Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, začnem trošku netradične, pretože pri mojej minulej faktickej poznámke som ani sám neočakával, že budem mať takú reakciu konkrétne od dvoch pánov poslancov, tak aby bolo, aby bolo, aby boli veci jasné, pretože stále zastávam názor, že priama komunikácia a jasne vysvetlené veci sú vždy lepšie ako potom sa na seba zazerať a myslieť si svoje.
Konkrétne moja otázka bola nasmerovaná na konkrétny príklad, ktorý som našiel, keď som si pozrel jednotlivé podporené, resp. nepodporené projekty. A pre mňa osobe je veľmi pozoruhodné, ak jedna firma dostane za konkrétnu činnosť, ktorá bola popísaná, a to je vŕtanie a hĺbenie otvorov do geologických štruktúr a iná zase nie. Beriem do úvahy, že ak v prípade tej firmy, ktorá nebola podporená, aj keď počet bodov naznačoval, že by tá podpora tam mohla byť, už bola tu avizovaná pani ministerkou, že v minulosti bola tam tá podpora daná, ale zas na druhej strane, je pre mňa prekvapujúce, ak zistím si o firme, ktorá podporená bola, aká bola jej podnikateľská minulosť, a to je, že pomerne len pár rokov dozadu zmenila dokonca aj svoj názov a pôvodne sa venovala kateringu. Takže v tomto prípade mám dosť vážne pochybnosti o tom, aký úmysel konkrétne táto firma má. A takýchto príkladov by sme mohli vedieť nájsť viac. Ale o inom som chcel.
Každá podpora vedy je dobrá. Otázkou je iba to, či je vo svojich dôsledkoch aj užitočná. Tu sa totiž ukazuje, že často o tom môžeme úspešne pochybovať. Počuli sme tu o..., už nejaké druhy hodnotení o tom význame alebo nevýzname tejto schôdze, podľa mňa všetko, čo robíme, svoj význam vždy malo, má a bude mať, pretože sme zástupcami ľudí, ktorí nás tu zvolili, a náš privátny záujem je, aby sme vždy pozerali pri každom jednom zavádzanom opatrení na práve užitočnosť využitých verejných zdrojov. Verejné zdroje sú totiž peniaze nás všetkých, nielen naše. I keď častokrát narážam v komunikácii s ľuďmi práve na takýto problém, že sa tak zamýšľajú a častokrát sa ma aj pýtajú, prečo sa často nerozhoduje tak, ako keby to boli tvoje vlastné peniaze. Prečo mnohí ľudia pristupujú k tomu problému, veď to je zo štátu, ako keby v nás trochu stále bolo ten starý duch čias, kedy sme si mysleli, že to, čo je verejné alebo čo patrí všetkým, ako keby nebolo naše. A to je veľmi vážny problém, ktorý v mnohých ľuďoch stále ostáva stále hlboko zakorenený, a potrebujeme ho napraviť, čo je vzdelávať tú populáciu do tých najmenších až po tých dospelých i tých starších.
Napriek všetkým výhradám, ktoré voči nám môžete mať, voči médiám, aktivistom, neziskovým organizáciám, skúste sa opýtať sami seba, čo by sa stalo, alebo či by sa vôbec niečo stalo, ak by neboli napísané články, ak by sa niekto spätne na ten problém nepozrel, čo by sa skutočnosti asi stalo. Ja si myslím, že nie je dobrou stratégiou označovať za vinníkov novinárov alebo aktivistov, prípadne aj opozičných politikov. Novinári nevenovali pozornosť televízii a nerobili jej pozitívnu reklamu, toto som vlastne tak pochopil, že je vážny problém, keď vtedy v septembri nereagovali na prvú tlačovú besedu v rámci vyhlásenia tej výzvy, a ba čo viac, odvážili sa sledovať pochybné prepojenia konečných užívateľov výhod. Totižto dnes máme nástroje, kedy môžeme odsledovať, aj keď je to namáhavé, náročné a nie každému sa do toho chce, ale vieme odsledovať a dostať sa k tomu už vďaka moderným technológiám, aspoň v tých možnostiach technických, ktoré sú nám k dispozícii, kto v skutočnosti je na konci tej reťaze. A práve to, že sa tam objavili určité mená, si myslím, že bol ten hlavný impulz preto, že sa to všetko začalo. Veď sa pozrime na ovocie, ktoré priniesla, to, čo niekto nazýva škandalizáciou. 24. januára 2019 bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie na neoprávnenú manipuláciu informačného systému Centra vedecko-technických informácií, pričom myslím, že aj v minulosti boli zaznamenané útoky na informačný systém. Takže myslím si, že je dôležité, že konkrétne kroky sa začali diať, tak akože 4. februára 2019 bol odvolaný Marek Hajduk ako generálny riaditeľ sekcie vedy a výskumu a 13. februára 2019 bolo oznámené, že prebehne interný audit na sekcii vedy a technicky v rezorte školstva. Ale tu som trochu pesimistický. Nehnevajte sa na mňa, ale úprimne, interný audit, to je predsa spôsob, ako kontrolovať samého seba. Pokiaľ to myslíme vážne, ten kon..., ten konkrétny krok a tie konkrétne kontroly by mali byť predsa len vedené niekým zvonku. Ak chcem, ak nám naozaj ide o vec.
Stimuly na výskum a vývoj sú v podstate podporný, tento podporný program, ako už tu bolo spomínané, bol iniciovaný Európskou komisiou a je to druh štátnej pomoci pre súkromné firmy, ktoré majú výnimku z pravidiel o spoločnom trhu. Brusel tento program navrhol, aby zvýšil podiel súkromných financií na výskum a vývoj v Európskej únii a počet ľudí v komerčnom výskume. Na Slovensku sa stimuly začali poskytovať od konca roka 2009, a pokiaľ mám dobré informácie, zhruba od tohto času, tá prvá dotácia bola na sumu iba 6,5 mil., vidíme, že postupne sa tá suma menila. Každopádne v súčasnosti, v súčasnosti, za 10 rokov sa rozdelilo na stimuly na výskum a vývoj vyše 50 mil. eur.
A tu budem dosť osobný v tom pohľade, pretože ja som prišiel zo školstva, stále sa považujem za učiteľa a my sme stále, neustále počúvali za posledné roky dozadu, ako je málo financií na konkrétne aktivity, najmä v regionálnom školstve, a neustále sme boli aj konfrontovaní s tým, každý jeden pedagóg, ktorý svoju prácu berie vážne, že musí dbať na spätnú väzbu a musí sledovať progres svojich žiakov. A preto musím sa pýtať a budem sa stále pýtať, ak vieme vynakladať takéto prostriedky z verejných zdrojov z peňazí, z peňazí nás všetkých, čo konkrétne sa urobilo a čo konkrétne to prinieslo pre celú spoločnosť. Toto jednoducho nemôže ostať, že si povieme, že tak sme to skúsili, skúšali, boli firmy viac-menej úspešné alebo menej úspešné. Kvázi, keď si pozrieme aj hitparádu 10 najväčších tých najväčších poberovateľov, tých najväčších poberateľov týchto stimulov na výskum a vývoj, vidíme, že nachádza sa v nej v súčasnosti aj štyria úspešní adepti, ktorí boli podporení aj v tomto 6. kole.
A ďalšou dôležitou vecou je pre mňa aj osobný rozmer, pretože som z východného Slovenska od Michaloviec a ani vo sne by ma nenapadlo, že keď chodím okolo hotelu Jalta, ktorý je už viac ako 2 roky zavretý ako celý komplex budovy, a pritom ubytovacie zariadenie poskytuje už podstatne dlhšiu dobu, funkčná bola iba reštaurácia, že práve to je sídlom nejakých výskumných spoločností, z ktorých jedna napríklad sa venuje výskumu emisií odorizujúcich látok v poľnohospodárskej výrobe.
Myslím si, že treba si hovoriť pravdu. Netreba zatvárať oči pred tým, ak sa vyskytujú jedinci, ktorí môžu využiť určitú schému pre to, aby pod záštitou toho, že využijú aj dobrý úmysel podpore mikropodnikania, resp. startupov a iných foriem, veľmi rýchlo vedia túto hru pochopiť a následne sa na nej, ako to už bolo aj spomínané, priživovať. Toto je vec, ktorá je mimoriadne dôležitá, pretože ľudia, bežní ľudia to veľmi citlivo vnímajú. Oni poznajú tie typy a vedia o nich, a preto je dôležité, ak máme akékoľvek podozrenia, s nimi aj zároveň nie len prísť, ale trvať na tom, aby boli vyšetrené hneď v prípade, že toto podozrenie prichádza a máme ho na stole. Nemôže sa stať, že uplynie určitá doba a že sú skrátka ľudia, ktorí sa vedia z toho dostať. Konkrétne ten spomínaný hotel sú zo zmluvy zo 7. októbra 2013 dostal skoro 800-tisíc na to, aby v rámci podpory cestovného ruchu rozvíjal túto oblasť v našom hospodárstve. A viete, prečo ten hotel je stále zavretý? Pretože štát sa s touto konkrétnou spoločnosťou, ktorá sa nachádza aj na tomto zozname, súdi a chce vrátiť dotáciu naspäť.
K samotnému procesu. Je tu ešte pár vecí, ktoré tu neboli spomenuté, spomenuté, a mňa osobne tiež zarážajú. Neviem, či ste si to všimli, keď ste si prešli ten zoznam, ktorý je dostupný, ale pre mňa ako človeka, ktorý v praxi hodnotil, zúčastňoval sa rôznych druhov testovaní, je veľmi zaujímavé - a to je veľmi mierne slovo - veľmi zaujímavé, ako priveľa sa v hodnotení dosahovalo 100 bodov zo 100 možných. Ide presne o 14 hodnotených firiem. Kvázi je to okolo 47 % podporených projektov. Ale čo je ešte zaujímavejšie, ďalších 10 projektov malo plný počet bodov v 3 z celkového počtu 4 hodnotení. Čo je 80 %. Asi všetci poznáme Gaussovu krivku. Nebudem ju tu ukazovať, jednak vizuálne pomôcky používať nemôžem, aj keby sme si mohli kvázi vyrobiť, ale určite ju poznáme a vieme, že nám veľmi dobre presne vie ukázať tú hustotu pravdepodobnosti. Tak buď boli všetci takí výborní, alebo niečo nie je v poriadku. A to sa už ukázalo mnohokrát aj v minulosti a pri iných veciach v školstve, kedy práve uplatňovanie Gaussovej krivky ukazovalo na stavy, ktoré neboli dobré. Jednoducho štatistika má svoje ratio a treba sa toho držať, nehovoriac o ďalšej veci, aj keď viem, že povinnosť v tom nie je, mne tam chýbali tí partneri, kde prešli projekty, ktorým chýbali spoluriešitelia, a ktorí tam podľa mňa mali byť, a vo väčšine prípadov som rád, že tí, ktorí tých spoluriešiteľov mali a boli podporení, boli práve vedecké inštitúcie. Ale zase ten konkrétny príklad jedného pána, ktorého v podstate kvázi 3 firmy získali podporu, z toho jedna je tiež cez svojich spoločníkov prepojený, sa nachádza v rámci spoluriešiteľov, ma napĺňa pochybnosťou, akým spôsobom sa celý proces vyhodnocoval. Poviete si, že môže ísť o individuálne zlyhania, náhodu alebo čokoľvek iné, ale podľa mňa sme sa unáhlili. Unáhlili sme sa v tom zmysle, že pri samotnom, pri samotnom, ak máme už schválený v minulom roku Implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a máme tam konkrétne opatrenie, ako chceme a môžeme podporovať oblasť výskumu, či už je to opatrenie, vytvorenie komplexnej celonárodnej stratégie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vrátane celonárodného systému hodnotenia výskumných inštitúcií, alebo opatrenie, ktoré nám zabezpečí stabilné a predvídateľné financovanie excelentného výskumu, ak tieto opatrenia sú aj naplánované, tak prečo sme nepripravili podmienky na to, aby sme to robili poriadne, aby sa vychytali prípadné možné chyby, keď navyše vieme, že v minulosti to nebolo úplne v poriadku, čo si tu budeme klamať. To znamená, ja stále na jednej strane, čo sa týka konkrétnej intervencie v regionálnom školstve, hovorím, že tam nemáme už vôbec skoro žiaden čas. Ale čo sa týka takejto dôležitej investície pre podporu vedy a výskumu, to sa musí robiť poriadne. Pretože pokiaľ to chceme od iných, a hovoríme tu častokrát o kvalite, tak by mal platiť pre všetkých, pre každého jedného.
Navyše určite ste možno mnohí čítali revíziu výdavkov na vzdelávanie z roku 2017. Pekne sa tam vypočítalo, koľko sa dá usporiť pri racionalizácie siete základných škôl, prepočet bol 14 mil. Alebo zrušenie možnosti získať kredity na kreditový príplatok, tam bola vypočítaná úspora 48 mil. Prípadne prijať opatrenie na zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí nebudú pokračovať v magisterskom štúdiu, 28 mil.
Veľké úspory sa dajú urobiť aj tým, ak umožníme samosprávnym krajom, a mnohí na to sú odhodlaní a chcú to zrealizovať, bezpodmienečnú racionalizáciu aj svojej školskej siete. Aj tu sú ďalšie úspory. Ale pokiaľ my jedným, jedným hovoríme, že jednoducho nastal čas, kedy sa musíme začať správať zodpovedne k verejným zdrojom, k verejným financiám, akým spôsobom sa im môžeme potom smelo pozrieť do očí, keď vidia, že skrátka cez tento systém sa môže dostať hocikto k takejto, takejto investícii. Myslím si, že by sme mali, a to je dobré, že práve táto schôdza je tu, zároveň otvoriť diskusiu o tom, čo ďalej so stimulmi ako takými, čo konkrétne so zákonom o stimuloch, či nepotrebuje naozaj prekopať, ale poriadne, nielen nejakými kozmetickými zmenami, a zároveň sa pozrieť aj na to, lebo častokrát sa tu hovorí o startupoch. Poviem vám úprimne, o startupoch niečo viem, ešte z čias môjho učiteľovania som bol v kontakte s mnohými mladými študentmi, je to už 12-13 rokov dozadu, venovali sa prevažne v IT sfére, boli to programátori, venovali sa vývoju webových aplikácií. S mnohými som s nimi v kontakte doteraz a komunikujem s nimi práve o tomto probléme, ktorý, a toto by som bol veľmi rád, aby sme si na toto dávali veľký pozor, že napriek tomu, ako moderne to znie, ako svet po tom prahne, vždy tu treba používať zdravý rozum, a tak ako som hovoril v úvode, pri podpore konkrétneho vznikajúceho projektu a jeho financovaní sa pozerať na to, ako keby to boli naše vlastné peniaze, ktoré by sme do toho išli investovať. Skrátka nemôže byť a nemôže sa stať, že nemá funkčný prototyp alebo nie je vec, ktorá je natoľko pripravená, že je premyslená a zdokonalená, a čo potrebuje a na čo teda je potrebná tá potreba, teda konkrétna podpora, je práve zaviesť túto inováciu potom do výroby. Ako oni tomu hovoria, postaviť to na skalu. Čiže my potrebujeme celkový všeobecný pohľad na riešenie startupov ako takých, a nie že konkrétne jedno ministerstvo, má inovačný fond a inovačné vouchre a tu sa zase robia takéto výzvy. Musíme to dať dokopy. Stále zastávam prístup, že tu, tak ako aj pri mnohých, pri vyučovaní predmetov holistický prístup, čiže ten celostný je ten najlepší a najdôležitejší. A prečo to všetko hovorím?
Pre mňa osobne celý tento proces je aj o tom, že my sme stratili už toľko času pri tom, ako sa vytvárala určitá barikáda medzi nami za tie roky, čo vás poznám, pritom prevažná väčšina z nás sú to práve racionálni ľudia. Nestačí nám hľadať len veci, ktoré vieme čiastočne poriešiť, my potrebujeme razantné zmeny. Razantné zmeny, ktoré sa udejú. Nestačí len zabezpečiť k vám asistentov, ale potrebujeme celé tímy ľudí, o ktorých pani poslankyňa Zimenová často hovorí, potrebujeme premyslieť celý spôsob toho, ako to zafinancujeme, akým spôsobom budeme vytvárať, aby sa školy prepájali, pretože oni si to budú robiť aj sami a už dnes to mnohé aj robia. Učiace sa Slovensko ostal dokument, z ktorého sa používa určitá časť, a učiace sa školy začínajú vznikať a budú sa šíriť. Pre tých, ktorí máte väčší záujem o tom, aby vy ste videli, čím v skutočnosti žije slovenské školstvo, odporúčam konferenciu v Poprade Učíme pre život, 22. až 24. marec.
Pre mňa osobne súčasná misia pani ministerky nie je naplnená a očakával som viac. Človek, ktorý prichádza z odborných kruhov, by jednoducho mal trvať na tom, a obzvlášť ak prichádza z vedeckého prostredia a chce niečo, aby po ňom ostalo, aby vyorala hlbokú brázdu, ale nie preto, že počíta s tým, že je to len na dobu určitú, ale preto, že ju bude robiť i naďalej a tie veci, ktoré on začne, budú pokračovať aj po ňom. A toto je veľmi mimoriadne dôležité ponaučenie aj z dnešnej schôdze.
Podľa mňa je kľúčové, aby sa veci začali diať najmä v regionálnom školstve, pretože všetko ostatné je často podružné. Pokiaľ nezachytíme včas deti, ktoré potrebujú pomoc na záchranu, pokiaľ neposkytneme pomocnú ruku a zároveň nezameriame sa na to, že z vonkajšej motivácie vyjde tá vnútorná, a sami od seba tí, ktorí sú účastníkmi vzdelávacieho procesu, budú chcieť nadobúdať nielen vedomosti a zručnosti, ale najmä postoje k tomu, aby vedeli žiť medzi sebou ako ľudia, tak sa nám takéto prípady, kedy sú skrátka jedinci, ktorí budú chcieť vybabrať so systémom, budú neustále opakovať. A tých schôdzí môže byť ešte aj v budúcnosti veľmi veľa.
Nemáme väčšinu, a preto sme realisti. A preto všetko, čo môžeme robiť, je to, že aj keď to niekomu sa to nezdá a pokladá to za cirkus, získame pozornosť, aby sa tu hovorilo o vážnych témach, pretože pokiaľ spoločnosť nebudem sledovať a nebude vnímať tie veci zložitejšie, nebude si uvedomovať, o čo všetko prichádza.
Minule mi jeden kolega napísal: „Ty už sa začínaš správať ako bežný politik.“ Osobne sa ma to dotklo. Keď sme potom spolu ďalej komunikovali, vyšlo z neho, že jemu sa tak zdá, že už som iba na tom povrchu, že riešim iba veci, ktoré nie sú tak podstatné a nejdú do hĺbky. A to ma prinútilo sa zamyslieť, pretože každý by mal začať od seba.
Tak aj teraz každý z vás v ďalšej prebiehajúcej diskusii nech začne od seba a prestane sa na, pozerať na politického protivníka, konkurenta ako na kohosi, ktorý chce škodiť a ubližovať. Toto by bol veľmi dobrý prvý krok, pretože mňa sa to týka a týka sa to aj vás, a najmä sa to bude týkať našich detí.
