43. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi vystúpiť k predkladané..., k predkladanému návrhu. Bol tu prednesený aj pozmeňovací návrh zo strany predkladateľa, s ktorým sa ešte chcem zoznámiť, ale v tejto chvíli vystúpim teda k téme a to je proces ratifikácie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaniu násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Včera na zasadnutí výboru pre ľudské práva mne ani ďalším niektorým kolegom alebo kolegyniam, asi by som to takto povedala, nebolo dostatočne odôvodnené odôvodnený tento návrh. Napriek mnohým otázkam, o čo vlastne v uznesení ide a či je to naozaj stopka tzv. Istanbulskému dohovoru, budem ho takto nazývať, lebo teda takto je zaužívaný aj v odbornej verejnosti, nielen v laickej, nebudem hovoriť stále celý ten dlhý názov. Pýtali sme sa, či je to naozaj stop Istanbulskému dohovoru, alebo nie. Predkladateľ nám to nedokázal dostatočne vysvetliť. Preto aj ja mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým by som precizovala toto uznesenie, ale ako som povedala, ešte sa zoznámim s vašim novým pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ste teraz prišli do pléna.
Začala by som takto, včera som si uvedomila, že nie je to vlastne pravdou, že predkladateľ Slovenská národná strana ide naozaj zastaviť Istanbulský dohovor. Mala som pocit a mám ten pocit, že sa na to iba hráte, žiadne stop nenavrhujete. Už teda hovorím o tom, že ešte som sa nezoznámila celkom, aj keď som ho vypočula, ale chcem si ho riadne precízne prečítať, váš pozmeňovák. Vy ste vo vláde tri roky a žiadate teraz svoju vládu, kde máte zastúpenie, aby iba nepokračovala v procese ratifikácie. Teda o to ste žiadali uznesením predloženým, ktorý doteraz mali všetci poslanci v laviciach. A to znamenalo teda čo? To sme sa včera pýtali na výbore, ktorý vlastne neschválil toto uznesenie. A načo ste boli doteraz vo vláde?
Ak chcete naozaj raz a navždy odmietnuť Istanbulský dohovor, viete dobre, že je treba požiadať Radu Európy, aby vzala späť podpis Slovenskej republiky pod týmto dohovorom. Taká je pravda. A ostatné všetko sú len politické hry a marketing a ja to odmietam, odmietam politické hry v téme násilia na ženách a deťoch, odmietam to. Objavujete tému vždy, keď treba niečo prekryť, a to je hanba, pretože takto je tu zneužívané, sú často práve téma detí, žien a ďalších takýchto kritických cieľových skupín. Čo ste teda doteraz robili? Mnohí ľudia sa obracali na vás, skutočne teda tí, ktorí chceli, aby sa Istanbulský dohovor odmietol, sa od..., na vás obracali, aby ste vo vláde naozaj ukončili tento proces, a vy prídete s uznesením, aby sa nepokračovalo v procese.
No čudujete sa, že vznikajú tieto otázky a že vás takto konfrontujú. Je to zároveň aj škoda. A čo ste robili možno ako aktivisti, občania, ľudia ešte od roku 2013? Odvtedy je téma Istanbulského dohovoru vo verejnosti, v laickej i tej odbornej, už 6 rokov. Odvtedy občianska spoločnosť, áno, z toho konzervatívneho spektra, veď majú právo na názor alebo máme právo na názor, aktívne vstupuje do všetkých tých diskusií ohľadom dohovoru, nebolo ich veľa. Je pravdou, že občianska spoločnosť bola hneď v tých začiatkoch - ’13, 2013 - ’14 - zosmiešňovaná a posielaná do stredoveku, stane sa to aj teraz. Ale už menej vidím, že obidve tie skupiny si uvedomujú, že hoci majú rozličný názor na ratifikáciu dohovoru, že predsa musia k sebe vystupovať slušne a musia rešpektovať a tolerovať svoj názor. A potom sú tu niekde na krajoch ultra aj na jednej strane, aj na druhej, ktoré spoločnosť polarizujú a radikalizujú.
Tak ukážme teda naozaj našu pripravenosť a ukážme to, že sme, že si vieme obhájiť, prečo Istanbulský dohovor nemáme prijať. Máte právnu analýzu? Je to 6 rokov o Istanbulskom dohovore, aspoň teda ja vnímam od 2013., hoci bol teda podpísaný v 2011. A ste tri roky vo vláde. Prečo to robíte takto?
To odôvodnenie bolo veľmi slabé, škoda, veľká škoda, že nemáte riadnu právnu analýzu, a ja ju mám. Od toho roku 2013 majú aktivisti, ale aj odborníci, profesionáli v rukách takúto právnu analýzu (rečníčka zobrala do rúk právnu analýzu, ukazujúc ju plénu) a prečítam ju celú, aspoň jedenkrát ju budem môcť prečítať bez toho, že by som, že by sme boli, lebo ja zastupujem teraz nejakú občiansku spoločnosť, lebo som bola v skupine občianskych aktivistov ako profesionálka, nie ako laik, a teda aspoň raz ju prečítam takto verejne. Je to právna analýza renomovaného právnika, nášho exkolegu Daniela Lipšica. Dokonca som ju ponúkala aj vám a som ju ponúkala, že inšpirujte sa a použite ju. A ak sa vám nepáči právna analýza Daniela Lipšica, chcem vám povedať, že len na webe takýchto analýz, ktorá je proti tzv. Istanbulského dohovoru, nájdete veľa, naposledy Českej advokátskej komory v Čechách. Je toho spústa a treba sa naozaj opierať o právnu analýzu, o právne analýzy.
Chcem sa ešte k takému, chcem ešte jednu vec povedať, že práve preto, že sa, že, že ministerstvá ešte v jednofarebnej vláde SMER-u minister Borec síce odložil Istanbulský dohovor, ale hovoril aj, že bude robiť diskusie, nič neurobil, absolútne nič, hoci sme k tým diskusiám vyzývali, a áno, potom teda ľudia boli aj na uliciach a to myslím o celoštátnu stratégiu, ešte myslím rok 2013 a ’14, a boli pred úradom vlády a žiadali sme to, aby tak bolo učinené. Práve preto, že táto občianska spoločnosť, ktorá bola umiernená a chcela odborne pristupovať a doteraz pristupuje odborne, to je spústa organizácii, k tomuto problému a k tejto téme práve preto, že bola vtedy ešte v tých začiatkoch aj zosmiešňovaná a posielaná do stredoveku, práve toto bol impulz pre rôzne extrémne skupiny, ktoré si túto tému nakoniec prevzali a bez akejkoľvek odbornosti, integrity slov a skutkov k tomu teraz pristupujú. Áno, aj naša strana, ale aj oponentská strana je toho príčinou, že nám vznikli extrémne skupiny, ktoré si adoptovali tieto témy a absolútne k tomu nevedia nič povedať, lebo to objavili teraz, ale diskusia je dávno pradávno.
K Istanbulskému dohovoru vám chcem povedať toto. Žiadna medzinárodná zmluva nevyvolala toľko kontroverzie v krajinách, všetkých krajinách skoro členských Európskej únie ako tento dohovor, ktorý je známy ako Istanbulský dohovor. Tlak na jeho prijatie v národných parlamentoch bol a je obrovský. Ten tlak až provokuje. Aj z Európskej únie, ktoré ako medzinárodná organizácia, v roku 2017 to, myslím, bolo, prijala tento dohovor ako celok. To je také nevídané. Keď sme sa pýtali prečo, tak aby bol vyvinutý tlak na tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor.
Nepáči sa mi to a aj som naozaj konzistentne od roku 2013 ku každej takejto aktivite vystúpila aj s pani ministerkou Žitňanskou, keď nastúpila do úradu. Jej som sa tiež prvej, exministerkou, jej som sa tiež ako prvé pýtala, keď nastúpila do úradu a nám predstavovala programové vyhlásenie vlády, je tu prítomná, takže môže mi to aj potvrdiť, tak som sa jej pýtala, že čo sa bude diať s týmto dohovorom. Povedala mi, že nie je vôľa v tejto vláde. Samozrejme, že tie tlaky z Európskej únie šli, a preto sa niekedy raz za čas zjavilo, taká nejaká aktivita, aby, aby sa dostal tento dohovor do parlamentu.
Napriek tomu musím povedať, že hoci máme na tento dohovor s pani Žitňanskou odlišné názory, musím povedať, že iba ona jediná z, z vládnych predstaviteľov doteraz, pritom tu bola jednofarebná vláda, mohli to dávno urobiť, vláda SMER-u, iba ona jedna jediná vyvolala okrúhly stôl odborníkov, na ktorom som sedela, a každé názorové spektrum, jedno aj druhé, takto boli postavené oproti sebe a mali lídra, ktorý obhajoval svoj názor. Takto si to predstavujem. Bez akýchkoľvek urážok. A pani Žitňanská vyvodila z toho, že spoločnosť je polarizovaná, je v podstate napoly nejak rozdelená, pokým je takýto stav, nepokračovala ďalej.
Takto sa máme k rôznym kontroverzným témam stavať a takto sú zodpovední vládni predstavitelia? Čo nemáte odborníkov? Čo je to také ťažké si vypočuť každú stranu?
A ešte jedno. Prestaňme sa už nálepkovať, lebo skutočne preto tu vzniká extrémizmus. Preto tu vzniká extrémizmus. Aj tu, aj tu. Lebo stále sa urážame, resp. urážajú a stále posielajú jeden druhému, kričia na seba, takže ich počuť vo verejnom priestore, nie ľudí, umiernených, odborníkov, ktorí chcú spolu debatovať a dôjsť k nejakému, k nejakému kompromisu.
Lebo napríklad názor bol aj to, aby sme si uplatnili nejaké výhrady, aj o tom treba debatovať. Áno, mne samej bolo vtedy odpovedané vysokou štátnou úradníčkou z ministerstva práce, že to nie je možné, a práve preto, že sú tam, že je tam táto terminológia, o to nám ide, aj takéto som zažila. Takže poďme, mali sme o tom celý čas debatovať. Ale ten, kto je vo vláde, je zodpovedný niečo s tým robiť. Mali ste na to 3 roky. Škoda, že ste to takto nevyužili.
Mnohí mi hovoria aj z verejnosti aj z médií, že vysvetlite mi teda, v čom je tak problém, ale prosím vás, vysvetlite to jednou vetou. No to sa nedá. No to sa nedá. Práve v tom je problém, že keď chcete vystupovať ako odborník a vystúpiť, odôvodniť odborne svoj protinázor proti ratifikácii, tak to nie je možné, aby vám niekto dal, že povedzte tri vety alebo máte jednu minútu.
Áno, najvážnejšou výhradou odborníkov bolo nejednoznačnosť pojmu rod, zasahovanie do rodičovských práv v otázke vzdelávania a vytvorenie nejednoznačného monitorovacieho mechanizmu GREVIO. Toto boli najdôležitejšie tri výhrady, ktoré sme celý čas sa snažili prezentovať, ale, samozrejme, my sme ako občianski aktivisti neboli vtedy vo verejnosti vypočutí a ani o nás nebolo moc vedieť, lebo médiá o tieto naše názory nemali vtedy záujem. Ani nemajú.
Čo je za, lebo chcela by som povedať, že, že v čom je dobrý dohovor a v čom sme proti dohovoru. Dohovor má mnoho užitočných ustanovení k odstraňovaniu násiliu na ženách, mnoho užitočných ustanovení a je škoda, že takáto vážna a citlivá téma sa takto zneužíva na zbytočné, nejednoznačné pojmy, ktoré sú implementované v tomto dohovore. Veľká škoda.
Práve preto sme sa dopytovali, ale nie len v našej krajine aj v iných krajinách, že tie časti, čo rozdeľujú spoločnosť, či je možné vyňať. 333 organizácií z 9 členských štátov Rady Európy žiadalo Radu Európy, aby umožnila výhrady voči niektorým častiam Istanbulského dohovoru. Nebolo im vyhovené. A práve preto je tu táto kontroverzia, táto polarizácia. Jedni hovoria odmietnuť, druhí hovoria prijať. Veď všetkým nám ide o to, aby sme odstránili ten obrovský neduh v našej spoločnosti, ktorý je latentný a skrytý v našich rodinách, odstránili násilie na ženách a pomáhali im. Sa podpíšete všetci pod to, sa podpíše celá verejnosť pod toto. Takže nás toto spája.
Proti. Prečo sú ľudia proti prijatiu Istanbulského dohovoru? Počas tých 6 rokoch sa podpísalo desiatky tisíc občanov proti dohovoru. Viac ako stovky organizácií písalo výzvu vláde, a čo je najdôležitejšie, lebo ja chcem stále hovoriť, že sú odborníci, ktorí nám vysvetľujú, prečo neprijať Istanbulský dohovor, čo je najdôležitejšie, viac ako 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov na Slovensku v tých rokoch dávnych, ’14-’15, už si to presne nepamätám presne kedy, viac ako 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov svoje meno dalo na, podpísalo petíciu a upozorňovali na nesprávnosť vzdelávania v rodovom scitlivovaní detí a mládeže v školách. 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov.
Otrasným príkladom, že ani dohovor nám ale nepomôže odstrániť násilie na ženách, je Turecko, ktoré práve ako prvé ratifikovalo dohovor, prvé zo všetkých členských krajín. Pretože si dovoľujem tvrdiť, pretože som so ženami a s deťmi, na ktorých bolo páchané násilie 20 rokov, pracovala a pracujem, že odstraňovanie násilia na ženách a v rodinách nestojí iba na prijatí Istanbulského dohovoru, a naozaj tým otrasným príkladom je Turecko. Poviem vám príklad, čo sa tam stalo. Tí politici, ktorí stáli pri podpise dohovoru v roku 2011 alebo ’12, presne neviem, ratifikovalo, teda podpisovali ministri 2011, následne to oni ratifikovali v Turecku, tí politici nakoniec predložili zákon, nedávno, ktorý mal omilostiť páchatelia, páchateľa znásilnenia od trestu vtedy, ak si ten páchateľ, ktorý znásilnil obeť, túto obeť zoberie za manželku. To je nonsens! Z tohto príkladu je vidieť, že mať dohovor nie je všetko a neochráni nás. Konkrétne pomáhať ženám a obetiam násilia v rodinách všetkým je dodržiavať našu legislatívu. Aj sama pani exministerka Žitňanská nám na rôznych rokovaniach povedala, že naša legislatíva je zharmonizovaná s podmienkami Istanbulského dohovoru. Zopakujem to. Že naša legislatíva je zharmonizovaná s podmienkami Istanbulského dohovoru.
A tak nám treba konkrétne pomáhať, neničiť mimovládky a rôzne inštitúcie už nech sú v akejkoľvek zriaďovateľskej pôsobnosti kohokoľvek, neničiť ich, finančne ich nenechať úplne vyprahnúť. To je dôležité, konkrétne pomáhať, lebo keď vám príde žena v noci o druhej s deckom, tak vy jej darmo budete v poradni niečo hovoriť, musíme mať tu zariadenia núdzového bývania, azylové domy, to je dôležité. V týchto prípadoch áno, aj inštitucionálna pomoc, hoci v mnohých prípadoch chceme práve deinštitucionálizáciu, ale v tomto prípade krízovej situácie inštitúciu, a nie ich nechať úplne zahynúť. Počas mojich 18 rokov praxe, ja neviem, či nás bolo na jednej ruke zrátať možné zariadenia núdzového bývania, a za tých 18 rokov ani nepamätám, že by pribudla nejaká ďalšia mimovládna organizácia, ktorá by si zobrala na hlavu, na chrbát to bremeno inštitúcie, bremeno dennodenne prevádzkovať zariadenie núdzového bývania, zariadiť 30 ľuďom, aby bolo teplo, aby boli energie, aby bolo všetko zaplatené 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Myslím, ani jedna za tých 20 či 18 rokov, čo som pracovala, nevznikla. Prečo? Pretože to nie je podporované. A tie obete čakajú v prvom rade toto. V druhom rade je potrebné, aby sme dôsledne dodržiavali legislatívu a robili osvetu a prevenciu, a to všetko môžeme aj teraz. Tešila som sa, keď sme prijali zákon o obetiach trestných činov, v ktorom máme definované obzvlášť zraniteľné obete, ktorým sa musia, a tam už sa štát zaviazal, musia poskytnúť adekvátne odborné služby.
A chcem tiež pripomenúť, že Slovensko je doteraz viazané medzinárodnou zmluvou ochrane žien, máme takú zmluvu, myslím, z roku 1987 a volá sa Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Viete o tom? Samozrejme, stále je čo zlepšiť. Povedala som, že najviac zlyhávame v prevencii a terénnej práce priamo v rodinách. Tam terénny pracovník objaví všetko. Aj týranie, lebo to je skryté. A dôsledná aplikácia legislatívy praxi. A ešte jedno. Musíme ako odborníci, ale aj ako občania, všetci sme povinní zaujať vždy postoj, že sme na strane obete, a toto sa tiež nerobí, o tomto treba vzdelávať jednak pomáhajúcich pracovníkov, ale aj verejnosť, pretože ide o ľudskú dôstojnosť pri násilí v rodinách.
A čo ma najviac mrzelo, že za tých 18 rokov sme práve pre rôzne tieto naše iné názory z rôznych dvoch spektrov nikdy nezaujali taký spoločný postoj a spoločný postup k odstraňovaniu násilia na ženách, a to ma veľmi mrzí. 20 rokov je tomu. A ja verím, že dozrel ten čas, možno práve aj teraz v tejto chvíli, že tieto skupiny, ktoré naozaj pomáhajú ženám a deťom a iným ostatným členom v rodinách, na ktorých je páchané násilie, si uvedomia, že tu niečo sa robí extrémne na obidvoch stranách, ale že ak chceme naozaj pomáhať, musíme sa začať spájať. Pomoc musíme začať spájať. Náš postoj v pomoci, pretože čo ma najviac mrzí, že my 6 rokov nerozprávame o téme násilia na ženách a nescitlivujeme verejnosť, ale my hovoríme už 6 rokov o dohovore, o Istanbulskom dohovore a téma násilia sa stratila.
Dovoľte mi teraz, dovoľte mi teraz prečítať právnu analýzu Daniela Lipšica, ktorú nám vypracoval ešte v roku 2013. Pripomienky k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Budem rada, keď si ju skutočne pozorne vypočujete.
Hlavným cieľom dohovoru je harmonizovať časti národnej legislatíve, legislatívy, ktoré sa dotýkajú násilia na ženách a domáceho násilia. Predpokladaná harmonizácia by mala zahŕňať oblasti trestného práva hmotného, vymenuváva články, trestného práva procesného, civilného procesu, migrácie a azylu, ale aj oblasti, ktoré priamo nesúvisia s vyšetrovaním a stíhaním tohto typu trestnej činnosti, napr. čl. 13 zvyšovanie povedomia alebo čl. 14 vzdelávanie.
Dohovor obsahuje mnohé užitočné ustanovenia, ktoré môžu účinne pomôcť obetiam domáceho násilia. Zariadenie núdzového bývania, ochranné opatrenia, právna pomoc. Väčšina týchto ustanovení je však už obsiahnutá v národnej legislatíve väčšiny členských štátov Rady Európy. A to mi potvrdila cca pre dvoma rokmi aj pani poslankyňa Žitňanská ako ministerka.
Čo vyžaduje pozornosť, ďalej sa píše v právnej analýze, čo vyžaduje väčšiu pozornosť v dohovore, je po prvé zameranie a terminológia dohovoru, po druhé rozsah dohovoru a po tretie monitorovací mechanizmus dohovoru.
Zameranie a terminológia dohovoru. Aj keď dohovor vyzýva zmluvné strany aplikovať jeho ustanovenia na všetky obete domáceho násilia (čl. 2 ods. 2), väčšina textu sa týka násilia na ženách. Nie je pritom celkom zrejmé, z akého dôvodu je nevyhnutné venovať takmer výlučnú pozornosť len jednému pohlaviu. Ak je prevažná časť obetí domáceho násilia žien, ako potvrdzujú dlhoročné štatistiky, tak prirodzene by sa akákoľvek pomoc obetiam domáceho násilia týkala predovšetkým žien. A aj keď dohovor v preambule uznáva, že aj muži môžu byť a deti sú obeťami domáceho násilia, text dohovoru ustanovuje, že zmluvné strany budú venovať, citujem: „osobitnú pozornosť ženám, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia“ (čl. 2 ods. 2).
Dohovor sa naviac vôbec nezaoberá ďalšími zraniteľnými skupinami, ktoré sú tiež vo výraznej miere obeťami domáceho násilia, napríklad starší ľudia. Jediným rozumným vysvetlením, prečo sa dohovor špeciálne venuje len jednej zraniteľnej skupine, je politická agenda rodového mainstreamu. Túto premisu potvrdzuje aj terminológia používaná v dohovore: rodová príslušnosť, rodová identita, stereotypné roly žien a mužov, nestereotypné rodové role, rodové chápanie násilia, vždy pri každom je definovaný článok a odstavec. Termín rodová identita je príkladom novo vymysleného politického termínu. Jeho cieľom je prekonať biologickú skutočnosť existencie dvoch pohlaví. Zámerom je zaviesť ďalšie premenné veličiny do množiny rodov/pohlaví, pohlaví. Je tomu napriek skutočnosti, že porucha rodovej identity je uvedená v zozname psychiatrických porúch ako duševná porucha, je tu odvolávka pod čiarou. Môžem vám ten, túto právnu analýzu dať.
Jeden z ďalších následkov priznania určitých práv v dohovore výlučne v jednej skupine môže byť pomerne nebezpečný, pretože zameranie určitých práv a privilégií na špecifickú skupinu môže implikovať, že ostatní jednotlivci, ktorí nepatria k preferovanej skupine, nepožívajú takúto istú rovnakú ochranu a nemajú rovnaké práva. Všetky obete domáceho násilia by mali mať nárok na rovnakú mieru pomoci a podpory bez ohľadu na ich pohlavie alebo príslušnosť k určitej spoločenskej skupine.
Rozsah dohovoru. Rozsah dohovoru je prakticky neobmedzený. Dominantným záväzkom zmluvných správ prijať „potrebné opatrenia na účel podpory zmien spoločenských a kultúrnych modelov správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov“ (čl. 12 ods. 1).
Tieto opatrenia idú ďaleko nad rámec hlavného cieľu dohovoru riešiť násilie na ženách a domáce násilie. Skôr vyznievajú ako politický manifest než ako právne záväzný text medzinárodnej zmluvy. Nie je zložité si predstaviť, aké opatrenia môžu byť zahrnuté pod hlavičkou odstránenia tradícií založených na stereotypných roliach žien a mužov. Tu do toho vkročím, veľakrát sa na Slovensku tak vieme zasmiať napríklad nad vtipom a ja vás teraz prosím, aby sme sa skutočne nezasmiali, že je taká, také porekadlo na Slovensku - ženu keď zbiješ, ako by si roľu pohnojil. Ešte nedávno aj v televízii, aj kdekade na večierkoch a kdekade sme sa nad týmto zasmiali. Naozaj aj na Slovensku prevládajú mnohé stereotypy, ktoré podriadenosť ženy, priam sa, sa ako keby preferujú. Keď sme boli na niektorých rokovaniach, tak sme hovorili, tak skúsme nejako taxatívne sa dohodnúť a vymenovať, ktoré tie stereotypné role alebo, alebo tradície naozaj veľmi vadia k odstraňovaniu násiliu na ženách. Nikdy nebola ochota zo strany vládnej inštitúcie, aby sme sa s týmto zaoberali.
Pokračujem ďalej. Naviac tieto všeobecne záväzné záväzky sú spojené s konkrétnym sčasti fiškálnym záväzkom definovaným v čl. 13. Zmluvné strany podporia a uskutočnia na pravidelnej báze a na všetkých úrovniach kampane alebo programy zvyšujúce povedomie, a to aj v spolupráci s národnými inštitúciami pre ľudské práva a orgánmi rovnakého zaobchádzania, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami, najmä ženskými organizáciami, ak je to primerané, aby zvýšili medzi širokou verejnosťou povedomie a porozumenie o rôznych prejavoch všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, ich následkov na deti, ako aj o potrebe predchádzania takéhoto násilia medzi širokou verejnosťou. S jedným z konkrétnych príkladov, ktoré sú však potenciálne zneužiteľné, je záväzok zabezpečovať v danej oblasti vzdelávanie definovaný v čl. 14 ods. 1. „Zmluvné strany prijmú“, citujem: „ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“ Koniec citácie. Berúc do úvahy radikálnu terminológiu dohovoru spojenú s veľmi prísnym monitorovacím mechanizmom predpokladaným dohovorom môže tento záväzok, ktorý som čítala, znamenať výrazne obmedzenie práv rodičov rozhodovať o výchove a vzdelávaní svojich detí. Nie je potrebné mať veľa fantázie, aby si bolo možné predstaviť situáciu, kedy by napríklad aj tradičné učenie katolíckej cirkvi vrátane jej učenia o kňazskej vysviacke výlučne pre mužov mohlo byť vnímané ako tradícia založená na stereotypných rodových roliach, a teda ako niečo voči čomu je potrebné namietať v špecifických učebných materiáloch. Toto ustavenie, ustanovenie je koncipované tak široko a vágne, že môže byť použité, zneužité ako nástroj na výraznú zmenu učebných materiálov k danej tematike. Naviac tento záväzok sa bez výnimky vzťahuje aj na súkromné a cirkevné školy.
Tento záväzok môže byť zároveň v rozpore s viacerými medzinárodnými zmluvami, ktoré potvrdzujú právo rodičov rozhodovať o výchove svojich detí. Na základe tohto prirodzeného práva majú rodičia najväčšie právo, ako aj najväčšiu zodpovednosť pri vzdelávaní svojich detí. Štátne orgány by im mali napomáhať pri plnení tejto úlohy. Školy musia spolupracovať s rodičmi a nemajú oprávnenie umelo nahrádzať práva detí a ich rodičov tým, že indoktrinujú deti v vzdelávaní, ktoré je v rozpore s tým, ktoré dostávajú od svojich rodičov.
Poslednú vetu ešte skúsim. Doba totalitného režimu by zvlášť pre nás mala byť dostatočným varovaním, kam až môže zaisť snaha štátu indoktrinovať mladú generáciu oficiálnymi názormi vládnucej moci.
Ja som ešte neskončila a prihlásim sa do ústnej.
Rozpracované
Vystúpenia
9:10
Nech sa páči, pán poslanec, súhlasím s vami, viem sa prispôsobiť, takže najskôr by som odôvodnil pozmeňujúci návrh, ktorý pozostáva z troch bodov.
Prvý bod sa týka zmena termínu uznesenia, v názve totiž uznesenia sa uvádza, uvádzajú slová 26. marca, a ako iste viete, zákon môže byť...
Nech sa páči, pán poslanec, súhlasím s vami, viem sa prispôsobiť, takže najskôr by som odôvodnil pozmeňujúci návrh, ktorý pozostáva z troch bodov.
Prvý bod sa týka zmena termínu uznesenia, v názve totiž uznesenia sa uvádza, uvádzajú slová 26. marca, a ako iste viete, zákon môže byť prijatý až potom, keď bude prerokovaný v Národnej rade. Dnes máme posunutý termín na 28. marec, neviem, či budeme dneska hlasovať, takže prvým bodom je z unesenia vypustiť slová „26. marca“ a doplniť tam termín podľa prijatia uznesenia.
V druhej časti sa dopĺňa, rozširuje záväzok, ktorým sa ukladá postup po prijatí uznesenia vlády, ako sa má správať a ako má postupovať. Je to kvôli tomu, že aj na rokovaní gestorského výboru, aj v médiách sa objavili námietky, že sme dostatočne neprecizovali ten ďalší postup a že uznesenie má charakter iba formálny. Nechceme, aby sa takto skončilo naše rokovanie, máme jednoznačné predstavy o ďalšom postupe vlády Slovenskej republiky. To znamená, že nielen skončenie ratifikácie, ale aj, povedal by som, informácia príslušnými inštitúciami, zároveň že Slovenská republika nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o tomto dokumente alebo tohto dokumentu.
A potom v časti tretí bod je v časti B uznesenia, sa za slová „vláda Slovenskej republiky“ vkladajú „o tomto uznesení“, sa v podstate dopĺňa text.
Takže teraz prečítam všetky tri body pozmeňujúceho návrhu.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Pašku, Magdalény Kuciaňovej a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou (tlač 1409) znie:
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou (tlač 1409) sa mení takto:
1. V názve uznesenia sa vypúšťajú slová „26. marca“.
Ako som už uviedol, dopĺňa sa, zaplní sa termín podľa prijatia uznesenia, ak bude prijaté.
2. V časti A uznesenia sa na konci vety vypúšťa bodkočiarka a pripájajú sa tieto slová: „a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o“ broji, „boji proti nemu;“.
A obidva návrhy som už odôvodnil.
A tretím bodom.
3. V časti B uznesenia sa za slová „vládu Slovenskej republiky“ vkladajú slová „o tomto uznesení“.
Takže to je všetko ďakujem za pozornosť, pozmeňovací návrh je oficiálne predložený na... A dostanete ho na stoly potom pri hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
28.3.2019 o 9:10 hod.
akad. arch. Ing. arch.
Jaroslav Paška
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca, tak dovoľte, aby som úvodom najskôr predniesol pozmeňovací návrh, a potom ho vysvetlím a odôvodním. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec, súhlasím s vami, viem sa prispôsobiť, takže najskôr by som odôvodnil pozmeňujúci návrh, ktorý pozostáva z troch bodov.
Prvý bod sa týka zmena termínu uznesenia, v názve totiž uznesenia sa uvádza, uvádzajú slová 26. marca, a ako iste viete, zákon môže byť prijatý až potom, keď bude prerokovaný v Národnej rade. Dnes máme posunutý termín na 28. marec, neviem, či budeme dneska hlasovať, takže prvým bodom je z unesenia vypustiť slová „26. marca“ a doplniť tam termín podľa prijatia uznesenia.
V druhej časti sa dopĺňa, rozširuje záväzok, ktorým sa ukladá postup po prijatí uznesenia vlády, ako sa má správať a ako má postupovať. Je to kvôli tomu, že aj na rokovaní gestorského výboru, aj v médiách sa objavili námietky, že sme dostatočne neprecizovali ten ďalší postup a že uznesenie má charakter iba formálny. Nechceme, aby sa takto skončilo naše rokovanie, máme jednoznačné predstavy o ďalšom postupe vlády Slovenskej republiky. To znamená, že nielen skončenie ratifikácie, ale aj, povedal by som, informácia príslušnými inštitúciami, zároveň že Slovenská republika nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o tomto dokumente alebo tohto dokumentu.
A potom v časti tretí bod je v časti B uznesenia, sa za slová „vláda Slovenskej republiky“ vkladajú „o tomto uznesení“, sa v podstate dopĺňa text.
Takže teraz prečítam všetky tri body pozmeňujúceho návrhu.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Pašku, Magdalény Kuciaňovej a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou (tlač 1409) znie:
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou (tlač 1409) sa mení takto:
1. V názve uznesenia sa vypúšťajú slová „26. marca“.
Ako som už uviedol, dopĺňa sa, zaplní sa termín podľa prijatia uznesenia, ak bude prijaté.
2. V časti A uznesenia sa na konci vety vypúšťa bodkočiarka a pripájajú sa tieto slová: „a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o“ broji, „boji proti nemu;“.
A obidva návrhy som už odôvodnil.
A tretím bodom.
3. V časti B uznesenia sa za slová „vládu Slovenskej republiky“ vkladajú slová „o tomto uznesení“.
Takže to je všetko ďakujem za pozornosť, pozmeňovací návrh je oficiálne predložený na... A dostanete ho na stoly potom pri hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
9:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:14
Martin PoliačikTo rozšírenie, ktoré ste teraz vlastne uviedli, áno, do istej miery špecifikuje, čo sa má diať, ale na konci je to celé iba o tom, kto má väčšinu v parlamente a kto bude vládnuť v tejto krajine....
To rozšírenie, ktoré ste teraz vlastne uviedli, áno, do istej miery špecifikuje, čo sa má diať, ale na konci je to celé iba o tom, kto má väčšinu v parlamente a kto bude vládnuť v tejto krajine. Ja pevne dúfam, že vláda už nepodnikne žiadne kroky, ktoré by spôsobili medzinárodnú hanbu Slovenskej republike, že vláda sa bude naďalej zaoberať svojimi vlastnými konfliktami a bude sa rozpadať, ako sa rozpadala posledné mesiace, že reálne sa nebude starať o to, čo Slovákov trápi, a že sa rozpadne čo najskôr, aby ju nahradila nejaká modernejšia, progresívna, dobrá vláda, ktorá presne tieto typy krokov zastaví.
Čo reálne potrebujeme na Slovensku spraviť, je prihlásiť sa k medzinárodným dohovorom, ktoré ochraňujú ľudské práva. Čo tu potrebujeme urobiť, je ukončiť tieto hlúpe spory o nepochopených definíciách a reálne sa zastať žien a rodín, ktorí trpia násilím, a nie vytĺkať politický kapitál z toho, že si niekto nedokáže poriadne prečítať definíciu, že nedokáže roz..., pochopiť rozdiel medzi biologickou definíciou a sociálnym sa správaním a že nedokáže sa povzniesť nad svoje ideologické predsudky v mene toho, aby ženy, ktoré na Slovensku trpia, deti, ktoré na Slovensku trpia, trpieť prestali, a aby sme sa prihlásili k civilizovanému spôsobu, ako máme podporiť ľudí v núdzi, slabých ľudí v tejto krajine.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:14 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. No, pán Paška, na začiatku naozaj bol predložený nulitný úkon, pretože v situácii, kedy sme boli doteraz, vláda nemala inú možnosť než čakať na ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany parlamentu.
To rozšírenie, ktoré ste teraz vlastne uviedli, áno, do istej miery špecifikuje, čo sa má diať, ale na konci je to celé iba o tom, kto má väčšinu v parlamente a kto bude vládnuť v tejto krajine. Ja pevne dúfam, že vláda už nepodnikne žiadne kroky, ktoré by spôsobili medzinárodnú hanbu Slovenskej republike, že vláda sa bude naďalej zaoberať svojimi vlastnými konfliktami a bude sa rozpadať, ako sa rozpadala posledné mesiace, že reálne sa nebude starať o to, čo Slovákov trápi, a že sa rozpadne čo najskôr, aby ju nahradila nejaká modernejšia, progresívna, dobrá vláda, ktorá presne tieto typy krokov zastaví.
Čo reálne potrebujeme na Slovensku spraviť, je prihlásiť sa k medzinárodným dohovorom, ktoré ochraňujú ľudské práva. Čo tu potrebujeme urobiť, je ukončiť tieto hlúpe spory o nepochopených definíciách a reálne sa zastať žien a rodín, ktorí trpia násilím, a nie vytĺkať politický kapitál z toho, že si niekto nedokáže poriadne prečítať definíciu, že nedokáže roz..., pochopiť rozdiel medzi biologickou definíciou a sociálnym sa správaním a že nedokáže sa povzniesť nad svoje ideologické predsudky v mene toho, aby ženy, ktoré na Slovensku trpia, deti, ktoré na Slovensku trpia, trpieť prestali, a aby sme sa prihlásili k civilizovanému spôsobu, ako máme podporiť ľudí v núdzi, slabých ľudí v tejto krajine.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:16
Včera na zasadnutí výboru pre...
Včera na zasadnutí výboru pre ľudské práva mne ani ďalším niektorým kolegom alebo kolegyniam, asi by som to takto povedala, nebolo dostatočne odôvodnené odôvodnený tento návrh. Napriek mnohým otázkam, o čo vlastne v uznesení ide a či je to naozaj stopka tzv. Istanbulskému dohovoru, budem ho takto nazývať, lebo teda takto je zaužívaný aj v odbornej verejnosti, nielen v laickej, nebudem hovoriť stále celý ten dlhý názov. Pýtali sme sa, či je to naozaj stop Istanbulskému dohovoru, alebo nie. Predkladateľ nám to nedokázal dostatočne vysvetliť. Preto aj ja mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým by som precizovala toto uznesenie, ale ako som povedala, ešte sa zoznámim s vašim novým pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ste teraz prišli do pléna.
Začala by som takto, včera som si uvedomila, že nie je to vlastne pravdou, že predkladateľ Slovenská národná strana ide naozaj zastaviť Istanbulský dohovor. Mala som pocit a mám ten pocit, že sa na to iba hráte, žiadne stop nenavrhujete. Už teda hovorím o tom, že ešte som sa nezoznámila celkom, aj keď som ho vypočula, ale chcem si ho riadne precízne prečítať, váš pozmeňovák. Vy ste vo vláde tri roky a žiadate teraz svoju vládu, kde máte zastúpenie, aby iba nepokračovala v procese ratifikácie. Teda o to ste žiadali uznesením predloženým, ktorý doteraz mali všetci poslanci v laviciach. A to znamenalo teda čo? To sme sa včera pýtali na výbore, ktorý vlastne neschválil toto uznesenie. A načo ste boli doteraz vo vláde?
Ak chcete naozaj raz a navždy odmietnuť Istanbulský dohovor, viete dobre, že je treba požiadať Radu Európy, aby vzala späť podpis Slovenskej republiky pod týmto dohovorom. Taká je pravda. A ostatné všetko sú len politické hry a marketing a ja to odmietam, odmietam politické hry v téme násilia na ženách a deťoch, odmietam to. Objavujete tému vždy, keď treba niečo prekryť, a to je hanba, pretože takto je tu zneužívané, sú často práve téma detí, žien a ďalších takýchto kritických cieľových skupín. Čo ste teda doteraz robili? Mnohí ľudia sa obracali na vás, skutočne teda tí, ktorí chceli, aby sa Istanbulský dohovor odmietol, sa od..., na vás obracali, aby ste vo vláde naozaj ukončili tento proces, a vy prídete s uznesením, aby sa nepokračovalo v procese.
No čudujete sa, že vznikajú tieto otázky a že vás takto konfrontujú. Je to zároveň aj škoda. A čo ste robili možno ako aktivisti, občania, ľudia ešte od roku 2013? Odvtedy je téma Istanbulského dohovoru vo verejnosti, v laickej i tej odbornej, už 6 rokov. Odvtedy občianska spoločnosť, áno, z toho konzervatívneho spektra, veď majú právo na názor alebo máme právo na názor, aktívne vstupuje do všetkých tých diskusií ohľadom dohovoru, nebolo ich veľa. Je pravdou, že občianska spoločnosť bola hneď v tých začiatkoch - ’13, 2013 - ’14 - zosmiešňovaná a posielaná do stredoveku, stane sa to aj teraz. Ale už menej vidím, že obidve tie skupiny si uvedomujú, že hoci majú rozličný názor na ratifikáciu dohovoru, že predsa musia k sebe vystupovať slušne a musia rešpektovať a tolerovať svoj názor. A potom sú tu niekde na krajoch ultra aj na jednej strane, aj na druhej, ktoré spoločnosť polarizujú a radikalizujú.
Tak ukážme teda naozaj našu pripravenosť a ukážme to, že sme, že si vieme obhájiť, prečo Istanbulský dohovor nemáme prijať. Máte právnu analýzu? Je to 6 rokov o Istanbulskom dohovore, aspoň teda ja vnímam od 2013., hoci bol teda podpísaný v 2011. A ste tri roky vo vláde. Prečo to robíte takto?
To odôvodnenie bolo veľmi slabé, škoda, veľká škoda, že nemáte riadnu právnu analýzu, a ja ju mám. Od toho roku 2013 majú aktivisti, ale aj odborníci, profesionáli v rukách takúto právnu analýzu (rečníčka zobrala do rúk právnu analýzu, ukazujúc ju plénu) a prečítam ju celú, aspoň jedenkrát ju budem môcť prečítať bez toho, že by som, že by sme boli, lebo ja zastupujem teraz nejakú občiansku spoločnosť, lebo som bola v skupine občianskych aktivistov ako profesionálka, nie ako laik, a teda aspoň raz ju prečítam takto verejne. Je to právna analýza renomovaného právnika, nášho exkolegu Daniela Lipšica. Dokonca som ju ponúkala aj vám a som ju ponúkala, že inšpirujte sa a použite ju. A ak sa vám nepáči právna analýza Daniela Lipšica, chcem vám povedať, že len na webe takýchto analýz, ktorá je proti tzv. Istanbulského dohovoru, nájdete veľa, naposledy Českej advokátskej komory v Čechách. Je toho spústa a treba sa naozaj opierať o právnu analýzu, o právne analýzy.
Chcem sa ešte k takému, chcem ešte jednu vec povedať, že práve preto, že sa, že, že ministerstvá ešte v jednofarebnej vláde SMER-u minister Borec síce odložil Istanbulský dohovor, ale hovoril aj, že bude robiť diskusie, nič neurobil, absolútne nič, hoci sme k tým diskusiám vyzývali, a áno, potom teda ľudia boli aj na uliciach a to myslím o celoštátnu stratégiu, ešte myslím rok 2013 a ’14, a boli pred úradom vlády a žiadali sme to, aby tak bolo učinené. Práve preto, že táto občianska spoločnosť, ktorá bola umiernená a chcela odborne pristupovať a doteraz pristupuje odborne, to je spústa organizácii, k tomuto problému a k tejto téme práve preto, že bola vtedy ešte v tých začiatkoch aj zosmiešňovaná a posielaná do stredoveku, práve toto bol impulz pre rôzne extrémne skupiny, ktoré si túto tému nakoniec prevzali a bez akejkoľvek odbornosti, integrity slov a skutkov k tomu teraz pristupujú. Áno, aj naša strana, ale aj oponentská strana je toho príčinou, že nám vznikli extrémne skupiny, ktoré si adoptovali tieto témy a absolútne k tomu nevedia nič povedať, lebo to objavili teraz, ale diskusia je dávno pradávno.
K Istanbulskému dohovoru vám chcem povedať toto. Žiadna medzinárodná zmluva nevyvolala toľko kontroverzie v krajinách, všetkých krajinách skoro členských Európskej únie ako tento dohovor, ktorý je známy ako Istanbulský dohovor. Tlak na jeho prijatie v národných parlamentoch bol a je obrovský. Ten tlak až provokuje. Aj z Európskej únie, ktoré ako medzinárodná organizácia, v roku 2017 to, myslím, bolo, prijala tento dohovor ako celok. To je také nevídané. Keď sme sa pýtali prečo, tak aby bol vyvinutý tlak na tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor.
Nepáči sa mi to a aj som naozaj konzistentne od roku 2013 ku každej takejto aktivite vystúpila aj s pani ministerkou Žitňanskou, keď nastúpila do úradu. Jej som sa tiež prvej, exministerkou, jej som sa tiež ako prvé pýtala, keď nastúpila do úradu a nám predstavovala programové vyhlásenie vlády, je tu prítomná, takže môže mi to aj potvrdiť, tak som sa jej pýtala, že čo sa bude diať s týmto dohovorom. Povedala mi, že nie je vôľa v tejto vláde. Samozrejme, že tie tlaky z Európskej únie šli, a preto sa niekedy raz za čas zjavilo, taká nejaká aktivita, aby, aby sa dostal tento dohovor do parlamentu.
Napriek tomu musím povedať, že hoci máme na tento dohovor s pani Žitňanskou odlišné názory, musím povedať, že iba ona jediná z, z vládnych predstaviteľov doteraz, pritom tu bola jednofarebná vláda, mohli to dávno urobiť, vláda SMER-u, iba ona jedna jediná vyvolala okrúhly stôl odborníkov, na ktorom som sedela, a každé názorové spektrum, jedno aj druhé, takto boli postavené oproti sebe a mali lídra, ktorý obhajoval svoj názor. Takto si to predstavujem. Bez akýchkoľvek urážok. A pani Žitňanská vyvodila z toho, že spoločnosť je polarizovaná, je v podstate napoly nejak rozdelená, pokým je takýto stav, nepokračovala ďalej.
Takto sa máme k rôznym kontroverzným témam stavať a takto sú zodpovední vládni predstavitelia? Čo nemáte odborníkov? Čo je to také ťažké si vypočuť každú stranu?
A ešte jedno. Prestaňme sa už nálepkovať, lebo skutočne preto tu vzniká extrémizmus. Preto tu vzniká extrémizmus. Aj tu, aj tu. Lebo stále sa urážame, resp. urážajú a stále posielajú jeden druhému, kričia na seba, takže ich počuť vo verejnom priestore, nie ľudí, umiernených, odborníkov, ktorí chcú spolu debatovať a dôjsť k nejakému, k nejakému kompromisu.
Lebo napríklad názor bol aj to, aby sme si uplatnili nejaké výhrady, aj o tom treba debatovať. Áno, mne samej bolo vtedy odpovedané vysokou štátnou úradníčkou z ministerstva práce, že to nie je možné, a práve preto, že sú tam, že je tam táto terminológia, o to nám ide, aj takéto som zažila. Takže poďme, mali sme o tom celý čas debatovať. Ale ten, kto je vo vláde, je zodpovedný niečo s tým robiť. Mali ste na to 3 roky. Škoda, že ste to takto nevyužili.
Mnohí mi hovoria aj z verejnosti aj z médií, že vysvetlite mi teda, v čom je tak problém, ale prosím vás, vysvetlite to jednou vetou. No to sa nedá. No to sa nedá. Práve v tom je problém, že keď chcete vystupovať ako odborník a vystúpiť, odôvodniť odborne svoj protinázor proti ratifikácii, tak to nie je možné, aby vám niekto dal, že povedzte tri vety alebo máte jednu minútu.
Áno, najvážnejšou výhradou odborníkov bolo nejednoznačnosť pojmu rod, zasahovanie do rodičovských práv v otázke vzdelávania a vytvorenie nejednoznačného monitorovacieho mechanizmu GREVIO. Toto boli najdôležitejšie tri výhrady, ktoré sme celý čas sa snažili prezentovať, ale, samozrejme, my sme ako občianski aktivisti neboli vtedy vo verejnosti vypočutí a ani o nás nebolo moc vedieť, lebo médiá o tieto naše názory nemali vtedy záujem. Ani nemajú.
Čo je za, lebo chcela by som povedať, že, že v čom je dobrý dohovor a v čom sme proti dohovoru. Dohovor má mnoho užitočných ustanovení k odstraňovaniu násiliu na ženách, mnoho užitočných ustanovení a je škoda, že takáto vážna a citlivá téma sa takto zneužíva na zbytočné, nejednoznačné pojmy, ktoré sú implementované v tomto dohovore. Veľká škoda.
Práve preto sme sa dopytovali, ale nie len v našej krajine aj v iných krajinách, že tie časti, čo rozdeľujú spoločnosť, či je možné vyňať. 333 organizácií z 9 členských štátov Rady Európy žiadalo Radu Európy, aby umožnila výhrady voči niektorým častiam Istanbulského dohovoru. Nebolo im vyhovené. A práve preto je tu táto kontroverzia, táto polarizácia. Jedni hovoria odmietnuť, druhí hovoria prijať. Veď všetkým nám ide o to, aby sme odstránili ten obrovský neduh v našej spoločnosti, ktorý je latentný a skrytý v našich rodinách, odstránili násilie na ženách a pomáhali im. Sa podpíšete všetci pod to, sa podpíše celá verejnosť pod toto. Takže nás toto spája.
Proti. Prečo sú ľudia proti prijatiu Istanbulského dohovoru? Počas tých 6 rokoch sa podpísalo desiatky tisíc občanov proti dohovoru. Viac ako stovky organizácií písalo výzvu vláde, a čo je najdôležitejšie, lebo ja chcem stále hovoriť, že sú odborníci, ktorí nám vysvetľujú, prečo neprijať Istanbulský dohovor, čo je najdôležitejšie, viac ako 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov na Slovensku v tých rokoch dávnych, ’14-’15, už si to presne nepamätám presne kedy, viac ako 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov svoje meno dalo na, podpísalo petíciu a upozorňovali na nesprávnosť vzdelávania v rodovom scitlivovaní detí a mládeže v školách. 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov.
Otrasným príkladom, že ani dohovor nám ale nepomôže odstrániť násilie na ženách, je Turecko, ktoré práve ako prvé ratifikovalo dohovor, prvé zo všetkých členských krajín. Pretože si dovoľujem tvrdiť, pretože som so ženami a s deťmi, na ktorých bolo páchané násilie 20 rokov, pracovala a pracujem, že odstraňovanie násilia na ženách a v rodinách nestojí iba na prijatí Istanbulského dohovoru, a naozaj tým otrasným príkladom je Turecko. Poviem vám príklad, čo sa tam stalo. Tí politici, ktorí stáli pri podpise dohovoru v roku 2011 alebo ’12, presne neviem, ratifikovalo, teda podpisovali ministri 2011, následne to oni ratifikovali v Turecku, tí politici nakoniec predložili zákon, nedávno, ktorý mal omilostiť páchatelia, páchateľa znásilnenia od trestu vtedy, ak si ten páchateľ, ktorý znásilnil obeť, túto obeť zoberie za manželku. To je nonsens! Z tohto príkladu je vidieť, že mať dohovor nie je všetko a neochráni nás. Konkrétne pomáhať ženám a obetiam násilia v rodinách všetkým je dodržiavať našu legislatívu. Aj sama pani exministerka Žitňanská nám na rôznych rokovaniach povedala, že naša legislatíva je zharmonizovaná s podmienkami Istanbulského dohovoru. Zopakujem to. Že naša legislatíva je zharmonizovaná s podmienkami Istanbulského dohovoru.
A tak nám treba konkrétne pomáhať, neničiť mimovládky a rôzne inštitúcie už nech sú v akejkoľvek zriaďovateľskej pôsobnosti kohokoľvek, neničiť ich, finančne ich nenechať úplne vyprahnúť. To je dôležité, konkrétne pomáhať, lebo keď vám príde žena v noci o druhej s deckom, tak vy jej darmo budete v poradni niečo hovoriť, musíme mať tu zariadenia núdzového bývania, azylové domy, to je dôležité. V týchto prípadoch áno, aj inštitucionálna pomoc, hoci v mnohých prípadoch chceme práve deinštitucionálizáciu, ale v tomto prípade krízovej situácie inštitúciu, a nie ich nechať úplne zahynúť. Počas mojich 18 rokov praxe, ja neviem, či nás bolo na jednej ruke zrátať možné zariadenia núdzového bývania, a za tých 18 rokov ani nepamätám, že by pribudla nejaká ďalšia mimovládna organizácia, ktorá by si zobrala na hlavu, na chrbát to bremeno inštitúcie, bremeno dennodenne prevádzkovať zariadenie núdzového bývania, zariadiť 30 ľuďom, aby bolo teplo, aby boli energie, aby bolo všetko zaplatené 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Myslím, ani jedna za tých 20 či 18 rokov, čo som pracovala, nevznikla. Prečo? Pretože to nie je podporované. A tie obete čakajú v prvom rade toto. V druhom rade je potrebné, aby sme dôsledne dodržiavali legislatívu a robili osvetu a prevenciu, a to všetko môžeme aj teraz. Tešila som sa, keď sme prijali zákon o obetiach trestných činov, v ktorom máme definované obzvlášť zraniteľné obete, ktorým sa musia, a tam už sa štát zaviazal, musia poskytnúť adekvátne odborné služby.
A chcem tiež pripomenúť, že Slovensko je doteraz viazané medzinárodnou zmluvou ochrane žien, máme takú zmluvu, myslím, z roku 1987 a volá sa Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Viete o tom? Samozrejme, stále je čo zlepšiť. Povedala som, že najviac zlyhávame v prevencii a terénnej práce priamo v rodinách. Tam terénny pracovník objaví všetko. Aj týranie, lebo to je skryté. A dôsledná aplikácia legislatívy praxi. A ešte jedno. Musíme ako odborníci, ale aj ako občania, všetci sme povinní zaujať vždy postoj, že sme na strane obete, a toto sa tiež nerobí, o tomto treba vzdelávať jednak pomáhajúcich pracovníkov, ale aj verejnosť, pretože ide o ľudskú dôstojnosť pri násilí v rodinách.
A čo ma najviac mrzelo, že za tých 18 rokov sme práve pre rôzne tieto naše iné názory z rôznych dvoch spektrov nikdy nezaujali taký spoločný postoj a spoločný postup k odstraňovaniu násilia na ženách, a to ma veľmi mrzí. 20 rokov je tomu. A ja verím, že dozrel ten čas, možno práve aj teraz v tejto chvíli, že tieto skupiny, ktoré naozaj pomáhajú ženám a deťom a iným ostatným členom v rodinách, na ktorých je páchané násilie, si uvedomia, že tu niečo sa robí extrémne na obidvoch stranách, ale že ak chceme naozaj pomáhať, musíme sa začať spájať. Pomoc musíme začať spájať. Náš postoj v pomoci, pretože čo ma najviac mrzí, že my 6 rokov nerozprávame o téme násilia na ženách a nescitlivujeme verejnosť, ale my hovoríme už 6 rokov o dohovore, o Istanbulskom dohovore a téma násilia sa stratila.
Dovoľte mi teraz, dovoľte mi teraz prečítať právnu analýzu Daniela Lipšica, ktorú nám vypracoval ešte v roku 2013. Pripomienky k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Budem rada, keď si ju skutočne pozorne vypočujete.
Hlavným cieľom dohovoru je harmonizovať časti národnej legislatíve, legislatívy, ktoré sa dotýkajú násilia na ženách a domáceho násilia. Predpokladaná harmonizácia by mala zahŕňať oblasti trestného práva hmotného, vymenuváva články, trestného práva procesného, civilného procesu, migrácie a azylu, ale aj oblasti, ktoré priamo nesúvisia s vyšetrovaním a stíhaním tohto typu trestnej činnosti, napr. čl. 13 zvyšovanie povedomia alebo čl. 14 vzdelávanie.
Dohovor obsahuje mnohé užitočné ustanovenia, ktoré môžu účinne pomôcť obetiam domáceho násilia. Zariadenie núdzového bývania, ochranné opatrenia, právna pomoc. Väčšina týchto ustanovení je však už obsiahnutá v národnej legislatíve väčšiny členských štátov Rady Európy. A to mi potvrdila cca pre dvoma rokmi aj pani poslankyňa Žitňanská ako ministerka.
Čo vyžaduje pozornosť, ďalej sa píše v právnej analýze, čo vyžaduje väčšiu pozornosť v dohovore, je po prvé zameranie a terminológia dohovoru, po druhé rozsah dohovoru a po tretie monitorovací mechanizmus dohovoru.
Zameranie a terminológia dohovoru. Aj keď dohovor vyzýva zmluvné strany aplikovať jeho ustanovenia na všetky obete domáceho násilia (čl. 2 ods. 2), väčšina textu sa týka násilia na ženách. Nie je pritom celkom zrejmé, z akého dôvodu je nevyhnutné venovať takmer výlučnú pozornosť len jednému pohlaviu. Ak je prevažná časť obetí domáceho násilia žien, ako potvrdzujú dlhoročné štatistiky, tak prirodzene by sa akákoľvek pomoc obetiam domáceho násilia týkala predovšetkým žien. A aj keď dohovor v preambule uznáva, že aj muži môžu byť a deti sú obeťami domáceho násilia, text dohovoru ustanovuje, že zmluvné strany budú venovať, citujem: „osobitnú pozornosť ženám, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia“ (čl. 2 ods. 2).
Dohovor sa naviac vôbec nezaoberá ďalšími zraniteľnými skupinami, ktoré sú tiež vo výraznej miere obeťami domáceho násilia, napríklad starší ľudia. Jediným rozumným vysvetlením, prečo sa dohovor špeciálne venuje len jednej zraniteľnej skupine, je politická agenda rodového mainstreamu. Túto premisu potvrdzuje aj terminológia používaná v dohovore: rodová príslušnosť, rodová identita, stereotypné roly žien a mužov, nestereotypné rodové role, rodové chápanie násilia, vždy pri každom je definovaný článok a odstavec. Termín rodová identita je príkladom novo vymysleného politického termínu. Jeho cieľom je prekonať biologickú skutočnosť existencie dvoch pohlaví. Zámerom je zaviesť ďalšie premenné veličiny do množiny rodov/pohlaví, pohlaví. Je tomu napriek skutočnosti, že porucha rodovej identity je uvedená v zozname psychiatrických porúch ako duševná porucha, je tu odvolávka pod čiarou. Môžem vám ten, túto právnu analýzu dať.
Jeden z ďalších následkov priznania určitých práv v dohovore výlučne v jednej skupine môže byť pomerne nebezpečný, pretože zameranie určitých práv a privilégií na špecifickú skupinu môže implikovať, že ostatní jednotlivci, ktorí nepatria k preferovanej skupine, nepožívajú takúto istú rovnakú ochranu a nemajú rovnaké práva. Všetky obete domáceho násilia by mali mať nárok na rovnakú mieru pomoci a podpory bez ohľadu na ich pohlavie alebo príslušnosť k určitej spoločenskej skupine.
Rozsah dohovoru. Rozsah dohovoru je prakticky neobmedzený. Dominantným záväzkom zmluvných správ prijať „potrebné opatrenia na účel podpory zmien spoločenských a kultúrnych modelov správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov“ (čl. 12 ods. 1).
Tieto opatrenia idú ďaleko nad rámec hlavného cieľu dohovoru riešiť násilie na ženách a domáce násilie. Skôr vyznievajú ako politický manifest než ako právne záväzný text medzinárodnej zmluvy. Nie je zložité si predstaviť, aké opatrenia môžu byť zahrnuté pod hlavičkou odstránenia tradícií založených na stereotypných roliach žien a mužov. Tu do toho vkročím, veľakrát sa na Slovensku tak vieme zasmiať napríklad nad vtipom a ja vás teraz prosím, aby sme sa skutočne nezasmiali, že je taká, také porekadlo na Slovensku - ženu keď zbiješ, ako by si roľu pohnojil. Ešte nedávno aj v televízii, aj kdekade na večierkoch a kdekade sme sa nad týmto zasmiali. Naozaj aj na Slovensku prevládajú mnohé stereotypy, ktoré podriadenosť ženy, priam sa, sa ako keby preferujú. Keď sme boli na niektorých rokovaniach, tak sme hovorili, tak skúsme nejako taxatívne sa dohodnúť a vymenovať, ktoré tie stereotypné role alebo, alebo tradície naozaj veľmi vadia k odstraňovaniu násiliu na ženách. Nikdy nebola ochota zo strany vládnej inštitúcie, aby sme sa s týmto zaoberali.
Pokračujem ďalej. Naviac tieto všeobecne záväzné záväzky sú spojené s konkrétnym sčasti fiškálnym záväzkom definovaným v čl. 13. Zmluvné strany podporia a uskutočnia na pravidelnej báze a na všetkých úrovniach kampane alebo programy zvyšujúce povedomie, a to aj v spolupráci s národnými inštitúciami pre ľudské práva a orgánmi rovnakého zaobchádzania, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami, najmä ženskými organizáciami, ak je to primerané, aby zvýšili medzi širokou verejnosťou povedomie a porozumenie o rôznych prejavoch všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, ich následkov na deti, ako aj o potrebe predchádzania takéhoto násilia medzi širokou verejnosťou. S jedným z konkrétnych príkladov, ktoré sú však potenciálne zneužiteľné, je záväzok zabezpečovať v danej oblasti vzdelávanie definovaný v čl. 14 ods. 1. „Zmluvné strany prijmú“, citujem: „ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“ Koniec citácie. Berúc do úvahy radikálnu terminológiu dohovoru spojenú s veľmi prísnym monitorovacím mechanizmom predpokladaným dohovorom môže tento záväzok, ktorý som čítala, znamenať výrazne obmedzenie práv rodičov rozhodovať o výchove a vzdelávaní svojich detí. Nie je potrebné mať veľa fantázie, aby si bolo možné predstaviť situáciu, kedy by napríklad aj tradičné učenie katolíckej cirkvi vrátane jej učenia o kňazskej vysviacke výlučne pre mužov mohlo byť vnímané ako tradícia založená na stereotypných rodových roliach, a teda ako niečo voči čomu je potrebné namietať v špecifických učebných materiáloch. Toto ustavenie, ustanovenie je koncipované tak široko a vágne, že môže byť použité, zneužité ako nástroj na výraznú zmenu učebných materiálov k danej tematike. Naviac tento záväzok sa bez výnimky vzťahuje aj na súkromné a cirkevné školy.
Tento záväzok môže byť zároveň v rozpore s viacerými medzinárodnými zmluvami, ktoré potvrdzujú právo rodičov rozhodovať o výchove svojich detí. Na základe tohto prirodzeného práva majú rodičia najväčšie právo, ako aj najväčšiu zodpovednosť pri vzdelávaní svojich detí. Štátne orgány by im mali napomáhať pri plnení tejto úlohy. Školy musia spolupracovať s rodičmi a nemajú oprávnenie umelo nahrádzať práva detí a ich rodičov tým, že indoktrinujú deti v vzdelávaní, ktoré je v rozpore s tým, ktoré dostávajú od svojich rodičov.
Poslednú vetu ešte skúsim. Doba totalitného režimu by zvlášť pre nás mala byť dostatočným varovaním, kam až môže zaisť snaha štátu indoktrinovať mladú generáciu oficiálnymi názormi vládnucej moci.
Ja som ešte neskončila a prihlásim sa do ústnej.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi vystúpiť k predkladané..., k predkladanému návrhu. Bol tu prednesený aj pozmeňovací návrh zo strany predkladateľa, s ktorým sa ešte chcem zoznámiť, ale v tejto chvíli vystúpim teda k téme a to je proces ratifikácie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaniu násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Včera na zasadnutí výboru pre ľudské práva mne ani ďalším niektorým kolegom alebo kolegyniam, asi by som to takto povedala, nebolo dostatočne odôvodnené odôvodnený tento návrh. Napriek mnohým otázkam, o čo vlastne v uznesení ide a či je to naozaj stopka tzv. Istanbulskému dohovoru, budem ho takto nazývať, lebo teda takto je zaužívaný aj v odbornej verejnosti, nielen v laickej, nebudem hovoriť stále celý ten dlhý názov. Pýtali sme sa, či je to naozaj stop Istanbulskému dohovoru, alebo nie. Predkladateľ nám to nedokázal dostatočne vysvetliť. Preto aj ja mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým by som precizovala toto uznesenie, ale ako som povedala, ešte sa zoznámim s vašim novým pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ste teraz prišli do pléna.
Začala by som takto, včera som si uvedomila, že nie je to vlastne pravdou, že predkladateľ Slovenská národná strana ide naozaj zastaviť Istanbulský dohovor. Mala som pocit a mám ten pocit, že sa na to iba hráte, žiadne stop nenavrhujete. Už teda hovorím o tom, že ešte som sa nezoznámila celkom, aj keď som ho vypočula, ale chcem si ho riadne precízne prečítať, váš pozmeňovák. Vy ste vo vláde tri roky a žiadate teraz svoju vládu, kde máte zastúpenie, aby iba nepokračovala v procese ratifikácie. Teda o to ste žiadali uznesením predloženým, ktorý doteraz mali všetci poslanci v laviciach. A to znamenalo teda čo? To sme sa včera pýtali na výbore, ktorý vlastne neschválil toto uznesenie. A načo ste boli doteraz vo vláde?
Ak chcete naozaj raz a navždy odmietnuť Istanbulský dohovor, viete dobre, že je treba požiadať Radu Európy, aby vzala späť podpis Slovenskej republiky pod týmto dohovorom. Taká je pravda. A ostatné všetko sú len politické hry a marketing a ja to odmietam, odmietam politické hry v téme násilia na ženách a deťoch, odmietam to. Objavujete tému vždy, keď treba niečo prekryť, a to je hanba, pretože takto je tu zneužívané, sú často práve téma detí, žien a ďalších takýchto kritických cieľových skupín. Čo ste teda doteraz robili? Mnohí ľudia sa obracali na vás, skutočne teda tí, ktorí chceli, aby sa Istanbulský dohovor odmietol, sa od..., na vás obracali, aby ste vo vláde naozaj ukončili tento proces, a vy prídete s uznesením, aby sa nepokračovalo v procese.
No čudujete sa, že vznikajú tieto otázky a že vás takto konfrontujú. Je to zároveň aj škoda. A čo ste robili možno ako aktivisti, občania, ľudia ešte od roku 2013? Odvtedy je téma Istanbulského dohovoru vo verejnosti, v laickej i tej odbornej, už 6 rokov. Odvtedy občianska spoločnosť, áno, z toho konzervatívneho spektra, veď majú právo na názor alebo máme právo na názor, aktívne vstupuje do všetkých tých diskusií ohľadom dohovoru, nebolo ich veľa. Je pravdou, že občianska spoločnosť bola hneď v tých začiatkoch - ’13, 2013 - ’14 - zosmiešňovaná a posielaná do stredoveku, stane sa to aj teraz. Ale už menej vidím, že obidve tie skupiny si uvedomujú, že hoci majú rozličný názor na ratifikáciu dohovoru, že predsa musia k sebe vystupovať slušne a musia rešpektovať a tolerovať svoj názor. A potom sú tu niekde na krajoch ultra aj na jednej strane, aj na druhej, ktoré spoločnosť polarizujú a radikalizujú.
Tak ukážme teda naozaj našu pripravenosť a ukážme to, že sme, že si vieme obhájiť, prečo Istanbulský dohovor nemáme prijať. Máte právnu analýzu? Je to 6 rokov o Istanbulskom dohovore, aspoň teda ja vnímam od 2013., hoci bol teda podpísaný v 2011. A ste tri roky vo vláde. Prečo to robíte takto?
To odôvodnenie bolo veľmi slabé, škoda, veľká škoda, že nemáte riadnu právnu analýzu, a ja ju mám. Od toho roku 2013 majú aktivisti, ale aj odborníci, profesionáli v rukách takúto právnu analýzu (rečníčka zobrala do rúk právnu analýzu, ukazujúc ju plénu) a prečítam ju celú, aspoň jedenkrát ju budem môcť prečítať bez toho, že by som, že by sme boli, lebo ja zastupujem teraz nejakú občiansku spoločnosť, lebo som bola v skupine občianskych aktivistov ako profesionálka, nie ako laik, a teda aspoň raz ju prečítam takto verejne. Je to právna analýza renomovaného právnika, nášho exkolegu Daniela Lipšica. Dokonca som ju ponúkala aj vám a som ju ponúkala, že inšpirujte sa a použite ju. A ak sa vám nepáči právna analýza Daniela Lipšica, chcem vám povedať, že len na webe takýchto analýz, ktorá je proti tzv. Istanbulského dohovoru, nájdete veľa, naposledy Českej advokátskej komory v Čechách. Je toho spústa a treba sa naozaj opierať o právnu analýzu, o právne analýzy.
Chcem sa ešte k takému, chcem ešte jednu vec povedať, že práve preto, že sa, že, že ministerstvá ešte v jednofarebnej vláde SMER-u minister Borec síce odložil Istanbulský dohovor, ale hovoril aj, že bude robiť diskusie, nič neurobil, absolútne nič, hoci sme k tým diskusiám vyzývali, a áno, potom teda ľudia boli aj na uliciach a to myslím o celoštátnu stratégiu, ešte myslím rok 2013 a ’14, a boli pred úradom vlády a žiadali sme to, aby tak bolo učinené. Práve preto, že táto občianska spoločnosť, ktorá bola umiernená a chcela odborne pristupovať a doteraz pristupuje odborne, to je spústa organizácii, k tomuto problému a k tejto téme práve preto, že bola vtedy ešte v tých začiatkoch aj zosmiešňovaná a posielaná do stredoveku, práve toto bol impulz pre rôzne extrémne skupiny, ktoré si túto tému nakoniec prevzali a bez akejkoľvek odbornosti, integrity slov a skutkov k tomu teraz pristupujú. Áno, aj naša strana, ale aj oponentská strana je toho príčinou, že nám vznikli extrémne skupiny, ktoré si adoptovali tieto témy a absolútne k tomu nevedia nič povedať, lebo to objavili teraz, ale diskusia je dávno pradávno.
K Istanbulskému dohovoru vám chcem povedať toto. Žiadna medzinárodná zmluva nevyvolala toľko kontroverzie v krajinách, všetkých krajinách skoro členských Európskej únie ako tento dohovor, ktorý je známy ako Istanbulský dohovor. Tlak na jeho prijatie v národných parlamentoch bol a je obrovský. Ten tlak až provokuje. Aj z Európskej únie, ktoré ako medzinárodná organizácia, v roku 2017 to, myslím, bolo, prijala tento dohovor ako celok. To je také nevídané. Keď sme sa pýtali prečo, tak aby bol vyvinutý tlak na tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor.
Nepáči sa mi to a aj som naozaj konzistentne od roku 2013 ku každej takejto aktivite vystúpila aj s pani ministerkou Žitňanskou, keď nastúpila do úradu. Jej som sa tiež prvej, exministerkou, jej som sa tiež ako prvé pýtala, keď nastúpila do úradu a nám predstavovala programové vyhlásenie vlády, je tu prítomná, takže môže mi to aj potvrdiť, tak som sa jej pýtala, že čo sa bude diať s týmto dohovorom. Povedala mi, že nie je vôľa v tejto vláde. Samozrejme, že tie tlaky z Európskej únie šli, a preto sa niekedy raz za čas zjavilo, taká nejaká aktivita, aby, aby sa dostal tento dohovor do parlamentu.
Napriek tomu musím povedať, že hoci máme na tento dohovor s pani Žitňanskou odlišné názory, musím povedať, že iba ona jediná z, z vládnych predstaviteľov doteraz, pritom tu bola jednofarebná vláda, mohli to dávno urobiť, vláda SMER-u, iba ona jedna jediná vyvolala okrúhly stôl odborníkov, na ktorom som sedela, a každé názorové spektrum, jedno aj druhé, takto boli postavené oproti sebe a mali lídra, ktorý obhajoval svoj názor. Takto si to predstavujem. Bez akýchkoľvek urážok. A pani Žitňanská vyvodila z toho, že spoločnosť je polarizovaná, je v podstate napoly nejak rozdelená, pokým je takýto stav, nepokračovala ďalej.
Takto sa máme k rôznym kontroverzným témam stavať a takto sú zodpovední vládni predstavitelia? Čo nemáte odborníkov? Čo je to také ťažké si vypočuť každú stranu?
A ešte jedno. Prestaňme sa už nálepkovať, lebo skutočne preto tu vzniká extrémizmus. Preto tu vzniká extrémizmus. Aj tu, aj tu. Lebo stále sa urážame, resp. urážajú a stále posielajú jeden druhému, kričia na seba, takže ich počuť vo verejnom priestore, nie ľudí, umiernených, odborníkov, ktorí chcú spolu debatovať a dôjsť k nejakému, k nejakému kompromisu.
Lebo napríklad názor bol aj to, aby sme si uplatnili nejaké výhrady, aj o tom treba debatovať. Áno, mne samej bolo vtedy odpovedané vysokou štátnou úradníčkou z ministerstva práce, že to nie je možné, a práve preto, že sú tam, že je tam táto terminológia, o to nám ide, aj takéto som zažila. Takže poďme, mali sme o tom celý čas debatovať. Ale ten, kto je vo vláde, je zodpovedný niečo s tým robiť. Mali ste na to 3 roky. Škoda, že ste to takto nevyužili.
Mnohí mi hovoria aj z verejnosti aj z médií, že vysvetlite mi teda, v čom je tak problém, ale prosím vás, vysvetlite to jednou vetou. No to sa nedá. No to sa nedá. Práve v tom je problém, že keď chcete vystupovať ako odborník a vystúpiť, odôvodniť odborne svoj protinázor proti ratifikácii, tak to nie je možné, aby vám niekto dal, že povedzte tri vety alebo máte jednu minútu.
Áno, najvážnejšou výhradou odborníkov bolo nejednoznačnosť pojmu rod, zasahovanie do rodičovských práv v otázke vzdelávania a vytvorenie nejednoznačného monitorovacieho mechanizmu GREVIO. Toto boli najdôležitejšie tri výhrady, ktoré sme celý čas sa snažili prezentovať, ale, samozrejme, my sme ako občianski aktivisti neboli vtedy vo verejnosti vypočutí a ani o nás nebolo moc vedieť, lebo médiá o tieto naše názory nemali vtedy záujem. Ani nemajú.
Čo je za, lebo chcela by som povedať, že, že v čom je dobrý dohovor a v čom sme proti dohovoru. Dohovor má mnoho užitočných ustanovení k odstraňovaniu násiliu na ženách, mnoho užitočných ustanovení a je škoda, že takáto vážna a citlivá téma sa takto zneužíva na zbytočné, nejednoznačné pojmy, ktoré sú implementované v tomto dohovore. Veľká škoda.
Práve preto sme sa dopytovali, ale nie len v našej krajine aj v iných krajinách, že tie časti, čo rozdeľujú spoločnosť, či je možné vyňať. 333 organizácií z 9 členských štátov Rady Európy žiadalo Radu Európy, aby umožnila výhrady voči niektorým častiam Istanbulského dohovoru. Nebolo im vyhovené. A práve preto je tu táto kontroverzia, táto polarizácia. Jedni hovoria odmietnuť, druhí hovoria prijať. Veď všetkým nám ide o to, aby sme odstránili ten obrovský neduh v našej spoločnosti, ktorý je latentný a skrytý v našich rodinách, odstránili násilie na ženách a pomáhali im. Sa podpíšete všetci pod to, sa podpíše celá verejnosť pod toto. Takže nás toto spája.
Proti. Prečo sú ľudia proti prijatiu Istanbulského dohovoru? Počas tých 6 rokoch sa podpísalo desiatky tisíc občanov proti dohovoru. Viac ako stovky organizácií písalo výzvu vláde, a čo je najdôležitejšie, lebo ja chcem stále hovoriť, že sú odborníci, ktorí nám vysvetľujú, prečo neprijať Istanbulský dohovor, čo je najdôležitejšie, viac ako 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov na Slovensku v tých rokoch dávnych, ’14-’15, už si to presne nepamätám presne kedy, viac ako 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov svoje meno dalo na, podpísalo petíciu a upozorňovali na nesprávnosť vzdelávania v rodovom scitlivovaní detí a mládeže v školách. 340 psychiatrov, psychológov a pedagógov.
Otrasným príkladom, že ani dohovor nám ale nepomôže odstrániť násilie na ženách, je Turecko, ktoré práve ako prvé ratifikovalo dohovor, prvé zo všetkých členských krajín. Pretože si dovoľujem tvrdiť, pretože som so ženami a s deťmi, na ktorých bolo páchané násilie 20 rokov, pracovala a pracujem, že odstraňovanie násilia na ženách a v rodinách nestojí iba na prijatí Istanbulského dohovoru, a naozaj tým otrasným príkladom je Turecko. Poviem vám príklad, čo sa tam stalo. Tí politici, ktorí stáli pri podpise dohovoru v roku 2011 alebo ’12, presne neviem, ratifikovalo, teda podpisovali ministri 2011, následne to oni ratifikovali v Turecku, tí politici nakoniec predložili zákon, nedávno, ktorý mal omilostiť páchatelia, páchateľa znásilnenia od trestu vtedy, ak si ten páchateľ, ktorý znásilnil obeť, túto obeť zoberie za manželku. To je nonsens! Z tohto príkladu je vidieť, že mať dohovor nie je všetko a neochráni nás. Konkrétne pomáhať ženám a obetiam násilia v rodinách všetkým je dodržiavať našu legislatívu. Aj sama pani exministerka Žitňanská nám na rôznych rokovaniach povedala, že naša legislatíva je zharmonizovaná s podmienkami Istanbulského dohovoru. Zopakujem to. Že naša legislatíva je zharmonizovaná s podmienkami Istanbulského dohovoru.
A tak nám treba konkrétne pomáhať, neničiť mimovládky a rôzne inštitúcie už nech sú v akejkoľvek zriaďovateľskej pôsobnosti kohokoľvek, neničiť ich, finančne ich nenechať úplne vyprahnúť. To je dôležité, konkrétne pomáhať, lebo keď vám príde žena v noci o druhej s deckom, tak vy jej darmo budete v poradni niečo hovoriť, musíme mať tu zariadenia núdzového bývania, azylové domy, to je dôležité. V týchto prípadoch áno, aj inštitucionálna pomoc, hoci v mnohých prípadoch chceme práve deinštitucionálizáciu, ale v tomto prípade krízovej situácie inštitúciu, a nie ich nechať úplne zahynúť. Počas mojich 18 rokov praxe, ja neviem, či nás bolo na jednej ruke zrátať možné zariadenia núdzového bývania, a za tých 18 rokov ani nepamätám, že by pribudla nejaká ďalšia mimovládna organizácia, ktorá by si zobrala na hlavu, na chrbát to bremeno inštitúcie, bremeno dennodenne prevádzkovať zariadenie núdzového bývania, zariadiť 30 ľuďom, aby bolo teplo, aby boli energie, aby bolo všetko zaplatené 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Myslím, ani jedna za tých 20 či 18 rokov, čo som pracovala, nevznikla. Prečo? Pretože to nie je podporované. A tie obete čakajú v prvom rade toto. V druhom rade je potrebné, aby sme dôsledne dodržiavali legislatívu a robili osvetu a prevenciu, a to všetko môžeme aj teraz. Tešila som sa, keď sme prijali zákon o obetiach trestných činov, v ktorom máme definované obzvlášť zraniteľné obete, ktorým sa musia, a tam už sa štát zaviazal, musia poskytnúť adekvátne odborné služby.
A chcem tiež pripomenúť, že Slovensko je doteraz viazané medzinárodnou zmluvou ochrane žien, máme takú zmluvu, myslím, z roku 1987 a volá sa Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Viete o tom? Samozrejme, stále je čo zlepšiť. Povedala som, že najviac zlyhávame v prevencii a terénnej práce priamo v rodinách. Tam terénny pracovník objaví všetko. Aj týranie, lebo to je skryté. A dôsledná aplikácia legislatívy praxi. A ešte jedno. Musíme ako odborníci, ale aj ako občania, všetci sme povinní zaujať vždy postoj, že sme na strane obete, a toto sa tiež nerobí, o tomto treba vzdelávať jednak pomáhajúcich pracovníkov, ale aj verejnosť, pretože ide o ľudskú dôstojnosť pri násilí v rodinách.
A čo ma najviac mrzelo, že za tých 18 rokov sme práve pre rôzne tieto naše iné názory z rôznych dvoch spektrov nikdy nezaujali taký spoločný postoj a spoločný postup k odstraňovaniu násilia na ženách, a to ma veľmi mrzí. 20 rokov je tomu. A ja verím, že dozrel ten čas, možno práve aj teraz v tejto chvíli, že tieto skupiny, ktoré naozaj pomáhajú ženám a deťom a iným ostatným členom v rodinách, na ktorých je páchané násilie, si uvedomia, že tu niečo sa robí extrémne na obidvoch stranách, ale že ak chceme naozaj pomáhať, musíme sa začať spájať. Pomoc musíme začať spájať. Náš postoj v pomoci, pretože čo ma najviac mrzí, že my 6 rokov nerozprávame o téme násilia na ženách a nescitlivujeme verejnosť, ale my hovoríme už 6 rokov o dohovore, o Istanbulskom dohovore a téma násilia sa stratila.
Dovoľte mi teraz, dovoľte mi teraz prečítať právnu analýzu Daniela Lipšica, ktorú nám vypracoval ešte v roku 2013. Pripomienky k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Budem rada, keď si ju skutočne pozorne vypočujete.
Hlavným cieľom dohovoru je harmonizovať časti národnej legislatíve, legislatívy, ktoré sa dotýkajú násilia na ženách a domáceho násilia. Predpokladaná harmonizácia by mala zahŕňať oblasti trestného práva hmotného, vymenuváva články, trestného práva procesného, civilného procesu, migrácie a azylu, ale aj oblasti, ktoré priamo nesúvisia s vyšetrovaním a stíhaním tohto typu trestnej činnosti, napr. čl. 13 zvyšovanie povedomia alebo čl. 14 vzdelávanie.
Dohovor obsahuje mnohé užitočné ustanovenia, ktoré môžu účinne pomôcť obetiam domáceho násilia. Zariadenie núdzového bývania, ochranné opatrenia, právna pomoc. Väčšina týchto ustanovení je však už obsiahnutá v národnej legislatíve väčšiny členských štátov Rady Európy. A to mi potvrdila cca pre dvoma rokmi aj pani poslankyňa Žitňanská ako ministerka.
Čo vyžaduje pozornosť, ďalej sa píše v právnej analýze, čo vyžaduje väčšiu pozornosť v dohovore, je po prvé zameranie a terminológia dohovoru, po druhé rozsah dohovoru a po tretie monitorovací mechanizmus dohovoru.
Zameranie a terminológia dohovoru. Aj keď dohovor vyzýva zmluvné strany aplikovať jeho ustanovenia na všetky obete domáceho násilia (čl. 2 ods. 2), väčšina textu sa týka násilia na ženách. Nie je pritom celkom zrejmé, z akého dôvodu je nevyhnutné venovať takmer výlučnú pozornosť len jednému pohlaviu. Ak je prevažná časť obetí domáceho násilia žien, ako potvrdzujú dlhoročné štatistiky, tak prirodzene by sa akákoľvek pomoc obetiam domáceho násilia týkala predovšetkým žien. A aj keď dohovor v preambule uznáva, že aj muži môžu byť a deti sú obeťami domáceho násilia, text dohovoru ustanovuje, že zmluvné strany budú venovať, citujem: „osobitnú pozornosť ženám, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia“ (čl. 2 ods. 2).
Dohovor sa naviac vôbec nezaoberá ďalšími zraniteľnými skupinami, ktoré sú tiež vo výraznej miere obeťami domáceho násilia, napríklad starší ľudia. Jediným rozumným vysvetlením, prečo sa dohovor špeciálne venuje len jednej zraniteľnej skupine, je politická agenda rodového mainstreamu. Túto premisu potvrdzuje aj terminológia používaná v dohovore: rodová príslušnosť, rodová identita, stereotypné roly žien a mužov, nestereotypné rodové role, rodové chápanie násilia, vždy pri každom je definovaný článok a odstavec. Termín rodová identita je príkladom novo vymysleného politického termínu. Jeho cieľom je prekonať biologickú skutočnosť existencie dvoch pohlaví. Zámerom je zaviesť ďalšie premenné veličiny do množiny rodov/pohlaví, pohlaví. Je tomu napriek skutočnosti, že porucha rodovej identity je uvedená v zozname psychiatrických porúch ako duševná porucha, je tu odvolávka pod čiarou. Môžem vám ten, túto právnu analýzu dať.
Jeden z ďalších následkov priznania určitých práv v dohovore výlučne v jednej skupine môže byť pomerne nebezpečný, pretože zameranie určitých práv a privilégií na špecifickú skupinu môže implikovať, že ostatní jednotlivci, ktorí nepatria k preferovanej skupine, nepožívajú takúto istú rovnakú ochranu a nemajú rovnaké práva. Všetky obete domáceho násilia by mali mať nárok na rovnakú mieru pomoci a podpory bez ohľadu na ich pohlavie alebo príslušnosť k určitej spoločenskej skupine.
Rozsah dohovoru. Rozsah dohovoru je prakticky neobmedzený. Dominantným záväzkom zmluvných správ prijať „potrebné opatrenia na účel podpory zmien spoločenských a kultúrnych modelov správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov“ (čl. 12 ods. 1).
Tieto opatrenia idú ďaleko nad rámec hlavného cieľu dohovoru riešiť násilie na ženách a domáce násilie. Skôr vyznievajú ako politický manifest než ako právne záväzný text medzinárodnej zmluvy. Nie je zložité si predstaviť, aké opatrenia môžu byť zahrnuté pod hlavičkou odstránenia tradícií založených na stereotypných roliach žien a mužov. Tu do toho vkročím, veľakrát sa na Slovensku tak vieme zasmiať napríklad nad vtipom a ja vás teraz prosím, aby sme sa skutočne nezasmiali, že je taká, také porekadlo na Slovensku - ženu keď zbiješ, ako by si roľu pohnojil. Ešte nedávno aj v televízii, aj kdekade na večierkoch a kdekade sme sa nad týmto zasmiali. Naozaj aj na Slovensku prevládajú mnohé stereotypy, ktoré podriadenosť ženy, priam sa, sa ako keby preferujú. Keď sme boli na niektorých rokovaniach, tak sme hovorili, tak skúsme nejako taxatívne sa dohodnúť a vymenovať, ktoré tie stereotypné role alebo, alebo tradície naozaj veľmi vadia k odstraňovaniu násiliu na ženách. Nikdy nebola ochota zo strany vládnej inštitúcie, aby sme sa s týmto zaoberali.
Pokračujem ďalej. Naviac tieto všeobecne záväzné záväzky sú spojené s konkrétnym sčasti fiškálnym záväzkom definovaným v čl. 13. Zmluvné strany podporia a uskutočnia na pravidelnej báze a na všetkých úrovniach kampane alebo programy zvyšujúce povedomie, a to aj v spolupráci s národnými inštitúciami pre ľudské práva a orgánmi rovnakého zaobchádzania, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami, najmä ženskými organizáciami, ak je to primerané, aby zvýšili medzi širokou verejnosťou povedomie a porozumenie o rôznych prejavoch všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, ich následkov na deti, ako aj o potrebe predchádzania takéhoto násilia medzi širokou verejnosťou. S jedným z konkrétnych príkladov, ktoré sú však potenciálne zneužiteľné, je záväzok zabezpečovať v danej oblasti vzdelávanie definovaný v čl. 14 ods. 1. „Zmluvné strany prijmú“, citujem: „ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“ Koniec citácie. Berúc do úvahy radikálnu terminológiu dohovoru spojenú s veľmi prísnym monitorovacím mechanizmom predpokladaným dohovorom môže tento záväzok, ktorý som čítala, znamenať výrazne obmedzenie práv rodičov rozhodovať o výchove a vzdelávaní svojich detí. Nie je potrebné mať veľa fantázie, aby si bolo možné predstaviť situáciu, kedy by napríklad aj tradičné učenie katolíckej cirkvi vrátane jej učenia o kňazskej vysviacke výlučne pre mužov mohlo byť vnímané ako tradícia založená na stereotypných rodových roliach, a teda ako niečo voči čomu je potrebné namietať v špecifických učebných materiáloch. Toto ustavenie, ustanovenie je koncipované tak široko a vágne, že môže byť použité, zneužité ako nástroj na výraznú zmenu učebných materiálov k danej tematike. Naviac tento záväzok sa bez výnimky vzťahuje aj na súkromné a cirkevné školy.
Tento záväzok môže byť zároveň v rozpore s viacerými medzinárodnými zmluvami, ktoré potvrdzujú právo rodičov rozhodovať o výchove svojich detí. Na základe tohto prirodzeného práva majú rodičia najväčšie právo, ako aj najväčšiu zodpovednosť pri vzdelávaní svojich detí. Štátne orgány by im mali napomáhať pri plnení tejto úlohy. Školy musia spolupracovať s rodičmi a nemajú oprávnenie umelo nahrádzať práva detí a ich rodičov tým, že indoktrinujú deti v vzdelávaní, ktoré je v rozpore s tým, ktoré dostávajú od svojich rodičov.
Poslednú vetu ešte skúsim. Doba totalitného režimu by zvlášť pre nás mala byť dostatočným varovaním, kam až môže zaisť snaha štátu indoktrinovať mladú generáciu oficiálnymi názormi vládnucej moci.
Ja som ešte neskončila a prihlásim sa do ústnej.
Rozpracované
9:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:47
Tibor BernaťákHovorili ste, čo sme tu robili, keď sme vo vláde tri roky. My keď sme nastupovali do vlády, sme boli, tá politická sila, ktorá trvala na tom, že Istanbulský dohovor sa nemá ratifikovať, a budeme robiť všetko...
Hovorili ste, čo sme tu robili, keď sme vo vláde tri roky. My keď sme nastupovali do vlády, sme boli, tá politická sila, ktorá trvala na tom, že Istanbulský dohovor sa nemá ratifikovať, a budeme robiť všetko preto, aby sme v prípade, ak bude na to vôľa, stiahli náš podpis pod týmto dohovorom späť. Myslíme si, že tá situácia nastala teraz. Možno pred mesiacom by sa to nedalo, možno o mesiac sa to už dať nebude. Preto tento návrh uznesenia predkladáme teraz. Spomínali ste, že sme nehovorili nikdy sme sa o tom nebavili, ja vám môžem aj doniesť dokumenty aj tlačové vyhlásenia našej strany aj predsedu Andreja Danka k Istanbulskému dohovoru, takisto sme mali rôzne tlačové konferencie, kde sme aj zdôvodňovali, prečo podľa nášho názoru Istanbulský dohovor nemôžme ratifikovať, nemôžme prijať, my súhlasíme s tým, že 90 % ustanovení Istanbulského dohovoru je v poriadku, lenže tie zvyšné percentá sú naozaj podľa nášho názoru zlé a neprijateľné. A keďže, ako ste aj vy spomínali, nedá sa vyňať, resp. nedá sa nesúhlasiť s nejakými časťami Istanbulského dohovoru, to je dôvod, prečo tento istanbulský dohovor nie je možné prijať ako celok. Keby sa to dalo, super, sme za to, myslím, že aj pán minister Gál sa vyjadril, že gro vlastne tých dohovo..., ustanovení, ktoré sa týkajú dobrých ustanovení Istanbulského dohovoru, máme v našej legislatíve.
Samozrejme, sme za to, aby sa vylepšili, nemáme absolútne nič proti tomu, práve naopak, sme za to, aby sa aj pritvrdilo, pritvrdili postihy a aby sa násilie na ženách naozaj odstránilo v čo najväčšom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:47 hod.
JUDr.
Tibor Bernaťák
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pani poslankyňa, tak klobúk dolu pred vašou prácou, ktorou pomáhate ľuďom v núdzi, ale priznám sa, že v niektorých častiach vášho vystúpenia som stra..., som nerozumel, pretože aj my odmietame akékoľvek politické hry.
Hovorili ste, čo sme tu robili, keď sme vo vláde tri roky. My keď sme nastupovali do vlády, sme boli, tá politická sila, ktorá trvala na tom, že Istanbulský dohovor sa nemá ratifikovať, a budeme robiť všetko preto, aby sme v prípade, ak bude na to vôľa, stiahli náš podpis pod týmto dohovorom späť. Myslíme si, že tá situácia nastala teraz. Možno pred mesiacom by sa to nedalo, možno o mesiac sa to už dať nebude. Preto tento návrh uznesenia predkladáme teraz. Spomínali ste, že sme nehovorili nikdy sme sa o tom nebavili, ja vám môžem aj doniesť dokumenty aj tlačové vyhlásenia našej strany aj predsedu Andreja Danka k Istanbulskému dohovoru, takisto sme mali rôzne tlačové konferencie, kde sme aj zdôvodňovali, prečo podľa nášho názoru Istanbulský dohovor nemôžme ratifikovať, nemôžme prijať, my súhlasíme s tým, že 90 % ustanovení Istanbulského dohovoru je v poriadku, lenže tie zvyšné percentá sú naozaj podľa nášho názoru zlé a neprijateľné. A keďže, ako ste aj vy spomínali, nedá sa vyňať, resp. nedá sa nesúhlasiť s nejakými časťami Istanbulského dohovoru, to je dôvod, prečo tento istanbulský dohovor nie je možné prijať ako celok. Keby sa to dalo, super, sme za to, myslím, že aj pán minister Gál sa vyjadril, že gro vlastne tých dohovo..., ustanovení, ktoré sa týkajú dobrých ustanovení Istanbulského dohovoru, máme v našej legislatíve.
Samozrejme, sme za to, aby sa vylepšili, nemáme absolútne nič proti tomu, práve naopak, sme za to, aby sa aj pritvrdilo, pritvrdili postihy a aby sa násilie na ženách naozaj odstránilo v čo najväčšom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:49
Milan UhríkJa by som sa chcel spýtať vás, pani Verešová, že čo ste vy ako poslankyňa Národnej rady, nie ako občianka, ale ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky urobili preto, aby Istanbulský dohovor nebol ratifikovaný, či ste urobili preto rovnako veľa ako poslankyňa Národnej rady, ako ste urobili pre obmedzenie potratov, pretože keď vyzývate na integritu činov a skutkov, tak..., a činov a rečí, a činov a skutkov, tak by ste, tak by ste mali byť aktívnejší. Ja sa vás pýtam, ja neviem, možno ste niečo urobili, možno ste tu predložili 20 uznesení, aby Slovenská republika odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru, neviem o tom, preto sa vás pýtam, a rád by som počul odpoveď, čo urobila poslankyňa Verešová. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:49 hod.
Ing. PhD.
Milan Uhrík
Videokanál poslanca
Pani poslankyňa Verešová, vy prvá ste v pléne - a to vám gratulujem - použila nálepkovanie, keď ste hovorili, že tejto témy sa ujali extrémisti a tak ďalej a tak ďalej. A o tri minúty na to ste vyzývali, aby sme ľudí nenálepkovali, aby sme proste, aby sme proste neškatuľkovali. Kritizovali ste vo svojom príspevku vládu, že robí málo, že to robí neskoro, v poriadku, máte na to právo, veď ja mám tiež podobný názor, len potom ste hovorili, že treba mať nejakú integritu skutkov a rečí a že vy máte od roku 2013 v rukách nejakú analýzu, nakoniec ste ju čítali, pána Lipšica, ktorá teda jednoznačne hovorí, že Istanbulský dohovor je negatívna vec.
Ja by som sa chcel spýtať vás, pani Verešová, že čo ste vy ako poslankyňa Národnej rady, nie ako občianka, ale ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky urobili preto, aby Istanbulský dohovor nebol ratifikovaný, či ste urobili preto rovnako veľa ako poslankyňa Národnej rady, ako ste urobili pre obmedzenie potratov, pretože keď vyzývate na integritu činov a skutkov, tak..., a činov a rečí, a činov a skutkov, tak by ste, tak by ste mali byť aktívnejší. Ja sa vás pýtam, ja neviem, možno ste niečo urobili, možno ste tu predložili 20 uznesení, aby Slovenská republika odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru, neviem o tom, preto sa vás pýtam, a rád by som počul odpoveď, čo urobila poslankyňa Verešová. Ďakujem.
Rozpracované
9:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:50
Zuzana ZimenováVystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:50 hod.
Mgr.
Zuzana Zimenová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Verešová, ja som len chcela doplniť tvoje vystúpenie, povedať, keď si spomínala okrúhly stôl, ktorý organizovala vtedy pani ministerka Žitňanská, že to bola jediná diskusia o tomto Istanbulskom dohovore. Na pôde parlamentu bola zorganizovaná aj ďalšia odborná diskusia, ty si sa jej nezúčastnila, ale z vášho klubu tam bol pán poslanec Eduard Heger, my sme rozprávali s ľuďmi, ktorí nám prišli vysvetliť naozaj zásadné veci ohľadom terminológie rodovej rovnosti a rodovo podmieneného násilia na ženách, bola to veľmi dobrá diskusia, čiže aj na parlamentnej pôde sme my v opozícií takúto diskusiu organizovali. Motorom tejto diskusie a hlavným organizátorom bola pani poslankyňa Petrík a ja som sa zúčastňovala na, na príprave a na spolupráci, takže takých diskusií bolo viacej, a práve týmto uznesením sa možnosti takýchto disku..., alebo možnosť takto diskutovať odborne, kvalifikovane, fundovane a hlavne kultivovane jednoducho zatvorí, čo je veľká škoda.
Rozpracované
9:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:52
Natália GrausováVystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:52 hod.
MUDr.
Natália Grausová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pani Verešová, na jednej starne sa tvárite ako kresťanka, ochrankyňa rodiny, ako bojovníčka za život nenarodených detí, ale keď sme podali návrh zákona o sprísnení potratovej politiky nepodporili ste ho. Z vášho prejavu sa dá pochopiť alebo vyrozumieť, že ste za prijatie Istanbulského dohovoru. Hrmíte tu v parlamente o nálepkovaní ľudí, ale vy sama nálepkujete. Svojím hereckým medovým hláskom šírite na Slovensku nenávisť, rozdeľujete ľudí, aj keď to hovoríte teda hláskom, hráte tu divadlo, ale v Svojej podstate zrejme ste falošná, klamete, klamete a ešte raz klamete.
Rozpracované
9:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:52
Elena ČerveňákováMne čo chýba, čo sa týka dohovoru, najviac mi chýba, že sú týraní aj seniori a starší ľudia. O tom sa v dohovore vôbec nehovorí. Venujeme sa aj tejto oblasti. Sú to veľmi zraniteľné skupiny. Starší ľudia sú zneužívaní a obete narastajú. Ide o psychické, telesné...
Mne čo chýba, čo sa týka dohovoru, najviac mi chýba, že sú týraní aj seniori a starší ľudia. O tom sa v dohovore vôbec nehovorí. Venujeme sa aj tejto oblasti. Sú to veľmi zraniteľné skupiny. Starší ľudia sú zneužívaní a obete narastajú. Ide o psychické, telesné týranie, stupňuje sa ponižovanie, obmedzuje sa im osobná sloboda, porušujú sa práva, ich dôstojnosť, odopiera sa im strava v domácom prostredí, v zdravotníckych zariadeniach, v sociálnych službách, odopiera sa im teku..., odopierajú sa im tekutiny, lieky či prístup k zdravotnej starostlivosti, nátlakom na prepis majetku. Mnohí seniori trpia a mlčky nič nehovoria.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:52 hod.
Mgr.
Elena Červeňáková
Videokanál poslanca
Ďakujem. Chcem sa poďakovať kolegyni Verešovej za jej rozpravu. Týraným ženám sa venuje dvadsať rokov, má veľa skúseností a pomáha obetiam. Fakt klobúk dole pred jej prácou.
Mne čo chýba, čo sa týka dohovoru, najviac mi chýba, že sú týraní aj seniori a starší ľudia. O tom sa v dohovore vôbec nehovorí. Venujeme sa aj tejto oblasti. Sú to veľmi zraniteľné skupiny. Starší ľudia sú zneužívaní a obete narastajú. Ide o psychické, telesné týranie, stupňuje sa ponižovanie, obmedzuje sa im osobná sloboda, porušujú sa práva, ich dôstojnosť, odopiera sa im strava v domácom prostredí, v zdravotníckych zariadeniach, v sociálnych službách, odopiera sa im teku..., odopierajú sa im tekutiny, lieky či prístup k zdravotnej starostlivosti, nátlakom na prepis majetku. Mnohí seniori trpia a mlčky nič nehovoria.
Rozpracované
9:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:54
Soňa GaborčákováAle každopádne, Anka Verešová, chcem ti poďakovať za to, že si vystúpila a ja verím, že budeš mať ešte veľa príležitostí a ukážeš, že nie si fundamentalistka.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:54 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Verešová, chcem ti poďakovať, že si vystúpila v pléne. Ja som ti teraz aj pomimo vlastne povedala, že bolo to namieste a prečo. Možno všetci vnímate, že kolegyňa bola zaškatuľkovaná medzi nejakých fundamentalistov. Aj ja som spočiatku, keď som prišla do Národnej rady a nepoznala som ju, som si myslela, že skutočne je nejaká extrémistka v tom, že oddeľuje ľudí. Ale postupne, keď som ju spoznávala, zistila som, že naozaj jej ide o vec. To znamená, vždy má problémy aj s jednou skupinou, aj s druhou, aj s ľuďmi, ktorí sú extrémni na strane kresťanov, ale aj ľudí, ktorí sú na, na tej opačnej strane. Vždy som mala z nej pocit, že snaží sa vždy chytiť tému. To znamená, o čo, o čo vlastne ide v tomto Istanbulskom dohovore alebo, alebo vlastne pri problematike potratov, lebo každý si vlastne háji aj tú svoju pravdu, ktorú, ktorú si jednoducho akože povedal, že tá je jeho a tá je tá správna. Ona sa snaží hájiť ten problém a hľadať spôsoby, ako jednu aj druhú stranu zmieriť. Čiže neviem, či povedala všetko, ale ja sa jej chcem skutočne zastať v tom, že jej ide o vec. Naozaj nie je extrémistka, naozaj vie byť kritická k jednej aj k druhej strane a možno celkom to takto nevyjadrila vo svojom vystúpení.
Ale každopádne, Anka Verešová, chcem ti poďakovať za to, že si vystúpila a ja verím, že budeš mať ešte veľa príležitostí a ukážeš, že nie si fundamentalistka.
Rozpracované
9:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56
Peter PčolinskýJe takisto pravda, že 80 až 90 % ustanovení v tom Istanbulskom dohovore už dnes...
Je takisto pravda, že 80 až 90 % ustanovení v tom Istanbulskom dohovore už dnes máme v právnom poriadku. To dokonca hovorí aj súčasný minister spravodlivosti, že tieto veci už tam máme. Ide len o to, ako, ako sa vymáha to právo alebo ako sa uplatňuje to právo. Čiže nezavádza sa nič nové, ale zavádza sa, resp. sa vymýšľa teplá voda, ktorá už tu je. A tých zvyšných 10-20 % je presne o tej terminológii, ktorú sa snažia zaviesť do členských krajín Európskej únie. A ja naozaj dúfam, že nepodľahneme týmto nezmyslom, pretože nebolo by veľmi dobre, aby Slovensko sa pridalo k tomuto dokumentu.
A na záver ja len chcem povedať, že Boh ochraňuj Slovensko pred progresívnymi šialencami, ktorých cieľom je rozvrat tradičnej rodiny a popretie slovenskej identity a národa. A myslím to smrteľne vážne.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.3.2019 o 9:56 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Anka, spomínala si, že každá nová vláda sa bude môcť k tomu vrátiť teoreticky. Preto chcem apelovať na poslancov SNS, dohodnite sa na tom pozmeňovacom návrhu tak, aby už nebolo možné sa k tomu vrátiť. My veľmi radi to podporíme. Naozaj mi záleží na tom, aby už nikdy žiadna vláda sa k tejto hovadine vrátiť nemohla. Treba ten podpis zobrať späť.
Je takisto pravda, že 80 až 90 % ustanovení v tom Istanbulskom dohovore už dnes máme v právnom poriadku. To dokonca hovorí aj súčasný minister spravodlivosti, že tieto veci už tam máme. Ide len o to, ako, ako sa vymáha to právo alebo ako sa uplatňuje to právo. Čiže nezavádza sa nič nové, ale zavádza sa, resp. sa vymýšľa teplá voda, ktorá už tu je. A tých zvyšných 10-20 % je presne o tej terminológii, ktorú sa snažia zaviesť do členských krajín Európskej únie. A ja naozaj dúfam, že nepodľahneme týmto nezmyslom, pretože nebolo by veľmi dobre, aby Slovensko sa pridalo k tomuto dokumentu.
A na záver ja len chcem povedať, že Boh ochraňuj Slovensko pred progresívnymi šialencami, ktorých cieľom je rozvrat tradičnej rodiny a popretie slovenskej identity a národa. A myslím to smrteľne vážne.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované