiny na budúci rok, tak v podstate rodinné prídavky, ktoré spravidla dostávajú všetky rodiny, ktoré majú deti, sa zvýšia o 66 centov a teda poberá ich 1 081 550 detí na Slovensku. Je to malá suma a preto som sa pozerala ďalej, akým spôsobom možno, môžme vytvárať tú podporu alebo ten štát priateľský k rodinám, tak aj ten rodičák vlastne zdvíhame z 214 na 220 eur, čo je cca 6 eur. Poskytuje sa ten rodičák pre 141 320 ľudí, mnohokrát hovoríme o rodičáku, že tam musíme byť pozorní, pretože môže sa nám stať, že ľudia, ktorí nechcú pracovať, tak sa budú živiť tým, že budú mať veľa detí a budú brať ten, ten rodičák.
Ja chcem len upozorniť na to, že ten rodičák poberá 141 320 rodičov, ale len 2 168 je v hmotnej núdzi. Čiže nemusíme sa obávať toho, že jednoducho ten rodičák bude vo veľkej miere zneužívaný, lebo aj ten, aj to tehotenstvo nejaký čas trvá, čiže postaviť si na tom akože nejakú, nejaký príjem, by som, by som nedávala na takú váhu, hej? Aby, aby tie, tie vlastne reči, ktoré sa tu vedú vo vzťahu k tomu, že máme tu jednu skupinu obyvateľstva, ktorí na tom žijú, tak teraz, teraz som vám povedala fakt, ktorý máme. Čiže naozaj nebáť sa rodičovského príspevku.
Na druhej strane musím povedať, že v roku 2018 máme nárast daňových extra príjmov o vyše 700 miliónov a podľa odhadov RRZ sa bremeno daní zvýšilo o 8 %. To znamená, že tí pracujúci rodičia nemajú pocit, že ten štát je priateľský k tým rodinám. Preto naozaj ja tiež kritizujem to, že ten daňový bonus ide iba pre deti do 6 rokov, lebo myslím si, že pri takomto daňovom zaťažení a takýchto extra príjmoch v daniach si zaslúžia ten daňový bonus aj rodičia všetkých pracujúcich, detí všetkých pracujúcich rodičov.
OĽANO by v prípade svojej účasti vo vláde sa snažilo zmeniť síce štruktúru príjmov pre obce tým, že by dostávali percento z celkového daňového mixu nielen z daní fyzických osôb a majetku. Súčasné dane sú preto pre obce nestabilné a ak sa ponúkajú riešenia ako daňový bonus, okamžite máme obrovský nepokoj medzi starostami a primátormi, ktorí bojkotujú, že budú mať menej daní, ak toto všetko bude v rámci tých samospráv platiť. Čiže určite je to politické rozhodnutie ísť a v tej našej novej dobe, ktorá nás čaká aj so starnúcim obyvateľstvom, aj vlastne s tým, že chceme byť priateľskí k tým rodinám, je potrebné vlastne pozrieť, ako sa tie dane na Slovensku prerozdeľujú.
Čo sa týka položky pomoci v hmotnej núdzi, tak tam sa zvyšujú príspevky na hmotnú núdzu, nie však pri tom, že sa zvyšujú tie príspevky v hmotnej núdzi, chýba revízia nástrojov celkovej pomoci v hmotnej núdzi. Jednoducho minulého roku som bola ambasádorkou akcie EMIN, ktorú zastrešovala Európska komisia, kde sa monitorovala chudoba v Európe. Nebolo to len na Slovensku, ale bolo to aj v iných častiach. A teda odporúčaním pre Slovensko bolo, aby sme na začiatok robili také kroky, a to je zabezpečiť stravu a strechu nad hlavou pre ľudí, ktorí to naozaj potrebujú a sa ocitajú v hmotnej núdzi. Tento aspekt pán minister Richter nezohľadnil v rozpočte, iba v podstate dal ťažisko na dávky, ktoré pôjdu popri príjme, ktorý človek, ak nastúpi do pracovného pomeru, tak ešte nejaký čas tam trvá to, aby, aby mal vyšší ten príjem, avšak to, čo potrebujeme riešiť, je práve to, aby sme zabezpečovali tú, tú stravu a teda strechu nad hlavou. Čo sa týka tej strechy nad hlavou, to sa zabezpečuje prostredníctvom rôznych služieb a tie nám na Slovensku evidentne zlyhávajú a teda aj môžme povedať, že mnohí ľudia počas dňa nedostanú ani jedno teplé jedlo denne. Vyše 6 500 ľudí máme dokonca aj so starobným dôchodkom alebo invalidných, alebo tých, ktorí poberajú invalidný dôchodok, ktorí jednoducho spadajú do hmotnej núdze a nedokážu si zabezpečiť ani jedno teplé jedlo denne z existenčných problémov. Preto si myslím, že je na čase, aby hmotná núdza dostala reformu nástrojov, ktorá by sa zosúladila s tým, aké problémy na Slovensku nové máme a ako nastaviť ju do budúcnosti.
Napríklad hmotná núdza na jednej strane vôbec neakceptuje, že napríklad mladý Róm sa rozhodne študovať na strednej škole a keďže nie je evidovaný, nedostane aktivačný príspevok. Na druhej strane, keby bol evidovaný a išiel by na nejaký rekvalifikačný kurz, ktorý stojí pomerne dosť peňazí a nie je tak efektívny ako stredoškolské vzdelanie, tak tam jednoducho nárok na ten aktivačný má príspevok. Čiže naozaj ideme, pravá ruka nevie, čo robí ľavá, potom nás tie aktívne opatrenia trhu práce pomerne dosť stoja, sú skôr zamerané na dopytové programy a tie dopytové programy v podstate len vytvárajú, ako keby sú zamerané na to, aby bolo vytvorené nové pracovné miesto a pričom práve tie vzdelávacie sú v pozadí a ak máme možnosť cez to stredné školstvo tých ľudí dostať, tak zase strácajú nárok na tie príspevky, hoci by boli aktívni práve v tom vzdelávaní. Čiže áno, zdvihnúť príspevky, ale treba prekopať celý systém pomoci v hmotnej núdzi. Bude tu aj novela, ale tá, tá v podstate nám neprináša nejaké také zmeny a reflektovanie situácie, ktorá je vonku a medzi ľuďmi, ktorí sú trpiaci a teda naozaj žijú na hranici chudoby.
Čo sa týka kompenzácií, tak je pravdou, že sa podaril dobrý kúsok a teda naozaj tie príspevky za opatrovanie idú hore aj na osobnú asistenciu, ale chcem povedať, pán minister, že napríklad osobná asistencia sa momentálne vo veľkom prehodnocuje a robia také veci, že im sťahujú počet hodín tých asistentov, alebo na druhej strane hľadajú bizarné dôvody, kedy odobrať osobnú asistenciu tým ľuďom, čiže v konečnom dôsledku my tam aj tých peňazí sme dali na tú hodinu viac, ale z praxe mi avizujú, že však ja som 20 rokov s tými ľuďmi v kontakte dennodenne, čiže tí ľudia ma poznajú, hovoria, že majú veľký problém práve s tým, že, že sa tlačí na to, ako, teda aby príliš sa, príliš sa tá osobná asistencia nedostala do tých rozmerov, v akých bola, prípadne teda sa znižovala alebo odobrala. Ale je to dobrý krok. Ja si myslím, že naozaj najlepšie a najprirodzenejšie je, aby ostali v tom domácom prostredí.
Čo sa týka náhradnej rodinnej starostlivosti a verzus detských domovov, tak možno ste si všimli, že v podstate idú rekonštruovať budovy detských domovov alebo ich detašované pracoviská, zatiaľ čo príspevky pre náhradných rodičov, čiže pestúnov alebo profirodičov sa síce v novele zákona zvýšili, ale je to cca o 5 eur. Avšak investície do budov a teda do personálu, ktorá sa vyčlení práve na sociálno-právnu ochranu, bude vo veľkých objemoch a práve tí profirodičia a pestúnski rodičia, poviem priemer, dostanú len o 5 eur, 2 eurá viac, ten opakovaný príspevok. Čiže zase sa mi javí, že, že nejdeme tým trendom, ako k takému prirodzenému životu a v podstate ja nehovorím, že tam nejdú veľké výdavky, ale bude to neudržateľné a tie deti z tých detských domovov tak skoro nedostaneme, keď tam zase obnovia tie priestory, keď tam bude ten personál, bude sa chcieť tam udržať. Čiže to sú kroky, ktoré mne vadia a ja by som, ja by som to teda riešila iným spôsobom.
Tá zamestnanosť, no celkovo ja som, ja tvrdím, že ideme pri aktívnych opatreniach trhu práce viac po dopytových programoch a ak ideme aj teda po vzdelávacích, tak naozaj je tam napríklad inkluzívne vzdelávanie, však vy asi tak podrobne do toho nevidíte, ale je tam projekt za 30 miliónov, ktorý za 20 dní má vyvzdelávať dlhodobo nezamestnaného človeka, respektíve Róma, ktorý sa má naučiť nejaké zručnosti, šróbovať a tak ďalej, ale za 20 dní toho človeka teda nevyvzdelávate. No a v podstate bude sa to robiť skupinovo, to znamená, v tej skupine bude 20 takých Rómov, bude to trvať 20 dní, čiže bude to naozaj stáť 23-tisíc, ten jeden kurz a reálne z tých ľudí nedostanete nič, hej? Čiže naozaj na jednej strane, keď už aj idú tie vzdelávacie programy, sú neefektívne. Toto, toto ako aj keby sa robili zázraky tých prednášajúcich, jednoducho s tými ľuďmi za 20 dní nepohnete. Radšej nastaviť tie peniaze na tých pracovných asistentov, kde bude majster, ten ich zoberie do praxe, dáva na nich pozor, jednak na ten výkon, na druhej strane aby nepili, aby mali tie, tie návyky. Toto je cesta tie peniaze ušetriť a dať vlastne do toho.
Možno také iné, ktoré by som spomenula, sú určite aj dôchodky. Na jednej strane dávame ten vianočný príspevok, na druhej strane neviem, či vám avizujú obrovské problémy v sociálnych službách, kde vlastne priemerný dôchodok je nejakých 400 eur a platba v sociálnych službách je od 600 do 1 200 a tí ľudia sa stávajú neplatičmi vlastne v tých sociálnych službách. Tie dlhy narastajú, takže tam nám vzniká veľká sekera práve pri starobných dôchodcoch a ak sa pozrieme na to, tak veľmi malá časť starodôchodcov, starodôchodcom bola priznaná nová výška dôchodku, takže vítam aspoň ten príplatok, ktorý ide navrhovať, tuším, strana MOST, ale určite by som do budúcnosti riešila práve, čo s tým, ak sa ten človek dôchodca stane neplatičom, lebo ak sa pozrieme na fungovanie útulkov v dnešnej dobe, tak je to, je štruktúrou tých ľudí ináč postavený, dostávajú sa nám tam práve ľudia, ktorí sú starobní dôchodcovia alebo aj invalidi a práve pre túto anomáliu, ktorá existuje na trhu, a to súvisí vlastne aj s tými dôchodkami starobnými, ktoré boli nízke. Málo, mali nižšie mzdy a tak ďalej.
Možno takou vecou, ktorá nie vždy, vždy teda, aj keď ste ma počúvali pri jednotlivých rozpočtoch, keď som vystupovala, boli sociálne služby. Navyšujú sa teraz sociálne služby, čomu sa teším, ale aj tak ten systém je potrebný nastaviť ináč, lebo to bude do nekonečna, že si bude, že si každý bude vybíjať alebo zakladať tú službu, ktorá je naviac výnosná. Čiže tam treba prekopať, že tie peniaze pôjdu za odkázaným a nastaviť, samozrejme, kontrolné mechanizmy a vyvážené, ale ináč to bude vždy, vždy všetko málo, lebo nie je poriadok v tom systéme. Čiže tam jednoducho je potrebné urobiť poriadok. Ale ja budem navrhovať napriek tomu, že to neprejde, ale nedá mi to, lebo ja rozumiem, čo hovoria tí poskytovatelia, ktorí hovoria, že nemajú na dofinancovanie miest, pretože od mája, keď sa zvýšili príplatky, sa zvýšil aj koeficient počtu zamestnancov na klientov, a to už vy ako minister financií nemôžte vedieť, oni museli prijať viac zamestnancov tým pádom, hej? A ono fajn, že oni tie peniaze už mali navýšené po tej novele, ale tým, že museli zobrať viacerých zamestnancov, tak tá suma sa im zvýšila a plus prišlo od mája tie príplatky, takže oni naozaj tie finančné prostriedky reálne tam nemajú na úhradu vlastne tých sociálnych služieb, no a z toho dôvodu ja budem za to, aby teda tých 10 miliónov v rámci rezervy boli dodotované a budem to dávať aj v rámci pozmeňováku. Niečo SK osmička im sľúbila, ale podľa mňa to sú len veci na úhradu miezd, asi za december, by som povedala, že by to mohlo spĺňať. Ostatné tie dlhy, ktoré im rástli, tak, tak to nebudú mať pokryté a myslím si, že je to objektívne, ale, samozrejme, to je jak s tou Maruškou, čo liala, liala do tej studne a nič tam nikdy nebolo, tak je to so sociálnymi službami, no proste celý systém. Prichádza nám viac ľudí prekopať, nastaviť inač, lebo ináč ako každý minister bude mať s tým obrovský problém a už nehovoriac o kvalite, overiteľnej kvalite.
Taktiež pozmeňovák dávam aj na takzvanú seniorskú linku, ktorá vlastne poskytuje poradenstvo, ale aj takú pomoc v núdzi, ak sa seniori týrajú v domácom prostredí, buď keď rodina samotná robí opatrovanie a zneužíva toho seniora, ale aj všetky náležitosti, ako sú tie nekalé praktiky voči nim a tak ďalej a oni to nemajú kde zastrešiť. Naozaj existuje v rámci sociálnych služieb takzvaná služba s použitím telekomunikačných technológií a preto navrhujem, aby to bolo cez teda sociálne služby pozmeňovákom. Je to veľmi, veľmi dôležitá vec pre tých seniorov. Takže myslím si, že veľa vecí by sme tým vedeli poriešiť do budúcna, lebo oni nebudú ako keby udávať vlastných príbuzných, a to je trošku anonymné, keď zavolajú nie na políciu, ale na linku. Čiže je to spôsob, ako v budúcnosti riešiť krízové situácie práve v rámci seniorov. Takže to je vlastne k rozpočtu a k pozmeňováku, ktorý budem čítať. Akurát som to stihla.
Idem čítať pozmeňovací, pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 10 084 000 a o túto sumu 10 084 000 sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a príspevkov z rozpočtu Európskej únie.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 10 084 000 a o tú sumu 10 084 000 sa znižuje aj suma výdavkov, spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedky z rozpočtu Európskej únie.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 22 - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 10 084 000 a o túto sumu 10 084 000 sa zvyšuje aj suma výdavkov v eurách na program 07COA Podpora sociálnych služieb (kód a názov programu).
4.V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa - sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 10 084 000.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa Gaborčáková, som veľmi rád, že si vystúpila k rozpočtu práve v tejto oblasti, ktorej sa ty celý život venuješ, a si to dobre poukázala. Ja by som chcel poukázať alebo vytiahnuť možno len pár vecí, a to, čo zaznelo v závere, keď si hovorila o tých sociálnych službách, že naozaj tam bude treba sa povenovať tomu systému a bude treba robiť inak. Ty si v tejto téme doma, my v hnutí jednak razíme jednak tú tému rodiny a poukazujeme na dôležitosť adresovania, teda pardon, adresovania výdavkov na rodinu, ale zároveň veľmi dôležitá oblasť, ktorá bude čím ďalej dôležitejšia, ako si aj ty poukazovala, bude starostlivosť o starých. Tá strieborná ekonomika. A my sa tu dnes bavíme pri rozpočte o školstve zanedbanom, bavíme sa tu o zanedbanom zdravotníctve a o tom, ako sa veľmi prioritne treba tomu venovať, ale ja si myslím, že presne toto je tá tretia ďalšia oblasť, ktorú nesmieme prehliadať a musíme veľmi intenzívne už teraz začať plánovať, pretože naozaj tie naše ročníky už vidíme, ako dnes sú tí starí na tom, starí ľudia myslím, ako sú na tom, ako sú odkázaní na tú pomoc a ako málo tej pomoci sa im dostáva a tá početnosť bude len rásť a my už teraz potrebujeme veľmi intenzívne smerovať aj peniaze k tomu, aby sa veci pohli, lebo bez peňazí sa naozaj veci v tejto oblasti nepohnú, takže toto je ďalšia oblasť, ktorú veľmi konkrétne bude treba reformovať, ak to tak poviem zjednodušene, alebo naozaj prekopať a nastaviť ten systém úplne nanovo. Takže dobiehajú nás aj pri tomto rozpočte ako keby tie staré veci a upgrade je úplne nevyhnutný nielen v zdravotníctve, v školstve, ale aj práve v tejto starostlivosti o starých ľudí a vôbec v podpore rodiny a vôbec v ministerstve, ktorého ty si tieňovou ministerkou.

Ďakujem, že si spomenul aj striebornú ekonomiku. V podstate nechcela som hovoriť nič populistické, chcem sa vyjadrovať k tomu, aby pán minister pochopil aj z môjho pohľadu, keď pozerám na výdavky ministerstva práce, ako to vidím ja a naozaj snažila som sa držať vecne jednotlivých kapitol, ktoré si myslím, že je tam veľa práce a samozrejme, oni vám hovoria jedno, ja teda druhé, ale naozaj problematika striebornej ekonomiky ako príležitosť pre ekonomiku do budúcnosti, hej, lebo s tým, že budú seniori, majú iné potreby, čo kupovať, aké služby im poskytovať, sa vytvorí segment, ktorý môže prinášať financie. Na druhej strane bude, bude vlastne tá starostlivosť, ktorá bude len výdavkovou časťou. Čiže ja si predstavujem reformu tak, že urobím aj výdavkovú aj príjmovú časť. Príjmovou časťou by bol segment striebornej ekonomiky a výdavkovou práve tá starostlivosť, ktorú by som celé prekopala. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vám poviem tak, chcela som sa na dnešnú rozpravu v rozpočte dobre pripraviť a ísť ku kaderníkovi, dať sa zafarbiť, aby to malo nejakú váhu, ale čo sa mi stalo, nemala som čas. Nemala som čas, tak tu dnes stojím, veľmi ma to mrzí, so svojimi čiastočne šedivými vlasmi, ale aspoň viete, prečo mi tak záleží na tých kultúrnych pamiatkach národných, lebo si občas pripadám ako taký Matuzalem, keď sa pozriem do zrkadla. Keď som rozmýšľala nad tým, ako začať túto rozpravu, tak v súvislosti s kultúrou mi napadlo - čas, jedno jediné slovíčko a ukázalo sa mi teda v plnej kráse a ono to nesúvisí len s tým, že som teraz dočítala knižku od Michaela Endeho s názvom Momo a stratený čas, inak odporúčam ju všetkým, ktorí čas nemajú, aj tým, ktorí ho majú, a nehovorím to celkom náhodou, pretože podľa prieskumov, ktoré vyšli, tak práve čas je tá veličina, ktorá spôsobuje, že ľudia chodia menej do divadla, čítajú menej kníh a kultúre ako takej nevenujú toľko svojej pozornosti. Ono povedzme si tak, niet sa im čo čudovať. V prvom rade sa treba postarať o základné potreby, treba z niečoho žiť a tá kultúra ako keby bola len nejaká taká nadstavba kvázi. Aj keď sa bavíme s kamarátmi v našom družnom kruhu, tak je to vždy o tom, že no načo by som išiel na koncert? Ja v tom čase môžem zarobiť peniaze. No aký argument už len môžem na to dať, keď skutočne vieme, že tie peniaze hýbu aj svetom aj teda domácimi rodinnými rozpočtami.
Mohli by sme sa uspokojiť s konštatovaním, že 0,4 % HDP na kultúru je čiastka, ktorá je porovnateľná s ostatnými európskymi krajinami. Ja sa s tým uspokojiť nemienim, koľkokrát tu odznelo, že náš rozpočet je vyrovnaný, že sa nám darí a preto moja otázka, si myslím, je aj oprávnená, že prečo aj do kultúry by sme v týchto šťastných časoch nemohli investovať viac ako doteraz. Tá situácia je lepšia, ako bola v minulosti v roku 2015, tá hodnota bola niekde na úrovni 0,25 alebo 28, ale v roku 1993 to bola naopak úroveň nad 1 % a mňa mrzí, že tohto trendu sme sa vzdali a že sme v ňom nepokračovali. Na druhej strane rozumiem tomu, že tá kultúra, keď sa hompáľa na chvoste každodenného života, tak sa bude hompáľať aj na chvoste štátneho rozpočtu. A pôsobí to potom na mňa tak, bolo to tu už dnes povedané, ako keby sa v tej kultúre kúrilo a svietilo a v podstate nič navyše sa do nej nedávalo.
Myslím, že nemusím nikoho z nás tu prítomných presviedčať, že kultúra a umenie má blahodarné účinky na človeka, na ľudstvo, že nám otvára nové svety, že sme vďaka nej kultivovanejší, tolerantnejší voči sebe navzájom, že dokážeme na svet pozerať inými očami, že nás kvázi aj zjemňuje vo všetkom, čo robíme.
No ale nie som tu na to, aby som tu ďalekosiahlo hovorila o tom, aké blahodarné účinky má umenie a kultúra. A myslím, že pán minister to sám vie, ako som zachytila, tak rád chodí do filharmónie a sama ho za kultúrneho človeka aj považujem.
Ja sa tu dnes idem rozprávať o tom, či si myslím, že 255 miliónov na kultúru je dosť, lebo nie je. Existujú také z môjho pohľadu ako keby dve časti kultúry, jedna je tá, ktorá nás nestojí ani euro. To je, ja to nazývam pracovným názvom, že taká bambuľkovská. To je o tom, že v rodine sa naučíme hovoriť: prosím, ďakujem, nekradneme, neklameme. Snažíme sa byť dobrými ľuďmi. A to je tá investícia, ktorá stojí rodičov akurát ten čas. Musím skonštatovať, že aj toto je výrazne poddimenzovaná čiastka našej kultúry.
Ale potom tu máme kultúru, ktorá peniaze potrebuje a nie je to teraz fenomén doby, že kultúra ich potrebuje. Tá kultúra a umenie potrebovali peniaze vždy, takmer od nepamäti. Teraz nehovorím o dobách, kedy lovci a zberači si kreslili kresbičky na stene v jaskyni. Ale tá miera, naozaj sa už bavím o dobe, kedy umelci, ako napríklad Michelangelo tvorili a mali za svojím chrbtom mecenášov, donorov, sponzorov, pre ktorých tvorili a ktorí sa tešili z toho, že takíto veľkí umelci tvoria aj pre nich, lebo vďaka tomu sa tí daní ľudia stávali nesmrteľnými. A tá nesmrteľnosť je vec, pre ktorú je v podstate umenie nezaplatiteľné, pretože umenie robí z dnešného večné, a to je niečo, čo je skutočne unikátne.
Teraz sa vrátime trošku k tým mojim kultúrnym pamiatkam. Ja už idem tak trošku recyklovať aj včerajšok. Dúfam, že mi to, pán minister, prepáčite, ale vravím si, že treba, treba trošku. Možno doteraz som nemala možnosť, tak teraz o to viacej sa tomu chcem povenovať, pretože v prípade kultúrnych pamiatok naozaj platí, že čas sú peniaze a zároveň je čas najväčší nepriateľ. Spomínala som tu včera ten Rusovecký kaštieľ. Tá intergalaktická suma 70 miliónov eur tu nemusela byť, keby sa zachránil skôr. Slovenská národná galéria 50 miliónov eur, pritom o jej výstavbe sa hovorilo už, teda o nutnosti jej rekonštrukcie sa hovorilo už dávno. Tu musím inak ako Bratislavčanka povedať, čo mňa mrzí, ja sa s tou plechovou obludou skrátka, ktorá je v tej galérii, neviem zmieriť. A možno si tak vravím, že keby za tých 50 miliónov ste sa nás alebo teda sa nás niekto spýtal, že či by sa nedalo ju možno trošku dať preč. Ale ja chápem, že zase, že spĺňa svoje účely a zrejme tam teda byť musí.
Krásna Hôrka. Stále je krásna, ale tá obnova je skrátka pekne sprznená. Trvá šesť rokov. Šesť rokov a ja sa bojím, aby sme nedospeli do štádia, kedy tento hrad dostali Andrássyovci a teda sto rokov trvala tá ich prestavba. Tak hádam toho sa nedočkáme. Trošku nám to bude trvať kratšie. Čo je ešte v súvislosti napríklad s Krásnou Hôrkou okrem prestavby zlé, je aj tým, že, aj to, že cestovný ruch, ktorý tam dovtedy, kým hrad bol otvorený, fungoval, teraz dostáva absolútne na frak skrátka. No. Ale to je jeden príklad z mnohých. Máme tu kaštiele, stovky kaštieľov, zámkov, kostolov, kúry, ktorá sa nám rúcajú, nie sú peniaze. Máme vyčlenený na grantový systém ministerstva kultúry na obnovu kultúrnych pamiatok, ktorý sa volá Obnovme si svoj dom, teraz čiastku 12 miliónov eur.
V roku 2017, to som tu už včera spomínala, bol ten počet tých žiadostí v tejto schéme 940 v celkovej výške 44 miliónov eur. Podporených nakoniec bolo 537 v celkovej výške 10 miliónov eur, čo je menej ako štvrtina. Keď sa na to pozrieme zblízka, tak nám vychádza, že ten počet, teda tá suma pridelená na jeden projekt je zhruba v priemere 10-tisíc eur. A keď sa rozprávam s majiteľmi kultúrnych pamiatok, tak hovoria, že za 10-tisíc eur dokážu možno tak zrekonštruovať nejaké okná, možno tri, lebo vieme, že pamiatkári majú svoje, svoje parametre, ktoré treba dodržiavať. A teda je to veľká bieda pri počte týchto žiadostí, že sú prideľované v takých nízkych sumách. A tu by som chcela možno spomenúť, pán minister, hovorili ste, že máte rezervu z obedov, že či by sa náhodou nevedela použiť práve na účel obnovy kultúrnych pamiatok. Určite by tam bolo to použitie veľmi konštruktívne. Samozrejme majitelia kultúrnych pamiatok majú aj k dispozícii iné formy podpory, iné fondy, ktoré nie sú z ministerstva kultúry, ako intereggy, ROP-ky, ale tamtie výzvy sú často nastavené tak, že tí majitelia ich dokážu s odretými ušami vôbec aj vypracovať, aj potom následne hlavne zrealizovať. Tam ten časový úsek je veľmi krátko.
A čo tu bolo dlhodobo zanedbávané, to sú absolútne neriešené potreby majiteľov kultúrnych pamiatok. Aspoň nejaké daňové zvýhodnenie, daňové úľavy alebo teda iné formy zvýhodnenia by určite privítali. Lebo byť majiteľom kultúrnej pamiatky, to je skôr trest ako odmena momentálne. Pritom taká obnovená kultúrna pamiatka by vedela napomôcť v posledných dňoch veľmi často skloňovanému slovíčku cestovný ruch, teda dvom slovíčkam, a vedela by dať určite aj zmysluplnú a udržateľnú prácu v regióne. Ja to tak hovorím, že čo by Američania dali za to, keby mali naše kultúrne pamiatky. Podľa mňa by sa uslintali normálne, lebo to, čo by, ako by ich dokázali speňažiť, tak to my si ani nevieme predstaviť. Existujú, samozrejme, aj na Slovensku krásne príklady toho, ako v tom cestovnom ruchu práve tie kultúrne pamiatky napomáhajú celkovej vzpruhe v danom regióne. Ale stále ich je menej, ako tých v horšom stave.
Ďalej tu máme rôzne fondy. Keď tu bola rozprava v roku 2015 ohľadom týchto fondov, vtedy vznikal Fond na podporu umenia, a teda tie vyjadrenia ohľadom neho boli veľmi skeptické. Ja dnes tuto z tohto miesta chcem povedať, že som veľmi vďačná za to, že také fondy tu máme. Konkrétne si myslím, že Fond na podporu umenia je jeden veľmi progresívny, prospešný fond, vďaka ktorému aj tá kultúra môže rásť. A tá suma 20 miliónov eur, ktorá je tam momentálne, tá mi príde ešte stále na dvanásť rôznych umeleckých programov, ktoré majú ešte svoje podprogramy, nízka. Mali sme tu návštevu z Olomouca, dámy, páni v krojoch. Pán premiér, viem, že skloňoval slovíčko folklór, že ten by potreboval viacej peňazí. Už teraz môžu folkloristi čerpať práve z tohto fondu peniaze, ale určite by sa potešili teda, keby ten obnos mohol byť väčší, lebo samotná výroba kroja je naozaj drahá záležitosť.
Keď si pozrieme aj na to, že napríklad štát má štyri, platí teda štyri štátne divadlá, potom obce a vyššie územné celky majú 22 divadiel a 46 divadiel je čisto súkromných. To znamená, musia stáť na vlastných nohách, sú absolútne nezávislí od rozpočtu a práve aj tu je veľmi dobré, že funguje tento fond a divadlá napríklad, ako GUnaGU a Štúdio L+S, ktoré sú navštevované, ktoré si zarábajú na vstupnom, ale môžu využívať dotačné programy na svoju ďalšiu tvorbu. Trošku problematickejšie - Audiovizuálny fond, ktorému bola aj zníženia dotácia o 779-tisíc eur, čo by som sa inak aj rada chcela spýtať prečo, lebo 6 miliónov eur na filmy je stále ešte málo. Ak tu chceme mať kvalitnú filmovú tvorbu a vidíme, že je na vzostupe, tak si myslím, že tá čiastka by tam mala byť aspoň každý rok o niečo vyššia a nie sa znižovať. Potom je tam ešte otázka v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, sme sa na výbore bavili o tom, že 4,7 milióna eur by malo byť vyčlenených na audiovizuálny priemysel. Problém je len jeden, že táto čiastka v celkovom rozpočte akosi chýba a tomu fondu bude dodaná prostredníctvom zmluvy ministerstva a fondu, čo neviem, či je správne, lebo keď tie peniaze nie sú niekde v rozpočte, tak si neviem predstaviť, odkiaľ ich to ministerstvo asi zoberie a teda či je to zaručené.
Ako som už spomínala na začiatku, tak celou históriou sa ťahajú umelci, ktorých podporovali mecenáši alebo teda sponzori, akokoľvek ich môžeme nazvať, skrátka ľudia, ktorým na umení záležalo. Čo mne tu dnes chýba, je funkčný nejaký zákon o sponzoringu, ktorý by ľuďom, ktorí o pozdvihnutie kultúry majú záujem, pomohol tú svoju časť kultúry zafinancovať, ak by chceli. Ministerstvo kultúry malo do konca roka 2008 vypracovať návrh zákona, ktorý by umožnil adresný a efektívny sponzoring kultúry a umenia. Ale, no, nuž koniec roka, už asi nemôže byť väčší koniec roka, ako je teraz, a zatiaľ teda žiadny návrh som nevidela. V každom prípade je možno pekná cesta tá, ktorou sa vydal istý človek, istá fyzická osoba v roku 2017, ktorá ministerstvu kultúry prispela darom 1 milión eur. Ja myslím, že takých ľudí by sa na Slovensku našlo aj viac, ak by sme im dali pocítiť, že tie peniaze nebudú vyhodené do luftu alebo rozkradnuté, ale skrátka budú tu a vďaka nim tá kultúra bude prekvitať.
Ešte si dovolím poznamenať aj, že kreatívny priemysel, teraz bol trošku odsunutý na vedľajšiu koľaj, ale je to oblasť, ktorá je veľmi progresívna a v Európe mal minulý rok väčší obrat ako napríklad chemický či potravinársky priemysel. Takže nepochybne do budúcnosti je to trend, ktorý tu bude a mal by sa podporiť.
Nuž na záver by som si dovolila jeden citát, už asi nemám príliš veľa času, poteším tým asi svojich kolegov z poslaneckého klubu, tých kresťansky založených. Edo si tu? Počúvaj, lebo ja niežeby som bola neznaboh, bože chráň, ale mám tu, idem zacitovať zo Svätého Pavla z druhého listu Korinťanom, kde je uvedené: "Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať, každý tak, ako si umienil v srdci. Nie zo žiaľu, ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.". Tak týmto by som to asi už nič lepšie nedokážem povedať, ako to, čo bolo napísané v liste Pavla. A teším sa na veselého darcu, ktorý ministerstvu kultúry dopraje viac peňazí.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Už nás nie je ani jedenásť. Už nás je aj menej. Ale to nevadí (povedané s úsmevom).
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa Milanová, si to pekne zaklincovala s tým veršom. Toto je naozaj veľmi dôležitý verš. Si myslím, že je to také motto, ktorým sa dá riadiť v živote. Na inom mieste sa v Biblii ešte hovorí, že aj štedrého darcu Boh miluje, alebo že je to veľmi dôležité byť štedrý a mať radosť pri tom, pri tej štedrosti, takže to určite je, myslím si, že veľmi, veľmi dobré ponaučenie. Ale chcem sa venovať tomu, čo si hovorila o tom cestovnom ruchu, pretože naozaj o tom tu hovoríme často a vidíme, že ten cestovný ruch, tá čiastka niekoľko miliónov, je 9,5 alebo koľko dostáva. Počul som štátnu tajomníčku na výbore hovoriť, že teda má navýšenie o 900-tisíc, čo je úplne naozaj kvapka v mori. Takže ten cestovný ruch veľmi súvisí práve aj s tými pamiatkami, o ktorých si hovorila. A ten historický dlh tu je naozaj veľmi bytostný. Takže ak chceme dať prioritu cestovnému ruchu, musíme dať prirodzene prioritu aj týmto pamiatkam. A tu by som len spomenul, že pán minister v úvodnom slove spomenul, že dôjde k úspore z dôvodu odkladu zavedenia opatrenia obedov zadarmo 50 miliónov eur a ešte som nepočul nikoho, že by tu niekto siahol na tú sumu, že by si ju tak akože sa k nej prihlásil (povedané so smiechom). Áno. Pán minister, sám (povedané so smiechom) vraví, že sú tu riziká, ale zatiaľ sa k nej nikto neprihlásil, ako keby tu ešte tak voľne vo vzduchu poletuje taká ponuka, že však je tu nejakých voľných 50 miliónov. (Povedané s úsmevom.) Tak myslím si, že ten cestovný ruch, ak by si to koalícia osvojila, napríklad SNS tiež často hovorí o cestovnom ruchu, tak sa môže k nej prihlásiť a nakoniec môže to nasmerovať na tie pamiatky, ktoré sa dajú využiť v cestovnom ruchu ako primárne. Tak to len trošku žartovne. Ale zároveň aj naozaj má to, má to svoju myšlienku. Takže vďaka za to, že si poukázala na dôležitosť práve kultúrnych pamiatok na Slovensku, lebo to bohatstvo je veľké a bola by škoda do toho neinvestovať a nechať to len tak zruinovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja som rád za toto vystúpenie, lebo mne je sympatické, keď niekto sa bije za peniaze do kultúry a vždy, keď navštívim nejaké mesto, tak prvé, čo zháňam, to je nejaká galéria, ja som fanúšik výtvarného umenia. A takisto ja sa napríklad, mne veľmi, veľmi ma trápi napríklad situácia v Slovenskej národnej galérii. Ja som rád, že sa konečne našli tie peniaze a neviem, aký bude úplne výsledok. Hej? Ale budem určite jeden z tých prvých, ktorý sa tam pôjdem pozrieť a ja som rád, že, že nebude zatekať na tie diela a že skutočne sa vytiahnu diela z depozitárov a že budeme si ich môcť pozrieť. Pre mňa je možno skôr dôležité, aby, aby tá galéria mala aj určitý, jak sa povie, nejakú veľkosť a to, aby sme si mohli nejakým spôsobom prezrieť tie diela. Takže ja sa tomuto veľmi teším. Tých peňazí, poviem tak, jak sme sa tu bavili, do každého rezortu, môžme sa tu baviť donekonečna, treba viac. To, čo hovorí pán minister stále, že musíme sa prikrývať len takou perinou, na ktorú máme, ale ja pevne verím, že aj v budúcnosti sa nájde viac peňazí na kultúru a že budeme si môcť teda užiť tieto, tieto pamiatky. Takže hovorím, je mi sympatické to, že, myslím, že ste historička, takže ako som si stihol rýchlo pozrieť na Googli, takže som teda rád, že máme tu takúto kolegyňu, ktorá sa týmto bude viac zaoberať. Ale keď aj to, čo, musím zopakovať to, čo hovoril pán minister, na jednej strane sa tu spomínajú obrovské riziká z úst našich kolegov a hovoria o miliardách, takže budeme aj tie rezervy potrebovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne (povedané mimo mikrofónu). Mňa zaujalo niekoľko kľúčových slov v tvojom vystúpení, Natália, a to bolo napríklad na záver ten veselý darca. No hovoriť v prítomnosti ekonómov, že by si si priala veselého darcu, ktorý len tak daruje nejakému rezortu nejaké peniaze, je, je naozaj milé, ale myslím si, že aj v tomto rezorte by malo platiť to, čo v každom inom, a to je určitá hodnota za peniaze. Je to veľmi ťažké, samozrejme, merať v kultúre, pretože tie hodnoty tam sú často nemerateľné. Ale napriek tomu si myslím, že to, čo tomuto rezortu bytostne chýba, je určité nastavenie nejakých analytických procesov a merania dát. My ani nevieme, čo máme chcieť merať, aby sme vôbec vedeli si stanoviť nejaké ciele a nejaké želané výsledky. Takže potom to naozaj dopadá tak, že tie intergalaktické sumy, to je druhé kľúčové slovo, ktoré som si zapísala, naozaj vznikajú v prípade, že nám niečo už doslova padá na hlavu. Spomínala si galériu, Rusovecký kaštieľ, ale koľko máme takýchto zdevastovaných objektov? Je ich plná republika a nikto doteraz podľa mňa nezmeral ten, ten modernizačný dlh alebo to, koľko by sme vlastne tých peňazí na to všetko potrebovali. A ak sa bavíme aj o pamiatkach, ktoré k tomu, samozrejme, treba pripočítať, tak takisto je ich obrovské množstvo a majiteľov pamiatok máme až, až 90 % vlastníkov pamiatok je v inom než štátnom vlastníctve. Hej, 90 % pamiatok. A to, že či im urobiť nejaké daňové úľavy alebo kompenzácie, no ako jediná krajina v Európe podľa mňa pomaly, podľa mojich informácií nemajú vlastníci nárok na, právny nárok na kompenzáciu. To, že si môžu požiadať o dotáciu z programu Obnov si svoj dom, to je pekné, ale na to nemajú právny nárok. Takže aj tento mechanizmus tu absolútne chýba. Tých pamiatok máme 9 900 podľa, podľa najnovších, teda posledných čísiel, ktoré som videla. To je 9 900 nehnuteľných pamiatok, to je skoro 16 000 pamiatkových objektov a 35 000 predmetov. Takže tých vecí, ktoré sa tu nakopili, je strašne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)