43. schôdza

Ďakujem pekne. Mňa, kolega Dostál, zaujalo v tvojom vystúpení to, že si uviedol, že Veľká Británia tento dohovor neratifikovala, avšak všetci vieme, že úroveň ochrany práv akejkoľvek inakosti Británie je neporovnateľne vyššia ako na kontinente a špecificky je na vysokej úrovni v Británii veľmi vysoká ochrana proti násiliu voči ženám. Mám o tom nejaké poznatky a kto chce, môže si to ľahko vyhľadať, že je to tam naozaj na veľmi vysokej úrovni.
Avšak v tej súvislosti ma zaujalo aj to, že ktoré sú to tie krajiny, ktoré ratifikovali tento dohovor a že či snáď my sme tým, že sme ho neratifikovali, sa dostali do skupiny nejakých fajnových krajín a naopak, keby sme ho ratifikovali, boli by sme medzi nejakými krajinami, ktoré sú nejaké voľnomyšlienkárske alebo nejaké mimoriadne progresívne. Nič také, samozrejme, nie je pravda.
Pozrime sa na to, že ktoré sú to tie krajiny. Medzi iným Španielsko, Grécko, samozrejme, Turecko, vysoko konzervatívna krajina, tu sa, Francúzsko, to sú všetko závažné krajiny, Rakúsko, nám blízka krajina. Skrátka, 33 krajín, ktoré sú také či onaké, ale sú to krajiny, ktoré majú riadnu demokraciu, ktoré majú obrovské tradície, neporovnateľné s tradíciami Slovenskej republiky, a o tom si ešte niečo viacej povieme v budúcnosti.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Bernaťák, ten bulharský Ústavný súd, ale zase ste mi necitovali konkrétne ustanovenie, ustanovenie slovenskej ústavy, ktorému odporuje, odporuje dohovor, ktoré konkrétne ustanovenia, lebo samotná definícia, definícia rodu jednak je tu naviazaná na pohlavie, hovorí sa tu, že sú to role (pozn. red.: správne "roly") primerané pre ženy a mužov. Po druhé týka sa to pre účely dohovoru, nie pre účely uzatvárania manželstiev, že my si budeme museť (pozn. red.: správne „musieť“) upraviť zákon o rodine a Občiansky zákonník tak, aby termín rodu zodpovedal, zodpovedal tomu, čo je v tom dohovore. Nič také tam nie je, to sú opäť špekulácie a odvodzovanie niečoho, čo tam, čo tam vôbec nie je povedané.
Pani poslankyňa Verešová, tak teraz som trošku zaskočený, že on sa stal, ten dohovor, toxický preto, že sa nejako zle správali štátne úradníčky, keď vám vysvetľovali dohovor, že v tom je problém? Nie je problém v tom, čo je, nie je dôležitejšie to, čo je napísané v tom dohovore, ako, ako, ako to, že ako sa správali úradníčky pri vysvetľovaní?
Pani poslankyňa Zimenová, áno, rod nie je slovo od čerta a treba to rozlišovať, pretože rodovo podmienené násilie nie je podmienené samotným faktom, že muži sú muži a sú už raz takí, ale práve tým, že existujú nejaké role (pozn. red.: správne "roly") a očakávania, ktoré sa spájajú s mužským a ženským pohlavím a niektoré z tých očakávaní sú škodlivé a podporujú násilie.
A doplním pána poslanca Baránika. Nielen všeobecne demokratické krajiny, Poľsko, Taliansko, Írsko, katolícke krajiny ratifikovali Istanbulský dohovor.

Ďakujem za slovo. Jedna z prvých vecí, ktoré ma zarazili, keď som prišla do politiky, bolo to, ako som často narážala na rôzne mimovládne organizácie. Sú všade. V školstve, v sociálnej politike, v ochrane životného prostredia, v zahraničnej politike, v obrannej politike. Uvedomila som si, že majú obrovskú moc a naviac nikým a nijako nekontrolovanú. Svojím lobizmom si nárokujú stále viac kompetencií, lebo však občianska spoločnosť má právo vedieť, dohliadať, kontrolovať. Lenže najpodstatnejšie z tohto všetkého je, že si osobujú právo rozhodovať.
Ja osobne som na rozdiel od niektorých, ktorí sedia v tomto pléne, do politiky nešla preto, aby som plnila nariadenia mimovládok. Vždy budem stáť na strane rodín, matiek a detí, a preto hovorím a tu a teraz a jasne, Istanbulský dohovor je zvrátenosť. Žiaden normálny človek nemôže podporovať a nepodporuje násilie na ženách a som si istá, že aj v tomto pléne každý jeden z nás násilie na ženách odsudzuje.
Vážim si našu kultúru, vytvorila monumentálne diela architektúry, inžinierske zázraky, vymietla choroby z povrchu zeme, zachraňuje životy a v neposlednom rade je to kultúra, ktorá svoje úspechy dosiahla vďaka tomu, že dala a dáva príležitosť každému. Za stáročia sme sa dopracovali k tomu, že každý jedinec je vzácny a potrebný. Preto má každý dostať rovnakú šancu. Tieto úspechy však stoja nielen na právach, ale aj na zodpovednosti. Je to zodpovednosť za seba samu, za deti, za svoju rodinu, za svoju vlasť. Len vtedy, keď sa ľudia spoliehajú v prvom rade sami na seba, keď majú všetci rovnaké práva a šance, spoločnosť môže byť úspešná.
Len sa pozrite okolo seba, žijeme v blahobyte, o akom naši predkovia mohli len snívať. Tečúca pitná voda na otočenie kohútika je pre milióny ľudí vrchol luxusu. Tieto vymoženosti však nespadli z neba. Celé generácie museli tvrdo pracovať, mysliac pritom na budúcnosť svojich detí a rodín. Robili to pre nich. Muži ochraňovali ženy, aby tieto mali príležitosť vychovávať deti podľa vzorov, ktoré viedli k stále väčším istotám a prospechu pre všetkých.
Istanbulský dohovor však túto konštrukciu ničí. Rodiny sú zákonom zbavené vplyvu na výchovu detí, drobnými písmenami je písané, že štát zabezpečí výchovu k inkluzívnosti, k lepšiemu pochopeniu rodovej tematiky a podobne. Garantom celého procesu majú byť mimovládne organizácie, ktoré nik nevolí a ktoré nenesú pred svojimi voličmi žiadnu zodpovednosť. Často sú platené zo zahraničia a presadzujú vízie iných krajín, iných ľudí. Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré zahmlievajú podstatu rodiny ako takej. Rodičia majú stratiť väzbu na svoje deti, ktoré sa tým pádom stávajú akoby majetkom štátu.
Som si istá, že túto budúcnosť nechcem a budem nahlas a tvrdo vystupovať proti niečomu, čo považujem za diverziu budúcnosti našich detí. S Istanbulským dohovorom, definíciami, ktoré zmenia právny stav našej spoločnosti a úlohou mimovládnych organizácií, ktoré ako ideová polícia budú stáť na stráži novej morálky, bude trvať len jednu, dve generácie, kým nastanú nevratné zmeny. Dôsledkom bude vykorenená spoločnosť bez historických väzieb a hlavne plne ovládaná novou elitou, ktorá bude nariaďovať, čo sa môže a čo sa nemôže.
Ďalšia závažná vec, ktorá z Istanbulského dohovoru vyplýva a ktorá je zvrátená, je, že stavia všetkých mužov do pozície násilníkov a predátorov, ktorí ženy utláčajú a páchajú na nich násilie všetkého druhu, psychické aj fyzické. Ženy zas Istanbulský dohovor stavia do pozície obetí.
V skutočnosti je naša spoločnosť spoločnosťou ľudí s rovnakými právami. Ak začneme hovoriť o špeciálnych právach nejakých skupín, na jednej strane ich ponižujeme a práve vtedy vytvárame diskriminačné prostredie. Čo je najhoršie? Keď začneme separovať ľudí na skupiny, nevytvárame nádhernú dúhu, ako to opisujú propagandisti? Vytvárame rozdelenú spoločnosť. Zároveň na nové pravidlá budeme potrebovať peniaze, nové represívne zákony, hordu príživníkov, ktorých jedinou úlohou bude zvyšovať pocit svojej dôležitosti a vymýšľať nové obmedzenia.
A presne o tomto je Istanbulský dohovor. Pripraviť pôdu na atomizáciu spoločnosti pod zámienkou ochrany žien a dať moc do rúk nikým nevoleným úradníkom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, musím povedať, že som bol oveľa kľudnejší, keď som týmto hlasom počúval hokejové výsledky ako články zo Zeme a veku, a škoda, že ste pri tom neostali.
Kde ste, prosím vás, boli doteraz? Deň a pol boli vyvrátené všetky do jednej domnienky a bludy, ktoré napísal autor toho textu. Neviem, či to je text váš, alebo ste ho prečítali po niekom inom, ktoré napísal do toho, čo ste práve prečítali. Ani jedna veta tam nemá oporu v konkrétnej citácii dokumentu, o ktorom sa rozprávame.
Rozvrátenie rodín? Na základe čoho? Na základe toho, že deťom niekto povie, že nie je normálne, aby ich mamu doma niekto tĺkol, lebo nie je dobrou ženou? Rozvrátenie tradície a morálky na základe toho, že niekto sa na Veľkú noc opýta ženy alebo dcéry, alebo svojej matky, či jej náhodou nevadí dlhé roky dostať každý rok korbáčom po stehnách? Toto je ten rozvrat?
To, čo ste predviedli, je typickým príkladom presne toho, o čom ste hovorili. Vnášania sváru tam, kde nepatrí, bičovania emócií tam, kde nie sú namieste, a vytváranie obetí. Presne to robíte. Pretože obeťou sú na konci tie ženy, ktoré nemajú dostatočnú legislatívnu ochranu. Tie ženy, ktoré vďaka nedovzdelaným policajtom a sociálnym pracovníkom sú posielané domov so zľahčovaním, že veď sa tak veľa nestalo a vybavte si to s manželom doma za zatvorenými dverami. Presne to tu robíte vy.

Pani poslankyňa Šimkovičová, povedali ste, že ste si po vstupe do politiky uvedomili, aké množstvo mimovládnych organizácií tu pôsobí. No, ja by som vás rád upozornil, že ony tu existovali aj pred tým, ako ste vy vstúpili do politiky, a rád by som vás upozornil na to, že mimovládne organizácie alebo občianska spoločnosť nie sú len tie, ktoré napríklad podporujú alebo presadzujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ale to je aj množstvo organizácii, ktoré kritizujú proces ratifikácie Istanbulského dohovoru, aj to sú mimovládne organizácie, aj to je občianska spoločnosť.
Mimovládne organizácie nemajú rozhodovacie právomoci. Rozhodovacie právomoci majú štátne orgány, orgány verejnej správy, parlament, vláda, štátna spáva, samospráva. Nie mimovládne organizácie. Mimovládne organizácie, tak ako všetci občania, jednotlivo alebo spolu majú právo sa k veciam vyjadrovať, majú právo niečo navrhovať, majú právo niečo kritizovať. Nemajú právo rozhodovať. Zavádzate.
Vaše výhrady voči Istanbulskému dohovoru, tak boli ste konkrétnejšia ako zväčša vo svojich vystúpeniach alebo v podkladoch predkladatelia, ale tie sú úplne absurdné a nepravdivé. Rodiny majú byť zbavené vplyvu na výchovu detí - nepravda. Rodičia majú stratiť väzbu na svoje deti a tieto sa stávajú akoby majetkom štátu - lož. Stavia všetkých mužov do pozície násilníkov a predátorov - lož.
Prosím vás, vy ste čítali ten Istanbulský dohovor alebo iba ste prečítali niečo, čo vám niekto napísal? Ženy stavia do pozície obetí? No nestavia. Ženy často sú obeťami násilia, ktoré je na nich páchané, a špeciálne práva nejakých skupín, že tým ich ponižujeme, áno, keď hovoríme o právach zdravotne postihnutých ľudí napríklad, tak ich určite ponižujeme. Tak je to myslené, že?

Pani poslankyňa, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Ja som nesmierne rád, že ste spomenuli všetky tie mimovládne organizácie, ktoré aj tu na Slovensku, bohužiaľ, pôsobia. Ony sa už ani nezakrývajú, sú otvorene protislovenské a protikresťanské a mohli ste to vidieť aj napríklad tu teraz, veď ste boli zrejme toho svedkom, keď niektorí zástupcovia týchto mimovládnych organizácií aj tu priamo v pléne povedia napríklad, že pán farár Kuffa šíri nejaké nenávistné bludy a podobné veci. To znamená, že ľudia, ktorých najväčším úspechom bolo, keď si dali čistý heroín, hodnotia ľudí, ktorých životný príbeh inšpiroval desaťtisíce ďalších. Do takýchto absurdností sme tu dospeli v Národnej rade.
A tieto mimovládne organizácie skutočne, skutočne škodia Slovenskej republike, skutočne škodia našim národným záujmom a musíme sa týmto lobistickým skupinám postaviť. Ale v tejto veci je vždy potrebné podotknúť, že je to práve strana SMER a táto vládna koalícia, ktorá ich dotuje desiatkami miliónov eur každým rokom.

Ďakujem veľmi pekne. No, pôvodne som sa chcela venovať dohovoru o predchádzaniu násilia na ženách a domácemu násiliu a odpovedať na otázky, ale odpovedal to veľmi, veľmi stručne a jasne pán kolega Dostál. Naozaj pochybujem, pani kolegyňa, že ste čítali celý tento dohovor.
Ale chcela by som sa venovať teda, nakoľko ste sa ma hlboko dotkli, ja som v´95. roku, netušiac, že budem budovať občiansku spoločnosť, sa rozhodla, že zoberiem pätnásť ťažko postihnutých ľudí z ústavu a urobím s nimi divadelné predstavenie. Začala som sa im venovať. Odišla som z profesionálneho života, z profesionálneho divadla, zostala som na ulici takpovediac s týmito pätnástimi ťažko postihnutými ľuďmi. Podarilo sa mi založiť občianske združenie a s týmito ľuďmi som mohla naozaj vytvoriť svet, ktorým sme ukázali a odkrývali, odkrývali svet týchto ťažko postihnutých ľudí, ich rodín, ich matiek, ktoré často zostávali samy s týmito deťmi. Venovala som sa im, tri roky som nemala žiadnu plácu. Čiže naozaj neprišiel, bohužiaľ, veľmi ma to mrzí, žiadny pán z Ameriky, aj keď tie prvé naozaj podpory som dostávala zo zahraničia a nie zo Slovenska. Tu vládol ešte ťažký komunizmus, ktorý vôbec nepodporoval niečo také, že by sme mali pomáhať postihnutým, sirotám, týraným ženám.
Ja na rozdiel od vás, pani kolegyňa, som obetovala svoj život týmto ľuďom a založila som občianske združenie. Stala som sa tým aj zakladateľkou tzv. tretieho sektora, o ktorom vy tu dnes s takou hrôzou hovoríte.
Vy, ak mi budete menovať, komu ste obetovali svoj život, pomohli, budem veľmi rada s vami diskutovať aj o občianskej spoločnosti, v ktorú hlboko verím, pretože som tam stretla ľudí, ktorí takýmto spôsobom sa venujú ľuďom na akejkoľvek úrovni, ktorí potrebujú pomoc, sú odkázaní na pomoc a týmto aj otvárame, otvárame oči celej tejto spoločnosti a učíme ju, že rovnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Mňa vo vystúpení pani hlása..., pardon, nie hlásateľky, ale pani poslankyne zaujala tá závažná myšlienka, že tu máme vďaka tomu, že nebol prijatý Istanbulský dohovor, že tu máme tečúcu vodu. Myslím, že táto myšlienka naozaj stojí za nejakú analýzu, aby sme vedeli pochopiť, že aký je súvis medzi mlátením manželiek a detí a tečúcou vodou.
Ja teda nie som si úplne istý, že okrem toho, že pani kolegyňa je hlásateľka profesionálne, že keď skončí v parlamente tu, že sa vráti do profesnej oblasti, kde číta cudzie texty, lebo tu, väčšinou tu v parlamente je tak, že my čítame svoje vlastné texty, ale neviem teda, že či ona prešla z toho svojho pôvodného povolania, že číta cudzie texty aj v parlamente, či sa do toho vráti, alebo či v tom pokračuje, mne to nie je jasné.
Avšak mne sa zdá teda, že tečúca voda, že to nie je výdobytok toho, že sa ženy mlátia a deti bijú a že ženy majú stanovené nejakými stereotypmi to, kde je ich miesto v rodine. Takže možnože by v reakcii na túto moju faktickú mohla pani kolegyňa nám vysvetliť, že ako vlastne to s tou tečúcou vodou a s Istanbulským dohovorom je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, naozaj tvrdíte, že nie je v realite diskriminácia žien, ale iba v texte Istanbulského dohovoru existuje vlastne diskriminácia. Ona nás ohrozuje, vyliac sa z tohoto textu, a skutočne, že by sa tu zjavila diskriminácia násilia na ženách.
Rozmýšľam, keď som vás počul, tak samozrejme, aj ja som tam započul tie známe tóny a la Zem a vek, že v akom svete, v akom vesmíre žijete, v akom úžasnom bezpečí. Chápem, ste mladá, zámožná, úspešná, vás sa toto netýka a nemáte žiaden súcit ani empatiu k tým tisíckam žien, ktorých sa to týka.
Ja som presvedčený, že keby len jedna takáto žena mala byť nejakým papierom, o ktorom tu hovoríme, zachránená pred samovraždou, pred biedou, pred vyhnaním alebo mučením, alebo bitím, tak naozaj tu nebojujeme zbytočne.
Vy ste v tomto prípade naozaj interpretka cudzej ideológie, ideológie, ktorá vlastne je cudzia aj skúsenosti Slovenska. Tu každý na vidieku dobre vie, že k násiliu na ženách dochádza. Každá žena vám povie, že vie o kamarátkach, ak sa sama neprizná o svojom príbehu, kde je žena vystavovaná neprimeranému násiliu, tlaku a práve pre rodové dôvody. Niekedy pre opilca manžela, ale všetci to tolerujú práve pre rodové dôvody.
Tento diskurz Slovensko, verte, potrebuje. V generácii, z ktorej vy ste, ten diskurz je každému jasný. Zdá sa, že vám nie.

Pani poslankyňa, vy ste tu práve prezentovali svoj odpor k občianskej spoločnosti a boj proti mimovládkam. Nuž dovoľte mi ohradiť sa, pretože ak vy tvrdíte, že vy budete radšej zastupovať ženy, deti, konkrétnych občanov, tak dovoľte mi upozorniť vás, že práve aj tieto mimovládne organizácie zastupujú ženy, matky a deti. Dovolím si povedať ako jeden príklad, napríklad platforma rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením podáva konkrétne návrhy na zabezpečenie základných podmienok na naplnenie ich základných potrieb, ktoré táto vláda stále a dokola nie je ochotná zabezpečiť a neustále ich ignoruje. Táto mimovládka nie je platená zo zahraničia, ale z darov ľudí, ktorí vedia, že spolupráca takýchto mimovládok s vládou je nevyhnutná, ak sa majú zmeniť pomery v spoločnosti v prospech ich detí.
V demokratickej spoločnosti sa táto spolupráca volá spoluúčasť občanov na verejných politikách, pani poslankyňa Šimkovičová. Volá sa to participácia. Ja rozumiem, že práve vám uplatňovanie demokratických princípov vadí, rovnako ako vám vadí celospoločenská diskusia. Ale ja ako zástanca celospoločenskej diskusie a participatívnej demokracie očakávam a podporujem spoluprácu vlády s mimovládnymi organizáciami, ktoré zastupujú práve ženy a deti.