43. schôdza

Ďakujem. Nedá mi, aby som sa neozvala k tomu, že k téme. Niektorí sa tu rozplývali o kultivovanosti prejavu, o empatii, tolerancii a neviem čo ešte. Pripadá mi to ako pokrytectvo, pretože veci treba pomenovať pravým menom. Keď vám príde do bytu zlodej alebo keď vás napadne vrah a vy sa bránite, kričíte a voláte, tak ste nekultivovaný, ste neempatický a ste netolerantný?
Ďakujem.

Ďakujem pekne pani kolegyni za vystúpenie. Chcela by som podotknúť možno k tomu záveru, že presne ten príklad, ktorý si spomínala, o mužoch, ktorí sú akoby zaznávaní, pretože sa uchádzajú o prijímanie materskej, veď to je práve ten rodovo podmienený stereotyp, lebo spoločnosť si do nejakej role postavila muža a jednoducho teraz mu zaznáva, že sa uchádza možno o rolu, ktorú mu tá spoločnosť úplne nie celkom dopraje. Takže presne toto je ono, to je rodovo podmienený stereotyp. A na takýchto podobných základoch si niektoré spoločnosti, komunity, rodiny myslia, že je možné týrať ženu práve pre to, že je žena, že to je súčasť jej role.
No, a to, že rozprávame o násilí páchanom na mužoch, na senioroch, ale aj na domácich zvieratách, na hospodárskych zvieratách, žiadna z týchto diskusií neznižuje vážnosť inej diskusie. Všetky tie témy sú veľmi dôležité, lebo žiadne násilie do spoločnosti nepatrí. A žiadna téma akoby neponižuje tú inú tému.
Momentálne máme z politických dôvodov a z čistej vypočítavosti dnes na programe práve tému násilia na ženách a je to dôležitá téma a zaslúži si naozaj našu veľkú pozornosť. Nie je to jediná skupina obyvateľov, ktorí sú, ktoré sú týrané, samozrejme, ale ocitli sme sa naozaj na dvoch stranách akejsi len pomyselnej bariéry, lebo tak ako som vás, dámy, z vášho klubu počúvala, tak vidím, že sa vieme zhodnúť na podstate problému, ale, ale tento múr tu stavajú medzi nás naozaj úplne zbytočné hoaxy a vyvolávanie napätia, ktoré má slúžiť politickým cieľom.

Ďakujem za reakcie. Určite chcem povedať k tej materskej, že ja som chcela povedať to, že ten papier alebo ten zákon, alebo to prijatie nie je vždy to, čo zabezpečí konkrétnu službu alebo pomoc človeku. Poukázala som to na, na tom materskom tých otcov. On ten zákon je, dokonca bol aj pekne medializovaný, ako je to prorodinné opatrenie, ale reálne tým chlapom to nechcú dať, hej. Čiže aj, aj vlastne ten dohovor môže skončiť rovnako. Preto hovorím, že my musíme vnútorne hľadať, ako, ako dostať do tých hláv aj tých úradníkov, aj tých všetkých, ktorí vykonávajú tú konkrétnu pomoc tým obetiam alebo tým ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, aby jednoducho týmto spôsobom sa vyriešilo to, čo chceme, a to násilie na tých ľuďoch.
A každopádne ja si tiež myslím a súhlasím v tom, že násilie na ženách sa stalo aj politickým zneužívaním témy, a preto som to aj povedala. Ani jedna, ani druhá strana, ak nehovorí vecne, alebo nejdeme po tej téme, čo, o čo nám naozaj ide, je to len politikárčenie. Na volebné, na voľby hráme, na svoju poznateľnosť, ale nie na obete. A toto s tebou súhlasím každopádne.
Takže asi toľko.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, aj keď je vás tu málo, ale ešte sme len začali. Rokujeme tu v podstate už viac ako deň o uznesení, ktoré by zastavilo proces ratifikácie Istanbulského dohovoru, o ktorom je značná časť obyvateľov Slovenskej republiky, tá konzervatívnejšie naladená časť obyvateľov Slovenskej republiky, presvedčená, že sa jedná o nebezpečný dokument, dokument, ktorý zavádza tzv. gender ideológiu, s ktorou sa jednoducho nijaký podľa môjho názoru racionálne konzervatívne uvažujúci človek nemôže stotožniť.
Vypočuli sme si rôzne vystúpenia na túto tému, či už zo strany liberálov, zo strany konzervatívne naladených poslancov, ale aj jedno podľa mňa úplne nepríčetné vystúpenie zo strany pána Poliačika, ktorý tu hovoril o tom, ako - prišlo mi to - ako keby Lenin polroka pred nástupom k moci, ako on tu zatočí s tými konzervatívcami, ako príde tá liberálna, progresívna vláda a odsunie tých konzervatívcov niekde na okraj a zavedie tieto veci a ratifikuje Istanbulský dohovor a konečne tu bude raj, konečne tu budú všetky tie vymoženosti, ktoré vidíme v západnej Európe, a konečne sa nám všetkým bude žiť dobre. Takže asi toľko z postrehov, mojich postrehoch k tejto rozprave.
Každopádne, tak ako mnohí ďalší, odmietam ratifikáciu Istanbulského dohovoru, a to hlavne preto, pretože Istanbulský dohovor, ktorý sa tvári ako dokument, ktorý chce zabrániť násiliu na ženách, v skutočnosti zavádza do spoločnosti nebezpečné ideológie, pojmy a predstavy, ktoré nemajú nič spoločné nielen s kresťanským, ale aj s čisto racionálnym videním sveta a práve preto sa musíme proti tomuto dokumentu postaviť.
Istanbulský dohovor totižto vo svojom obsahu definuje rod ako čosi, čo je oddelené od biologického pohlavia. To znamená, zavádza tú tzv. gender ideológiu, o ktorej liberáli tvrdia, že neexistuje, že to je nejaký výmysel konšpirátorov, fanatikov, pravicových extrémistov a podobné nezmysly. Gender ideológia vo svojej podstate hovorí o tom, že človek sa nerodí ani ako muž, ani ako žena, ale ako akýsi nepopísaný papier a že to, čo poznáme pod pojmom pohlavie, že to je len nejaký sociálny konštrukt, to znamená nejaký súbor spoločenských rolí, ktoré spoločnosť akceptuje alebo prideľuje k tej konkrétnej osobe, a že každý z nás si môže vybrať, či on chce ten súbor rolí ako muž, či súbor rolí ako žena, alebo či chce byť tretie, štvrté, piate a dokonca, ako som videl nedávno v západnej Európe, sedemdesiate prvé pohlavie. To znamená, dohnali to do takých absurdností, že keď sa dnes registrujete na sociálnej sieti Facebook v Anglicku, môžete si vybrať zo sedemdesiatjedna pohlaví. Nežartujem, nerobím si srandu, naozaj to tak je, môžete si to overiť.
A ak toto je ten progres, ten pokrok, tá úžasná postupnosť, ku ktorej sa máme dopracovať týmto skvelým liberalizmom, ktorý tu propagujú mnohí poslanci, tak ďakujem pekne, ale o nič také neprosím, nič také si pre Slovensko nežiadam.
Pretože pre mňa vždy bude existovať, a to je úplne racionálny pohľad, tak to definoval Boží zákon, tak to definuje príroda, pre tých, ktorí sú neveriaci, jednoducho existuje len muž a žena. Pohlavie ako také je biologicky dané, nie je to žiaden sociálny konštrukt. Jedná sa o danosť, s ktorou sa všetci rodíme. Buď sa narodím ako muž, alebo sa narodím ako žena. Nič tretie, štvrté, päťdesiate, sedemdesiate ne-e-xis-tu-je. A ktokoľvek, kto to chce zavádzať, iba aplikuje rôzne neomarxistické pohľady na spoločnosť. Pohľady vychádzajúce z kritickej teórie, ktorá je základom neomarxizmu a ktorá jasne hovorí o tom, že musíme relativizovať všetky stáročiami a tisícročiami akceptované a zavedené pojmy. To znamená relativizovať rodinu, rodina už nie je len muž, žena, deti, rodina je, aj keď otec sa volá Jožo a mama sa volá Fero a tí si adoptujú deti. Rodina je dokonca už, aj keď žije niekto povedzme so zvieraťom, ako to vidíme v západnej Európe, rodina je dokonca dve ženy, rodina je jednoducho čokoľvek, len nie to normálne, to tradičné, čo pod pojmom rodina poznáme my všetci.
To je nebezpečná vec, pretože takáto postupná akceptácia týchto zvráteností a úchylností vedie k tomu, že sa spoločnosť naozaj rozkladá, naozaj sa rozkladá a postupne všetko to, čo tu tisícročiami formulovalo našu civilizáciu, naše hodnoty, jednoducho prestáva platiť. A ja nechcem žiť v spoločnosti s úplne relativizovanými hodnotami, na ktorých sme boli jednoducho všetci vychovaní.
Rovnako táto neomarxistická kritická teória, ktorú aplikuje aj tento Istanbulský dohovor, chce relativizovať pojem pohlavia a práve o tomto tento Istanbulský dohovor je, resp. o tom je tá nebezpečná časť, ktorú v sebe Istanbulský dohovor skrýva a proti ktorej sa musíme jasne postaviť.
Ďalším nebezpečenstvom je to, že v Istanbulskom dohovore sa jasne píše o tom, že sa musíme postaviť proti stereotypným roliam (pozn. red.: správne "rolám") mužov a ženám (pozn. red.: správne "žien") v spoločnosti. To znamená, že musíme búrať tie tzv. stereotypy.
Ale čo sú tie stereotypy, čo je to stereotypná rola muža a ženy? To je to, keď muž je otec, keď muž je ten, ktorý ťažko, tvrdo pracuje, keď muž je ten, ktorý je ochranca, ten, ktorý sa má postaviť, ktorý má byť silný, ktorý sa má starať o svoju rodinu, to je tá zlá stereotypná rola muža? A čo je stereotypná rola ženy? Že je matkou, že chce sa starať o svoju rodinu, že chce vychovávať deti, že im chce dať svoju lásku, že chce to priviesť na svet potomstvo? To je stereotypná rola ženy, ktorú musíme odbúravať?
A dokonca sa v Istanbulskom dohovore jasne píše, že už na základných školách už v školskom procese musíme edukovať deti tým spôsobom, aby sme búrali tieto stereotypné predstavy o svete. To znamená, že žena nebude žiadnou matkou, muž nebude žiadnym otcom, každý si môže vybrať, čo len chce, byť mužom, ženou, neviem akým, tretím, štvrtým, päťdesiatym pohlavím, hlavne všetko, čo je tradičné, normálne, racionálne zničme, utopme to niekde hlboko a postavme sa za všetky možné zvrátenosti.
Ja chcem uistiť každého jedného z vás, a hovorili to aj všetci moji predrečníci, každý jeden s konzervatívnym pohľadom, nikto tu neobhajuje nejaké násilie na ženách. A práve to je nešťastím tohto dokumentu, že pod takým vznešeným, pod takou vznešenou snahou, pod takým vznešeným úmyslom, ako je predchádzanie násilia na ženách, zavádza vo svojej skrytej podstate tieto choré zvrátenosti v podobe gender ideológie, v podobe týchto LGBTI, neviem čo všetko, agend a snaží sa spoločnosť pretvoriť na nie ten normálny, nie na tú normálnu podobu, ale na podobu, ktorú si vysnívali nejakí liberálne zmýšľajúci občania, ktorá nemá ale žiadnu oporu ani vo vede, ani v kresťanstve, ani v prírode, jednoducho vôbec v ničom.
To znamená, že my sa musíme postaviť proti tomu, aby nejaká skupina či už feministiek, alebo ultra liberálne naladených občanov hovorila o tom, že musíme búrať stereotypy. Že ľudia, ktorí sú vychovávaní k tomu, že rodina je muž a žena, že muž má byť otcom rodiny, má byť silný, má byť jednoducho ochranca, že má tvrdo pracovať, že žena je matkou, že toto všetko treba zničiť, zbúrať, lebo to sú tie zlé, staré stereotypy, a že ľudia, ktorí takto uvažujú, patria do stredoveku, ako sme si tu vypočuli.
Do stredoveku nás posielajú iba preto, že si myslíme, že človek sa rodí iba ako muž a žena, do stredoveku nás posielajú iba preto, že si myslíme, že rodina je muž, žena, deti, a do stredoveku nás posielajú preto, že je podľa nás normálne, ak žena chce byť matkou, ak chce vychovávať svoje deti.
Za toto nás liberáli posielajú do stredoveku. Sú to fanatici, extrémisti, tí skutoční extrémisti, nie tie nezmyselné nálepky, ktoré dávajú ľuďom, ktorí sa postavia za to, čo je normálne, tradičné a skutočne hodnotovo cenné. Toto sú tí skutoční extrémisti, ktorí chcú búrať všetko, na čom stojí spoločnosť, a Istanbulský dohovor je prvý krok v rámci tej salámovej metódy a ako budú postupne dávať jeden kúsok, druhý, tretí, štvrtý, tak sa im podarí presadiť celú tú salámu a to bude koniec, ktorý dnes vidíme v západnej Európe.
Na záver poviem môj zážitok zo Švédska, osobne som to videl, mesto Uppsala, Švédsko, futbalový štadión, šatne pre mužov, pre ženy a pre tretie pohlavie. A keď som sa pýtal tých Švédov: "A čo to je to tretie pohlavie? Viete, lebo ja som ten zaostalý Slovan z východnej Európy, ja tomu nerozumiem, poučte ma, že čo to je tretie pohlavie?" "Tak to je človek, ktorý sa necíti ani ako muž, ani ako žena, ale predsa musí mať na výber, veď ho nemôžeme diskriminovať." Tak ja som si tak skromne povedal, no ale takýto človek je duševne chorý, má nejaký problém identifikovať sa svojím biologickým pohlavím, potrebuje odbornú pomoc. No a tí Švédi mi povedali: "Áno, máš pravdu a u nás, keď to povieš, tak páchaš trestný čin." Pretože vo Švédsku je trestné urážať rodovú príslušnosť v Trestnom zákone. A pod rodovou príslušnosťou sa môže myslieť čokoľvek.
To znamená, že keď mi pán Dostál napríklad, ktorý tu sedí vpredu, povie, že on je 20-ročná fotomodelka, a ja mu poviem, že on nie, tak on ma môže zažalovať vo Švédsku, pretože to je trestný čin, čo pácham. Do takej absurdnosti sa tieto spoločnosti dostali!
Ale ja to tu hovorím ako varovanie, že my nemôžeme ísť tou istou cestou a Istanbulský dohovor je tým prvým krokom. My nemôžeme nasadnúť na ten istý vlak, aby sme sa dopracovali k tomu, že tu budú šatne alebo záchody pre tretie pohlavie a že keď si nejaký dvojmetrový stopäťdesiatkilový chlap povie, že on je žena, tak môže ísť na ženský záchod. Veď my sa nemôžeme k tomuto dopracovať. A naozaj Istanbulský dohovor, keď si prečítate tie jednotlivé články, ako definuje rod, pohlavie a podobne, je prvým krokom.
To znamená, podporím toto uznesenie a verím tomu, že aj všetci tí, ktorí sa na výbore pre ľudské práva zdržali z nejakých zvláštnych pohnútok, podporia toto uznesenie, lebo je úplne jedno, z akých pohnútok to SNS-ka dáva, dôležité je to, že sa musíme Istanbulskému dohovoru postaviť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mazurek, povedali ste, že značná časť obyvateľov Slovenska je presvedčená, že Istanbulský dohovor zavádza gender ideológiu. No, to je nepochybne pravda, aj značná časť politikov je presvedčená, že zavádza gender ideológiu, aj značná časť poslancov Národnej rady, ktorí prišli s návrhom uznesenia, ktorým by parlament odmietol ratifikáciu Istanbulského dohovoru alebo toto uznesenie, podporujú, je presvedčená, že Istanbulský dohovor zavádza gender ideológiu. Jediný problém je, že nikto z nich doteraz nepovedal, ako tú gender ideológiu zavádza.
Ja som tu opakovane kládol otázky predkladateľom, ktorí tvrdia, že ustanovenia Istanbulského dohovoru sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavnou definíciou manželstva, ktorú máme v Slovenskej republike, aby mi povedali, ktoré konkrétne ustanovenie Istanbulského dohovoru je v rozpore, s ktorým konkrétnym ustanovením slovenskej ústavy a akým spôsobom.
Mnohokrát som včera ja aj iní kolegovia vo vystúpeniach vo faktických poznámkach žiadal, aby toto niekto vysvetlil, aby na to niekto odpovedal. Tú odpoveď sme doteraz nedostali. Predkladatelia majú možnosť vystupovať aj mimo poradia, samozrejme, zase, zase, zase tú možnosť nevyužili, neodpovedali. Konkrétne ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré je v rozpore s ktorým konkrétnym ustanovením slovenskej ústavy. Keby ste to vedeli, tak by ste to zrejme napísali do toho návrhu uznesenia, resp. do jeho odôvodnenia.

Ďakujem aj pánovi Dostálovi za jeho reakciu. Naozaj ten Istanbulský dohovor zavádza tú gender ideológiu, aspoň o nej hovorí a mení súčasné definície tak, ako by to chcelo vyhovovať nejakým neomarxistickým predstavám.
Ja si nepamätám presne, ktoré tie články boli, čítal som to už mesiace dozadu, viem, že to bol asi článok 3, kde sa hovorí o tom, čo je to rod a že rod je len nejaký súbor spoločenských rolí a že to nemá nič spoločné s pohlavím. Viem, že som tam čítal o tom, ako je potrebné v rámci edukačného procesu malých detí vychovávať tieto deti k búraniu nejakých rodových stereotypov, to znamená k búraniu tých tradičných rolí muža a ženy. A mne toto všetko naozaj, pán Dostál, stačí na to, aby som sa proti takémuto dokumentu postavil, ale tým, samozrejme, nehovorím, že mi nevadí nejaké násilie na ženách. Každý z nás sa tomu chce postaviť, každý z nás chce prijať účinné legislatívy, ktoré by pomohli predchádzaniu násilia na ženách, ale nie za tú cenu, že spolu s tým musíme akceptovať nejaké nové definície pohlavia, ktoré tu zavádzajú možnosť deťom vyberať si, či sú chlapec, či sú dievčatko, či sú 58. pohlavie a podobné veci, ktoré dnes vidíme napríklad v Nemecku a Švédsku.
Ale to nejde len o ten Istanbulský dohovor, to je rôzny súbor rôznych vecí, či už ide o tie LGBTI agendy, ide o zavádzanie registrovaných partnerstiev, návrhov na manželstvá týchto homosexuálov, pochody homosexuálov po Bratislave tu, ktorí hovoria, že sú hrdí na to, že sú homosexuáli a tú hrdosť si vydobývajú tým, že vlastne pochodujú s holými zadkami po námestiach. Toto všetko je celý komplexný súbor vecí, ktoré tu niekto pretláča aktívne, aby rozložil spoločnosť ako takú, aby rozložil tie tradičné hodnoty, na ktorých tisícročia stojí naša civilizácia.
A ja viem, pán Dostál, za tie 3 roky, čo som tu v parlamente, som sa už naučil, že vy nemáte žiadnu úctu k tradíciám, nemáte žiadnu úctu k Slovensku, ku kresťanstvu a že vám by úplne vyhovovalo, keby sa to tu celé rozložilo.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, včera som neskončila svoju rozpravu, bola som prerušená práve vtedy, keď som čítala právnu analýzu nášho bývalého kolegu poslanca Dana Lipšica, medzitým sa vlastne stalo to, že práve na, hneď, hneď na začiatku môjho vystúpenia, pred mojím vystúpením vlastne vystúpil aj predkladateľ s pozmeňovákom, ktorým sa, myslím si, že sa inšpiroval práve mnou, lebo som takýto pozmeňovák večer navrhla, hovorila som o tom už na výbore, že správa, resp. návrh uznesenia je veľmi vágny a vôbec nebolo z toho zrejmé a jasné, či predkladateľ naozaj chce tento Istanbulský dohovor stopnúť alebo nie, čo ľudia, ktorí sa, odborníci, ktorí sa dlhé roky, dlhé roky venujú práve tomu, aby sme tento dohovor, ktorý je už toxický, odmietli, tak naozaj mali dávno naformulované znenie textu, akým spôsobom môžeme, môžeme tento dohovor odmietnuť. Je pravdou, že všetko prišlo veľmi rýchlo, ale naozaj k tejto téme nie sme tu jeden mesiac ani polroka, ani jeden rok.
Takže pozmeňovák, ktorý som v podstate mala pripravený, je vlastne skoro ten, vlastne, vlastne ten istý, ako už predkladateľ včera tuná podal, a preto svoj pozmeňovací návrh som nakoniec ja stiahla, pretože sa stotožňujem s týmto pozmeňovacím návrhom.
Čo sa týka návrhu uznesenia, to by bolo v poriadku. Včera som veľmi kritizovala práve túto nepripravenosť v téme, ktorá je stará 8 rokov a na ktorej mnohí ľudia roky a roky robili. A vidíme to aj tu, že, že tá pripravenosť, jednoducho odôvodnenie toho, čo chcem, je veľmi dôležité práve tu v parlamente, práve tu v parlamente a v takých otázkach, ako je Istanbulský dohovor a ďalšie kultúrno-etické otázky, ktoré tak silno polarizujú našu spoločnosť a vnášajú medzi nás nenávisť, je to o to dôležitejšie. To som vyčitovala predkladateľom, že musia byť, mali byť veľmi dobre pripravení aj s uznesením, ktoré opravili, ale aj s dôvodovou správou. My v parlamente musíme byť prví, ktorí si musíme dať pozor, aby sme naozaj argumentovali dostatočne a aby sme mali dobre zdôvodnené naše návrhy. Pretože my prví, nám prvým musí záležať na tom, aby v našej spoločnosti sa nevnášala zbytočne nenávisť a ďalšie extrémistické nálady. O to viac na tom musí záležať nám kresťanom. Všetko, čo chceme dosiahnuť, si musíme vedieť aj dobre zargumentovať. Práve preto som prečítala jednak právnu analýzu Daniela Lipšica, ale je možné nájsť si veľa takýchto analýz, veď nedávno kritizovala Istanbulský dohovor česká advokátska komora.
Pripomenula som tu včera aj dôležitú výzvu 34 psychológov, psychiatrov a pedagógov, ktorí dávno, cirka už pred štyrmi rokmi, kritizovali Istanbulský dohovor a zvlášť kritizovali vzdelávanie detí v tejto, v tomto rodovom scitlivovaní.
Ešte som včera v rozprave nedokončila aj to, že mám aj osobnú skúsenosť s takou diskrimináciou pre svoj názor dlhoročný a postoj k Istanbulskému dohovoru. Ja skutočne dlhé roky odmietam tento dohovor a mám na to argumenty a kvôli tomu, že naša organizácia si dovolila kritizovať tento Istanbulský dohovor a podpísali sme sa pod petíciu, myslím, ona sa nazývala "Na pozastavenie Istanbulského dohovoru", tak z tohto dôvodu bola naša organizácia vylúčená z grantového programu, resp. poviem to ešte lepšie, naša organizácia Spišská katolícka charita bola vylúčená z prvého miesta, z prvého miesta vyhodnotenia programu svojich projektov. Rozumiete? Nezávislí hodnotitelia poslali na prvé miesto, nevediac, koho tam posielajú, projekt, poslali na prvé miesto vo výzve nórskych grantov v programe domáce násilie, poslali na prvé miesto našu neziskovú organizáciu Áno pre život a projekt Spišskej katolíckej charity a lustrovali nás tak, že keďže vedeli, že sme sa podpísali pod pozastavenie Istanbulského dohovoru, vylúčili nás z tohto prvého miesta.
Jednoducho právne analýzy, osobné skúsenosti 340 psychiatrov naozaj ukazuje, že tento materiál je naozaj vhodný na totálne odmietnutie.
Toľko je materiálu na to, aby ste ako predkladatelia dobre vedeli zdôvodniť svoj návrh a nechávate sa tu takto jednoducho spôsobom zbytočne, zbytočne sa to naťahuje a zbytočne sa tu takto necháte spochybňovať. To mi je škoda, teda to mi je ľúto, pardon, a je to veľká škoda.
Chcem teda naozaj, aby sme tento dokument raz a navždy odmietli a práve v ustanovení, ktoré som navrhla aj ja, ktorým ste sa inšpirovali, je najlepšie, čo Slovensko môže spraviť, je odmietnuť tento dohovor, a to spôsobom, z ktorého bude jasne vyplývať úmysel Slovenskej republiky, že sa nehodlá stať zmluvnou stranou.
A teraz by som ešte rada, ale už to nebudem teda čítať úplne detailne, aby to nebolo dlhé, ešte predsa skúsila pomôcť tomu zdôvodneniu, ktoré nebolo veľmi dobre pripravené, zdôvodniť a predstaviť, dokončiť informáciu o právnej analýze, ktorú sme mali ako občianski aktivisti pripravenú v dávnych rokoch, pred 4-5 rokmi. V tejto právnej analýze som čítala teda, že nebezpečenstvo je aj vo výraznom obmedzení práv rodičov rozhodovať o výchove a vzdelávaní svojich detí, taktiež že terminológia a rozsah je veľmi vágny a každý si bude môcť pod týmto, pod týmito termínmi domyslieť, čo len si bude chcieť predstaviť. A ešte je dôležité, že Istanbulský dohovor zakotvuje aj pomerne striktný monitorovací mechanizmus. Vytvára skupinu expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu GREVIO, ktorý bude dohliadať nad vykonávaním dohovoru zmluvnými stranami, teda tam, ktoré, stranami, ktoré sa, ktoré budú podporovať tento dohovor. GREVIO bude mať 10-15 členov, ktorí budú volení výborom zmluvných strán na 4-ročné funkčné obdobie. Najskôr všetky zmluvné strany dohovoru budú musieť predložiť správu o legislatívnych a iných opatreniach na uplatňovanie ustanovení a GREVIO bude zodpovedať za preskúmanie týchto správ. Následne bude vyhodnocovať a vykonávať hodnotenie rozdelené do niekoľkých kôl. GREVIO bude k hodnoteniu získavať informácie od mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti vrátane rôznych aktivistických skupín. Nad rámec pravidelného hodnotenia bude môcť GREVIO vypracovať osobitnú správu, ak mu budú poskytnuté informácie poukazujúce na situáciu, kde si problémy vyžadujú okamžitú pozornosť, aby sa zabránilo vážnym porušeniam dohovoru. Popísaný monitorovací mechanizmus však vyvoláva viaceré riziká. Existujú totiž viaceré iné dohovory Rady Európy, ktoré zavádzajú podobný monitorovací mechanizmus, takže sú k dispozícii skúsenosti s aplikáciou obdobného monitorovacieho mechanizmu. Jeden z najznámejších bol vytvorený Dohovor Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý vstúpil do účinnosti v roku 1989.
Tu ďalej hovorí autor, že delegácie tohto, tohto monitorovacieho výboru majú neobmedzený prístup na miesta, kde je obmedzená osobná sloboda. Po každej návšteve vypracováva delegácia správu, ktorá zahŕňa odporúčania. Tieto správy sú však neverejné na rozdiel od správ, ktoré bude publikovať GREVIO, teda z tohto dohovoru, ale aj napriek tejto skutočnosti mimoriadne extenzívny výklad práv väznených osôb má tendenciu neustále rozširovať význam jednotlivých ustanovení tohto dohovoru, takže stále sa môžu rozširovať význam týchto ustanovení, stále sa môže rozširovať. Monitorovací mechanizmus si tak bude žiť vlastným životom a má výrazný vplyv na národnú legislatívu v danej oblasti.
Ako som povedala, záver je, že široký rozsah dohovoru v spojení s popísaným monitorovacím mechanizmom môže vytvoriť mnoho kontroverzných situácií v procese jeho aplikácie. Najväčšou hrozbou sa javí čl. 14... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme veľmi pekne, pani poslankyňa.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Poslednú vetu už hovorím.
Najväčšou hrozbou sa javí čl. 14 dohovoru a jeho potenciálny vplyv na vzdelávanie, ktoré nebude v súlade s tým, čo si myslia rodiča a čo chcú rodičia.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Verešová, uznávam, že na rozdiel od toho, čo doteraz napísali aj povedali predkladatelia, sa teda snažíš argumentovať aj nejakými ustanoveniami dohovoru, ktoré konkrétne podľa teba nie sú v súlade, neviem teraz, či so záujmami obyvateľov Slovenskej republiky, ale teda príde mi to zvláštne, spochybňovať to, že ak sa urobí nejaký dohovor, tak sa ten dohovor má dodržiavať a má sa, má sa potom monitorovať. Tu máme v prípade viacerých zákonov, kde sa, kde sa diskutuje o tom, že či tam majú byť pokuty, alebo nemajú tam byť pokuty a vždycky je to také rozhorčenie. No však, keď je zákon, tak musí byť, musí byť aj sankcia. Čiže mne sa zdá, že je úplne normálne, keď sa monitoruje dodržiavanie, dodržiavanie dohovorov, ku ktorým sa zaväzujeme.
A teda to nebezpečné vzdelávanie, zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, to je v čl. 14, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, asi nemáme nič proti rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí. To, to predsa nie je, že, že budeme nútiť dievčatá, aby sa hrali s autíčkami. To je len, že rodové role (pozn. red.: správne "roly"), ktoré hrajú dôležitú úlohu z hľadiska rodovo podmieneného násilia, budú tam zmienené, vzájomného rešpektu. Snáď nemáme nič proti vzájomnému rešpektu. Nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch. No strašné, že chceme nenásilne riešiť konflikty. Rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby.
Čo z tohoto nám tak prekáža, že sa obávame, že by to niekto monitoroval a že by sme s tým mali problémy?

Pani poslankyňa Verešová, ja vám chcem normálne úprimne za seba poďakovať za všetku tú prácu, ktorú ste vykonali v rámci všetkých týchto tém, či už ide o témy života nenarodených detí a ich ochrany, alebo túto tému Istanbulského dohovoru.
Ale ja mám z vás taký pocit a ten pocit som mal aj pri tom, keď sme predkladali návrh zákona o interrupciách, ktorý ste tu vy nepredložili v podstate za celé volebné obdobie a my sme to museli urobiť, alebo pri tomto návrhu uznesenia, ktoré dáva SNS, že vy máte stále ten problém, ale ja som už tri roky tak bojovala, ja už dva roky, ja som mala také problémy za to a vy ste mi tú tému ukradli, vy ste mi teraz zase tú tému ukradli a ja preto nemôžem podporiť ani toto, ani hento!
Na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny ste povedali, že vy síce ste za to, aby sa Istanbulský dohovor zastavil, aby sa ten proces ratifikácie stopol, ale zdržali ste sa pri tomto uznesení. To znamená, ja chcem tie veci zastaviť, ale len keď ich podám ja osobne! Ja chcem ich zastaviť, chcem proti nim bojovať, ale len keď ich dá naša strana!
Pani Verešová, veď sa pozrite na nás, označujete nás za nejakých extrémistov, ktorí si prevzali nejaké vaše témy? Ale veď naozaj ja nemám problém hlasovať za uznesenie SNS, nemám problém hlasovať za vaše uznesenie, za váš návrh zákona, za čokoľvek, čo považujem za dobré. Veď skúste sa povzniesť nad tú tému. Naozaj, že ja, čo ja, čo ja.
Ja naozaj ďakujem vám za to všetko, čo ste urobili, ale veď teraz už nestojí otázka, akú majú motiváciu SNS k tomu, aby to dávali teraz pred prezidentskými voľbami. Motivácia naša musí byť: chceme zastaviť tento Istanbulský dohovor alebo nie? Ak chceme, povedzme jasne, podporíme to bez ohľadu na to, čo viedlo SNS k tomu, aby to dalo, alebo si povieme, že jednoducho nie, lebo to nedávame my a my tu budeme hrať tieto svoje politické hry a nikdy sa na Slovensku nič nezlepší. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja som aj minulou faktickou reagoval na pani poslankyňu, že vážim si jej prácu pre ženy, ktoré sú naozaj v núdzi. V tomto sa absolútne zhodneme. Naozaj týranie žien a násilie voči ženám treba absolútne odsúdiť a akýmikoľvek prostriedkami musíme proti takémuto násiliu bojovať.
Spomínali ste a ja som teda aj hovoril, že, že naozaj tento návrh sme predložili v podstate tak, že, že proste bol okamih, kedy sa to muselo niečo spustiť alebo to necháme zase plávať na ďalšie roky, desaťročia a nič sa s tým nespraví a ešte príde náhodou progresívna vláda a toto ratifikuje, to bude podľa nášho názoru a podľa názoru Slovenskej národnej strany absolútna katastrofa.
Spomínali ste odôvodnenie. Prepáčte, keby bolo aj na 500 strán, myslíte si, že by ste presvedčili pána Dostála, aby hlasoval opačne? Dajte si odpoveď sama.
Spomínali ste pozmeňovák, že sme sa, možno odpísali, inšpirovali, netuším, priznám sa, ja som ani nevedel o tom, že nejaký pozmeňovák vy pripravujete. My sme tento pozmeňovák pripravovali aj s ľuďmi, ktorých vy poznáte z konzervatívneho spektra, a tí sa tiež tak pousmiali, že my sme tento pozmeňovák odpisovali od vás. Fakt sme netušili, že vy nejaký pripravujete.
My sme túto tému potrebovali otvoriť, dostať ju na pôdu parlamentu v čase, keď je predpoklad, že bude schválená, a preto sme to urobili. Nič iné za tým nie je. Mne je absolútne jedno, nejaké politické, nepolitické veci.
A poviem ešte jednu vec. My máme pripravený, to som vám aj hovoril, chceme otvoriť a chceme zriadiť radu vlády pre rodinu a demografický rast. Poprosím vás, aj toto si zapamätajte všetci poslanci, ktorí v podstate môžte byť potom prekvapení, že zrazu takéto niečo príde na stôl a vy ste o tom dopredu neboli informovaní.
Naozaj my čakáme na okamih, kedy to bude reálne, kedy to máme možnosť pretlačiť a vtedy to urobíme. Bez ohľadu na to, kto si čo o tom myslí.
Ďakujem.