40. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní vládneho návrhu zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1573 zo 7. decembra pridelila predmetný návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Zároveň určila gestorský výbor výbor pre sociálne veci. Predmetný návrh zákona prerokovali všetky výbory s odporúčaním schváliť.
Z uznesení výborov v spoločnej správe pod bodom III vyplýva 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola prerokovaná a bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 148 z 29. januára 2019 a týmto uznesením zároveň poveril mňa, aby som spoločnú správu výboru predniesol v pléne Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, mám možnosť vystúpiť v druhom čítaní zákona o hmotnej núdzi, ktorý teda je mojou aj srdcovou záležitosťou, pretože bytostne celý svoj profesionálny život spájam s ľuďmi, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí nie sú vnímaní ako tí, ktorí majú postavenie, a preto mi je táto problematika blízka.
Máme pred sebou už druhé čítanie, ja som vlastne vystúpila v prvom čítaní s tým, že teda dopredu som pripravila teda pozmeňováky, ktoré som avizovala, že pôjdu sviatky, tak teda aby bolo dopredu jasné, čo budem meniť. Včera som ich spomínala na sociálnom výbore a dnes ich predložím teda v pléne Národnej rady. Ale dovolím si predtým taký krátky vstup teda do tohto druhého čítania.
V roku 2009 sa začala vlastne ekonomická kríza, ktorá postupne ovplyvňovala aj Slovensko ako také. V roku 2010 sme mali 650-tisíc ľudí, ktorí boli ohrození chudobou, ale v roku 2017 ich máme v čase ekonomického rastu tiež 650-tisíc. Čiže podľa môjho názoru nie je veľmi správne sa tešiť z toho, že nám vlastne klesla, kleslo počet ľudí ohrozených chudobou posledné roky. Keď sa pozrieme od roku 2010, tak je to rovnaké číslo aj v roku 2017. A v roku 2010 v podstate sa začala ekonomická kríza a v roku 2017 máme ekonomický rast, ktorý sa zrejme nepremieta do života ľudí na Slovensku.
Máme naďalej problémy s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi, pribúdajú nám ľudia, ktorí sa ocitajú v službách krízovej intervencie, bez bývania, a sú to mladí ľudia z detských domovov, ocitá sa nám čoraz viac ľudí v dôchodkovom veku, ktorí sa nachádzajú v útulkoch, taktiež sa dostávajú. A posledný fenomén práce krízovej intervencie spočíva v tom, že dokonca útulky začínajú pracovať s celými rodinami, pretože nemajú bývanie alebo stratia bývanie, a ak žena ostane s deťmi sama, tak v podstate útulky by to mali riešiť. Samozrejme, oni nemôžu zobrať do útulkov deti a teda rodiča, ale len rodiča, takže mnohokrát tie rodiny žijú veľmi v ťažkých podmienkach v rôznych chatách a chatkách a kade-tade, len aby im nebolo odoberané tých detí vlastne z tých rodín.
Tých problémov je pomerne veľa, a preto si myslím, že to malo vyústiť zákonite k tomu, že pri otvorenej novele sme mali ísť do toho, aby sme vytvorili osobitnú štátnu dávku z príspevku na bývanie, ktorá by nebola viazaná len na hmotnú núdzu, ale väčšia časť občanov, ktorých som menovala, by mohli mať nárok na tento príspevok na bývanie aj práve z ľudí, kde len jeden z rodičov pracuje a druhý napríklad je na materskej alebo je to len rodič, ktorý sa sám stará o deti, lebo toto je najväčším problémom chudoby našich rodín, práve jednorodičovské domácnosti s deťmi.
Toto sú problémy, ktoré v podstate výrazne neovplyvní novela, avšak musím povedať, že je tam skutočne, skutočne veľa aj dobrých vecí, ale nemožno od nej rátať, že to pomôže práve tým ľuďom, ktorí sa ocitnú v kríze, a teda nedokážu si platiť bývanie, alebo sú teda po ukončení detského domova a ďalších krátkych benefitov postavení zoči-voči konfrontácii tvrdého života. A potom sa z nich stávajú ľudia, ktorí sú bez domova, ľudia, ktorí sa nám nachádzajú vlastne v tzv. tvrdom jadre nezamestnaných, pretože nikto s týmito ľuďmi nepracuje, a keď pracuje, tak je to v rámci európskych fondov, cez rôznu terénnu prácu a podobne. Ale koncepcia prepojenia podpory v hmotnej núdzi, ktorá ide s konkrétnymi dávkami, a podporu cez služby krízovej intervencie nepoznáme na Slovensku a každý sa hraje na svojom piesku, a preto ten efekt tej pomoci je naozaj krátkodobý a je len v akútnych stavoch.
My musíme prepojiť systém tak, aby cez služby sme tých ľudí naučili fungovať, aby si vedeli tú rybu chytiť sami, a toto tento systém nepripravuje. To je potrebné povedať na rovinu.
Naozaj osoby v hmotnej núdzi sú najchudobnejšou skupinou populácie. Pomoc v hmotnej núdzi je zložitý problém, ktorý si, samozrejme, uvedomujeme, lebo hľadať krehkú hranicu medzi snahou čo najviac pomôcť chudobným a potieraním vzniku závislosti chudoby na štátnych sociálnych dávkach, musí brať na zreteľ teda každá normálna vláda a, samozrejme, chápeme aj snahu ministerstva potierať legislatívnymi nástrojmi možnosti legálneho zneužívania dávok v hmotnej núdzi a v tejto veci budeme návrhy ministerstva podporovať.
Čo už ale nechápeme, je dlhodobo nízky záujem o razantnejšie riešenie niektorých problémov. Ja som už načrtla problém ľudí, ktorí strácajú bývanie a následne sa nám dostanú do cyklenia chudoby. Ale mimoriadne závažným fenoménom slovenskej sociálnej politiky je nedostatočné potieranie pracujúcej chudoby, to jest chudoby domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje. My teda budeme presadzovať zásadu, aby bol systém pomoci v hmotnej núdzi nastavený tak, aby v domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje, neboli ľudia v hmotnej núdzi.
Ako som spomínala, určite by pomohlo týmto ľuďom, ktorí pracujú, aby mali nárok na príspevok na bývanie, lebo, keďže tam je jeden príjem zo zárobkovej činnosti, samozrejme, nedostanú príspevok na bývanie, strácajú strechu nad hlavou a dostávajú sa nám v podstate do sociálnej patológie, z ktorej len veľmi ťažko sa je vymôcť.
Mňa obzvlášť zaujímajú aj zamestnané ženy s nízkou mzdou a otázka, či narodenie dieťaťa neznamená prepad rodiny do stavu hmotnej núdze. Ide o to, že čistý príjem z nízkej mzdy je vyšší ako materské, neplatí pre všetky príjmové skupiny, neplatí pre všetky príjmové skupiny. Tvorí materskú rovnakú sumu ako čistá mzda pred narodením dieťaťa.
Napríklad: Pri minimálnej mzde je náhrada čistého príjmu len niečo cez 91 %. Rodina bezdetných manželov, kde je zamestnaná len manželka s hrubým príjem (pozn. red.: správne "príjmom") 600 euro, nie je v hmotnej núdzi. Ak sa jej narodí dieťa, zvýši sa početnosť rodiny a príjem rodiny klesne. Rodina sa ocitne v hmotnej núdzi, ale na pomoc v hmotnej núdzi nemá nárok. To asi málokto vie.
O populačnej politike sa veľa rozpráva, ale takmer nič nekoná alebo zameravame sa veľmi len úzko na pár, pár vlastne foriem podpory propopulačnej politiky.
Ak má príchod dieťaťa uvrhovať rodiny do hmotnej núdze, neočakávame, že sa úhrnná miera plodnosti bude zvyšovať v budúcich rokoch. Preto naozaj je potrebné pri tomto zákone toto povedať. Inak sa staviame vlastne do pozície, že v ktorej sa ticho potiera rodenie detí, pretože rodina si naozaj rozmyslí, koľko tých detí vie uživiť.
Predkladáme teda konkrétny doplňujúci návrh na elimináciu vzniku hmotnej núdzi (pozn. red.: správne "núdze") spojenej práve s narodením dieťaťa, a síce, aby sa príjmy, ktoré sa neposudzujú pre účely zisťovania hmotnej núdze, zvýšili na 50 % materského namiesto doterajších 25. To znamená, že dnes, keď chcete získať príspevok v hmotnej núdzi, tak len 25 % materského sa vám nezarátava vlastne do tej sumy, kde sa vám, kde vám vznikne nárok na hmotnú núdzu. My hovoríme o tom, že by to malo byť aspoň 50 % tej materskej, ideálne pre nás by bolo, ak by sa celá materská nezarátavala do posudzovania hmotnej núdze. Pretože konečne je načase, aby sme podporovali aj ľudí, ktorí v minulosti pracovali, a sú to práve ženy, ktorým vznikne nárok na materské. Ak by nepracovali, poberali by bežne dávku v hmotnej núdzi, ale keďže pracovali poctivo, boli poctivými pracujúcimi, tak v podstate im nevznikne nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Možno môže padnúť otázka, prečo 50 % a nie nižšie číslo. Ide o to, že ak na posudzovanie hmotnej núdze z materského odpočítame menej ako 50 %, tak nedostaneme, aby príjem rodiny po narodení dieťaťa neklesol. To sme si prepočítavali, to znamená, preto navrhujeme aspoň 50 %.
Druhý taký problém, ktorý vnímam ako neopodstatnene tvrdý postoj štátu k osamelým rodičom, ktorým sa narodilo dieťa, je požiadavka, aby po uplynutí 31 týždňov veku dieťaťa mal správny orgán právo skúmať, či je rodič schopný zabezpečiť si zvýšenie príjmu vlastnou prácou. V subjektívnom posudzovaní je vždy riziko negatívnych emócií správneho orgánu, teda konkrétneho úradníka vo vzťahu k posudzovanej osobe a zákon nedokáže v jeho platnom znení vylúčiť ani možnosť šikanovania týchto matiek alebo otcov, ktorí v konečnom dôsledku sú naozaj rodičmi, ktorí sa sami starajú o tie deti.
A zopakujem, čo som už uviedla aj v prvom čítaní. Čo má robiť vlastne osamelý rodiť po 31. týždni veku dieťaťa, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťaťa (pozn. red.: správne "dieťa") inou fyzickou alebo právnickou osobou? Jasle napríklad v širokom okolí niet, a keď aj sú, tak si ich nemôže pre ich vysokú cenu vlastne ten samotný rodič dovoliť. Pre týchto rodičov v podstate nemáme ani stravu zadarmo, ani v podstate vlaky zadarmo a všetko musia riešiť na vlastné triko. Čiže ocitajú sa s tými detičkami sami a ešte nemajú tie benefity ako iní občania, a teda naozaj je potrebné zvážiť práve pri posudzovaní hmotnej núdze tento aspekt.
Preto vlastne navrhujeme predĺžiť obdobie, v ktorom správny orgán neskúma zabezpečenie príjmu vlastnou prácou osamelého rodiča, z 31 týždňov na 1 rok.
Takže tretím problémom, ktorý riešim v pozmeňováku, sa týka jednotnej aplikácie zákona v územných orgánoch štátnej správy na úseku teda posudzovania hmotnej núdze, kde sa navrhuje spresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí, ktoré sú samy rodičmi, do domácnosti, pretože súčasný stav umožňuje tieto osoby zaraďovať do dvoch rozdielnych kategórií domácností. Poviem príklad, lebo, samozrejme, ak nepracujete s hmotnou núdzou, tak je to také krkolomné vyznať sa vlastne v tom, čo som teraz povedala. V podstate ide o to, že ak máme rodičov, ktorí majú dcéru, ktorá začala študovať na vysokej škole, otehotnie, odíde na vysokú školu do, teda do iného mesta, kde sa jej, je tehotná, porodí dieťa, žije tam so svojím priateľom, čiže jedna domácnosť, kde môže byť posudzovaná, je tam, kde je ten priateľ, a druhá domácnosť je tá, kde sú jej rodičia a kde ona má trvalý pobyt.
Aby sme predišli týmto problémom práve tých nezaopatrených plnoletých rodičov, ktorí sami majú deti, tak navrhujeme tento, navrhujeme to teda v pozmeňováku upraviť, aby opäť nedošlo k nejakým anomáliám práve v praxi a potom budeme riešiť podobné prípady ako s tým, kde pri kompenzáciách v podstate úradníci subjektívne rozhodujú o tom, či teda tam, tam berú do úvahy životnú situáciu, hen neberú do úvahy tú situáciu a následne sa stane to, že ľudia, ktorí potrebujú pomoc, trpia, lebo tú pomoc zo strany štátu nedostanú.
Takisto sa to deje aj pri hmotnej núdzi, a teda ak už nemôžme robiť prepojenosť služieb, ktoré by mali postupne vytlačiť dávky, podľa môjho názoru, ak chceme byť efektívni, lebo v tých službách je to efektívnejšie, ako dostať človeka na trh práce, ako mu zabezpečiť neskôr nájomné bývanie, tak aspoň upravujme tie prorodinné veci v hmotnej núdzi tak, aby vznikal nárok aj ľuďom, ktorí čosi odpracovali a ktorí sa riadne starajú o svoje deti.
Určite je namieste, ak hovoríme o hmotnej núdzi, aj povedať vec, že služby krízovej intervencie pracujú úplne inými metódami práce ako úradníci na sociálnych odborov (pozn. red.: správne "odboroch"). Títo sú nastavení skôr na inú klientelu, zatiaľ čo služby krízovej intervencie sa zamerajú na to, aby ten človek zmenil svoje správanie. Sprevádzajú ho tak, aby si uvedomoval, že všetko je pre neho dôležité. Aj tá rekvalifikácia, aby si raz našiel prácu. Ale ak neprejdú službami krízovej intervencie, cyklí sa nám chudoba a naozaj potom len vykrikujeme, ako tí ľudia nechcú pracovať, ale v podstate možno, ak zoberete do úvahy, že vyrastá v detskom domove, potom nemá kam ísť a ešte vlastne urobíme z neho tvrdé jadro nezamestnaných, ten človek v našej krajine nemá šancu prežiť. Nemá.
Preto buďme citliví, ja naozaj tiež si myslím, že tie dávky je správne teraz viazať, aj teda valorizovať iným mechanizmom, ako to bolo v minulosti, pretože naozaj aj energie, aj potraviny idú hore a títo ľudia sú najchudobnejší z chudobných. Ale určite nesmieme opomenúť prioritu ľudí, kde z rodiny je iba jedna mzda a tá druhá je buď chorobou, alebo starobou, alebo inou životnou situáciou ľudí narušená a v podstate nevzniká im nárok na rôzne príspevky, ktoré patria do kategórie hmotnej núdze.
Ja by som v podstate už len prečítala, ale tak zrýchlene vlastne poviem, že budeme upravovať, teda kam budú patriť deti, nezaopatrené deti plnoleté, ktoré sú samy rodičmi. Potom budeme upravovať, aby sa do posudzovaného príjmu nebralo 50 % materského, predtým to bolo 25. A tiež budeme navrhovať, aby ten rodič, ktorý sa sám stará o tie deti, aby mal takú ochranu od tých úradníkov nie na 31 týždňov, ale na 52 týždňov.
Takže ja budem čítať už konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 407 (pozn. red.: správne "417") o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v § 3 ods. 1 písm. c) v 2. bode sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou plnoletých detí, ktoré sú plnoletými rodičmi podľa písmena d)".
2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: 7. V § 4 ods. 3 písm. c) sa slová "25 % z materského" nahrádzajú slovami "50 % z materského a 25 %".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: 13. V § 7 ods. 2 písm. f) sa za slová "31 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem za slovo. Pani Gaborčáková, keďže ste povedali taký literárny obraz, že naučiť ich chytiť si rybku, tak aj ja použijem také literárne obrazy. Spomenuli ste zvláštny paradox. Škaredá bosorka kríza a krásna víla prosperita majú jednu skutočnosť spoločnú, to je približne rovnaký počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi.
Dovolím si povedať len to, čo tvrdím stále. Obrovské množstvo ľudí v hmotnej núdzi je tam preto, lebo je im tak dobre. Samozrejme, že to nie sú všetci. Ja osobne poznám mnoho takých. Im sa tá rybka nechce chytať, ryba nechce chytať. Im stačí malá rybka spustená rovno do úst v podobe aktivačných prác či krátkodobých projektov, ktoré ste spomínali. Táto situácia sa presekne len tvrdým sekom štátu.
A keďže ste hovorila o tej rybe, tak to opäť dám do vašej roviny. Dajme mu udicu. Chytaj, a keď sa ti nechce chytať, zjedz udicu a nič nežiadaj.
Sociálne cítenie je chvályhodná vec. Aj ja ho mám. Tí, čo ma poznajú, vedia, koľko mesačne dám z môjho príjmu sociálne slabým. Ale sú aj ľudia neprevychovateľní a tu poviem ešte raz, čo som povedal, tvrdý sek štátu.
A o tých odchovancoch z detských domov ste povedali B, ale nepovedali ste A. Deti z detských domovov majú vzdelanie, majú nasporené. Keď sa však po skončení štúdií a pobytu v detskom domove vrátia do svojho pôvodného prostredia a prehajdákajú nasporené, tak sa, samozrejme, zacyklia do toho biedneho stavu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ja môžem len súhlasiť so slovami kolegyne Gaborčákovej, že teda človek, ktorý sa už naozaj ocitne odkázaný na podporu z tohto zákona, tak je vo veľmi ťažkej, zložitej situácii, a teda v tejto krajine aj za takto nastavených podmienok má, má veľmi zložitú šancu prežiť.
Preto by som apelovala, aby, aby napríklad aj tento zákon mal, mal nejaké ustanovenia, ktoré dokážu zachytiť ľudí, ktorých tento zákon nerieši alebo proste si naozaj príde na situácie, kedy, kedy jednoducho do tohoto zákona nespadajú a tú pomoc dostanú. Takže, takže akési zmiernenie tvrdosti zákona by malo existovať aj v tomto zákone, tak ako v mnohých ďalších.
Ja osobne napríklad teraz, keď som si pozerala, tak vlastne aj ten už niekoľkokrát spomínaný príspevok na bývanie, hovorilo sa, že teda má byť návrh zákona predložený do konca roku 2018. Máme rok 2019. To sú proste zákony, ktoré sa majú riešiť prioritne, lebo sa týkajú tých najchudobnejších ľudí, a nie ich odkladať.
A posledná poznámka. Zdá sa mi stále nedostatočné zvýšenie, napríklad posudzovanie príjmu žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na dennom štúdiu, ktoré sa zvyšuje na trojnásobok sumy životného minima, lebo títo žiaci chcú a študenti chcú pomôcť tej rodine a ani nemajú ako.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za pripomienky. Každopádne, áno, ja si viem predstaviť, že zrejme ja by som, ak by som robila novelu zákona o hmotnej núdzi, robila by som ju ináč, asi by som trošku urobila poriadny vietor v tom.
Áno, na základe toho by som, ako si povedala, kolegyňa, rozšírila okruh ľudí, ktorých zachytí ešte len to kvitnutie tej chudoby. Títo nám úplne všade sa stratia a potom už nevieme vlastne s ním dať rady. Potom zase, keď už sa nám niekde objavia, tak málo s nimi pracujeme cez služby, ale v podstate tým pádom oni sa neberú aj do tej práce. A to je pravda, že ak my ich nenaštartujeme k tomu, aby obnovili svoje správanie, oni nebudú chcieť ísť do tej práce. Čiže bez toho medzistupňa to nedokážeme a v súčasnosti vlastne takto na Slovensku vôbec nefungujeme. To treba zmeniť.
To musí mať tri stupne. Tých, ktorých podchytíme, už sú potencionálni. Potom sú tí, ktorých nasmerujeme na zmenu správania a následne ich integrujeme na trh práce. Ak tieto tri časti nebudú súčasťou reformy zákona o hmotnej núdzi, jednoducho neporadíme s tými ľuďmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Priznám sa, že som čakal trošku väčšiu diskusiu, ale na druhej strane som čakal aj väčšie ocenenie tohto zákona. Pootvárali ste kde možné, pani poslankyňa. Áno, robíte len vietor. My robíme skutky.
Od začiatku môjho fungovania na rezorte som si dal jednu z priorít: urobiť všetko pre to, aby ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, prácu našli. Tvrdil som a tvrdím stále, najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. Samozrejme, ak o ňu záujem majú. V tejto filozofii postupujem a práve preto aj doteraz hlavne, by som povedal, akcentácia bola, ľudí motivovať, aby prácu brali.
Robil som všetko pre to, aby sa prehlboval rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou. Opätovne, aby bolo motivačné na Slovensku pracovať.
Od, tri roky funguje súbeh, to znamená, ponechali sme dávku v hmotnej núdzi, ak sa človek zamestná, 47-tisíc dlhodobo nezamestnaných sa za tri roky len pod touto motiváciou zamestnalo.
Prijal som jeden - možno vtedy veľmi kontroverzný - návrh zákona o povinnosti aktivovať sa, aby nečakali len niekde pred poštou na výplatu, ale aby tí, čo poberajú dávky v hmotnej núdzi, sa prejavili a pomohli obci. Toto bolo veľmi dôležité. Výsledok? 187-tisíc v čase, keď sme to zavádzali, dneska 70-tisíc. Vyhnali ste ma s tým na Ústavný súd, Ústavný súd dal za pravdu a ja chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým starostom a primátorom bez ohľadu na to, za ktorú stranu kandidovali, že prijali tento zákon.
A potešilo ma pri poslednom výjazdovom zasadnutí vlády v Snine, keď starosta v tomto malom okrese vystúpil a povedal: "Pán minister, čo mám robiť? Pred dvomi rokmi som mal problém, čo dať tým ľuďom robiť, ja dneska tu nemám jediného nezamestnaného a mám problém, kto mi bude kosiť alebo odhrabávať sneh."
Máme iné nástroje, ktorými im pomôžeme. Skrátka, tu chcem definovať a jasne povedať, aký máme prístup k hmotnej núdzi. Urobiť všetko pre to, aby v hmotnej núdzi bolo čo najmenej ľudí, aby čo najviac ľudí malo iný sociálno-ekonomický status.
Preto aj tento zákon, ktorý predkladáme, má tri priority:
Prvá priorita: Zvýšenie súm pomoci hmotnej núdzi. Áno. V oblasti, ako sú dávky, aktivačný príspevok, ochranný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, ideme o 5 % hore; 9 rokov sa neznižovalo, nezvyšovala táto dávka, nie je o čom hovoriť, je potrebné prispôsobiť konkrétnym reláciám.
Druhá priorita, ktorá s týmto súvisí: opätovne motivovať k získaniu riadne platenej práce. Preto ďalší súbeh, ktorý tu navrhujeme.
A tretia priorita: Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a interpretácie precizovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Zjednodušene povedané, absolútne odbúravame, zvýhodňujeme, nechceme trestať rodiny za to, že tam majú, ja neviem, študenta, ktorý niekde študuje, aby dajme tomu príjem, ktorý má pri vycestovaní, pri akejkoľvek ďalej činnosti, ktorá s tým súvisí, malo toto vplyv na, na tú rodinu v tej hmotnej núdzi. Sme absolútne ústretoví.
Nehovoriac o tom, že v tom prvom prípade zavádzame to, čo Slovensko za celú dobu existencie nemalo, a to je valorizácia dávok v hmotnej núdzi. To znamená, podľa pohybu životného minima automaticky sa budú upravovať aj dávky v hmotnej núdzi. Nikdy to tu nebolo doteraz, to je nóvum. A som presvedčený o tom, že to je spravodlivé, lebo aj dávka v hmotnej núdzi musí reagovať na vývoj spoločnosti a hlavne ten sociálno-ekonomický.
Teraz k tomu, čo tu bolo pomenované aj z vašej strany, skúsme si povedať, lebo použila ste výraz "nemá šancu prežiť". Ale dávka v hmotnej núdzi, to nie je len jedna dávka, to je súbor. Samozrejme, záleží od toho, aká je rodina, na čo všetko má nárok, ale to je základná dávka, príspevok na bývanie, to je 89,20, čo len aktivačný príspevok pre oboch rodičov, to je ďalších 132, ochranný príspevok, ak ho majú, príspevok na nezaopatrené dieťa, dávka k príspevku, prípadne to môže byť prídavok na dieťa. To znamená, že rodina 2 + 2, pokiaľ je len na dávkach, má príjem 474,88. To znamená nie 62, ale takúto sumu.
A teraz, čo sme urobili? Dnes, keď jeden z rodiny pracuje, znova zo štvorčlennej, len za tú minimálnu mzdu, taká rodina má príjem 702,26. Týmito opatreniami, ktoré máme v zákone, s tým, čo sme urobili od 1. januára aj v súvislosti s minimálnou mzdou, sa zvyšuje príjem u takejto rodiny bez vplyvu zamestnávateľa o 98,40. To znamená skoro o 100 eur.
Preto je tá motivácia dôležitá a preto trváme na tom, že akékoľvek opatrenie smerom k hmotnej núdzi, áno, pomôcť tým, ktorí v tej núdzi sú, ale stále hovoríme o núdzi, ale urobiť všetko pre to, aby sme ich motivovali, aby sami mali záujem z tej hmotnej núdze vyjsť, a to je otázka ísť spracovať, pokiaľ sú k tomu, samozrejmá vec, že splnené, splnené všetky, všetky predpoklady.
To je dôležité jednoducho v tejto situácii povedať a my týmto návrhom zákona tieto veci riešime. Je to veľmi proústretný krok smerom k tým, ktorí poberajú hmotnú núdzu, ale zároveň je tam pre nich aj veľmi vážna motivácia, aby sa zamestnali, pokiaľ sa im práca ponúka, a dnes tá situácia, chvalabohu, ešte stále taká je.
Pani poslankyňa, chcem poďakovať za ten pozmeňovací návrh, aj to, že ste mala ambíciu to dať skôr, pretože mal som možnosť hovoriť aj s odbornými sekciami. Ak dovolíte, skúsim vám prečítať odpovede, ktoré sa týkajú tých kvázi troch bodov, troch článkov, ktoré v tom pozmeňováku sú, tak, ako mi ich aj kolegovia pripravili, a ja sa s nimi stotožňujem.
K prvému bodu. Ministerstvo neeviduje aplikačné problémy pri uplatňovaní ustanovenia o domácnosti. Posudzovanie domácnosti je jednotne metodicky usmernené na úrovni Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a to tak, že ak je plnoleté dieťa samé rodičom, posudzuje sa spoločne so svojím dieťaťom ako samostatná domácnosť podľa písmena d).
V tejto súvislosti považujem za nadbytočné detailizovať zákonnú úpravu.
K druhému bodu. Účelom dávky materské je náhrada straty príjmu z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa. Nepovažujeme za správne určiť výšku miery ochrany náhrady príjmu ako samostatného príjmu. Navyše by vznikli otázky, prečo by sa nemali "bonifikovať" aj ďalšie dávky sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že pomoc v hmotnej núdzi je zameraná na riešenie aktuálnej situácie osoby v hmotnej núdzi, nemožno navrhované opatrenie vnímať ako prorodinné opatrenia, keďže medzi sociálnou udalosťou a opatrením nemožno nájsť žiaden príčinný vzťah.
Tretia alebo tretí návrh zmeny, stanovisko ministerstva. Doba, počas ktorej sa od príjmu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý poberá materské, nevyžadujú povinnosti zabezpečovací príjem pri súčasnom vzniku nároku na ochranný príspevok, to znamená, podľa návrhu je to 66,20, logicky korešponduje s dĺžkou poberania materského, čo je spravidla 31 týždňov po narodení dieťaťa, 34 týždňov celkove.
Upozorňujem, že na účely nezníženia základnej dávky z dôvodu neaktivovania sa napríklad v rámci menších obecných služieb, čo je § 10, má rodič na dieťa výnimku do veku 3 rokov toho dieťaťa a osamelý rodič až do veku 6 rokov dieťaťa.
Ďalej upozorňujeme, že neexistuje žiadna zákonná prekážka na prijatie dieťaťa mladšieho ako 1 rok do jaslí, navyše existujú aj iné možnosti starostlivosti o dieťa, ktoré sme dali my do zákona, napríklad opatrovateľka detí, rodina a podobne.
To je odpoveď odborníkov, kolegov z jednotlivých odborných sekcií k tomu návrhu.
Úplne na záver, očakával som, že predsa len aj opozícia uzná, že ten návrh zákona, ktorý ponúkame, má svoje plusy, veď to sa netajilo, rok som čakal, pokiaľ ministerstvo financií povedalo áno, je potrebné dať aj na túto oblasť finančné prostriedky, pretože 9 rokov sme nedvíhali dávky v hmotnej núdzi, ale medzitým sme pracovali s touto kategóriou ľudí úplne inak.
Preto aj celkom prirodzene očakávam a chcem vás aj požiadať o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o poskytnutí pomoci poľnohospodárskej prvovýrobe, je to tlač 1218.
Návrh zákona upravuje poskytnutie pomoci podnikateľom poľnohospodárskej prvovýroby, ktorým je fyzická osoba, či už podnikateľ, farmár, alebo právnická osoba, poľnohospodárske družstvá, obchodné spoločnosti alebo iné právne subjekty, ktoré zaoberajú sa a vyrábajú poľnohospodárske produkty formou úhrady zaplatenej v časti spotrebnej dane z minerálnych olejov. V minulosti tento zákon bol známy ako červená nafta alebo, ľudovo povedané, tiež zelená nafta.
Návrh zákona o poskytnutí pomoci poľnohospodárskej prvovýrobe rieši hlavne systémové opatrenia na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, jedná sa o štátnu pomoc a rieši aj zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských farmárov, viac domácich potravín na pultoch, ako aj zvýšenie, resp. udržanie zamestnanosti na vidieku a rozvoj vidieka. Je to podpora špeciálnej a špecializovanej rastlinnej a živočíšnej prvovýroby odvetví, ktoré sú náročnejšie na úroveň dosahovania produkcie. Pri rastlinnej výrobe sa jedná o podporu zameranú na pestovanie ovocia, zeleniny, konzumných zemiakov, strukovín, cukrovej repy, sóje, maku, ľanu, chmeľu a koreninových a liečivých rastlín. V živočíšnej výrobe sa bude jednať o podporu chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny, oviec, kôz a koní.
Jednotlivé oprávnené subjekty budú podávať žiadosti na základe zverejnenej výzvy na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Pomoc poskytovaná platobnou agentúrou sa stanovuje v sume 0,347 eura za liter minerálneho oleja. Normatív spotreby minerálneho oleja na komodity rastlinnej, ako i živočíšnej výroby zverejňuje platobná agentúra vo svojej výzve. Tento normatív bol vypočítaný Výskumným ústavom ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva v Nitre, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, ako aj Výskumným ústavom živočíšnej výroby v Nitre.
Návrh zákona je rozpočtovaný v sume 30 mil. euro ročne na roky 2019, 2020 a 2021.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občanov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, ako aj právnymi a záväznými aktami Európskej únie.
Kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto zákona v druhom čítaní.
Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením 1517 zo 4. decembra 2018 pridelila návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona o poskytnutí pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe (tlač 1218) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 513 z 22. januára 2019 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou; výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 383 z 28. januára 2019 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou; výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 241 z 23. januára 2019 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh poslancov schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu poslancov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 247 z 23. januára 2019. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4, podľa § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Prepáčte, ale nestihol som kartičku a zahlásiť sa.
Uvedenie predmetného návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov, bola dostatočne odôvodnená predkladateľom, ktorý sedí po moje ľavici.
Ja by som chcel len dodať také krátke veci ešte pre ozrejmenie k tomu, keď sa celkový zákon bude prijímať, možná také veci, ktoré z minulosti môžu ozrejmiť pamäť hlavne tých starších účastníkov tejto ctenej Národnej rady, že v minulosti niečo podobné bolo zavedené tým spôsobom, že sa tomu hovorilo, bola takzvaná červená nafta.
A rozdiel medzi zelenou naftou a červenou naftou je podľa môjho názoru veľmi dobrý a opodstatnený z toho dôvodu, že s tou červenou naftou v minulosti sa dalo narábať aj spôsobmi, ktoré nepatria do slušnej spoločnosti. A druhý dôvod, ktorý tiež asi vylúčil tento spôsob používania, podľa minulosti bol ten, že tá červená nafta mala aj vplyv na celkové zariadenie strojov, ktoré to používali, v daných prípadoch najmä traktory, automobily nákladné, kde to zanášalo palivovú sústavu a prichádzalo k veľkým rozporom. Na druhej strane lákalo to mnoho účastníkov a ľudí, ktorí mali možnosť, aj k tomu, čo som povedal v týchto predošlých slovách.
Tento spôsob tej pomoci, hlavne prvovýrobcom, či už v živočíšnej výrobe, alebo v rastlinnej výrobe, je daný tým, že dosiahne tými odpismi, ktoré prídu pre tých podnikateľov, ktorí musia splniť určité kritériá k tomu, aby mohli dospieť k tomu, že tá Slovenská platobná agentúra potom pristúpi k tomu, že vybere z tých uchádzačov tie subjekty, ktoré majú na toto nárok, odpisom a úľavou, ktoré sa potom prejavia v celkovej podstate aj stavom, ktorý nastane v rámci produkcie slovenských domácich výrobkov na pultoch Slovenskej republiky.
Pretože ja si myslím, že hlavná podstata veci je daná v tom, že chceme týmto spôsobom zvýšiť aj produkciu slovenských výrobkov, kvalitu slovenských výrobkov a tým pádom aj dostanie do verejnosti a medzi spoločnosť a konzumentov výrobky slovenské, aby sme neboli zahltení jednoducho potravinami, ktoré k nám prídu zo zahraničia. Pretože jedna vec je istá, čo sa týka dotačných prístupov štátu k daným farmárom alebo poľnohospodárskym subjektom, je v našom štáte stále pozadu proti týmto štátom a my nemôžeme potom konkurovať v rámci cien k týmto ľuďom a potom sa stávajú veci také, ktoré jednoznačne tých ľudí doženú k tomu, že každý sa snaží správať podľa ceny, ale v tom prípade nie je možné sa správať podľa kvality potravín. A to je podstata veci, o ktorú nám ide, aby sme konzumovali zdravé potraviny, ktoré jednoducho nebudú mať vplyv potom aj na náš zdravotný stav, ktorý sa, samozrejme, zase potom prejaví jedine na záťaž samotnej Slovenskej republiky, pretože tí ľudia potom potrebujú ošetrenie a tak ďalej a tak ďalej.
Z moje strany asi toľko k tomu ozrejmeniu a vysvetleniu, potom možná že ešte v rámci rozpravy sú prihlásení páni, bude možné zareagovať na niektoré veci, ktoré som tuná nespomenul. Ale toto som pokladal za takú podstatnú vec, ktorú som vám chcel priblížiť a ozrejmiť k tomu, než sa budete rozhodovať pri tom, keď budeme tento zákon schvaľovať, že aj toto sú veci dôležité, ktoré môžu napovedať k tomu, aby sme tento zákon prijali a odsúhlasili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pô-do-hos-po-dár-stvo, no, sláva, vyzerá, že aj z nášho štátneho rozpočtu sa konečne dostáva aj preňho, hoci nie adekvátna časť, ale aspoň niečo. Ako už navrhovateľ uviedol, jedná sa o takzvanú zelenú, červenú, ako ju už nazveme, to už je jedno, naftu, ktorá ale nebude takouto farbou nejak deklarovaná, to znamená, tam žiadne lítium do toho nepôjde, takže bude to klasická nafta, resp. ten minerálny olej, ktorý je takto ako v zákone špecifikovaný.
Myslím si, že takto zodpovedne by sa mala stavať aj v ďalších rokoch vláda Slovenskej republiky, jedno, aká tu bude, či bude táto, alebo iná, a zvýšiť našim poľnohospodárom a pôdohospodárom, lebo aj lesníkov tam máme, aj lesný pôdny fond, zvýšiť im zo štátneho rozpočtu prísun financií minimálne v rámci V4-ky, ako aj v minulom roku Česká republika 240 mil. eur, Poliaci 275 a Maďari niečo pod 180, keď dobré mám informácie. My dávame im teraz 30 mil. Samozrejme, hovoríme hurá, sláva, áno, však aj to je dobré, v minulom roku to bolo pôvodne milión, potom sa trošku zvýšilo, takže, samozrejme, nemôžem haniť náš rezort, ak dostane financie.
A chcel by som upozorniť na tie nafty, ktoré už tu boli, ako boli v skrátenom spomínané, resp. spravodajca to spomínal, že už sme to tu mali, aby sme sa vyvarovali týchto chýb, ktoré boli vtedy. A jedna z chýb bola tá, že to boli veľké papierovačky. To bolo neskutočné, ako sa mi farmári sťažovali, že tam mali toľko papierov, že až hrúza, takže mnohých to aj odradilo. Takže chcem veriť, že navrhovateľ to má prekonzultované aj s rezortom, takže to bude bez tých papierovačiek.
Ďalej bol veľký problém, ako tu už bolo spomínané, miešať to s pôvodnou naftou a boli tam veľké problémy, dokonca sa nedalo ani previezť, ja neviem, keď ste prevážali z jedného chotára do druhého nejakých pracovníkov, ktorí vám brigádovali, tak to už bolo, že na to sa nemôže čerpať, lebo na toto nebolo určené. Takže dúfam, že takéto anomálie nevzniknú, je dobré, že je to viazané na VDJ a na normatív, to znamená, tú veľkú dobytčiu jednotku, a vyzerá, že tam to vychádza ten koeficient 0,347 eur na liter.
Pán navrhovateľ spomínal, že farmárov, spomenuli ste aj farmárov. No, ľudia boží, my ešte farmárov nemáme zadefinovaných v zákone. Ukážte mi zákon, v ktorom máme zadefinovaných slovenských farmárov. Európa ich má, my ich nemáme ešte. Tak keď budeme hovoriť o farmároch, tak hovorme o tých, ktorých máme zadefinovaných, a to sú agropodnikatelia, ja ich beriem takto, agropodnikatelia, sú to fyzické a právnické osoby v tomto prípade, ktorí môžu mať nárok na túto naftu.
To, čo som hovoril aj na výbore, kde sme mali dosť, nehovorím, že búrlivú, ale zaujímavú debatu, asi aj kolegyňa Zemanová mi to tiež potvrdí, že prakticky zatiaľ nie je spomínané, že koho sa to vlastne bude týkať. Áno, navrhovateľ ozrejmil, že ide o špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, a mňa hneď napadlo pri tej špeciálnej živočíšnej výrobe, lebo hovoríme o odvetví, ktoré, myslím si, že tá živočíšna výroba je tak zanedbávaná u nás, že je to až katastrofa, a neviem, či, no a je to živočíšny, je to, je to hmyz. My sme zabudli na včely. Ľudia boží, my sme zabudli na včely, ktoré keď nám z našej krajiny odídu, tak 70 % našich opelených ovocných sadov a ďalších končí. A stále hovoríme, že chceme chrániť včelu, celosvetový problém. Divé včely, kultivované včely, šľachtené včely a my sme ich tu vôbec nedali. Tak sa pýtam, až tak ich chceme ochraňovať, že ja viem, že včelári nemajú dennodenne tisíce kilometrov najazdených a, ľudia boží, keď dáš špeciál, tak špeciálna a včely sú podľa mňa špeciálna, či sa niekomu páči, alebo nepáči, a nedávame im zadosť tej vážnosti, ako by mali mať.
Takže bol by som veľmi rád, keby zopakoval slová navrhovateľ, ako sľúbil na výbore, že keď to nestihneme v roku 2019, tak v roku 2020, keď sa vypočíta nejaký normatív, že aj včely budú mať možnosť a včelári sa prihlásiť. Ako bolo spomínané, návrh, ktoré komodity, či už živočíšna, alebo rastlinná, vychádzali prevažne z komory a táto to ako navrhovala, tak neviem, či komora až tak averzná je voči včelárom, alebo ako to má byť, pretože myslím si, že včely si to jednoznačne zaslúžia. Dokonca ja mám za to, že včely by mali byť chránený druh, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Keď budeme chrániť medveďov a iné, tak včely každopádne, lebo to sú dennodenní pomocníci, dennodenní, ľudia boží, to si neuvedomujete, to je dennodenná pomoc, či sa nám to páči, alebo nepáči.
Takže, vážení, aj včely by som bol rád, keby tam boli.
Na našom výbore, kde boli, samozrejme, aj hostia, sa predstavila aj pani za Pivovary a sladovne, ktorá sa pýtala: A čo tak sladovnícky jačmeň, ktorý je tiež špeciálny, a čo sa nespotrebuje v našich pivovaroch, bijú sa o tento slad, teda o tento jačmeň iné krajiny. Týmto nechceme dať? Pýtam sa - prečo?
Takže bol by som rád, keby tento záväzok, ako na včely bolo dané, prešiel aj na túto komoditu, pretože obilniny ako také, ani repka, ani slnečnica tam nie sú, dobre, áno, beriem, toho tu máme dosť. Ale toto myslím si, že zaslúži si tiež, a mňa to, musím povedať, takisto nenapadlo. Neviem, koľko je ešte tu zabudnutých, chcem veriť, že minimum, čo by malo byť ešte podporené.
Účinnosť je od 1. 3. 2019, dobre, ministerka to sľubovala, že to bude čím skôr, mali sme tu na tých protestoch v lete, čo boli, dobre, nestihlo sa to od 1. 1., okej.
Musím povedať ešte jednu vec, že zdá sa mi, že tam tie podmienky, ktoré dávajú oprávnenosť danému žiadateľovi, že budú dôsledne ako kontrolované aj tie určité nedoplatky, ktoré má voči daňovým, obecným a iným poisťovniam zdravotným, že budú každoročne kontrolované, či to má splnené, alebo nemá, lebo neni to až tak zadefinované v tomto návrhu zákona. Pretože pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre to stačí, keď to zadefinuje v prvom roku a potom to už nemusí. A to je katastrofa. A to je katastrofa, to v ďalších rokoch môže mať také dlhy, že až zahučí.
Takže chcem apelovať okamžite, že každý rok kontrolovať, keď chcem mať takého bezúhonného, a myslím, že je to správne, aby takýto človek mohol poberať takúto podporu zo štátneho rozpočtu, ktorá, to je rozpočet všetkých ľudí Slovenskej republiky. Takže na to apelujem, pán navrhovateľ, aby aj toto bolo.
Myslím si, že... Ešte takto, ešte treba uviesť na správnu mieru, lebo v prvom čítaní sa objavili určité fámy aj v médiách, že tých 30 mil. je na tri roky. Mňa to zmrazilo, takže bolo to opravené, áno, aj teraz, ale chcem to, aby to počul národ slovenský v konečnej verzii, že každý rok po 30 mil. a navrhovateľ hovorí, že bodaj by to bolo viacej v ďalších rokoch. Takže dúfam, že tomuto nejakému sľubu sa nespreneveria ani ďalší ministri a ďalší navrhovatelia tejto sumy pre túto naftu, ktorá príde možno aj v roku 2021, 2020, ako sa spomína v návrhu tohto zákona.
Takže myslím si, že je to dobrý počin. Nemám s tým problém. Zdá sa mi, že konečne sa možnože bude brieždiť na lepšie časy. Chcem apelovať na všeckých ministrov financií, ktorí prídu po tomto našom ministrovi, ktorý je teraz v tomto volebnom období, aby si toto vzali za svoje a aby sme konečne tým našim poľnohospodárom ukázali, že aj štát si vie ich zastať.
Musím povedať jedno, že mal som teraz tu kolegu zo Švajčiarska, a keď mi povedal, že akú vážnosť požíva švajčiarsky farmár, že keď príde na úrad, tak doslova tam stoja v pozore, lebo prišiel farmár, ktorý dorába obživu pre švajčiarsky ľud. Tak chcem veriť, že raz sa aj my toho dožijeme, že keď tam príde poľnohospodár, teda agropodnikateľ slovenský, tak že si ho budeme veľmi vážiť a nebudeme ho zatracovať na poslednú koľaj aj s tým, že čo mu poskytneme zo štátneho rozpočtu. Lebo potom nemôžme my konkurovať západoeurópskym farmárom a EÚ 15.
Takže, vážení, poďakujem, lebo dobré veci, treba aj poďakovať za to, že ste vyčlenili takúto sumu. Chcem veriť, že bude aj kontrolnými orgánmi cez PPA dobre využitá, nie zneužitá a že budú dôsledne vyvodzovať aj nejaké tie postihy, ak sa takto urobí. A pokiaľ bude viacej týchto žiadateľov, tak primerane sa to, samozrejme, bude krátiť, lebo aj to je filozofia zákona, že nie všeckým sa asi musí rovnako takto dať.
Takže, vážení, končím ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.